Uznesenie – Náhrada škody ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 18, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/30/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124203461
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:3124203461.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam
Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Zuzany Konárikovej, v právnej
veci žalobcu MIKROVRT, spol. s r.o., so sídlom Sládkovičova 67, 920 41 Leopoldov, IČO: 36 227 731,
zastúpený ADAUS, s. r. o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO:
36 731 544, proti žalovanému 1/ TeCeLiO s. r. o., so sídlom Trenčianske Bohuslavice 351, 913 07

Trenčianske Bohuslavice, IČO: 52 822 061 a žalovanému 2/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/
XX,XXXXXE.–F.B.,zastúpenýJUDr.PatrikomPupíkom,advokátom,sosídlomŠípová3,94901Nitra,
o náhradu škody 21.657,-- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín č.k. 36Cb/48/2024-33 zo dňa 23. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cb/48/2024-33 zo dňa 23. októbra 2024 v časti napadnutej
I. a II. výrokovej vety voči žalovanému 2/ z r u š u j e a v tejto časti vec vracia okresnému súdu na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom pre zmeškanie prvou výrokovou vetou žalovaným 1/
a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 21.657,-- Eur s 8 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 11.934,60 Eur od 12.03.2022 do zaplatenia a zo sumy 9.722,40 Eur od
23.03.2022 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Druhou výrokovou vetou žalobcovi

proti žalovaným 1/, 2/ spoločne a nerozdielne priznal náhradu 100 % trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca sa proti žalovaným 1/ a 2/ domáhal
spoločne a nerozdielne náhrady škody v sume 21.657,-- Eur s príslušenstvom titulom uzavretej Zmluvy
o nájme medzi ním a žalovaným 1/ dňa 30.12.2019.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že uznesením č.k. 36Cb/48/2024-18 zo dňa 02.05.2024, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 28.08.2024 v zmysle § 273 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť písomne sa vyjadriť k žalobe a v tomto vyjadrení
uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvolávajú a označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení, a to v lehote 20 dní od doručenia uznesenia. Zároveň v tomto uznesení
súd prvej inštancie poučil žalovaných 1/, 2/ o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti, vrátane

možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Žalovaní 1/, 2/ túto povinnosť nesplnili a k žalobe doručenej
žalovanému 1/ dňa 26.05.2024 a žalovanému 2/ dňa 10.07.2024 sa nevyjadrili. Z uvedených dôvodov
súd prvej inštancie v zmysle § 273 CSP bez pojednávania rozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie
žalovaných, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto súd prvej
inštanciepodľa§255ods.1CSPžalobcovipriznalprotižalovaným1/,2/spoločneanerozdielnenáhradu
100 % trov konania.4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný 2/.
Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. a) a b) CSP. V odvolaní rozporoval skutočnosť,
že v jeho prípade neboli splnené všetky procesné podmienky pre vydanie rozsudku, nakoľko ku dňu

odvolania mu nebolo doručené uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cb/48/2024-18 zo dňa
02.05.2024 do vlastných rúk. O tom, že bol zaviazaný povinnosťou vyjadriť sa k žalobe sa dozvedel
až dňa 24.10.2024, kedy mu bol doručený napadnutý rozsudok. Tiež poukázal na skutočnosť, že
aj napriek tomu, že sú pre kontumačné rozsudky typické strohejšie odôvodnenia, je nutné, aby sa
súd vysporiadal s vhodnosťou vydania tohto typu rozsudku. Vo svetle aktuálnej judikatúry Ústavného

súdu Slovenskej republiky sa súd nemôže obmedziť len na strohé konštatovanie splnenia formálnych
podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Súd musí odôvodniť vhodnosť vydania rozsudku pre
zmeškanie a odôvodniť, či žalobcom tvrdený skutkový stav je nesporný, teda či žalobcom tvrdené
skutočnosti vyplývajú zo žaloby a či žaloba má právny základ. Uviedol, že v rozsudku absentuje
skúmanie vhodnosti vydania kontumačného rozsudku, pričom súd prvej inštancie iba stroho konštatoval
naplnenie zákonných predpokladov, čím zasiahol do jeho procesných práv. Namietal, že nesplnením

si povinnosti súdom prvej inštancie doručiť uznesenie č.k. 36Cb/48/2024-18 zo dňa 02.05.2024 do
vlastných rúk, ako aj nedostatočným odôvodnením napadnutého rozsudku súd prvej inštancie zasiahol
svojim procesným pochybením do jeho práva na spravodlivý proces.

5.Žalovanýďalejvodvolanípoukázalnaskutočnosť,ženajehomajetokboluznesenímOkresnéhosúdu

Nitra č.k. 28OdK/114/2024-26 zo dňa 03.09.2024 vyhlásený konkurz, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 10.09.2024. Zároveň poukázal na znenie § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o konkurze
a reštrukturalizácii“), pričom uviedol, že si plne uvedomuje, že medzi pohľadávky vymenované
v tomto ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii spadá aj náhrada škody. Dal však do

pozornosti skutočnosť, že zákonodarca limituje rozsah pohľadávok zo zodpovednosti za škody tým,
že za nedotknuté pohľadávky predstavujúce náhradu škody zaraďuje výlučne škodu spôsobenú na
zdraví a škodu spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky. Žalovaný
konštatoval, že napadnutý rozsudok vychádza zo skutočnosti, že žalovaní 1/, 2/ sú povinní nahradiť
škodu vo výške 21.657,-- Eur spolu s príslušenstvom z dôvodu naplnenia predpokladov zodpovednosti

za škodu podľa § 373 Obchodného zákonníka. Zodpovednosť za škodu v rovine obchodného práva je
pritom koncipovaná ako objektívna zodpovednosť s možnosťou liberalizácie, v rámci ktorej sa neskúma
zavinenie. Podľa názoru žalovaného 2/ ide o pohľadávku, ktorá nespadá do okruhu nedotknutých
pohľadávok podľa § 166c ods. 1 písm. c) zákona o konkurze a reštrukturalizácie. Ak zákon predpokladá
škodu spôsobenú úmyselným konaním, je podľa názoru žalovaného 2/ nutné, aby išlo o škodu vzniknutú

nazákladevyvodeniasubjektívnejzodpovednosti.Vopačnomprípadebyišlooextenzívnyvýklad§166c
ods. 1 písm. c) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý by nad mieru zasahoval do jeho práv. Mal
za to, že náhrada škody požadovaná žalobcom predstavuje pohľadávku, ktorá sa môže uspokojovať iba
vkonkurznomkonanípodľa§166azákonaokonkurzeareštrukturalizácie.Žalovaný2/navyšeodmietal,
že by spôsobil žalobcovi škodu a už vôbec nie úmyselne. Uviedol, že v súvislosti s uplatňovaným

nárokom podal konateľ žalobcu na neho aj trestné oznámenie s tým, že proti nemu nebolo ani vznesené
obvinenie a trestné konanie bolo ukončené. Dôvodom ukončenia trestného konania bola skutočnosť,
že sám konateľ žalobcu uviedol, že účelovo vymenil zámky na budove, a teda mu zamedzil prístup do
nehnuteľnosti, čo bolo dôvodom, prečo nemohol vypratať odpad na vlastné náklady. Vyslovil názor, že
žalobcovi nemusela vzniknúť žiadna škoda, ak by postupoval podľa § 415 Občianskeho zákonníka, teda

v súlade s prevenčnou povinnosťou a umožnil by mu odpad odpratať. Z dôvodov uvedených v odvolaní
žalovaný 2/ žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil
v súlade s § 389 ods. 1 písm. a) a b) v spojení s § 391 ods. 1 CSP.

6. K odvolaniu žalovaného 2/ vyjadrenie podané nebolo.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, prejednal odvolanie žalovaného 2/
v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného 2/ je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
voči žalovanému 2/ podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa v predmetnej veci žalobou proti žalovaným 1/ a 2/
domáha zaplatenia spoločne a nerozdielne náhrady škody vo výške 21.657,- Eur s príslušenstvom.Uznesením č.k. 36Cb/48/2024-18 zo dňa 02.05.2024 súd prvej inštancie vyzval žalovaných 1/ a 2/,
aby sa v lehote 20 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadrili k žalobe a v tomto svojom vyjadrení
uviedli rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojili listiny, na ktoré sa odvolávajú a označili dôkazy

na preukázanie svojich tvrdení. Zároveň súd prvej inštancie v tomto uznesení poučil žalovaných 1/, 2/
o možnosti rozhodnutia o žalobe rozsudkom pre zmeškanie podľa § 273 CSP v prípade, ak bez vážneho
dôvodu sa nevyjadria k žalobe. Uvedené uznesenie bolo žalovanému 2/ doručené uplynutím úložnej
lehoty rozhodnutia do vlastných rúk s fikciou doručenia dňa 26.05.2024.

9. Podľa § 167 ods. 1 CSP, ak súd neodmietol žalobu podľa § 129 alebo nerozhodol o zastavení konania,
doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk.

10. Podľa § 167 ods. 2 CSP, spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej
súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení
rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení.

11. Podľa § 111 ods. 1 CSP, do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na
potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka"); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé,
ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou.

12. Podľa § 111 ods. 2 CSP, do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon,
a písomnosti, pri ktorých to nariadi súd.

13. Podľa § 111 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa

považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom
nedozvie.

14. Podľa § 116 ods. 1 CSP, ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na
adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného

pobytu žalovaného.

15. Podľa § 116 ods. 2 CSP, ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa
odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy,

ak sa adresát o tom nedozvie.

16. Podľa § 116 ods. 3 CSP, ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu podľa § 106 ods.
1 písm. a).

17. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov
verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) (ďalej len „zákon
o e-Governmente“), elektronické podanie a elektronický úradný dokument sa doručuje elektronicky,
pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá je aktivovaná. Elektronické
doručovanie elektronického podania a elektronického úradného dokumentu sa vykoná spôsobom podľa

tohto zákona, ak osobitné predpisy pri spôsobe doručovania elektronickými prostriedkami neustanovujú
inak; ustanovenie prvej vety tým nie je dotknuté.

18. Podľa § 29 ods. 2 zákona o e-Governmente, do vlastných rúk sa elektronicky doručujú elektronické
dokumenty, ktoré sú podľa tohto zákona z hľadiska právnych účinkov totožné s dokumentom v listinnej

podobe, o ktorom osobitné predpisy ustanovujú, že sa doručujú do vlastných rúk.

19. Podľa § 29 ods. 3 zákona o e-Governmente, doručením do vlastných rúk sa na účely elektronického
doručovania rozumie doručenie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia zo strany adresáta alebo
osoby, ktorej je podľa osobitných predpisov možné doručovať namiesto adresáta (ďalej len "prijímateľ"),

formou elektronickej doručenky odoslanej odosielateľovi.

20. Podľa § 30 ods. 1 zákona o e-Governmente, elektronickou doručenkou sa rozumie elektronický
dokument jednoznačne identifikujúci moment elektronického doručenia, odosielateľa, prijímateľa,elektronickú úradnú správu a jej obsah; identifikácia elektronickej úradnej správy a elektronických
dokumentov musí zabezpečiť vytvorenie logickej väzby na túto správu a dokumenty, ktoré obsahuje.

21. Podľa § 30 ods. 2 zákona o e-Governmente, ak je adresátom orgán verejnej moci, elektronickú
doručenku vytvára a potvrdzuje tento orgán prostredníctvom funkcie elektronickej podateľne. Ak
adresátom nie je orgán verejnej moci, elektronickú doručenku vytvára automatizovaným spôsobom
modul elektronického doručovania a správca modulu elektronických schránok prostredníctvom modulu
elektronických schránok zabezpečuje, aby ju mal prijímateľ pri preberaní doručovaného elektronického

dokumentu vždy pred jeho sprístupnením k dispozícii a bol povinný ju potvrdiť.

22. Podľa § 32 ods. 1 zákona o e-Governmente, uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie
okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke
adresáta.

23. Podľa § 32 ods. 2 zákona o e-Governmente, úložnou lehotou na účely tohto zákona je lehota, počas
ktorej je uložená elektronická úradná správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo
dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú
lehotu.
24. Podľa § 32 ods. 4 zákona o e-Governmente, ak sa elektronicky doručuje do vlastných rúk,

prijímateľ je povinný potvrdiť doručenie elektronickej úradnej správy formou elektronickej doručenky;
potvrdenie doručenia je podmienkou sprístupnenia obsahu elektronickej úradnej správy prijímateľovi v
jeho elektronickej schránke. Elektronická úradná správa sa sprístupní v momente potvrdenia doručenia.

25. Podľa § 32 ods. 5 písm. b) bod 1. zákona o e-Governmente, elektronická úradná správa vrátane

všetkých elektronických dokumentov sa považuje za doručenú, ak je adresátom iná osoba ako orgán
verejnej moci, a ak sa doručuje do vlastných rúk, momentom uvedeným na elektronickej doručenke
alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa
adresát o tom nedozvedel.

26.Odvolacísúdpopreskúmanívecizistil,žeodvolacianámietkažalovaného2/,žemunebolodoručené
uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 36Cb/48/2024-18 zo dňa 02.05.2024, ktorým ho súd prvej inštancie
vyzval, aby sa v lehote 20 dní od doručenia tohto uznesenia vyjadril v súlade s § 167 ods. 1 a 2 CSP
nie je dôvodná.

27. Odvolací súd poukazuje na to, že v prípade ak neboli splnené podmienky na odmietnutie žaloby
podľa § 129 CSP alebo na zastavenie konania, citované ustanovenie § 167 CSP upravuje procesný
postup, v rámci ktorého súd doručí žalobu so všetkými prílohami na vyjadrenie žalovanému do vlastných
rúk. Stanoví pritom žalovanému sudcovskú lehotu na vyjadrenie sa k žalobe.

28. Z obsahu predloženého súdneho spisu má odvolací súd preukázané, že uznesenie súdu prvej
inštancie č.k. 36Cb/48/2024-18 zo dňa 02.05.2024 spolu so žalobou s prílohami a poučením strany
sporu bolo žalovanému 2/ doručené do jeho aktívnej elektronickej schránky. O tejto skutočnosti svedčí
doručenka nachádzajúca sa v spise na č.l. 19b. Z tejto doručenky vyplýva, že uvedené uznesenie spolu
so žalobou s prílohami a poučením bolo žalovanému 2/ doručené uplynutím úložnej lehoty rozhodnutia

do vlastných rúk s fikciou doručenia dňa 26.05.2024 v súlade s § 29 zákona o e-Governmente.
Z citovaného ustanovenia § 32 ods. 5 písm. b) bod 1. zákona o e-Governmente vyplýva, že elektronická
úradná správa spolu so všetkými elektronickými dokumentmi sa považuje za doručenú momentom
uvedeným na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej doby, aj keď sa adresát o tom
nedozvedel. Nakoľko z obsahu elektronickej doručenky nachádzajúcej sa v spise vyplýva, že žalovaný

2/ v úložnej lehote 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy nepotvrdil
doručenie uvedeného uznesenia súdu prvej inštancie spolu so žalobou s prílohami a poučením v súlade
s§32ods.4zákonaoe-Governmente(neprevzal),odvolacísúddospelkzáveru,žeelektronickáúradná
správa – uznesenie súdu prvej inštancie spolu so žalobou s prílohami a poučením bola žalovanému 2/
účinne doručená do vlastných rúk s fikciou doručenia dňa 26.05.2024 tak, ako to vyplýva z doručenky

nachádzajúcej sa v spise.

29. Odvolací súd mal tiež zo spisu preukázané, že súd prvej inštancie „Oznámením o podanej žalobe“
zo dňa 20.06.2024 (č.l. 22 spisu) postupom podľa § 116 ods. 2 CSP oznámil, že dňa 11.03.2024 bolana podaná predmetná žaloba s tým, že po 15 dňoch od zverejnenia tohto oznámenia sa žaloba bude
považovať za doručenú žalovanému 2/. Zároveň uviedol, že žalovaný 2/ si môže žalobu vrátane prílohu,
poučenia strán sporu a zákonnej výzvy na vyjadrenie k žalobe osobne prevziať na Okresnom súde

Trenčín. Toto oznámenie bolo zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Okresného súdu Trenčín
dňa 25.06.2024 a zvesené z úradnej tabule súdu a webovej stránky súdu dňa 10.07.2024. Odvolací súd
malzároveňpreukázané,žesúdprvejinštanciezásielkuobsahujúcuuznesenieč.k.36Cb/48/2024-18zo
dňa 02.05.2024, žalobu s prílohami a poučenie žalovanému 2/ doručoval aj prostredníctvom Mestského
úradu Topoľčany (č.l. 25 spisu), pričom Mesto Topoľčany vrátilo nedoručenú zásielku adresovanú

žalovanému 2/ s odôvodnením, že sa ju žalovanému 2/ nepodarilo doručiť. Zároveň z odpovede Mesta
Topoľčany vyplýva, že žalovaný 2/ mal v čase od 25.09.2023 v evidencii obyvateľov mesta Topoľčany
uvedený trvalý pobyt Mesto Topoľčany a že od 22.07.2024 do 06.08.2024 bol na úradnej tabuli Mesta
Topoľčany vyvesený oznam o uložení listovej zásielky na operačnom stredisku MsP, pričom žalovaný 2/
sa nedostavil k prevzatiu zásielky. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie si týmto
postupom okrem iného splnil aj povinnosť riadne doručiť uvedené písomnosti podľa § 116 ods. 1 a 2

CSP a § 111 ods. 3 CSP, t.j. vykonal všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného
2/ a vykonal doručenie zásielky žalovanému 2/.

30. Žalovaný 2/ v odvolaní tiež namietal, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil napadnutý
rozsudok, obmedzil sa na strohé konštatovanie splnenia formálnych podmienok pre vydanie rozsudku

pre zmeškanie bez odôvodnenia vo svetle okolností konkrétneho prípadu. Z rozhodnutia súdu prvej
inštancie nevyplýva, či sa konajúci súd zaoberal nespornosťou tvrdeného skutkového stavu a či
má žaloba právny základ. Žalovaný 2/ poukázal na skutočnosť, že v čase vydania rozsudku pre
zmeškanie bol na jeho osobu vyhlásený konkurz a bol oddlžený uznesením Okresného súdu Nitra
č.k. 28OdK/114/2024-26 zo dňa 03.09.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.09.2024. Jedine

pohľadávky, ktoré nie sú konkurzom, resp. oddlžením dotknuté, možno ďalej vymáhať, pričom pokiaľ ide
o náhradu škody, zákon limituje rozsah pohľadávok zo zodpovednosti za škodu tým, že za nedotknuté
pohľadávky predstavujúce náhradu škody zaraďuje výlučne škodu spôsobenú na zdraví a škodu
spôsobenú úmyselným konaním. Rozsudok okresného súdu vychádza zo skutočností, že žalovaní sú
povinní nahradiť škodu z dôvodu naplnenia predpokladov zodpovednosti za škodu podľa Obchodného

zákonníka. Zodpovednosť za škodu v rovine obchodného práva je pritom koncipovaná ako objektívna
zodpovednosť s možnosťou liberácie, v rámci ktorej sa neskúma zavinenie. Podľa názoru žalovaného
2/ tak ide o pohľadávku, ktorá patrí do okruhu nedotknutých pohľadávok podľa § 166c ods. 1 písm. c)
zákona o konkurze. Žalovaný 2/ odmieta, že by spôsobil škodu a už vôbec nie úmyselne.

31. Odvolací súd vo všeobecnej rovine uvádza, že rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh
súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom
konaní. Skutkovým základom rozsudku pre zmeškanie žalovaného je žalobcom tvrdený skutkový stav,
pričom súd je povinný skúmať, či žalobcom tvrdený skutkový stav je nesporný a prihliadať na všetky
skutočnosti, na ktoré súd zo zákona prihliadať má. Z uvedeného teda vyplýva, že súd je pri rozhodovaní

o nároku žalobcu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného povinný prihliadnuť na všetky okolnosti
konkrétneho prípadu a v rozhodnutí odôvodniť aspoň skutočnosť, či žalobcom tvrdený skutkový stav je
nesporný.OdvolacísúdvtejtosúvislostipoukazujenauznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky
zo dňa 20.decembra 2022, sp.zn. 2Obdo/54/2022, zverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí
súdov SR 1/2023, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil záver, že súd pri rozhodovaní

rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa § 273 CSP okrem splnenia formálnych predpokladov
uvedených v § 273 CSP zváži aj to, či tvrdenia žalobcu sú dostatočne presvedčivé, prípadne, či nie sú
rozporné.

32. Podľa § 167a ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, súd najneskôr do 15 dní od doručenia

návrhu na vyhlásenie konkurzu vyhlási konkurz, ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby prihlásili svoje
pohľadávky, ak zistí, že vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený
zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.

33. Podľa § 167e ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak bol vyhlásený konkurz, súd bez

zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba
v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).34. Podľa § 166a ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak tento zákon neustanovuje inak (§
166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky
a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo

poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň"),
b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi,
ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom,
c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d),
ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.

35.Podľa§166aods.2zákonaokonkurzeareštrukturalizácii,pohľadávkypodľaodseku1savkonkurze
uplatňujú prihláškou.

36. Podľa § 166b ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, za nevymáhateľné voči dlžníkovi v
prípade oddlženia sa považuje

a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5% istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie
pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok
zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva,
b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí
pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu,

c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom,
d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá
zakladáprávouplatniťalebouložiťtakútopokutualebosankciu,bolaporušenápredrozhodujúcimdňom,
e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred
rozhodujúcim dňom,

f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní
o určení splátkového kalendára.

37. Podľa § 166b ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, nevymáhateľnosť podľa odseku 1 sa
nevzťahuje na oddlžením nedotknuté pohľadávky.

38. Podľa § 166c ods. 1 písm. d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, oddlžením je nedotknutá
pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním
vrátane príslušenstva takejto pohľadávky.

39. Pozornosti súdu prvej inštancie ušla skutočnosť, že na žalovaného 2/ bol uznesením Okresného
súdu Nitra č.k. 28OdK/114/2024-26 zo dňa 03.09.2024 vyhlásený konkurz a žalovaný 2/ bol oddlžený.
Keďže v prejednávanom prípade je predmetom súdneho sporu žalobcom uplatnený nárok na náhradu
škody, je nevyhnutné vzhľadom na vyhlásený konkurz a oddlženie žalovaného 2/ skúmať, či predmetom
uplatneného nároku je pohľadávka oddlžením nedotknutá, v prípade pohľadávky zodpovednosti za

škodu musí ísť o pohľadávku zo zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním ( § 166c ods.
1 písm. d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii).

40. Odvolací súd konštatuje, že v prípade nedotknutých pohľadávok normovaných v § 166c zákona
o konkurze a reštrukturalizácii ide o pohľadávky, ktorých sa oddlženie netýka a sú zachované v celom

rozsahu, pričom je právne irelevantné, či si veriteľ v konkurze pohľadávku prihlási. Vzhľadom na
funkciu týchto pohľadávok zákon zachováva ich vymáhateľnosť v celom rozsahu počas oddlžovacieho
konania a aj po jeho skončení. Zákon umožňuje veriteľovi v konkurze prihlásiť si nedotknutú pohľadávku
prihláškou, čo má vplyv na plynutie premlčacej doby a na možnosť pomerného uspokojenia v rozvrhu
výťažku. Neprihlásenie pohľadávky prihláškou nemá za dôsledok jej nevymáhateľnosť. Pohľadávka je

v plnom rozsahu vymáhateľná počas konkurzu a aj po zrušení konkurzu a rovnako aj počas konania o
určenie splátkového kalendára ako aj po jeho skončení. Medzi nedotknuté pohľadávky zaraďuje zákon
aj pohľadávky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú dlžníkom na zdraví alebo za akúkoľvek inú škodu
spôsobenú dlžníkom úmyselným konaním vrátane príslušenstva pohľadávky.

41. Odvolací súd ďalej uvádza, že v súdenej veci, z hľadiska štádia konania a dispozičného princípu
a jeho uplatnenia vo vzťahu ku konkrétnemu sporu, ide o kontumačný rozsudok vo fáze pred
pojednávaním vo veci samej, vydaný bez návrhu sporovej strany, kde prevažuje princíp procesnej
ekonómie nad princípom dispozičným.42. Skutkovým základom kontumačného rozsudku je žalobcom tvrdený skutkový stav. Zákon výslovne
vo svojej dikcii nezdôrazňuje, či sa môže takto postupovať aj vtedy, ak žaloba trpí takými vadami, ktoré

odôvodňujú ustáliť, že tvrdenia žalobcu nie sú dostatočne presvedčivé, skrátka že za „ normálnych
okolností “ by musel žalobca v procese dokazovania spor procesne ustáť. Všetky tieto situácie pokrýva
výraz „súd môže“ v hypotéze komentovaného ustanovenia, súd má teda možnosť zvážiť, či kontumačný
rozsudok vo fáze bez návrhu žalobcu a bez nariadenia pojednávania vydá, alebo bude v konaní
pokračovať. Vo fáze pojednávania, ak žalobca za splnenia prezumovaných podmienok v § 274 CSP

vydanie kontumačného rozsudku navrhne, súd možnosť takejto úvahy nemá a je povinný nasledovať
prejav dipozičného princípu a žalobe kontumačným rozsudkom vyhovieť. V zmysle uvedeného je
konajúci súd povinný skúmať, či žalobcom tvrdený skutkový stav je nesporný, a prihliadať na všetky
skutočnosti, na ktoré súd zo zákona prihliadať má, a v prípade, že súd dospeje k záveru, že žalobcom
tvrdený skutkový stav nie je nesporný, napriek tomu, že boli splnené všetky podmienky na vydanie
kontumačného rozsudku, súd takýto rozsudok nevydá.

43. Vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa ustanovenia § 273 CSP je procesným oprávnením súdu, čo
vyplýva z hypotézy právnej normy - súd môže, nie povinnosťou. Súd prvej inštancie je povinný, okrem
posúdenia splnenia formálnych podmienok uvedených v § 273 CSP dôkladne zvážiť splnenie
podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie, s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho súdneho

prípadu a ak je vzhľadom na okolnosti prípadu vydanie rozsudku pre zmeškanie neúčelné a zároveň
predstavuje neprimeraný zásah do práva žalovaného na spravodlivé súdne konanie, podmienky na
vydanie rozsudku pre zmeškanie nemôžu byť považované za splnené.

44. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci je zodpovedanie

otázky, či predmetom konania je oddlžením nedotknutá pohľadávka kľúčové, od ktorej vyriešenia
bude závisieť ďalší procesný postup súdu v konaní. Podľa názoru odvolacieho súdu zo skutkových
tvrdení uvádzaných žalobcom v podanej žalobe a pripojených listinných dôkazov v štádiu bez nariadenia
pojednávania nie je možné jednoznačne ustáliť, že žalobcom uplatnená pohľadávka voči žalovanému
2/ titulom zodpovednosti za škodu je pohľadávka oddlžením nedotknutá. Inými slovami povedané,

v prejednávanej veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie najskôr ustáliť, či v konaní uplatnená
pohľadávka voči žalovanému 2/ je pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným
konaním a na základe zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci postupovať ďalej podľa
príslušných ustanovení zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a Civilného sporového
poriadku. Nemožno teda prisvedčiť súdu prvej inštancie, ktorý sa obmedzil výlučne iba na posúdenie

splnenia formálnych podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Odvolací súd poukazuje na
právomoc a zároveň teda aj povinnosť súdu prvej inštancie posúdiť aj splnenie materiálnych podmienok
na vydanie kontumačného rozhodnutia. Odvolací súd uzatvára, že v súdenej veci neboli splnené všetky
zákonné požiadavky pre rozhodnutie okresného súdu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 273 CSP a
odvolanie žalovaného 2/ odvolací súd kvalifikoval ako odvolanie podľa ustanovenia § 356 písm. b) CSP.

45. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie voči žalovanému 2/
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec v tejto časti vrátil podľa § 391 ods. 1 CSP okresnému súdu
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

46. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto
rozhodnutí.

47. Ak súd prvej inštancie v ďalšom konaní dospeje k záveru, že predmetom sporu je pohľadávka, ktorá

môže byť uspokojená iba v konkurze podľa § 166a zákona o konkurze a reštrukturalizácii, alebo sa
považuje za nevymáhateľnú podľa § 166b zákona o konkurze a reštrukturalizácii, bude jeho povinnosťou
postupovať podľa § 167e ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a bez zbytočného odkladu
zastaviť konanie vo vzťahu k žalovanému 2/. Naopak, ak súd prvej inštancie v ďalšom konaní zistí, že
predmetom sporu je pohľadávka oddlžením nedotknutá, bude v konaní so žalovaným 2/ pokračovať

z dôvodu vymáhateľnosti pohľadávky, vec prejedná a rozhodne.

48. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému 2/ rozhodne s poukazom na § 396 ods.
3 a § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.49. Uznesenie bolo schválené členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).