Rozsudok – Konkurz ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 2, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 9Odi/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123237936
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Antónia Ďuranová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5123237936.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdŽilinavkonanípredsudkyňouMgr.AntóniouĎuranovou,vprávnejvecižalobcu:BENCONT

INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpeného:
Advokátska kancelária JUDr. Veronika Doláková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01
Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 50 361 368, a tiež KASATKIN & PARTNERS s. r. o., so sídlom
Záhradnícka 29, 811 07 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 255 021, proti žalovanému: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D., zastúpenému: Mgr. Michal Mozolík, advokát
so sídlom Palárikova 1449, Čadca, o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer. V
žalobe uviedol, že je veriteľom žalovaného na základe Zmluvy o úvere č. 2000159283, uzatvorenej
medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu, z ktorej vyplývajúca pohľadávka bola na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.05.2022, uzatvorenej medzi žalobcom ako postupníkom
a spoločnosťou Zinc Euro, a.s. ako postupcom, postúpená na žalobcu. Pohľadávka bola na žalobcu
postúpená vo výške 2.475,68 EUR, z toho istina predstavovala sumu 2.400 EUR. Na majetok

žalovaného bol Okresným súdom Žilina dňa 07.03.2023 vyhlásený konkurz, vedený pod sp. zn.
3OdK/17/2023. Žalobca si pohľadávku voči žalovanému prihlásil do konkurzu. Pohľadávka nebola
v konkurze uspokojená ani čiastočne.

2. Žalobca ako dôvod na zrušenie oddlženia žalovaného označil skutočnosť, že žalovaný nebol v čase
podania návrhu na vyhlásenie konkurzu platobne neschopný, nakoľko mal dostatočný príjem na
postupnú úhradu svojich záväzkov. Žalobca bol v čase vyhlásenia konkurzu zamestnanou osobou,

s príjmom postačujúcim na hoci len čiastočnú úhradu pohľadávky žalobcu, prípadne aj ostatných
veriteľov. Zo svojho príjmu mohol žalovaný v malých mesačných dávkach vo výške 20 - 30 EUR
uspokojovať pohľadávku žalobcu a ostatných veriteľov, čím by prejavil úprimnú snahu riešiť svoj dlh
a preukázal by svoj poctivý zámer. Žalovaný však namiesto toho využil inštitút oddlženia a zbavil sa
všetkých svojich dlhov. Platobná neschopnosť musí byť podľa žalobcu stavom objektívnym a trvalým,
za platobnú neschopnosť nemožno považovať stav, kedy dlžník odmieta hradiť svoj dlh. Zo strany
žalovaného bol stav platobnej neschopnosti spôsobený jeho vlastným konaním, keď prestal splácať

svojedlhyniezdôvoduobjektívnejnemožnosti,nakoľkodosahovalpríjem,alezvlastnéhosubjektívneho
rozhodnutia. Pokiaľ dlžník napriek dostatočnému príjmu odmieta dobrovoľne uhradiť svoje záväzky
a rozhodne sa využiť inštitút oddlženia, nejde podľa žalobcu o poctivý zámer, ale dochádza k zneužitiu
inštitútu oddlženia. Ak by mal žalovaný skutočne poctivý zámer a úprimnú snahu riešiť svoj dlhv medziach svojich možností, naďalej by svoje záväzky splácal, alebo by využil inštitút splátkového
kalendára, ktorý má na vymáhateľnosť pohľadávok rovnaký právny účinok ako konkurz, ale dochádza
vždy aspoň k čiastočnému uspokojeniu pohľadávok veriteľov.

3.Akoďalšídôvodnazrušenieoddlženiažalovanéhožalobcaoznačilskutočnosť,žežalovanýpopodaní
návrhu na vyhlásenie konkurzu nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností, keď
po vyhlásení konkurzu nevykonal v prospech žalobcu žiadne úhrady svojho záväzku napriek tomu, že sa
u neho nezmenili žiadne okolnosti. Žalovaný je naďalej zamestnaný a jeho životné náklady sa nijakým

spôsobom nezmenili.

4. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil záväznú žiadosť o pôžičku uzatvorenú so
sprostredkovateľom Zinc Euro, a.s. zo dňa 06.09.2011, zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa
10.05.2022 a žiadosť o preukázanie poctivého zámeru zo dňa 20.10.2023. Žalobca ďalej navrhol, aby
súd ako dôkazy vykonal dopyt na Sociálnu poisťovňu za účelom zistenia výšky príjmu žalovaného

za obdobie pol roka pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu a za obdobie pol roka po vydaní
rozhodnutia o oddlžení žalovaného. Za účelom zistenia majetkových pomerov žalovaného pred jeho
oddlžením i po ňom ďalej žalobca navrhol vykonať dopyt na Úrad geodézie, kartografie a katastra,
Policajný zbor, dopravný inšpektorát, centrálny register účtov a následne na konkrétnu bankovú
inštitúciu. Taktiež navrhol vykonať výsluch žalovaného a pripojiť konkurzný spis sp. zn. 3OdK/17/2023.

Na podporu svojich právnych záverov poukázal na rozhodnutia iných súdov v obdobných veciach, ako
aj na dôvodovú správu k zákonu č. 377/2026 Z. z..

5. Žalobca v žalobe tvrdil aj nepoctivý zámer žalovaného z dôvodu, že z jeho správania pred
podaním návrhu možno usudzovať, že úmyselne naplnil formálne znaky platobnej neschopnosti, aby

bol oprávnený podať návrh, ďalej, že žalovaný neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo
s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu a že žalovaný mal snahu poškodiť
svojho veriteľa. Tieto dôvody však žalobca v úvode žaloby len všeobecne, formulárovo skonštatoval, bez
ich rozvedenia konkrétnymi skutkovými tvrdeniami či akejkoľvek bližšej argumentácie v ďalšom texte
žaloby.

6. Žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú, bez faktického podkladu pre zrušenie oddlženia. Tvrdenie
žalobcuonepoctivomzámerežalovanéhoniejepodloženéžiadnymirelevantnýmitvrdeniamiadôkazmi.
Žalovaný je zamestnaný u toho istého zamestnávateľa od roku 1995. Pracuje ako vlakvedúci. V procese
oddlženia riadne deklaroval svoj príjem, ktorý bol bežný, nie nadpriemerný. Žalovaný sa dostal do

dlhovej špirály. Exekútorom mu boli vykonávané zrážky zo mzdy, ktorá bola jeho jediným zdrojom obživy.
Bol v mimoriadne nepriaznivej finančnej situácii, na pokraji existenčných problémov. Mal viacerých
veriteľov s rôznou výškou pohľadávok. Argumentáciu žalobcu, že nesplácanie pohľadávky po oddlžení
preukazuje nepoctivý zámer dlžníka, považuje žalovaný za neprijateľnú, negujúcu zákonný inštitút
oddlženia. Formu oddlženia si nevybral žalovaný, návrh na oddlženie spracovalo Centrum právnej

pomoci. Žalovaný nemá vlastné obydlie a žije s matkou, ktorá je z dôvodu zlého zdravotného stavu
odkázaná na jeho pomoc. Žalovaný namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore. Žalobcom
predložené listiny podľa neho nepreukazujú skutkové tvrdenia žalobcu, o ktoré opiera svoje postavenie
veriteľa žalovaného. Keďže žalovanému nebolo riadne preukázané zastúpenie postupcu, nemohlo mať
postúpenie voči nemu právne účinky. Žalovaný tiež namietol paušálne dôkazné návrhy žalobcu ako

nedôvodné a neopodstatnené.

7. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil potvrdenie o vykonaných zrážkach zo mzdy,
čestné vyhlásenie matky žalovaného, potvrdenie o zdravotnom stave matky žalovaného, upovedomenie
o začatí exekúcie, exekučné príkazy a poukaz zamestnávateľa na rekondičný pobyt pre žalovaného.

8. Na pojednávaní vo veci právny zástupca žalobcu, nad rámec už skôr uvedeného, s poukazom na
poslednú vetu ustanovenia § 3 ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii uviedol, že voči žalovanému
až do vyhlásenia konkurzu prebiehala exekúcia a v schopnostiach žalovaného bolo túto exekúciu
splácať.

Právny zástupca žalovaného nad rámec už skôr uvedeného uviedol, že žalobca presúva dôkazné
bremeno na žalovaného, ktorý však nemá povinnosť preukazovať, že bol platobne neschopný. Výklad
platobnej neschopnosti prezentovaný žalobcom považuje za nesprávny, nakoľko oddlžením by v takomprípade nemohol prejsť nikto, kto má nejaký príjem. Poukázal tiež na to, že z predloženej zmluvy
o postúpení pohľadávok nevyplýva koho pohľadávka bola konkrétne postúpená na žalobcu.

9. Medzi stranami nebolo sporné, že na majetok žalovaného bol dňa 07.03.2023 Okresným súdom Žilina
vyhlásený konkurz. Nesporné bolo tiež tvrdenie žalobcu, že si pohľadávku prihlásil do konkurzu a že
táto v ňom nebola uspokojená ani sčasti a že pohľadávka bola vymáhaná v exekučnom konaní. Nebolo
sporné ani to, že žalovaný je a bol zamestnaný a že po vyhlásení konkurzu žalobcovi neuhradil na
jeho pohľadávku žiadnu sumu. Žalovaný s poukazom na nedostatky predloženej zmluvy o postúpení

pohľadávok poprel skutkové tvrdenie žalobcu, že je veriteľom pohľadávky voči žalovanému.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením predložených listinných dôkazov.

11. Zo Záväznej žiadosti o pôžičku zo dňa 06.09.2011 vyplýva, že táto bola uzatvorená medzi
spoločnosťou Zinc Euro, a.s. ako sprostredkovateľom a žalovaným ako dlžníkom. Žalovaný v nej

splnomocnil sprostredkovateľa, aby uzatvoril v jeho mene s jedným alebo viacerými investormi jednu
alebo viacero zmlúv o pôžičke v celkovej výške 2.400 EUR, s dobou splácania 60 mesiacov.

12. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.05.2022 vyplýva, že túto na strane postupcu uzatvorilo
deväťdesiatštyri fyzických osôb, zastúpených na základe plnej moci spoločnosťou Zinc Euro, a.s.,

so žalobcom ako postupníkom. V zmluve postupcovia vyhlásili, že sú vlastníkmi súboru pohľadávok
špecifikovaných v prílohe č. 1 zmluvy. Predmetom zmluvy bolo postúpenie súboru pohľadávok
postupcov, ktoré vznikli z vlastného právneho vzťahu jednotlivých postupcov ako veriteľov založeného
zmluvou o pôžičke, uzatvorenej prostredníctvom spoločnosti Zinc Euro a,s,. Z výpisu z prílohy k zmluve
vyplýva, že predmetom postúpenia bola pohľadávka voči žalovanému v sume istiny 2.400 EUR a úrokov

75,68 EUR.

13. Ďalej súd z predložených dôkazov zistil, že v exekučnom konaní vedenom voči žalovanému vo
veci oprávneného Home Credit Slovakia, a.s. boli žalovanému vykonávané zrážky zo mzdy. Z čestného
vyhlásenia matky žalovaného vyplýva, že žalovaný s ňou od roku 2016 žije v spoločnej domácnosti, na

ktorej prevádzku prispieva a že matka je odkázaná na jeho pomoc. Z potvrdenia o zdravotnom stave
matky žalovaného vyplýva, že matka trpí viacerými ochoreniami.

14. Podľa § 166f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), veriteľ,
ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia

podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia
splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení
poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje
súd rozsudkom.

15. Podľa § 166g ods. 1 ZKR, v znení účinnom do 16. 7. 2022, dlžník má poctivý zámer, ak z
jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v
medziachsvojichmožnostíaschopností,najmäakposkytovalsprávcoviaveriteľompotrebnúsúčinnosť,
vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie
nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja

dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa
do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.

16. Podľa § 166g ods. 2 ZKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak
a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s

prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada,
b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ
neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na
drobných veriteľov sa neprihliada,
c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo

neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o
dôležitú informáciu,
d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo
vyžadovať,e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do
platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh,
f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na

okolnosti musel vedieť,
g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa
spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom,
h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho
veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa,

i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár,
j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom
dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa,
k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu
poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba
Centrum právnej pomoci,

l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase
podania návrhu centrum hlavných záujmov.

17. Podľa § 166g ods. 3 ZKR, súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u
dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí

alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo
má iné osobitné životné skúsenosti.

18. Podľa § 166g ods. 4 ZKR, súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u
dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má

vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá
mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.

19. Podľa vety tretej a štvrtej § 3 ods. 2 ZKR, fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná
plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči

dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1
písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný.

20. Podľa § 166 ods. 1 ZKR, každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený
domáhaťsaoddlženiakonkurzomalebosplátkovýmkalendárompodľatejtočastizákonaatobezohľadu

na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 524 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, veriteľ môže svoju pohľadávku
aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

22. Podľa § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať

preukázania zmluvy o postúpení.

23. Súd primárne skúmal včasnosť podania žaloby a vecnú legitimáciu strán sporu.

24. Konkurz na majetok žalovaného bol vyhlásený dňa 07.03.2023. V zmysle § 166f ods. 1 ZKR možno

žalobu o zrušenie oddlženia podať do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu. Žalobca, doručená súdu
dňa 21.11.2023, bola teda podaná včas.

25. Zrušenia oddlženia sa môže domáhať veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením. Súd preto skúmal,
či žalobca preukázal, že je veriteľom žalovaného, a ak áno, následne by skúmal, či bol oddlžením

žalovaného dotknutý. Z predloženej Záväznej žiadosti o pôžičku mal súd preukázané, že žalovaný
splnomocnil spoločnosť Zinc Euro, a.s., aby v jeho mene uzatvorila s jedným alebo viacerými
nešpecifikovanými investormi jednu alebo viaceré zmluvy o pôžičke. Žalobca tvrdil, že vzniknutá
pohľadávka bola na neho postúpená. Žalobca v žalobe uvádza, že išlo o pohľadávku titulom zmluvyo úvere, z predloženej listiny však vyplýva, že malo ísť o pohľadávku titulom zmluvy (zmlúv) o pôžičke.
Postúpenie pohľadávky preukazoval žalobca Zmluvou o postúpení pohľadávok. Žalobca v žalobe
tvrdil, že postupcom pohľadávky bola spoločnosť Zinc Euro, a.s.. Z predloženej Zmluvy o postúpení

pohľadávok však vyplýva, že postupcami boli fyzické osoby a zmluvu spoločnosť Zinc Euro, a.s. v mene
postupcov uzatvárala iba ako ich zástupca. Preto bolo potrebné, aby žalobca preukázal aj oprávnenie
(splnomocnenie) udelené postupcami spoločnosti Zinc Euro, a.s. na uzavretie zmluvy. Takúto listinu
žalobca nepredložil. Keďže žalobca nepreukázal, že spoločnosť Zinc Euro, a.s. bola oprávnená na
uzavretie zmluvy, nebola zmluva spôsobilá preukázať, že na žalobcu bola postúpená pohľadávka

voči žalovanému, teda, že žalobca je veriteľom žalovaného. S poukazom na uvedené súd konštatuje,
že žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní nepreukázal. Z uvedeného dôvodu súd žalobu
zamietol.

26. S poukazom na absenciu preukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zamietol súd návrhy
žalobcu na vykonanie dokazovania dopytom na Sociálnu poisťovňu za účelom lustrácie príjmu

žalovaného za obdobie pol roka pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu a pol roka po vyhlásení
konkurzu, vykonanie dopytu na Úrad geodézie, kartografie a katastra, vykonanie dopytu na Policajný
zbor, dopravný inšpektorát, vykonanie dopytu na Centrálny register účtov, vykonanie dopytu na
konkrétnu bankovú inštitúciu, v ktorej má žalovaný vedený účet, návrh na vykonanie dokazovania
oboznámením konkurzného spisu OS ZA sp. zn. 3OdK/17/2023 a návrh na výsluch žalovaného, ktoré

žalobca smeroval k preukazovaniu nepoctivého zámeru žalovaného v oddlžení.

27. Súd považuje za užitočné vyjadriť sa na tomto mieste obiter dictum k žalobcom prezentovanej
právnej argumentácii, že dlžník, ktorý má pravidelný príjem, z ktorého je schopný po častiach splácať
pohľadávku, či v exekučnom konaní alebo mimo neho, je platobne schopný. Táto otázka už bola

riešená v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V rozhodnutí sp. zn. 5Obdo/18/2022
zo dňa 31.01.2023 Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol: „Dovolací súd má za to, že z definície
platobnej neschopnosti fyzickej osoby podľa § 3 ods. 2 ZKR vyplývajú znaky, ktoré sú predpokladom
vzniku platobnej neschopnosti dlžníka fyzickej osoby, ktorými súd existencia aspoň jedného peňažného
záväzku po lehote splatnosti 180 dní a objektívna neschopnosť dlžníka tento záväzok plniť. Objektívnou

neschopnosťou dlžníka plniť je pritom nutné rozumieť stav, kedy dlžník nemá dostatok objektívnych
prostriedkov, aby splatný peňažný záväzok uhradil. Výklad pojmu „nie je schopný plniť“ možno chápať
tak, že tento znak úpadku je daný vtedy, ak u dlžníka objektívne nastala situácia, ktorá bráni uspokojiť
pohľadávky veriteľov v stanovenej lehote splatnosti, aj keby to dlžník chcel. Platobná neschopnosť musí
byťvšeobecná,tedamusíbyťzrejmé,žeplneniezáväzkujepredlžníkanemožné.Rovnakotiežsamotná

existencia pracovnoprávneho vzťahu a príjmu žalovaného ešte neznamená, že tento spĺňa podmienku
platobnej schopnosti vzhľadom na výšku pohľadávky žalobcu, iných záväzkov a existencie finančného
majetku žalovaného. Ide o komplexné posúdenie konkrétnej životnej situácie, teda nielen jednotlivej
pohľadávky a schopnosti túto (hoci aj dlhodobo) uhrádzať, použitím len matematického výpočtu, bez
zohľadnenia ostatných sociálnych a ekonomických súvislostí tak, ako to zo zákona jednoznačne

vyplýva.“. V rozhodnutí sp. zn. 4Obdo/37/2022 zo dňa 14.06.2023 Najvyšší súd Slovenskej republiky
konštatoval: „Len samotná skutočnosť, že jeden zo záväzkov žalovaného bolo možné postupne vymôcť
v exekúcii, neznamená, že žalovaný v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu nebol platobne
neschopný“.

28. Druhá právna otázka, a to, či neplnenie na nevymáhateľnú pohľadávku veriteľa po oddlžení zakladá
nepoctivý zámer dlžníka, bola v rozhodovacej praxi tunajšieho súdu rovnako už mnohokrát riešená so
záverom, že poctivý zámer dlžníka nemožno posudzovať podľa toho, či dlžník uhradil alebo neuhradil
niektorý z jeho nevymáhateľných dlhov, keďže takýto výklad by išiel proti samotnej podstate inštitútu
oddlženia. Rovnaké stanovisko k tejto otázke zaujal Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku sp. zn.

41CoKR/27/2022-186 zo dňa 26.04.2023.

29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalobcovi

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým .zisteniam, .
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).