Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 13, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/127/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122201604
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4122201604.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr.

Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XXX, zastúpená spoločnosťou AK Zuzana Gáliková, s.r.o., so sídlom Farská 1311/33, Nitra, IČO:
55 534 619, proti odporcovi: D. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, právne zastúpený advokátom
Mgr. Patrik Štefkeje, so sídlom Školská 3, Nitra, o určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra, č.k. 17Pc/4/2022-308 zo dňa 31.3.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 17Pc/4/2022-395 zo dňa 18. marca 2024

p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnému povinnosť platiť navrhovateľke výživné vo
výške 400,- eur mesačne od 9.2.2022 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, od doručenia rozsudku
(výrok I.). Povinnému umožnil splácať zameškané výživné za obdobie od 9.2.2022 do 30.3.2023 vo

výške 2.800,- Eur v splátkach po 200,- eur mesačne spolu s bežným výživným (výrok II.). O trovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok III.).

2.
Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, § 75 ods. 1, § 78 ods.
1 a 3 Zákona o rodine a dospel k záveru o dôvodnosti podania návrhu navrhovateľky na určenie
výživného. Konštatoval, že manželstvo rodičov navrhovateľky bolo rozvedené rozsudkom Okresného

súdu Nitra č.k. 24P/251/2021-48 zo dňa 16.12.2021 a zároveň bol predmetným rozsudkom upravený
výkon rodičovských práv a povinností k ich dvom maloletým deťom na čas po rozvode tak, že deti
boli zverené do osobnej starostlivosti matky a odporca bol zaviazaný prispievať na ich výživu, a to
na maloletého F. sumou vo výške 400,- eur mesačne a na maloletého G. sumou vo výške 300,- eur
mesačne. Navrhovateľka sa návrhom domáhala určenia výživného len voči odporcovi, a to z dôvodu,
že s matkou žije v spoločnej domácnosti a uhrádza jej všetky výdaje, ktoré jej vzniknú nad rámec
sumy uhrádzanej odporcom. V odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie bolo uvedené, že pri určení

výživného súd vychádzal zo zárobkových schopností a možností odporcu, s prihliadnutím na vek,
na jeho majetkové pomery ako aj odôvodnené potreby navrhovateľky. Zistil, že navrhovateľka bola
v čase podania návrhu študentkou 3. ročníka Piaristického gymnázia v Nitre a v čase rozhodovania
už bola študentkou 4. ročníka, t.j. maturitného ročníka, s čím súvisí podstatné zvýšenie jej nákladov,najmä pokiaľ ide o prípravu na vysokoškolské štúdium ako aj s uspokojením jej základných potrieb,
ako aj vynaložených nákladov na štúdium. Ďalej považoval za odôvodnené a preukázané pravidelné
mesačné výdavky navrhovateľky zhruba vo výške 452,- eur, ktoré jej vznikajú v súvislosti so štúdiom,

ako aj s uspokojovaním kultúrnych, sociálnych a osobných potrieb, a ktoré považoval za primerané
a prirodzené vzhľadom k jej veku. Za preukázané považoval aj mimoriadne výdavky navrhovateľky,
ktoré jej vznikli v súvislosti s ukončením stredoškolského štúdia (stužková, zakúpenie maturitných kníh)
a s prípravou na ďalšie štúdium, ktoré by navrhovateľka chcela absolvovať v zahraničí. Za tým účelom
chodí na prípravu na prijímacie pohovory z anglického ako aj z francúzskeho jazyka. Pokiaľ ide o

výdavky, ktoré vznikli navrhovateľke v súvislosti s jej zdravotným stavom (zubár, zakúpenie vakcíny
proti rakovine krčka maternice vo výške 123,- eur za 1. dávku z celkového počtu 3. dávok a zakúpenie
dioptrických okuliarov), považoval argumentáciu odporcu, že pri šetrnom zaobchádzaní s okuliarmi nie je
potrebné meniť rám ale len sklá za nedôvodnú. Za odôvodnené súd považoval náklady na uspokojenie
kultúrnychasociálnychpotriebnavrhovateľky,keďvkonaníbolijednoznačnepreukázanéročnévýdavky
začlenstvovamerickomaligovomfutbalevovýške250,-eur,výdavkynafitnescentrumanazapožičanie

výstroja na americký futbal. Taktiež mal za preukázané, že matka navrhovateľky je riadne zamestnaná
a dosahuje mesačný príjem vo výške 1.207,- eur, jej celkové pravidelné mesačné výdavky sú vo výške
452,- eur. Prihliadol na skutočnosť, že sa stará ešte o 2 dospievajúce deti. Pokiaľ ide o majetkové pomery
odporcu, súd vychádzal z potvrdení o príjme odporcu a zistil, že má mesačný príjem vo výške 3.000,- eur,
pričom z potvrdenia zo spoločnosti H. A. bolo preukázané, že príjem odporcu za obdobie od 01.3.2022

dodecembra2022bolvovýške15.228,27,-euražeodporcavmesiacimarecažaugust2022dosahoval
príjem vo výške 2.000,- eur a od septembra do decembra 2022 dosahoval príjem len vo výške 800,62,-
eur, čo odporca odôvodňoval tým, že ide o firmu jeho otca, kde je zamestnaný a otec sa rozhodol, že
bude finančne prispievať aj jeho sestrám, v dôsledku čoho došlo k zníženiu jeho príjmu. Z potvrdenia
o príjme odporcu zo spoločnosti B. A. vyplynulo, že príjem odporcu za posledných 12 mesiacov bol v

celkovej výške 24.880,04,- eur, čo je v priemere vo výške 2.073,- eur mesačne. Súd mal preukázané,
že v súčasnej dobe je jeho príjem vo výške 2.873,62,- eur. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že
zohľadnil námietku právnej zástupkyne navrhovateľky, ktorou spochybnila príjem odporcu v spoločnosti
jeho otca, ako aj skutočnosť, že sa otec odporcu rozhodol vyplácať aj ostatných súrodencov, a z toho
titulu znížil odporcovi mesačný príjem z pôvodných 2.000,- eur na sumu 800,- eur. Z mesačného výkazu

poistného a príspevkov, ktoré si súd vyžiadal zo Sociálnej poisťovne bolo zistené, že zamestnanci
v spoločnosti jeho otca dosahujú podstatne vyšší plat ako odporca a túto skutočnosť vyhodnotil ako
účelové zníženie príjmu odporcu, čím chcel docieliť nemožnosť prispievať na výživu navrhovateľky
vyššou finančnou sumou. Zo strany odporcu bolo poukazované na jeho mesačné výdavky, ktoré má
v súvislosti s bývaním vo výške 600,- eur (nájomné) a 100,- eur (náklady) a v súvislosti s hypotekárnymi

úvermi, ktoré spláca, pričom jeden má splátku vo výške 144,53,- eur, druhý vo výške 225,43,- eur
a tretí úver si zobral, aby mohol zabezpečiť študijný pobyt navrhovateľky v zahraničí, ktorý musí riadne
splácať. Prvoinštančný súd po vyhodnotení všetkých dôkazov dospel k záveru, že v súčasnej dobe
bolo v schopnostiach a možnostiach odporcu prispievať na výživu navrhovateľky sumou vo výške
400,- eur mesačne, pričom takto určené výživné považoval za dôvodné. Zároveň súd poukázal na

skutočnosť, že vyživovaciu povinnosť má aj matka navrhovateľky, ktorá keď prispeje sumou minimálne
vo výške 200,- eur mesačne, navrhovateľka bude dosahovať primerané výživné, vzhľadom na jej vek,
ako aj odôvodnené potreby a spomínané hobby, čiže výška predstavuje dostatočnú sumu, aby došlo
k uspokojeniu základných potrieb primeraných k jej veku a primeraných k jej odôvodneným potrebám,
prihliadnuc aj k potrebám na vysokoškolské štúdium v budúcnosti. Súd neprihliadol na námietku odporcu

ohľadne zníženia príjmu v dôsledku toho, že bol rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky odsúdený,
uznaný za vinného a bol mu uložený trest zákazu vybranej činnosti vo výstavbe a mal za to, že odporca
sa do tejto situácie dostal svojím zavinením, svojím konaním, tým, že zanedbal svoje povinnosti a v
dôsledku čoho teda došlo k podstatnému zníženiu jeho príjmu. K nákladom odporcu na bývanie uviedol,
že nehnuteľnosť, ktorá patrí do BSM bola v čase rozhodovania neobývaná a odporca mal možnosť

predmetnú nehnuteľnosť riadne užívať, v dôsledku čoho by mu odpadli náklady na prenájom cudzej
nehnuteľnosti, pričom zároveň odporučil zvážiť situáciu ohľadne vyporiadania BSM aj s ohľadom na
vyplatenie a vyporiadanie hypotekárnych úverov, ktoré sú uhrádzané zo strany odporcu. Vyživovaciu
povinnosť súd navrhovateľke priznal od 9.2.2022, pričom do 30.3.2023 vzniklo odporcovi zročné
výživné vo výške 2.800,- eur, v ktorom súd zohľadnil, že odporca dobrovoľne prispieval navrhovateľke

mesačne sumou 200,- eur a ktoré umožnil odporcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 200,- eur.

3.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, keď žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal.4.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odporca prostredníctvom splnomocneného zástupcu

odvolanie z dôvodov podľa § 62 ods. 1 CMP a § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP, v ktorom žiadal
rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť v časti vyživovacej povinnosti tak, že mu bude uložená povinnosť
ho platiť vo výške 200,- eur mesačne. Poukázal na to, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení
rozsudku nezaoberal preukázanými pravidelnými mesačnými výdavkami a mimoriadnymi výdavkami
odporcu a taktiež ani mimoriadnymi výdavkami, ktoré odporca vynaložil na potreby navrhovateľky.

Konštatoval, že súd sa zaoberal najmä jeho príjmom, avšak jeho odôvodené výdavky neposudzoval
vôbec a ani sa v odôvodnení rozsudku nevyjadril, z akého rozdielu určil výšku vyživovacej povinnosti
a neuviedol aj to, ako dospel k presvedčeniu, že určené výživné bude schopný platiť. Taktiež
neuskutočnil žiadne porovnanie životnej úrovne odporcu a životnej úrovne matky navrhovateľky, vrátane
všetkých troch detí. Namietal, že súd sa žiadnym spôsobom nezaoberal jeho odôvodnenými výdavkami
v nadväznosti na odôvodnené potreby navrhovateľky. Súd sa nevysporiadal ani so skutočnosťou,

že navrhovateľka si pravidelne zarába doučovaním anglického jazyka a tiež tým, že dosiahla aj
určitý príjem z brigád. Uviedol, že súd zohľadnil výdavok navrhovateľky na vysokoškolské štúdium,
ktorý v čase rozhodovania prvoinštančného súdu ešte objektívne neexistoval a taktiež k nákladom
týkajúcim sa budúceho vysokoškolského štúdia nevykonal žiadne dokazovanie. V tejto súvislosti tiež
namietal, že súd prvej inštancie neuviedol, či pri určení výšky výživného bral do úvahy pravdepodobný

nástup navrhovateľky na vysokú školu na Slovensku alebo v zahraničí (Dánsko, Holandsko), pričom
v oboch prípadoch takmer všetky výdavky navrhovateľky, okrem stravy, už nebudú predstavovať jej
odôvodnené potreby, pretože popri vysokoškolskom štúdiu, za predpokladu, že sa mu bude náležite
venovať, nebude mať na tieto potreby čas a výdavky na ne nebudú vynakladané. V nadväznosti
na uvedené odporca tiež apeloval na rozdielne príjmy (napr. štipendium) a výdavky navrhovateľky

v prípade nastúpenia na vysokoškolské štúdium v Bratislave alebo v Holandsku. Ďalej poukázal na
to, že sa súd prvej inštancie nezaoberal vyhodnocovaním skutočností týkajúcich sa zákazu činnosti
stavbyvedúceho a neprihliadol naň ani čiastočne, aj keď uloženie predmetného trestu bolo spôsobené
objektívnou udalosťou a v dôsledku jeho uloženia došlo k poklesu jeho príjmov približne o 80%.
Taktiež poukázal na to, že sa súd prvej inštancie nezaoberal účelnosťou navrhovateľkou vynaložených

pravidelných mesačných výdavkov a mimoriadnych výdavkov a neposúdil, či ich výška je reálna. Má
za to, že pravidelné mesačné výdavky navrhovateľky, ktoré súd ustálil vo výške 425,- eur, by pri
zohľadnení kritického náhľadu pri ich posudzovaní vo vzťahu k odôvodneným potrebám navrhovateľky
bolo možné ustáliť vo výške 354,- eur. Mimoriadne výdavky navrhovateľky, ktoré súd nevyčíslil, ale
zodpovedajú sume vo výške 1.710,- eur ročne, by pri zohľadnení určitého kritického náhľadu pri ich

posudzovanívovzťahukodôvodnenýmpotrebámnavrhovateľkybolomožnéustáliťvovýške1.392,-eur
ročne. Namietal taktiež zahrnutie mimoriadnych výdavkov navrhovateľky do pravidelných mesačných
výdavkov, keďže za posledný rok nad rámec poukazovaného mesačného výživného vo výške 200,- eur
prispelnavrhovateľkenamimoriadnevýdavkysumou1.600,-eur(notebook,jazykovýcertifikát,vodičské
oprávnenie), t.j. vyššou sumou akou mala na mimoriadne výdavky navrhovateľke prispieť jej matka.

Ďalej uviedol, že prvoinštančný súd pri určovaní výšky výživného nezohľadnil možnosti a schopnosti
navrhovateľky zarobiť si mesačne minimálne 100,- eur doučovaním anglického jazyka a v období
letných prázdnin mesačne minimálne 300,- eur formou brigád, t.j. ročne minimálne 1.600,- eur. Súd
pri určovaní vyživovacej povinnosti nezohľadnil, že matka navrhovateľky poberá prídavok na dieťa vo
výške 60,- eur mesačne a daňový bonus na dieťa vo výške 50,- eur mesačne. Súd prvej inštancie

ďalej vo svojom rozhodnutí v dôsledku chyby v potvrdení zamestnávateľa zo dňa 25.1.20023 vychádzal
z nesprávne určenej čistej mzdy matky navrhovateľky za rok 2022 vo výške 1.204,- eur mesačne, pričom
mal vychádzať zo sumy 1.315,- eur mesačne. V roku 2023 matka navrhovateľky v dôsledku zvýšenia
funkčného platu o 8% poberala čistú mzdu vo výške 1.420,- eur mesačne. Odporca ďalej poukázal na
rozpočet príjmov a výdavkov v roku 2022 a 2023 a na zjavný nepomer jeho životnej úrovne v porovnaní

so životnou úrovňou matky navrhovateľky. Zdôrazňuje, že mu v roku 2022 po odpočítaní všetkých
vynaloženýchvýdavkovmesačneostanesumavovýške100,-europrotisume641,16,-eur,ktoráostane
matke navrhovateľky. V roku 2023 mu po odpočítaní všetkých vynaložených výdavkov mesačne ostane
rovnako suma vo výške 100,- eur oproti sume 909,- eur, ktorá ostane matke navrhovateľky. K mzde
vyplácanej od spoločnosti H. A. uviedol, že jej výška zodpovedá kratšiemu pracovnému času. Práci sa

venuje 4 hodiny denne tak ako uviedol na pojednávaní. Záverom uviedol, že súd prvej inštancie mal
prihliadnuť aj na študijný pobyt v Kanade, ktorý navrhovateľke zabezpečil a bude ho platiť ešte niekoľko
rokov.5.
Navrhovateľka k odvolaniu uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za správny. Mala za to,
že súd dôsledne zistil skutkový stav a vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal pri svojom rozhodovaní,

vec správne právne posúdil a odôvodnenie považuje za dostatočné, zrozumiteľné a presvedčivé.
Uviedla, že svoje výdavky riadne preukázala a súd správne vyhodnotil opodstatnenosť jej mimoriadnych
výdavkov v súvislosti so štúdiom maturitného ročníka, keďže všetky výdavky nad rámec sumy 200,- eur
mesačne (doteraz poukazované výživné od odporcu) uhrádzala matka navrhovateľky. K mzde matky
navrhovateľky za rok 2022 uviedla, že činil v hrubom 1.456,13,- eur mesačne a v čistom 1.021,44,-

eur mesačne (bez daňových bonusov) a tvrdenie odporcu o nesprávne vyčíslenej čistej mzde matky
navrhovateľky považuje za zavádzajúce, pretože priemerná mesačná mzda matky navrhovateľky v roku
bola vyčíslená správne na úrovni 1.207,- eur. K ustálenému príjmu odporcu vo výške 3.000,- eur
mesačne poukázala na skutočnosť, že sa jedná o minimálny preukázaný príjem odporcu a v skutočnosti
dosahuje oveľa vyšší príjem, keďže je zamestnaný v dvoch pracovných pomeroch v spoločnostiach
B., A. a H. A., v ktorých je zároveň konateľom a príjmy si počas súdneho konania účelovo znížil.

Spoločnosť B., A., ktorej jediným spoločníkom je odporca, fakturuje spoločnosti H. A., ktorej jediným
spoločníkom je otec odporcu, sumu približne vo výške 3.800,- eur – 4.000,- eur mesačne, čo odporca
potvrdil na pojednávaní. Zdôraznila, že odporca už neplatí nájomné vo výške 700,- eur mesačne,
z dôvodu, že spolu s jeho priateľkou užíva byt na F. ulici, za ktorý zaplatil kúpnu cenu a ktorý je vo
výlučnom vlastníctve sestry odporcu. Z hľadiska mimoriadnych výdavkov uhradených zo strany odporcu

nad rámec poukazovaného výživného vo výške 200,- eur mesačne možno akceptovať sumu 700,- eur
mesačne vynaloženú na vodičské oprávnenie, pretože notebook a jazykový kurz bol financovaný ešte
počas trvania ich manželstva. Ďalej apelovala na skutočnosť, že študijný pobyt v Kanade bol rovnako
uhrádzaný za trvania manželstva jej rodičov z ich vlastných zdrojov a tvrdenie odporcu o uhradení
predmetného pobytu financiami získanými zo spotrebného úveru považuje za zavadzajúce. Uviedla, že

daný úver bol načerpaný omnoho skôr ako išla študovať do Kanady a finančné prostriedky z úveru boli
použité na kúpu bytu na F. ulici. V nadväznosti na uvedené považuje nezohľadnenie spotrebného úveru
ako výdavku odporcu prvoinštančným súdom za správne. Poukázala ďalej na vysokú životnú úroveň
odporcu a jeho životný štandard považuje za omnoho vyšší ako štandard jeho detí. Odporca používa
automobil VW Tiguan, r. 2022, evidovaný na spoločnosť, ktorej je konateľom, pravidelne absolvuje

dovolenky, výlety a stravuje sa v reštauráciách. Uviedla, že brigády a možné zárobky, na ktoré odporca
poukazuje,súlenfikciouavýmyslom,vobdobísúdnehokonaniasavenovalavýlučneštúdiuavovoľnom
čase športu. Vždy mala ambíciu študovať v zahraničí a odporca ju v tom v čase spolužitia v jednej
domácnosti podporoval. Od septembra 2023 študuje na vysokej škole v Holandsku, Fontys University,
odbor medzinárodný biznis, čím sa jej výdavky stúpli. Školné na 1. ročník bolo vo výške 1.157,- eur,

mesačné nájomné vo výške 470,- eur, mesačné cestovné vo výške 430-450,- eur, zároveň mala ďalšie
výdavkynastravu,ošatenie,študijnépomôcky,učebnice,drogériu,práčovňu.Vmesiaciseptember2023
boli výdavky vyššie, cca 600-800,- eur a súviseli najmä so zabezpečením všetkých potrieb súvisiacich
s presťahovaním. Všetky zmienené výdavky hradila matka navrhovateľky z finančných prostriedkov
získanýchztituluvyporiadaniaBSM.Ďalejuvádza,žetvrdeniaodporcuopoberaníštipendiapovažujeza

účelové s cieľom zbaviť sa zodpovednosti platiť výživné. Aktuálne nemá schválené žiadne štipendium,
pretože nespĺňa podmienky. Tvrdenie odporcu o poklese príjmu v dôsledku uloženia trestu zákazu
činnostiažo80%považujezanepravdivé,poukazujenaskutočnosť,žeodporcauvedenétvrdenienijako
nepreukázal a uvádza, že odporca sa posledné mesiace pre rozvodom manželstva jej rodičov venoval
výsostne spoločnosti H. A., ktorá sa zaoberá autodopravou a stavebnú činnosť vôbec nevykonáva.

Pracovný pomer odporcu na 4 hodiny denne považuje za uzavretý účelovo, pričom poukazuje na
fakturáciu spoločnosti H. A., z ktorej vyplýva, že sa tejto spoločnosti venuje a jeho príjem zo súdom
zakázanej stavebnej činnosti je plne nahradený. Za zavádzajúci považuje aj výpočet príjmu odporcu.
Zdôraznila, že na pojednávaní nevedel vyčísliť svoj celkový príjem a potvrdenie o jeho čistom príjme
si vystavil a podpísal sám. Má za to, že k celkovému čistému príjmu odporcu vo výške 2.800,- eur

mesačne je potrebné pripočítať fakturáciu spoločnosti H. A., vo výške 3.000-4.000,- eur mesačne,
ktoré ak by si odporca premietol do mzdy, tak by jeho výsledný mesačný príjem dosahoval sumu vo
výške 4.900-5.600,- eur. K výživnému, ktoré mesačne poberá matka navrhovateľky na dvoch maloletých
synov spolu vo výške 700,- eur dodáva, že nie je príjmom matky, pretože je určené na deti. Poprela
tvrdenie odporcu, že splátky hypotéky a výdavky na dom v C. platil sám, pričom uvedený stav mal

nastať až v auguste 2023, keď sa matka navrhovateľky s deťmi z domu odsťahovala z dôvodu, že
ju odporca dlhodobo vydieral. Do uvedenej doby matka navrhovateľky uhrádzala všetky náklady na
bývanievrodinnomdomeapreplácalaodporcovipolovicusplátokhypotéky.Poukázalaajnaskutočnosť,
že odporca predmetný rodinný dom v máji 2023 predal, z čoho získal finančný obnos, ktorého výškajej nie je známa. Odporca je vlastníkom troch pozemkov v k. ú. C. a trhová cena každého z nich je na
úrovni 50.000,- eur. Záverom uviedla, že odporca jej do augusta 2023 platil výživné vo výške 200,- eur
mesačne, v živote a štúdiu ju nepodporuje, nestretávajú sa a nezaujíma sa o ňu.

6.
V odvolacej replike odporca uviedol, že navrhovateľka produkuje skutkové tvrdenia týkajúce sa riadneho
preukázania jej výdavkov, pričom v odvolaní namietal účelnosť vynakladaných výdavkov, ktoré súd prvej
inštancie nekriticky prevzal bez predchádzajúceho posúdenia ich účelnosti. Navrhovateľke od začiatku

roku 2022 pravidelne prispieva sumou 200,- eur mesačne, ktorá spolu s výživným poukazovaným matke
navrhovateľky na synov vo výške 700,- eur mesačne má zabezpečiť dostatočnú životnú úroveň aj
navrhovateľke, akú mala aj v prípade, keď jej rodičia žili v spoločnej domácnosti. Popiera, že ostatné
odôvodnené potreby navrhovateľky, ktorých výdavky presahujú sumu 200,- eur mesačne, hradí iba
matka navrhovateľky, keďže na to nesporne používa sumu 700,- eur, ktorou odporca prispieva na dvoch
synov. Od septembra 2023, v zmysle rozsudku súdu prvej inštancie, prispieva navrhovateľke sumou

400,- eur mesačne, a to z úspor z predaja rodinného domu. Životnú úroveň rodičov navrhovateľky
považuje v dôsledku predmetného rozsudku za nevyváženú. K príjmu matky navrhovateľky dodal,
že zamestnávateľom uvádzaný skreslený čistý mesačný zárobok je vecne nesprávny. K svojmu
mesačnému príjmu podotkol, že bol uvedený a vyčíslený pravdivo, nič nezatajoval a má za to, že
fakturáciu medzi dvoma spoločnosťami nemožno stotožňovať s príjmom/odmenou konateľa spoločnosti

a navrhovateľkin úsudok o tom, že fakturácia spoločnosti sa automaticky rovná mesačnému príjmu
odporcu, považuje za nesprávny. Ďalej poukázal na skutočnosť, že do funkcie konateľa v spoločnosti
H. A., bol ustanovený v roku 2021 najmä z dôvodu vysokého veku jeho otca a s tým súvisiaceho
prípadného zhoršenia jeho zdravotného stavu. Potvrdil, že využíva motorové vozidlo, ktoré je majetkom
menovanej spoločnosti, čo však považuje za nevyhnutné pri činnosti v tejto spoločnosti. Zdôraznil,

že v dôsledku súdom uloženého trestu zákazu činnosti na obdobie 2 rokov (16.3.2023-16.3.2025)
objektívne došlo k poklesu jeho príjmu o 1.800,- eur, keďže od právoplatnosti rozsudku v spoločnosti
B., A. nevykonáva žiadne činnosti. Ďalej uvádza, že naďalej býva v prenajatom byte jeho sestry, kde
platí obvyklé nájomné. Trvá na tom, že sa na mimoriadnych výdavkoch navrhovateľky podieľal vo
väčšom rozsahu ako matka navrhovateľky, notebook jej zakúpil pred rozvodom manželstva, avšak

v čase, keď už s matkou navrhovateľky spolu nežili v spoločnej domácnosti, rovnako študijný pobyt
v Kanade uhradil zo svojho zárobku a matka navrhovateľky naň nijako neprispela. Nepoprel, že
absolvoval dovolenky, avšak nemožno hovoriť o luxusných či nadštandardných dovolenkách. Považuje
za nesporné, že navrhovateľka si časť svojich odôvodnených potrieb dokáže uhradiť z vlastných
príjmov. K štúdiu navrhovateľky na vysokej škole uviedol, že potvrdenie o štúdiu dostal e-mailom až

na naliehanie jeho právneho zástupcu a do tejto doby nemal vedomosť o tom, kde navrhovateľka
študuje ani ako bola úspešná pri maturitnej skúške. Dodal, že navrhovateľka sa s ním odmieta stretnúť
a neodpovedá na správy, pričom v dôsledku negatívneho vplyvu matky nekomunikuje a nestretáva sa
ani so synmi. Vo vzťahu k zahraničnému vysokoškolskému štúdiu navrhovateľky poukázal na fakt, že
rovnaký vedný odbor mohla študovať aj na Slovenku, konkrétne na Ekonomickej univerzite, fakulte

medzinárodných vzťahov, odbor medzinárodné vzťahy – hospodárska diplomacia v anglickom jazyku,
čím by navrhovateľke nevznikli také zvýšené náklady ako pri štúdiu v zahraničí. Odporca považuje
zahraničné štúdium totožného odboru, ktorý je možné študovať na Slovensku, za nadštandardné a
má za to, že navrhovateľka by mala sama znášať náklady, ktoré jej v dôsledku neho vznikli a prispieť
na tento nadštandard vlastnou prácou a aktivitou. Poukázal aj na to, že navrhovateľka nevyčerpala

všetky svoje možnosti na zabezpečenie financovania nadštandardného štúdia, nakoľko si nepodala
žiadosť o priznanie štipendia a nezisťovala si možnosti uplatnenia na trhu práce hoci aj za minimálnu
mzdu, ktorá je podmienkou získania štipendia. Záverom odporca prezentoval okolnosti, za ktorých bol
predaný rodinný dom v C. podliehajúci BSM a zdôraznil, že matka navrhovateľky z predaného rodinného
domu dostala sumu vo výške 145.000,- eur, hnuteľné veci zodpovedajúce kompletnému vybaveniu

rodinného domu v hodnote 30.000,- eur a vzhľadom na to, že odporca uhradil celú hypotéku , opravy
na dome a províziu realitného makléra za sprostredkovanie predaja rodinného domu, ušetrila matka
navrhovateľky na záväzkoch celkom 7.500,- eur (3 x 2.500,- eur).

7.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedokprípustný(§355ods.1CSP),poskonštatovaní,žepodanéodvolaniemázákonnénáležitosti
(§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, postupom bez nariadeniaodvolacieho pojednávania (§ 385 a contrario CSP), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu
predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody podaného odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k
záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny.

8.
Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe
ktoréhodospelksprávnymskutkovýmzáverom,pokiaľideoskutočnostiprávnerozhodnépreposúdenie
dôvodnosti podaného návrhu a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu

prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti
s predmetnou vecou i správne vyložil, tak odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia a v podrobnostiach naň odkazuje s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP. Zo strany
odvolacieho súdu bolo zistené, že ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nebol zistený
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť. Na zdôraznenie správnosti záverov
súdu prvej inštancie ako aj vzhľadom na vznesené odvolacie námietky odvolací súd dopĺňa nasledovné:

9.
Podstatou odvolacej argumentácie odporcu je nesprávne právne posúdenie zisteného skutkového
stavu súdom prvej inštancie, v dôsledku čoho závery súdu odvolateľ považuje za nesprávne. Podľa
neho zvýšenie výživného v takomto rozsahu nie je dôvodné, pretože súd prvej inštancie sa náležitým

spôsobom nezaoberal jeho pravidelnými mesačnými výdavkami ako aj mimoriadnymi výdavkami, ktoré
vynaložil na potreby navrhovateľky. V tejto súvislosti namietal, že prvoinštančný súd v odôvodnení
rozsudku neuviedol z akého rozdielu určil výšku vyživovacej povinnosti a ako dospel k záveru, že určené
výživné bude schopný platiť. Taktiež neporovnal životnú úroveň jeho ako aj matky navrhovateľky. Ďalej
uviedol, že prvoinštančný súd nezisťoval prípadné náklady týkajúce sa budúceho vysokoškolského

štúdia navrhovateľky a tiež sa nevysporiadal so skutočnosťou, že navrhovateľka si pravidelne zarába
doučovaním anglického jazyka a má aj určitý príjem z brigád.

10.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive

maloletých možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

11.
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného

prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerane majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

12.

V zmysle ustanovenia § 78 Zákona o rodine v spojení s ustanovením § 121 CMP predstavuje práve
zmena pomerov hmotno-právnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o
výživnom.Vdanomprípadeneboliprávaapovinnostirodičovknavrhovateľkenejakýmpredchádzajúcim
rozhodnutím upravené, pretože v čase kedy Okresný súd Nitra rozhodoval pod č.k. 24P/251/2021-48
dňa16.12.2021orozvoderodičovnavrhovateľky,tátobolaužplnoletá,apretoprávaapovinnostirodičov

týmto rozsudkom boli upravené len vo vzťahu k ďalším dvom deťom, a to k maloletému F. a maloletému
G..
13.
Vovzťahukpredmetnejveciodvolacísúdvovšeobecnostipovažujezapotrebnéuviesť,žeplatnáprávna
úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) je založená na rovnakom

postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine).
Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumie sa
nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča, zdravotným stavom,
vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej

povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Subjektívne
schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna
situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii,
dosahované zárobky v danom povolaní.14.
Plnenie vyživovacej povinnosti je spravidla dobrovoľné, jej úprava súdnym rozhodnutím býva následkom

nezhôd v osobnej sfére účastníkov, príslušných rodinno-právnych vzťahov. Kritérium uvedené
v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
pritom aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania zárobku,
majetkového prospechu a prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba

berie, predstavuje všeobecnú úpravu pre všetky druhy vyživovacej povinnosti. Treba ich posudzovať
v súvislosti so špeciálnymi kritériami, platnými pre jednotlivé druhy vyživovacej povinnosti, v danom
prípade s právom dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Ako už bolo uvedené vyššie na strane
oprávneného je potrebné zistiť relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného súd preskúmava
schopnosti, možnosti a majetkové pomery. V súlade s princípom potencionality príjmov na uvedené
hľadiská súd u povinného prihliada aj v prípade, ak sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako v prípade neprimeraných majetkových rizík,
ktoré na seba povinný berie. Princíp potencionality príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy
oprávneného, zákon umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne
dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Dôvody sú v existenčnom charaktere
výživného a v potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah. V rámci

výpočtu zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu.
V konkrétnom prípade môže byť takouto okolnosťou napr. zmena zamestnania, na základe ktorej
povinný dosahuje nižší príjem alebo zníženie, resp. skrátenie pracovného času ako to nastalo v prípade
povinného. Schopnosti povinného predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej
povinnosti; je možné rozumieť nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej

osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými
skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach
dosahovania príjmu. V predmetnej veci je potrebné konštatovať, že k skráteniu pracovného času
povinného ako odporcu nedošlo v dôsledku nejakých závažných dôvodov na jeho strane, ale zjavne
účelovo. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že je nepochybné, že odporca

„figuruje“ v dvoch obchodných spoločnostiach, a to v obchodnej spoločnosti B., A., kde je konateľom
a jediným spoločníkom, v ktorej mal príjem v priemere 2.073 eur mesačne netto. Okrem toho je jedným
z konateľov obchodnej spoločnosti H., A., v ktorej mal čistý príjem do augusta 2022 2.000 eur netto
a od septembra 2022 len 800 eur mesačne. Odvolaciemu súdu neuniklo pozornosti, že odporca od
1.3.2022 (vyplýva to z obsahu spisu) uzavrel s obchodnou spoločnosťou H., A., pracovnú zmluvu, na

základe ktorej došlo k zmene mzdových podmienok vo vzťahu k odporcovi, pretože podľa pracovnej
zmluvy zo dňa 25.2.2022 mal poberať príjem iba vo výške 800 eur mesačne netto + prémie, pričom
v spoločnosti vykonáva funkciu manažéra. Už len na základe týchto zistení možno konštatovať, že
konanie odporcu je potrebné považovať za účelové, realizované v súčinnosti s obchodnou spoločnosťou
H., A., v snahe znížiť v značnom rozsahu svoj skutočný príjem. Ako bolo už vyššie uvádzané pre

stanovenie výšky výživného platí tzv. zásada potencionality a nie zásada fakticity zárobku, z ktorého
dôvodu je pre určenie výživného rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosiahnuť, keby náležite
využívalsvojeschopnostianiepríjem,ktorýfaktickydosahujepreto,žetietosvojeschopnostidostatočne
nevyužíva, resp. že dochádza k účelovému zníženiu jeho príjmu.

15.
Za tohto stavu odvolací súd vyhodnotil jeho odvolacie námietky ako nedôvodné, keď v odvolaní
neuviedol také skutočnosti, ktoré by súd prvej inštancie nevykonal alebo nesprávne vyhodnotil a ktoré
by viedli odvolací súd k úvahe o potrebe zmeny napadnutého rozhodnutia. Taktiež je potrebné uviesť,
a to v súvislosti s uloženým trestom odporcovi spočívajúceho v zákaze podnikateľskej činnosti v oblasti

výkonu stavebných prác, že tento trest zákazu činnosti odporcovi uplynie 16.3.2025, a teda od 17.3.2025
môže opätovne pokračovať vo svojej činnosti, čím sa mu môže potencionálne zvýšiť jeho príjem.
V neposlednom rade je potrebné prihliadať aj na to, že do tejto situácie sa dostal vlastným zavinením –
porušením dôležitej povinnosti, vyplývajúcej z jeho postavenia a uloženej mu podľa zákona.

16.
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom však trvá po dobu, ktorá v jednotlivých prípadoch sa odlišuje,
a ktorá je potrebná na to, aby dieťa podľa svojich schopností a nadania mohlo získať vedomosti a
znalosti, potrebné na náležité vyzbrojenie sa pre začlenenie sa do takej pracovnej činnosti, v ktorejsa môže plne uplatniť. Platí preto, že ak sa dieťa pripravuje štúdiom na svoje budúce zamestnanie,
trvá vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu tak dlho, pokiaľ táto jeho príprava nie je skončená.
Predpokladom však je, že sa dieťa tejto príprave náležite venuje, teda riadne študuje. Len čo je však

táto odborná príprava skončená a dieťa má možnosť sa živiť vlastnou prácou, vyživovacia povinnosť
rodičov voči nemu zanikne. Dieťa môže byť schopné sa samostatne sa živiť po ukončení strednej
školy (ak mu to podmienky na trhu práce umožňujú), alebo prípadne až po ukončení štúdia na vysokej
škole. Sústavnou prípravou na budúce povolanie je štúdium na strednej škole po skončení povinnej
školskej dochádzky, štúdium na vysokej škole až do získania vysokoškolského vzdelania prvého, či

druhého stupňa podľa zák. č 131/2002 Z.z. o vysokých školách, iné štúdium, ktoré je postavené na roveň
štúdia na stredných a vysokých školách podľa rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky.
V tejto súvislosti odvolací súd ešte dodáva, že navrhovateľka má právo si zvoliť štúdium a získanie
potrebnej kvalifikácie podľa svojho uváženia, a preto argumentácia odporcu, že mohla študovať daný
odbor na Slovensku a nie v zahraničí (Holandsko) neobstojí. Pri rozhodovaní súdov o výživnom sa
taktiež uplatňuje zásada, podľa ktorej rodičia sú zodpovední za všestranný, duševný a telesný rozvoj

svojich detí, z čoho vyplýva, že rodičia sú povinní dbať na to, aby dieťa našlo zdroj svojej obživy v takom
obore, pre ktorý má schopnosti a v ktorom sa môže náležite uplatniť. V prípade, pokiaľ však nastane
taká situácia, že dieťa absolvuje určitú školskú prípravu, ktorú si zvolilo, a pre ktorú má schopnosti a
nadanie a táto je ukončená riadnym spôsobom, pričom nemá záujem ďalej v tomto obore prehlbovať
svoje schopnosti a vedomosti ďalším štúdiom, platí podľa súdnej praxe, že dieťa je schopné samo sa

živiť, ktorá skutočnosť je dôvodom na zánik vyživovacej povinnosti rodičov voči nemu v zmysle ust. § 62
ods. 1 Zákona o rodine. Pokiaľ povinný udáva, že navrhovateľka si ako študentka strednej školy, resp.
t.č. už vysokej školy mala na svoju výživu privyrábať brigádami alebo vyučovaním jazyka, odvolací súd
poukazuje na to, že Zákon o rodine explicitne upravuje dĺžku trvania vyživovacej povinnosti a to do doby,
kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby.

Preto nestačí, ak by aj malo dieťa jednorazový alebo nepravidelný príjem z týchto činností. V predmetnej
veci určená výška výživného na navrhovateľku, s poukazom na vyššie uvedené dôvody, je primeraná
a za daného zisteného skutočného stavu veci spĺňa kritériá rozhodné pre určovanie výživného.

17.

Sústavnou prípravou na budúce povolanie je štúdium na strednej škole po skončení povinnej školskej
dochádzky, štúdium na vysokej škole až do získania vysokoškolského vzdelania prvého či druhého
stupňa podľa zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, iné štúdium alebo výučba, ktoré je postavené
na roveň štúdia na stredných a vysokých školách podľa rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej
republiky.

18.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5 veta prvá Zákona o rodine). Toto
pravidlo však nemožno vykladať absolútne, teda tak, že výživné by malo mať prednosť pred akýmikoľvek
výdavkami rodiča, čo je vyjadrené v druhej vete ust. § 62 ods. 5 veta druhá Zákona o rodine,

v zmysle ktorého pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd
neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Takýmito výdavkami
môžu byť záväzky z prevzatých úverov a pôžičiek, ktoré neboli použité rodičom k uspokojovaniu jeho
primeraných životných potrieb, ktoré by súčasne zodpovedali aj životnej úrovni dieťaťa. Preto napr.
výdavky rodiča spojené so zabezpečovaním primeranej úrovne jeho bývania (splátky hypotekárneho

úveru) nie sú výdavkami, ktoré by nebolo potrebné vziať do úvahy pri posudzovaní schopností, možností
a majetkových pomerov rodiča.

19.
Na strane druhej rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§

75ods.1Zákonaorodine),pričomdieťamáprávopodieľaťsanaživotnejúrovnirodičov(§62ods.2veta
druhá Zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu,
sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti,
spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote,
výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto

okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a
schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú
obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú
reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktorénie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej
a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v
spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti.

20.
Základomprehodnotenieschopnostíamožnostírodičovplniťsisvojuvyživovaciupovinnosťvočidieťaťu
je okrem zistenia ich skutočných príjmov aj preverenie podkladov, odôvodňujúcich záver, či dosahovaný
príjem rodiča zodpovedá telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných

povinností rodičov, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a zároveň je rozhodujúce, či
je tu skutočná vôľa dosiahnuť čo najvyšší zárobok, ako aj objektívne podmienky každého z rodičov na
dosiahnutie príjmu, úmerného týmto predpokladom. Pre stanovenie výšky výživného platí tzv. zásada
potencionality a nie zásada fakticity zárobku, z ktorého dôvodu je pre určenie výživného rozhodujúci
príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosiahnuť, keby náležite využíval svoje schopnosti a nie príjem, ktorý
fakticky dosahuje preto, že tieto svoje schopnosti dostatočne nevyužíva.

21.
Odvolací súd považuje súdom prvej inštancie určené výživné vo výške 400 eur mesačne za
dôvodné a postačujúce pre pokrytie aktuálnych potrieb a záujmov navrhovateľky, pričom zodpovedá aj
možnostiam aj schopnostiam odporcu.

22.
Rovnako aj dlh na výživnom za obdobie od 9.2.2022 do 30.3.2023 vo výške 2.800 eur pre navrhovateľku
určil súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu správne a správne ho povolil, vzhľadom na jeho výšku,
odporcovi zaplatiť v splátkach vo výške 200 eur mesačne splatných spolu s bežným výživným.

23.
Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.

ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných
detailov, nespôsobilú ovplyvniť výšku výživného, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou.

24.

Odvolací súd vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil
v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 17Pc/4/2022-395 zo dňa 18. marca 2024
ako vecne správny vrátane určeného dlhu na zročnom výživnom, ako aj závislého výroku o náhrade
trov konania (odvolaním osobitne nenapadnutého) podľa ustanovenia § 387 ods. 1,2 CSP.

25.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného
mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.

26.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta z. č.
757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).