Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 25, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Tos/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724011272
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8724011272.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Moniky
Halkociovej a JUDr. Mariána Sninského, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 25.03.2025, v trestnej
veci páchateľa činu inak trestného A. B. C., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,
ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona, o sťažnosti okresného prokurátora
proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č.k. 2Nt/34/2024 zo dňa 30.01.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmuznesenímsúdprvéhostupňapodľa§73ods.1Tr.zákonauložilA.B.C.,nar.XX.XX.XXXX
v Stropkove, trvale bytom D. E. XXXX/X, F., t. č. Psychiatrická liečebňa Samuela Bluma v Plešivci,
ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou a ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou
formou.

Podľa § 460 ods. 4 Tr. poriadku v spojení s § 76a ods. 1 Tr. zákona uložil A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v
Stropkove,trvalebytomD.E.XXXX/X,F.,t.č.PsychiatrickáliečebňaSamuelaBlumavPlešivciochranný
dohľad.

Súčasne páchateľa činu inak trestného A. B. C. poučil, že podľa § 77 ods. 2 Tr. zákona odsúdený alebo

páchateľ, ktorému súd uložil ochranný dohľad podľa § 76a, je povinný sa do piatich pracovných dní
od uloženia ochranného dohľadu dostaviť k probačnému a mediačnému úradníkovi okresného súdu, v
ktorého obvode má bydlisko, a v rámci uloženého ochranného dohľadu je povinný hlásiť sa osobne v
určených lehotách, oznamovať vopred vzdialenie sa z miesta bydliska; to neplatí, ak ide o pravidelne
opakujúce sa vzdialenia, o ktorých bol probačný a mediačný úradník vopred informovaný, a podrobiť sa
kontrole dodržiavania liečebného režimu.

Podľa § 78 ods. 3 Tr. zákona ochranný dohľad podľa § 76a trvá, kým to vyžaduje jeho účel; o prepustení
z ochranného dohľadu rozhoduje súd.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote okresný prokurátor písomne odôvodnenú sťažnosť.
Poukázal na to, že s rozhodnutím Okresného súdu v Poprade o uložení ochranného psychiatrického
liečenia a ochranného protialkoholického liečenia je možné súhlasiť, avšak nie je možné súhlasiť
s určenou ambulantnou formou psychiatrického a protialkoholického liečenia a nie je možné toto

rozhodnutie považovať za rozhodnutie správne a zákonné. Dôvodnosť skúmania duševného stavu v tom
čase obvineného A. B. C. vyvstala bezprostredne po začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia A.B. C. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na
ustanovenie§138písm.a/Tr.zákona,ktoréhosadopustilnatomskutkovomzáklade,žedňa03.09.2024
v čase o 19.15 hod. za rodinným domom na ulici G. H. XXXX/XX v obci Ľubica pod vplyvom alkoholu sa

vyhrážalzabitímA.D.aI.D.atotakýmspôsobom,žepotom,čosaobajapoškodenínachádzalinadvore
pred svojim rodinným domom, tak tam počuli nejaký krik zo susednej chaty, ktorá je nad ich domom a šli
sa tam pozrieť, či niekto nepotrebuje pomoc, pričom keď prišli k terase uvedenej chaty na vzdialenosť
dvoch metrov, tak tam spozorovali nejakého chlapa na terase, ktorý po nich začal bezdôvodne hádzať
dosky, kde si následne všimli, že má v ruke nožík asi 20cm dlhý, s ktorým pred sebou mával a pri tom

na nich kričal, že ich podreže, kde z obavy o svoj život a zdravie z miesta utiekli a počas toho po nich
znova hádzal dosky, pričom následne, keď na miesto prišli policajti a posadili ho do auta, tak znova z
auta na nich kričal, že keď ho pustia, tak sa po nich vráti a uvidia, kde toto jeho konanie u nich vzbudilo
dôvodnú obavu o život a zdravie. Bezprostredne po obmedzení jeho osobnej slobody dňa 03.09.2024
o 19.50 hodine a jeho zadržaní ako osoby podozrivej podľa § 85 ods. 1 Tr. poriadku, do zápisnice o
výsluchu zadržanej osoby uvádzal, že prišiel na chatu do Ľubice, dal si 4 vodky, boli nejaké brutálne,

pretože ho vodka nikdy tak nezmohla, chcel kosiť trávu, ale k tomu sa nedostal, pri riešení pracovných
záležitostí sa mu nedarilo, tak to ventiloval krikom a potom začali dookola chodiť nejakí ľudia a on dostal
strach,pretožekeďišielnachatudoĽubice,takhoobeholčiernyMercedes,veľkýaonpoznákežmarské
pomery, tak sa bál. On pracoval v kúpeľoch v D., kedy ho aj otrávili a teraz mal také isté pocity, ako keď
ho otrávili, otrávený bol drogou Ayahuasca, k čomu má aj krvné rozbory, pretože tá droga spôsobuje,

že ľudia cestujú do minulosti a používajú ju šamani v pralese. Na otázku ako sa k droge dostal, uviedol,
že mu ju pichli do infúzie, ale to je už pre NAKU, on držal hubu, pretože vie, kto je E. G.. Včera prišli
ľudia ku chate, on chcel aby odišli ale oni nikam nešli a pozerali ako teľatá, potom má krátky výpadok a
potom už ho iba bolelo, keď ho vzali policajti. Tým ľuďom povedal, oko za oko, zub za zub, život za život,
pamätá si, že kričal a že sa vráti. Za daného stavu okrem dôvodných pochybností o jeho zdravotnom

stave boli prokurátorom zistené u obv. A. B. C. dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku,
ktoré súd v celom rozsahu akceptoval a vzal obv. A. B. C. do väzby. A. B. C. v procesnom postavení
obvinenej osoby pri rozhodovaní o návrhu na vzatie do väzby uviedol sám, že užíva alkoholické nápoje
a v minulosti ich užíval veľmi veľa. Pred sudcom pre prípravné konanie uviedol, že dodržiaval 40 denný
pôst, pretože mal byť prijatý do ortodoxnej pravoslávnej cirkvi, na čele ktorej je moskovský patriarcha.

Už v minulosti bol otrávený drogou a v deň skutku požil vodku a tiež má za to, že bol otrávený. Keď bol
v minulosti v Rusku, vypil aj liter, liter a pol vodky denne a nikdy nemal problém. K otázke duševného
stavu v tom čase obvineného A. B. C. je potrebné uviesť okolnosť, že na základe podanej žiadosti
v tom čase obvineného A. B. C. o prepustenie z väzby na slobodu vykonal Okresný súd v Poprade
v mesiaci október 2024, prostredníctvom mediačného aprobačného úradníka tohto súdu, šetrenie na

preverenie materiálno-technických podmienok použitia technických prostriedkov. V rámci tohto šetrenie
sa vyjadrila zástupkyňa zamestnávateľa A. B. C., J. K., ktorá súdu predložila písomné vyjadrenie, z
obsahu ktorého vyplýva, že vedenie hotelov, pre opätovné obnovenie pracovného pomeru A. B. C.
žiada zistenie a vypracovanie aktuálneho psychologického alebo psychiatrického posudku, pretože A.
B. C. pred skutkom, na svojom pracovisku, vykazoval neprimerané správanie a svojím prejavom „desil

„ zamestnancov“. Preto ako zamestnávateľ vyjadrila dôvodnú obavu, aby v tomto chovaní na pracovisku
nepokračoval. Znalec z odboru psychiatrie MUDr. JUDr. Ján Uhrín vo vypracovanom znaleckom
posudku v rámci prípravného konania ohľadom duševného stavu obvineného A. B. C. konštatoval, že
obvinený B. C. v súčasnosti trpí, aj v čase skutku trpel alkoholovou psychotickou poruchou, ktorá sa
prejavuje paranoidne - perzekučnou bludnou symptomatikou, čo znamená, že obvinený je chorobne

presvedčený o domnelých, namýšľaných si hrozbách či úkladoch voči jeho osobe, prenasledovaní jeho
osoby, snahe ho otráviť, dokonca zabiť. Okrem týchto bludov znalec zisťuje aj bludy extrapotenčné a
megalomanické. Na domnelé útoky reaguje protiútokom voči domnelým prenasledovateľom. Zároveň
v čase skutku bol pod vplyvom požitého alkoholu, pričom sa jednalo o jednoduchú opilosť stredne
ťažkého stupňa. Obvinený B. C. je závislý od alkoholu a ide o plne rozvinutú psychickú aj telesnú formu

závislosti. V čase spáchania trestného činu nemohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre
spoločnosť a rovnako tak nemohol svoje konanie ovládať. Rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli
plne vymiznuté, vplyvom psychotickej poruchy a stav opitosti mal prídavný vplyv, no nemal však zásadný
forezný význam. Obvinený B. C. nechápal zmysel trestného konania a nebol schopný plnohodnotnej
účasti na úkonoch trestného konania. Pobyt obvineného B. C. na slobode bol v čase podania

posudku pre spoločnosť nebezpečný a znalec vyslovil nevyhnutnú potrebu pre nariadenie ochranného
psychiatrického liečenia ústavnou formou a ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou.
Na základe záverov takto vypracovaného znaleckého posudku bolo dňa 18.11.2024 trestné stíhanie
obvineného A. B. C. uznesením prokurátora sp. zn. Pv 469/24/7703 - 37 zastavené podľa § 215 písm.e/ Tr. poriadku, pretože obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný, za súčasného
podania návrhu sudcovi pre prípravné konanie Okresného súdu v Poprade na vydanie predbežného
príkazu na umiestnenie do zdravotníckeho zariadenia a za súčasného návrhu podaného Okresnému

súdu v Poprade na uloženie ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou a ochranného
protialkoholického liečenia ústavnou formou. Okresný súd v Poprade návrhu vyhovel a predbežným
príkazom zo dňa 19.11.2024 podľa § 215 ods. 8 Tr. poriadku v spojení s § 299a ods. 1 Tr. poriadku a
§ 299a ods. 3 Tr. poriadku umiestnil A. B. C. do zdravotníckeho zariadenia a to Psychiatrickej liečebne
Samuela Bluma v Plešivci. Ako bolo zrejmé zo záverov znaleckého posudku vypracovaného znalcom

MUDr. JUDr. Jánom Uhrínom, v čase vypracovania posudku, a to v mesiaci november 2024, v tom
čase obvinený A. B. C. nechápal zmysel trestného konania a nebol schopný plnohodnotnej účasti na
úkonoch trestného konania. Aj napriek tomuto záveru znaleckého posudku o duševnom stave A. B.
C., Okresný súd v Poprade, pracovisko Kežmarok vytýčil termín konania verejného zasadnutia pre
rozhodovanie o návrhu na uloženie ochranného protialkoholického a psychiatrického ústavného liečenia
na deň 15.1.2025, na ktoré predvolal A. B. C. z psychiatrické liečebne a A. B. C. bol plnohodnotne

účastný verejného zasadnutia a dokonca bol vypočutý ako páchateľ činu ináč trestného do zápisnice, a
to bez toho, aby tomuto vypočutiu predchádzalo vyjadrenie znalca, ktorý vypracoval znalecký posudok
o jeho duševnom stave a podľa záveru ktorého nechápal zmysel trestného konania a nebol schopný
plnohodnotnej účasti na úkonoch trestného konania, na základe ktorého by bolo možné tento úkon,
a teda jeho výsluch na verejnom zasadnutí zákonne vykonať. Znalec MUDr. JUDr. Ján Uhrín sa ani

na konanom verejnom zasadnutí nevyjadril k otázke, či s poukazom na závery ním vypracovaného
znaleckého posudku je možné v rámci rozhodovaní o návrhu na uložení liečenia A. B. C. k návrhu
vypočuť. Aj napriek tomu bol menovaný plne účastný na oboch konaných verejných zasadnutiach.
Psychiater A. I. L. na konanom verejnom zasadnutí dňa 31.1.2025 vypovedal, že u A. B. C. bola zistená
perzekučná bludná symptomatológia, zatriedená do alkoholovej psychotickej poruchy. Psychotické

prejavy podmienené alkoholom vrátane demencie sú typické pre terminálnej konečné štádium závislosti
na alkohole. Tam už potom ide demencia, čo je najvyšší stupeň, ale najčastejšia táto psychotická
obdoba je halucinóza, kde sú prítomné hlasy a pri neliečení to môže prejsť do chronickej formy. Z
vykonaného dokazovania po podaní návrhu na uloženie oboch ochranných liečení ústavne vyplynulo, že
prioritnepoumiestneníA.B.C.akopáchateľačinuinaktrestnéhodozdravotníckehozariadenia,mubola

poskytnutá medikamentózna liečba a zámer liečenia bol zameraný na ochrannú protialkoholickú liečbu
v rámci pretrvávajúcej hospitalizácie, avšak bez dôslednejšieho a hlbšieho venovania sa psychiatrickej
intervencie. Svedok A. M. konštatoval rysy nezdržanlivosti, rysy samopresadzovania, orientácie na seba
zameranej, konštatoval síce kompenzovanosť, ale ďalší vývoj osobnosti bude závisieť od vonkajšieho
prostredia. Aj keď znalec MUDr. JUDr. Ján Uhrín pôvodne navrhoval uloženie ochranného ústavného

liečenia psychiatrického a protialkoholického a následne na konanom verejnom zasadnutí tento návrh
modifikoval na formu ambulantnú, je viac než zrejmé, že v danom prípade za tak krátku dobu ani nie 3
mesiacov pobytu v liečebni, plne komplexná psychiatrická liečba nebola realizovaná v kontexte s osobou
páchateľa skutku a charakteru spáchaného skutku a teda okolností prípadu, čo zakladá dôvodnosť
uloženia ústavnej formy oboch liečení a až následne po absolvovaní plnohodnotného psychiatrického

ústavného liečenia by bolo možné uvažovať a rozhodovať o zmene formy liečenia, podľa výsledku
ústavnej liečby. Takéto rozhodnutie súdu vytvára nebezpečný precedens, na podklade ktorého páchateľ
trestného činu sa môže z jeho spáchania vyviniť jednoduchým ani nie trojmesačným pobytom v
zdravotníckom zariadení. V neposlednom rade je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že Okresný
súd v Poprade mal pri rozhodovaní o návrhu na uloženie ochranného ústavného liečenia postupovať

bezodkladne po podaní návrhu na jeho uloženie, berúc do úvahy charakter skutku, spoločenskú
nebezpečnosť páchaného skutku, poukazujúc na ustanovenie § 299 ods. 4 Tr. poriadku, podľa ktorého
ak súd vydal predbežný príkaz na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia, súd rozhodne
o uložení ochranného liečenia do 3 mesiacov alebo súd rozhodne o predĺžení príkazu vždy najviac
na dva mesiace. Návrh na uloženie oboch ochranných ústavných liečení bol podaný dňa 18.11.2024,

súd vytýčil termín konania verejného zasadnutia až na deň 15.01.2025 a o návrhu rozhodol až dňa
31.01.2025, na ktorom vydal rozhodnutie, aj napriek nedostatočne zistenému skutkovému stavu vo
vzťahu k celkovému duševnému stavu A. B. C. ako páchateľa činu inak trestného. S poukazom na
vyššie uvedené skutočnosti preto navrhol, aby Krajský súd v Prešove zrušil uznesenie Okresného
súdu v Poprade sp. zn. 2Nt/34/202487 zo dňa 31.1.2025, ktorým súd rozhodol o uložení ochranného

psychiatrického liečenia ambulantnou formou a ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou
formou A. B. C. ako páchateľovi činu inak trestného a vrátil trestnú vec Okresnému súdu v Poprade, aby
tento súd vec opätovne prejednal a vo veci znova rozhodol.Po oboznámení sa obsahom sťažnosti okresného prokurátora, obhajca A. B. C. predložil písomné
vyjadrenia v ktorom uviedol, že podľa § 74 ods. 1 Tr. zákona ústavnú formu ochranného liečenia
súd uloží, len ak je pobyt páchateľa na slobode nebezpečný z dôvodu duševnej poruchy alebo ak

vzhľadom na osobu páchateľa, povahu duševnej poruchy a liečebné možnosti nemožno očakávať,
že účel splní ambulantná forma ochranného liečenia. Po preštudovaní sťažnosti sa domnievame, že
prokurátor svoje argumenty odvádzal len od okolností v čase spáchania činu a nevzal do úvahy už
podstúpenú ústavnú liečbu odsúdeného čo je priamo v rozpore s § 34 ods. 5 Tr. zákona, v zmysle
ktorého pri ukladaní ochranných opatrení sa súd neriadi zásadou úmernosti k spáchanému činu, ale

potrebou ochrany spoločnosti, pričom prihliada aj na potrebu liečenia, výchovy alebo dovŕšenia nápravy
páchateľa alebo inej osoby. K tomuto sa vyjadrujú znalci z odboru psychiatrie a posúdi to súd na
základe všetkých dostupných dôkazov v čase jeho rozhodovania o ochrannom liečení. V prípade, ak
pominie nebezpečnosť pobytu páchateľa na slobode v medziobdobí od spáchania činu inak trestného
až do rozhodovania, súd nemôže uložiť ochranné liečenie. R 24/1992, R 15/1997, R 61/2003, Rč
3/2000, Rč 5/2000. Prokurátor v sťažnosti vyjadril odborný lekársky názor na požadovanú dĺžku a

efektivitu liečby, ku ktorej sa už vyjadrili viacerí odborníci lekárskej vedy, ktorí liečbu považovali za
dostačujúcu. Dokonca aj znalec MUDr. Ján Uhrín vo svojej výpovedi poukázal na možnú efektivitu
skrátenej liečby a pravdepodobnosť, že ústavná liečba nebude potrebná. Za smerodajnú považujeme
výpoveď svedka, ktorú poskytol primár A. F. L. v spojení s lekárskou správou A. J. N., ktorí konštatovali
plne kompenzovaný zdravotný stav A. C. a dosiahnutie účelu ústavného liečenia spolu s vyslovením

odborného názoru, že pobyt A. C. na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný. Plne súhlasíme
s konštatáciou súdu, že uloženie ochranného liečenia v jeho ústavnej forme, by vychádzajúc z
dokazovania vykonaného na verejnom zasadnutí nepochybne odporovalo medicínskym záverom hneď
viacerých odborníkov lekárskej vedy. Uloženie ochranných liečení ústavnou formou, ako to navrhuje
prokurátor by predstavovalo opatrenie neprimerane zasahujúce do práv dotknutej osoby, keď účel

psychiatrického a protialkoholického liečenia je podľa jednotlivých dôkazov medicínskeho charakteru
zjavne možné dosiahnuť aj ochranným liečením ambulantnou formou. Z vyššie uvedených dôvodov
navrhol, aby súd rozhodol podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku a sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.

Na základe riadne a včas podanej sťažnosti okresného prokurátora preskúmal krajský súd ako súd

sťažnostný v zmysle § 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému
sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie tomuto uzneseniu predchádzajúce a zistil, že sťažnosť
okresného prokurátora nie je dôvodná z nasledovných dôvodov.

Z dôvodov napadnutého uznesenia vyplýva, ktoré dôkazy boli pred súdom prvého stupňa vykonané, ako

ajto,ktoréskutočnostizjednotlivýchdôkazovvyplynuli.Zodôvodnenianapadnutéhouzneseniavyplýva,
ako prvostupňový súd jednotlivé dôkazy hodnotil. V tomto smere sú dôvody napadnutého uznesenia
podrobné a preto na tieto krajský súd aj v podrobnostiach poukazuje, pričom si ich v celosti bez námietok
osvojil.

Okresný prokurátor v písomných dôvodoch sťažnosti predovšetkým namietal, že vykonaného
dokazovania po podaní návrhu na uloženie oboch ochranných liečení ústavne vyplynulo, že prioritne
po umiestnení A. B. C. ako páchateľa činu inak trestného do zdravotníckeho zariadenia, mu bola
poskytnutá medikamentózna liečba a zámer liečenia bol zameraný na ochrannú protialkoholickú liečbu
v rámci pretrvávajúcej hospitalizácie, avšak bez dôslednejšieho a hlbšieho venovania sa psychiatrickej

intervencie. Svedok A. M. konštatoval rysy nezdržanlivosti, rysy samopresadzovania, orientácie na seba
zameranej, konštatoval síce kompenzovanosť, ale ďalší vývoj osobnosti bude závisieť od vonkajšieho
prostredia. Aj keď znalec MUDr. JUDr. Ján Uhrín pôvodne navrhoval uloženie ochranného ústavného
liečenia psychiatrického a protialkoholického a následne na konanom verejnom zasadnutí tento návrh
modifikoval na formu ambulantnú, je viac než zrejmé, že v danom prípade za tak krátku dobu ani nie 3

mesiacov pobytu v liečebni, plne komplexná psychiatrická liečba nebola realizovaná v kontexte s osobou
páchateľa skutku a charakteru spáchaného skutku a teda okolností prípadu, čo zakladá dôvodnosť
uloženia ústavnej formy oboch liečení a až následne po absolvovaní plnohodnotného psychiatrického
ústavného liečenia by bolo možné uvažovať a rozhodovať o zmene formy liečenia, podľa výsledku
ústavnej liečby. Takéto rozhodnutie súdu vytvára nebezpečný precedens, na podklade ktorého páchateľ

trestného činu sa môže z jeho spáchania vyviniť jednoduchým ani nie trojmesačným pobytom v
zdravotníckom zariadení.V rekcii na uvedené je potom na mieste v celosti poukázať na vyčerpávajúcu argumentáciu okresného
súdu na strane 9-11 napadnutého uznesenia v nasledovnom znení :

„Vykonaným dokazovaním na verejnom zasadnutí bolo preukázané, že A. B. C. sa od 19.11.2024 na
základepredbežnéhopríkazunachádzavPsychiatrickejliečebniSamuelaBlumavPlešivci,kdekvývoju
jeho zdravotného stavu od umiestnenia v uvedenom zdravotníckom zariadení doposiaľ sa podrobne
vyjadril svedok - primár A. F. L., v minulosti vykonávajúci tiež znaleckú činnosť v odvetví psychiatrie.

Z vyjadrenia svedka A. F. L., vyplýva, že A. C. pri jeho prijatí už nevykazoval žiadne prejavy
psychickej poruchy, bol plne kompenzovaný. V liečebni neoddeľujú psychiatrickú a protialkoholickú
liečbu, aj vzhľadom na anamnézu prebiehajú súčasne, pričom popísal priebeh psychiatrickej liečby a
protialkoholickej liečby, ktorú A. C. v ich zariadení absolvoval. Postoj A. C. k liečbe a jeho spoluprácu
hodnotil kladne, pokiaľ ide o prognostický index, tento je u neho jednoznačne pozitívny. Negoval u neho
sklony k agresivite, pričom zistené určité sebapresadzujúce rysy osobnosti, sklon k vedeniu a nejaké

rysy nezdržanlivosti boli v rámci štatistických noriem. Svedok na verejnom zasadnutí vypovedal o plne
kompenzovanom zdravotnom stave A. C., u ktorého konštatoval dosiahnutie účelu ústavného liečenia.
Jednoznačne uviedol, že pri dodržiavaní zásad ambulantnej liečby, užívaní liekov a kontrol, pobyt A. C.
na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný.

Svedok sa tak v jeho písomnej lekárskej správe, ako pri jeho výpovedi na verejnom zasadnutí vyjadril,
že ústavná forma psychiatrického a protialkoholického liečenia už nie je potrebná a účel ochranného
liečenia možno dosiahnuť ambulantnou formou. S výpoveďou svedka A. L. korešponduje tiež obsah
lekárskej správy A. J. N., A., lekára Psychiatrickej liečebne Samuela Bluma v Plešivci.

Vychádzajúc tak z výpovede svedka A. F. L. a písomných lekárskych správ Psychiatrickej liečebne
Samuela Bluma v Plešivci je zrejmé, že A. B. C. sa v rámci jeho umiestnenia v ústavnom zdravotníckom
zariadení na základe predbežného príkazu podrobil komplexnej psychiatrickej a protialkoholickej liečbe,
jehopobytnaslobodeniejenebezpečný,jehozdravotnýapsychickýstavjestabilizovanýsprihliadnutím
na osobnostnú a intelektovú výbavu. Liečba ústavnou formou splnila svoj účel. Stav je kompenzovaný, v

danej situácii si nevyžaduje ústavnú formu výkonu ochranného liečenia, je uzrozumený s ambulantnou
formou liečenia.

V súlade s výpoveďou svedka A. L. vypovedal na verejnom zasadnutí taktiež znalec JUDr. MUDr.
Ján Uhrin, PhD., MPH. Je potrebné uviesť, že v rámci znaleckého posudku znalec navrhol uloženie

ochranného psychiatrického a protialkoholického liečenia ústavnou formou, s ohľadom na zistenú
duševnú poruchu, avšak tieto jeho závery na verejnom zasadnutí modifikoval, kde poukázal na to, že aj
z jeho praxe alkoholová psychotická porucha býva niekedy krátkeho trvania, kedy veľakrát sa stane, že
stav pri tejto poruche sa do konania pojednávania podarí natoľko zlepšiť, že v moment pojednávania už
pôvodne navrhovaná liečba nie je potrebná. V predmetnej veci od vypracovania znaleckého posudku

uplynul časový úsek troch mesiacov, počas ktorých bol A. B. C. umiestnený v rámci zdravotníckeho
zariadenia - Psychiatrickej liečebni v Plešivci, kde podstupoval liečbu, ako v prípade, ak by mu bolo
nariadené ochranné psychiatrické a protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Na tomto mieste je potrebné akcentovať, ako to uviedol znalec pri jeho výsluchu, a ako to zároveň

vyplýva zo znaleckého posudku, že už v podanom znaleckom posudku č. 175/2024 znalec výslovne
uviedol, že pre prípad, že by A. C. pred súdnym rozhodnutím už bol ústavne psychiatricky liečený
na psychiatrickom oddelení niekoľko týždňov a ošetrujúci lekári by sa vyjadrili, že psychický stav
sa podstatne zlepšil, tak od nariadenia ústavného psychiatrického liečenia možno upustiť a bude
postačovať nariadiť ochranné psychiatrické liečenie v ambulantnej forme. Je tak zrejmé, že znalec už v

ňom podanom znaleckom posudku reflektoval na možnosť situácie, kedy by na základe ústavnej liečby
došlo k zlepšeniu psychického stavu A. C., čo už v tom čase spájal s dostatočnosťou ambulantnej
formy liečenia. V tejto súvislosti je zároveň potrebné zdôrazniť, že znalec na výsluchu na verejnom
zasadnutí sa stotožnil s vyjadrením primára A. F. L., pri výsluchu ktorého bol prítomný. Znalec vzhľadom
nanovéskutočnosti,dobuabsolvovanejliečbyaabsenciupsychotickejsymptomatikyuA.C.modifikoval

navrhovanú formu ochranného liečenia oproti záveru v znaleckom posudku tak, že navrhol nariadenie
ambulantnej psychiatrickej liečby a ambulantnej protialkoholickej liečby.
Na základe uvedeného teda v súčasnosti existujú objektívne dôvody na uloženie ochranného
psychiatrického a protialkoholického liečenia ambulantnou formou. Uloženie ochranného liečenia, čiuž psychiatrického alebo protialkoholického, v jeho ústavnej forme, by vychádzajúc z dokazovania
vykonaného na verejnom zasadnutí nepochybne odporovalo medicínskym záverom hneď viacerých
odborníkov lekárskej vedy, pričom súd je toho názoru, že na uloženie ochranného liečenia v ústavnej

forme v súčasnosti, vychádzajúc z vykonaných výsluchov svedka A. L., znalca JUDr. MUDr. Uhrina,
PhD., MPH, lekárskych správ, ako aj ďalších dôkazov, neexistuje reálny základ. Takýmto nie sú
závery znaleckého posudku zo dňa 29.10.2024 v jeho neaktualizovanej podobe, nereflektujúce
vývoj zdravotného stavu, vykonanú ústavnú liečbu, ale najmä samotné modifikovanie záverov tohto
znaleckého posudku zo strany jeho autora na verejnom zasadnutí. Za takejto dôkaznej situácie by

uloženie ochranných liečení ústavnou formou, ako to navrhoval prokurátor, predstavovalo opatrenie
neprimerane zasahujúce do práv dotknutej osoby, keď účel psychiatrického a protialkoholického liečenia
je podľa jednotlivých dôkazov medicínskeho charakteru zjavne možné dosiahnuť aj ochranným liečením
ambulantnou formou. Z vykonaného dokazovania, výsluchom svedka A. L., ako aj lekárskymi správami
bolo preukázané, že zdravotný stav A. B. C. je dlhodobo stabilizovaný, tento chápe potrebu ochrannej
liečby a v jeho prípade je žiaduce, aby sa táto vykonávala ambulantnou formou.

Súd mal za to, že s poukazom na vykonané dokazovanie, v danom prípade, berúc do úvahy
objektivizovaný zdravotný stav A. C. (plne kompenzovaný, bez prejavov psychickej poruchy,
postačujúcejambulantnejliečby,kedyjehopobytnaslobodeniejenebezpečný,jehopriaznivúprognózu,
bez zistenia agresívnych prejavov) nie sú splnené zákonné podmienky pre uloženie ústavnej formy

liečby vyjadrené v § 74 ods. 1 Tr. zákona, kedy účel liečby podľa medicínskych odborníkov z odvetvia
psychiatrie splní ambulantná forma liečby.

Nemožno sa tak stotožniť s návrhom prokurátora na uloženie minimálne ochranného psychiatrického
liečenia ústavnou formou, keď takýto návrh podľa názoru súdu nereflektuje na výsledky dokazovania na

verejnom zasadnutí, osobitne výsluchy svedka, znalca a obsah prečítaných lekárskych správ, ale taktiež
zrejme nedostatočne berie na zreteľ závery znaleckého posudku, kedy už v tomto znalec uviedol, že pre
prípad, že by pred súdnym rozhodnutím už bol A. C. ústavne psychiatricky liečený na psychiatrickom
oddelení niekoľko týždňov a ošetrujúci lekári by sa vyjadrili, že psychický stav sa podstatne zlepšil, tak od
nariadenia psychiatrického liečenia možno upustiť a bude postačovať nariadiť ochranné psychiatrické

liečenie v ambulantnej forme, čomu napokon zodpovedali výpovede primára A. F. L. a znalca JUDr.
MUDr. Jána Uhrina, PhD., MPH.“

Uvedenú argumentáciu okresného súdu v celosti potom dopĺňa aj vyjadrenie obhajcu A. B. C.
k sťažnostným námietkam okresného prokurátora.

„Podľa § 74 ods. 1 Tr. zákona ústavnú formu ochranného liečenia súd uloží, len ak je pobyt páchateľa
na slobode nebezpečný z dôvodu duševnej poruchy alebo ak vzhľadom na osobu páchateľa, povahu
duševnej poruchy a liečebné možnosti nemožno očakávať, že účel splní ambulantná forma ochranného
liečenia. Po preštudovaní sťažnosti sa domnievame, že prokurátor svoje argumenty odvádzal len od

okolností v čase spáchania činu a nevzal do úvahy už podstúpenú ústavnú liečbu odsúdeného čo je
priamo v rozpore s § 34 ods. 5 Tr. zákona, v zmysle ktorého pri ukladaní ochranných opatrení sa
súd neriadi zásadou úmernosti k spáchanému činu, ale potrebou ochrany spoločnosti, pričom prihliada
aj na potrebu liečenia, výchovy alebo dovŕšenia nápravy páchateľa alebo inej osoby. K tomuto sa
vyjadrujú znalci z odboru psychiatrie a posúdi to súd na základe všetkých dostupných dôkazov v čase

jeho rozhodovania o ochrannom liečení. V prípade, ak pominie nebezpečnosť pobytu páchateľa na
slobode v medziobdobí od spáchania činu inak trestného až do rozhodovania, súd nemôže uložiť
ochranné liečenie. R 24/1992, R 15/1997, R 61/2003, Rč 3/2000, Rč 5/2000. Prokurátor v sťažnosti
vyjadril odborný lekársky názor na požadovanú dĺžku a efektivitu liečby, ku ktorej sa už vyjadrili
viacerí odborníci lekárskej vedy, ktorí liečbu považovali za dostačujúcu. Dokonca aj znalec MUDr.

Ján Uhrín vo svojej výpovedi poukázal na možnú efektivitu skrátenej liečby a pravdepodobnosť, že
ústavná liečba nebude potrebná. Za smerodajnú považujeme výpoveď svedka, ktorú poskytol primár
A. F. L. v spojení s lekárskou správou A. J. N., ktorí konštatovali plne kompenzovaný zdravotný stav
A. C. a dosiahnutie účelu ústavného liečenia spolu s vyslovením odborného názoru, že pobyt A.
C. na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný. Plne súhlasíme s konštatáciou súdu, že uloženie

ochranného liečenia v jeho ústavnej forme, by vychádzajúc z dokazovania vykonaného na verejnom
zasadnutí nepochybne odporovalo medicínskym záverom hneď viacerých odborníkov lekárskej vedy.
Uloženie ochranných liečení ústavnou formou, ako to navrhuje prokurátor by predstavovalo opatrenie
neprimerane zasahujúce do práv dotknutej osoby, keď účel psychiatrického a protialkoholického liečeniaje podľa jednotlivých dôkazov medicínskeho charakteru zjavne možné dosiahnuť aj ochranným liečením
ambulantnou formou.“.

K doposiaľ uvedenému z obsahu spisu krajský súd zistil, že závery prezentované lekármi z odvetvia
psychiatrie A. F. L. A., primára Psychiatrickej liečebne Samuela Bluma, či vo svoje lekárskej správe
A. J. N., A., lekárom psychiatrom v označenej liečebni, boli v zrozumiteľnej forme a v logických
súvislostiach v posudzovanom prípade vysvetlené, svoj medicínsky postup pri liečbe A. B. C., počas
jeho hospitalizácie ozrejmujú bez toho, aby tento mal byť akokoľvek spochybnený, či mu mali byť

vyčítané nejaké nedostatky produkovanými dôkazmi na verejnom zasadnutí. Svoje závery o aktuálnom
zdravotnom ( duševnom ) stave A. B. C., pritom preskúmateľne opierajú o ustálené medicínske postupy,
ale aj o konkrétu testovú batériu použitú pri vyšetrení menovaného, príkladmo A. F. L. A., primár
Psychiatrickej liečebne Samuela Bluma, aj konkrétne uvádza aké vyšetrovacie testy mali byť použité
opisujúc pritom zistenia z nich plynúce.

Uvedený odborný medicínsky postup (bez spochybnenia, že menovaní lekári postupovali v súlade
s ustálenými medicínskej postupmi a závermi), k hodnoteniu aktuálneho zdravotného (duševného)
stavu A. B. C. v čase rozhodovania prvostupňového súdu u menovaného bol teda bez rozumných
pochybností zachovaný rovnako počas absolvovania trojmesačnej intenzívnej liečby v ústavnom
zariadení Psychiatrickej liečebne Samuela Bluma v Plešivci - na to určenom, kde bol na základe

rozhodnutia súdu dňa 18.11.2024 predbežne umiestnený.

Za danej situácie potom platí, že okresný súd sa pri sťažnosťou napadnutom rozhodnutí opieral
o odborné (medicínske) závery lekárskych autorít, špecializujúcich sa na každodennú aktívnu liečbu,
ktorá mal byť uložená A. B. C. podľa pôvodného návrhu prokuratúry, zodpovedajúce odvetviu

(psychiatra), ktoré boli a sú kompetentné skúmať a hodnotiť aktuálny zdravotný stav A. B. C., ktoré
si v celosti bez námietok osvojil znalec, JUDr. MUDr. Jána Uhrin, PhD., MPH, ktorý mal vypracovať
pôvodne znalecký posudok na menovaného, ktorý sa opieral práve aj o aktuálne odborné lekárske
závery A. F. L., primára Psychiatrickej liečebne Samuela Bluma k aktuálnemu zdravotnému stavu A. B.
C., ním prezentované na verejnom zasadnutí v jeho prítomnosti.

Na podklade týchto záverov potom menovaný znalec modifikoval svoj pôvodný návrh v znaleckého
posudku č. 175/2024 na uloženie označenej liečby ústavnom formou. Znalec totižto vysvetlil, že
alkoholová psychotická porucha býva niekedy krátkeho trvania a má z predošlej praxe skúsenosť, že
odo dňa vypracovania znaleckého posudku po deň, kedy sa rozhoduje o ochrannej liečbe, veľakrát

sa ten stav pri alkoholovej psychotickej poruche podarí natoľko zlepšiť, že v moment pojednávania už
táto liečba nie je potrebná. Konkrétne aj psychiatrickému liečeniu ústavnou formou potom uzavrel, že
považuje za potrebné pokračovať v ambulantnej psychiatrickej a ambulantnej protialkoholickej liečbe.

Prokurátor oproti tomu predkladá vlastné úvahy o kvantite, no najmä kvalite liečby menovaného od

18.11.2024 do 31.01.2025 bez opory vo vykonanom dokazovaní na prebiehajúcom verejnom zasadnutí,
no najmä bez vlastnej intervencie aktivity, kedy počas prebiehajúceho dokazovania na verejnom
zasadnutí tento postup súdu nenamietal, nenavrhol komplexné psychiatrické vyšetrenie s návrhom
na vypracovanie aktuálneho znaleckého posudku, resp. doplnenie pôvodných záverov znalca JUDr.
MUDr. Ján Uhrin, PhD., MPH, na podklade ktorých by potom mohol oponovať zisteniam k aktuálnemu

zdravotnému stavu A. B. C. plynúcich z vyjadrení vypočutého lekára z odvetvia psychiatrie A. F. L., A.,
primára Psychiatrickej liečebne Samuela Bluma na verejnom zasadnutí.

Za danej situácie je potom možné sťažnostné námietky prokurátora považovať za nedôvodné, predsa
tak, ako okresný súd a rovnako tak ani krajský súd ako súd sťažnostný nemal iný relevantný medicínsky

(znalecký) podklad, ktorým by závery na ktorých sa zhodli traja špecializovaný lekári o aktuálnom
zdravotnom stave menovaného ku dňu 31.01.2025 mohol relevantne oproti tomu zásadne spochybniť,
so záverom, že rozhodnutie okresného súdu z týchto dôvodov je minimálne predčasné, či dokonca
v celom rozsahu vyhovieť návrhu prokurátora a rozhodnúť o uložení ochranného liečenie ústavnou
formou.

Takéto rozhodnutie predsa možné postaviť na roveň rozhodnutiu o väzbe a teda predstavuje jeden
z nezáväznejších zásahov do osobnej slobody jednotlivca a preto musí byť vždy bez rozumných
pochybnosti na podklade relevantne existujúcich skutočností v čase rozhodovania (nie z minulosti)odôvodnené a pokiaľ existuje relevantná alternatíva, ktorou je možné pôvodnú hrozbu nebezpečnosti
páchateľa, jeho možnej recidívy v protiprávnom správaní sa pod vplyvom duševnej poruchy, zákonom
predpokladaným formami nahradiť, tak ako tomu je aj v posudzovanom prípade bolo povinnosťou

okresného súdu zvoliť v prvom rade (prednostne) takýto postup, ktorý krajský súd považuje za vecne
správne a zákonný.

Toto boli dôvody pre ktoré krajský súd sťažnosť okresného prokurátora v posudzovanom prípade
zamietol podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku ako nedôvodnú

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.