Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 15, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/109/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124201698
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7124201698.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Elišky Har Tzvi a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci manželky, ktorá návrh podala: F.
G., narodená XX.XX.XXXX, t. č. Z. 4, Y. a manžela: I. G., narodený XX.XX.XXXX, bytom T. XX, t. č. A.,
Q. XX, Y., v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k ich maloletým
deťom: S. G., narodený XX.XX.XXXX, J. G., narodený XX.XX.XXXX, H. G., narodená XX.XX.XXXX,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Y., G. nám. X, Y., o odvolaní
manžela proti rozsudku Mestského súdu Košice, č.k. 82P 12/2024-88 zo dňa 30.08.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku o nestanovení povinnosti manželovi zaplatiť súdny poplatok.

II. Žiaden účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1.Predmetomkonaniajerozvodmanželstvaaúpravapomerovmanželovnačasporozvodekmaloletým
deťom. Návrh bol podaný manželkou. Manžel s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Mestský súd Košice rozsudkom č.k 82P 12/2024-88 zo dňa 30.8.2024 rozhodol tak, že:

„Manželstvo účastníkov konania: F. G., rod. H., nar. XX.XX.XXXX a I. G., rod. G., nar. XX.XX.XXXX
uzavreté XX.XX.XXXX v T., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu I. V. vo zväzku X, ročník
XXXX, na strane XX pod poradovým číslom X r o z v á d z a .

Maloleté deti: S. G., nar. XX.XX.XXXX, J. G., nar. XX.XX.XXXX a H. G., nar. XX.XX.XXXX sa na čas
po rozvode z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky pričom obaja rodičia ich budú zastupovať a
spravovať ich majetok.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého S. sumou vo výške 30 % životného minima určenej
na neplnoleté nezaopatrené dieťa zákonom č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v platnom znení a
maloletého J. a H. po 50,- Eur mesačne na každé dieťa a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám

matky počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva.

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým J. a H. každý párny týždeň v nedeľu od 15,00 hod. do 18,00
hod.Matka je povinná maloleté deti riadne pripraviť, odovzdať otcovi v čase určenom na začiatok styku pred
bydliskommatkyaotecjepovinnýnatomistommiestedetimatkevrátiťvurčenomčaseprekoniecstyku.

Styk otca s maloletým S. neupravuje.

Manžel nie je povinný uhradiť súdny poplatok z návrhu na rozvod manželstva.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. Súd svoje rozhodnutie odôvodňuje tým, že zo skutočného stavu, ktorý zistil vyplynulo, že manželstvo
je dôvodné považovať za rozvrátené. Manželovo správanie k manželke vyvolalo opakované opustenie
spoločnej domácnosti. Nesúhlasný postoj manžela vyhodnotil iba formálny, pretože sám počas
pojednávania uviedol, že ak mu dá syna J., tak bude súhlasiť s rozvodom. Opakovane ju obviňoval z

nevery. Tvrdil, že rozviesť sa nechce. V spoločnej domácnosti manželia nežijú už viac ako dva roky.

4. Vo vzťahu k úprave pomerov k maloletým deťom vychádzal zo zistení , že matka má v osobnej
starostlivosti mal. J. a mal. H., na základe rozhodnutia súdu, s maloletým S. je v kontakte cez sociálne
siete, tento už býva s družkou a dieťaťom v Q. republike. Matka sa o deti riadne stará, neboli zistené

nedostatky v jej starostlivosti. Otec je toho času vo väzbe, opakovane sa násilne správa ku matke, o čom
svedčiapotvrdeniaOOPZ.Pretosúddospelkzáveru,žejevnajlepšomzáujmedetí,abybolizverenédo
osobnej starostlivosti matky. Matka žiadala určiť primerané výživné na deti zo strany otca. Svoje výdavky
vyčíslila na 150,-€ za bývanie, 20 ,-€ internet a TV, strava 200,-€, oblečenie pre deti 40,-€ hygiena 30,-€.
Následne matka aj otec sa zhodli na výške výživného po 50,-€ mesačne. Súd nemal preukázaný príjem

otca, tento však deklaroval, že dokáže peniaze zarobiť, avšak práve teraz je vo väzbe. U mal. S. sa
rodičia zhodli, že je v Q. a pracuje. S poukazom na skutočnosť, že rodičia sa zhodli na výške výživného
a skutočnosť, že otec je aktuálne vo väzbe a nedosahuje žiaden príjem súd určil vyživovaciu povinnosť
zo strany otca na 50,-€ mesačne na mal. J. a mal. H.. Skutočnosť, že je otec vo väzbe ho nemôže úplne
zbaviť vyživovacej povinnosti, súd na túto skutočnosť len prihliadol pri určení výšky výživného. Na mal.

S., ktorý podľa vyjadrení rodičov v Q. pracuje, súd určil výživné len v najnižšej zákonnej výške, z dôvodu,
že má za to, že vo väčšej miere si vie zabezpečiť svoje potreby sám.

5. Ohľadom styku otca s mal. J. a H. matka súhlasila, aby bol styk upravený raz za tri týždne v nedeľu od

15,00 hod. do 18,00 hod. Súd s poukazom na skutočnosť, že vzťah otca a detí je dobrý, otec prejavuje
záujem o deti, je potrebné tento vzťah udržiavať, upravil styk otca s deťmi na každý párny týždeň v
nedeľu od 15,00 hod. do 18,00 hod. Problém pri styku nastáva v tom, že otec matke predtým deti nevrátil,
vynucoval si styk s deťmi, preto bolo potrebné, aby bol presne určený styk, kedy otec vie kedy musí
stretnutie s deťmi ukončiť a matke ich vrátiť. Kým sú vzťahy medzi matkou a otcom napäté, matka

uviedla, že zabezpečí sociálnu pracovníčku krízového centra, aby zabezpečila preberanie a odovzdanie
detí. Styk otca s mal. S. súd neupravil s poukazom na to, že maloletý je v Q..

6. Svoje rozhodnutie odôvodil s poukazom na ustanovenia § 18, §19, §23, § 24, § 22, § 25, § 62 Zákona
o rodine.

7. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

III. Obsah odvolania vyjadrení k odvolaniu

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie manžel, ktorý návrh nepodal. V odvolaní uviedol,
že nesúhlasí s rozvodom, miluje svoju manželku a miluje svoje deti. Má za to, že manželka sa mu chce
iba pomstiť a tvrdila aj v minulosti, že ju prenasleduje, ohrozuje, čo nie je pravdou. O deti sa on vždy
stará a má ich rád. Má za to, že sa o rodinu vzorne staral. Nevie prečo tvrdí, že ak ho prepustia z trestu

tak sa ho bojí. Zostáva na tvrdení, že mu bola opakovane neverná. Napriek všetkému ju však miluje.
Je to jediná láska jeho života. Zákony však platia aj pre ňu a ona porušuje tento zákona, pretože ho
očierňuje a chce voči nej podať trestné oznámenie z krivú výpoveď, že klame. Má svedkov aj kamerové
záznamy, že to tak nie je. Navrhuje, aby súd manželstvo kvôli deťom nerozviedol.9. K odvolaniu podala vyjadrenie manželka, ktorá trvá na podanom návrhu. Chce sa rozviesť. Odkedy
je vo výkone trestu žije normálnejší spôsob života bez obáv, že ju prenasleduje. Umožňuje mu styk s

deťmi, najmä telefonický, pretože pokiaľ boli na osobnom stretnutí, bol nátlakový. Poukazuje na tom, že
trvá na vydaní rozhodnutia o zákaze priblíženia sa.

10. K odvolaniu podal písomné vyjadrenie kolízny opatrovník, ktorý navrhuje vzhľadom na výsledky
vykonaného dokazovania rozhodnúť vzhľadom na najlepší záujem maloletých detí.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“),
oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359

CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v
spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127
a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods.
1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v
elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel

k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP
v jeho napadnutých výrokoch.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov
uplatnených odvolateľom do uplynutia lehoty pre podanie odvolania, to, či súd prvej inštancie svoje

rozhodnutie riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná
odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaní(porovnajÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyII.ÚS78/05).

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i

argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané
skutkové okolnosti pre rozvod manželstva účastníkov konania. Manžel s návrhom nesúhlasí a tvrdí,
že má záujem manželstvo zachovať.

14. Po preskúmaní odvolacích námietok odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v dostatočnom

rozsahu zistil skutočný stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver vo vzťahu k zisteniam
o podmienkach rozvodu manželstva. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu (§
387 ods. 2 CSP).

15. Súd prvej inštancie postupoval správne, ak zisťoval, či sú splnené zákonné podmienky pre rozvod

manželstva. Pri skúmaní zákonných podmienok rozvodu manželstva prijal záver, že tieto podmienky sú
splnenéspoukazomnato,že základnýmpredpokladomrozvodumanželstvajetakýdlhotrvajúciavážny
rozvrat, ktorý bráni v ďalšom plnení spoločenských funkcií manželstva. Súd na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú dlhodobo narušené a nemožno očakávať
obnovenie manželského spolužitia, najmä s poukazom na pevné rozhodnutie navrhovateľky, ktorá trvá

na rozvode manželstva. Súd správne konštatuje, že manželovo správanie sa k manželke, vyvolalo
je j opakované opustenie spoločnej domácnosti. Manželov nesúhlasný postoj k rozvodu manželstva
vyhodnotil ako formálny, manžel aj počas pojednávania uviedol, že ak mu dá matka syna J., tak bude
súhlasiť s rozvodom. Manželku tiež opakovane pred súdom obviňoval z nevery, pričom zároveň tvrdil, že
rozviesť sa nechce. I. nežijú v spoločnej domácnosti už dva roky. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva

účastníkov konania súd považuje citové odcudzenie manželky spôsobené správaním sa manžela k nej.

16. Manželove námietky v odvolaní smerujú, k tomu , že manželku má rada , má záujem na zotrvaní
v manželstve a zachovaní rodiny. Jej tvrdenia o obavách z jeho správania a považuje za účelové a
nepravdivé .

17. Podľa § 18 zákona číslo 36/2005 Z. z. Zákon o rodine (ďalej len „ZoR“), sú manželia si v
manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať
svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.18. Medzi základné manželské povinnosti vo sfére osobných vzťahov patrí povinnosť manželov: žiť
spolu, byť s verní a vzájomne si pomáhať. Žiť spolu znamená teda pre manželov ich obojstrannú vôľu

tvoriť ekonomické, biologické a výchovné spoločenstvo. Spoločné žitie predpokladá, že bude na báze
dobrovoľnosti vytvorené také spoločenstvo osôb a majetku, ktoré bude schopné naplniť poslanie a
účel manželstva. Toto spoločenstvo má plniť úlohy citové, ekonomické, sexuálne a výchovné, pričom
je na rozhodnutí manželov samotných, či s týmto cieľom vytvoria aj spoločnú domácnosť, alebo nie. Je
prirodzené, že vymenované funkcie rodiny je omnoho jednoduchšie plniť v spoločnej domácnosti. Jej

dlhodobá neexistencia vytvára predpoklady pre odcudzenie manželov čo sa môže logicky premietnuť do
rozvratu manželstva. Zrušenie alebo opustenie spoločnej domácnosti, ktoré trvá dlhší čas, môže potvrdiť
existenciu kvalifikovaného rozvratu manželstva, ktorý je predpokladom rozvodu.

XX. V prejednávanej veci je možné prijať záver z vykonaného dokazovania, že manželia spolu nežijú
ako manželia už viac ako dva roky a nejde o určitú nevyhnutnú dobu, prípadne závažné dôvody, pre

ktoré daný stav nastal. C. žiť spolu neznamená totiž, aby manželia nemohli žiť určitú nevyhnutnú dobu
oddelene, ak sú preto závažné dôvody. Zmyslom tejto povinnosti je ale tvoriť trvalé životné spoločenstvo.
Manželka odmieta akékoľvek obnovenie manželského spolužitia aj napriek tomu, že manžel tvrdí, že
má záujem o obnovenie spolužitia. Aj napriek týmto tvrdeným snahám manžela, navrhovateľka odmieta
žiť spoločne s manželom, pričom ani od podania návrhu sa nič nezmenilo na jej postoji. Manželka sa

zdržiava mimo spoločnej domácnosti a spoločne s maloletými deťmi v Krízovom stredisku v Y. od
mesiaca 2 /2023. Od roku 2021 sú súdom upravené pomery k maloletým deťom. Opakovane tvrdí, že
zo strany manžela dochádza k protiprávnemu konaniu. Podľa potvrdenia OB. R. z XX.X.XXXX F. G.
urobila ústne oznámenie o podozrení z týrania blízkej a zverenej osoby zo strany jej manžela I. G.. Podľa
potvrdenia OO PZ I. nad H. z XX.X.XXXX F. G. podala oznámenie vo veci priestupku proti občianskemu

spolunažívaniu. Podľa OO PZ Y. - S. hrdinov z XX.X.XXXX F. G. urobila ústne oznámenie o narúšaní
občianskeho spolunažívania zo strany manžela I. G.. Podľa OO PZ Y. - S. hrdinov z XX.X.XXXX F. G.
urobila ústne oznámenie o nevrátení syna J.. Podľa B. - S. R. z 6.6.2024 a z 27.6.2024 F. G. urobila
ústne oznámenie o podozrení z nebezpečného vyhrážania zo strany manžela I. G.. OO PZ Y. - S. R.
z 14.8.2024 F. G. upovedomili o začatí trestného stíhania vo veci podozrenia z prečinu Nebezpečného

vyhrážania. Z uznesenia Mestského súdu Košice vyplýva, že manželovi bol neodkladným opatrením v
konaní vedenom pod sp. zn. 77C 14/2024 uložený zákaz približovať sa k manželke s výnimkou situácii
presne vymedzených vo výroku I. uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Súd mal dôvodné
podozrenie z fyzického násilia zo strany manžela k manželke. Z oznámenia OR PZ v Y. vyplýva, že
na odbore kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach je ešte stále vedené

trestné stíhanie obvineného - manžela pre pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona. Dané
dôkazy v každom prípade osvedčujú obavy manželky o správaní manžela k nej, ktoré nie je v súlade
s hodnotovými princípmi manželstva a rodiny.

20.Podľa§19ods.1Zákonaorodine,ouspokojovaniepotriebrodinyzaloženejmanželstvomsúpovinní
starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

21. V zmysle § 23 ods. 3 Zákona o rodine je súd povinný pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi
manželmi povinný prihliadnuť na porušenie povinnosti ustanovených v § 18 a v § 19 Zákona o rodine.

22. Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný rozvrat manželstva. Manželstvo je
dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel. Jeho účelom je vytvoriť harmonické
a trvalé životné spoločenstvo, Počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú
a výchovnú. Manželstvo možno rozviesť až vtedy, keď sa už žiadna z týchto funkcií v manželstve

nerealizuje.

23. Z výsledkov dokazovania vyplýva, že manželia neplnia svoje povinnosti stanovené Zákonom o
rodine.Nežijúspoločne,netvoriatrvaléživotnéspoločenstvo.Manželiaspolunežijúakorodina,spoločne
nemajú vôľu tvoriť jeden celok, tráviť spoločne čas, vzájomne si nepomáhajú, nedôverujú. Všetky

vyššie uvedené zistenia preukazujú, že rozvrat je dostatočne trvalý, nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia. Spoločné žitie manželov je otázka ich osobného (vrátane intímneho), ale
i majetkového spoločenstva, znamená to spoločné zdieľanie radosti i problémov, spoločné trávenie
voľného času, spoločné nakladanie s finančnými prostriedkami. Nie je možné prostredníctvomrodinného práva, vytvoriť zabezpečenie a kvalitu ako aj trvalosť spolužitia manželov. To musia manželia
vzájomne a spoločne. Na zachovanie manželstva nestačí len snaha jedného z manželov, pretože dané
manželstvo naozaj dlhodobo neplní žiadnu zo spoločenských funkcií.

24. V prejednávanej veci je zrejmé, že vzťah manželov sa rozpadol. Vychádzajúc zo zisteného
skutočného stavu však manželia dlhodobo neplnia svoje základné manželské povinnosti, uvedené
v § 18 a 19 Zákona o rodine, spolu nežijú a vzájomne si nepomáhajú. Odvolací súd aj napriek
tvrdeniam odvolateľa a jeho nesúhlasu s rozvodom manželstva, považuje skutočný stav v danej veci

za dostatočný pre zistenie nemožnosti obnovenia manželského spolužitia. Súdom boli zistené rozhodné
a relevantné skutočnosti, ktoré signalizujú kvalifikovaný rozvrat manželstva. Aj odvolací súd mal za to,
že v tejto veci nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, čo znamená, že bolo preukázané
definitívne ukončenie spoločného žitia manželov bez nádeje na zmierenie. Pokiaľ ide o príčiny rozvratu
manželstva, tieto boli správne súdom prvej inštancie zistené.

25. Odvolanie manžela, ktorý návrh nepodal obsahuje len námietky vo vzťahu k výroku o rozvode
manželstva. Vo vzťahu k otázke zverenia maloletých detí a otázky výšky výživného a styku s maloletými
deťmi vrátane styku s maloletým S. neboli podané žiadne námietky. Odvolací súd považuje aj dané
výroky za vecne správne. Súd stanovil výživné v súlade so zákonnými kritériami. Rozhodoval v súlade
s ust. § 62, § 75 a § 78 Zákona o rodine. Pomery na strane oprávnených detí sú zistené správne.

Rovnako na stane povinného rodiča. Pri stanovení rozsahu styku otca s maloletými deťmi prihliadol súd
správne na zachovanie vzťahu rodič - dieťa po rozvode manželstva rodičov na individuálne okolnosti
prejednávanej veci.

26. Odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok z vyššie uvedených dôvodov ako vecne správny

postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP a tiež v závislom
výroku o trovách konania s výnimkou výroku , ktorým súd nestanovil povinnosť manželovi zaplatiť súdny
poplatok , kdeže daný výrok je v záujme odvolateľa .

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo

757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo ináako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).