Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 15, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/135/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8423200115
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8423200115.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov

senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú E.
Y. E., U.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny L., dieťa rodičov: matky K. T., A.. E., U.. XX.XX.XXXX, R. D. XX, XXX XX E. R.- E.,
zastúpenej JUDr. Máriou Didekovou advokátkou, so sídlom Zdravotnícka 2, 058 01 Poprad, a otca G..
W. L.L., U.. XX.XX.XXXX, R. G. XX, XXX XX G., K. U. N.: G. X, XXX XX D., zastúpeného JUDr. Tatianou
Pribylincovou, advokátkou, so sídlom Okružná 789/16, 058 01 Poprad, v konaní o zmenu úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu

Poprad č.k. KK-12P/19/2023-378 zo dňa 26.8.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I. a VI.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je zmena úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej E. Y..

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že cit.:

„I. M e n í rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp. zn.: 5P/49/2020 z 12.2.2021 v spojení s
dopĺňacím rozsudkom č. k.: 5P/49/2020-219 z 4.3.2021 a rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k.:

21CoP/100/2021-298 z 20.4.2022 v časti úpravy styku vo výroku IV. tak, že otec je o p r á v n e n ý
stretávať sa s maloletou E. Y.

- každý nepárny týždeň kalendárneho roka v piatok v čase od 15:00 hod. do nasledujúceho pondelka
do 8:00 hod.

- počas letných prázdnin v mesiaci júl vždy od 2. týždňa v mesiaci od piatku od 10:00 hod. do nedele

nasledujúceho týždňa do 16:00 hod., v mesiaci august vždy od 2. týždňa v mesiaci od piatku od 10:00
hod. do nedele nasledujúceho týždňa do 16:00 hod.- počas vianočných sviatkov v každý párny rok od 23.12. od 10:00 hod. do 25.12. do 16:00 hod, v každý
nepárny rok od 30.12. od 10:00 hod. do 3.1. nasledujúceho kalendárneho roka do 16:00 hod,

- každý nepárny kalendárny rok počas 2. novembra v čase od 10:00 hod do 16:00 hod.
V stanovený deň a čas si otec maloletú vyzdvihne v budove predškolského, resp. školského zariadenia,
ktoré maloletá navštevuje a po skončení realizácie styku ju v stanovený deň a čas odovzdá do
predškolského, resp. školského zariadenia, ktoré maloletá navštevuje.

V dňoch, kedy sa nerealizuje výučba si otec maloletú vyzdvihne pred budovou predškolského, resp.
školského zariadenia, ktoré maloletá navštevuje a po skončení realizácie styku ju na rovnakom mieste
v stanovený deň a čas matke odovzdá.

Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť.

II. U k l a d á rodičom maloletých detí G.. W. L. a K. T. a maloletej E. Y. E. výchovné opatrenie, a
to povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu, ktoré sa bude vykonávať na Referáte poradensko-
psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny L. v trvaní 9 mesiacov od právoplatnosti
tohto rozsudku.

III. Slovenská republika m á voči otcovi maloletej n á r o k na náhradu trov konania spojených s
vypracovaním znaleckého posudku č. XX/XXXX znalcom D.. L. Š. v rozsahu 50 %.

IV. Slovenská republika m á voči matke maloletej n á r o k na náhradu trov konania spojených s
vypracovaním znaleckého posudku č. XX/XXXX znalcom D.. L. Š. v rozsahu 50 %.

V.Slovenskárepublikamávočimatkemaloletejnároknanáhradutrovkonaniaspojenýchsvýsluchom
znalkyne D.. L. Š. na pojednávaní dňa 26.8.2024 v rozsahu 100 %.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.“

3. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len „CMP“), § 26, § 25 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).

4. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že zistený

skutkový stav si vyžaduje zmenu úpravy rodičovských práv a povinností v otázke styku otca, ako
nepreferenčného rodiča, s maloletou. Súd sa avšak nestotožnil s návrhom matky, ktorý špecifikovala
v priebehu konania, o tom, aby bol styk otca s maloletou upravený len v rozsahu niekoľkých hodín
počas soboty a nedele bez prespávania. Vo veku X,X roka súd nevidí žiaden dôvod pre to, aby maloletá
netrávila s otcom i noc, najmä s poukazom na to, že v minulosti (už počas roku 2022!) bolo prespávanie

u otca bežné a bezproblémové. Nezhody medzi rodičmi sú t. č. astronomické, ich negatívne nastavenie
navzájom je evidentné a prekračuje bežné hranice, ktoré vyúsťujú do mnohých konfliktov, tak slovných,
ako aj fyzických. Súd nevzhliadol t. č. žiadny dôvod, pre ktorý by sa otec s maloletou nemal stretávať,
ba naopak, styk by mal byť primerane rozširovaný. Je neprijateľné, aby sa matka vyhovárala na to,
že je potrebné rešpektovať názor X-ročného dieťaťa, ktoré otca odmieta. V nedávnej minulosti dieťa

otca neodmietalo, stretávalo sa s ním a ak aj maloletá v súčasnosti uvedie, že sa s otcom nechce
stretávať, resp. že o ňom nevie povedať nič pozitívne, je potrebné uvedomiť si, že maloletá v súčasnosti
preberá vzorce správania sa od preferenčného rodiča, s ktorým žije v spoločnej domácnosti - od matky.
U matky je negatívne, ba až hostilné nastavenie sa k otcovi preukázané o. i. v záveroch znaleckého
posudku. Pokiaľ maloletá v súčasnosti nemá na otca vybudovaný kladný názor, súd je presvedčený, že

dôvodom nie je to, že by otec maloletej ublížil priamo, ale dôvodom je absencia styku s otcom, negatívne
vnímanie otca u matky, ale aj negatívne skúsenosti dieťaťa spojené s odovzdávaním dieťaťa (konflikty,
prítomnosť viacerých osôb, natáčanie si situácie na video). V tomto smere však súd zdôrazňuje, že
za vzniknutú situáciu nesú zodpovednosť obaja rodičia, ktorí zrejme aj pre svoje povahové vlastnosti,
reagujú neprimerane. Obaja rodičia si odmietajú vyjsť v ústrety, napr. v prípadoch zámeny termínov

na styk, čo majú za potrebu tomu druhému následne „vrátiť“. Výrazné zhoršenie vzťahov je možné
badať od doby sobáša, kedy matka otca žiadala, aby maloletá v tento deň mohla ostať s ňou, čo je
prirodzené. Otcova reakcia následne zrejme spôsobila ďalšie zhoršovanie vzťahov. Je pravdou, že otec
má súdom uložený zákaz priblíženia sa k matke maloletej, avšak s výnimkou možnosti priblíženia sapre účely realizácie styku s maloletou. Preto akékoľvek námietky otca, ani matky maloletej do budúcna
o tom, že nemôže dieťa odovzdať, alebo vrátiť, sú neakceptovateľné a neobstoja. Pre ďalšiu úpravu
styku sa súd uvedenému zákazu preto nevenuje. Vzhľadom na súčasné negatívne postavenie rodičov

maloletej sa súd pokúsil aspoň čiastočne eliminovať kontakt rodičov maloletej tým, že maloletú si otec
vyzdvihne v predškolskom, resp. školskom zariadení (kde matka reálne nemusí byť prítomná, nakoľko
je tam prítomná zodpovedná osoba ako pedagogický dozor) a následne otec maloletú po realizácii
styku v pondelok privedie do predškolského, resp. školského zariadenia, kde opätovne matka nemusí
byť prítomná, ale dcéru si zo zariadenia vyzdvihne po ukončení vyučovacieho procesu. Ku kontaktu

rodičov pri realizácii styku bude dochádzať v iných dňoch, kedy sa výučba nerealizuje (termíny sviatkov
a prázdnin). V uvedených dňoch sú rodičia povinní dieťa si odovzdať taktiež pred budovou školského
zariadenia, kde nevyhnutne nemusí dôjsť k ich blízkemu fyzickému stretnutiu (avšak môže s poukazom
na výnimku zo zákazu priblíženia sa otca k matke). Treba si uvedomiť, že dieťa pri odpovedi „nechcem
ocka“, či „bojím sa ocka“ môže mať na mysli aj to, že sa bojí toho, že dôjde k stretu matky s otcom, čo
vyvoláva negatívne spomienky z minulosti. Súd je presvedčený o tom, že ani jeden z rodičov nechce

svojej dcére ublížiť, no rodičia by si mali uvedomiť, že privolávané policajné hliadky, krik, prítomnosť
rôznych iných osôb, ktoré si konfliktné situácie nahrávajú na video, je pre dieťa mimoriadne stresujúcim
a negatívnym zážitkom. Súd sa stotožnil s návrhom otca na úpravu sviatkov a prázdnin s výnimkou
úpravy styku v deň narodením maloletej, a to s poukazom na striedanie dní, na ktoré pripadne XX. K.
a s poukazom na budúce si plnenie školských povinností.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 57, § 55, § 49 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na ich náhradu.

III. Obsah odvolania matky a vyjadrení k odvolaniu

6. V zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka, a to voči výroku I. z dôvodov podľa § 62
ods. 1 CMP. Matka poukazuje na správu z prešetrenia rodinného prostredia zo dňa 19.9.2023 na č.l.
23 v znaleckom posudku č. XX/XXXX znalkyne D.. L. Š., podľa ktorej maloletá uviedla, že nechce
chodiť k tatovi, ani do D.. Svoj vzťah k otcovi opísala aj znalkyni na č.l. 34, keď uviedla, že nechce k

nemu chodiť, nemá ho rada, nechodí k nemu, nechce k nemu ísť, nevie prečo on klame, že pôjde k
mame, cit.: „mne neurobil nič, ale mame, dusil nás, keď som bola mame na rukách, ja si to pamätám.“
Namietala, že vzťah dcéry a otca je narušený, dcéra styk s otcom odmieta. Namieta tvrdenie súdu, že
nemá obavy zo stretnutia s otcom a rada s nim trávi čas. Dcéra dlhodobo nie je v žiadnom kontakte s
otcom,preukázateľnehonemárada,nechcesasnímstretávať,jenásilímtlačenádovzťahusčlovekom,

ktorý je pre ňu cudzí len z dôvodu, že je otcom. Otec pre ňu nie je blízkym človekom, mnohokrát bolo
dieťa vystavené traume pri odovzdávaní otcovi, bola svedkom agresívneho a vulgárneho správania otca
voči matke, jej blízkej rodine či voči učiteľkám v materskej škole. Ďalej namietala, že je v záujme dieťaťa,
aby si postupne zvyklo na prostredie u otca, pretože dôjde k poškodeniu zdravia jej dieťaťa a trvalým
následkomnajehopsychike.Matkamázato,žedôvodomnarušeniavzťahujeagresívnesprávanieotca.

Tlak na dieťa môže u neho vyvolať ďalšiu traumatizáciu a zdravotné problémy psychického charakteru,
čo súd nezobral do úvahy. Dcéra je citovo naviazaná na matku, otca odmieta, dlhé mesiace s ním
nie je v kontakte, preto má za to, že toho času za takýchto okolností nie je v záujme dieťaťa, aby
styk prebiehal tak, ako to nariadil súd prvej inštancie. Tvrdenie znalkyne, že citový vzťah otca k jeho
dcére je výsostne pozitívny, matka namieta, nakoľko uvedené tvrdila na základe informácií od otca.

Matka navrhla vykonať pre porovnanie nové znalecké dokazovanie, nakoľko nesúhlasila s obsahom
znaleckého posudku, ani so závermi znalkyne na poslednom pojednávaní. Trvá na novom znaleckom
dokazovaní, keďže znalkyňa nezohľadnila všetky relevantné okolnosti. Znalkyňa nebola objektívna, jej
závery sú ovplyvnené osobnými názormi a domnienkami, zvlášť, ak pri výsluchu v podstate uvedie, že
je normou agresívne a narcistické správanie rodiča. Súd návrh matky na nové znalecké dokazovanie

zamietol, s čím sa matka nestotožňuje a považuje nové znalecké dokazovanie za nutné a v záujme
dieťaťa. Má za to, že v konaní mali byť vypočuté riaditeľka materskej školy a zástupkyňa materskej školy,
čo súd ako nedôvodný návrh zamietol z dôvodu hospodárnosti konania a domnieva sa, že neuviedol
riadne argumenty, prečo súd nevykonal navrhnuté dôkazy. Znalkyňa uviedla, že otec sa nechová voči
dcére agresívne, avšak matka túto skutočnosť popiera. Otec sa agresívne voči dcére zachoval, keď ju

dusil v náručí matky, samo dieťa si pamätá na tieto udalosti, resp. keď ju neoprávnene nevrátil po styku
matke, neoprávnene držal zatvorenú vo svojom vozidle, neoprávnene odviedol zo škôlky 13.5.2024,
čím narušil dieťaťu slobodu a voľný pohyb, čo možno považovať za agresiu. Zároveň narúša fyzickú apsychickú bezpečnosť dieťaťa a matky. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že s napadnutým rozsudkom súhlasí,
rovnako súhlasí so závermi znaleckého dokazovania. Zo správy zo zisťovania názoru zo dňa 19.7.2023
vyplýva, že maloletá nemá obavy zo stretnutia s otcom, rada s nim trávi čas. V správe zo šetrenia zo dňa
19.9.2023 uvádza, že maloletá E. sa vyjadrila, že nechce chodiť k otcovi, ani k babke do D.. V tom čase
mohla byť ovplyvnená negatívnym postojom matky voči otcovi, pretože dochádzalo medzi rodičmi ku

konfliktomaopakovanýmtrestnýmoznámeniam.Navrhol,abyodvolacísúdpotvrdilnapadnutýrozsudok
a odvolanie matky zamietol.

8. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnutý rozsudok vo výroku I. potvrdiť. Otec
poprel tvrdenia matky, zo strany matky bolo podaných viac trestných oznámení, ktoré boli zastavené,
čo dokazuje, že matka krivo obvinila otca maloletej. Matka bráni stretávaniu maloletej s otcom. Pri

ktoromkoľvekstretnutíjedcéraspokojná,šťastná,sotcomradatrávičas.Problematickéjeodovzdávanie
dieťaťa zo strany matky, kedy je maloletá ovplyvňovaná matkou, ktorá má negatívny vzťah k otcovi,
a to komplikuje odovzdanie dieťaťa otcovi a priebeh odovzdávania matkou má často zo strany matky
dramatický priebeh. Otec miluje svoju dcéru, chodieva s ňou plávať, na kolotoče, na ihriská, pripraví jej
program. Otec opísal incident, kedy dňa 1.7.2023 dal otec matke vedieť, že bude meškať, boli na Š. D.

a zmeškali zubačku, preto matke napísal, že príde o 16.40, na čo matka reagovala, že ju to nezaujíma
a o 16.00 má byť s dcérou späť. Napriek tomu, že dal otec matke vedieť, že bude meškať, matka
zavolala políciu a keď o 16.40 prišiel, stáli tam 4 policajti, čo dieťa ťažko prežívalo a plakalo, že nechce
ísť k policajtom. Matka odmietla prevziať dcéru od otca a trvala na tom, že ju majú prevziať policajti
a odovzdať matke. Situácia bola veľmi nekomfortná. Poukázal na závery znaleckého dokazovania, z

ktorých vyplýva, že znalkyňa doporučuje pravidelný styk otca s maloletou dcérou apelujúc na správanie
matky, ktorá dieťa využíva ako prostriedok prenášania nevraživosti či nenávisti matky voči otcovi. Otec
nemá možnosť ovplyvňovať dieťa, nakoľko toho času netrávia spolu čas. Matka sa snaží eliminovať
stretávanie otca s maloletou, snaží sa ju presvedčiť, že sa volá T. po jej terajšom manželovi a dieťaťu
vštepuje informácie, že jej terajší manžel je jej otcom. Znalecký posudok bol vypracovaný objektívne.

Otec navrhol, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

9. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca maloletej uviedla, že tvrdenie otca o negatívnom ovplyvňovaní
maloletej nie je pravdivé a neodráža reálny stav. Správanie otca je dôvodom, prečo dieťa nemá otca
rado a nechce sa s nim stretávať. Postoj dieťaťa k otcovi je výsledkom prirodzenej reakcie na správanie

otca, ktoré pramenia z jeho agresívneho správania a konfliktov, ktorých bolo priamym svedkom. Otec
pravidelne používa stratégiu očierňovania matky, prezentuje nepravdivé informácie a snaží sa preniesť
zodpovednosť za vlastné správanie na matku. Zo závermi znaleckého posudku matka opakovane
nesúhlasí a navrhuje vykonať nové znalecké dokazovanie, keďže znalkyňa nezohľadnila agresívne
správanie otca voči matke a dopad na dieťa.

10. Vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka matka uviedla, že jeho záver nezohľadňuje viaceré
okolnosti a konkrétne skúsenosti, ktoré dieťa s otcom opakovane zažívalo a ktoré už boli uvádzané na
pojednávaní, ako aj v písomných vyjadreniach matky. Otec má tendenciu vyvolávať konflikty s osobami,
ktoré majú iný názor. Preukázateľne sa maloleté dieťa opakovane dostalo do situácie s otcom, keď otec

prejavil fyzickú agresivitu, čo dieťa traumatizovalo a vyvolalo strach z ďalších kontaktov. Maloleté dieťa
aj v prítomnosti znalkyne tieto zážitky opísalo a uviedlo ako dôvod, prečo otca nemá v podstate rado a
nechce sa s nim stretávať. Matka trvá na tom, že vzhľadom na emocionálny stav a názor maloletého
dieťaťa nie sú zabezpečené podmienky na bezpečný kontakt s otcom a nie z dôvodov na strane matky,
ale z príčin na strane otca, pričom je potrebné predísť jeho núteniu do situácií, ktoré by mohli zvýšiť jeho

stres. Z uvedených dôvodov tvrdenia kolízneho opatrovníka matka považuje za nezohľadňujúce reálny
psychický stav a pocity maloletej, preto s návrhom kolízneho opatrovníka na zamietnutie jej odvolania
nesúhlasí. Zároveň v prílohe predložila sms komunikáciu s otcom maloletej.

11. Zo správy o prešetrení kolízneho opatrovníka zo dňa 27.2.2025 vyplýva, že obaja rodičia sa

majú na základe právoplatnej časti napadnutého rozsudku podrobiť odbornému poradenstvu. Matka
sa zúčastňuje poradenstva na referáte poradensko-psychologických služieb v L., absolvovala 3
individuálne stretnutia. Otec sa zúčastnil jedného, uskutočnili sa telefonické konzultácie a ostatné
individuálne stretnutia sú dohodnuté v D..12. V ďalšom vyjadrení otec uviedol, že matka dcéru úmyselne nedáva otcovi, otec chodí pravidelne po
svoju dcéru v zmysle rozhodnutia. Upovedomil súd, že súčasný manžel matky bol právoplatne odsúdený

trestným rozkazom za napadnutie otca maloletej pri odovzdávaní dcéry matke s podmienečným
odkladom výkonu trestu.

13. Matka v ďalšom vyjadrení označila tvrdenia otca za nepravdivé, otec sám nedodržuje súdne
rozhodnutie, o dieťa sa nezaujíma, neinformuje sa, miesto toho odosiela sms správy vo forme útokov,

zastrašovania, vydierania a obťažovania. Otec maloletej posielal vo viacerých dňoch cudzie osoby
preberať svoje dieťa, čím ďalej porušoval súdne rozhodnutie. Podobné sú incidenty, kedy po realizácii
styku priviezol k miestu bydliska dieťa a odmietal ho odovzdať, držal ho v uzamknutom aute, kde dieťa
nehorázne plakalo a ani za prítomnosti policajných hliadok a ich výziev ho odmietol odovzdať. Inokedy
napadol švagrinú pred očami dieťaťa v snahe jej vybiť mobilný telefón po tom, ako celý tento incident
nahrávala. Poukázala na incident v materskej škole, kedy sa snažil pred očami pedagógov dieťa uniesť,

čomu chceli zabrániť, čím vyvolal strach a paniku prítomných detí, ale aj svojej dcéry, ktorú držal v náručí
počas celého útoku na pedagógov. Zanedbáva svoju vyživovaciu povinnosť. Vo vzťahu k obvineniu jej
súčasného manžela otec maloletej opomenul podotknúť svoje obvinenia vznesenie obžaloby z rovnakej
trestnej veci zo dňa 20.11.2022 pod sp.zn. 3T/67/2024. Ďalej poukázala na rozhodnutie Okresného súdu
Popradzodňa28.10.2024sp.zn.5T/55/2023,vktorombolotecuznanýzavinnéhozospáchaniaprečinu

ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 123 ods. 3 písm. i)
Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Ďalej poukázala
na jeho register priestupkov, ktoré poukazujú na správanie sa otca nielen voči osobe matky, ale aj voči
cudzím osobám.

14. V ďalšom vyjadrení otec tieto tvrdenia poprel. Zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a
na matkine úmyselné a účelové konanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

15. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“),
oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP),

preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď
deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej
podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru,
že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vo výroku o úprave styku otca s mal. dieťaťom
vecne správny, odvolanie matky nie je dôvodné, a teda boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku

podľa § 387 ods. 1 CSP.

16. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je zmena úpravy výkonu rodičovských práv a
povinností vo vzťahu k úprave styku otca s mal. dcérou. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s
poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo

posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané skutkové okolnosti pre úpravu rozšíreného styku
otca s maloletým dieťaťom.

17. Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky, odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie
rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo účastníka na súdnu ochranu, resp.
právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka
konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením

dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov,
rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (porovnaj napr. IV.ÚS 252/2004, I.ÚS 50/2004, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003).
Za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhuv konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich
vyhodnotení, skutkový (skutočný) stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne
za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v

zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O
svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by
sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo
význam. Stručne možno zhrnúť, že odlišný názor účastníka konania vo vzťahu k hodnotiacemu úsudku
súdu nečiní rozsudok nepreskúmateľným ani nezákonným. Napokon je potrebné dodať, že terajšia

právna úprava vyplývajúca z Civilného sporového poriadku, konkrétne z ust. § 387 ods. 3, umožňuje
odvolaciemu súdu zaoberať sa vo vlastnom odôvodnení rozhodnutia aj podstatnými vyjadreniami strán
prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia
súd prvej inštancie, z čoho vyplýva, že zákonodarca čiastočnú neodôvodnenosť rozhodnutia nepovažuje
za takú vadu konania, ktorá by účastníkom konania odnímala možnosť konať na súde, a to obzvlášť
s poukazom i na ustanovenia Civilného mimosporového poriadku, v rámci ktorého odvolací súd nie

je viazaný jednak odvolacími dôvodmi a ani rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu.

18. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť
rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovacím rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd

v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku
iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie
odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku prvej inštancie,
s ktorým tvorí jeden celok (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/40/2018 zo dňa
18.07.2018).

19. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku v napadnutej časti vo výroku I. o úprave styku otca s mal.
dieťaťom i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci
zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel k správnym skutkovým zisteniam a
tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a

úvahamiprihodnotenídôkazovnastranejednejaprávnymizáverminastranedruhej.Súdprvejinštancie
neporušil právo účastníkov na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje
žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom
posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).
Súd prvej inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení rozsudku v napadnutej časti vo

výroku o úprave styku otca s mal. dieťaťom koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok
súdu vo výroku o úprave styku otca s mal. dieťaťom je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku,
rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje,
že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku vo výroku o úprave styku otca s mal. dieťaťom je
dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací

súd nezistil v tomto výroku dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom
prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú
presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len
konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa na ne (§ 387
ods. 2 CSP). Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozsudku v napadnutej časti vo výroku o úprave

styku otca s mal. dieťaťom preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na
argumenty matky v odvolaní.

20.Matkasvojuodvolaciuargumentáciuvovzťahukúpravestykuotcasmal.dcéroupostavilanasvojom
presvedčení, že vzťah dcéry a otca je narušený, dcéra styk s otcom odmieta, dlhodobo nie je v žiadnom

kontakte s otcom, preukázateľne ho nemá rada, nechce sa s ním stretávať, je násilím tlačená do vzťahu
s človekom, ktorý je pre ňu cudzí, otec pre ňu nie je blízkym človekom, mnohokrát bola vystavená traume
pri odovzdávaní otcovi, bola svedkom agresívneho a vulgárneho správania otca voči matke, jej blízkej
rodine či voči učiteľkám v materskej škole. Namietala, že je v záujme dieťaťa, aby si postupne zvyklo na
prostredie u otca, pretože dôjde k poškodeniu zdravia dieťaťa a trvalým následkom na jeho psychike.

Matka má za to, že dôvodom narušenia vzťahu je agresívne správanie otca a tlak na dieťa môže u neho
vyvolať ďalšiu traumatizáciu a zdravotné problémy psychického charakteru, čo súd nezobral do úvahy.21. Pokiaľ matka poukazovala na nevykonanie navrhovaných dôkazov (najmä výsluchy navrhovaných
svedkov - riaditeľka materskej školy a zástupkyňa materskej školy, nové znalecké dokazovanie),
odvolací súd môže len zdôrazniť, že dôkazy, ktoré súd považuje pre svoje rozhodnutie za významné

(zvyšné dôkazy, ktoré považuje za nedôležité, nepodstatné, duplicitné, neplatné, resp. neúčinné,
nevzťahujúcesakveci,vytriedianehodnotí),súdhodnotípodľasvojejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivo
a všetky vo vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,
pričom jeho hodnotiaca úvaha musí zodpovedať zásadám logiky, vychádzať zo zisteného skutočného
stavu veci, musí byť preskúmateľná odvolacím súdom. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie

vyplýva, že sa uvedeným postupom pri hodnotení dôkazov riadil. Pokiaľ súd prvej inštancie niektoré z
návrhovnavykonaniedokazovaniapovažovalzanesúvisiacesdanouvecou,nadbytočné,nemajúcepre
vec význam, resp. preukazujúce nesporné tvrdenia alebo už preukázané skutočnosti, bolo legitímnou
možnosťou súdu prvej inštancie tieto dôkazy vytriediť a nehodnotiť ich. Navyše súd riadne zdôvodnil,
prečo nepotreboval doplňovať dokazovanie, či už ďalším znaleckým posudkom alebo svedeckými
výpoveďami (bod č. 19, 20 odôvodnenia). Odvolací súd konštatuje, že súd vyčerpávajúco zdôvodnil,

prečo zamietol ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, z uvedených dôvodov považuje tieto námietky
matky za nedôvodné.

22. Ani odvolací súd nepovažoval za potrebné doplňovať dokazovanie, pretože skutočný stav zistený
súdom prvej inštancie bol dostatočný pre prijatie rozhodnutia o najvhodnejšej forme úpravy styku otca

s dcérou. Čo sa týka výsluchu účastníkov, odvolací súd konštatuje, že ich vyjadrenia súd zisťoval
priebežne a má za to, že ich opätovný ucelený výsluch nie je potrebný aj vzhľadom na ich vzájomný
konflikt a napätie, ktoré vyvolávali vzájomné jednotlivé vyjadrenia. Odvolací súd v tomto smere uvádza,
že vzhľadom na dĺžku konania a doposiaľ vykonané dokazovanie, s poukazom aj na hospodárnosť
konania, ako aj stanovisko kolízneho opatrovníka, závery znaleckého dokazovania, by doplňovanie

dokazovania aj podľa názoru odvolacieho súdu neprinieslo žiadne nové výsledky vzhľadom na už
ustálený skutočný stav veci zistený ďalšími dôkazmi realizovanými na súde prvej inštancie, správami
kolízneho opatrovníka a ktorý vyplynul i z celkového správania sa a konania účastníkov v priebehu
súdneho konania, ktoré začalo už v roku 2023.

23. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku matky vo vzťahu k relevantnosti znaleckého dokazovania,
túto vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnenú. Odvolací súd v rovine vyhodnotenia znaleckého
dokazovania poukazuje primerane a podporne na to, že podľa ustálenej súdnej praxe od iných
dôkazných prostriedkov sa dôkaz znaleckým posudkom podaným ústne či písomne líši tým, že jeho
hodnoteniu (podľa § 191 CSP) nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti, súd

pritom hodnotí presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie
znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými prevedenými dôkazmi. Ide o špecifický a významný
dôkaz, ktorý súd použije pri rozhodovacej činnosti založenej na riešení odbornej otázky. Znalec musí
vychádzať z odborných znaleckých záverov a nielen zo skutočností, ktoré účastníci vnímajú svojimi
zmyslami. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru psychológia, odvetvia

poradenská psychológia D.. L. Š.. Znalkyňa predložila znalecký posudok 17.6.2024, pričom súdu
priebežne oznamovala nemožnosť vypracovania posudku z dôvodu nedostavenia sa matky a maloletej
k znalkyni. Znalkyňa upresnila, že znalecké vyšetrenie vykonala na základe vyšetrenia všetkých členov
rodiny, neštandardom bolo, že otec nebol v kontakte s dcérou, nakoľko matka sa vyjadrila, že si
to nepraje, nakoľko by to mohlo zle pôsobiť na dcéru. Rešpektovala to znalkyňa, ako aj otec, hoci

tento postup nie je bežný. Výsledky znaleckého posudku odrážajú výsledky komplexného vyšetrenia
matky, otca a mal. dieťaťa. Po oboznámení sa s namietaným znaleckým posudkom D.. L. Š., odvolací
súd konštatuje, že znalkyňa ustanovená vo veci so zreteľom na svoje odborné znalosti a skúsenosti
a vykonané psychologické vyšetrenie, prehľadným a logickým zdôvodnením vyložila svoje odborné
závery a podklady, z ktorých pri zodpovedaní jej zadaných odborných otázok postupovala. Odvolací súd

zdôrazňuje, že závery znaleckého posudku sú presvedčivé v častiach týkajúcich sa odbornej analýzy
vzájomných vzťahov medzi rodičmi a maloletou, skúmania osobnostných predpokladov rodičov pre
zabezpečenie starostlivosti o maloletú, dopadu konfliktov medzi rodičmi na maloleté dieťa a aj pokiaľ
ide o skúmanie prípadného ovplyvňovania maloletej.

24. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie nemal pochybnosti o správnosti záverov znaleckého
dokazovania. Žiada sa však zdôrazniť, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o optimálnej forme
stretávania sa otca s dcérou nezaložil výlučne na záveroch znaleckého dokazovania, keď závery
znaleckého dokazovania sú akceptovateľné aj v kontexte ďalších vykonaných dôkazov (rozvedenýchpodrobne v odôvodnení napadnutého rozsudku), najmä výsluchov rodičov, ako aj listinných dôkazov
v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd sa rovnako ako súd prvej inštancie priklonil
k rešpektovaniu prvoradého záujmu maloletej a s prihliadnutím na všetky okolnosti prejednávanej

veci považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k úprave stretávania sa otca s dcérou za
správne.OprotipredchádzajúcejúpraveCSPužvýslovneneupravujemožnosťpreskúmaniaznaleckého
posudku iným, tzv. kontrolným znaleckým posudkom, nie je však vylúčená možnosť vypracovania
druhého znaleckého posudku v tej istej veci. CSP predpokladá aj možnosť rozporu dvoch alebo
viacerých znaleckých posudkov, a preto v takýchto prípadoch pripúšťa znalecké dokazovanie znaleckým

ústavom. Ak existujú pochybnosti o vecnej správnosti znaleckého posudku, nemôže ho súd nahradiť
vlastným názorom, pretože na to nemá odborné znalosti, resp. ich nemá v takej miere, aby mohol
toto preskúmanie zodpovedne uskutočniť, pričom pochybnosti o vecnej správnosti znaleckého posudku
vznikajú predovšetkým v prípade existencie niekoľkých rozporných posudkov. V uvedenej veci však
tento postup vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nebol namieste, pričom je potrebné konštatovať,
že subjektívna nespokojnosť matky so závermi posudku nemôže mať za následok ich nesprávnosť.

Odvolací súd preto nevidí dôvod spochybňovať závery znaleckého posudku, pričom opakovane
zdôrazňuje,žezáveryznaleckéhoposudkujepotrebnéhodnotiťzhľadiskaichlogickostiapresvedčivosti
s tým, že účastník konania, ani súd nemôže znalecký posudok hodnotiť z hľadiska odbornosti, keďže
na to nemá potrebné znalosti. Odvolací súd na základe obsahu preskúmavaného spisu a v kontexte
všetkýchskutočnostídanéhoprípadu,dospelkpresvedčeniu,žejeabsurdnébezdôvodnesadomnievať,

že by si znalkyňa dovolila vedome podať nepravdivý znalecký posudok. Odvolací súd preto dospel k
záveru, že matka neuviedla v zásade žiadne relevantné námietky, ktoré by mohli zakladať dôvodné
pochybnosti o obsahu a záveroch predmetného znaleckého posudku.

25. Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, ich vzťah

je vážne narušený, komunikácia značne konfliktná, aj napriek intervencii opatrovníka, ako aj súdu,
realizovaných výchovných opatrení v snahe eliminovať konflikt, tento naďalej pokračuje. Rodičovský
konflikt sa vyostril do takej miery, že úpravu výkonu ich rodičovských práv a povinností nemožno
učiniť dohodou. Vyostrený konflikt rodičov sa časom nezmierňuje, práve naopak, eskaluje vyvolávaním
neustálych vzájomných konfliktov. Styk otca s mal. dcérou neprebieha tak, ako by prebiehať mal,

príčiny tohto stavu prezentovali rodičia diametrálne odlišne, objektívne nekriticky. O úprave styku otca
s maloletou E. Y. bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom súdu prvej inštancie sp. zn. 5P/49/2020 z
12.2.2021 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 5P/49/2020-219 z 4.3.2021 a rozsudkom Krajského
súdu v Prešove č. k. 21CoP/100/2021-298 z 20.4.2022 v párnom týždni kalendárneho roka v sobotu
v čase od 10.00 h do 16.00 h a v nedeľu v čase od 10.00 h do 16.00 h a každý párny piatok a

nepárny pondelok v mesiaci v čase od 10.00 h do 16.00 h v týždni s tým, že v stanovený deň a čas
si otec maloletú vyzdvihne v mieste bydliska maloletej a po skončení realizácie styku v stanovený deň
a čas odovzdá maloletú matke v mieste bydliska maloletej; zároveň rodičom bola uložená povinnosť
podrobiť sa sociálnemu poradenstvu a psychologickému poradenstvu podľa § 37 ods. 2 písm. d)
Zákona o rodine po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. V zmysle napadnutého

rozsudku súd opätovne uložil rodičom a maloletej výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa
odbornému poradenstvu, ktoré sa bude vykonávať na Referáte poradensko-psychologických služieb
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny L.Ž. v trvaní 9 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku
(odvolaním nenapadnutý výrok II.) s upriamením pozornosti na zaujatie správneho postoja vo veci
realizácie styku otca s maloletou dcérou. Rodičia sa nachádzajú v pretrvávajúcom rodičovskom konflikte

a disponujú rozdielnymi názormi na realizáciu stretnutí otca s maloletým dieťaťom, komunikácia medzi
rodičmi je vážne narušená. Zo zisteného skutočného stavu veci tiež vyplynulo, že styk otca s maloletou
E. Y. je problematický vzhľadom na odmietavý postoj matky, evidentné negatívne vzájomné nastavenie
rodičov, ktoré vyúsťuje do mnohých konfliktov, tak slovných, ako aj fyzických, negatívne skúsenosti
dieťaťa spojené s odovzdávaním dieťaťa (konflikty, prítomnosť viacerých osôb, natáčanie si situácie na

video). Na druhej strane v minulosti dieťa otca neodmietalo, stretávalo sa s nim, avšak je konfrontované
konfliktami rodičov, ktorí privolávajú policajné hliadky, dieťa zažíva pri realizácii stretnutia s otcom krik,
prítomnosť rôznych iných osôb, ktoré si konfliktné situácie nahrávajú na video, a teda je vystavené
mimoriadne stresujúcim a negatívnym zážitkom, a to zo strany oboch rodičov. Matka je názoru, že dcéra
styk s otcom odmieta, nechce sa s ním stretávať, otec pre ňu nie je blízkym človekom, mnohokrát

bola vystavená traume pri odovzdávaní otcovi, bola svedkom agresívneho a vulgárneho správania
otca voči matke, jej blízkej rodine či voči učiteľkám v materskej škole, pričom dôvodom narušenia
vzťahu je agresívne správanie otca a tlak na dieťa. Otec trvá na širšej úprave styku, aby mal vytvorený
priestor na spoločné trávenie času, tvrdenia matky popiera. Tvrdí, že matka bráni stretávaniu maloletejs otcom, kontakt s dcérou neumožňuje, problematické je odovzdávanie dieťaťa zo strany matky, priebeh
odovzdávania matkou má často zo strany matky dramatický priebeh.

26. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

27. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„Zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú.

28. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na ustanovenia Zákona o rodine, najmä na § 24 ods.
4, podľa ktorého súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní
dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom,

vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu
budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o
dieťa s druhým rodičom, pričom dohliada na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, a taktiež na § 30

ods. 1, z ktorého znenia jednoznačne vyplýva, že rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia.

29. V preskúmavanom prípade má najvyššiu prioritu najlepší záujem mal. E. Y.. Ten vyhodnocuje
súd v každej jednotlivej veci osobitne, za pomoci kritérií, demonštratívne vymedzených zákonodarcom
v čl. 5 Zákona o rodine. Každé dieťa má pritom prezumovaný záujem udržiavať a rozvíjať citové

väzby s obidvomi rodičmi. Vzhľadom na uvedené súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a
povinností dbá o to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore s inými záujmami dieťaťa.

30. V súvislosti s odvolacou argumentáciou matky týkajúcou sa úpravy styku napadnutého rozsudku

odvolací súd musí konštatovať, že každý rodič má určitú ideálnu predstavu o tom, čo je pre jeho dieťa
vhodné a čo nie, avšak základom rodičovskej zrelosti je schopnosť akceptovať aj druhého rodiča pri
výchove maloletého dieťaťa, s čím súvisí aj prijatie jeho výchovných postupov, ktoré len tým, že sú
odlišné, neznamenajú žiadne ohrozenie dieťaťa. Za podstatné považuje odvolací súd dať do pozornosti
vôľu otca stretávať sa s maloletou v širšom rozsahu, pričom z dokazovania jednoznačne vyplýva, že

otec má s dcérou pozitívny vzťah, má odôvodnený záujem na tom, aby mal rovnakú možnosť podieľať
sa na starostlivosti a výchove maloletej. Skutočnosť, že v zmysle vyššie citovaných ustanovení má byť
zachované právo dieťaťa na starostlivosti a výchove oboch rodičov aj v prípade, ak spolu nežijú, je skôr
ideálna ako reálna. Za predpokladu, že je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov,
vždy nastáva nerovnováha v prospech jedného z rodičov. Odvolací súd poznamenáva, že podstatnou

je aj skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, že by sa otec o maloletú nevedel postarať. Pokiaľ
ide o tvrdenia matky ohľadom ohrozenia zdravia maloletej, odvolací súd ich posúdil ako nedôvodné,
nemajúce úplne oporu vo vykonanom dokazovaní a bez hlbšej relevancie. Maloletá má právo na oboch
rodičov a odvolací súd je presvedčený, že nie je možné prijať záver z vykonaných dôkazov o tom, aby
bol ohrozovaný zdravý vývoj maloletej, pokiaľ súd pristúpi k stanoveniu širšieho styku autoritatívnym

rozhodnutím.

31. Odvolací súd považuje za potrebné opakovane uviesť, že pri rozhodovaní súdu vo veciach
starostlivosti súdu o maloleté dieťa je prvou a najdôležitejšou požiadavkou, aby bolo rešpektované právo
dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Spôsobilosť rodičov dieťa vychovávať nie je

daná len ich hmotnými podmienkami, ale aj ich prístupom k právam druhého rodiča a k právu dieťaťa na
starostlivosť oboch rodičov. Neobstojí preto argumentácia rodiča, že dieťa sa nechce s druhým rodičom
stretávať a že nemôže dieťa nútiť do stretávania sa s týmto rodičom, aby mu nespôsoboval stres a
podobne. Rodič zabezpečujúci osobnú starostlivosť o maloleté dieťa má totiž prvotnú zodpovednosť za
prípravu dieťaťa na stretávanie s druhým rodičom, a to pozitívnym usmerňovaním dieťaťa vo vzťahu

k druhému rodičovi, nie však formálne spôsobom „to je tvoj otec a musíš s ním ísť alebo sa s ním
stretnúť“, a to ešte za situácie, keď dieťa v rodine, v ktorej je vychovávané, nikdy nič dobré o druhom
rodičovi nepočulo, skôr naopak, a zároveň nemôže nechávať na dieťati, či má alebo nemá chuť sa
s druhým rodičom stretnúť. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že úloha druhého rodiča pri výchovedieťaťa má svoj význam a pokiaľ jeden z rodičov nie je schopný zabezpečiť druhému rodičovi právo
podieľať sa na výchove dieťaťa aspoň v obmedzenom rozsahu, teda v rámci styku, potom možno
dôvodne pochybovať o výchovnej spôsobilosti tohto rodiča. Do práva rodiča výchovne pôsobiť na

svoje dieťa možno obmedzujúco zasiahnuť len vtedy, ak na to existujú dôvody, ktoré by mohli viesť k
pozastaveniu, obmedzeniu alebo pozbaveniu výkonu rodičovských práv. Pokiaľ sa v konaní preukáže,
že dieťa odmieta stretávanie s rodičom, je potrebné dostatočne zistiť dôvody a vykonať opatrenia
smerujúce k náprave a obnoveniu normálneho fungovania rodinnoprávnych vzťahov a pokiaľ tieto
nebudú úspešné, zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností v závislosti od kvalifikácie stupňa

ich porušovania rodičom. Rodičovské práva sú koncipované na rovnoprávnom postavení oboch rodičov,
a preto pri úprave styku je potrebné vychádzať zásadne z toho, že rodič má právo na to, aby s dieťaťom
strávil polovicu jeho voľného času. Úprava stretávania pod tento rozsah je obmedzením styku. Jediným
kritériom pre vyslovenie obmedzenia alebo dokonca zákazu styku je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto
opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva, avšak aj takéto rozhodnutie musí
byť zabezpečené vytvorením predpokladov pre to, aby zúžený alebo prerušený kontakt mohol byť

perspektívne obnovený. Pri rozhodovaní o návrhu niektorého rodiča na obmedzenie, prípadne zákaz
styku druhého rodiča s dieťaťom je vždy nevyhnutné odhaliť pravý dôvod, prečo bol takýto návrh na súd
podaný. Rodič navrhujúci obmedzenie alebo zákaz styku sa takmer vždy odvoláva na záujem dieťaťa
daný predovšetkým tým, že dieťa sa s druhým rodičom nechce stretnúť, má z neho strach, zdravotné
problémy, psychické problémy a podobne. Judikatúra sa však s týmto postojom vysporiadala už v roku

1967, keď súdom uložila jednoznačnú povinnosť rozlíšiť, či realizácia styku dieťaťa s rodičom skutočne
ohrozuje záujem dieťaťa alebo či ide iba o predstieraný stav vyvolaný zámerne pôsobením rodiča,
ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti.

32. O uvedený prípad ide zjavne aj v prejednávanej veci. Maloleté dieťa sa stalo nástrojom na

vyporiadanie konfliktného až nenávistného vzťahu medzi svojimi rodičmi, ktorý pretrváva dlhodobo, a
to aj napriek realizovaným výchovným opatreniam. K uvedenému odvolací súd konštatuje, že otec má
významné miesto v živote dieťaťa. Otec, či už je prítomný alebo nie, má svoje miesto v živote dieťaťa
a toto miesto mu musí dať matka v rôznej podobne, či už prostredníctvom fotiek, porovnaní alebo
spomienok, môže o otcovi hovoriť opisne. Nech zažila matka čokoľvek, otec nesmie byť očierňovaný

a príčiny neprítomnosti otca môžu byť vysvetlené aj bez zachádzania do detailov. Matka po celú dobu
trvaniakonaniazotrvávanasvojomstanovisku,žedieťaodmietaotcanazákladeokolností,ktorésidieťa
pamätá, mnohokrát bolo dieťa vystavené traume pri odovzdávaní otcovi, bola svedkom agresívneho a
vulgárneho správania otca voči matke, jej blízkej rodine či voči učiteľkám v materskej škole. V konečnom
dôsledku v podstate v priebehu celého konania na súde je potrebné podotknúť, že matka v podstate

tvrdí, že iba ona je schopná saturovať všetky potreby dieťaťa, avšak podľa názoru odvolacieho súdu
má snahu dieťa k sebe citovo viazať, čím mu zabraňuje v jeho individualizačnom procese a v možnosti
vytvoriť si citový vzťah k otcovi. Na druhej strane otec reaguje neprimerane vulgárne a výbušne, jeho
správanie preukázateľne spôsobuje zhoršovanie vzťahov. Aj pre odvolací súd je teda otázne ako obaja
rodičia vnímajú potreby svojho spoločného dieťaťa, keď ich nezhody sú dlhodobo „astronomické“, ich

negatívne nastavenie je evidentné a prekračuje bežné hranice, ktoré vyúsťujú do mnohých konfliktov,
tak slovných, ako aj fyzických, a to v prítomnosti X-ročnej dcéry, ktorá ich správanie vníma priamo. Vo
vyššie uvedených konkrétnostiach je zrejmé, že obaja rodičia pristupujú k svojím rodičovským právam
a povinnostiam nezodpovedne, pričom svedkom ich neprimeraných konfliktov je aj mal. E. Y., ktorá je
z toho značne traumatizovaná.

33. Odvolací súd má za to, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že je v záujme
mal. E. Y. mať vzťah s otcom, a určite je v záujme jej zdravého fyzického a psychického vývoja, aby
mohla túto väzbu udržiavať a rozvíjať. Mal. E. Y. síce verbálne komunikuje odmietavý postoj k jej otcovi,
no z vykonaného dokazovania bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že odmietavé postoje

dieťaťa vyplývajú z negatívnych prejavov oboch rodičov, ich vzájomného správania sa, z ich vzájomných
útokov. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že rodičia by si mali uvedomiť, že privolávané policajné
hliadky, krik, prítomnosť rôznych iných osôb, ktoré si konfliktné situácie nahrávajú na video, je pre dieťa
mimoriadne stresujúcim a negatívnym zážitkom. Je zrejmé, že dieťa sa dostáva do vnútorného konfliktu,
ktorý pre zdravý vývoj mal. E. Y. rozhodne nie je prospešný, ale práve naopak, jedine jej škodí. Práve

túto skutočnosť by si mali uvedomiť obaja rodičia, ktorí síce verbálne deklarujú, že nechcú ju vystavovať
stresujúcim situáciám, resp. že stresujúcim situáciám vystavuje maloletú druhý rodič, no práve svojim
preukázaným konaním dosahujú obaja presný opak, čím dieťaťu určite nepomáhajú prekonať negatívne
spomienky z minulosti, mal. E. Y. vystavujú konfliktu lojality, maloletá nedokáže a ani nemôže bez obávprežívať a vyjadrovať radosť z chvíľ strávených s jej otcom. Práve uvedené skutočnosti potvrdzujú
správnosť záveru súdu prvej inštancie v tom, že je viac ako nevyhnutné, aby sa styk mal. E. Y. s otcom
realizoval bez prítomnosti iných osôb, aby maloletá mohla spontánne prejavovať svoju radosť, tešiť sa

zo spoločne strávených chvíľ a prehlbovať svoj vzťah s otcom.

34. Rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije, musí byť umožnený pravidelný a čo najširší kontakt, pretože
je to práve množstvo času, počas ktorého je možné realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie
rodiča, tzv. výchovu prítomnosti či príkladom, ktorá je, ako je vo všeobecnosti známe, tou najúčinnejšou

výchovnou metódou. Je nutné mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič - dieťa je v dôsledku
odcudzenia v neskoršej dobe iba ťažko napraviteľná (porov. Nález Ústavného súdu Českej republiky
sp. zn. I. ÚS 618/05).

35. Z vyššie uvedených dôvodov s poukazom na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia (body 24. - 35.)
je úprava styku súdom prvej inštancie najvhodnejším riešením akceptujúc právo dieťaťa na starostlivosť

oboch rodičov, keďže je zverené len do starostlivosti matky, pri zachovaní práva otca, priblíženiu sa
k zásade, aby sa mohol starať a podieľať na výchove svojej dcéry, rešpektujúc jej najlepší záujem.
Nejde len o celkové množstvo stráveného času s dieťaťom z hľadiska celého kalendárneho roku, ale
ide aj o to, v akom období sa styk rodiča s dieťaťom uskutočňuje. Pre dieťa a jeho budúcnosť má veľký
význam, aby sa do jeho výchovy zapojili obaja rodičia tak, aby dieťa mohlo čo najviac ťažiť zo znalostí,

skúseností, výchovných schopností oboch rodičov a nielen jedného z nich. Samozrejme bez prítomnosti
matky, alebo iných osôb, ktorých účasť na styku by nepriniesla žiadny želateľný výsledok na budovanie
ich vzájomných citových väzieb a navyše vzhľadom na vek maloletej, ktorá dovŕšila X rokov veku, je
zjavne absurdné, aby s ňou iné osoby trávili čas, ktorý má stráviť s otcom, keďže pre tento vek dieťaťa
je vo všeobecnosti príznačné získavanie určitej autonómie. Pokiaľ matka doposiaľ nedokázala zmeniť

údajný odmietavý postoj dieťaťa k otcovi, nie je možné predpokladať, že by do budúcna mohla byť v
tomto smere nápomocná či už svojou prítomnosťou alebo iných osôb pri realizácii styku otca s dieťaťom.
Takto časovo nastavený styk prihliada na to, aby sa zrovnoprávnil otec a bola mu daná možnosť tráviť
viac času s dcérou. Odvolací súd nenašiel dôvody pre následné obmedzenie rodičovského práva otca
vo forme zúženia styku, keďže nebolo zistené, že styk s otcom negatívne vplýva na záujmy dieťaťa alebo

by tu existovala odôvodnená obava z takéhoto negatívneho vplyvu.

36. Odvolací súd súčasne opakovane vyslovene zdôrazňuje, že pri výkone týchto práv a povinností sú
rodičia v prvom rade povinní chrániť záujmy mal. E. Y. (§ 28 ods. 2 druhá veta Zákona o rodine), v
ktorej záujme rozhodne nie je obmedzovanie, či sťažovanie kontaktu so žiadnym z jej rodičov. Odvolací

súd má tiež za to, že konfrontačné správanie rodičov rovnako nie je na prospech ich maloletej dcéry,
a preto dôrazne apeluje na všetky osoby, ktoré majú vplyv na výchovu a starostlivosť o maloletú, no
predovšetkým na jej rodičov, aby nadradili záujmy a prospech ich maloletej dcéry nad vlastné záujmy a
negatívne postoje voči druhému rodičovi mal. dieťaťa. Je potrebné si uvedomiť, že výkon rodičovských
práv a povinností nesmie vystaviť maloleté dieťa negatívnym vplyvom. Z tohto dôvodu, aj vzhľadom na

skutočnosti, ktoré boli v tomto konaní osvedčené, by obaja rodičia mali v prvom rade myslieť na najlepší
záujem svojej maloletej dcéry, v ktorej záujme nepochybne je pravidelne sa stretávať so svojím otcom.

37. Uvedené sa však v danom prípade bude len veľmi ťažko napĺňať, pokiaľ obaja rodičia nezmenia svoj
postoj k stretávaniu otca s dcérou. Záverom odvolací súd dopĺňa, že mal. E. Y. je vo veku, kedy je jej

názor potrebné korigovať. Pokiaľ mal. E. Y. verbálne vyjadruje svoj odmietavý postoj k otcovi, odvolací
súd má za to, že rodičovská vyspelosť, zodpovednosť a empatia vo vzťahu k chápaniu citových potrieb
na rovnakej úrovni by zaručovala bezproblémovú realizáciu styku medzi otcom a mal. dcérou. Záujem
mal. dieťaťa, ktorý by mali obaja rodičia sledovať, by naplnilo akékoľvek usporiadane roztrieštených
vzťahov v rodine, uvedomujúc si, že sú to práve rodičia, ktorí nesú zodpovednosť za výchovu a vývoj

svojho mal. dieťaťa.

38. Zhrnúc vyššie uvedené odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, preto
rozhodnutie v napadnutom výroku I. o úprave styku, aj závislom výroku o trovách konania VI. podľa §
387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil, pričom podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu

stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, skonštatoval správnosť dôvodov napadnutého
rozhodnutia a doplnil na zdôraznenie jeho správnosti ďalšie dôvody.39. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd
zároveň nevzhliadal dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z

účastníkov v zmysle § 55 CMP.

40. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).