Uznesenie – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/63/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123205096
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8123205096.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a členov
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. XXX, XXX XX C., právne zastúpeného JUDr. Jozefom Karabašom, advokátom, so sídlom
Ružová 10, 083 01 Sabinov, IČO: 420 29 759, proti žalovaným: 1/ D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX,
XXXXXC.,2/E.F.G.,E.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomD.XXX/XX,XXXXXH.,právnezastúpenýmJUDr.

Ivetou Rajtákovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, IČO: 355 14 892, o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti výroku II. rozsudku
Okresného súdu Prešov, č.k. 11C/38/2023-207 zo dňa 25.09.2024, o trovách konania, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku II. o trovách konania.

II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal voči
žalovanýmv1.a2.rade,alepôvodneajvočiďalšímžalovanýmH.B.,D.I.aJ.K.zrušeniaavyporiadania
podielového spoluvlastníctva k parcele EKN XXXX - ornej pôde o výmere 6.736m2 zapísanej na LV č.
XXX kat. úz. C., a to prikázaním tejto parcely do svojho výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplatiť
žalovaným peňažnú náhradu za odstupujúci podiel. O trovách konania rozhodol tak, že strany sporu

nemajú nárok na náhradu trov konania.

2. Výrok o trovách konania odôvodnil tým, že v predmetnom prípade vznikla paradoxná situácia, keď
žalobca v priebehu sporu v dôsledku zmeny skutkového a právneho stavu zobral žalobu späť, nakoľko
si bol vedomý toho, že v prípade, ak by na žalobe trval, súd by žalobu zamietol, avšak zastavenie
konania neumožnili svojim nesúhlasným stanoviskom žalovaní, ktorí sa napriek tomu domáhali zrušenia

a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a preto bolo potrebné dospieť k záveru, že aj žalovaní
boli v tomto spore neúspešní. Je preto plne akceptovateľný záver vyplývajúci zo stanoviska pléna
Ústavného súdu ČR sp. zn. PL.US 59/23, podľa ktorého v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, ktoré má povahu iudicium duplex, spravidla nie je možné určiť, ktorý účastník mal vo
veci úspech. Je všeobecným východiskom pre rozhodovanie o trovách konania súladným s ochranou
vlastníckeho práva podľa článku 11 ods. 1 a práva na súdnu ochranu podľa článku 36 ods. 1 Listiny

základnýchprávaslobôd,abyžiadnyzúčastníkovnemalprávonanáhradutrovkonaniavtakomtospore
voči inému účastníkovi, iba ak by preto boli dané osobitné dôvody, ako je napríklad obštrukčné správanie
alebo šikanózny výkon práva. Súd považoval za spravodlivé, aby každá zo strán sporu znášala trovy
konania, ktoré jej vznikli, sama.

3. Proti rozsudku, a to len voči výroku o trovách konania, v zákonnej lehote podali odvolanie žalovaní

v 1. a 2. rade a navrhli, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania zmenil tak, že im prizná
proti žalobcovi plnú náhradu trov konania.4. Odvolanie podali z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

5. Namietali, že postup súdu, ktorý na jednej strane konanie nezastavil, na druhej strane žalobu na návrh
žalobcu zamietol, nezodpovedá postupu predvídanému Civilným sporovým poriadkom. Súd pochybil,
keď nerozhodol po späťvzatí žaloby a vyslovení nesúhlasu s týmto späťvzatím a nevydal uznesenie o

tom, že konanie nezastavuje, alebo naopak, v prípade, že by neposúdil dôvody uvádzané žalovaným
ako vážne, nevydal rozhodnutie o zastavení konania. Ust. § 146 ods. 2 CSP sa vzťahuje na prípady,
keď určitý spôsob usporiadania vzťahu vyplýva z osobitného predpisu. Ako takýto spor sa uvádza
konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Konanie o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva nie je možné podradiť pod ust. § 146 ods. 2 CSP. Ak teda súd bol toho
názoru, že dôvody, pre ktoré žalovaní nesúhlasia so späťvzatím žaloby nie sú vážne, mal konanie

zastaviť a žalovaní mohli toto uznesenie napadnúť odvolaním. V prípade, že by súd uznal dôvody
žalovaných na nesúhlas so späťvzatím žaloby ako vážne, bolo jeho povinnosťou vydať uznesenie o tom,
že súd konanie nezastavuje. Súd prvej inštancie však nevydal žiadne zo zákonom predpokladaných
uznesení.Nastalasituácia,keďžalobcažiadalozamietnutiesvojejvlastnejžalobyanazákladetakéhoto
zákonom nepredvídaného postoja žalobcu, súd žalobu zamietol. Je zrejmé, že zamietnutie žaloby

je procesným neúspechom žalobcu a v súvislosti s tým je žalobca povinný znášať trovy konania.
Argumentácia súdu o tom, že ide o spor tzv. iudicum duplex, neobstojí, pretože takéto hľadisko by bolo
možné uplatniť v situácii, kedy by nebolo možné určiť, ktorý účastník mal vo veci úspech. V prípade
zamietnutiažaloby,čizastaveniakonania,jevšakcelkomzjavné,ktorástranaspäťvzatímžalobyzavinila
zastavenie konania, či ktorej strane súd žalobu zamietol. Ak teda súd v konaní pokračoval a žalobu

zamietol, neexistujú žiadne skutočnosti, pre ktoré by žalovaní nemali mať proti žalobcovi právo na
náhradu trov konania v celom rozsahu.

6. Žalobca navrhol napadnutý výrok o trovách konania ako vecne správny potvrdiť. Vo vyjadrení
k odvolaniu žalovaných poukázal na to, že mal záujem nadobudnúť pozemok, ktorý bol predmetom

súdneho konania, do výlučného vlastníctva za primeranú náhradu. Za týmto účelom si dal pred podaním
žaloby vypracovať Znalecký posudok č. 4/2023 znalcom L. H. J., z ktorého vyplynula všeobecná hodnota
nehnuteľnosti – pozemku vo výške 8 406,50 EUR, čo predstavuje sumu 1,248 EUR/m2. Pred podaním
žaloby žalobca oslovil žalovaných s návrhom na mimosúdne zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, avšak bezúspešne. Po podaní žaloby bola zo strany pôvodného žalovaného v 1.

rade, žalovaného v 2. rade a žalovaného v 4. rade zaslaná žalobcovi ponuka na využitie predkupného
práva k ich spoluvlastníckym podielom, ktorý ich ponuku napriek tomu, že s nimi ponúknutou kúpnou
cenou 10 EUR/m2 sa nestotožňoval a považoval ju za neprimerane vysokú, prijal, pretože chcel
vysporiadaťvzťahymedzipodielovýmispoluvlastníkmi.Žalobcapoodkúpeníspoluvlastníckychpodielov
od pôvodných žalovaných v 1., v 2. a 4. rade už nedisponoval finančnými prostriedkami na to, aby

odkúpil spoluvlastnícke podiely od žalovaného D. B. a žalovanej E. F. G., preto podal na súd späťvzatie
žaloby. Žalobca späťvzatie žaloby odôvodnil tým, že za súčasného právneho stavu reálne rozdelenie
nehnuteľností medzi žalobcu a žalovaného v 1. rade a 2. rade pre zákaz drobenia v zmysle § 23 ods. 1
zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v platnom
znení, nie je možné, o čom predložil dôkaz - vyjadrenie Obce Chmeľov zo dňa 11.11.2023. Tretí spôsob

vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to, ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi
jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov, neprichádzal do úvahy, pretože tak žalobca ako aj žalovaní
majú o predmetnú nehnuteľnosť záujem. V žalovanom prípade počas vedenia súdneho konania došlo
k situácii, že nebolo možné aplikovať ani jeden z troch spôsobov zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, ale nie zavinením žalobcu.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj
konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia

pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok v jeho napadnutej časti je
potrebné potvrdiť.8. Predmetom odvolacieho konania je odvolaním napadnutý výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie
o trovách konania pri predmete konania - zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnosti. Žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je žalobou podľa § 137

písm. b) CSP, teda o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 142 Občianskeho zákonníka).

9. So zreteľom na obsah odvolania žalovaných, v odvolacom konaní bol preskúmavaný len napadnutý
výrok o trovách konania, a preto výrok rozsudku, ktorým súd žalobu zamietol, ktorý napadnutý nebol, v

odvolacom konaní preskúmavaný nebol, a ako taký nadobudol právoplatnosť.

10. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

11. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

12. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom (víťazstvom) v spore. Plný
úspech sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Plný
úspech v spore môže mať žalobca aj žalovaný. Žalovaný má úspech v spore, ak bola žaloba žalobcu
v celom rozsahu zamietnutá. Je nepochybné, že aj v konaniach o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva je prípustná aplikácia § 255 CSP.

13. Základnou zásadou, ktorá ovláda rozhodovanie o náhrade trov konania civilného sporového procesu
je zásada úspechu vo veci vyjadrená v cit. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. V tejto zásade
sa premieta myšlienka, že ten, kto dôvodne bránil svoje subjektívne právo, alebo právom chránený

záujem, by mal mať právo na náhradu trov konania, ktoré pri tejto procesnej činnosti účelne vynaložil
proti procesnej strane, ktorá do jeho právnej sféry bezdôvodne zasahovala. Právo úspešnej procesnej
stranevočineúspešnejstranekonaniananáhradutrovvychádzazozákladnéhoštrukturálnehoprincípu,
ktorýsavcivilnomsporovomproceseuplatňuje,t.j.zosystémudvochstránvkontradiktórnompostavení,
ktorého v rámci strany vystupujú ako vzájomný odporcovia uplatňujúci v konaní protichodné záujmy.

Úspech jednej procesnej strany je tak zároveň neúspechom jej procesného odporcu, pričom každá
strana sa v medziach daných Civilným sporovým poriadkom snaží pomocou prostriedkov procesného
útoku a obrany docieliť vlastného víťazstva a prehry protistrany. Ak je procesná strana úspešná, mala by
jej protistrana nahradiť trovy, ktoré pritom účelne vynaložila, lebo by bolo v rozpore s ochrannou funkciou
civilného práva procesného, pokiaľ by civilný proces neumožňoval odstrániť zmenšenie majetkovej sféry

strany spôsobené len tým, že bola nútená dôvodne hájiť svoje práva, do ktorých niekto iný nedôvodne
zasahoval. Také poňatie civilného procesu by bolo v rozpore s požiadavkou plnej a efektívnej súdnej
ochrany a teda aj v rozpore s čl. 46 Ústavy SR.

14. Výnimočné uplatnenie cit. § 257 Civilného sporového poriadku je odôvodnené tým, že prísna

aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiadúcim
tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu
k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Cit. ust. § 257
Civilného sporového poriadku teda predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok aj zo
zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu

nahradiť trovy konania úspešnej strane. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí tvrdiť
a preukázať strana inak povinná zaplatiť náhradu trov konania. Predmetné zákonné ust. tak rozširuje
prvky, ktoré majú strany viesť k výraznému zvýšeniu zodpovednosti nielen za výsledok, ale aj priebeh
súdneho konania, najmä koncentráciu dokazovania. Aplikácia tohto ustanovenia musí preto zodpovedať
osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu. Ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku pritom

nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade
trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý
musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať
zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto
rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane, a aby neodporovalo dobrým mravom. V tomto

ustanovení je zároveň fixované moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol
celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom, pričom zákon stanovuje všeobecné
podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru, než by plynul z dispozície právnejnormy. Zákon vyžaduje na také rozhodnutie dve podmienky: musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa
a o výnimočné okolnosti, pričom výklad týchto podmienok je ponechaný na súdnej praxi a je potom
vecou konkrétneho prípadu, či došlo k takým okolnostiam, ktoré môžu byť podkladom na rozhodnutie

o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania. Nepriznanie náhrady trov
konania sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť.

15. Na základe uvedeného možno potom uzavrieť, že žalovaným ako formálne procesne úspešnej
strane sporu vznikol proti formálne procesne neúspešnej strane - žalobcovi nárok na náhradu trov

konania, avšak odvolací súd rovnako ako aj súd prvej inštancie je názoru, že sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré je dôvodné nepriznať stranám náhradu trov konania. Dôvody hodné
osobitného zreteľa je potrebné vzhliadnuť v okolnostiach predmetnej veci, keď žalobca podal dôvodnú
žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. K danému kroku sa náležite pripravil,
keď predložil znalecký posudok na určenie všeobecnej hodnoty spornej nehnuteľnosti. Na základe takto
určenej ceny by suma zodpovedajúca peňažnej náhrade za odstupujúci spoluvlastnícky podiel bola

výrazne nižšia, než za akú žalobca v priebehu konania na základe ponuky odkúpil spoluvlastnícke
podiely od pôvodne žalovaných H. B., D. I. a J. K.. Tým sa žalobca finančne vyčerpal a z toho
dôvodu už nemal záujem o prikázanie celej parcely do jeho výlučného vlastníctva, keďže nemal
finančné prostriedky na vyplatenie podielov ostávajúcim žalovaným, t. j. žalovaným v 1. a 2. rade.
Z toho dôvodu zobral žalobu v celom rozsahu späť, nakoľko neprichádzal do úvahy žiadny spôsob

vyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctvavzmysle§142ods.1Občianskehozákonníka.Žalovanívšak
so späťvzatím žaloby nesúhlasili a žiadali vyporiadať podielové spoluvlastníctvo kombináciou reálnej
deľby a vyplatením finančnej náhrady žalobcovi. Súd prvej inštancie rešpektoval aj takýto návrh, avšak
podielové spoluvlastníctvo nezrušil a nevyporiadal podľa návrhu žalovaných, pretože žalovaným by sa
takýmto spôsobom dostalo výrazne a nepomerne viac, než by im prináležalo podľa veľkosti ich podielov.

K zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva napokon nedošlo a súd žalobu zamietol. Z tohto
pohľadu ani žalovaných nemožno považovať za úspešných v predmetnom konaní.

16. Vychádzajúc z uvedeného je aj odvolací súd toho názoru, že najšetrnejším a najspravodlivejším
riešením danej situácie je nepriznanie náhrady trov konania žiadnej zo strán.

17. S poukazom na vyššie uvedené, vyhodnotiac námietky žalovaných ako nedôvodné, odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o trovách konania potvrdil ako vecne správny
v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

18. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

19. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

20. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca. Aj na rozhodnutie o trovách odvolacieho
konania považoval odvolací súd za dôvodné aplikovať ust. § 257 CSP a vzhľadom na už vyššie opísané
okolnosti danej veci, procesne úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
žalovanýmnepriznal,čímsaodklonilodzásadyzodpovednostizavýsledokvsporeavyslovil,žestranám

náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).