Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 20, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/31/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6424201821
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Šalamún

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6424201821.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra

Šalamúna a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobcu: A.
B. C., so sídlom D. E. X, XXX XX B. C., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného: F. G. H., advokát, so sídlom I.
XX, XXX XX B. B., proti žalovanej: A. J. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. E. I. XXX, XXX XX L. E.
H., o žalobe na ochranu vlastníckeho práva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žiar
nad Hronom č. k. 7C/59/2024-114 zo dňa 7. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 7C/59/2024-114 zo dňa 7. novembra 2024
p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v
lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom č. k. 7C/59/2024-114 zo dňa 7. novembra 2024 Okresný súd
Žiar nad Hronom (ďalej v texte aj ,,okresný súd“, resp. ,,súd prvej inštancie“) uložil žalovanej povinnosť
vypratať nehnuteľnosť, a to byt vedený na LV č. XXXX Okresným úradom B. C., odborom katastrálnym,
pre k. ú. B. C., v bytovom dome č. súp. XXXX, na C-KN parcele č. XXXX, stavba XX b.j. - objekt L. XX XX
b.j., vedenú pod B. na žalobcu v podiely 1/1, ako byt č. XX, na X. poschodí, vchod č. XX, podiel priestoru

na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na príslušenstve o veľkosti 7405/201978, ktorá
nehnuteľnosť sa nachádza na ulici B. M. XX H. B. C., vrátane príslušenstva - pivničná kobka č. X, ktorá
je umiestnená v objekte súp. č. XXXX v nebytovom priestore č. X obchodného centra na ulici B. XX H.
B. C., vedenej na LV č. XXXX, na C-KN parcele č. XXXX/X v kultúre zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 842 m2, v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (I. výrok) a žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
1.1 V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal

proti žalovanej ochrany vlastníckeho práva vo forme vypratania nehnuteľnosti. Žalobu odôvodnil tým,
že je vlastníkom bytu č. N..X. nachádzajúceho sa na X. poschodí, v bytovom dome č. súp. XXXX, na
ulici B. M. XX, v obci B. C. (ďalej len „byt“). Ďalej konštatoval, že medzi žalobcom, ako vlastníkom bytu a
žalovanou, došlo k uzatvoreniu Nájomnej zmluvy, na základe ktorej sa žalovaná stala nájomníčkou bytu.
Žalobca v žalobe konštatoval, že v zmysle čl. II. odsek 1 nájomnej zmluvy, táto bola uzatvorená na dobu
určitú od 01.12.2020 do 30.11.2023 s opciou svedčiacou v prospech žalovanej ohľadom uzatvorenia
ďalšieho nájmu medzi účastníkmi zmluvného vzťahu. K predĺženiu nájmu k predmetnej nehnuteľnosti

medzi jej vlastníkom a žalovanou nedošlo. Žalovaná predmetnú nehnuteľnosť užíva bez akéhokoľvek
právneho titulu, napriek výzve na vypratanie predmetnej nehnuteľnosti.1.2 Žalovaná vo vyjadrení k žalobe konštatovala skutočnosť, že dňa 30.09.2023 zaslala žalobcovi, ako
vlastníkovi predmetnej nehnuteľnosti, žiadosť o predĺženie nájomnej zmluvy, ktorá žiadosť však bola
vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti zamietnutá.

1.3 V ďalšom obsahu napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol stručný priebeh konania a
zistený skutkový stav, na ktorý aplikoval ustanovenia § 126 ods. 1, § 676 ods. 1 a 2, § 710 ods. 1 a 2
a § 712a ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“) a § 4 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom
bytov a s bytovými náhradami v znení neskorších predpisov.

1.4 V právnom posúdení veci súd prvej inštancie uviedol, že z dikcie zákona vyplýva, že ak bol
nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Zákonodarca zároveň striktne
stanovuje, že ustanovenie § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatí pre zánik nájmu bytu. To
znamená, že nájom bytu sa nepredlžuje ani v prípade, ak žaloba o vypratanie proti nájomcovi nie je
podaná.
1.5 Z prevedeného dokazovania mal jednoznačne preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom

predmetného bytu, ako aj okolnosť z výpovede účastníčky konania na strane žalovanej, že predmetná
vec sa nachádza vo faktickej moci žalovanej. V danej veci boli naplnené oba základné predpoklady
úspechu žaloby na ochranu vlastníckeho práva vo forme vypratania predmetnej nehnuteľnosti. Súd
prvej inštancie žalobe ako dôvodnej vyhovel. Čo sa týka bytovej náhrady skonštatoval, že žalovaná
nepreukázala ani jeden z dôvodov stanovených vo výnimke ustanovenia § 4 zákona č. 189/1992 Z.z.

ohľadom vzniku nároku na bytovú náhradu.
1.6 O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol s použitím § 255 zákona č. 160/2015
Z. z., Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), pri akceptácii princípu
úspešného účastníka konania.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala včas odvolanie žalovaná.
2.1 V podanom odvolaní namietala, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vychádzal
z nesprávneho posúdenia veci, pretože predmetný byt jej bol v priebehu 8 rokov opakovane bez
problémov zazmluvňovaný a ako vyplýva z písomnej komunikácie medzi F. O. a mestom B. C. z 4.1.2024
platí „Zmluva o úvere č. XXX/XXXX“, kde do fondu rozvoja bývania prispela za 8 rokov sumou 15.800,00

€. Uvedené finančné prostriedky mimo ďalších prostriedkov za bývanie, ktoré za 8 rokov zo zákona
platila bytovej správe, jej nikto nehradil. Nejedná sa o finančné prostriedky hradené za užívanie bytu ako
takého /spotreba energií, nájom/ ale splácanie do fondu rozvoja bývania - časti z nájmu.
2.2 Tiež bola pri preberaní bytu zamestnávateľom (v zastúpení vtedajším námestníkom Nemocnice v
P. E. I.) oboznámená s tým, že byt sa po 3 rokoch dá odkúpiť od mesta B. C.. Zamestnávateľ ju v tom

období vyslovene prinútil prevziať tento byt ako jedinú možnosť bývania.
2.3 Nesúhlasila ani so 100 % trovami konania, pretože z jej strany opakovane riešila situáciu v spolupráci
s F. O. a dúfala, že dôjde medzi ňou a žalobcom k dohovoru, ale zo strany žalobcu nebola po 8 rokoch
bývania žiadna snaha, ani si ju pozvať na osobný pohovor /ktorého sa opakovane dožadovala/, naopak
zo strany jeho právneho zástupcu dostala 7 dní na vypratanie bytu, čo nebolo pri jej práci, zdravotných

problémoch v tom období a študijných povinnostiach reálne, obzvlášť, ak nedisponuje takými voľnými
priestormi, kde by nábytok zo štyroch izieb vedela umiestniť.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd podané odvolanie žalovanej odmietol
ako oneskorene podané alebo v prípade meritórneho prejednania, napadnutý rozsudok prvej inštancie

podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania vo
výške 100%.
3.1 Dôvodil, že napadnutý rozsudok bol žalovanej doručený v listinnej podobe dňa 19.12.2024 a z
doručeného odvolania zistil, že žalovaná podala odvolanie zo dňa „02.01.2024“ (pravdepodobne chyba
v písaní, má byť správne „02.01.2025“) v listinnej podobe podľa podacieho razítka súdu prvej inštancie

zo dňa „07.01.2025“. Namietol, že odvolacia lehota žalovanej uplynula 03.01.2025. Ak podľa podacieho
razítka súdu bolo odvolanie v listinnej podobe doručené 07.01.2025, tak sa stalo, že bolo doručené po
uplynutí zákonnej odvolacej lehoty. Pre prípad splnenia predpokladov navrhol, aby odvolací súd podľa
§ 386 písm. a/ CSP odmietol toto odvolanie z dôvodu oneskoreného podania.
3.2 Ak by jeho vyššie uvedená úvaha nebola správna pre existenciu iných nových skutočností,

ktoré nemohol zistiť z elektronického spisu a podané odvolanie treba meritórne prejednať, považoval
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za správny a zákonný.
3.3 Z dokazovania je podľa neho zrejmé, že namietané skutočnosti žalovanou o tom, že prispela do
Fondu rozvoja a bývania za osem rokov sumou 15.800,00 € nie sú pravdivé, lebo uvedená suma zaňou tvrdené obdobie, ak by bola pravdivá, je sumou reprezentujúcou platenie nájmu. Medzi žalobcom a
žalovanou existuje len jeden právny vzťah, a to vzťah prenajímateľa a nájomcu. Ak žalovaná považuje
úhradu uvedenej sumy za platby v prospech Fondu rozvoja a bývania, tak toto tvrdenie nemá oporu vo

vykonanom dokazovaní, lebo dokazovaním nebol preukázaný právny vzťah (či už zmluvou alebo z iného
dôvodu), ktorý by zakladal takéto tvrdenie.
3.4 Tvrdil, že v žalobe preukázal existujúci vzťah medzi žalobcom a žalovanou, ktorý bol vzťahom o
nájme bytu podľa zmluvy z 02.12.2020, pričom podľa čl. 11. odsek 1 nájomná zmluva sa uzavrela
na dobu určitú, a to od 01.12.2020 do 30.11.2023 (bod 4. odôvodnenia žaloby), pričom na opciu

(možnosť opakovaného uzavretia nájomnej zmluvy) z tohto právneho vzťahu neboli splnené dohodnuté
podmienky. Z tohto vyplýva ten záver, že nájomný vzťah skončil uplynutím doby, teda 30.11.2023.
3.5 K argumentácii žalovanej o nesúhlase s platením trov konania uviedol, že z nájomnej zmluvy
bez ďalšieho vyplýval záver, že zmluva bola uzavretá na dobu určitú a ak podmienky na možnosť
opakovaného uzavretia nájomnej zmluvy splnené neboli, bez ďalšieho nájomný vzťah zanikol a nebol
dôvod „ani ... pozvať žalovanú na osobný pohovor“, a ani „... iným spôsobom vysvetľovať neexistenciu

podmienok na opciu ...“ lebo k zániku nájomného vzťahu došlo uplynutím času. Naopak žalobca nad
rámec komunikácie so žalovanou v období pred podaním žaloby podal predžalobnú výzvu na vypratanie
bytu advokátom s bližším objasnením dôvodu, pre ktorý bola táto výzva relevantná.

4. Žalovaná odvolaciu repliku nepodala.

5. V dôsledku podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP),
preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 „a contrario“, len v
rozsahu odvolania žalovanej podľa § 379 CSP a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods.
1 CSP, rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. Odvolací súd vzhľadom na obsah spisového materiálu, ako aj dôvody odvolania konštatuje, že súd
prvej inštancie náležite zistil skutkový stav veci, pričom v zmysle ustanovenia § 383 CSP je odvolací
súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil prvoinštančný súd. V posudzovanom prípade neboli
naplnené procesné predpoklady pre zopakovanie alebo doplňovanie dokazovania zo strany odvolacieho

súdu a ani pre nariadenie odvolacieho pojednávania (§ 383, § 384 ods. 1, 2 a 3 v spojení s ustanovením
§ 366 CSP).

7.Podľa§387ods.1,2CSP,odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. S poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd považuje napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie za vecne správny. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého

rozsudkusúduprvejinštancie.Vsúdenejvecinezistilžiadneokolnosti,ktorébyspochybňovalisprávnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných
skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal dostatočné podklady pre rozhodnutie vo veci. Dôvody,
pre ktoré tak rozhodol, správne rozobral v odôvodnení rozhodnutia, s týmito dôvodmi sa v celom rozsahu
stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje. Dôvody uvedené v odvolaní nemajú za

následok zmenu napadnutého rozhodnutia. Nad rámec uvedeného k zásadným odvolacím námietkam
odvolací súd uvádza:

9. V súdenej veci sa žalobca podanou žalobou voči žalovanej domáhal ochrany svojho vlastníckeho
práva k bytu, ktorý žalovaná aj po skončení dohodnutej doby trvania nájmu bytu bez právneho

dôvodu naďalej užívala. Súd prvej inštancie mal v konaní preukázané naplnenie oboch základných
predpokladov úspechu žaloby na ochranu vlastníckeho práva vo forme vypratania nehnuteľnosti
(výlučné vlastníctvo žalobcu k predmetnému bytu, ako aj okolnosť, že sa byt nachádza vo faktickej moci
žalovanej) a podanej žalobe o vypratanie bytu vyhovel. Rozsudok súdu prvej inštancie žalovaná napadla
podaním riadneho opravného prostriedku.

10. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP). Lehota je súdom alebo zákonom ustanovený časový úsek
na vykonanie úkonu (§ 117 CSP). Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon nasúde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie
urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času (121 ods. 5 CSP). Lehota
na podanie odvolania je procesnou lehotou, ktorej charakteristickou črtou je, že je zachovaná aj v

prípadoch, keď sa v posledný deň lehoty podanie obsahujúce odvolanie odovzdá orgánu, ktorý má
povinnosť ho doručiť (najčastejšie pošta). V takom prípade rozhoduje okamih odovzdania odvolania
na doručenie, bez zreteľa na to, kedy príslušný orgán začne odvolanie fakticky doručovať. Z obsahu
súdneho spisu (č. l. 120 druhá strana) vyplýva, že žalovaná listovú poštovú zásielku adresovanú súdu
prvej inštancie obsahujúcu odvolanie podala na poštovú prepravu dňa 03.01.2025, t.j. v posledný deň

lehoty na podanie odvolania. Z uvedeného dôvodu možno odvolanie považovať za podané v čas.

11. K odvolacej námietke nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímvecisarozumiečinnosťsúduspočívajúcavpodradenízistenéhoskutkovéhostavupríslušnej
právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o existencii, resp. neexistencie subjektívnych práv a povinností
subjektov z právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky. Právne posúdenie je všeobecne

nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy,
ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil,
prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť právneho posúdenia veci preto
nemožno vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou
spochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad, alebo jej interpretáciu, prípadne jej

aplikáciu súdom na zistený skutkový stav. V rozsahu žalovanou vznesenej námietky nesprávneho
právneho posúdenia odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na posudzovanú vec aplikoval
správne právne predpisy.

12. Podstatou nájmu je prenechanie veci za odplatu nájomcovi, aby ju dočasne (v dohodnutej dobe)

užíval alebo z nej bral aj úžitky (§ 663 Občianskeho zákonníka). Nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou,
ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú,
alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis
stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov
ustanovených v zákone (§ 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súd prvej inštancie na základe

vykonaného dokazovania správne zistil, že sporové strany medzi sebou dňa 02.12.2020 uzatvorili
Zmluvu o nájme bytu, na základe ktorej žalobca prenechal žalovanej dočasne do užívania predmetný
byt. Zmluva bola dohodnutá na dobu určitú, a to od 01.12.2020 do 30.11.2023 s tým, že pre žalovanú
ako nájomcu bolo za dodržania stanovených zmluvných a zákonných podmienok dohodnuté právo na
opakované uzatvorenie zmluvy o nájme nájomného bytu.

13. Keďže k naplneniu podmienok vyžadovaných na opakované uzatvorenie zmluvy o nájme nájomného
bytu nedošlo, nájom bytu dohodnutý na určitý čas zanikol dňa 30.11.2023 uplynutím tohto času (§
710 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Súd prvej inštancie adekvátne poukázal na skutočnosť, že sa na
prípadyzánikunájmubytudohodnutéhonaurčitýčasnevzťahujeustanovenie§676ods.2Občianskeho

zákonníka, ktorý za určitých okolností umožňuje tzv. obnovu nájmu. Nájom bytu sa teda neobnovuje, aj
keď ho po uplynutí nájmu nájomca užíva, a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vypratanie bytu.
Ak nájom skončí uplynutím doby, nájomník je povinný vrátiť prenajímateľovi prenajatú vec. Žalovaná
teda byt od 01.12.2023 užíva bez právneho dôvodu. Žalobca, ako vlastník uvedeného bytu má nárok na
súdnuochranusvojhovlastníckehopráva.Akžalovanáakonájomcaužívabytajposkončenídohodnutej

doby nájmu, žalobca ako prenajímateľ bol oprávnený podať návrh na vypratanie nehnuteľnosti (bytu).

14. Pokiaľ žalovaná svoju argumentáciu o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie
v podanom odvolaní založila na tvrdení, že do „fondu rozvoja bývania“ prispela za 8 rokov sumou
15.800,00 €, je nutné skonštatovať, že jej tvrdenie o úhrade finančných prostriedkov nad rámec platieb

dohodnutého nájomného a úhrad za služby spojené s užívaním bytu nebolo v konaní preukázané.
Nájomné pritom predstavuje odplatu za prenechanie bytu do dočasného užívania nájomcovi a úhradami
za služby spojené s nájmom bytu sú úhrady za služby poskytované nájomcovi prenajímateľom (obvykle
úhrady za dodávky energií a tepla). V konaní nebola preukázaná existencia akéhokoľvek právneho
vzťahu žalovanej so Štátnym fondom rozvoja bývania a nebolo sporné, že žalovaná nebola účastníčkou

(zmluvnoustranou)Zmluvyoúvereč.XXX/XXXXzodňa07.12.2015uzatvorenejmedziŠtátnymfondom
rozvoja bývania a žalobcom, z ktorej žalovaná odvodzovala svoje v konaní tvrdené práva.15. Skutkové tvrdenia a popretie skutkových tvrdení patria medzi prostriedky procesného útoku
a procesnej obrany. Na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany sa aplikujú aj ustanovenia §
153 a § 154 CSP o koncentrácii konania. Zásada koncentrácie sa uplatňuje v dvoch podobách, a to ako

koncentrácia vhodná (§ 153 CSP - sudcovská koncentrácia konania) a koncentrácia nutná (§ 154 CSP -
zákonná koncentrácia konania). Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno
uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. V odvolaní uvedené tvrdenie
žalobkyne, v zmysle ktorého bolo možné ňou prenajatý byt po troch rokoch od žalobcu odkúpiť, odvolací
súd posúdil ako neprípustnú novotu. Žalobkyňou nebolo tvrdené a v konaní ani nebolo preukázané

naplnenie niektorej z podmienok zakotvených § 366 CSP, za splnenia ktorých možno v odvolacom
konaní uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené
pred súdom prvej inštancie. Nad rámec uvedeného odvolací súd konštatuje, že zákonnou podmienkou
pre poskytnutie dotácie žalobcovi na obstaranie nájomných bytov na účel sociálneho bývania bolo práve
zachovanie ich nájomného charakteru.

16. Odvolací súd preskúmal i odvolaním napadnutý výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým
súd prvej inštancie žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O náhrade trov
konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V nadväznosti na vecnú správnosť
odvolaním napadnutého I. meritórneho výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd
ako vecne správny posúdil aj závislý výrok, ktorým súd prvej inštancie v súlade so zásadou úspechu

v spore vyplývajúcou z § 255 ods. 1 CSP rozhodol o trovách prvoinštančného konania, nakoľko súd
prvej inštancie o trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa správnych ustanovení CSP a tieto
správne aplikoval.

17. Sumarizujúc vyššie uvedené dôvody, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovanej nie

je spôsobilé privodiť zrušenie ani zmenu napadnutého rozsudku, a keďže napadnutý rozsudok je
v meritórnom I. výroku, ktorým žalovanej nariadil povinnosť vypratať byt, ako aj v II. výroku o trovách
konania vecne správny, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP, § 262
ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní iniciovanom odvolaním žalovanej, táto nebola
úspešná ani sčasti, keď odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom I. a II.
výroku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. Celý procesný úspech v odvolacom konaní tak prináleží
žalobcovi, ktorý sa k podanému odvolaniu i vyjadroval, a preto mu v súvislosti s odvolacím konaním trovy

preukázateľne vznikli. S poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, odvolací súd uložil žalovanej,
ako procesne neúspešnej strane sporu v odvolacom konaní, povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej
inštancie, ktorým rozhodne o ich výške.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so

žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád

neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.