Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 3, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/45/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123231493
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Perďochová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5123231493.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Perďochovou, v spore žalobcu: A. B. C.,

D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/X, D., štátny občan SR, 2/ A. A. C., D. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. XXXX/XX, H., štátny občan SR, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Anna Kecerová
Veselá, s. r. o. so sídlom Námestie SNP 2/2, 015 01 Rajec, IČO: 54 276 411, proti žalovaným: 1/ F.
C., neznámy vlastník, 2/ I. G., D. G., neznámy vlastník, 3/ J. E., D. G., neznámy vlastník, žalovaní 1/
až 3/ zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345,
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcov 1/ a 2/ a žalovaných 1/ až 3/

k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXX, k. ú. I., obec I., okres H., ako parcela registra „E“ parc. č. XXX,
orná pôda o výmere 1203 m2, a toto vyporiadava tak, že nehnuteľnosť prikazuje do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, a to žalobcov 1/ a 2/, v podiele 1/1.

II. Žalobcovia 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť primeranú náhradu žalovanému 1/
vo výške 4.812,- Eur, žalovanému 2/ vo výške 1.604,- Eur, žalovanému 3/ vo výške 1.604,- Eur na účet
Slovenského pozemkového fondu, č. účtu: IBAN: G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXX,

a to v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiadna zo strán sporu n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 08.06.2023 domáhali zrušenia podielového
spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnosti zapísanej na Liste vlastníctva č. XXX kat. územie I., obec
I., okres H., ako parcela registra „E“ č. XXX – orná pôda o výmere 1203 m2 a jeho vyporiadania
tak, že nehnuteľnosť súd prikáže do BSM žalobcov 1/ a 2/, s tým, že žalobcovia vyplatia do 30 dní
od právoplatnosti rozsudku žalovaným primeranú finančnú náhradu. O trovách konania navrhovali

rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nebude mať nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnili tým, že žalobcovia vlastnia podiel o veľkosti 8/18 v BSM na uvedenom
pozemku, pričom ďalší podieloví spoluvlastníci sú nezistenými vlastníkmi, ktorých označili v súlade
so závermi Najvyššieho súdu SR v uznesení sp. zn. 7Cdo/238/2021. Identita nezisteného vlastníka
ako účastníka konania sa odvíja od jeho zápisu v katastri nehnuteľností. Pri označení vlastníka ako
účastníka konania je nevyhnutné vychádzať zo zápisu jeho označenia na LV v katastri nehnuteľností.

Zákon presnú formu nepredpisuje. Obligatórnym údajom je nezistený vlastník a jeho zastúpenie fondom.
Žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ sú v čase podania žaloby manželmi, z ktorého dôvodu navrhovali, aby v
prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva boli nehnuteľnosti v celosti prikázané
do ich BSM. Bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcov 1/ a 2/ za trvania manželstva nebolo zrušené.Žalobcovia 1/ a 2/ nadobudli vlastnícke právo k spornému pozemku kúpou, na základe kúpnej zmluvy V
11796/2021, vklad povolený dňa 15.11.2021. Žalovaní 1/ až 3/ vlastnia sporný pozemok v podieloch, a to
žalovaná 1/ o veľkosti 6/18-in a je zapísaná ako vlastník pod B 1/ s titulmi nadobudnutia: C. D. 175/1873,

PKV XX, ZRPŠ; žalovaná 2/ o veľkosti 2/18-iny pod B4/ s titulmi nadobudnutia: C. D. 10016/1935,
PKV XX, ZRPŠ; žalovaná 3/ o veľkosti 2/18-iny a je zapísaná pod B5/ s titulmi nadobudnutia: C. D.
10016/1935, PKV XX, ZRPŠ. Žalobcovia 1/ a 2/ pred podaním žaloby vykonali úkony vo veci zistenia
bližších identifikačných údajov o žalovaných 1/ až 3/, prípadne o ich právnych nástupcoch. Z vyjadrenia
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor registrov, matrík a hlásenia

pobytov, oddelenie správy registrov č.p.: SVS-OER2-2023/4-4373 zo dňa 24.04.2023 vyplýva, že osoby
žalovaných 1/ až 3/ sa v registri nenachádzajú. Podľa potvrdenia Obce Šuja zo dňa 04.05.2023, číslo
85/2023, sa žalovaní 1/ až 3/ nenachádzajú v žiadnej evidencii ani registroch vedených na miestnom
obecnom úrade v Šuji. Evidencia registra obyvateľstva je v Obci Šuja vedená od 01.07.1997 a do
01.07.1997 bola evidencia registra obyvateľstva obce Šuja, ako miestnej časti mesta Rajec, vedená
v meste Rajec. Potvrdením Mesta Rajec zo dňa 02.06.2023, číslo 3433/2023/OAO je preukázané, že

vykonanou lustráciou v evidencii obyvateľov mesta Rajec bolo zistené, že menované osoby (žalovaní
1/ až 3/) sa v registri obyvateľov nenachádzajú, mesto nemá vo svojej evidencii žiadne úradné listiny,
z ktorých by bolo možné zistiť, či uvedené osoby mali v meste trvalý alebo prechodný pobyt, ani ich
dátum narodenia, ani overiť či v súčasnosti ešte žijú, prípadne zistiť ich právnych nástupcov. Zo zápisov
titulov nadobudnutia vlastníctva žalovaných 1/ až 3/ na liste vlastníctva č. XXX vedenom pre kat. úz. I.

je zrejmé, že do evidencie katastra nehnuteľností, na list vlastníctva, bol prenesený zápis vlastníctva
žalovaných 1/ až 3/ z pozemkovej knihy, z pozemno-knižnej vložky č. XX a podľa ZRPŠ. Žalovaní 1/ až
3/ sú v evidencii katastra nehnuteľností označení len menom a priezviskom, bez iných identifikačných
údajov. Žalobcovia 1/ a 2/ vyvinuli všetko úsilie, ktoré možno od nich spravodlivo požadovať, aby zistili
bližšie identifikačné údaje o žalovaných 1/ až 3/, napriek tomu sa im nepodarilo žalovaných 1/ až 3/

identifikovať tak, aby ich označili v žalobe v zmysle § 133 CSP. Žalobcovia 1/ a 2/ mali za to, že v
prípade žalovaných 1/ až 3/ ide o neznámych /nezistených vlastníkov, ktorých v konaní pred súdmi a
inými orgánmi verejnej správy zastupuje na základe zákona právnická osoba, Slovenský pozemkový
fond, s odvolaním sa na ustanovenie § 13 a § 16 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 zákona č. 180/1995
Z.z. Žalobcovia 1/ a 2/ poukázali zároveň na skutočnosť, že zákonný zástupca žalovaných 1/ až

3/ - Slovenský pozemkový fond, od 01.01.2023 na svojej webovej stránke https://pozfond.sk/vereinv-
pristup-k-informaciam/zoznam-nezistenvch-vlastnikov/, v rámci zvýšenej transparentnosti a skutočného
záujmu o ochranu práv nezistených vlastníkov pôdy, zverejňuje vždy dvakrát ročne zoznam nezistených
vlastníkov. S poukazom na uvedené skutočnosti žalobcovia 1/ a 2/ vykonali lustráciu aj v zoznamoch
nezistených vlastníkov, ktorý vedie Slovenský pozemkový fond. V Zozname označenom ako „katastrálne

územia začínajúce S až U“ žalobcovia 1/ a 2/ identifikovali žalovaných 1/ až 3/. Ďalej žalobcovia
1/ a 2/ uviedli, že usporadúvajú vlastnícke právo k spornému pozemku v katastrálnom území I. z
dôvodu,žepozemokužívajúnapoľnohospodárskeúčelyanemajúinúmožnosťusporiadaniavlastníctva
ako podaním tejto žaloby. S pozemkom chcú bez obmedzenia nakladať v celosti ako bezpodieloví
spoluvlastníci. Sú obmedzovaní vo výkone svojho vlastníckeho práva vo vzťahu k spornému pozemku

tým, že okrem nich sú formálne zapísaní v údajoch katastra nehnuteľností, na liste vlastníctva č. XXX
vedenom pre kat. úz. I., aj žalovaní 1/ až 3/ ako spoluvlastníci, ktorí pozemok neužívajú s poukazom
na skutočnosti uvedené v žalobe, z ktorého dôvodu nie je ani reálne možné, aby žalobcovia 1/ a 2/ so
žalovanými 1/ až 3/ usporiadali vlastnícke pomery k spornému pozemku dohodou o zrušení podielového
spoluvlastníctva ani inou zmluvou. Pre účel súdneho konania a stanovenia primeranej náhrady za

spoluvlastnícke podiely žalovaných 1/ až 3/, dali žalobcovia 1/ a 2/ vypracovať znalecký posudok č.
13/2023, ktorý dňa 19.05.2023 vyhotovil A. K. E., znalec zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a
prekladateľov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v odbore poľnohospodárstvo,
odvetví odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy a Rastlinná produkcia pod evidenčným číslom znalca
914 703. Znalec v znaleckom posudku stanovil všeobecnú jednotkovú hodnotu sporného pozemku

sumou 0,3183 EUR/m2.

3. Zástupca žalovaných vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 15.08.2023 súhlasil so zrušením
podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, berúc najmä do úvahy zásadu, z ktorej
vychádza Občiansky zákonník, že nikoho nemožno spravodlivo nútiť, aby zotrval v podielovom

spoluvlastníctve. Súhlasil aj so spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorý navrhuje
žalobca, a to s prikázaním veci do vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu. V tomto prípade
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením predmetnej nehnuteľnosti nie je dobre možné
vzhľadom na veľkosť spoluvlastníckych podielov a jej účelné využitie. Za účelom určenia primeranejnáhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaných požiadal obec Šuja o územnoplánovaciu informáciu k
predmetnej nehnuteľnosti z dôvodu, že predmetná nehnuteľnosť sa nachádza v lokalite, v ktorej je
podľa verejne dostupných mapových portálov umiestnená výstavba a má prístup k inžinierskym sieťam.

Vo vzťahu k výške primeranej náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaných a vzhľadom na lepšie
posúdenie trhovej ceny nehnuteľností v danej lokalite žiadali predložiť V-11796/2021 - Kúpnu zmluva,
vklad povolený dňa 15.11.2021 - 68/2021, na základe, ktorej žalobcovia nadobudli spoluvlastnícky podiel
na predmetnej nehnuteľnosti.

4.Žalobcoviavreplikedoručenejsúdudňa14.09.2023predložiliKúpnuzmluvuuzavretúdňa10.11.2021
medzi predávajúcou L. G., D. C. a žalobcami 1/ a 2/, na základe ktorej žalobcovia 1/ a 2/ nadobudli do
vlastníctva podiel 8/18-ín v spornom pozemku (podielu 8/18 zodpovedá výmera 534,67 m2), za kúpnu
cenuvovýške5.400,00EUR,čovprepočtena1m2predstavujesumucca10,10EUR/m2.Okresnýúrad
Žilina, katastrálny odbor Rozhodnutím číslo V 11796/2021 zo dňa 15.11.2021 rozhodol o povolení vkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobcov 1/,2/. S poukazom na skutočnosť, že

zákonný zástupca žalovaných súhlasil so zrušením podielového spoluvlastníctva k spornému pozemku
a jeho prikázaním v celosti do BSM žalobcov a spornosť výšky primeranej náhrady, navrhovali vyplatiť
žalovaným 1/ až 3/ primeranú náhradu vo výške 10,10 Eur/m2, vychádzajúc z kúpnej ceny, za akú
nadobudli do vlastníctva podiel 8/18 kúpou od L. G. D. C..

5. Zástupca žalovaných v duplike doručenej súdu dňa 09.10.2023 poukázal, že mu bola doručená
územnoplánovacia informácia zo dňa 15.08.2023, že predmetná nehnuteľnosť sa nachádza v lokalite s
plánovanou výstavbou a zároveň, že k predmetnej nehnuteľnosti nie je prístup k miestnej komunikácii
s inžinierskymi sieťami. Poukázal aj na zmluvu predloženú žalobcami na spoluvlastnícky podiel na
predmetnej nehnuteľnosti, podľa ktorej ho nadobudli za sumu 10,10 EUR za m2. K znaleckému

posudku uviedol, že podľa predloženej územnoplánovacej informácie zo dňa 15.08.2023 sa predmetná
nehnuteľnosť sa nachádza v lokalite s plánovanou výstavbou. Nemôže byť teda oceňovaná znalcom
v odbore Poľnohospodárstvo podľa prílohy 2. k vyhláške MS SR č. 228/2018 Z. z., ktorou sa
vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predmetná nehnuteľnosť musí byť v zmysle uvedenej

vyhlášky oceňovaná znalcom v odbore Stavebníctvo, odbor 37 00 00 Stavebníctvo, Odhad hodnoty
nehnuteľností 37 09 01. Z uvedených dôvodov nesúhlasil s výškou primeranej náhrady určenou
znaleckým posudkom. Žalobcovia však vo svojej replike zo dňa 12.09.2023 zmenili výšku primeranej
náhrady vychádzajúc z predloženej kúpnej zmluvy zo dňa 10.11.2021 (vklad č. V-11796/2021) na sumu
10,10 EUR za m2. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovia nepostupovali pri určení výšky priemernej

náhrady voči žalovaným korektne, keď im v pôvodnej žalobe ponúkli niekoľkonásobne menšiu výšku za
vyporiadavané spoluvlastnícke podiely ako ostatným spoluvlastníkom. Uvedenú sumu však vzhľadom
na zvyšujúce sa ceny nehnuteľností a časový odstup od uzatvorenia kúpnej zmluvy a tohto konania
nepovažoval za objektívnu. Zástupca žalovaných preto za účelom zistenia výšky primeranej náhrady
vykonal cenový prieskum na trhu s nehnuteľnosťami v katastrálnom území I.. Predložil Kúpnu zmluvu

z roku 2021 obce Šuja na nehnuteľnosť (parcela CKN č. 506/13) v intraviláne obce za kúpnu cenu 18,-
EUR za m2 (zmluva povinne zverejnená na stránkach obce). Polohové zobrazenie uvedeného pozemku
z predloženej kúpnej zmluvy (zvýraznené ružovou farbou) k predmetnej nehnuteľnosti (zvýraznené
žltou farbou) priložil v mape GIS. V súvislosti s uvedeným upriamil pozornosť na stanovisko Kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k určovaniu primeranej náhrady pri zrušení a vypriadaní

podielového spoluvlastníctva. Za primeranú náhradu za predmetnú nehnuteľnosť považoval peňažnú
čiastku vo výške 14,-EUR za m2. Ide o priemer sumy navrhnutej žalobcami a kúpnej ceny z predloženej
kúpnej zmluvy obce. Primeranú náhradu žiadal zaslať na účet Slovenského pozemkového fondu G.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX variabilný symbol: XXXXXXX (s uvedením „rozsudok“ do poznámky
pre prijímateľa).

6. K podaniu SPF sa vyjadrili žalobcovia podaním doručeným dňa 09.02.2024 majúc za to, že znalecký
posudok č. 13/2023 je vyhotovený správne, pretože sporný pozemok je v katastri nehnuteľností
evidovaný ako orná pôda, nachádza sa v extraviláne obce a doterajšie využitie sporného pozemku je
na poľnohospodárske účely. Predložený znalecký posudok č. 13/2023 bol vypracovaný ako súkromný

znalecký posudok, ktorý v zmysle ustanovenia § 209 ods. 2 Civilného sporového poriadku obsahuje
doložku znalca a jeho vyhlásenie, že znalecký posudok má všetky zákonom predpísané náležitosti
a že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. S poukazom na
takto vyhotovený znalecký posudok, súd v zmysle platnej judikatúry postupuje pri vykonávaní tohtodôkazu tak, akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. V žalobe síce navrhli výšku
primeranej náhrady vychádzajúc z predloženého znaleckého posudku č. 13/2023 znalca A. K. E., avšak
v replike doručenej súdu 14.09.2023 navrhli 32-násobne vyššiu výšku primeranej náhrady, vychádzajúc

z predloženej kúpnej ceny M. XXXXX/XXXX, za ktorú kúpili podiel v spornom pozemku. S poukazom
na uvedené všeobecná cena stanovená znaleckým posudkom je pre účel určenia výšky primeranej
náhrady nepodstatná. Žalobcovia mali za to, že nimi navrhovaná výška primeranej náhrady zodpovedá
všeobecnej hodnote sporného pozemku s ohľadom na skutočnosti vyplývajúce z územnoplánovacej
informácie Obce Šuja zo dňa 15.08.2023 a reálne existujúcu skutočnosť, že k spornej nehnuteľnosti

nie je priamy prístup z miestnej cestnej komunikácie a sporný pozemok je evidovaný ako orná pôda
v extraviláne s doterajším využitím pre poľnohospodárske účely. Zákonný zástupca žalovaných pri
navrhovaní výšky primeranej náhrady v sume 14,-EUR/m2 nezohľadnil skutočnosť, že žalobcovia
nemajú na sporný pozemok zabezpečený priamy prístup z miestnej cestnej komunikácie, ktorá vedie
cez pozemok CKN pare. č. XXX, pretože prístup na sporný pozemok z miestnej cestnej komunikácie
je možný len cez ďalší pozemok CKN pare. č. XXX/X o výmere 90 m2, zapísaný v KN na LV č. XXXX,

ktorý v celosti patrí do vlastníctva vlastníka menom I. M., spolu so susednými pozemkami CKN parc.
č. XXX/X a XXX/X. Pozemok CKN parc. č. XXX o výmere 2786 m2, ktorý slúži v obci ako miestna
cestná komunikácia, patri v celosti do vlastníctva Obce Šuja ( zápis na LV č. XXX). Uvedená skutočnosť
podľa názoru žalobcov podstatne znižuje všeobecnú hodnotu sporného pozemku, pretože žalobcovia
po usporiadaní vlastníctva k spornému pozemku budú musieť vynaložiť ďalšie finančné prostriedky

na to, aby si zabezpečili prístup na sporný pozemok cez pozemok CKN parc. č. XXX/X. S poukazom
na uvedenú skutočnosť žalobcovia považovali zákonným zástupcom žalovaných navrhovanú výšku
primeranej náhrady za neprimerane vysokú. Zástupca žalovaných ďalej v písomnom podaní uviedol,
že výšku primeranej náhrady 10,10 EUR/m2, vychádzajúc z kúpnej zmluvy V11796/2021, ktorá bola
žalobcami navrhnutá v replike zo dňa 12.09.2023, nepovažuje za objektívnu vzhľadom na zvyšujúce sa

ceny nehnuteľností a časový odstup od uzavretia kúpnej zmluvy, k čomu žalobcovia uviedli, že základom
pre určenie výšky primeranej náhrady v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
je v prvom rade všeobecná hodnota pozemku stanovená znaleckým posudkom, bez ohľadu na výšku
kúpnych cien, ktoré si strany dohadujú v kúpnych zmluvách. V prípade kúpnych zmlúv sa jedná o
súkromnoprávny vzťah účastníkov zmlúv, ktorí si na báze dobrovoľnosti, za súhlasu obidvoch zmluvných

strán, dohodnú jednotkovú cenu za m2 pozemku zohľadňujúc rôzne súkromné, osobné a iné faktory,
ktoré nie sú akceptovateľné pre objektívne posúdenie výšky primeranej náhrady pre súdne konanie o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Kúpne zmluvy o takto dobrovoľne dohodnutej
cene pozemku sú vo vzťahu k odbornému stanoveniu jednotkovej ceny bez právneho významu.
Takého zmluvy zaväzujú len samotných účastníkov zmluvy a pri existencii znaleckého posudku nemôžu

stanovovať jednotkovú cenu vo všeobecnosti. Kúpne zmluvy nie sú dôkazom o skutočnej cene pozemku
a nepreukazujú ani cenu primeranú. Žalobcovia namietli, že predloženie jednej kúpnej zmluvy zo strany
zástupcu žalovaných nie je možné považovať za vykonanie cenového prieskumu. Navyše pozemky,
ktorésúpredmetomuvedenejkúpnejzmluvypredloženejzákonnýmzástupcomžalovaných,vktorejbola
dohodnutá kúpna cena 18,- EUR/m2, sú umiestnené v zastavanom území obce, pozemky CKN parcelné

č. XXX/XX, XXX/XX sú evidované v katastri ako zastavaná plocha a nádvorie ( LV č. XXX). S poukazom
na uvedené nie je možné porovnávať hodnotu pozemkov, ktoré sú v katastri nehnuteľností evidované
druhom pozemku zastavaná plocha a nádvorie a sú umiestnené v intraviláne obce a sporného pozemku,
ktorý je umiestnený v extraviláne obce a v katastri nehnuteľností evidovaný ako poľnohospodárska
pôda. Výška primeranej náhrady navrhnutá zákonným zástupcom žalovaných 1/ až 3/ v sume 14,- EUR/

m2 je neprimerane vysoká. Sporný pozemok je využívaný na poľnohospodárske účely, nachádza sa
v extraviláne obce bez prístupu na miestnu cestnú komunikáciu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
zotrvali na výške primeranej náhrady v sume 10,10 EUR/m2.

7. Zástupca žalovaných 1/ až 3/ doručil súdu dňa 04.03.2024 podanie, v ktorom poukazujúc na e-mailovú

komunikáciu so žalobcami došlo k dohode na výške primeranej náhrady 12,-EUR/m2.

8. Žalobcovia na výzvu súdu doručili dňa 18.07.2024 vyjadrenie a listinné dôkazy – tituly nadobudnutia
spoluvlastníckych podielov žalovaných 1/ a až 3/. Uviedli, že podľa oznámenia Okresného úradu
Žilina, katastrálneho odboru zo dňa 01.07.2024 listina č. d. 175/1873 z k. ú. I. sa v evidencii katastra

nenachádza. S poukazom na obsah predkladaných listinných dôkazov mali žalobcovia za to, že na
strane žalovaných vystupujú osoby, ktoré sú nezistenými vlastníkmi vo vzťahu ku ktorým nastupuje fikcia
nezisteného vlastníctva v zmysle právne záväzného stanoviska Najvyššieho súdu SR, ktoré vyplýva z
uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/238/2021 zo dňa 28.02.2022. Zo zápisov uvedených vpkn. vl. č. XX vedenej pre katastrálne územie I., uvedených pod B 15, ktoré boli vykonané v roku 1935
na základe listiny č.d. 10016, ktorú v prílohe predložili a zápisu uvedeného pod B16, ktorý bol vykonaný
ako posledný vzťahu k pkn. par. č. XXX v roku 1936, nie je možné zistiť žiadne bližšie identifikačné údaje

o žalovaných, týchto nie je možné jednoznačne identifikovať a konštatovať zistenie ich subjektivity ako
fyzickej osoby, ani zistiť ich prípadných právnych nástupcov. S poukazom na uvedené v predmetnej veci
nastupuje „fikcia subjektivity nezisteného vlastníka“ v zmysle vyššie uvedeného. Poznamenali, že pri
prepise údajov o vlastníkov z pozemkovej knihy do evidencie katastra došlo pravdepodobne vo vzťahu
k žalovanej 2/ k chybe v písaní jej priezviska, nakoľko v pozemkovej knihe je uvedená ako G. I. D. G. M..

9. Žalobcovia dňa 05.02.2025 doručili súdu vyjadrenie k podaniu SPF zo dňa 04.03.2024, pričom
súhlasili s výškou primeranej náhrady 12,-EUR/m2 a navrhovali vyplatiť žalovanému 1/ za
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6/18-in v spornom pozemku primeranú náhradu vo výške 4.812,00
EUR, žalovanému 2/ za spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2/18-iny v spornom pozemku primeranú
náhradu vo výške 1.604,04 EUR, žalovanému 3/ za spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2/18-iny v spornom

pozemku primeranú náhradu vo výške 1.604,04 EUR.

10. Súd vo veci samej nariadil pojednávanie na deň 03.04.2025, na ktorom vec prejednal a rozhodol
v prítomnosti právneho zástupcu žalobcov 1/ a 2/. Zástupca žalovaných 1/ až 3/ sa na pojednávanie
nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil už v podaní doručenom súdu dňa 04.03.2024.

11. Právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe, ale s tým rozdielom, že
v priebehu konania došlo ku komunikácii so zástupcom žalovaných a k dohode o výške primeranej
náhrady vo výške 12,- EUR/m2.

12. Keďže strany sporu nepredložili súdu do vyhlásenia uznesenia, ktorým vyhlásil dokazovanie
za skončené, iné návrhy na vykonanie dokazovania, súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi
nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledujúci skutkový stav:

13. Z Listu vlastníctva č. XXX k. ú. I., obec I., okres H. (č. l. 11-12 spisu), mal súd zistené, že žalobca

a žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti – parcely registra „E“ č. XXX o výmere 1203
m2 orná pôda, umiestnená mimo zastavaného územia obce. Žalobcovia sú zapísaní ako spoluvlastníci
pod B 6 v podiele 8/18. Žalovaný 1/ je zapísaný pod B 1 v podiele 6/18, žalovaný 2/ pod B 4 v podiele
2/18, žalovaný 3/ pod B 5 v podiele 2/18.

14. Podľa potvrdenia MV SR, sekcia verejnej správy, odbor osobných evidencií a registrov, oddelenie
správy registrov zo dňa 24.04.2023 sa osoby žalovaných 1/ až 3/ v registri nenachádzajú (č. l. 13 spisu).

15. Obec Šuja na žiadosť žalobcov oznámila listom zo dňa 04.05.2023, že žalovaní 1/ - 3/ sa
nenachádzajú v žiadnej evidencii ani registri vedených na obecnom úrade v Šuji, pričom evidencia je

vedená od 01.07.1997 a do 01.07.1997 bola evidencia obyvateľstva obce Šuja, ako miestnej časti mesta
Rajec vedená v meste Rajec (č. l. 14 spisu).

16. Mesto Rajec listom zo dňa 02.06.2023 oznámilo žalobcom, že osoby žalovaných 1/ - 3/ sa
nenachádzajú v žiadnej evidencii ani registri vedených na Mestskom úrade v Rajci. Mesto nemá vo

svojej evidencii žiadne úradné listiny, z ktorých by bolo možné zistiť, či uvedené osoby mali v meste
trvalý alebo prechodný pobyt, ani ich dátum narodenia, ani overiť či v súčasnosti ešte žijú, prípadne zistiť
ich právnych nástupcov (č. l. 15 spisu).

17. Žalobcovia predložili za účelom identifikácie žalovaných: Výťah zo zápisnice pozostalostného

pojednávania po F. G. M. č. d. 10016/1935, ako aj pkn. vložku č. XX. Listina č. 175/1873 sa na
katastrálnom odbore nenachádzala (č. l. 118-126 spisu).

18. Z územnoplánovacej informácie vydanej obcou Šuja dňa 15.08.2023 mal súd preukázané, že
obec nemá schválený územný plán. Dotknutá parcela je evidovaná ako orná pôda v extraviláne obce

s doterajším využitím pre poľnohospodárske účely, avšak nachádza sa v lokalite s plánovou výstavbou.
Inžinierske siete sa nachádzajú na parcele CKN XXX, ktorá slúži ako miestna cestná komunikácia,
z ktorej momentálne nie je zriadený prístup na predmetnú parcelu (č. l. 74 spisu).19. Žalobcovia na účely určenia výšky primeranej náhrady predložili súdu znalecký posudok A. K. E.
č. 13/2023 zo dňa 19.05.2023, podľa ktorého všeobecná jednotková hodnota pozemku je 0,3183 EUR
za 1m2 (č. l. 16-24 spisu).

20. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcami 1/ a 2/ ako kupujúcimi a L. G. dňa 10.11.2021, na
základe ktorej nadobudli žalobcovia spoluvlastnícky podiel na predmetnej nehnuteľnosti, súd zistil, že
dohodnutá kúpna cena bola vo výške 10,10 EUR/m2. Vklad vlastníckeho práva bol povolený príslušným
katastrálnym odborom pod V 1179/2021 dňa 15.11.2021 (č. l. 59-65 spisu).

21. SPF predložil za účelom určenia výšky primeranej náhrady Kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi
obcou Šuja a fyzickými osobami ako predávajúcimi a obcou Šuja a fyzickými osobami týkajúcu sa
nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. I. zo dňa 19.09.2021, pričom výška kúpnej ceny bola dohodnutá
na 18,-EUR za 1 m2; spolu s polohovým zobrazením pozemkov k predmetnej nehnuteľnosti v Mape
GIS (č. l. 74rub - 84 spisu).

22. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd vec právne posúdil podľa príslušných
zákonných ustanovení:

Podľa ust. § 136 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov

(ďalej len „OZ“), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa ust. § 137 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa ust. § 141 ods.1 OZ spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa ust. § 142 ods.1, 2 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie
na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie

veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo
viacerýmspoluvlastníkom;prihliadnepritomnato,abysavecmohlaúčelnevyužiťananásilnésprávanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd
nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením

výťažku.

Podľa § 34 ods. 14 z. 330/1991 Zb., pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov spisukoná pred
súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti
uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak

vlastníckeprávoštátuaneznámychvlastníkovjesporné;obdobnepostupujesprávcavoveciachlesných
pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.

Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z., fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných
predpisov s pozemkami podľa písm. b/ s nezisteným vlastníkom a podľa písm. c/ ktorých vlastníctvo

nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore
popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak ak ide o lesné pozemky, obdobne postupuje správca.

Podľa § 16 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z. z., ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi
verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne postupuje

správca.

Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z., fond pri nakladaní s pozemkami uvedenými v § 16 ods. 1
vystupuje vo vlastnom mene, a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy.

Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z. z., fond prijíma aj náhrady za vyvlastnenie pozemkov uvedených
v § 16 ods. 1 písm. b) a c) cit. zák.. Prijatú náhradu vyplatí vlastníkovi, ak o ňu požiada; to platí aj pre
náhrady prijaté fondom na základe právoplatného rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu. Náhradunie je možné previesť na tretiu osobu. Náhrada je splatná najneskôr do dvoch rokov odo dňa podania
žiadosti.

Podľa § 23 ods. 1 z. č. 180/1995 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho
úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť
rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 3 000 m2, ak ide o
poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok.

23. Súd prioritne konštatuje, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalovaní 1/ až 3/ sú
v evidencii katastra nehnuteľností vedení ako neznámi vlastníci, pri ktorých nie je možné zistiť či
skutočne žijú, ich prípadných právnych nástupcov, miesto pobytu a pod.. Slovenský pozemkový fond ako
zástupcažalovanýchtútoskutočnosťvkonanínerozporoval. Vovzťahukmožnejidentifikáciiuvedených
žalovaných sa nepodarilo súdu ani z dokladov predložených žalobcami zistiť bližšiu identifikáciu
žalovaných, či ešte žijú, či majú právnych nástupcov. Z predloženého vyjadrenia obce Šuja a mesta

Rajec, z potvrdenia Ministerstva vnútra SR odbor registrov a matrík, ako aj z lustrácie v registri
obyvateľov SR nevyplynula žiadna konkrétna osoba, ktorú by bolo možné stotožniť so žalovanými 1/ až
3/. Vzhľadom na vykonané dokazovanie potom súd vychádzal z domnienky, že sa jedná o nehnuteľnosti
s nezistenými vlastníkmi, ktorých zo zákona zastupuje Slovenský pozemkový fond, ktorý v prípade
zistenia vlastníka poskytne vlastníkovi náhradu. Existencia, pobyt ani právni nástupcovia žalovaných

nie sú známi, ide o pozemok s nezistenými vlastníkmi, s ktorým nakladá Slovenský pozemkový fond.
Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd konal so Slovenským pozemkovým fondom
ako zástupcom neznámych vlastníkov (žalovaných 1/ až 3/), ktorý nakladá s predmetným pozemkom
podľa § 16 ods. 1 písm. b/ zák. č. 180/1995 Z. z. Nesprávnosť zápisu v katastri nehnuteľností ani po
dodatočnom šetrení preukázaná nebola.

24. K danej problematike súd dáva do pozornosti aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky pod sp. zn. 8Cdo/69/2023 zo dňa 14.08.2024, v rámci ktorého Najvyšší súd konštatoval, že
pojmovým znakom nezisteného vlastníka je „nezistenosť identifikačných údajov" (viď obdobne aj sp.
zn. 6Cdo/11/2016, sp. zn. 7Cdo/238/2021). Pri označení nezisteného vlastníka ako strany sporu je

nevyhnutné vychádzať zo zápisu jeho označenia na LV v katastri nehnuteľností. Zákon pritom presnú
formu nepredpisuje. Na základe doterajšej judikatúry najvyššieho súdu (viď sp. zn. 8Cdo/31/2018 a
tiež sp. zn.7Cdo/238/2021) súd ďalej konštatuje, že pojem „nezistený vlastník“ je právna fikcia osoby,
ktorej bola zákonom priznaná procesnoprávna subjektivita. Procesnoprávna subjektivita je priznaná
aj fyzickým osobám (nezisteným vlastníkom), u ktorých možno vzhľadom na dátum ich narodenia

logicky predpokladať, že už nežijú (ich spôsobilosť mať práva a povinnosti zanikla). Zákon vytvorením
fikcie ich pretransformoval do samostatného procesnoprávneho subjektu (nezisteného vlastníka), pri
ktorom sa naďalej uvádza meno a priezvisko. Právna úprava vychádza z princípu, že procesnoprávna
subjektivita je širšia ako hmotnoprávna, keďže podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má
spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Fikcia nezisteného vlastníka

umožňuje procesnoprávne zabezpečiť identitu vlastníckeho vzťahu ku konkrétnej nehnuteľnosti a
zachovať veľkosť spoluvlastníckych podielov zapísaných v katastri nehnuteľností. Súčasne umožňuje
zabezpečovať procesnoprávnu existenciu nezisteného vlastníka ako subjektu vlastníckeho práva v
katastri nehnuteľností. V uvedenom smere pritom najvyšší súd už v minulosti v rozhodnutí sp. zn.
8Sžo/31/2013 vyslovil záver, že pokiaľ súd pri skúmaní procesných podmienok konania má pochybnosti

o ich splnení, potom nemôže konanie pre tento nedostatok zastaviť, ale túto otázku musí riešiť pozitívne,
teda vec musí prejednať. K odmietnutiu spravodlivosti dochádza, ak súd bez zákonného dôvodu
rozhodne, že neposkytne právnu ochranu subjektu domáhajúcemu sa súdnej ochrany. Vychádzajúc z
vyššie uvedeného s podielom žalovaných nakladá Slovenský pozemkový fond v zmysle ustanovenia §
8 ods. 1 písm. d) v spojení s ustanovením § 16 ods. 1 písm. b) zák. č. 180/1995 Z. z., tohto zákona,

zároveň je ich zákonným zástupcom.

25. Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd so žalobou na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v
spoluvlastníckom vzťahu. Ak teda nedôjde medzi spoluvlastníkmi k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník

môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. V konaní o zrušení
spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového
spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov k tejto veci. Ak je predmetomspoluvlastníctva pozemok, musí mať nehnuteľnosť, ktorá patrí do spoluvlastníctva strán sporu,
samostatné parcelné číslo.

26. V prejednávanej veci sú strany sporu podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti.
Keďže nedošlo medzi spoluvlastníkmi k dohode o zrušení spoluvlastníctva, boli splnené podmienky
podľa citovaného ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, aby o návrhu jedného z podielových
spoluvlastníkov na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozhodol súd.

27. Citované ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, okrem určenia základných zákonných hľadísk,
rozhodujúcich pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (veľkosť podielov a účelné využitie
veci) upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania, ktoré musí z úradnej povinnosti súd skúmať v takom
zákonom určenom poradí, pričom v tomto prípade návrhmi strán na spôsob vyporiadania nie je viazaný.
Bolo preto povinnosťou súdu nehľadiac na žalobcom navrhovaný spôsob vyporiadania zaoberať sa
otázkou reálnej deľby sporných nehnuteľnosti ako s prvou možnosťou v zákonom určenom poradí.

28. Reálne rozdelenie predmetu spoluvlastníctva podľa výšky podielov medzi jednotlivých
spoluvlastníkov prichádza do úvahy, ak je vec reálne deliteľná (z technického hľadiska) a jej rozdelenie
je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom
môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu. V konaní

o zrušenie podielového spoluvlastníctva súd skúma možnosť reálneho rozdelenia veci podľa veľkosti
spoluvlastníckych podielov a až následne pristúpi k možnosti zrušenia prikázaním veci jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. V danej veci bolo nesporné, že nehnuteľnosť je síce
reálne deliteľná, ale jej reálne rozdelenie nie je hospodárne, účelné, a teda ani dobre možné. Dôvodom
je skutočnosť, že žalovaní 1/ až 3/ sú neznámymi vlastníkmi, ako aj zákonné limity zakazujúce drobenie

pozemkov, keďže uvedená parcela sa nachádza v extraviláne.

29. Súd tak pristúpil k druhému spôsobu vyporiadania nehnuteľností, ktorý vyplýva zo zákonného
ustanovenia § 142 ods. 1 OZ a to prikázaním predmetných nehnuteľností za primeranú náhradu
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. V tejto súvislosti súd vychádzal z tej okolnosti, že

predpokladom vyporiadania spoluvlastníctva prikázaním veci za primeranú náhradu jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom je skutočnosť, že spoluvlastník, ktorému sa má vec prikázať, s tým
súhlasí. Súhlas s prikázaním nehnuteľnosti za primeranú náhradu prejavili len žalobcovia. Pri
vyporiadaní spoluvlastníctva prikázaní veci súd prihliada aj na veľkosť spoluvlastníckych podielov,
účelné využite veci a násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.

Veľkosť spoluvlastníckeho podielu je významným, no nie vždy rozhodujúcim kritériom. Pod účelným
využitím veci je treba rozumieť predovšetkým využitie veci na účel, na ktorý je vec určená. Pri prikázaní
veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je nutné prihliadať aj na to, aby sa vytvorili priaznivé
podmienky na nerušené využitie veci a vznikom nového spoluvlastníckeho vzťahu nedochádzalo k
vzniku nových sporných situácií.

30. V podmienkach prejednávanej veci mali iba žalobcovia záujem na prikázaní pozemku do výlučného
vlastníctva z dôvodu jeho účelného využívania. Žalovaní 1/ až 3/ sú neznámi vlastníci a uvedenú
nehnuteľnosť neužívajú, na jej údržbe sa nepodieľajú. Zároveň ide o pozemok mimo zastaveného
územia obce a podiel žalobcov je väčšinovým spoluvlastníckym podielom na uvedenej nehnuteľnosti.

31. V súdenej veci preto dospel súd k záveru, že boli naplnené všetky zákonné podmienky pre zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti spôsobom navrhovaným
žalobcami. Zástupca žalovaných 1/ až 3/ so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva
predmetnej nehnuteľnosti a jej prikázaním do výlučného vlastníctva žalobcu s vyplatením primeranej

finančnej náhrady súhlasil. Súd zároveň z vykonaného dokazovania nezistil dôvody hodné osobitného
zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajúce v okolnostiach takej povahy, že by
ponechal spoluvlastnícky stav nezmenený, keď v konaní zároveň zostalo nesporné, že žalobcovia majú
záujem na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k pozemku z dôvodu jeho účelného využívania.
Súd preto v súlade so žalobným návrhom podielové spoluvlastníctvo žalobcov a žalovaných 1/ až 3/

k predmetnej nehnuteľnosti zrušil a nehnuteľnosť prikázal do BSM žalobcov, nakoľko žalobcovia sú
manželia a nebolo tvrdené ani preukázané, že by ich BSM bolo za trvania manželstva zrušené. Podiel
žalobcov potom bude predstavovať 1/1.32. Medzi stranami sporu napokon došlo aj k dohode aj ohľadne výšky primeranej náhrady, keď
žalobcovia navrhli a zástupca žalovaných súhlasil so sumou 12,-EUR/m2.

33. Vzhľadom na výšku spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/, a to 6/18 a výmeru vyporiadavaného
pozemku 1203 m2 predstavuje primeraná náhrada pre žalovaného 1/ sumu 4.812,-EUR (12 EUR x
(6/18* 1203 m2)).

34. Výška primeranej náhrady pre žalovaného 2/ predstavuje sumu 1604,-EUR a to vzhľadom na výšku

spoluvlastníckeho podielu žalovaného 2/, ktorá je 2/18 (12 EUR x (2/18* 1203 m2)).

35. Výška primeranej náhrady pre žalovaného 3/ predstavuje sumu 1604,-EUR a to vzhľadom na výšku
spoluvlastníckeho podielu žalovaného 3/, ktorá je 2/18 (12 EUR x (2/18* 1203 m2)).

36. Súd preto žalobcu zaviazal na zaplatenie primeranej náhrady podľa výšky spoluvlastníckeho podielu

k nehnuteľnosti tak, že je povinný zaplatiť žalovaným 1/ až 3/ primeranú náhradu na účet správcu
Slovenského pozemkového fondu uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, a to v lehote do 30 dní
od právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom na výšku primeranej náhrady súd v súlade s ustanovením § 232
ods. 3 CSP a s prihliadnutím na to, že zástupca žalovaných s uvedenú lehotu nenamietal, určil dlhšiu
lehotu na plnenie.

37. Podľa § 257 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len „CSP“ ), výnimočne súd
neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že stranám sporu nárok na ich
náhradu nepriznal. Aj keď bolo vyhovené návrhu žalobcov na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, keďže súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo spôsobom navrhnutým žalobcami, z

tohto hľadiska boli v konaní úspešní a patrila by im náhrada trov konania, súd však pri rozhodovaní
o trovách konania zohľadnil dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP).

40. Súd zohľadnil špecifickú povahu konaní tohto druhu. V konaní podľa § 142 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, hoci je konaním sporovým, nie je rozhodujúce, kto zo spoluvlastníkov podal návrh vo

veci podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka na súd a zaujal tak procesné postavenie žalobcu v
konaní proti druhému, nevyhnutne v postavení žalovaného. V tomto konaní ide o špecifickú situáciu
a je potrebné prihliadať predovšetkým na to, že účastníci majú na oboch stranách tak postavenie
žalobcu, ako aj postavenie žalovaného (iudicium duplex) . Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým,
že podaním návrhu žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je uplatnené aj

rovnaké právo žalovaného, a taktiež jeho právo na súdnu ochranu v tejto veci. V tomto smere súd nie
je viazaný návrhmi účastníkov, pretože spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán sporu. Súd zároveň
zohľadnil aj postavenie zástupcu žalovaných 1/ až 3/, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe zákona
a jeho oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťami je obmedzené, činnosť vykonáva vo verejnom záujme
a v záujme ochrany pôdneho fondu vo vlastníctve Slovenskej republiky. Navyše žalobcovia si nárok na

náhradu trov konania neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickejpodobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.