Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 23, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoCsp/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121429489
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6121429489.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej

a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa,
a.s., Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, proti žalovaným 1/ A. B., narodenému XX. XXXXXXXX
XXXX, C., C. D. XX E. F., G. XXX, B., H., zastúpenému Centrum správnej pomoci Galanta, Galanta,
Staničná 1702/10, IČO: 51 412 802, 2/ I. B., narodenej XX. XXXXXXX XXXX, C., C. XX E. F., G. XXX,
B., H., o zaplatenie 7.198,38 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen zo 16. marca 2023 č.k. 14Csp/3/2022-257, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen zo 16. marca 2023 č. k. 14Csp/3/2022-257 p o t v r d z u j e.

II. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým
rozsudkom zo 16. marca 2023 č. k. 14Csp/3/2022-257 (ďalej len ,,rozsudok súdu prvej inštancie“)
uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 2.302,16 Eur spolu s
úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 369,99 Eur od 26. 04. 2019 do zaplatenia, zo sumy
41,11 Eur od 16. 05. 2019 do zaplatenia, zo sumy 41,11 Eur od 16. 06. 2019 do zaplatenia, zo sumy
41,11 Eur od 16. 07. 2019 do zaplatenia, zo sumy 41,11 Eur od 16. 08. 2019 do zaplatenia, zo sumy

41,11 Eur od 16. 09. 2019 do zaplatenia, zo sumy 41,11 Eur od 16. 10. 2019 do zaplatenia, zo sumy
41,11 Eur od 16.11. 2019 do zaplatenia, zo sumy 41,11 Eur od 16. 12. 2019 do zaplatenia, zo sumy
41,11 Eur od 16. 01. 2020 do zaplatenia, zo sumy 41,11 Eur od 16. 02. 2020 do zaplatenia, zo sumy
41,11 Eur od 16. 03. 2020 do zaplatenia, zo sumy 41,11 Eur od 16. 04. 2020 do zaplatenia, zo sumy
41,11 Eur od 16. 05. 2020 do zaplatenia, zo sumy 41,11 Eur od 16. 06. 2020 do zaplatenia, zo sumy
41,11 Eur od 16. 07. 2020 do zaplatenia, zo sumy 41,11 Eur od 16. 08. 2020 do zaplatenia, zo sumy
41,11 Eur od 16. 09. 2020 do zaplatenia, zo sumy 41,11 Eur od 16. 10. 2020 do zaplatenia, zo sumy

41,11 Eur od 16. 11. 2020 do zaplatenia, zo sumy 41,11 Eur od 16. 12. 2020 do zaplatenia, zo sumy
41,11 Eur od 16. 01. 2021 do zaplatenia, zo sumy 41,11 Eur od 16. 02. 2021 do zaplatenia, zo sumy
41,11 Eur od 16. 03. 2021 do zaplatenia, zo sumy 41,11 Eur od 16. 04. 2021 do zaplatenia, zo sumy
41,11 Eur od 16. 05. 2021 do zaplatenia, zo sumy 41,11 Eur od 16. 06. 2021 do zaplatenia, zo sumy
41,11 Eur od 16. 07. 2021 do zaplatenia, zo sumy 41,11 Eur od 16. 08. 2021 do zaplatenia, zo sumy
41,11 Eur od 16. 09. 2021 do zaplatenia, zo sumy 41,11 Eur od 16. 10. 2021 do zaplatenia, zo sumy
41,11 Eur od 16. 11. 2021 do zaplatenia, zo sumy 41,11 Eur od 16. 12. 2021 do zaplatenia, zo sumy

41,11 Eur od 16. 01. 2022 do zaplatenia, zo sumy 41,11 Eur od 16. 02. 2022 do zaplatenia, zo sumy
41,11 Eur od 16. 03. 2022 do zaplatenia, zo sumy 41,11 Eur od 16. 04. 2022 do zaplatenia, zo sumy
41,11 Eur od 16. 05. 2022 do zaplatenia, zo sumy 41,11 Eur od 16. 06. 2022 do zaplatenia, zo sumy
41,11 Eur od 16. 07. 2022 do zaplatenia, zo sumy 41,11 Eur od 16. 08. 2022 do zaplatenia, zo sumy41,11 Eur od 16. 09. 2022 do zaplatenia, zo sumy 41,11 Eur od 16. 10. 2022 do zaplatenia, zo sumy
41,11 Eur od 16. 11. 2022 do zaplatenia, zo sumy 41,11 Eur od 16. 12. 2022 do zaplatenia, zo sumy
41,11 Eur od 16. 01. 2023 do zaplatenia, zo sumy 41,11 Eur od 16. 02. 2023 do zaplatenia, zo sumy

41,11 Eur od 16. 03. 2023 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok)
a žalobu v prevyšujúcej časti zamietol (II. výrok). O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie
rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovaným 1/, 2/ trovy konania v rozsahu 36%, do 3 dní
od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania (III. výrok).
1.1. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou proti žalovaným 1/,

2/ domáhal zaplatenia istiny vo výške 7.198,38 Eur, úroku 6,49% ročne zo sumy 7.198,38 Eur od 26.
04. 2019 do 30. 06. 2044, najviac však do sumy 9.510,26 Eur a úroku z omeškania 5% ročne zo sumy
7.198,38 Eur od 26. 04. 2019 až do zaplatenia s poukazom na to, že na základe Zmluvy o stavebnom
sporení č. XXXXXXX XXX bola so žalovanými 1/, 2/ uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXX XXX
zo dňa 25. 06. 2014 (ďalej len ,,zmluva o úvere“ alebo ,,zmluva“), na základe ktorej žalobca poskytol
žalovaným 1/, 2/ medziúver č. XXXXXXX XXX vo výške 7.600,- Eur. Keďže žalobcovia 1/, 2/ porušili

zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať, došlo zo strany žalobcu k
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru (25. 04. 2019).
1.2. Žalovaní 1/, 2/ vo vyjadrení k žalobe navrhli žalobu zamietnuť, pričom vzniesli námietku premlčania.
Mali za to, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.
1.3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 25. 06.

2014 medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným 1/ ako dlžníkom a žalovanou 2/ ako spoludlžníkom.
1.3.1. V zmluve o úvere boli žalovaní 1/, 2/ riadne označení nezameniteľnými údajmi, menom,
priezviskom, adresou trvalého bydliska, ako aj rodným číslom. V bode I. bol dohodnutý predmet
zmluvy tak, že na preklenutie obdobia, kým dlžník splní všetky podmienky na pridelenie cieľovej
sumy a poskytnutie stavebného úveru, poskytuje veriteľ dlžníkovi medziúver pod č. XXXXXXX XXX vo

výške 7.600,- Eur. V článku II. Základné úverové podmienky bolo dohodnuté: druh úveru: medziúver/
spotrebiteľský na dobu určitú; výška medziúveru/celková výška úveru: 7.600,- Eur; úroková sadzba
medziúveru: 6,49% p.a.; výška mesačnej splátky úrokov z medziúveru 41,11 Eur; splatnosť splátok
úrokov z medziúveru: 15. deň mesiaca; počet splátok úrokov z medziúveru do pridelenia cieľovej sumy:
263. Medziúver bol poskytnutý dlžníkovi, ktorý mal uzatvorenú existujúcu zmluvu o stavebnom sporení

číslo XXXXXXX XXX. Počiatočný vklad na účet tejto zmluvy bol 0%. Výška mesačného vkladu, ktorý mal
dlžník realizovať, bol 11,31 Eur, pričom splatnosť tohto vkladu bol 15. deň mesiaca. Počet mesačných
vkladov, ktoré bolo potrebné uskutočniť na splnenie podmienky pridelenia cieľovej sumy, bolo 263.
Ďalej v zmluve bola uvedená ročná percentuálna miera nákladov pri stavebnom úvere: 3,05% a ročná
percentuálna miera nákladov pri medziúvere 6,85% p.a.; konečná splatnosť medziúveru do 15. 06.

2044; doba trvania medziúveru (v rokoch): 30; priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov
bola uvedená vo výške 17,99% p.a.. V článku X. bola dohodnutá mimoriadna splatnosť.
1.4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 52 ods.1, 2, 3, 4, § 53 ods.1, 9, § 100 ods.1, §
101, § 103, § 517 ods. 1, 2, § 565 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
(ďalej len ,,OZ“ alebo ,,Občiansky zákonník“), § 1 ods.1, 2, § 7 ods.1, 2, § 9 ods. 1, 2 zákona č.

129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplneníniektorýchzákonovvzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvy(ďalejlen,,ZoSÚ“alebo,,zákonč.
129/2010 Z. z.“), § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,nariadenie č. 87/1995 Z. z.“).
1.5. Súd prvej inštancie konštatoval, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými 1/, 2/ vznikol

na základe zmluvy o úvere, predmetom ktorého bolo poskytnutie medziúveru vo výške 7.600,- Eur.
Ide o špecifický úverový vzťah, pričom medziúver je označovaný tiež ako preklenovací úver. Úver je
poskytovaný stavebnými sporiteľňami a slúži na preklenutie časového obdobia do pridelenia cieľovej
sumy na zmluve o stavebnom sporení. Medziúver sa poskytuje vo výške cieľovej sumy a je poskytnutý
s tým, že dlžník naďalej prispieva aj na stavebné sporenie a zároveň spláca úroky a poplatky z celej

cieľovej čiastky súvisiace s medziúverom. Po splnení všetkých podmienok pre pridelenie cieľovej čiastky
a zároveň aj stavebného úveru sa časť medziúveru vyplatí z nasporenej sumy a zvyšok sa spláca už
ako stavebný úver.
1.6. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca uzavrel
zmluvu v postavení dodávateľa a žalovaní 1/, 2/ boli v postavení spotrebiteľa (pri uzatváraní zmluvy

nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti) s tým, že zmluva o
úvere je spotrebiteľskou zmluvou. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné aplikovať príslušné ustanovenie
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Zmluvu súd prvej inštancie zároveň podriadil aj
pod právny režim zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, keďže jej predmetom je aj poskytnutiespotrebiteľského stavebného úveru po splnení nároku na jeho poskytnutie počas preklenovacieho úveru
a súčasne pod zákon č. 129/2010 Z. z..
1.7. Podľa názoru súdu prvej inštancie zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o

spotrebiteľskomúverevzmysle§9ods.1,2zákonač.129/2010Z.z.,keďževzmluvebolriadneuvedený
druh spotrebiteľského úveru, obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo veriteľa, meno, priezvisko, dátum
narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľov, doba trvania zmluvy a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru, celková výška a konkrétna mena spotrebiteľského úveru, úroková
sadzba úveru, podmienky jej uplatňovania, odplata podľa osobitných predpisov, ročná percentuálna

miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ako aj výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov.
1.8. Vzhľadom na povahu a charakter celkovej povahy zosplatnenia úveru súd prvej inštancie mal za
to, že aj pri spotrebiteľských úveroch je veriteľ povinný uplatniť svoje právo na vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru v zmysle obmedzení § 565 veta druhá OZ, t. j. najneskôr do splatnosti najbližšej
splátky úveru. Ak toto právo nevyužije, jeho právo na predčasné zosplatnenie zaniká a dlžník je povinný

uhrádzaťindividuálnesplátkyúveru,pričomkzosplatneniuúveruúčinnýmspôsobomnedôjde. Veriteľovi
patrí právo na predčasné zosplatnenie úveru do tej najbližšej splátky úveru, ktorá nasleduje po uplynutí
3 mesiacov od omeškania s úhradou prvej omeškanej splátky za predpokladu, že je zároveň dlžník
upozornený v lehote podľa § 53 ods. 9 OZ na existenciu dlhu a na možnosť vykonania predčasného
zosplatnenia úveru.

1.9. Pokiaľ podľa tvrdení žalobcu žalobca zosplatnil úver pre splátku splatnú dňa 15. augusta 2018, v
prípade upozornenia veriteľa podľa § 53 ods. 9 OZ a uplynutia 3 mesiacov od splatnosti tejto splátky (15.
11. 2018) mohol veriteľ uplatniť právo na predčasné zosplatnenie úveru najneskôr ku dňu 15. 12. 2018.
Ak toto svoje právo nezrealizoval, nemohlo dôjsť k účinnému zosplatneniu úveru z dôvodu omeškania s
úhradou splátky splatnej ku dňu 15. 08. 2018, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca

ako veriteľ uplatnil a využil toto svoje právo až Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru
datovaným až dňom 25. 04. 2019 (po uplynutí uvedených lehôt), a preto v predmetnom prípade nedošlo
k účinnému zosplatneniu úveru.
1.10. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca nepreukázal v konaní ani splnenie
ďalších podmienok na zosplatnenie úveru, keďže nepreukázal, že Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej

splatnosti úveru z 25. 04. 2019 bolo aj skutočne doručené žalovaným 1/, 2/, pričom v tomto smere
žalobca neprodukoval žiaden dôkaz, a teda aj z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k platnému predčasnému
zosplatneniu úveru.
1.11. Keďže v predmetnom prípade nedošlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti predmetného
úveru a prihliadnuc na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaných 1/, 2/, súd prvej inštancie

aplikoval ustanovenie § 103 vetu prvú Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že ak bolo dohodnuté
plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti
1.11.1. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaní 1/, 2/ od 15. 08. 2018 neuhradili žiadne
splátky, pričom podľa bodu X.X zmluvy o úvere mali žalovaní 1/, 2/ uhrádzať splátky vo výške 41,11 Eur
mesačne, ktoré boli splatné v 15. deň každého mesiaca (bod X.X zmluvy o úvere).

1.11.2. Žalobca podal žalobu na Okresný súd v Banskej Bystrici (upomínací súd) dňa 22. 07. 2021.
Súd prvej inštancie v súvislosti s námietkou premlčania vznesenou žalovanými 1/, 2/ dospel k záveru,
že námietka premlčania žalovaných 1/, 2 s odkazom na § 101, § 103 veta prvá OZ je dôvodná, čo sa
týka splátok splatných pred dňom 22. 07. 2018.
1.11.3. Žalobca má nárok (keďže nedošlo k riadnemu predčasnému zosplatneniu úveru) na jednotlivé

mesačné splátky, ktoré nie sú premlčané, t. j. od 15. 08. 2018 až do termínu vyhlásenia rozsudku (do
15. 03. 2023), pričom sa jedná o 56. mesačných splátok vo výške 41,11 Eur, preto súd prvej inštancie
žalobe čiastočne vyhovel a uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu
2.302,16 Eur (41,11 Eur x 56) a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže žalobca sa
domáhal zaplatenia celkovej sumy 7.198,38 Eur.

1.12.Súdprvejinštancieuložilžalovaným1/,2/ povinnosťzaplatiť spoločneanerozdielnepríslušenstvo
pohľadávky, t. j. zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne.
1.12.1. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia úroku z omeškania odo dňa 26. 04. 2019 zo sumy
369,99 Eur, pričom táto suma pozostáva z 9. mesačných splátok vo výške 41,11 Eur s tým, že sa jedná o
nepremlčané splátky, a to splátky splatné ku dňu 15. 08., 15. 09., 15.10., 15.11. a 15. 12. 2018 a splátky

splatné ku dňu 15. 01., 15. 02., 15. 03. a 15. 04. 2019, čo predstavuje teda sumu 9 x 41,11 Eur, z ktorej
súd prvej inštancie priznal úroky z omeškania vo výške 369,99 Eur od 26. 04. 2019 a uložil žalovaným
1/, 2/ povinnosť zaplatiť zákonný úrok z omeškania z ďalších mesačných splátok v zmysle zmluvy o
úvere až do splátky splatnej 15. 03. 2023.1.13. Pokiaľ sa žalobca žalobou domáhal aj zaplatenia úroku vo výške 6,49% ročne, súd prvej inštancie v
tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže nedošlo k predčasnému zosplatneniu úveru a žalobca
mal nárok na jednotlivé nepremlčané splátky vo výške mesačnej sumy 41,11 Eur, pričom v tejto sume

sú zahrnuté aj dohodnuté úroky.
1.14. Podľa názoru súdu prvej inštancie zmluva o úvere neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky
namietané žalovanými 1/, 2/, ktoré by v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka spôsobovali značnú
nerovnováhu v neprospech žalovaných 1/, 2/.
1.15. Vo vzťahu k námietke žalovaných 1/, 2/ týkajúcej sa nesplnenia povinnosti žalobcu ako veriteľa

s odbornou starostlivosťou skúmať schopnosť žalovaných 1/, 2/ ako dlžníkov splácať spotrebiteľský
úver, tzv. bonitu v zmysle § 7 ZoSÚ, súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca skúmal s odbornou
starostlivosťou schopnosť žalovaných 1/, 2/ splácať úver, pričom vychádzal nielen z údajov žalovaných
1/, 2/, ktoré pred poskytnutím úveru poskytli žalobcovi (vychádzajúc z výplatných pások predložených
žalovanými 1/, 2/), ale aj z bankového registra, preto žalobca pri poskytnutí úveru posúdil schopnosť
žalovaných 1/, 2/ splácať úver s odbornou starostlivosťou, túto žiadnym spôsobom neporušil, a preto

ani táto námietka nebola dôvodná.
1.16. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného
sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“ alebo ,,Civilný sporový poriadok“)
a uložil žalobcovi nahradiť žalovaným 1/, 2/ trovy konania v rozsahu 36% z dôvodu, že žalobca bol v
konaní úspešný ohľadne priznanej sumy 2.302,16 Eur. Žalobca sa domáhal zaplatenia istiny vo výške

7.198,38 Eur, a teda jeho úspech predstavuje v percentuálnom vyjadrení výšku 32%. Keďže predmetom
žalobného návrhu bolo zaplatenie celkovej sumy 7.198,38 Eur s príslušenstvom a vo zvyšnej časti bola
žaloba zamietnutá, z toho vyplýva, že žalovaní 1/, 2/ boli úspešní vo výške 68%, preto majú nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 36% (68% - 32%).
1.16.1. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

2. Žalobca podal včas formálne odvolanie proti celému rozsudku súdu prvej inštancie, avšak z obsahu
jeho odvolania vyplýva, že de facto podal odvolanie proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým

žalobu v prevyšujúcej časti zamietol (II. výrok) a do závislého výroku o trovách konania (III. výrok).
2.1. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f), d), h) CSP.
2.2. Uviedol, že podľa názoru súdu prvej inštancie nemohlo dôjsť k platnému predčasnému zosplatneniu
úveru, keďže on nepreukázal zosplatnenie predmetného úveru tým, že nepreukázal, že Oznámenie o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 25. 04. 2019 bolo aj skutočne doručené žalovaným 1/,

2/, pričom nepredložil predmetné oznámenie určené žalovanej 2/.
2.2.1. Poukázal na to, že k žalobe priložil okrem iného Oznámenie o vyhlásení splatnosti zo dňa 25. 04.
2019 určené pre žalovaného 1/ a taktiež pre žalovanú 2/ spolu s neprevzatými zásielkami žalovaných 1/,
2/. Žalobu podal dňa 22. júla 2021 cez portál e-žaloby, pričom predmetné oznámenie s prílohami bolo
priložené vo formáte TIF, ktorý je ako formát prikladaných súborov povolený. Uvedené podanie žalobcu

spolu s predmetným kompletným oznámením je stále evidované na portáli e-žaloby.
2.2.2. On si splnil dôkaznú povinnosť ohľadne neprevzatej zásielky – Oznámenia o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti zo dňa 25. 04. 2019 pre žalovaného 1/ a pre žalovanú 2/, preto súd prvej inštancie
dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že nemohlo dôjsť k platnému predčasnému zosplatneniu
úveru. Uvedeným postupom došlo zo strany súdu prvej inštancie

k porušeniu práva na spravodlivý proces.
2.3. Z ustanovenia § 53 ods. 9 OZ vyplýva, že veriteľ si môže právo straty výhody splátok uplatniť
najskôr až po uplynutí 3-mesačnej lehoty od omeškania dlžníka so zaplatením splátky, t. j. až po
uplynutí ustanovenej lehoty nastane strata výhody splátok upravená v ustanovení § 565 OZ (ak je
súčasne splnená podmienka o upozornení dlžníka, že veriteľ požaduje zaplatenie celej pohľadávky),

pričom zároveň platí, že veriteľ má právo a nie povinnosť žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky. Žiaden právny predpis neustanovuje veriteľovi povinnosť upozorniť dlžníka
na zosplatnenie celého dlhu hneď po uplynutí 3- mesačnej lehoty.
2.4. V tomto prípade, ak strata výhody splátok nastala pre splátku splatnú 15. 08. 2018, on si mohol
uplatniťprávonazaplatenieceléhozostatkudlhunajskôraždňa15.11.2018.Nesúhlasilsnázoromsúdu

prvej inštancie, že si právo na zosplatnenie úveru mohol uplatniť len do 15. 12. 2018, t. j. do najbližšej
splátky úveru, ktorá nasleduje po uplynutí 3 mesiacov od omeškania s úhradou prvej omeškanej splátky.
2.5. Podotkol, že sa opakovane neúspešne pokúšal písomne i telefonicky kontaktovať žalovaných 1/,
2/ od omeškania splátky splatnej 15. 11. 2018, preto listom zo dňa 15. 01. 2019 upozornil žalovaných1/, 2/ na to, že sú v omeškaní s riadnym plnením splátok, a ak nebude realizovaná úhrada spolu
so splátkou splatnou za mesiac január 2019, tak vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru. Z dôvodu, že
od upozornenia do oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti nebola realizovaná žiadna úhrada

a omeškanie naďalej trvalo, preto vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 25. 04. 2019.
2.5.1. Ak by žalovaní 1/, 2/ zaplatili splátku od upozornenia na vyhlásenie splatnosti do samotného
oznámenia o vyhlásení splatnosti, bol by povinný celý proces zopakovať. Pretože žalovaní 1/, 2/
nezaplatili od upozornenia na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti žiadnu ďalšiu splatnú splátku, bol
oprávnený kedykoľvek vyhlásiť splatnosť, keďže je to jeho právo a nie povinnosť.

2.6.,,Akveriteľnepoužijevdôsledkunesplnenianiektorejsplátkysvojeprávoaneoznámidlžníkovialebo
neuplatní na súde najneskoršie do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky, že trvá na zaplatení celej
pohľadávky a dlžník medzitým zaplatí ďalšiu splátku riadne a včas, veriteľ už po zaplatení ďalšej splátky
nemôže svoje právo využiť. V takom prípade sa môže domáhať len zaplatenia už splatnej splátky. Svoje
právo môže veriteľ využiť kedykoľvek v prípade nezaplatenia niektorej z ďalších splátok a vyvolať tak
splatnosť celého dlhu. Ak dlžník včas splátku nesplatí, dostáva sa do omeškania s celým dlhom.“ (viď

komentár A. J. k § 565 Občianskeho zákonníka)
2.6.1. Na podporu svojich tvrdení poukázal aj na rozhodovaciu prax všeobecných súdov (napr.
rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28. 06. 2021 sp. zn. 16CoCsp/22/2021, rozhodnutie
Krajského súdu v Nitre zo dňa 31. 03. 2022 sp. zn. 7CoCsp/4/2021, rozhodnutie Krajského súdu v
Trenčíne zo dňa 15. 07. 2021 sp.zn. 6CoCsp/12/2021).

2.7. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,krajský súd“
alebo ,,odvolací súd“) rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal
mu nárok na náhradu trov konania (vrátane trov odvolacieho konania) v rozsahu 100 %.

3. Žalovaní 1/, 2/ podali včas formálne odvolanie proti celému rozsudku súdu prvej inštancie, avšak

z obsahu ich odvolania vyplýva, že de facto podali odvolanie proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorým im súd prvej inštancie uložil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 2.302,16 Eur s príslušenstvom
(I. výrok) a do závislého výroku o trovách konania (III. výrok).
3.1. Odvolanie odôvodnili odvolacími dôvodmi podľa § § 365 ods. 1 písm. a), b), d),e), f), h) CSP.
3.2. Mali za to, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepresvedčivý a nepreskúmateľný, keďže súd prvej

inštancie riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie, a teda je arbitrárnym rozhodnutím.
3.3. Podľa ich názoru žaloba bola podaná po uplynutí všeobecnej premlčacej doby a súd prvej inštancie
sa nedostatočne vysporiadal s ich námietkou premlčania, pričom neaplikoval na posudzovanú vec
ustanovenie § 54a OZ, preto opätovne vzniesli námietku premlčania.
3.4. Mali za to, že splátka, kvôli ktorej veriteľ pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, je

splátka zročná ku dňu 15. 05. 2018, od ktorej uplynuli najmenej 3 mesiace a od tohto dňa začína plynúť
premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 16. 05. 2021. Žaloba bola doručená na Okresný súd Banská
Bystrica dňa 22. 07. 2021 (na súd prvej inštancie dňa 19. 01. 2022) po uplynutí premlčacej doby, keďže
nárok žalobcu zo zmluvy o úvere a zmluvy o medziúvere sa premlčal ešte pred podaním žaloby, a to
dňa 16. 05. 2021.

3.4.1. Oni boli upozornení na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dňa 15. 01. 2019 a zároveň boli vyzvaní
k úhrade sumy 292,- Eur, čo bola celková výška nezaplatených úrokov z medziúveru. Táto suma
predstavuje 7 celých splátok úrokov medziúveru vo výške 41,11 Eur každý mesiac a 1 čiastočnú splátku
vo výške 4,26 Eur. Žalobca oznámenie o mimoriadnej splatnosti poslal 15. 01. 2019, veriteľ teda za
omeškané splátky k tomuto dňu musel počítať splátky splatné 15. 12. 2018, 15. 11. 2018, 15. 10. 2018,

15. 09. 2018, 15. 08. 2018, 15. 07. 2018,15. 06. 2018 v plnej výške 41,11 Eur a splátku splatnú k l5.
máju 2018 v čiastočnej výške 4,23 Eur.
3.4.2.Uviedli,žepodľa§103vetadruháOZpremlčaciadobazačneplynúťododňa zročnostinesplnenej
splátky.
3.5.V tejto súvislosti poukázali na rozsudky všeobecných súdov (rozsudok Krajského

súdu v Trnave zo dňa 19. 10. 2020 sp. zn. 23CoCsp/24/2020, rozhodnutie Krajského
súdu v Trnave zo dňa 22. 03. 2022 sp. zn. 11CoCsp/42/2021, rozsudok Okresného súdu Bratislava II
sp. zn. 9Csp/5/2020).
3.6. V ďalšej časti odvolania poukázali na ich právo na spravodlivý proces a s tým súvisiacu judikatúru
najvyšších súdnych autorít.

3.7. Vzhľadom na to, že žalobný nárok žalobcu je premlčaný, navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a rozhodnutie, alebo rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, žalobu zamietol a priznal im nárok
na náhradu trov konania s tým, že žalobca nemá voči nim nárok na náhradu trov konania.4. Žalovaní 1/, 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zotrvali na ich tvrdeniach, že úver je premlčaný.
4.1.Poukázalinato,žedo15.10.2015pravidelnesplácaliúver,potomsadostali dofinančnýchťažkostí,

preto nevedeli úver pravidelne splácať. Ďalšiu splátku úveru zaplatili až v marci 2016 (4 mesačné
splátky), a teda už vtedy žalobca mohol konať v jeho prospech, ale nekonal. Ďalej kvôli pretrvávajúcim
problémom platili žalobcovi nepravidelne. Žalobca im 15. 01. 2019 poslal upozornenie na vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti, ktoré im nebolo doručené, preto nevedeli o upozornení ani o požiadavke na
zaplatenie sumy 292,64 Eur.

4.1.1. Mali za to, že splátka, kvôli ktorej veriteľ pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, je
splátka zročná ku dňu 15. 05. 2018, od ktorej uplynuli najmenej 3 mesiace a od tohto dňa začína plynúť
premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 16. 05. 2021. Žaloba bola doručená na Okresný súd Banská
Bystrica dňa 22. 07. 2021 (na súd prvej inštancie dňa 19. 01. 2022) po uplynutí premlčacej doby, keďže
nárok žalobcu zo zmluvy o úvere a zmluvy o medziúvere sa premlčal ešte pred podaním žaloby, a to
dňa 16. 05. 2021.

4.2. Oni boli upozornení na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dňa 15. 01. 2019 a zároveň boli vyzvaní
k úhrade sumy 292,64 Eur, čo bola celková výška nezaplatených úrokov z medziúveru. Táto suma
predstavuje 7 celých splátok úrokov medziúveru vo výške 41,11 Eur za každý mesiac a 1 čiastočnú
splátku vo výške 4,87 Eur. Žalobca oznámenie o mimoriadnej splatnosti poslal 15. 01. 2019, veriteľ teda
za omeškané splátky k tomuto dňu musel počítať splátky splatné 15. 12. 2018, 15. 11. 2018, 15. 10.

2018, 15. 09. 2018, 15. 08. 2018, 15. 07. 2018,15. 06. 2018 v plnej výške 41,11 Eur a splátku splatnú
k l5. 05. 2018 v čiastočnej výške 4,87 Eur.
4.2.1. V tejto súvislosti poukázali na rozsudky všeobecných súdov (rozsudok Krajského
súdu v Trnave zo dňa 19. 10. 2020 sp. zn. 23CoCsp/24/2020, rozhodnutie Krajského
súdu v Trnave zo dňa 22. 03. 2022 sp. zn. 11CoCsp/42/2021, rozsudok Okresného súdu Bratislava II

sp. zn. 9Csp/5/2020).
4.3. Ďalej upozornili na dodržania princípu právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia a
rovnakej rozhodovacej praxe.
4.4. Vzhľadom na to, že vzniesli námietku premlčania, je potrebné aplikovať kogentné
ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/, 2/ uviedol, že trvá na podanom odvolaní a na
všetkých skutkových a právnych tvrdeniach v ňom uvedených.
5.1. Mal za to, že nárok uplatnil v trojročnej premlčacej dobe, odkedy sa právo mohlo vykonať po prvý
raz, a teda nárok nie je premlčaný.

5.2. Celkové pripísané vklady na konto medziúveru boli vo výške 1.840,- Eur (vrátane pripísaného
bonusu na úrokoch medziúveru), pričom prijaté vklady sa započítavali na najstaršie splatné splátky.
Splátky boli splatné 15. deň mesiaca.
5.3. Z predloženého výpisu účtu medziúveru vyplýva, že v roku 2014 boli celkové prijaté vklady vo výške
200,52 Eur, z čoho sa uspokojili všetky splátky za rok 2014.

5.3.1. V roku 2015 boli celkové prijaté vklady vo výške 407,93 Eur, z čoho sa uspokojili splátky za mesiac
január až november 2015 a čiastočne splátka za mesiac december 2015 vo výške 4,42 Eur. Za rok 2015
zostala neuhradená splátka vo výške 38,68 Eur (splátka za mesiac december 2015).
5.3.2. V roku 2016 boli celkové prijaté vklady vo výške 408,56 Eur, z čoho sa uspokojila nezaplatená
splátka za mesiac december 2015 vo výške 38,68 Eur a splátky za mesiac január až august 2016 a

čiastočne splátka za september 2016 vo výške 41,08 Eur. Za rok 2016 zostali neuhradené splátky vo
výške 123,32 Eur (čiastočne splátka za mesiac september 2016 vo výške 0,02 Eur a splátky za mesiac
október – december 2016 vo výške 123,30 Eur).
5.3.3.V roku 2017 boli celkové prijaté vklady vo výške 534,38 Eur, z čoho sa uspokojili nezaplatené
splátky za mesiac september - december 2016 vo výške 123,32 Eur a splátky za mesiac január až

október 2017. Za rok 2017 zostali neuhradené splátky vo výške 82,22 Eur (splátky za mesiac november
– december 2017).
5.3.4. V roku 2018 boli celkové prijaté vklady vo výške 288,61 Eur, z čoho sa uspokojili splátky za mesiac
január - júl 2018 a čiastočne splátka za mesiac august 2018 vo výške 0,90 Eur. Za rok 2018 tak zostali
neuhradené splátky vo výške 204,60 Eur (čiastočne splátka za mesiac august 2018 vo výške 40,20 Eur

a splátky za mesiac september – december 2018 vo výške 164,40 Eur).
5.3.5. Žalovaným 1/, 2/ bola v roku 2016 poskytnutá reštrukturalizácia omeškaných splátok vo výške
82,22 Eur, na uvedené splátky sa hľadelo ako na zaplatené, t. j. žalovaní 1/, 2/ sa s uvedenými splátkami
nedostali do omeškania. V zmysle listu zo dňa 19. 12. 2016 sa splátky vo výške 82,22 Eur mali buďzahrnúť do celkového dlhu úveru pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti, resp. ak by žalovaní 1/, 2/ úver
splácali riadne a včas, tak by sa reštrukturalizované omeškané splátky uhradili na konci splácania
medziúveru, čím by sa o uvedené dve splátky predlžila celková splatnosť úveru.

5.3.6. Z uvedeného (ako aj z výpisu z účtu medziúveru) vyplýva, že žalovaní 1/, 2/ sa dostali do
omeškania až so splátkou splatnou za mesiac august 2018, splatnou k 15. dňu v mesiaci, nakoľko táto
splátka nebola uhradená v plnej výške. On vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru pre splátku splatnú k
15. 08. 2018, t. j. premlčacia doba mu začala plynúť nasledujúci deň po splatnosti splátky, pre ktorú
došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, teda od 16. 08. 2018.

5.3.7. Svoj nárok uplatnil na súde žalobou dňa 22. 07. 2021, t. j. v trojročnej premlčacej dobe odkedy
sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
5.4. Podľa jeho názoru výpočet poslednej omeškanej splátky žalovanými 1/, 2/, vychádzajúc zo sumy
uvedenej v Upozornení na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 15. 01. 2019, je nesprávny, pretože
v predmetnom upozornení na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti omeškaná suma - 292,64 Eur zahŕňa
aj omeškanie na konte sporenia vrátane vkladu za mesiac január 2019, preto nemožno uvedenú sumu

vydeliť len výškou splátky úrokov medziúveru (41,11 Eur).
5.4.1. Pri určení poslednej omeškanej splátky je potrebné vychádzať z výpočtu tak, že poslednou
omeškanou splátkou je splátka splatná za mesiac august 2018, splatná k 15. dňu v mesiaci, nakoľko
táto splátka nebola uhradená v plnej výške.
5.5. Podľa jeho názoru žalovaní 1/, 2/ nesprávne interpretovali ustanovenie § 565 OZ.

5.5.1. Ak by žalovaní 1/, 2/ zaplatili splátku od upozornenia na vyhlásenie splatnosti do samotného
oznámenia o vyhlásení splatnosti, bol by povinný celý proces zopakovať. Pretože žalovaní 1/, 2/
nezaplatili od upozornenia na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti žiadnu ďalšiu splatnú splátku, bol
oprávnený kedykoľvek vyhlásiť splatnosť, keďže je to jeho právo a nie povinnosť.
5.5.2. Na podporu svojich tvrdení poukázal aj na rozhodovaciu prax všeobecných súdov (napr.

rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28. 06. 2021 sp. zn. 16CoCsp/22/2021, rozhodnutie
Krajského súdu v Nitre zo dňa 31. 03. 2022 sp. zn. 7CoCsp/4/2021, rozhodnutie Krajského súdu v
Trenčíne zo dňa 15. 07. 2021 sp. zn. 6CoCsp/12/2021).

6. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných 1/, 2/ k jeho odvolaniu konštatoval, že žalovaní 1/, 2/ vo

vyjadrení k jeho odvolaniu neuviedli žiadne nové skutočnosti, ktoré predtým uviedli vo svojom odvolaní
a ku ktorým sa už on vyjadril.
6.1. Trval na svojich skutkových a právnych tvrdeniach, na svojom odvolaní, na vyjadrení
k odvolaniu žalovaných 1/, 2/, v ktorom špecifikoval, pre ktorú splátku vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru a teda jeho nárok nie je premlčaný.

7. Žalovaní 1/, 2/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedli, že s tvrdeniami žalobcu nesúhlasia
a považujú ich za účelové.
7.1. Trvali na tom, že úver je premlčaný. V tejto súvislosti poukázali na § 103, § 565, § 53 ods. 9 OZ.
7.2. Oni zaplatili sumu 1.840,-, pričom splátka vo výške 41,11 Eur bola zaplatená 15. 02. 2018

a čiastočne dňa 15. 03. 2018 vo výške 31,16 Eur, a teda premlčacia doba začala plynúť dňa 16. 03.
2018 a končila 16. 03. 2021.
7.3. Poukázali na to, že na zmluvu o úvere sa vzťahujú predpisy o ochrane spotrebiteľa (OZ, ZoSÚ,
zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa), a teda zmluva má byť posúdená ex offo.

8. V ďalšom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu žalovaní 1/, 2/ zotrvali na námietke premlčania, na zaplatení
sumy 1.840,- Eur, opätovne poukázali na rozhodnutia všeobecných súdov, podotkli, že už v r. 2015
a 2016 nesplácali úver, avšak v tom období sa žalobca nesnažil o zosplatnenie pohľadávky. Podotkli, že
v decembri 2016 im bola poskytnutá ,,reštrukturalizácia“ omeškaných splátok, pričom bod X.XX zmluvy
o úvere považovali za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom § 379 a § 380 CSP, bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 2 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

10. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež
zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak ajdôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom
vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetom sporu medzi stranami je zaplatenie sumy
7.642,75 Eur s príslušenstvom s odkazom na zmluvu o úvere uzatvorenú medzi žalobcom ako veriteľom
a žalovaným 1/ ako dlžníkom a žalovanou 2/ ako spoludlžníkom, na základe ktorej žalobca poskytol
žalovaným medziúver vo výške 7.600,- Eur (č. l. 91 a nasl. spisu).

12. Pokiaľ súd prvej inštancie pri rozhodnutí vychádzal z premisy, že zmluvu o úvere uzavretú medzi
žalobcom a žalovanými 1/, 2/ treba klasifikovať ako zmluvu spotrebiteľskú, považuje odvolací súd za
vecne správne s poukazom na to, že žalobca mal pri uzavretí zmluvy postavenie veriteľa (dodávateľa)
a žalovaní 1/, 2/ postavenie spotrebiteľa.

13. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre

nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
13.1. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie

tohto práva.

14. Keďže zo strany žalobcu došlo k uplatneniu práva podľa § 565 OZ (viď Oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 25. 04. 2019; č. l. 13 spisu), súd prvej inštancie správne skúmal,

či boli splnené všetky kumulatívne zákonné podmienky pre uplatnenie práva žalobcu podľa § 565, §
53 ods. 9 OZ, a to: 1/ existenciu dohody medzi účastníkmi zmluvy o tom, že pri nesplnení niektorej zo
splátky nastane splatnosť celej pohľadávky, 2/ omeškanie žalovaných 1/, 2/ (spoludlžníkov) so splátkou,
3/ upozornenie spotrebiteľov (žalovaných 1/, 2/) na uplatnenie práva veriteľa v zákonom stanovenej
lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní na uplatnenie práva, 4/ či veriteľ požiadal žalovaných 1/, 2/

o zaplatenie celej pohľadávky najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej pohľadávky.

15. Medzi stranami nebolo sporná existencia dohody medzi účastníkmi zmluvy o úvere o tom, že pri
nesplnení niektorej zo splátky nastane splatnosť celej pohľadávky (viď konkrétne D.. K. zmluvy o úvere).
15.1. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že zo strany žalobcu došlo k uplatneniu práva

podľa § 565 OZ pre splátku splatnú dňa 15. 08. 2018 (nie pre splátku splatnú 15. 05. 2018 ako sa mylne
domnievajú žalovaní 1/, 2/) vo výške 41,11 Eur, ktorá nebola zo strany žalovaných 1/, 2/ zaplatená
riadne a včas
15.2. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca upozornil žalovaných 1/, 2/ na vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru listami zo dňa 15. 01. 2019, ktoré boli žalovaným 1/, 2/ doručované na

adresu C. XXX, XXX XX L. C., uvedenú žalovanými 1/, 2/ v zmluve o úvere. Zásielky sa žalobcovi vrátili
dňa 22. 01. 2019 s poznámkou ,,adresát neznámy“.
15.3. Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru s odkazom na Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru zo dňa 25. 04. 2019, ktoré bolo doručované žalovaným 1/, 2/ na adresu C. XXX,
XXX XX L. C., uvedenú žalovanými 1/, 2/ v zmluve o úvere (viď elektronický súdny spis). Zásielky sa

žalobcovi vrátili dňa 07. 05. 2019 s poznámkou ,,adresát neznámy“.
15.4. Odvolací súd konštatuje, že v prípade vrátenia zásielky bez jej uloženia na pošte z dôvodu, že je
účastník neznámy, sa v zmysle čl. K. M. XX.X. zmluvy o úvere považuje zásielka za doručenú v deň,
keď sa táto vrátila veriteľovi (fikcia doručenia).

16. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie uplatnili námietku žalovaní 1/, 2/ námietku
premlčania.

17. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej
len ,,najvyšší súd“) z 26. 06. 2024 sp. zn. 7Cdo/43/2023, z ktorého vyplýva:

,,32. Vec prejednávajúci senát 7C danú problematiku riešil v rozhodnutí sp. zn. 7Cdo/268/2020 zo dňa
29. novembra 2022 - rozhodnutie publikované pod R 29/2023 v Zbierke rozhodnutí najvyššieho súdu
a stanovísk súdov Slovenskej republiky D. X/XXXX. 33. V uznesení sp. zn. 7Cdo/268/2020 najvyšší
súd ako súd dovolací uviedol: „Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právovykonané, inak môžu nastať účinky premlčania podľa § 100 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba
je ustanovená konkrétnym časovým úsekom, ktorý má určený začiatok plynutia. Dĺžku premlčacej doby
určuje zákon. Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka upravuje trojročnú všeobecnú premlčaciu

dobu. Občiansky zákonník stanovuje objektívny začiatok plynutia premlčacej doby. Za tento deň sa
všeobecne považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohla byť
dôvodne podaná žaloba na súd (actio nata). Trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo
mohlo vykonať po prvý raz. Rozhodujúcou skutočnosťou z hľadiska možnosti uplatniť právo na súde a
začiatku plynutia (všeobecnej) premlčacej doby je okamih splatnosti (zročnosti) záväzku (dlhu), ktorý

je konkrétnym momentom, kedy je dlžník povinný záväzok (dlh) splniť, a nie momentom, kedy je
dlžník k splneniu iba oprávnený. Splatnosť úverovej pohľadávky žalobkyne je daná (spotrebiteľskou)
úverovou zmluvou, v ktorej si banka s dlžníkmi dohodli plnenie v splátkach, s oprávnením banky
pre prípad neuhradenia dlžníkom splatné peňažné záväzky v termíne, vyhlásiť úver za splatný. Ide
o postupné čiastkové plnenie, ktoré nie je ani opakujúcim sa, či trvajúcim plnením, ani čiastočným
plnením. V prípade takéhoto čiastkového plnenia, ktoré je v literatúre prevažne označované ako plnenie

v splátkach, je plnenie vopred rozvrhnuté do čiastkových úsekov, ktoré až ako spoločný celok tvoria dlh.
Splatnosťtýchtoúsekovjevšakdanásamostatne(oddelene),tedakaždýdielmáurčenúsvojukonkrétnu
splatnosť. Celkový predmet záväzku je však vopred kvantitatívne určený, pričom jednotlivo plnenými
dielmi sa rozsah celej pohľadávky postupne znižuje. Ide teda o rozloženie zamýšľaného jednorazového
plnenia v niekoľkých postupných čiastkových plneniach, taktiež jednorazových, pričom dobu splnenia

treba rozlišovať jednak pre plnenie celého záväzku, jednak pre jednotlivé čiastkové plnenie. Dobou
splnenia čiastkového plnenia je doba jednorazového splnenia jednotlivej dávky, dobou splnenia celého
záväzku je doba splnenia poslednej dávky - teda poslednej splátky. V prípade čiastkového plnenia veriteľ
nemôže žiadať dlžníka o splnenie jednorazové; to však neplatí pre situáciu uvedenú v ustanovení § 565
Občianskeho zákonníka, v ktorej dlžník včas a riadne nesplnil niektorú zo splátok, ak to bolo dohodnuté

alebo určené v rozhodnutí - tu je veriteľ oprávnený žiadať dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky, s
ktorou sa dlžník ocitol v omeškaní, pričom toto oprávnenie môže veriteľ uplatniť iba do splatnosti
najbližšej budúcej splátky. V takomto prípade dlžník stráca výhodu čiastkového plnenia. Výška aj doba
jednotlivých splátok bola v úverovej zmluve vopred stanovená, pričom splatnosť, prípadné omeškanie
a premlčanie je pri plnení v splátkach treba posudzovať samostatne ohľadom každej zo splátok,

premlčacia doba plynie pri každom čiastkovom plnení odo dňa jeho splatnosti. Ak pri takto dojednanom
plnení sa pre nesplnenie niektorého čiastkového plnenia stane splatný celý dlh, začne pre celý dlh
plynúť premlčacia doba odo dňa splatnosti nesplneného čiastkového plnenia (t. j. splátky). Splnením
jednotlivých splátok dlh čo do príslušnej čiastky zaniká, úplne zanikne až splnením poslednej čiastky
(poslednej splátky). Vo svojej podstate je dlh splátkami rozdelený do niekoľkých čiastkových, zreteľne

oddelených a relatívne samostatných dlhov, ktoré majú určitú vzájomnú súvislosť a v celku predstavujú
súhrnnú výšku pohľadávky. V prípade dojednania straty výhody splátok (ako je to podľa danej úverovej
zmluvy), ktorá sa prejaví v špecifickej zmluvnej sankcii za omeškanie s niektorou zo splátok, dôjde k
zosplatneniu celého zvyšku dlhu. Omeškaním splatnosti jednej splátky si tak dlžník privodí splatnosť
aj všetkých budúcich splátok. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok

premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný
celý dlh. Zákonodarca týmto zákonným ustanovením mienil modifikovať, aby sa pri strate výhody splátok
počítala premlčacia doba celého dlhu už odo dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal
splatným celý dlh, čo je v súlade s cieľom, resp. zámerom inštitútu premlčania ako stimulácie veriteľa k
rýchlemu (včasnému) uplatneniu jeho práv (podľa zásady vigilantibus iura) ako aj snahy predchádzať v

konkrétnych prípadoch dôkaznej núdzi na strane veriteľa v súdnom konaní a prispieť tým k právnej istote
účastníkov občianskoprávnych vzťahov (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/146/2008).
Názor, že premlčacia doba zvyšku dlhu plynie až od jeho splatnosti, teda po tom, čo veriteľ svoje
právo podľa § 565 uplatnil (§ 563) by neprípustne umožňoval odsúvať začiatok plynutia premlčacej
doby nečinnosťou veriteľa, čo mu zabraňuje skutočnosť, že toto právo môže veriteľ použiť najneskôr do

splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (druhá veta § 565), čo je v súlade i s tým legitímnym podkladom
vyplývajúcim z § 101 veta druhá Občianskeho zákonníka, že premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa
právo mohlo vykonať po prvý raz. Pre spotrebiteľské vzťahy, ktorým je i ten v prejednávanej veci môže
veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky až najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej

ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (citovaný § 53 ods. 9). V súvislosti s úpravou režimu straty výhody
splátok zákonodarca v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva,
že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej
zo splátok za podmienok, že už uplynuli tri mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky,a že upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto
práva. Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená
tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo

využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné (pozri A. N.: Občiansky zákonník
pre prax, Eurounion, máj 2015, komentár k § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Z hľadiska vzťahu
medzi „trojmesačnou dobou" a „lehotou nie kratšou ako 15 dní", ktoré rámce spomína § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, zákonodarca výslovne neupravuje, či môžu plynúť súbežne alebo či uvedená
minimálne 15-dňová lehota môže začať plynúť až po uplynutí trojmesačnej doby. Z § 565 veta druhá

Občianskeho zákonníka vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej
dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka). Jednoznačným je iba to, že v čase uplatnenia práva je spotrebiteľ v omeškaní s plnením
niektorej zo splátok tri mesiace a uplynula lehota 15 dní na uplatnenie práva po upozornení dlžníka.
Najvyšší súd zastáva názor, že 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa by mala byť realizovaná

ešte pred uplynutím troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, vychádzajúc z charakteru
upozornenia na možnosť zosplatnenia ako vytvorenia príležitosti pre dlžníka ho ešte odvrátiť, navyše
pokiaľ uplatneniu tohto práva nebráni, ak spotrebiteľ zaplatí niektorú so skorších splátok. Z § 103
Občianskeho zákonníka tiež vyplýva, že premlčacia doba začína plynúť spätne od splatnosti omeškanej
splátky, čo má podstatu v právnej logike, keďže je nesporné, že veriteľ môže svoje právo požadovať

okamžité splnenie celého dlhu vykonať už na druhý deň po splatnosti splátky, pre ktorej nesplnenie bol
dlh zosplatnený. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch. Tam podľa § 53
ods. 9 vo všeobecnosti začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh. Až vtedy sa totiž
môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvýkrát (§ 101 Občianskeho zákonníka). Veriteľovi tým

zostane na uplatnenie svojho práva na súde menej ako celé tri roky všeobecnej premlčacej doby (§
101 Občianskeho zákonníka), pretože tomu bráni práve znenie § 53 ods. 9. Dovolateľka preto žiada
vylúčiť aplikáciu druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka, keďže pohľadávka, ktorú v konaní uplatňuje,
vznikla zo spotrebiteľského zmluvného vzťahu. V súvislosti s postavením sa k uvedenej požiadavke
žalobkyne a tým zároveň i k samotnej dovolacej otázke (bod 8.), je nevyhnutné dôsledne zvážiť žiadanú

redukciu aplikovateľnosti § 103 veta druhá, t. j. vyňatie predmetného zákonného ustanovenia pre
prípady z oblasti spotrebiteľských vzťahov, na ktoré sa vzťahuje § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
Na takýto postup musia byť skutočne pádne dôvody, ktoré na základe systému hodnôt chránených
ústavným poriadkom a zákonmi opodstatňujú záver, že zákonodarca daný prípad skutočne nechcel
zahrnúť do hypotézy právnej normy, a preto túto normu treba redukovať, nakoľko to narúša princíp

právnej istoty. Zákonodarca všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu nestanovuje absolútne, zákon v
konkrétne vymedzených prípadoch môže určiť i osobitnú premlčaciu dobu čo do okamihu začiatku jej
plynutia, ako aj čo do jej dĺžky, takýto zámer ale z § 103 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nie je
možné vyvodiť. Logický je i ten argument dovolateľky, že pripustením uplatnenia druhej vety § 103 aj
v spotrebiteľských vzťahoch by sa dĺžka premlčacej doby dostala do rozporu s už spomenutým § 101

Občianskeho zákonníka v neprospech veriteľa. Navyše premlčanie je právny inštitút, ktorý oslabením
subjektívneho práva veriteľa zvýhodňuje práve dlžníka ako porušiteľa zmluvnej povinnosti. Opačným
postupom by sme sa dostali do rozporu s princípom rovnosti v právach, práve ktorý princíp slúži k
bezprostrednému naplneniu účelu právnej úpravy, rešpektujúc tak i danosti požiadavky ochrany slabšej
strany v spotrebiteľských vzťahoch. Pri ustanovovaní zákonných podmienok ochrany spotrebiteľa,

dlžníka, je totiž nutné dbať na vyváženosť právnej úpravy z hľadiska jednotlivých ústavných štandardov
vrátane princípu právneho štátu. Aj keď je ochrana spotrebiteľov neoddeliteľnou súčasťou súčasného
súkromného práva a postavenie spotrebiteľov je potrebné brať vážne, ochranu spotrebiteľov je nutné
interpretovať triezvo, neutrálne ako akékoľvek iné právne inštitúty. V danom prípade sa to prejavuje
potrebou zabrániť, aby sa slabšia strana - spotrebitelia dostali do horšieho postavenia ako veritelia. V

danom prípade ale najvyšší súd nevidí legitímny dôvod, ktorý by takýto rozdielny prístup ospravedlňoval.
Len to, že spotrebiteľ si ako slabšia strana vyžaduje vyššiu ochranu, tu nestačí. Otázkou potom zostáva,
kedy pre spotrebiteľské vzťahy, na ktoré dopadá § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, začína plynúť
premlčacia doba, keďže práva z týchto vzťahov sú premlčateľné. V tejto súvislosti je predovšetkým
potrebné ustáliť, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka), teda kedy

najskôr mohol veriteľ úspešne podať žalobu na súd (R 17/2017). V tejto súvislosti najvyšší súd odkazuje
na právnu doktrínu z bodu 16., z ktorej vyplýva, že uvedené zákonné ustanovenie (okrem iného) sleduje
nielen dosiahnutie splatnosti celej pohľadávky veriteľa (dodávateľa) pri nesplnení povinností dlžníka
(spotrebiteľa) riadne a včas plniť dojednané čiastkové plnenia (splátky), ale aj vylúčenie tejto možnosti,ak by bolo takéto porušenie iba krátkodobé, nepresahujúce dobu troch mesiacov odo dňa omeškania
so zaplatením splátky. Následne ju dopĺňa tým, že podmienkou výzvy na zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, ktoré právo môže veriteľ uplatniť najneskôr do splatnosti nasledujúcej

splátky je, že veriteľ v zákonnej lehote nie kratšej ako 15 dní upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto,
ktorá začína plynúť nasledujúci deň po tom, čo veriteľovi (dodávateľovi) vzniklo právo podľa § 565, t. j.
po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, bez takéhoto včasného je uplatnenie
neúčinné. Lehota, v ktorej musí byť toto právo uplatnené je najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky
a veriteľ tak môže urobiť až po uplynutí lehoty troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej

splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Vychádzajúc z daných teoretických východísk, ako i
zo znenia na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení najvyšší súd zastáva názor, že veriteľ sa
na súde mohol po prvý raz domáhať svojho práva prvý deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej
doby plynúcej od omeškania spotrebiteľa so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným
celý dlh (za súčasného splnenia upozornenia na zosplatnenie - bod 16). Práve tento deň je teda
najskorším dňom, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka), čo v danom

kontexte znamená, že tento deň je aj začiatkom premlčacej doby práva požadovať splnenie celého dlhu,
čím sa naplní i zámer zákonodarcu, aby premlčacia doba pri zosplatnení celého dlhu nezávisela od
vôle veriteľa (§ 103 Občianskeho zákonníka). Najvyšší súd po zhrnutí významných právnych hľadísk,
vzťahujúcich sa na danú vec, predostiera, že „Podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate
výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej

sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v
ktorých podľa § 53 ods. 9 (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh
za podmienky, že v lehote uvedených 3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15-dňová lehota na
upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvýkrát (§

101 Občianskeho zákonníka)." 34. Rovnaký právny záver vyplýva aj z rozhodnutí najvyššieho súdu sp.
zn. 5Cdo/224/2021, 4Cdo/132/2021, 9Cdo/368/2021, 1Cdo/53/2021, 2Cdo/298/2021, 4Cdo/250/2021,
9Cdo/98/2022. Súdna prax sa už ustálila na závere, že podľa § 103 OZ plynie pri strate výhody splátok
premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný
celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53

ods. 9 OZ (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky,
že v lehote uvedených 3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15 - dňová lehota na upozornenie
spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvýkrát (§ 101 OZ). 35.
Najvyšší súd, rozhodujúc v obdobnej veci, teda už vyriešil dovolateľom nadnesenú právnu otázku tak,

že pri predčasnom zosplatnení peňažného dlhu voči spotrebiteľovi podľa § 565 Občianskeho zákonníka
začína premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených
3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa; 15- dňová lehota
na upozornenie spotrebiteľa by mala byť realizovaná ešte pred uplynutím troch mesiacov od omeškania

so zaplatením splátky. 36. Ak teda v danom prípade odvolací súd považoval za správny právny názor
súdu prvej inštancie, že v spotrebiteľských vzťahoch premlčacia doba celého zosplatneného dlhu plynie
od zročnosti nesplnenej splátky, kvôli ktorej veriteľ využil svoje právo žiadať predčasné splatenie, teda
premlčacia doba podľa § 103 Občianskeho zákonníka pri zosplatnení úveru plynie už od omeškania
prvej splátky, tento jeho názor je vzhľadom na vyššie uvedené nesprávny.“

18. Keďže z obsahu spisu vyplynulo, že v posudzovanej veci žalobca predčasne zosplatnil peňažný dlh
voči spotrebiteľom (žalovaným 1/, 2/) podľa § 565 Občianskeho zákonníka pre splátku splatnú dňa 15.
08. 2018 vo výške 41,11 Eur s tým, že žalobca neupozornil žalovaných 1/, 2/ počas plynutia lehoty
3 mesiacov od omeškania splátky v 15- dňovej lehote na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho

zákonníka (viď Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti z 15. 01. 2019), pričom k zosplatneniu
dlhu nedošlo najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, t. j. do 15. 12. 2018 (viď Oznámenie
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 25. 04. 2019), preto súd prvej inštancie správne
konštatoval, že nedošlo k účinnému zosplatneniu dlhu.

19. Pokiaľ žalobca i žalovaní 1/, 2/ v odvolaniach poukázali na rozhodnutia všeobecných súdov, odvolací
súd zdôrazňuje, že rozhodnutia všeobecných súdov nie sú rozhodnutiami súdnych autorít, ktoré by
boli pre odvolací súd v zmysle ustanovenia § 193 CSP záväznými, ani nie sú považované za ustálenú
rozhodovaciu prax dovolacieho súdu v zmysle § § 421 ods. 1 CSP.19.1. Do tohto pojmu patria predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré
sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky. Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu je tiež prax vyjadrená opakovane

vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ
nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho
súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z
hľadiska vecného na ne nadviazali (3Cdo/158/2017, 4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017, 6Cdo/21/2017).
19.1.1. Do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 CSP treba zahrnúť

aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia
a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi
ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho
súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené
v Zborníkoch najvyšších súdov č. I, II. a IV vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986 (viď
uznesenie najvyššieho súdu z 24. 01. 2018 sp. zn. 6Cdo/29/2017 publikované v Zbierke stanovísk

Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 71/2018).

20. Pod premlčaním sa rozumie oslabenie práva, t.j. súdnu nevymáhateľnosť práva, ktoré sa
neuplatnilovstanovenejlehote(premlčacejdobe)zapodmienky,žedlžníkvznesienámietkupremlčania.
Neuplatnením práva v premlčacej dobe sa teda právo oslabuje v tom zmysle, že jeho uplatnenie

a vymáhanie prostredníctvom súdu je vylúčené, pokiaľ povinný subjekt vznesie námietku premlčania
(čím zaniká nárok). Uplynutie premlčacej doby nemá vplyv na samotnú existenciu občiansko-právneho
vzťahu a z neho vyplývajúceho subjektívneho práva, a preto dlžník kedykoľvek aj po uplynutí premlčacej
doby svoj dlh dobrovoľne splniť. Či sa účinky premlčania prejavia v súdnom konaní, závisí od vôle
samotného dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

21. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
21.1. Podľa § 103 veta prvá OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba
jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti.

22. Odvolací súd poukazuje na to, že ustanovenie § 101 OZ je úpravou všeobecnou (lex generalis)
a ustanovenie § 103 OZ vo vzťahu k nemu je lex specialis, t. j. osobitnou úpravou, ktorá má pred
aplikáciou všeobecnej úpravy prednosť.

23. Vzhľadom na uplatnenú námietku premlčania žalovanými 1/, 2/, prihliadnuc deň podania žaloby
žalobcom na Okresný súd v Banskej Bystrici (upomínací súd) dňa 22. 07. 2021, súd prvej inštancie
správne uložil žalovaným 1/, 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi nepremlčané a splatné splátky
od 22. 07. 2018 v zmysle zmluvy o úvere (keďže nedošlo k zosplatneniu úveru) vo výške 2.302,16 Eur
s príslušenstvom a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

24. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť, ako rozsudok súdu prvej inštancie
vrátane výroku o trovách konania (III. výrok) potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP), keďže súd prvej inštancie
správne prihliadol na čiastočný úspech žalovaných 1/, 2/ v spore podľa § 255 ods. 2 CSP.

25. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd
z ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“
25.1. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol
podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov

konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
25.2. V tomto prípade v odvolacom konaní vo vzťahu k podanému odvolaniu žalobcu bol žalobca
neúspešný (žalovaní 1/, 2/ vo vzťahu k odvolaniu žalobcu boli úspešní) a k podanému odvolaniu
žalovaných 1/, 2/ boli žalovaní 1/, 2/ neúspešní (žalobca vo vzťahu k odvolaniu žalovaných 1/, 2/ bol
úspešný), preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania

právo.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Podľa ustanovenia § 447 CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo
podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné,
d) nemá náležitosti podľa § 428, e) neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f) nie je odôvodnené
prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným
v § 431 až 435.

Odvolací súd poučuje strany v zmysle ustanovenia § 160 CSP o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej
pomoci so žiadosťou a o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci o predbežné poskytnutie právnej
pomoci v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytnutí právnej pomoci osobám v materiálnej
núdzi a o zmene a doplnení ďalších zákonov.