Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 8, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/12/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724205213
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8724205213.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Lajoša
a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Andreja Radomského v sporovej veci žalobcov 1/ A.
B., nar. XX. XX. XXXX, C. D. XXXX/XX, XXX XX B., 2/ E. F., nar. XX. XX. XXXX, G. XXXX/XX, XXX XX
B., obaja právne zastúpení H. I. J. B., I., K. L. XX, XXX XX B., M.: XX XXX XXX, proti žalovaným 1/ J. B.,
N. L., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom B. XXXX/X, XXX XX B., 2/ A. M. O., N.

B., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXXX/XX, XXX XX B., 3/ A. Q. B., N. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom P.
XXXX/XX, XXX XX B., 4/ L. B., N. B., nar. 29. 08. 1995, bytom B. XXX/XX, XXX XX A. E. a 5/ A. B., N. B.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXXX/XX I., XXX XX B., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
žalobcov 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 22C/80/2024-77 z 08. 01. 2025 v spojení
s opravným a dopĺňajúcim uznesením Okresného súdu Poprad č. k. 22C/80/2024-103 z 20. 02. 2025,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Pripúšťa, aby namiesto doterajšej žalovanej 1/ J. B., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, vstúpil
do konania A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXXX/XXX, XXX XX B..

II. Potvrdzuje uznesenie v spojení s opravným a dopĺňajúcim uznesením.

III. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 22C/80/2024-77 z 08. 01. 2025
(ďalej len „napadnuté uznesenie“) rozhodol tak, že cit.:

„Návrh z a m i e t a .“

2. Vec právne posúdil podľa ust. § 133 ods. 2 zákona č. 40/19645 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení
neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), ust. § 5 ods. 3, § 38 ods. 1 zákona NR SR č. 162/1995 Z. z., o
katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), § 1 ods. 1, 2 zákona č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja
bývania v znení neskorších predpisov, ako aj ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2,
§ 329 ods. 1 a 2, § 330 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,

v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podľa aktuálneho výpisu z LV č. XXX vedeného pre katastrálne
územie B. bola v čase rozhodovania súdu o neodkladnom opatrení
v prejednávanej veci obmedzujúca poznámka o nariadení neodkladného opatrenia vo veci
sp. zn. 23C/65/20024, informujúca existencii dôvodu, ktorý bráni povoleniu vkladu,

s dôsledkom prerušenia konania o návrhu na vklad vecného práva až do zániku obmedzenia, príp. do
zamietnutia vkladu. Vzhľadom na to konštatoval, že táto obmedzujúca poznámka bráni nadobudnutiuvlastníctva k domovým nehnuteľnostiam na základe zmluvy uzavretej žalovanými 1/ až 5/ s tretími
osobami. Aj keď im nezabráni uzavrieť kúpnu zmluvu o prevode domových nehnuteľností s tretími
osobami,označenápoznámkazabránipovoleniuvkladuvlastníckehoprávanazákladezmluvyuzavretej

žalovanými 1/ až 5/ s tretími osobami, preto táto obmedzujúca poznámka podľa názoru súdu prvej
inštancie žalobcom 1/ a 2/ poskytuje dostatočnú právnu ochranu pred zmarením budúce nadobudnutia
vlastníckeho práva
k domovým nehnuteľnostiam ich nadobudnutím treťou osobou a vytvára situáciu vhodnú pre to, aby
sa žalobcovia 1/ a 2/ sa mohli v konaní vo veci samej domôcť rozhodnutia o sporných nárokoch voči

žalovaným 1/ až 5/ bez toho, aby ich právo na nadobudnutie vlastníctva
k domovým nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy uzavretej s žalovanými 1/ až 5/ nebolo zmarené,
resp. nedosiahol sa stav, ktorý by neovplyvnil ich hmotnoprávne postavenie. V súvislosti s kúpnou
zmluvou uzavretou sporovými stranami považoval za rozhodujúce rozlíšenie subjektov práv a povinnosti
kúpnej zmluvy uzavretej podľa OZ, a subjektov práv
a povinností podľa zákona č. 150/2013 Z. z., resp. subjektov zmluvy o poskytnutí podpory

zo Štátneho fondu rozvoja bývania (ďalej len „ŠFRB“) formou úveru podľa označeného zákona a
právnych vzťahov medzi nimi. V prvom prípade ide o subjekty, ktoré sú nositeľmi vzájomných práv a
povinnosti vyplývajúcich zo záväzkovo-právneho vzťahu založeného kúpnou zmluvou upravenou ust. §
588 a nasl. Občianskeho zákonníka, v prípade ktorom ide
o vzájomný záväzkovo-právny právny vzťah medzi žalovanými 1/ až 5/ ako predávajúcimi

ažalobcami1/a2/akokupujúcimi,zktoréhožalovaným1/až5/akopredávajúcimvyplývavočižalobcom
1/ a 2/ ako kupujúcim povinnosť previesť na žalobcov 1/ a 2/ vlastníctvo
k domovým nehnuteľnostiam, a žalobcom 1/ a 2/ ako kupujúcim voči žalovaným 1/ až 5/
ako predávajúcim povinnosť zaplatiť kúpnu cenu za nich. V druhom prípade ide o subjekty, ktoré
sú nositeľmi vzájomných práv a povinnosti upravených zákonom č. 150/2013 Z. z., resp. zmluvou o

poskytnutí podpory zo ŠFRB vo forme úveru, v ktorom ide o vzájomný záväzkovo - právny vzťah medzi
ŠFRB ako poskytovateľom podpory na kúpu domových nehnuteľností formou úveru v pozícii veriteľa a
žalobcami 1/ a 2/ ako adresátov tejto podpory v pozícii dlžníkov, z ktorého ŠFRB ako veriteľovi vyplýva
povinnosť voči žalobcom
ako dlžníkom poskytnúť im podporu vo forme úveru za dohodnutých zmluvných podmienok, a žalobcom

povinnosť voči ŠFRB úver vrátiť a zaplatiť náklady spojené v súvislosti
s jeho poskytnutím. Ani z jedného z týchto záväzkovo-právnych vzťahov nevyplýva žalobcom 1/ a
2/ nárok domáhať sa voči žalovaným 1/ až 5/ nahradenia prejavu vôle uzavrieť záložnú zmluvu so
ŠFRB, predmetom ktorej budú domové nehnuteľnosti. Takýto hmotnoprávny nárok navrhovateľom voči
žalovanýmnevyplývaanizáväzkovo-právnehovzťahuzaloženéhokúpnouzmluvou,aanizozáväzkovo-

právneho vzťahu založeného zmluvou o podpore zo ŠFRB formou úveru. Nemožno ho vyvodiť ani zo
žiadnej platnej právnej úpravy. Preto súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
s navrhovaným petitom o nahradenie prejavu vôle odporkýň uzavrieť záložnú zmluvu
so ŠFRB v znení špecifikovanom v petite návrhu pre neosvedčenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcov
1/ a 2/ na uplatňovanie takéhoto nároku zamietol. K tvrdeniam zástupkyne žalobcov 1/ a 2/ v návrhu,

že záložnú zmluvu so ŠFRB sa žalovaní 1/ až 5/ zaviazali uzavrieť v čl. II. bod 3. kúpnej zmluvy, a tiež
že dňa 25. 09. 2024 žalovaní písomne vyjadrili súhlas so zriadením záložného práva, ktorý podpísali
všetky strany kúpnej zmluvy (čl. 57 spisu), prvoinštančný súd uviedol, že s uvedenými právnymi úkonmi
nemožno spojiť právny následok vzniku záväzkového právneho vzťahu medzi žalovanými 1/ až 5/ a
ŠFRB,

z ktorého by vyplývala povinnosť žalovaných uzavrieť so ŠFRB záložnú zmluvu
v navrhovanom znení, ako napr. vyplýva zo záväzkovo-právneho vzťahu založeného zmluvou o budúcej
zmluve uzavretou zmluvnými stranami budúcej zmluvy podľa ust. § 50a Občianskeho zákonníka.
Osobitne tiež zdôraznil, že Civilný sporový poriadok upravujúci procesný postup súdu a strán sporu
pri rozhodovaní o neodkladných opatreniach normatívne neupravuje neodkladné opatrenie, ktorým súd

uloží povinnosti strane sporu vo vzťahu k tretej osobe.

4. K dôvodom zamietnutia navrhovaného neodkladného opatrenia tiež uviedol, že obsah neodkladného
opatrenia by bol totožný s výrokom vo veci samej, čo ustanovenia CSP nepripúšťajú. Návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci sa totiž žalobcovia 1/ a 2/ domáhajú voči

žalovaným 1/ až 5/ uloženia povinnosti uzavrieť záložnú zmluvu v znení ako vyplýva z petitu návrhu,
opomínajú však, že podľa ust. § 229 CSP právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle
okamihom svojej právoplatnosti nahradzujú prejav vôle zmluvu uzavrieť, avšak neodkladné opatreniamajú len dočasný charakter, predpokladom ktorého je o. i. aj to, aby neodkladným opatrením nebol
vytvorený
v právnych vzťahoch nenávratný stav. Podľa ust. § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie

je vykonateľné už jeho doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak, teda bez ohľadu na jeho
právoplatnosť. Preto už len vzhľadom na formu rozhodnutia, akou súd o neodkladnom opatrení
rozhoduje - uznesením a nie rozsudkom (§ 328 ods. 3 CSP) je vylúčené, aby súd prejav vôle uzavrieť
zmluvu nahradil uznesením vydaným v konaní o nariadení neodkladného opatrenia. Nnariadením
navrhovaného neodkladného opatrenia by sa podľa súdu prvej inštancie vytvoril nenavrátiteľný právny

stav, pri ktorom by došlo k uzavretiu záložnej zmluvy, čím nie je splnený jeden z ďalších predpokladov
pre nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia.

5. Súd prvej inštancie opravným a dopĺňajúcim uznesením opravným a dopĺňajúcim uznesením č. k.
22C/80/2024-103 z 28. 01. 2025 (ďalej len „opravné a dopĺňacie uznesenie“) rozhodol tak, že cit.:

„I. Uznesenie Okresného súdu Poprad č. k. 22C/80/2024-77 zo dňa 08. 01. 2025 v jeho záhlaví v časti
označenia priezviska zástupkyne žalobcov v 1. a 2. rade o p r a v u j e tak, že záhlavie správne z n i e :

Okresný súd Poprad JUDr. Erikou Borovskou v konaní navrhovateľov 1. A. B., nar. XX. XX. XXXX, C.
D. XXXX/XX, XXX XX B., 2. E. F.,

nar. XX. XX. XXXX, G. XXXX/XX, XXX XX B., obaja právne zastúpení: H. I. J. B., I., K. L. XX, XXX XX
B., M.: XX XXX XXX, proti odporkyniam 1. J. B., nar. XX. XX. XXXX, B. X/XXX,
XXX XX B. 2. A. M. O., nar. XX. XX. XXXX, P. XX/XXXX,
XXX XX B. X. A. Q. B., nar. XX. XX. XXXX, P. XX/XXXX, XXX XX B. 4. L. B., nar. XX. XX. XXXX,
B. XXX/XX,

XXX XX A. E., 5. A. B., nar. XX. XX. XXXX, B. XXXX/XXX,
XXX XX B., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto

II. Uznesenie Okresného súdu Poprad č. k. 22C/80/2024-77 zo dňa 08. 01. 2025
sa d o p l ň u j e týmto výrokom :

"II. Odporcom v 1. - 5 . rade náhradu trov konania voči navrhovateľom v 1. a 2. rade n e p r i z n á v a.

III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu konania.“

6. Aplikujúc ust. § 224, § 225 ods. 1, § 234 ods. 2, § 255, § 262 ods. 1 CSP konštatoval, že výrokom I.
opravného a dopĺňacieho uznesenia v súlade so záväzným pokynom odvolacieho súdu vykonal opravu
záhlavia odvolaním napadnutého uznesenia tak,
že priezvisko právnej zástupkyne navrhovateľov opravil z priezviska „Huhn“, na správne priezvisko
„Kuhn“ a výrokom II. doplnil napadnuté uznesenie o výrok o náhrade trov tohto konania. Keďže návrh

žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia celkom zamietol, žalovaným 1/ až 5/ prislúcha
voči žalobcom 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania. Keďže úspešným žalovaným 1/ až 5/ žiadne trovy
konania nevznikli, súd prvej inštancie im ich náhradu nepriznal. Výrokom III. označeného uznesenia
rozhodol aj o náhrade trov konania o opravu a doplnení napadnutého uznesenia. Nakoľko v súvislosti
s opravou

a doplnením napadnutého uznesenia stranám žiadne trovy konania nevznikli vyslovil, že žiadna zo strán
nemá právo na náhradu trov konania.

7.Protiuzneseniu,ktorýmbolzamietnutýnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniapodalivzákonom
stanovenej lehote odvolanie žalobcovia 1/ a 2/ namietajúc nesprávne skutkové zistenia a nesprávne

právne posúdenie veci. Závery prvoinštančného súdu,
že nariadením neodkladného opatrenia v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod
sp. zn. 23C/65/2024 je žalobcom poskytnutá dostatočná ochrana, považujú za nesprávne, keďže
predmetné uznesenie nie je v dôsledku podaného odvolania právoplatné a rozhodnutie odvolacieho
súdu nevedia predvídať. Zdôraznili, že ich cieľom nie je súdiť sa, ale bývať

v dome, ktorý kúpili. Vyslovili tiež nesúhlas so záverom prvoinštančného súdu,
že v meritórnom konaní súd rozhodne o sporných nárokoch, keďže majú za to, že medzi stranami sporu
neexistujú žiadne sporné nároky, čo konštatoval aj prvoinštančný súd.Z časového hľadiska nemôžu podať žalobu vo veci samej, nakoľko žiadne meritórne konania, v rámci
ktorého by sa vykonávalo riadne dokazovanie, by právoplatne neskončilo
do 31. 03. 2025 a podaná žaloba by tak nesplnila svoj účel. Prezentovali názor, že naliehavosť a

bezodkladnosť ich nároku je daná tým, že ŠFRB im predĺžil lehoty na predloženie záložnej zmluvy do
10. 02. 2025. V prípade, že sa záložná zmluva ŠFRB nepredloží včas, ŠFRB kúpnu cenu žalovaným 1/
až 5/ nevyplatí v termíne dojednanom zmluvou a snaha žalobcov 1/ a 2/ bude márna. Pokiaľ kúpna cena
žalovaným 1/ až 5/ vyplatená nebude, vznikne im dôvod na odstúpenie od zmluvy, čoho sa žalobcovia
chcú vyvarovať. Nadväzne uviedli,

že ak nevyužijú možnosť čerpania tejto podpory na kúpu konkrétnej nehnuteľnosti
(vovlastníctvežalovaných1/až5/),ďalšiutakúpríležitosťužmaťnebudú.Zazákladichnárokudomáhať
sa súdnou cestou uloženia povinnosti žalovaným 1/ až 5/ uzavrieť záložnú zmluvu so ŠFRB je potrebné
brať zmluvu o poskytnutí podpory so ŠFRB formou úveru.
Do vzťahu medzi žalovanými 1/ až 5/ ako predávajúcimi a žalobcami 1/ a 2/ ako kupujúcimi sa premieta
obsahvzťahumedzižalovanými1/až5/aŠFRB,pretožeinakniejemožnésplniťpodmienkyvyplývajúce

z Kúpnej zmluvy, t. j. zaplatiť kúpnu cenu v stanovenom termíne, čím dôjde k naplneniu podmienok pre
odstúpenie od Kúpnej zmluvy predávajúcimi. Z titulu toho, že je povinnosťou žalobcov 1/ a 2/ predložiť
ŠFRB záložnú zmluvu na nehnuteľnosti, ktoré majú zabezpečovať pohľadávku ŠFRB, majú žalobcovia
1/ a 2/ v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu. Žalovaní 1/ až 5/ si boli vedomí svojej povinnosti
vyplývajúcej z kúpnej zmluvy uzatvoriť záložnú zmluvu so ŠFRB. Svojím návrhom

na nariadenie neodkladného opatrenia nežiadali, aby súd rozsudkom rozhodol o nahradení prejavu vôle
žalovaných 1/ až 5/, ale aby podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d/ CSP súd uložil žalovaným povinnosť niečo
vykonať - uzavrieť so ŠFRB konkrétnu záložnú zmluvu v znení špecifikovanom v petite žaloby. Navrhli
preto napadnuté uznesenie zmeniť tak,
že navrhované neodkladné opatrenie bude v súdenej veci vydané. Súčasne si uplatnili trovy odvolacieho

konania.

8. S ohľadom na postup podľa ust. § 331 CSP žalovaní 1/ až 5/ vo veci vyjadrenie
k odvolaniu nepodali.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie
o odvolaní, podľa ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z.z., CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie v spojení
s opravným a dopĺňajúcim uznesením, ako aj konanie im predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP
a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1/ a 2/ nie je dôvodné.

10. Skôr ako odvolací súd pristúpil k prieskumu napadnutého uznesenia bolo zistené,
že žalovaná 1/ zomrela dňa 12. 01. 2025, teda po rozhodnutí súdu prvej inštancie
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

11. Podľa ust. § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne
skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

12. Podľa ust. § 63 ods. 2 CSP, v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd
rozhodne,ževkonanípokračujesdedičmistrany,prípadnestými,naktorýchpodľavýsledkudedičského

konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide,
a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

13.Vposudzovanejveciideomajetkovýspor,pričomjenepochybné,žedôvodyprevydanierozhodnutia
o tom, že súd bude pokračovať v konaní s dedičmi žalovanej 1/ vznikli

v odvolacom konaní.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd ex officio zisťoval stav dedičského konania vedeného vo veci
zomrelej žalovanej 1/ ako poručiteľky pod sp. zn. XXX/X/XXXX,
pričom v súčinnosti so súdom prvej inštancie a povereným notárom H. E. R. zistil, že medzi dedičov v

prvej skupine patria deti poručiteľky:
1. A. M. O., N. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXXX/XX, XX XX B.,
2. A. Q. B., N. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXXX/XX, XXX XX B.,
3. A. B., N. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXXX/XXX,XXX XX B..

15. Nakoľko s dvoma zo zistených dedičov po žalovanej 1/ už súd koná

ako so žalovanými 2/ a 3/, odvolací súd v zmysle ust. § 63 ods. 2 CSP, v spojení s ust. § 378 ods. 1
CSP výrokom I. tohto uznesenia rozhodol, že v konaní bude na strane žalovaného pokračovať namiesto
žalovanej 1/ s A. B., nar. XX. XX. XXXX.

16. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v

kontexte s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci,
teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne,
v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď
na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o odvolaní (ku tomu pozri napr. Ústavný súd SR,

sp. zn. II.ÚS 78/05).

17. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov podľa ust. § 365 ods. 1 CSP
písm.f/odvolacísúdpoznamenáva,žedokazovaniejeprocesnýpostup,ktorýjezaloženýnavykonávaní
jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda

spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej
veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne
normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z
najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec
pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia

správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a
to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež
zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne
nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a

obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoje nárok alebo sa bráni proti
ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu. K námietke nesprávneho skutkového zistenia z

vykonanýchdôkazovodvolacísúdtaktiežuvádza,ževykonanédôkazyhodnotísúdpodľasvojejúvahy,a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov
súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa ust. § 220
ods.2CSP.Voľnéhodnoteniedôkazovsúdomprirodzeneneznamenáľubovôľuhodnotenia.Súdhodnotí
jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti.

Po individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotení
dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Odvolací súd má za to,
že táto odvolacia námietka naplnená nebola, keďže súd prvej inštancie listinné dôkazy nachádzajúce sa
vspisevyhodnotilsprávne,pravdivosťvykonanýchdôkazovsporovýmistranaminapadnutánebolaasúd

takto samotné listinné dôkazy ani nevyhodnocoval (nepravdivosť dôkazov) a z odôvodnenia samotného
rozsudku sa nejaví žiadne porušenie pravidiel formálnej logiky.

18. K námietke nesprávneho právneho posúdenia podľa ust. § 365 ods. 1 CSP písm. h/ odvolací súd
uvádza,žeprávnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezávery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci
je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. NS SR, sp. zn.
7Cdo/7/2010). Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu tohto

odvolacieho dôvodu nedošlo. Vo vzťahu k aplikácii práva všeobecnými súdmi má odvolací súd za to,
že výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov (v danom prípade súd
prvej inštancie) musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je
poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv aoprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak ako
ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie, neobmedzil toto základné právo v
rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV.ÚS 77/02,

IV.ÚS 214/04, II.ÚS 249/2011, IV.ÚS 295/2012).

19. Odvolací súd pripomína, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí
jeden celok a určujúca spätosť rozhodnutia odvolacieho súdu s potvrdzovacím rozhodnutím vytvára ich
organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie,

stačí ak v odôvodnení rozhodnutia iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne
posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie
rozhodnutia prvej inštancie,
s ktorým tvorí jeden celok (porovnaj uznesenie NS SR sp.zn. 5Cdo/40/2018 z 18. 07. 2018).

20. K podmienkam nariadenia neodkladného opatrenia odvolací súd uvádza, že ho súd môže nariadiť

v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava z ohrozenia
exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania
atiežpojehoskončení.Podmienkoujetaktiežosvedčenienároku,ktorémusamáposkytnúťneodkladná
ochrana. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu keď je potrebný urýchlený
zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia strany sporu. Vzhľadom na charakter

neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie
a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd
môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili
prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia potreby
neodkladne upraviť pomery.

Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce pokiaľ sú okolnosti, z ktorých
sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenia aspoň osvedčené. Miera osvedčenia
sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Navyše pojem potreba bezodkladne upraviť
pomery medzi stranami sporu je potrebné vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane
sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma.

21. Odvolací súd poukazuje na to, že Ústavný súd SR už v Náleze
sp. zn. II.ÚS 866/2014-42 z 20. 08. 2015 judikoval, že v konaní o návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia príslušný súd v zásade nevykonáva dokazovanie, vychádza len
z tzv. osvedčených skutočností, ktoré vyplývajú z tvrdení strán v ich podaniach,

príp. zo skutočností, ktoré možno osvedčiť z dôkazov, ktoré strany predložili v príslušnom štádiu konania
o veci samej. V náleze sp. zn. III.ÚS 175/2017 zo 04. 07. 2017 Ústavný súd SR uviedol, že citované
závery sú relevantné aj v súčasnosti, keď rekodifikáciou civilného procesného práva došlo k zániku
inštitútu predbežného opatrenia a CSP, účinný
od 01. 07. 2016, zaviedol inštitút neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia.

Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia tak prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti
skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené
pred vydaním konečného rozhodnutia.

22. Pred nariadením neodkladného opatrenia je konajúci súd povinný v celkovom kontexte požadovanej

procesnej ochrany posúdiť, či
a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami
b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti)
c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa

navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti)
d) navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav
e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality)
f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

23. V súdenej veci sa odvolací súd po vykonanom odvolacom prieskume stotožňuje
s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie a to jednak pokiaľ ide o osvedčené skutkové zistenia
opísané hlavne v bodoch 15. až 20. odôvodnenia napadnutého uznesenia, z ktorých súd prvej inštanciepri rozhodovaní o návrhu vychádzal, tak aj pokiaľ ide o ich právne vyhodnotenie, obsiahnuté hlavne v
bodoch 25., 28. až 32. odôvodnenia napadnutého uznesenia a preto v podrobnostiach v celom rozsahu
poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Na potvrdenie vecnej správnosti prvoinštančného

rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalobcov 1/ a 2/ súčasne uvádza nasledovné.

24. Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že strany sporu uzatvorili Kúpnu zmluvu, ktorej
predmetom je prevod nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, vedených Okresným úradom B.,
katastrálny odbor, že žalovaní 1/ až 5/ ako predávajúci sa zaviazali uzavrieť zmluvu o zriadení záložného

práva so ŠFRB, ktorej predmetom bude zriadenie záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam v
prospech ŠFRB, a to na výzvu ŠFRB alebo žalobcov 1/ a 2/ ako kupujúcich. Uzatvorenie spomínanej
Zmluvy o zriadení záložného práva je nevyhnutné na poskytnutie úveru kupujúcim, teda žalobcom 1/ a
2/ (čl. II. bod 3 Kúpnej zmluvy). Žalobcovia 1/ a 2/ sa zaviazali uhradiť žalovaným 1/ až 5/ plnú výšku
dohodnutej kúpnej ceny bezodkladne, najneskôr v lehote do 31. 03. 2025. Žalovaní 1/ až 5/ výslovne
súhlasili s tým, aby túto časť dohodnutej kúpnej ceny žalobcovia 1/ a 2/ uhradili

z prostriedkov čerpaného úveru, ktorý im poskytne ŠFRB (čl. II. bod 1 Kúpnej zmluvy)
a súčasne medzi sebou dojednali povinnosť žalovaných 1/ až 5/ uzavrieť na výzvu žalobcov 1/ a 2/
Zmluvu o zriadení záložného práva so ŠFRB na v zmluve označené nehnuteľnosti.
Aj keď žalovaní 1/ až 5/ boli žalobcami 1/ a 2/ opakovane vyzývaní na uzavretie záložnej zmluvy so
ŠFRB, túto neuzavreli a v konaní z predložených listín je zrejmé, že tak ani neplánujú urobiť, keďže

žalobcom 1/ a 2/ zaslali list označený ako „Odvolanie návrhu na uzatvorenie zmluvy“. Nutnosť nariadenia
neodkladnéhoopatreniaodôvodnilipostojomžalovaných1/až5/,ktoréhodôsledkomjenebezpečenstvo
hroziacej ujmy žalobcov 1/ a 2/, ktorí v prípade nedodržania podmienok stanovených ŠFRB prídu o
možnosť čerpať podporu od ŠFRB na kúpu nehnuteľnosti, ktorá má byť ich obydlím.

25. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že z predložených zmlúv nevyplýva
žalobcom 1/ a 2/ nárok domáhať sa voči žalovaným 1/ až 5/ nahradenia prejavu vôle na uzavretie
záložnej zmluvy so ŠFRB, nakoľko v konaní nebol osvedčený vznik záväzkového právneho vzťahu
medzi žalovanými 1/ až 5/ a ŠFRB, na základe ktorého
by žalovaným 1/ až 5/ vznikol záväzok uzavrieť so ŠFRB záložnú zmluvu na nehnuteľnosti

v ich vlastníctve na zabezpečenie úverovej pohľadávky ŠFRB z úverového vzťahu medzi žalobcami 1/
a 2/ a ŠFRB. Až vznik takéhoto hmotnoprávneho záväzku by osvedčoval existenciu nároku žalobcov 1/
a 2/ uplatneného návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého ochrany sa zo strany súdu
domáhajú a tým jednej zo základných podmienok nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia.
V tomto smere odvolací súd poukazuje na výstižne formulovaný bod 29 odôvodnenia napadnutého

uznesenia, s ktorým sa v celosti stotožňuje, pričom súčasne súhlasí aj s právnym záverom súdu prvej
inštancie, že záväzok uzavrieť záložnú zmluvu so ŠFRB nevznikol žalovaným 1/ až 5/ ani udelením
jednostranného súhlasu so zriadením záložného práva v prospech ŠFRB z 25. 09. 2024 a dostatočne
neplynie ani zo zmluvného dojednania Kúpnej zmluvy o povinnosti žalovaných 1/ až 5/ spolupôsobiť
pri príprave, rokovaniach a uzatváraní dokumentov súvisiacich s prevodom nehnuteľností. V danom

kontexte je nutné si uvedomiť, že zmluva o budúcej zmluve pôsobí len medzi účastníkmi zmluvy (nie
absolútne) a jej porušenie jedným z účastníkov nemôže mať samo osebe vplyv na právne postavenie
tretej osoby; toto porušenie má právne dôsledky len vo vzťahu medzi účastníkmi zmluvy (porovnaj tiež
rozsudok NS ČR z 29. 10. 1997, sp. zn. 2 Odon 1505/1997). Na uzavretie zmluvy sa môžu zaviazať
iba účastníci zmluvy, ktorá má byť nimi v budúcnosti uzavretá; iný subjekt sa sám môže zaviazať, že do

dohodnutej doby uzavrie zmluvu, iba ak je nepriamym zástupcom účastníka budúcej zmluvy (rozsudok
NS ČR z 31. 5. 2004, sp. zn. 33 Odo 330/2002). To znamená, že na to, aby žalovaným 1/ až 5/ vznikol
záväzok uzavrieť so ŠFRB zmluvu o zriadení záložného práva bolo nevyhnutné, aby boli ako žalovaní
1/ až 5/, tak aj ŠFRB účastníkom aj predbežnej zmluvy, v ktorej bol záväzok uzavretia takejto zmluvy
dojednaný, čo v súdenom prípade splnené nebolo, keď predbežná zmluva (Kúpna zmluva uzavretá

medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovanými 1/ až 5/) sa v relevantnej časti týkala aj práv a povinností tretích
osôb, ktoré neboli jej účastníkmi, záväzok ktorý súd prvej inštancie dôvodne posúdil ako neplatný.

26. Odvolací súd poukazuje aj na ďalšiu podmienku, ktorá musí byť nevyhnutne splnená na to, aby súd
mohol nariadiť neodkladné opatrenie, a to že nariadené neodkladné opatrenie nevytvorí nenávratný

stav, ktorý nebude možné zvrátiť ani po vykonaní riadneho dokazovania rozhodnutím vo veci. Touto
podmienkou sa zaoberal aj súd prvej inštancie, s ktorého závermi sa odvolací súd v plnej miere
stotožňuje a osvojuje (bod 32. napadnutého uznesenia). Aj podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ by
bolo vo veci navrhované neodkladné opatrenie nariadené, vznikol by tým nenávratný stav uzavretiazáložnej zmluvy žalovanými 1/ až 5/ so ŠFRB s dôsledkom poskytnutia úveru žalobcom 1/ a 2/. Takýto
nenávratný stav by bol v rozpore so zákonnou možnosťou zrušenia neodkladného opatrenia v prípade
zmeny pomerov, keďže ide o rozhodnutia, trvanie ktorých môže byť obmedzené, resp. ktoré môžu byť

na návrh kedykoľvek zrušené (por. ust. § 334 CSP, tiež rozhodnutie ÚS SR,
sp. zn. IV.ÚS 46/2013).

27. Rovnako možno súhlasiť aj s právnym záverom súdu prvej inštancie, že povaha prejednávanej veci
nariadenie neodkladného opatrenia navrhovaného žalobcami 1/ a 2/, ktorého obsah by bol totožný s

výrokom vo veci samej, nepripúšťa. Je pravdou, že vzhľadom na variabilitu individuálnych právnych
vzťahov nemožno vylúčiť procesné situácie, keď sa žalobca bude návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia domáhať rozhodnutia, ktoré bude z hľadiska výroku totožné s eventuálnym rozhodnutím
vo veci samej. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že súdy nemôžu bez ďalšieho rezignovať na
poskytnutie neodkladnej ochrany iba z toho dôvodu, že by neodkladným opatrením prejudikoval
meritórne rozhodnutie a upravil pomery strán predčasne. Skutočnosť, že ust. § 330 ods. 2 CSP, podľa

ktorého možno nariadiť aj také neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci
samej neznamená, že tak je súd povinný urobiť v každom prípade. Kritériom právnej akceptovateľnosti
takéhoto rozhodnutia je povaha veci, pričom súd prvej inštancie vždy individuálne vyhodnotí, či povaha
prejednávanej veci pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia v znení totožnom s rozhodnutím vo veci
samej.

28. K odvolacej námietke žalobcov 1/ a 2/ voči záveru súdu prvej inštancie, že uznesenie súdu prvej
inštancie sp. zn. 23C/65/2024, ktoré im malo poskytovať ochranu, nebolo v čase podania návrhu
právoplatné odvolací súd uvádza, že spomínané uznesenie bolo vo výroku I., ktorým súd prvej inštancie
žalovaným 1/ až 5/ zakázal nakladať s nehnuteľnosťami vedenými katastrálnym odborom Okresného

úradu B., zapísanými na liste vlastníctva č. XXX, kat. úz. B. potvrdené a vo výroku II., ktorým súd prvej
inštancie poučil žalovaných 1/ až 5/ o možnosti podať proti žalobcom 1/ a 2/ žalobu o určenie, že ich
právo na nakladanie
snehnuteľnosťamivedenýmikatastrálnymodboromOkresnéhoúraduB.,zapísanýminalistevlastníctva
č. XXX tu je a vo výroku III. o trovách konania zrušené uznesením odvolacieho súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. 10Co/3/2025.

29. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie v spojení s opravným a doplňujúcim
uznesením s poukazom na ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil ako vecne správne.

30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení
s ust. § 396 ods. 1 CSP tak, že stranám sporu nebola náhrada trov odvolacieho konania priznaná.
Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách konania bola skutočnosť, že žalovaní 1/ až 5/ boli úspešní,
no v priebehu odvolacieho konania im žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcom 1/ a 2/ ako
procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd pri

svojom rozhodnutí vychádza z čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu, keď
rozhodovanie postupom najskôr podľa ust. § 262 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní
nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania
za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo nielen zjavne nerozumné, ale
i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov
3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).