Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 8, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoCsp/37/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123205090
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8123205090.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu

JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Romana Lajoša v spore žalobcu: A. B. C., C., C. C. D. X, XXX
XX E. F. G., H.: XX XXX XXX, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava
- mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX,
XXX XX I., zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom 089 01 Svidník, ul. Sovietskych hrdinov
163/66, o zaplatenie 3.000,- Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.
k. 11Csp/56/2023-40 zo dňa 22.11.2023 v spojení s opravným uznesením č. k. 11Csp/56/2023-106 zo
dňa 16.10.2024 a dopĺňacím rozsudkom č. k. 11Csp/56/2023-114 zo dňa 30.10.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením.

II. Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, o
výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnom skončení veci samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal v rámci upomínacieho konania na Okresnom súde Banská
Bystrica proti žalovanej zaplatenie sumy 3.000 Eur s prísl. a náhrady trov konania.

2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením a dopĺňajúcim
rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“

3. Vec právne posúdil podľa ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 9, § 100 ods. 1 a 2, § 101, § 103, § 565
Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1, § 257, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“).

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa XX.XX.XXXX bola uzavretá písomná zmluva o splátkovom
úvere medzi C. C. J. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom pod č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej
bol žalovanej poskytnutý spotrebný bezúčelový úver 5.800,- Eur. V dôsledku omeškania so splácaním

právny predchodca žalobcu zosplatnil predmetný úver. Tomuto jednostrannému právnemu úkonu
veriteľa predchádzalo písomné upozornenie z 05.10.2017 žalovanej na využitie práva na zosplatnenie,
ak neuhradí dlžnú sumu na splátkach vo výške 2.418,74 Eur v lehote 15 dní. Dlžnú sumu žalovaná
neuhradilaakeďžeboladodržanáajzákonná15dňoválehotapodľa§53ods.9Občianskehozákonníka,veriteľ úver zosplatnil pre omeškané splátky v rozsahu 2.418,74 Eur, čo predstavuje 23 nezaplatených
splátok ku dňu 05.10.2017. Za rozhodujúci považoval stav omeškaných splátok ku dňu 22.11.2017,
kedy došlo k zosplatneniu úveru, žalovaná totiž nejaké platby poukázala ešte v októbri a novembri

2017. Podľa platobnej histórie a prehľadu o úhradách žalovanej spracovanom žalobcom žalovaná
zaplatila ku dňu 22.11.2017 sumu 4.447,20 Eur, čo je celých 43 splátok (4.447,2 : 102,99). Keďže prvá
splátka bola splatná 20.07.2012, zaplatila splátky do januára 2016 a v čase zosplatnenia úveru bola
v omeškaní so splátkou splatnou 20.02.2016. Samotný veriteľ neuviedol v liste o zosplatnení úveru
z 23.11.2017, kvôli ktorej nezaplatenej splátke využíva právo na zosplatnenie úveru. Prvoinštančný

súd, vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu, že trojročná premlčacia lehota plynie od nasledujúceho dňa po
zosplatnení úveru uviedol, že tento názor považuje za úplne nesprávny, v rozpore s § 103 vetou
druhou Občianskeho zákonníka, ale aj rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR. Poukázal na to, že samotný
žalobca nemal jasno pri posúdení začiatku plynutia premlčania, keďže v odvolaní už prezentoval iný
názor ako na pojednávaní, a to ten, že premlčacia lehota začala plynúť od splátky splatnej 20.11.2017
(teda bezprostredne predchádzajúcej zosplatneniu úveru). Po zrušení rozsudku dovolacím súdom začal

tvrdiť, že k zosplatneniu došlo pre nezaplatenie splátky splatnej pred 3 mesiacmi od zosplatnenia,
teda splátky splatnej 20.8.2017 (vyjadrenie zo dňa 18.7.2023). Tak ako už uviedol súd druhej inštancie
v predchádzajúcom rozsudku, ak sám pôvodný veriteľ neuviedol konkrétnu splátku, pre ktorú využil
inštitútmimoriadnejsplatnostiúveru,žalobcaakojehoprávnynástupcasinemôžesám„prispôsobiť“túto
splátku. Pri výklade žalobcu by mohlo dochádzať k umelému predlžovaniu trojročnej premlčacej lehoty v

neprospech spotrebiteľa. Najvyšší súd SR uznesením 1Cdo/61/2022 zo dňa 25.4.2023 zrušil rozsudok
súdu I. a II. inštancie a vrátil Okresnému súdu Prešov na ďalšie konanie, pričom dovolací súd vyslovil
záver, že súdy nesprávne posúdili začiatok plynutia premlčacej lehoty pri zosplatnení spotrebiteľského
úveru od zročnosti nesplnenej splátky, kvôli ktorej veriteľ využil svoje právo žiadať predčasné splatenie.
S ohľadom na § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka začne totiž pri spotrebiteľských vzťahoch premlčacia

lehota plynúť až po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa
stal dlh splatný. Najvyšší súd SR však neuviedol, ktorá splátka je relevantná pre posúdenie začiatku
plynutia premlčania v prípade využitia práva na zosplatnenie úveru, avšak vzhľadom na skutočnosť,
že vytkol súdom nižšieho stupňa len počítanie premlčania už od zročnosti nesplnenej splátky, kvôli
ktorej veriteľ využil svoje právo na zosplatnenie úveru (a teda neuviedol, že danou splátkou nie je

prvá omeškaná splátka) s tým, že túto lehotu je potrebné počítať až po uplynutí troch mesiacov od
príslušnej splátky, súd prvej inštancie tak zotrval na názore, že relevantnou je prvá omeškaná splátka t.
j. splátka splatná 20.02.2016. Trojročná premlčacia lehota začala vzhľadom na záver dovolacieho súdu
plynúť až 21.05.2016 a uplynula 21.05.2019. Aj pri tomto právnom posúdení premlčania teda uplatnená
pohľadávka je premlčaná, keďže žaloba bola podaná až po uplynutí premlčacej lehoty.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa pomeru úspechu strán sporu v konaní s tým, že žalovaná
bola v spore v celom rozsahu úspešná, preto jej priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči
žalobcovi,nakoľkonezistilžiadnydôvodpreaplikáciu§257CSP,ktorýmožnopoužiťlenvovýnimočných
prípadoch.

6. Opravným uznesením súd prvej inštancie opravil záhlavie rozsudku v časti označenia sídla žalobcu
a jeho právneho zástupcu.

7. Dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že cit.:

„D o p ĺ ň a rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 11Csp/56/2023- 40 zo dňa 22.11.2023 o výrok:

„ Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100%, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal porušenie práva na
spravodlivý proces a nesprávne právne posúdenie. Nesúhlasil so závermi prvoinštančného súdu
ohľadom premlčania pohľadávky, keďže je v rozpore s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo
61/2022, čím došlo k porušeniu ust. § 455 CSP ako aj ďalšou už ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu

SR. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávnym výkladom skrátil premlčaciu lehotu takmer o jeden
a pol roka, čo považuje za neprípustné. Trval na tom, že v predmetnej veci začala premlčacia doba
plynúť 21.11.2017 (splátka, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh) a uplynula by až 21.11.2020.
keďže žaloba bola podaná dňa 10.01.2020, je zrejmé, že nárok žalobcu nie je premlčaný, odvolateľtiež nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie ohľadom určenia splátky, pre ktorú došlo k využitiu
práva na zosplatnenie splátok s tým, že určenie tejto splátky je právnym posúdením, ktoré prináleží
výlučne súdu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššie súdu SR sp. zn. 5 Cdo 196/2009.

Rovnako poukázal na nepreskúmateľnosť a vzájomne si odporujúce si závery prvoinštančného súdu
v napadnutom rozhodnutí, a to v bode 36 a 38. Odvolateľovi nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie
polemizuje o neúčinnosti zosplatnenia úveru, keď sám v bode 36 svojho rozhodnutia konštatoval,
že zosplatnenie bolo zákonné, a teda účinné. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť v súlade s jeho
odvolacím návrhom. Uplatnil si trovy odvolacieho konania.

9. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná. Stotožnila sa so závermi súdu prvej inštancie ohľadom
premlčania nároku žalobcu, napadnutý rozsudok považovala za správny, zákonný a spĺňajúci všetky
atribúty zákona. Mala za to, že z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR nevyplýva, kedy začala plynúť
premlčacia doba, resp. pre ktorú to nastalo ako to mylne interpretuje žalobca. Podľa jej názoru
premlčacia doba začala plynúť odo dňa 21.02.2016 a skončila dňa 21.02.2019, teda žaloba bola

podaná po uplynutí premlčacej doby. Poukázala na príslušné ustanovenia zákona, od ktorých odvodzuje
svoje závery. Doplnila, že má pochybnosti ohľadom mimoriadneho zosplatnenia úveru, k čomu sa
podrobnejšie vyjadrila. Navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Uplatnila si trovy odvolacieho konania.

10. K vyjadreniu žalovanej zaslal repliku žalobca. Uviedol, že trvá na svojich doterajších vyjadreniach

a odvolacích návrhoch.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP.), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu

predchádzajúce v spojení s opravným uznesením v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl.
CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP. a contrario) s tým, že miesto a čas
vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke
dňa 02.04.2025, vyzval sporové strany, aby sa vyjadrili k použitiu ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne

svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II. ÚS 78/05).

14. K námietke nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b)
CSP odvolací súd poznamenáva, že medzi zložky práva na spravodlivý proces (right to fair trial) možno
zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý
a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na
riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy

a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz
ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu,
právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek
čiastkového práva strany sporu postupom súdu síce predstavuje pochybenie súdu. Avšak o naplnenie
odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup

súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom,
že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené
v kontexte celého konania. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických
a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní predním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou
súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Podľa
ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), súdy musia v rozsudkoch jasne a

zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, musia sa zaoberať najdôležitejšími
argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto
argumentov; nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces.
Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry
ESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie

spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý
proces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva
strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá
všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany sporu.
Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej, sa

strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným
spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci
využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivý proces, táto vada
zakladá prípustnosť odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie

nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol,
prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
(rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 226/03). Právo na spravodlivý proces
je porušené aj v takom prípade ak rozhodnutie súdu nie je riadne odôvodnené (viď rozhodnutia NSSR
5Cdo/57/2019,2Cdo/100/2018,4Cdo/3/2019,4Cdo/125/2019,4Cdo/120/2019,1Obdo/7/2018aÚSSR

III ÚS 559/2018, II ÚS 120/2020, I ÚS 235/2020).

15. Táto odvolacia námietka naplnená nebola, keďže po preskúmaní celého konania pred súdom
prvej inštancie nebolo odvolacím súdom zistené porušenie žiadneho čiastkového procesného práva
odvolateľa, ktoré by odôvodňovalo záver o tom, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé.

16. K námietke nesprávneho právneho posúdenia podľa ust. § 365 ods. 1 CSP písm. h) odvolací súd
uvádza,žeprávnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezávery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci
je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp.
zn. 7 Cdo 7/2010).

17. Vo vzťahu k aplikácii práva všeobecnými súdmi má odvolací súd za to, že výklad a aplikácia

zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov (v danom prípade súd prvej inštancie) musí byť
preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany
zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu.
Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak ako ich v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol súd prvej inštancie, neobmedzil toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV.

ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).

18. Podľa § 382 CSP, ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne
záväznéhoprávnehopredpisu,ktorépridoterajšomrozhodovanívecinebolopoužitéajeprerozhodnutie
veci rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

19. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku, odvolací súd dospel k záveru, že na predmetnú vec sa
vzťahujú ustanovenia právneho predpisu, ktoré doteraz súdom prvej inštancie použité neboli, preto v
zmysle vyššie cit. § 382 CSP vyzval sporové strany, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovení §
92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon

o bankách“).

20. Podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čolen časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu

klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere
podľa osobitného predpisu87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu.87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých

omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

21. Žalovaná sa k výzve vyjadrila tak, že použitie § 92 ods. 8 Zákona o bankách považuje za dôvodné,
nakoľko na postúpenie pohľadávky neboli splnené podmienky stanovené týmto kogentným zákonným
ustanovením. Pre úplnosť dodala, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny, lebo ide o úver
bezúročný a bez poplatkov, pričom ho preplatila. V tejto súvislosti poukázala na závery vyslovené v

rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1CoCsp/27/2023 zo dňa 28.03.2024, ktorý sa týka tej istej
úverovej zmluvy. Preto mala za to, že žiaden predmet postúpenia pohľadávky, resp. žiadna pohľadávka,
ktorá by mohla byť postúpená neexistovala.

22. Žalobca sa k výzve súdu v stanovenej 10-dňovej lehote ani v čase do rozhodnutia odvolacieho súdu

nevyjadril.

23. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu (C. C., J.) a žalovanou
bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená Zmluva o splátkovom úveru, na základe ktorej bol žalovanej
poskytnutýúvervovýške5.800,-Eur,ktorýsažalovanázaviazalasplácaťv120pravidelnýchmesačných

splátkach. Termín konečnej splatnosti mal byť dňa 20.06.2022. Predmetnú zmluvu súd prvej inštancie v
zmysleust.§52anasl.Občianskehozákonníkaposúdilakozmluvuspotrebiteľskú.Posúdenieprávneho
vzťahu medzi žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom a žalovanou (ako spotrebiteľského), žalobca
v odvolaní nenamietal ani nijako nesporoval.

24. Dňa 22.03.2019 bola podpísaná Zmluva o postúpení pohľadávok medzi C. C., J. J. A. B. C., C.
(žalobca v tomto konaní).

25.Podľatvrdenížalobcubolažalovanávčasevyhláseniamimoriadnejsplatnostivomeškanísplatením
svojho peňažného záväzku viac ako tri mesiace a mala byť postupcom v zmysle ust. § 53 ods. 9

Občianskeho zákonníka vyzvaná na úhradu omeškaných splátok a zároveň v lehote nie kratšej ako 15
dní upozornená na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Uvedená výzva (bez doručenky, či inej
listiny, ktorá by preukazovala, že predmetná listina bola žalovanej aj reálne doručovaná) bola prílohou
žalobného návrhu. Rovnako tomu bolo aj v prípade Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a
Oznámeniaopostúpenípohľadávok.Pokiaľideooznámenie,resp.vyzvuprávnehopredchodcužalobcu

o možnosti postúpiť pohľadávku na tretiu osobu v prípade, že žalovaná splatnú pohľadávku neuhradí,
táto súčasťou žaloby nebola, taktiež je ani súčasťou preskúmavaného súdneho spisu.

26. Zo spisu vyplýva, že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom tohto konania vznikol z bankového úveru,
regulovaného špeciálnou právnou úpravou Zákona o bankách (ďalej len „ZoB“).

27. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle ustanovenia § 2 ods. 3 ZoB podlieha
bankovému povoleniu na činnosť bánk, zároveň podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Bez
bankového povolenia nemôže nikto vykonávať bankovú činnosť.

28. Odvolací súd má za to, že žalobca v súdnom konaní nepreukázal, že by disponoval takýmto
povolením, na základe ktorého by mohol vykonávať správu nezosplatnených úverov poskytovaním
fyzickým osobám bankami, teda bankovou činnosťou. V uvedenom kontexte je preto potrebnévyhodnotiť aj Zmluvu o postúpení pohľadávky vyplývajúcej z bankovej činnosti právneho predchodcu
žalobcu.

29. Z ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB je možné vyvodiť, že spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky
zo strany banky môže byť len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatné. Teda banka má
oprávnenie postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek
písomnej výzve banky v omeškaní. Teda pohľadávka zodpovedajúca takémuto peňažnému záväzku je
nesplácaný určitú dobu dlh.

30. Z uvedeného vyplýva, že by bolo v rozpore s účelom Zákona o bankách a viedlo by k neúnosnému
právnemu stavu, ak by banky postupovali „živý úver“ na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v
zmysle zákona o bankách pod dohľad NBS. V takomto prípade by sa dlžníci vstupujúci do zmluvného
vzťahu s bankou ocitli v zmluvnom vzťahu s iným nebankovým subjektom. Uvedené by bolo v rozpore s
požiadavkou náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade so smernicou

o nekalých obchodných praktikách.

31. Banka má v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB (citovaného v bode 20 tohto odôvodnenia) nepochybne
právo postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu. Pre takýto postup banky je nevyhnutné,
aby pristúpila v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej

splatnosti celého úveru, čo je jej výlučným oprávnením, ktoré môže banka realizovať pred postúpením
pohľadávky. Žalobca však takéto oprávnenie podľa názoru odvolacieho súdu nemá.

32. Špecifické pôsobenie bánk, na ktoré dohliada centrálna banka, opodstatňuje záver, že s bankovým
úverom, ktorý nie je splatný, nemôže nakladať nebankový subjekt. Nesplatný úver od banky je

produktombanky,naktorýdopadádohľadcentrálnejbankysprísnestanovenýmipravidlamiprebankový
sektor. Nebankový subjekt nie je oprávnený používať (akokoľvek) bankové oprávnenia a ani používať
bankové úvery. Termín používať prirodzene zahŕňa aj zosplatnenie úveru alebo určité zavŕšenie vzťahu
vyplývajúceho zo zmluvných podmienok banky.

33. Postúpenie pohľadávky je pomerne bežným právnym úkonom. Pokiaľ sa však cesia týka bankovej
pohľadávky z bankového produktu, osobitný predpis dopĺňa zákonné pravidlá pre platné postúpenie.
Na to, aby bola platne postúpená banková pohľadávka je potrebné, aby predmetom postúpenia bola
splatná pohľadávka. Ďalej je podmienkou, aby bola realizovaná bankou výzva podľa § 92 ods. 8
Zákona o bankách, následne musí byť podľa tohto zákonného ustanovenia preukázaná doba omeškania

žalovaného a až tak môže dôjsť k postúpeniu bankovej pohľadávky.

34. Splatná pohľadávka podľa civilného hmotného práva je pohľadávka, tak ako to už bolo konštatované,
ktorá sa buď zosplatní uplynutím lehoty, na ktorú boli dohodnuté zmluvné strany, alebo pokiaľ bol
dodržaný proces podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 565 Občianskeho zákonníka.

35. Vo svetle vyššie uvedených skutkových zistení nevyplýva, že listiny smerujúce k zo zosplatneniu
pohľadávky boli doručené do dispozičnej sféry žalovanej. Žalobca tieto skutočnosti nepreukázal.
Rovnako nie je zrejmé, či právny predchodca žalobcu doručoval žalovanej Výzvu, resp. oznámenie o
možnosti postúpiť splatnú pohľadávku z banky na tretiu osobu. Spomínané oznámenie dokonca ani nie

je súčasťou preskúmavaného spisu. Žalobca v priebehu celého konania súdu nepredložil doklad o tom,
že by vyššie uvedené listiny žalovanej reálne doručoval a že sa dostali do jej dispozičnej sféry, a teda
sa žalovaná mala možnosť s týmito listinami oboznámiť.

36. Vzhľadom na uvedené nedošlo k postúpeniu pohľadávky riadne, resp. žalobca neuniesol dôkazné

bremeno svedčiace o platnom postúpení tejto pohľadávky. Pre chýbajúcu listinu svedčiacu o tom, že
právny predchodca žalobcu žalovanú upozornil na možnosť postúpiť pohľadávku z banky na tretiu osobu
v prípade jej neuhradenia v stanovenej lehote a rovnako pre absenciu listín preukazujúcich doručovanie
listín uvádzaných v predchádzajúcom bode tohto rozhodnutia (doručenka, resp. závada v doručení) nie
je možné považovať žalobou uplatnenú pohľadávku za platne postúpenú. Tým, že z hmotnoprávneho

pohľadu nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky, žalobcovi vo vzťahu k tejto pohľadávke, ktorá je
predmetom Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa XX.XX.XXXX, nesvedčí hmotné právo.37. V zmysle uvedeného odvolací súd konštatuje, že žalobca nemohol platne nadobudnúť pohľadávku,
ktorá je predmetom daného konania, keďže bez platného postúpenia záväzku niet na strane žalobcu
dostatokaktívnejlegitimácieuplatňovaťbankovúpohľadávku.Zdôvodu,žežalobcaniejevpredmetnom

konaní aktívne vecne legitimovaný, nepovažoval odvolací súd za potrebné sa zaoberať otázkou
premlčania žalobcom uplatňovaného nároku.

38. Čo sa týka dopĺňacieho rozsudku proti nemu odvolanie ani zo strany žalovanej ani zo strany žalobcu
podané nebolo. Preto dopĺňací rozsudok týkajúci sa trov dovolacieho konania nadobudol právoplatnosť

a nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

39. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok K. proti Grécku z 29. mája 1997,
sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok L. a ďalší proti Francúzsku z
19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného

súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

40. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby, ako aj v súvisiacom
výroku o trovách konania v spojení s opravným uznesením ako vecne správny postupom podľa ust. §
387 ods. 1 CSP potvrdil.

41. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že úspešnej žalovanej priznal odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu voči neúspešnému žalobcovi. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP). Odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného
zreteľa na postup podľa § 257 CSP a stranami neboli ani deklarované.

42. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).