Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 9, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-13Csp/63/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216226003
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kubej

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7216226003.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudcom JUDr. Petrom Kubejom v spore žalobcu: EDYPLUS s.r.o., so sídlom

v Piešťanoch, Žilinská cesta 130, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Roman Kvasnica a
partneri s.r.o., so sídlom v Piešťanoch, Žilinská cesta 130, proti žalovaným: 1. A. B., nar. X.X.XXXX,
trvale bytom C. - D. jazerom 2. A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom v C. - D. A., právne zast. A. E. E.,
B., Mlynská 27, Košice, o zaplatenie 5.996,49 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti prevyšujúcej žalobcom uplatnený nárok na úrok vo výške 15,80% ročne zo sumy
5.996,49 € od 28.9.2016 do 20.5.2019 z a s t a v u j e.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.10.2016 sa žalobca domáha, aby súd uložil žalovaným
povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 5.996,49 eur s prísl. na tom skutkovom základe, že
Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava (ďalej aj len „postupca“) na základe Zmluvy
o splátkovom úvere č. 0449407118 zo dňa 03.06.2009 poskytol žalovaným ako dlžníkom splátkový
bezúčelový úver v celkovej výške 8.000,- eur s úrokovou sadzbou 15,80 % p.a., ktorý sa zaviazali

splácať v 119 mesačných splátkach po 135,97 eur vždy do 20. dňa v mesiaci, prvá splátka bola splatná
dňa 20.07.2009, konečná splatnosť bola účastníkmi zmluvy dohodnutá na 20.05.2019, RPMN bola
zmluvnými stranami dohodnutá vo výške 18,48 % a priemerná hodnota RPMN bola vo výške 14,05 %.
Žalovanísvojdlhspočiatkusplácaliriadne,kzhoršeniuichplatobnejdisciplínydošlo,keďanuitnúsplátku
splatnú v mesiaci 08/2012 uhradili oneskorene. Písomným podaním zo dňa 04.04.2016 ich postupca
vyzval, aby v lehote 15 dní od doručenia výzvy zaplatili celú sumu omeškaného dlhu, ktorý ku dňu
01.04.2016 dosiahol výšku 3.731,64 eur s tým, že pokiaľ túto sumu v určenej lehote nezaplatia, môže

pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celej pohľadávky. Predmetné výzvy boli žalovaným zaslané
poštou dňa 05.04.2016 ako doporučené listové zásielky, pričom v zmysle bodu 6.3. Všeobecných
obchodných podmienok sa považujú za doručené dňa 08.04.2016, aj keby ich žalovaní neprevzali.
Nakoľko k zaplateniu omeškaného dlhu nedošlo, v súlade s uzavretou zmluvou postupca vyhlásil ku dňu
27.04.2016 mimoriadnu splatnosť pohľadávky a písomným podaním zo dňa 29.04.2016 túto skutočnosť
oznámil žalovaným. Súčasne ich vyzval, aby celú splatnú pohľadávku vo výške 8.606,57 eur zaplatili
do 15 dní od prevzatia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Ku dňu vyčíslenia pohľadávky,

t. j. 27.09.2016 dosiahla výška splatného dlhu žalovaných celkom sumu 9.091,80 eur, pozostávajúc z
istiny 5.996,49 eur, úrokov 2.688,73 eur (vyčíslených od 21.12.2013 do 27.09.2016 pri úrokovej sadzbe
15,80 % p.a., a úrokov z omeškania vo výške 406,58 eur vyčíslených od 21.12.2013 do 27.09.2016 priúrokovej sadzbe 5 % p.a.) a úrokov vo výške 15,80 % z istiny 5.996,49 eur od 28.09.2016 do zaplatenia
a úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8.685,22 eur od 28.09.2016 do zaplatenia.

2. Mestský súd Košice (v čase rozhodovania súdu Okresný súd Košice II) (ďalej aj „súd prvej inštancie“
alebo „súd“) v poradí druhým rozsudkom 13Csp/63/2016-573 zo dňa 30. novembra 2022 rozhodol v
nasledovnom znení: I. Súd vzájomnú žalobu žalovanej v 2. rade voči žalobcovi zamieta. II. Žalovaní v 1.
a2.radesúpovinníspoločneanerozdielnezaplatiťžalobcoviistinuvsume5.996,49€spolusúrokomvo
výške 2.688,73 € a úrokmi z omeškania vo výške 406,58 €. Zároveň s úrokom 15,80 % ročným úrokom

zo sumy 5.996,49 € od 28.9.2016 do zaplatenia a 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.996,49
€ od 28.9.2016 do zaplatenia a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. III. V
prevyšujúcej časti žalobu zamieta. IV. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť
žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

3. Proti napadnutému rozsudku vo výrokoch I., II. a IV. podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná
v 2. rade.

4. Krajský súd v Košiciach uznesením 11CoCsp/43/2023-647 zo dňa 26.9.2024 napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil vo výrokoch I., II., IV. a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd najmä uviedol,
že úlohou súdu prvej inštancie bude dôsledne sa zaoberať otázkou vecnej aktívnej legitimácie žalobcu
a posúdiť, či boli alebo neboli splnené podmienky pre platné postúpenie pohľadávky. Vyvodiť pritom
zodpovedajúce skutkové zistenia z už vykonaných dôkazov, eventuálne súd umožniť stranám uplatniť
i ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany a doplniť dokazovanie, či už dôkazmi ktoré

strany navrhli alebo ešte navrhnú v nastávajúcom priebehu konania, alebo dôkazmi ktoré sú pre
rozhodnutie vo veci nevyhnutné a ich vykonanie je možné aj bez iniciatívy spotrebiteľa s použitím §
295 CSP. V tomto postupe sa súd najmä náležite vysporiada s listinnými dôkazmi, ktoré strany sporu
(žalobca) v priebehu konania už predložili a ktoré sú pre rozhodnutie vo veci nevyhnutné. Preskúma, či
pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy bola predmetom Zmluvy o postúpení aj s ohľadom na rozdiely medzi

skutkovými tvrdeniami žalobcu v žalobe a listinnými dôkazmi predloženými žalobcom. Ak súd dospeje
k záveru, že uplatnená peňažná pohľadávka bola predmetom Zmluvy o postúpení, súd posúdi, či boli
splnené podmienky pre platné postúpenie pohľadávky na žalobcu. Zohľadní pritom ustanovenie § 92
ods. 8 zákona o bankách, nakoľko právnym predchodcom žalobcu bola banka a žalobca je nebankový
subjekt, t.j. že musí ísť o postúpenie písomnou zmluvou, postúpená môže byť iba tá časť pohľadávky,

ktorázodpovedánesplácanémudlhuaktorájesplatnáapodmienkoupostúpeniajeajomeškaniedlžníka
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní so splnením čo len časti peňažného záväzku voči banke, a
to napriek písomnej výzve banky. V prípade nesplnenia stanovených podmienok je Zmluva o postúpení
pohľadávokvrozporesozákonomobankách,atedapovažovanázaneplatnýprávnyúkonvzmysle§39
Občianskeho zákonníka (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.4.2018 sp. zn. 1Cdo/147/2017,

rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.3.2018 sp. zn. 7Cdo/26/2017, uznesenie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 20.11.2019 sp. zn. 1Obdo/92/2018 etc).

5. Po čiastočnom zrušení a vrátení veci odvolacím súdom, súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním
ustálil nasledujúci skutkový stav:

6. Zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0449407118 súd zistil, že túto zmluvu dňa 3.6.2009 uzavreli na
strane jednej Slovenská sporiteľňa a.s. ako banka a žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci. Podľa čl. I. ods.
1. zmluvy, jej predmetom bolo poskytnutie splátkového úveru bankou žalovaným v sume, mene a za
podmienok dohodnutých v zmluve. Dlžníci boli povinní za podmienok dohodnutých v zmluve poskytnutý

úver splatiť, platiť úroky a plniť si ďalšie dohodnuté podmienky. Podľa základných podmienok úveru:
výška úveru bola 8.000 eur, druh úveru: spotrebný úver - bezúčelový úver, typ a výška úrokovej sadzby:
fixná do splatnosti 15,80 % p.a., spôsob poskytnutia úveru: jednorazovo bezhotovostne, spracovateľský
poplatok: 189,17 eura z prostriedkov úveru, poplatok za správu úveru: 1,99 eura mesačne, výška splátky
istiny: 135,97 eura, splatnosť prvej splátky istiny: 20.7.2009, počet splátok: 119, periodicita a splatnosť

splátokistiny:mesačnek20.dňuvkalendárnommesiaci,konečnásplatnosťúveru:20.5.2019,splatnosť
úrokov: mesačne v posledný deň kalendárneho mesiaca, ročná percentuálna miera nákladov: 18,48 %,
priemerná hodnota RPMN: 14,05 %, celkové náklady spojené s úverom: 8.463,29 eura.7. Podľa výpisu o stave pohľadávky ku dňu 27.9.2016, ktorý vyhotovila dňa 28.9.2016 Slovenská
sporiteľňa, a.s. ako banka z úveru č. XXXXXXXXX/XXXX (č.l. 53), bola istina úveru vo výške 5.996,49
eura, riadne úroky 2.688,73 eura a úroky z omeškania vo výške 406,58 eura, výška pohľadávky celkom

bola 9.091,80 eura.

8. Podľa výpisu z úveru č. 0449407118 za účtovné obdobie od 1.1.2009 do 15.10.2011 (č.l. 61- 64) bol
úver vo výške 8.000 eur vyčerpaný v celom rozsahu, boli uhradené splátky v uvedenom období vo výške
4.089,70 eura, počiatočný zostatok na účte bol -(mínus) 126,90 eura, konečný zostatok (po čerpaní,

vyúčtovaní úrokov a poplatkov ) bo - (mínus) 7.243,65 eura. Z výpisu je zrejmé, že úver bol čerpaný
bezhotovostne na pobočke v Košiciach, Pribinova 4 dňa 3.6.2009 vo výške 7.810,83 eura, pričom suma
189,17 eura bola zaúčtovaná ako spracovateľský poplatok.

9. Podľa predloženého Prehľadu o transakciách na úverovom účte č. 449407118 za obdobie od
19.10.2011 do 20.9.2016 (č.l. 56-60) žalovaní naposledy zaplatili splátku na úver dňa 20.12.2013 vo

výške 65,15 eura. Od uvedenej doby nesplatili nič.

10. Listom zo dňa 2.6.2009 adresovaným žalovanému v 1. rade, oznámila mu Slovenská sporiteľňa ako
veriteľka pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 449407118, že splácanie pohľadávky je v omeškaní ku dňu
31.3.2014 vo výške 501,53 eura. Vyzvala ho dlžnú sumu uhradiť najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy.

11. Listami z dní 4.4.2016 „Výzva“, banka - Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovaným v 1. a 2. rade jednotlivo
predmetnou výzvou oznámila, že sú v omeškaní so splácaním pohľadávky ku dňu 1.4.2016 vo výške
3.731,64 eura a vyzvala ich uhradiť dlžnú sumu na účet najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy.
Upozornila ich, že je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, čím sa stane splatnou celá

a stratia možnosť zaplatiť ju v splátkach. Podľa pripojených fotokópií poštového podacieho hárku boli
tieto listy ako doporučené zásielky doručované, pod podacím č. RO177961577SK žalovanému v 1. rade
dňa 5.4.2016 z pošty Bratislava 3 a podľa fotokópie poštovej zásielky žalovanej v 2. rade pod podacím
č. F. dňa 5.4.2016 z pošty Bratislava 3.

12. Listami z dní 29.4.2016 - „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ adresovanými jednotlivo
žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade, banka Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalovaným,
že nastal prípad porušenia v zmysle bodu 8.1. písm. a/ Produktových obchodných podmienok pre
hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne a.s. a oznámila im, že vyhlásila ku dňu 27.4.2016
mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy. Vyzvala ich, aby pohľadávku zo zmluvy vo výške 8.606,57

eura uhradili do 15 dní na označené číslo účtu. Žalobca predložil fotokópie prvej strany poštových
zásielok - obálok o doručovaní písomností Slovenskou sporiteľňou, a.s. žalovanému v 1. rade pod
RQ177549295SK z pošty Bratislava 3 dňa 2.5.2016 a žalovanej v 2. rade z pošty Bratislava 3 dňa
2.5.2016 pod č. RQ177974315SK.

13. Podľa čl. 6. ods. 6.3. Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. (VOP),
písomnosť doručená poštou je doručená tretí deň po jej odoslaní, v cudzine siedmy deň po jej odoslaní,
a to aj keď klient zmarí doručenie alebo sa o doručení zásielky nedozvedel. Banka zasiela písomnosti
spravidla vo forme obyčajnej listovej zásielky.

14. Podľa čl. 7. ods. 7.4., bod 7.4.2. VOP, úver sa úročí denne odo dňa poskytnutia úveru (vrátane) do
dňa predchádzajúceho dňu splatenia úveru (vrátane). Klient je povinný zaplatiť banke úroky z úveru v
posledný deň každého úrokového obdobia. Podľa čl. 7. ods. 7.6. bod 7.6.1. VOP, ak dôjde k porušeniu
akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta, t.j. žalovaného, alebo ak
je klient, t.j. žalovaný v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10

dní alebo ak je klient, t.j. žalovaný, v omeškaní so splatením poplatkov a s úverom, ktoré trvá viac ako
10 dní, je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky
zo zmluvy o úvere a klient, t.j. žalovaný, je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú
banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti.

15. Podľa bodu 3.2. Obchodných podmienok Banky pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní
Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom, účinných v čase uzavretia úverovej zmluvy: „Ak v Úverovej
zmluve bol dohodnutý Spracovateľský poplatok, alebo ak tak určuje Sadzobník, Dlžník je povinný tento
Poplatok Banke zaplatiť:a) pri uzatvorení Úverovej zmluvy, a to buď hotovostne alebo bezhotovostne, alebo
b) z prostriedkov Úveru takým spôsobom, že Banka poskytne Úver vo Výške Úveru zníženej o výšku
Spracovateľského poplatku; za výšku takto poskytnutého Úveru sa považuje Výška Úveru neznížená o

výšku tohto Spracovateľského poplatku;
pričom konkrétny spôsob zaplatenia Spracovateľského poplatku je dohodnutý v Úverovej zmluve.“

16. Podľa predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0609/2017/CE zo dňa 5.6.2017 postúpila
Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca žalobcovi ako postupníkovi, podľa čl. V. ods. 5.2. zmluvy

postupovanú pohľadávku zo všetkými právami s ňou spojenými. Podľa čl. V. 5.3. zmluvy, k postúpeniu
postupovanej pohľadávky na postupníka, t.j. žalobcu došlo dňom účinnosti tejto zmluvy. Podľa čl. II.
ods. 2.1. zmluvy, postupovanou pohľadávkou bola každá jednotlivá pohľadávka postupcu Slovenskej
sporiteľne voči dlžníkovi vrátane jej príslušenstva špecifikovaná v Prílohe č. 1 k tejto zmluve, ktorá
vznikla z bankových činností vykonávaných Slovenskou sporiteľňou alebo v súvislosti s nimi, najmä
pohľadávka Slovenskej sporiteľne z úverovej zmluvy. Podľa čl. XIII. ods. 13.1. zmluvy, zmluva nadobudla

platnosť dňom jej uzatvorenia, účinnosť nadobudla dňom pripísania odplaty na bankový účet Slovenskej
sporiteľne podľa čl. VI. zmluvy.

17. Podľa Prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, pod por. č. 529 predmetom postúpenia bola aj
pohľadávka z úverovej zmluvy uzavretej so žalovaným v 1. rade dňa 3.6.2019, č. účtu 449407118 a to

vo výške zostatku pohľadávky 10.119,28 eura, z toho istina celkom 5.296,49 eura, istina po splatnosti
5.996,49 eura, úroky celkom 4.025,62 eura, RÚ 3.334,97 eura a úroky z omeškania 230,66 eura.

18. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom k 3.6.2009, teda
ku dňu platnosti a účinnosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (spotrebiteľský úver) (ďalej len ako

„Občiansky zákonník“ pokiaľ výslovne v texte nebude uvedené inak), spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 53 ods. 1, 3, 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu
plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne

dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

20.Podľa§54ods.1,2Občianskehozákonníka,zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

21. Podľa § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom k 3.6.2009, (ďalej len
ako „Obchodný zákonník“ pokiaľ výslovne v texte nebude uvedené inak), pri pochybnostiach o obsahu
právnych vzťahov medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré sa spravujú týmto zákonom, sa použije

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka, strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona
alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, § 273
ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods. 4, § 324,

340a, 340b, 341, 365,369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459, 477, 478,
§ 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655 ods. 1, § 655a, §
660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, § 711, 720, 725, 729 a 743.23. Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o
úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke

dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu
( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( §
708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).

24. Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom

na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo
odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu
priložené.

25. Podľa § 273 ods. 2 Obchodného zákonníka, odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred
znením obchodných podmienok uvedených v odseku 1.

26. Podľa § 273 ods. 3 Obchodného zákonníka, na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné formuláre
používané v obchodnom styku.

27. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

28. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

29. Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
do 30.11.2009 spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

30. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

31. Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 citovaného zákona Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak

ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a
identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu
spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na
spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia
vlastníckehoprávaktomutotovarualeboslužbespotrebiteľom,d)adresupredávajúceho,naktorejmôže

spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského
úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú
službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu
tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú
sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať

podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré
sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný

spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a
ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery
nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do
15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za
príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný

spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo
poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté
do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob
výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov naspotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku
za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov
nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

32. Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 citovaného zákona pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je
zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský

úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

33. Podľa ustanovenia § 4 ods. 4 citovaného zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

34. Podľa ustanovenia § 6 odsek 2 citovaného zákona (v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej
zmluvy), spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského
úveru do jeho splatenia.

35. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

36. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

37. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému.

38. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

39. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

40. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie

odporovalo dohode s dlžníkom.

41. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením

postupcovi.

42. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,
nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

43. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
v znení platnom a účinnom v znení ku dňu, kedy malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, ak je napriek
písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu

tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je
bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie
pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie
pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočkazahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči

banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

44. Žalobca na pojednávaním dňa 9.4.2025 vzal žalobu v časti prevyšujúcej žalobcom uplatnený nárok
na úrok vo výške 15,80% ročne zo sumy 5.996,49 € od 28.9.2016 do 20.5.2019 a navrhol, aby súd v
tejto časti konanie zastavil. Žalovaná v 2. rade s čiastočným späťvzatím súhlasila.

45. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.

46. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej (§ 145 ods. 2 CSP).

47. Podľa § 146 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

48. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým je čiastočné späťvzatie žaloby v časti prevyšujúcej

žalobcom uplatnený nárok na úrok vo výške 15,80% ročne zo sumy 5.996,49 € od 28.9.2016 do
20.5.2019, pri aplikácii vyššie citovaných zákonných ustanovení rozhodol súd tak, že konanie v tejto
časti, na ktorú sa späťvzatie vzťahuje zastavil.

49. Po vykonanom dokazovaní súd konštatuje, že uvedená zmluva spĺňa predpoklady pre

jej zadefinovanie ako spotrebiteľskej zmluvy. Vychádzajúc z charakteru uvedeného vzťahu ako
spotrebiteľský sa súd prvotne zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na vedení tohto
sporu. Vychádzal predovšetkým z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zverejneného aj v jeho Zbierke
stanovísk NS a rozhodnutí, podľa ktorého „V sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú
legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods.

8 vety prvej Zákona o bankách pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že
spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa.“ (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 4Cdo 162/2020 zo dňa 27.10.2021, zverejnený v Zbierky stanovísk NS a rozhodnutí súdov
SR č. 2/2022 - Rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych pod č. 6). S povinnosťou ex offo skúmania
vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej ako imanentnej súčasti každého súdneho konania sa

stotožňuje aj Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach (porovnaj nález Ústavného súdu SR zo 16.
decembra 2014, sp. zn. III. ÚS 266/2014-27, príp. bod 21 a 22 odôvodnenia Nálezu ÚS SR sp. zn. I.
ÚS 407/2016-37 zo dňa 12.12.2017).

50. Podľa právneho názoru vysloveného najvyšším súdom aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie

také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -žalobcovi ním uplatňované právo (nárok),
respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej
legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia
tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania, a súd je povinný
ju skúmať vždy aj bez návrhu a to aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (porovnaj

napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).

51. Súd tiež poznamenáva, že podľa názoru najvyššieho súdu ani samotné relevantné oznámenie
postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky v prípade spotrebiteľských sporov bez ďalšieho
nezakladá aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd nemá

povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a
platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky (porovnaj bod 24 odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018, zverejneného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov
SR pod č. 60/2018).52. Po vykonanom dokazovaní súd konštatuje skutkový stav, podľa ktorého možnosť vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru bola dojednaná nielen v bode 7.6.1. VOP, ale aj v Zmluve o splátkovom

úvere č. 0449407118 zo dňa 3.6.2009, konkrétne v jeho čl. I. bod 7. Takto bola naplnená hypotéza
právnej normy ustanovenia § 565 ods. 1 OZ, ktoré pri plnení v splátkach zakladá možnosť veriteľa
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo
v rozhodnutí určené. V tomto prípade sa zmluvné strany dohodli, že v prípade nesplácania pohľadávky
riadne a včas je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky.

53. Ďalej súd konštatuje skutkový stav, podľa ktorého predchodca žalobcu písomnými výzvami zo dňa
4.4.2016 oznámil obom žalovaným, že sú v omeškaní so splácaním pohľadávky z predmetnej zmluvy ku
dňu 1.4.2016 vo vyčíslenej sume 3731,64 Eur s príslušenstvom a súčasne ich vyzval úhradu dlžnej sumy
do 15 dní od doručenia predmetnej výzvy s upozornením, že v opačnom prípade pristúpi k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti pohľadávky. Žalobca doručenie predmetných výziev preukazoval s poukazom

na dojednanie bodu 6.3. VOP.

54. V prejednávanom prípade veriteľ pristúpil k zosplatneniu poskytnutého úveru majúceho charakter
spotrebiteľského úveru, preto pre účinné zosplatnenie zostatku úveru musel splniť tiež podmienku
stanovenú v § 53 ods. 9 OZ, t. j. že upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie

tohto práva (ďalej výzva pred zosplatnením).

55. Súd zastáva názor, že pokiaľ príslušná právna norma (§ 53 ods. 9 OZ) stanovuje pre účinné
zosplatnenie zostatku úveru tiež podmienku, aby veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako
15 dní na uplatnenie tohto práva, pre naplnenie tejto podmienky nestačí zo strany veriteľa tvrdiť, že

výzva pred zosplatnením bola vypracovaná, teda existuje (čo v konaní nebolo sporným) a súčasne, že
bola odoslaná na poštovú prepravu, ale súčasne naplnenie tejto zákonnej podmienky si vyžaduje zo
strany veriteľa preukázanie, že výzva pred zosplatnením bola dlžníkovi súčasne doručená (v zmysle
tzv. teórie dôjdenia).

56. Režim doručovania hmotnoprávnych úkonov vyplýva z § 45 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého zákonného
ustanovenia prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď k nej dôjde. V danom prípade
sa jedná o tzv. teóriu dôjdenia.

57. Účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho zákonníka

(do ktorého spadá tiež posudzovaná výzva pred zosplatnením) predpokladá, že prejav vôle dôjde,
resp. je doručený adresátovi, t.j., že sa dostane do sféry jeho dispozície - už týmto okamihom začína
právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Slovné spojenie „dostane do jeho dispozičnej sféry“
nemožno vykladať v zmysle procesnoprávnych predpisov. Je ním potrebné rozumieť objektívnu
možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Právna teória i súdna

prax takou možnosťou chápe nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom,
ale i také prípady, kedy doručením listu či telegramu, obsahujúceho prejav vôle, do bydliska alebo
sídla adresáta, či do jeho poštovej schránky, poprípade i hodením oznámenia do poštovej schránky
o uložení takejto zásielky, nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu objektívnu príležitosť zoznámiť
sa s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom

hmotnoprávneho úkonu, postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah. Teória dôjdenia
vychádza z toho, že z hľadiska pôsobenia (perfektnosti) prejavu vôle nie je dôležitá skutočná vedomosť
adresáta právneho úkonu, pretože inak by adresát mohol účinkom prejavu vôle druhého účastníka
zabrániť nepreberaním písomností. Dôjdením do sféry vplyvu príjemcu sa rozumie napr. vhodenie listu
do schránky príjemcu alebo dôjdenie mailu na mailovú adresu príjemcu, ak príjemca dal zmluve najavo,

že písomnosti možno posielať aj elektronicky. Rozhodujúce je objektívne hľadisko, t.j. ak sa preukáže,
že adresát mal reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, nastávajú právne účinky jednostranného
právneho úkonu obsahujúceho takýto prejav bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil.
Dôjdením prejavu vôle do dispozičnej sféry adresáta sa završuje proces účinného doručenia právneho
úkonu a od tohto momentu je právny úkon pre konajúci subjekt záväzný a nemožno ho jednostranne

odvolať (pozri uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/129/2010, tiež uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/43/2019).

58. Výzva pred zosplatnením, presnejšie upozornenie veriteľa adresované dlžníkovi o uplatnení práva
na zosplatnenie zostatku úveru v zmysle § 53 ods. 9 OZ, jednoznačne predstavuje jednostrannýhmotnoprávny úkon, ktorého naplnenie závisí od toho, či tento prejav vôle sa dostal do dispozičnej sféry
adresáta, t.j. dlžníka, a teda, či voči osobe, ktorej bol určený, súčasne pôsobí.

59. Z vyššie uvedeného možno vyvodiť, že pre naplnenie teórie dôjdenia síce na strane jednej postačuje
reálna možnosť adresáta oboznámiť sa s prejavom vôle (nevyžaduje sa teda skutočné doručenie
a prevzatie písomnosti zachytávajúcej právny úkon), avšak na strane druhej iba tvrdenie o tom, že
predmetný hmotnoprávny úkon, v tomto prípade výzva pred zosplatnením podľa § 53 ods. 9 OZ, bola
doručená výlučne podľa bodu 6.3 VOP, ktorý považuje bankové zásielky za doručené v dôsledku

uplynutia určitého počtu dní po odoslaní zásielky t.j. podaní na poštovú prepravu, predmetnú teóriu
dôjdenia nenapĺňa. Predmetné ustanovenie VOP totiž spája možnosť adresáta objektívne sa oboznámiť
s hmotnoprávnym úkonom iba s okolnosťou odoslania zásielky, ktorá je bez výpovednej hodnoty k
zhodnoteniu, či zásielka došla do sféry vplyvu príjemcu ako okolnosti relevantnej pre naplnenie § 45 ods.
1 OZ. Aj keď úprava VOP hovorí v tomto prípade o splnení podmienky doručenia, vo svojej podstate
obchádza § 45 ods. 1 OZ a preto naň odvolací súd nemohol prihliadnuť a z nej vychádzať.

60.Nazákladevyššieuvedenéhosúduzatvára,ženapriekexistenciivýzvypredzosplatnenímdatovanej
dňa 4.4.2016, žalobca nepreukázal, že predmetnú výzvu zároveň dlžníkovi doručil (v zmysle tzv. teórie
dôjdenia), čím nebol dodržaný právnou normou vyžadovaný postup pred zosplatnením úveru podľa §
53 ods. 9 OZ.

61. Súd v tejto súvislosti poukazuje na aktuálne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 05.02.2025
sp. zn. 7Cdo/70/2023, v ktorom dovolací súd skonštatoval, že dovolateľ sa nestotožnil s právnymi
závermi súdov nižších inštancií, nakoľko v dovolaní tvrdí, že doručenie výzvy preukázal poštovým
podacím hárkom, z čoho možno vyvodiť jeho nesúhlas s právnym záverom odvolacieho súdu, že podací

hárok nepreukazuje doručenie výzvy, teda nepreukazuje skutočnosť, že sa výzva dostala do dispozičnej
sféry žalovanej. Podľa dovolateľa sa mal odvolací súd odkloniť od právnych záverov vyslovených v
rozhodnutiach dovolacieho súdu R 4/2021, sp. zn. 5Cdo/129/2010 a sp. zn. 1ObdoV/63/2005, sp. zn.
2Sžf/8/2009, sp. zn. 5Obdo/2/2017 a rozhodnutí ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 174/09. Dovolací súd
učinil záver v bode 24.1. svojho uznesenia, ktorým odmietol dovolanie nasledovne: 24.1. Dovolací súd

upriamuje pozornosť na právne závery uvedené v namietanom rozhodnutí, že je podstatné, aby adresát
mal možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle odosielateľa, teda aby sa tento prejav vôle dostal do jeho
dispozičnej sféry, pričom povinnosťou odosielateľa je preukázať doručenie prejavu vôle do dispozičnej
sféry adresáta (teda nie je nutné preukazovať doručenie priamo do vlastných rúk adresáta). Preukázanie
takto definovaného účinného doručenia však nie je možné zamieňať s preukázaním odoslania prejavu

vôle. Z týchto záverov vychádzal aj odvolací súd vo svojom rozhodnutí, správne ich interpretoval a
aplikoval na prejednávanú vec. Uvedené závery dovolacieho súdu sú v priamom protiklade s tvrdeniami
žalobcu v dovolaní.

62. V dôsledku uvedeného nedošlo k účinnému zosplatneniu predmetného úveru zo strany právneho

predchodcu žalobcu, na základe čoho nemohlo dôjsť ani k platnému postúpeniu zosplatnenej
pohľadávky vyplývajúcej z predmetnej úverovej zmluvy a žalobca preto nie je v spore aktívne
legitimovaný.

63. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť pre nedostatok

aktívnej vecnej legitimácie. Vecná legitimácia predstavuje hmotnoprávny vzťah účastníka konania k
prejednávanej veci a má ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní
rozhoduje. Účastník konania, ktorý je nositeľom subjektívneho práva z hmotnoprávneho vzťahu, má
aktívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd návrhu vyhovie len vtedy, ak
navrhovateľ preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od odporcu uplatnené v konaní. Ak sa to v

konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu bez
ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom aktívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorý ale v konaní
nevystupuje ako žalobca. O takýto prípad išlo aj v prejednávanej veci, keď súd dospel k záveru, že
postúpenie pohľadávky uplatnenej žalobou bolo neplatné. Práve nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu mal vecný dopad na výsledok sporu v podobe vydania meritórneho rozhodnutia, ktorým súd

žalobu voči žalovaným zamietol.

64. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.65. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

66. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

67. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

68. Žalovaní mali v spore plný úspech v časti v ktorej konanie nebolo zastavené a k zastaveniu zvyšnej
časti konania došlo zavinením žalobcu preto súd žalovaným, v zmysle § 255 ods. 1 CSP, § 256 odsek
1 CSP, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

69. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd
Košicepísomnevdvochvyhotoveniach.Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
(§ 363, § 364 CSP) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.(§ 358 CSP)
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.(§ 359 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Ak žalovaná nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.