Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 15, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Cob/43/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116209079
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubincová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6116209079.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie

Kubincovej, PhD., členiek senátu JUDr. Andrey Gindlovej a JUDr. Ľubice Mojžišovej v právnej veci
žalobcu Byty Poprad, s.r.o., so sídlom Dolné hony 5268/9, 058 01 Poprad, IČO: 47 454 661 proti
žalovanému EUROPA FACILITY MANAGEMENT a.s., so sídlom Račianska 96, 831 02 Bratislava, IČO:
36 624 284, právne zast.: JUDr. Ján Nota, advokát so sídlom Veličná 371, 027 54 Veličná, o zaplatenie
9.072 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
60Cb/135/2016 zo dňa 29. decembra 2022 takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 60Cb/135/2016 zo dňa 29. decembra 2022

p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 9.064,87 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 6.048,- Eur od 29.12.2015 do zaplatenia,
súrokomzomeškaniavovýške8%ročnezosumy3.016,87Eurod29.06.2016dozaplateniaapaušálnu
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 80,- Eur, do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a rozhodol, že žalobca má voči žalovanému

nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 3.024,- Eur s prísl. z dôvodu, že dňa 22.06.2015 bol medzi úpadcom V A V invest, s.r.o. „v
konkurze“ a žalovaným v písomnej forme uzatvorený dvojstranný odplatný právny úkon označený ako
Zmluva o prenájme vozidla (ďalej aj len ako „Zmluva“), predmetom ktorej bol prenájom dvoch osobných
motorových vozidiel: osobné motorové vozidlo značky BMW 750LixDrive, ŠPZ: BB833DT a osobné

motorové vozidlo značky LAND ROVER Range Rover Evoque, ŠPZ: BB623EA. Vzhľadom na dodanie
zmluvne upraveného plnenia prislúcha úpadcovi peňažné protiplnenie, ktoré úpadca požadoval od
žalovaného na základe vystaveného daňového dokladu – faktúry č. 15600042, splatnej dňa 02.05.2016
vo výške 3.024,- Eur (ďalej aj len ako „Pohľadávka č. 1“). Podaním doručeným okresnému súdu dňa
23.08.2016 nazvaným ako Zmena žaloby žalobca navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby, ktorou sa
rozširuje právo uplatnené žalobou o Pohľadávku č.2 tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi spolu
sumu 9.072,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 6.048,- Eur od 29.12.2015 do

zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 3.024,- Eur od 03.05.2016 do zaplatenia
a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 80,- Eur. Rozšírenie žaloby
žalobcaodôvodniltým,ževúčtovníctveevidujezrovnakéhoprávnehodôvoduakovprípadePohľadávky
č. 1 voči žalovanému tiež pohľadávku uplatnenú faktúrou č. 15600036 zo dňa 14.12.2015, splatnú dňa28.12.2015 vo výške 6.048,- Eur, ktorú žalovaný ani z časti ku dňu podania zmeny žaloby neuhradil
(ďalej aj len ako „Pohľadávka č. 2“).

3. Okresný súd uviedol, že žalovaný sa v konaní pôvodne bránil tým, že faktúru č. 15600042, splatnú dňa
02.05.2016 vo výške 3.024,- Eur vystavenú žalobcom nemožno považovať za riadny účtovný doklad,
pretože faktúra nespĺňa viacero formálnych náležitostí, a to v označení účastníkov, keď ako subjekt
dodávateľa je označená spoločnosť V A V invest s.r.o. a správne označenie účastníka predmetného
zmluvného vzťahu malo byť V A V invest, s.r.o. „v konkurze“. Ďalším formálnym nedostatkom faktúry

je zmätočné uvedenie súm, ktoré má žalovaný ako prijímateľ služby žalobcovi zaplatiť. Za obsahom
účtovného prípadu je uvedená jednotková cena 840,- Eur, množstvo 3 a suma na zaplatenie 2.520,- Eur
bez DPH. Už o riadok nižšie je však zvýrazneným písmom uvedená suma, ktorú má žalovaný zaplatiť vo
výške 1.988,- Eur. Na spodku faktúry je uvedená suma na zaplatenie bez DPH vo výške 2.520,- Eur, 20%
daň z pridanej hodnoty 504,- Eur a celková suma na zaplatenie spolu vo výške 3.024,- Eur. Vzhľadom
na tieto pochybenia a formálne nedostatky, žalovaný faktúru žalobcovi po jej doručení vrátil obratom

späť a požiadal ho o jej opravu. Žalovaný poukázal i na bod 2 článku III Zmluvy o nájme vozidla, podľa
ktorého je žalovaný povinný zaplatiť nájomné na základe riadne vystavenej faktúry. Žalovaný uviedol, že
na základe vrátenia faktúry zo strany žalovaného žalobca doručil žalovanému riadny, formálne správny
účtovný doklad, a to faktúru č. 15600042 na sumu 3.024,- Eur zo dňa 14.06.2016 so splatnosťou
28.06.2016 (ďalej len ako „Faktúra 2“). Takýto postup žalobcu teda vystavenie nového opraveného

účtovného dokladu potvrdzuje, že žalobca uznal svoje pochybenie čo sa formálnej správnosti a riadneho
vystavenia faktúry týka. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že návrh podaný žalobcom je
predčasným návrhom, pretože k omeškaniu dlžníka s plnením peňažného záväzku nedošlo a navrhol,
aby súd po vykonaní dokazovania žalobu zamietol.

4. Žalovaný v priebehu konania zmenil obranu tak, že žalovaný, ako aj žalobca disponuje dokladmi
a dôkazmi preukazujúcimi, že žalovaná pohľadávka neexistuje, pretože zanikla v dôsledku započítania.
Uviedol, že žalovaný vystavil žalobcovi dňa 01.06.2015 faktúru č. 15600031 za „prenájom pozemkov
zapísaných na LV č. XXXX k. ú. A., obec Zvolen, okres Zvolen v celkovej sume 1,- Eur plus 0,20
Eur DPH, spolu vo výške 1,20 Eur, na základe Nájomnej zmluvy uzavretej dňa 01.01.2015. Ďalej

žalovaný vystavil žalobcovi dňa 31.12.2015 faktúru č. 15600088 za práce spojené s vyhotovením
mimoriadnych účtovných závierok pre reštrukturalizačného správcu a spracovanie ostatných podkladov
na sumu 5.000,- Eur plus DPH 1.000,- Eur, spolu vo výške 6.000,- Eur. Žalovaný Zmluvou o postúpení
pohľadávok postúpil dňa 16.12.2015 na žalobcu pohľadávky voči spoločnosti DB&PARTNERS s.r.o.,
so sídlom Námestie SNP 3, Banská Bystrica, IČO: 35 859 636 v celkovej výške 1.016,45 Eur.

Jednostranným právnym úkonom dňa 11.02.2016 žalovaný započítal svoje záväzky z Nájomnej zmluvy
vo výške 6.048,- Eur so svojimi pohľadávkami vo výške 6.048,- Eur. Žalovaný tvrdil, že uvedeným
postupom vyrovnal v súlade s § 54 ods. 1 a 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii
svoje záväzky z Nájomnej zmluvy za užívanie osobných automobilov za obdobie pred vyhlásením
konkurzu. Ďalej podľa tvrdenia žalovaného v písomnom vyjadrení, Zmluvou o postúpení pohľadávky

zo dňa 23.06.2016 postúpil B. C., D. XX, E. E. na žalovaného pohľadávku voči žalobcovi v celkovej
výške 3.016,87 Eur, ktoré pozostávali z vynaložených nákladov, ktoré plnil za žalobcu v spojení
suzavretounájomnouzmluvouato:Pohľadávkavovýške144,89Eurztituluúhradynákladovspojených
s prevádzkou a údržbou osobného motorového vozidla BB833DT-výmena pneumatík, servisný záznam
č. 201605-04-00224 spolu s pokladničným bločkom zo dňa 06.05.2016; Pohľadávka vo výške 72,44 Eur

z titulu úhrady nákladov spojených s prevádzkou a údržbou osobného motorového vozidla BB623EA-
výmena pneumatík, servisný záznam č. 201605-04-00173 spolu s pokladničným dokladom zo dňa
05.05.2016 a Pohľadávka vo výške 1.842,15 Eur z titulu nákupu 8 kusov pneumatík na základe
objednávky zo dňa 28.04.2016, potvrdenie objednávky 173753 zo dňa 28.04.2016 a potvrdenie o úhrade
kúpnej ceny. Listom zo dňa 24.06.2016 oznámil žalobcovi postúpenie pohľadávky. Žalobca vystavil

dňa 14.06.2016 faktúru č. 15600042 na sumu 3.024,- Eur vrátane DPH za prenájom vozidiel za
obdobie01/2016až03/2016sosplatnosťoudňa28.06.2016.Žalovanýtvrdil,žezapočítaljednostranným
právnym úkonom dňa 29.06.2016 svoje záväzky z nájomnej zmluvy vo výške 3.024,- Eur so svojimi
pohľadávkami vo výške 3.016,87 Eur v časti, v ktorej sa kryjú a uhradil sumu vo výške 7,13 Eur na účet
žalobcu dňa 28.06.2016, čím vyrovnal svoj záväzok z faktúry č. 15600042 v lehote splatnosti faktúry.

Žalovaný tak vyrovnal v súlade s § 54 ods. 1 a 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii
svoje záväzky z nájomnej zmluvy za užívanie osobných automobilov za obdobie po vyhlásení konkurzu
a v svojom účtovníctve neeviduje žiadny záväzok voči žalobcovi. Naopak, žalovaný eviduje v konkurze
na majetok žalobcu zistené pohľadávky v celkovej výške 1.411,94 Eur a spoločnosti a osoby spriaznenéso žalovaným predstavujú najväčšieho veriteľa žalobcu s celkovo zistenými pohľadávkami vo výške
10.663.445,93 Eur.

5. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že žalovaný jednostranným právnym úkonom započítania
konal v rozpore so ZKR a tento obchádzal. Pohľadávky žalovaného uplatnené na započítanie okresný
súd označil za tzv. „spriaznené pohľadávky“, ktoré patria veriteľovi (žalovanému), ktorý je spriaznenou
osobou úpadcu podľa § 9 ods. 1 ZKR, keď F. G. H. je spoločníkom a štatutárnym orgánom (konateľom)
úpadcu a zároveň aj štatutárnym orgánom (predsedom predstavenstva) žalovaného a takisto E. I. H.

ako spoločník žalobcu s kvalifikovanou účasťou na riadení žalobcu je osobou spriaznenou so žalobcom
a zároveň je členom dozornej rady žalovaného, pričom v minulosti (od 09.03.2004 do 10.12.2014 a od
16.08.2014 do 05.06.2017) bola aj štatutárnym orgánom žalovaného. Z uvedeného potom vyplýva, že
pohľadávky žalovaného uplatnené na započítanie sú spriaznenými pohľadávkami, pre ktoré platí odlišný
režim uspokojovania v konkurze, a to podľa § 95 ods. 2 a 3 ZKR a v tomto videl okresný súd obchádzanie
ZKR, keď žalovaný sa snažil cez právny inštitút jednostranného započítania pohľadávok dosiahnuť ich

uspokojenie v konkurze. Započítanie pohľadávok ako právny inštitút je upravený v § 54 ZKR, avšak
v súdenom prípade bolo potrebné posudzovať úkony vykonané žalovaným vo vzájomných súvislostiach,
s prihliadnutím aj na ďalšie právne normy zakotvené v ZKR, ako je ustanovenie § 95 ods. 2 a 3 ZKR
a prihliadnuť tak aj na ich účel a zmysel. Okresný súd v konaní zistil, žalovaný si tieto pohľadávky prihlásil
Súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 02.02.2016 do konkurzu úpadcu, ktorá

bola správcovi doručená dňa 09.02.2016 a ktoré pohľadávky správca zapísal do zoznamu pohľadávok.
Pohľadávku uplatnenú vo výške 1,08 Eur správca poprel v celom rozsahu; pohľadávku uplatnenú vo
výške 6.000,- Eur správca poprel vo výške 5.031,67 Eur, nakoľko bola ku dňu 31.12.2015 uhradená
a pohľadávku uplatnenú vo výške 1.016,45 Eur správca poprel v celom rozsahu. Popretie pohľadávok
správca písomne oznámil žalovanému listom zo dňa 07.03.2016, ktorý bol žalovanému doručený dňa

21.03.2016. Žalovaný sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.04.2016 vedenou pod
sp. zn. 63Cbi/7/2016 domáhal voči úpadcovi určenia popretej pohľadávky, avšak toto súdne konanie
bolo právoplatne dňa 07.07.2016 z dôvodu nezloženia preddavku na trovy konania zastavené. Tým, že
boloincidenčnékonanieprávoplatnezastavené,zanikložalovanémupostavenieúčastníkakonkurzného
konania v rozsahu ním prihlásených pohľadávok.

6. Podľa názoru okresného súdu, právny úkon - Započítanie pohľadávok jednostranným právnym
úkonom zo dňa 11.02.2016 - je neplatný aj z dôvodu rozporu s ustanovením § 54 ods. 2 ZKR,
podľa ktorého možno proti pohľadávkam úpadcu započítať iba pohľadávky prihlásené spôsobom
ustanoveným týmto zákonom (ZKR). Aj napriek tomu, že pohľadávky žalovaného boli do konkurzu

úpadcu prihlásené spôsobom ustanoveným týmto zákonom, v dôsledku ich popretia a právoplatného
zastavenia incidenčného konania, došlo k zániku postavenia žalovaného ako účastníka konkurzného
konania vo vzťahu k týmto pohľadávkam a de facto sa na ne neprihliada, teda hľadí sa na ne ako by
neboli prihlásené.

7. Okresný súd vyhodnotil jednostranný právny úkon žalovaného nazvaný ako Započítanie pohľadávok
jednostranným právnym úkonom, ktorý bol vyhotovený dňa 29.06.2016 (po vyhlásení konkurzu na
majetok dlžníka), ako absolútne neplatný právny úkon, pretože svojim obsahom a účelom odporuje
zákonu (ZKR). Aj napriek tomu, že žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že tento
prejav vôle smerujúci k započítaniu v súlade s ustanovením § 580 Občianskeho zákonníka doručil

správcovi konkurznej podstaty úpadcu tak, aby mohli nastať účinky započítania, súd sa z dôvodu
právnej istoty zaoberal neplatnosťou aj tohto právneho úkonu. Žalovaný týmto právnym úkonom mal
v úmysle započítať si voči úpadcovi svoje pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu na majetok
dlžníka, t.j. po 06.01.2016. Jednalo sa o pohľadávky, ktorých právny základ tvorila Zmluva o postúpení
pohľadávok zo dňa 23.06.2016 (po vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka) uzatvorená medzi B. C. ako

postupcom a žalovaným ako postupníkom a na základe ktorej si žalovaný uplatnil na započítanie sumu
3.016,87 Eur. Oznámenie o postúpení pohľadávky zaslal postupca listom zo 24.06.2016 úpadcovi a na
vedomie správcovi úpadcu (JUDr. Matúšovi Boľošovi). Pohľadávku na započítanie vo výške 3.016,87
Eur si žalovaný uplatnil voči pohľadávke úpadcu voči žalovanému z titulu faktúry č. 15600042 zo dňa
14.06.2016,splatnejdňa28.06.2016vsume3.024,-EurzaprenájommotorovýchvozidielLANDROVER

Range Rover Evoque BB 623 EA a BMW LixDrive BB 833 DT za obdobie 01/2016 – 03/2016 na základe
Zmluvy o prenájme vozidla zo dňa 22.06.2015, a to do výšky 3.016,87 Eur s tým, že zvyšnú sumu
7,13 Eur zaplatil žalovaný na účet žalobcu dňa 28.06.2016. Okresný súd bol toho názoru, že žalovaný
týmto jednostranným právnym úkonom konal v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 a 2 ZKR. V zmysleustanovenia § 54 ods. 2 ZKR je pre platné a účinné započítanie nevyhnutné, aby si veriteľ započítavanú
pohľadávku prihlásil do konkurzu spôsobom ustanoveným ZKR. Žalovaný v konaní žiadnym spôsobom
nepreukázal, že ako veriteľ si do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu prihlásil pohľadávku voči

úpadcovi vo výške 3.016,87 Eur, ani že tak urobil jeho právny predchodca. Na základe tejto skutočnosti
dospel okresný súd k názoru, že jednostranný právny úkon žalovaného – Započítanie pohľadávok
jednostranným právnym úkonom zo dňa 29.06.2016 – je absolútne neplatným právnym úkonom, ktorý
svojim obsahom a účelom odporuje ustanoveniu § 54 ods. 2 ZKR, podľa ktorého platí zákaz započítania
pohľadávkyveriteľaneprihlásenejspôsobomustanovenýmZKRprotiakejkoľvekúpadcovejpohľadávke.

8. Okresný súd konštatoval, že žalovaný v konaní nepreukázal, že vykonané jednostranné započítania
pohľadávok boli v súlade s právnym poriadkom a že by spôsobili zánik žalobou uplatneného nároku;
a takisto ani nespochybnil existenciu uplatnených pohľadávok, keďže sa pokúsil voči nim započítať svoje
splatné pohľadávky. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, považoval súd žalobu za dôvodnú.
Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojich peňažných záväzkov, priznal súd žalobcovi

popri istine 6.048,- Eur i zákonný úrok z omeškania vo výške 9,05 % ročne od 29. 12. 2015 do zaplatenia,
teda odo dňa nasledujúceho po splatnosti tohto záväzku a zo sumy 3.016,87 Eur priznal súd zákonný
úrokzomeškaniavovýške8%ročneod29.06.2016dozaplatenia.Zároveňpriznalžalobcoviipaušálnu
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 80,- Eur v zmysle ustanovenia § 369c
ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. (2x po 40,- Eur).

9. Okresný súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol (II. výroková veta tohto rozhodnutia). Zamietajúca
časť žaloby predstavuje rozdiel medzi žalobcom uplatnenou istinou vo výške 3.024,- Eur a súdom
priznanou istinou vo výške 3.016,87 Eur, t.j. vo výške 7,13 Eur, nakoľko žalovaný v konaní preukázal,
že žalobcovi túto sumu dňa 28.06.2016 uhradil (ako doplatok po Započítaní pohľadávok jednostranným

právnym úkonom zo dňa 29.06.2016). Preto súd nemohol žalobcovi sumu 7,13 Eur priznať, keďže bola
žalobcovi žalovaným uhradená. Takisto priznal súd žalobcovi popri istine 3.016,87 Eur i zákonný úrok
z omeškania vo výške 8 % ročne od 29.06.2016 do zaplatenia a nie od 03.05.2016 do zaplatenia ako
si uplatnil žalobca, pretože súd považoval za relevantnú faktúru č. 15600042 s dátumom vyhotovenia
dňa 14. 06. 2016 a s dátumom splatnosti dňa 28.06.2016, vystavenú predchádzajúcim správcom (JUDr.

Matúšom Boľošom) po dohode so žalovaným. Na základe tejto faktúry potom žalovaný do výšky 7,13
Eur dňa 28.06.2016 žalobcovi aj plnil.

10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, t.j.

v rozsahu 100 %, hoci tento nemal v spore plný úspech, avšak jeho neúspech spočíval iba v pomerne
nepatrnej časti.

11. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
b) a h) CSP. Žalovaný mal za to, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces v súvislosti s

náležitosťami odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia označil za nepresvedčivé,
rozsudok svojvoľne vyznievajúci v prospech žalobcu a v konečnom dôsledku nepreskúmateľný, nakoľko
súd nerešpektoval znenie ust. § 54 ZKR explicitne a bez akýchkoľvek pochybností určujúceho
započítanie ktorých pohľadávok je vylúčené a normujúceho, že započítanie iných pohľadávok je možné
a dovolené a v rozpore s jeho zrejmým a nepochybným jazykovým vyjadrením súd rozhodol bez

toho, aby svoj odklon od zákona náležite zdôvodnil. Prístup, ktorý v danom prípade zvolil súd prvej
inštancie, nemožno v pomeroch demokratického právneho štátu, v rámci ktorého je nevyhnutné tiež
plne rešpektovať právo strany sporu na spravodlivý proces, akceptovať. Žalovaný vyjadril názor, že
rozsudok je zjavne arbitrárny, z ústavného hľadiska neudržateľný a v konečnom dôsledku má za
následok porušenie základného práva žalovaného na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1

Ústavy Slovenskej republiky a tiež jeho právo na spravodlivé prejednanie jeho záležitostí podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalovaný odkázal na doktrinálny výklad
kritérií, ktoré kladie ust. § 220 ods. 1 CSP na odôvodnenie rozsudku všeobecného súdu. Odkázal tiež
na nálezy Ústavného súdu vymedzujúce nároky na kvalitu odôvodnenia rozhodnutí súdov.

12. Žalovaný v odvolaní namietol aj nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom. Uviedol, že
interpretáciu ust. § 54 ZKR, ktorú pri posúdení právnej veci zvolil okresný súd, považuje za nesprávnu.
Mal za to, že vzhľadom na jasný, jednoznačný text právnej normy obsiahnutej v ust. § 54 ZKR,
predovšetkým ust. § 54 ods. 4 ZKR je rozhodovanie kontra legem v danej veci neprípustné. Uviedol,že znenie ust. § 54 ods. 4 ZKR nevytvára pochybnosti o právnom obsahu ust. § 54 ZKR, ktorým je,
že započítanie pohľadávok nevymenovaných v ust. § 54 ods. 1 až 3 ZKR nie je vylúčené, teda je
možné a dovolené. Vzhľadom na to nie je dôvod pristupovať k výkladu ust. § 54 ZKR kontra legem,

ktorý v rozsudku zvolil konajúci súd. Vo všeobecnosti výkladom proti doslovnému jazykovému zneniu
zákona a na jeho základe rozhodovaním kontra legem nevyhnutne dochádza k intenzívnemu zásahu
do jedného zo základných princípov právneho štátu, a to princípu právnej istoty, na základe čoho je
takýto spôsob rozhodovania súdu síce dovolený, ale značne limitovaný. Rozhodovať takto nie je možné
nikdy v prípade, pokiaľ sa aplikuje jasný, jednoznačný a zjavne úplný text zákona, resp. právnej normy

obsiahnutej v zákone, pričom vzhľadom na všetky okolnosti niet pochýb o úmysle zákonodarcu na takej
úprave právnych vzťahov, čo platí práve pre daný prípad. Podľa žalovaného sa súd prvej inštancie
dopustil názorového excesu, keď výlučne a izolovane preferoval účel a zmysel zákona bez toho,
aby tento účel a zmysel bližšie pomenoval a priblížil bez náležitého zohľadnenia jazykového výkladu
relevantného ustanovenia je jeho rozhodnutie nesprávne. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby
odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že so závermi žalovaného nesúhlasí a že prvostupňový
súdargumentáciutýkajúcusaneprihliadnutianazapočítacieprejavyžalovanéhozdôvoduichabsolútnej
neplatnosti náležite a presvedčivo zdôvodnil. Prvostupňový súd jasne uviedol, že tieto započítacie
prejavy odporujú zákonu, pričom žalobca poukázal na tú časť rozhodnutia okresného súdu, ktorá

zdôrazňovala osobitný režim spriaznených pohľadávok uspokojovania v konkurze. Žalobca vyjadril
názor, že pokiaľ ide o ust. § 54 ods. 4 ZKR, tak z tohto nie je možné vyvodiť, že každé iné započítanie je
bez ďalšieho možné. Mal za to, že zákonodarca by v takom prípade použil skôr výrazy ako započítanie
iných pohľadávok je dovolené, alebo započítanie iných pohľadávok je prípustné. Vo vzťahu k názoru
žalovaného na prípustný výklad právnej normy žalobca uviedol, že doslovný jazykový výklad nie je

jediným prípustným výkladom právnych noriem a nie je nijako nadradený iným formám výkladu.

14. Žalobca vo vyjadrení upozornil, že rozpor započítacích prejavov s ust. § 95 ods. 2 a 3 ZKR
nebol jediným dôvodom neplatnosti podľa prvostupňového súdu. Zdôraznil, že okresný súd dospel aj
k záveru, že oba započítacie prejavy boli vykonané v rozpore s ust. § 54 ods. 2 ZKR, ktorý nepripúšťa

započítanie pohľadávok neprihlásených spôsobom ustanoveným zákonom ZKR proti akejkoľvek
úpadcovej pohľadávke. Pripomenul, že okresný súd mal za preukázané, že pohľadávky uplatnené na
započítanie boli v konkurze prihlásené, ale tieto boli popreté, pričom následné incidenčné konanie bolo
zastavené, a teda sa na tieto pohľadávky neprihliada, resp. hľadí sa na ne, akoby ani prihlásené neboli.
V prípade druhého započítacieho prejavu zase platí, že žalovaný nepreukázal, že by si pohľadávku

uplatnenú v úkone na započítanie do konkurzu vôbec prihlásil. Poukázal aj na ďalšie okolnosti, ktoré
neumožnili započítanie tejto pohľadávky a síce, že táto bola nadobudnutá prevodom po vyhlásení
konkurzu a započítací prejav správcovi konkurznej podstaty doručený ani nebol. Žalobca zdôraznil,
že voči týmto dôvodom, ktoré sami o sebe postačujú na prijatie záveru o neplatnosti započítacích
prejavov žalovaného, resp. ktoré samy o sebe postačujú na to, aby súd na tieto započítacie prejavy

neprihliadol, žalovaný v odvolaní nenamietal, tieto nerozporoval, a teda sa dá konštatovať, že tieto
akceptoval. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu ako vecne
správne potvrdil.

15. Žalovaný v odvolacej replike opätovne poukázal na ust. § 54 ZKR a uviedol, že svoju pohľadávku

v súlade s ust. § 54 ods. 2 ZKR riadne prihlásil. Podľa názoru žalovaného neexistuje žiadne zákonné
obmedzenie, ktoré by vylučovalo opodstatnenosť a zákonnú možnosť vykonaného zápočtu. Vo vzťahu
k výkladu právnej normy namietol, že žalobca na jednej strane namieta gramatický výklad zákonného
ustanoveniaanadruhejstranesámnahrádzatextzákonainýmznením,ktorérovnakoprísnegramaticky
vykladá. Žalovaný aj naďalej označil napadnuté rozhodnutie za nezákonné z dôvodov, ktoré uviedol

v odvolaní.

16. Žalobca v odvolacej duplike zotrval na argumentoch, ktoré uviedol v odvolacom konaní.

17. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380

ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia
§ 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej
inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods.1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej
tabuli krajského súdu.

18. Odvolací súd bol v zmysle ust. § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie:

19. Úpadca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzatvorili dňa 22.06.2015 Zmluvu o prenájme
vozidla podľa § 663 OZ, predmetom ktorej bol nájom 2 motorových vozidiel špecifikovaných v článku

I. predmetnej zmluvy. Faktúrou č. 15600036 zo dňa 14.12.2015, splatnou dňa 28.12.2015 vo výške
6.048,- Eur vyúčtoval prenajímateľ nájomcovi poskytnutie motorového vozidla Range Rover BB623EA
za obdobie júl – december 2015.

20. Uznesením OS Banská Bystrica sp. zn. 2R/6/2015 zo dňa 29.12.2015, zverejneným v Obchodnom
vestníku č. 2/2016 dňa 05.01.2016, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka – prenajímateľa zo Zmluvy

o prenájme vozidla a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený Reštrukturalizácie a konkurzy RS,
v.o.s., IČO: 47 236 108.

21. Správca konkurznej podstaty vystavil žalovanému ako nájomcovi faktúru č. 15600042 zo dňa
15.04.2016,splatnúdňa02.05.2016vovýške3.024,-EurzaprenájommotorovýchvozidielRangeRover

BB623EA a BMW 750 Li xDrive BB833DT za obdobie 01/2016 – 03/2016. Predmetnú faktúru vrátil
žalovaný správcovi listom zo dňa 04.05.2016 z dôvodu formálnych chýb v jej obsahu a žiadal o opravu
predmetnej faktúry. Vrátenie faktúry bolo správcovi doručené dňa 05.05.2016.

22. Uznesením OS Banská Bystrica sp. zn. 2R/8/2015 zo dňa 28.04.2016, zverejneným v Obchodnom

vestníku č. 85/2016 dňa 04.05.2016, bol z funkcie správcu konkurznej podstaty odvolaný
Reštrukturalizácie a konkurzy RS, v.o.s. a do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovený JUDr.
Matúš Boľoš, so sídlom kancelárie Horná 23, Banská Bystrica. Tento správca konkurznej podstaty
vystavil za úpadcu – prenajímateľa žalovanému ako nájomcovi faktúru č. 15600042 zo dňa 14.06.2016,
splatnú dňa 28.06.2016 vo výške 3.024,- Eur za prenájom motorových vozidiel LAND ROVER Range

Rover Evoque BB 623 EA a BMW LixDrive BB 833 DT za obdobie 01/2016 – 03/2016 na základe
Zmluvy o prenájme vozidla zo dňa 22.06.2015. Uznesením OS Banská Bystrica sp. zn. 2R/8/2015 zo
dňa 06.02.2018, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 30/2018 dňa 12.02.2018, bol JUDr. Matúš
Boľoš odvolaný z funkcie správcu konkurznej podstaty a do funkcie správcu konkurznej podstaty bol
ustanovený JUDr. Juraj Rybár, so sídlom kancelárie Stráž 223, Zvolen.

23. Žalovaný vykonal Započítanie pohľadávok jednostranným právnym úkonom datovaným dňa
11.02.2016, ktorým započítal svoje pohľadávky voči úpadcovi z titulu faktúry č. 15600088 s dátumom
vyhotovenia 31.12.2015, s dátumom splatnosti 06.01.2016 v sume 6.000,- Eur; z titulu faktúry č.
15600031, s dátumom vyhotovenia 01.06.2015, s dátumom splatnosti 15.06.2015 v sume 1,08 Eur

a z titulu Zmluvy o postúpení pohľadávok s dátumom vyhotovenia 16.12.2015, s dátumom splatnosti
31.12.2015 v sume 46,92 Eur, t.j. spolu vo výške 6.048,- Eur s pohľadávkou úpadcu voči žalovanému
z titulu neuhradeného nájomného vo výške 6.048,- Eur za obdobie od 01. 07. – 31. 12. 2015 za prenájom
motorových vozidiel vzniknutého na základe Nájomnej zmluvy uzavretej dňa 22.06.2015, s dátumom
vyhotovenia 22.06.2015, s dátumom splatnosti 06.01.2016 v sume 6.048,- Eur. Uvedené započítanie

pohľadávok datované dňa 11.02.2016 bolo správcovi úpadcu: Reštrukturalizácie a konkurzy RS, v.o.s.,
so sídlom Hlavné námestie 13, Rimavská Sobota, podľa doručenky predloženej žalovaným, doručené
dňa 10.02.2016.

24. Žalovaný vykonal ďalšie Započítanie pohľadávok jednostranným právnym úkonom datovaným dňa

29.06.2016, ktorým započítal svoje pohľadávky voči úpadcovi z titulu Zmluvy o postúpení pohľadávky zo
dňa 23.06.2016, s dátumom vyhotovenia 23.06.2016, bez uvedenia dátumu splatnosti v sume 3.016,87
Eur s pohľadávkou úpadcu voči žalovanému z titulu faktúry č. 15600042, s dátumom vyhotovenia
01.05.2016, s dátumom splatnosti 28.06.2014 v sume 3.016,87 Eur s tým, že zostatok v sume 7,13 Eur
ako doplatok za prenájom vozidiel uhradil na účet žalobcu dňa 28.06.2016. Žalovaný však pred súdom

nepreukázal, že toto započítanie pohľadávok datované dňa 29.06.2016 správcovi konkurznej podstaty
úpadcu aj doručil, takýto dôkaz súdu nepredložil. Takisto nepredložil súdu ani dôkaz, ktorý uviedol jeho
právny zástupca v záverečnej reči, t.j. e-mailovú komunikáciu zo dňa 16.11.2022 medzi F. H., predsedom
predstavenstva žalovaného a JUDr. Rybárom, správcom konkurznej podstaty úpadcu.25. Podľa § 54 ods. 1, zákona č. 7/2005 Z.z. Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR), proti
pohľadávke, ktorá vznikla úpadcovi po vyhlásení konkurzu, nie je možné započítať pohľadávku, ktorá

vznikla voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu, to isté platí aj pre podmienené pohľadávky, ktoré sa
v konkurze uplatňujú prihláškou.

26. Podľa § 54 ods. 2 ZKR, pohľadávku neprihlásenú spôsobom ustanoveným týmto zákonom,
prihlásenú pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom po vyhlásení konkurzu a pohľadávku

nadobudnutú na základe odporovateľného právneho úkonu nie je možné započítať proti žiadnej
úpadcovej pohľadávke.

27. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie okresného súdu v rozsahu odvolacích dôvodov a dospel
k záveru, že odvolanie vzhľadom na svoj všeobecný a nekonkrétny charakter neumožňuje odvolaciemu
súdu prieskum dôvodov, ktoré viedli okresný súd k záveru o neplatnosti oboch započítacích prejavov

žalovaného.

28. Keďže v odvolacom konaní je odvolací súd prísne viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP),
odvolací prieskum môže vykonať výlučne v rozsahu dôvodov, ktoré uvedie odvolateľ. Odvolací súd nie
je oprávnený vytvárať si domnienky a hľadať, z akých rôznych dôvodov by rozhodnutie okresného súdu

mohlo byť nesprávne, či už do skutkových zistení, alebo čo do právneho posúdenia. Preskúmať môže
iba tie skutkové zistenia alebo to právne posúdenie, ktoré konkrétne namietne odvolateľ.

29. Žalovaný v odvolaní označil rozhodnutie okresného súdu za nepresvedčivé, arbitrárne, svojvoľné,
čím došlo k porušeniu jeho základného práva na spravodlivý súdny proces, ktorého súčasťou je aj právo

na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Odvolací súd sa s takýmto všeobecným konštatovaním žalobcu
nestotožnil. Preskúmal odôvodnenie rozhodnutie okresného súdu a zistil, že okresný súd v rozhodnutí
okremzhrnutiavyjadrenístránpodrobneuviedolzistenýskutkovýstav(vočiktorémužalovanývodvolaní
nenamietal) a okresný súd aj pomerne podrobne uviedol právne posúdenie zisteného skutkového stavu.
Konkrétne okresný súd uviedol dôvody, pre ktoré mal započítanie uplatnené žalovaným za neplatné

nielen vo vzťahu k § 39 OZ, kedy mal za to, že z dôvodu postavenia spriaznenej osoby je uplatnenie
započítania v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so zákonom, ale konkrétne uviedol aj dôvody,
pre ktoré mal za to, že započítanie nebolo možné vykonať v zmysle ust. § 54 ods. 1 a § 54 ods. 2
ZKR. Z odôvodnenia okresného súdu vyplývajú konkrétne závery vo vzťahu k tomu, že započítanie bolo
vykonané vo vzťahu k pohľadávkam, ktoré síce boli v konkurznom konaní prihlásené, avšak vzhľadom

na zastavenie incidenčnej žaloby (spôsobené žalovaným) došlo k zániku postavenia žalovaného ako
účastníka konkurzného konania vo vzťahu k týmto pohľadávkam a preto sa na ne neprihliada, teda hľadí
sa na ne, ako by prihlásené neboli. Ďalšie dôvody, pre ktoré okresný súd neakceptoval započítanie je
skutočnosť, že vo vzťahu k pohľadávke vo výške 3.024 Eur, ktorá mala byť započítaná žalovaným, táto
v konkurznom konaní prihlásená nebola, započítací prejav sa týkal pohľadávky splatnej po vyhlásení

konkurzu na majetok dlžníka (faktúra splatná 28.06.2016), pričom išlo o započítací úkon, ktorý ani nebol
doručený správcovi konkurznej podstaty.

30. Zjednodušene povedané, právne posúdenie okresného súdu smerovalo nielen k tomu, že mal
vykonanie započítania za všeobecne rozporné s dobrými mravmi, ale okresný súd veľmi konkrétne

uviedol svoje skutkové zistenia, z ktorých vychádzal, keď dospel k záveru, že neboli splnené podmienky
ust. § 54 ods. 1 ZKR (z pohľadu vzniku pohľadávok) a neboli splnené ani podmienky ust. § 54 ods. 2
ZKR (pohľadávku je možné započítať, iba ak je prihlásená spôsobom ustanoveným zákonom, pričom nie
je možné započítať pohľadávku nadobudnutú prevodom po vyhlásení konkurzu). Takéto odôvodnenie
okresného súdu je dostatočne konkrétne na to, aby umožnilo sporovým stranám namietnuť nielen

zistené skutkové závery (splatnosť pohľadávky, prihlásenie pohľadávky, doručenie započítania), ale aj
ich právne posúdenie, teda vyriešenie otázky, či spriaznená osoba je alebo nie je oprávnená započítať
svoje pohľadávky, pokiaľ inak započítanie spĺňa kritériá § 54 ods. 1 a 2 ZKR, alebo otázku, či je možné
započítať pohľadávky v čase, keď sú riadne prihlásené a nie je rozhodnuté o tom, či sa považujú za
zistené.

31. Arbitrárnosť alebo nepresvedčivosť rozhodnutia nie je možné zamieňať so situáciou, keď sporové
strany s rozhodnutím a jeho odôvodnením nesúhlasia. Je zrejmé, že žalovaný nesúhlasí so závermi
okresného súdu, tieto sú však dostatočne konkrétne na to, aby ich mohol v odvolaní napadnúťa vysvetliť, v čom vidí ich nesprávnosť. Odvolací súd preto nezistil, že by úroveň odôvodnenia okresného
súdu porušila právo žalovaného na spravodlivý proces, keďže z odôvodnenia je možné zistiť nielen
skutkové zistenia okresného súdu, ale aj spôsob, akým boli právne posúdené, podľa ktorej konkrétnej

právnej normy boli posúdené a k akému záveru okresný súd na základe právneho posúdenia dospel.

32. Odvolací súd pripomína, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemusí odpovedať na každú
námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie a tiež, že
právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súdne rozhodnutie má zodpovedať

argumentácii uvedenej sporovou stranou.

33. Žalovaný v odvolaní namietol aj nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že interpretáciu, ktorú
zvolil okresný súd vo vzťahu k ust. § 54 ZKR považuje za nesprávnu. Odvolateľ však už nespresnil, v
čom konkrétne považuje interpretáciu § 54 ZKR za nesprávnu. Vo vzťahu k § 54 ZKR dospel okresný
súd k záveru, že tento neumožňoval uplatnené započítanie preto, že časť pohľadávok nebola vôbec

prihlásená, časť pohľadávok síce prihlásená bola, ale hľadelo sa na ne, ako by prihlásené neboli potom,
ako bolo zastavené incidenčné konanie vo vzťahu k týmto pohľadávkam, a tieto sa teda považovali za
nezistené. Ďalším dôvodom, pre ktorý okresný súd mal za to, že neboli naplnené podmienky ust. § 54
ZKR bola skutočnosť, že jedna z pohľadávok bola prevedená na žalovaného až po vyhlásení konkurzu
a tiež skutkové zistenia ohľadom momentu vzniku pohľadávok. Tieto skutkové zistenia boli zásadné

z dôvodu, že v zmysle ust. § 54 ods. 1 ZKR proti pohľadávke, ktorá vznikla úpadcovi po vyhlásení
konkurzu, nie je možné započítať pohľadávku, ktorá vznikla voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu,
a tiež z dôvodu, že v zmysle § 54 ods. 2 ZKR je prihlásenie pohľadávky ustanoveným spôsobom
podmienkou toho, aby mohla byť započítaná, pričom ani takto prihlásené pohľadávky započítané byť
nemôžu, pokiaľ sú nadobudnuté prevodom po vyhlásení konkurzu. Žalovaný v odvolaní nenamietol

ani jedno z uvedených skutkových zistení relevantných pre záver okresného súdu, že neboli splnené
podmienky § 54 ZKR na to, aby mohol žalovaný započítať.

34. Okresný súd tak nerozhodoval o vyhovení nároku žalobcu z dôvodu, že by osobitným spôsobom
posúdil ust. § 54 ods. 4 ZKR, práve voči ktorému namieta v odvolaní žalovaný. Žalovaný sa domáha

toho, že § 54 ods. 4 ZKR nevytvára pochybnosti o právnom obsahu ust. § 54 ZKR, ktorým je, že
započítanie pohľadávok nevymenovaných v ust. § 54 ods. 1 až 3 ZKR nie je vylúčené. S takýmto
konštatovaním žalovaného sa odvolací súd stotožňuje a môže prisvedčiť žalovanému, že v prípade, ak
by na započítanie bola uplatnená pohľadávka, ktorá inak spĺňa kritériá § 54 ods. 1 až 3 ZKR, nie je
dôvod dospieť k záveru, že by ju nebolo možné započítať. Okresný súd však uviedol argumenty, pre

ktoré má za to, že pohľadávku nebolo možné započítať práve v zmysle podmienok ustanovených v § 54
ods. 1 a § 54 ods. 2 ZKR, voči čomu žalovaný v odvolaní žiadnym spôsobom nenamietol a preto tieto
závery okresného súdu bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú správne, nemôžu byť predmetom prieskumu
odvolacieho súdu. Odvolací súd nie je oprávnený preskúmavať rozhodnutie okresného súdu nad rámec
odvolacích námietok. Nemôže preto bez odvolacej námietky sám ex offo preskúmať, či skutočne došlo

k riadnemu prihláseniu pohľadávok, či pohľadávky vznikli po vyhlásení konkurzu, ani či pohľadávky boli
na žalovaného prevedené až po vyhlásení konkurzu.

35. Úvaha, či by bolo možné nad rámec podmienok brániacich započítaniu vypočítaných v § 54 ods. 1
a § 54 ods. 2 ZKR považovať za vylúčené aj započítanie v ďalších prípadoch (započítanie spriaznenou

osobou, započítanie v čase, kým pohľadávka prihlásená bola, pokiaľ neskôr zanikla) sa tak stalo vo
vzťahu k dôvodom rozhodnutia okresného súdu nadbytočnou úvahou, pretože okresný súd priznal nárok
práve preto, že započítanie bolo neplatné, keďže nespĺňalo podmienky § 54 ods. 1 a § 54 ods. 2 ZKR.
Zároveň žalovaný voči týmto zisteniam v odvolaní nenamietal závery okresného súdu, že by neboli
splnené podmienky § 54 ods. 1 a § 54 ods. 2 ZKR (prihlásenie pohľadávok, splatnosť pohľadávok,

prevod pohľadávok po vyhlásení konkurzu). Žalovaný ako odvolateľ tak neučinil tieto závery okresného
súdu predmetom odvolacieho konania a odvolací súd nie je oprávnený ich preskúmavať.

36. Vo všeobecnosti sa preto odvolací súd stotožňuje so žalovaným, že znenie ust. § 54 ods. 4 ZKR
je nutné vykladať tak, že tie pohľadávky, ktoré nespadajú pod kritériá uvedené v § 54 ods. 1 ZKR, §

54 ods. 2 ZKR a § 54 ods. 3 ZKR, je možné vykonanie započítania. Vo vzťahu k prejednávanej veci
však odvolateľ nenamietol tie zistenia okresného súdu, ktoré okresný súd viedli k záveru, že pohľadávky
započítané žalovaným pod kritériá uvedené v § 54 ods. 1-3 ZKR spadajú. Nie je preto možné aplikovať
§ 54 ods. 4 ZKR určený pre opačný prípad.37. K všeobecnej úvahe žalovaného ohľadom doslovného jazykového znenia zákona odvolací súd
uvádza, že z judikatúry Ústavného súdu je zrejmé, že súdy majú vykladať právne normy v súlade s

ich účelom a zmyslom, nie len v rámci gramatického výkladu. Avšak právomoc všeobecných súdov
vykladať zákony zároveň nemožno chápať tak, že by boli oprávnené vykladané ustanovenia zákona
fakticky "novelizovať". Ústavný súd uviedol, že by išlo o porušenie ústavného princípu trojdelenia štátnej
moci,zktoréhovyplýva,žeprávomocmeniťzákonypatríNárodnejradeSlovenskejrepublikyakoorgánu
zákonodarnej moci, teda nie všeobecným súdom. Vo svetle uvedeného sa odvolací súd stotožňuje so

žalovaným v tom, že výklad právnej normy nemôže predstavovať zmenu účelu a zmyslu tejto právnej
normy.

38. V prejednávanej veci však táto teoretická úvaha nemôže zmeniť zistenie odvolacieho súdu, že
rozsah odvolacích námietok mu neumožňuje vykonať odvolací prieskum vo vzťahu k dôvodom, pre ktoré
okresný súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky ust. § 54 ods. 1 ZKR a § 54 ods. 2 ZKR.

Za týchto okolností je potom irelevantné, či by v zmysle ust. § 54 ods. 4 ZKR bolo možné započítať
pohľadávky, ak by podmienky § 54 ods. 1 ZKR a § 54 ods. 2 ZKR spĺňali.

39. K uvedenému pre úplnosť odvolací súd dodáva, že žalovaný v odvolacej replike namietol, že
žalovaný si svoju pohľadávku v súlade s ust. § 54 ods. 2 ZKR riadne prihlásil, čím chcel zrejme vyjadriť

nesúhlassoskutkovýmzáveromokresnéhosúdu,žepohľadávkyneboliriadneprihlásené,akincidenčné
konanie o nich bolo zastavené. Žalovaný tak chcel námietkou uvedenou v odvolacej replike zrejme
otvoriť diskusiu na tému, či započítanie pohľadávky v čase, keď je riadne prihlásenou (skôr, než je
incidenčné konanie akýmkoľvek spôsobom skončené) vyvoláva zánik pohľadávky započítaním, keďže
v čase započítania sú splnené podmienky ust. § 54 ods. 1 ZKR.

40. Táto konkretizovaná námietka však bola uvedená až v podaní, ktoré bolo odvolacou replikou,
teda po uplynutí lehoty na podanie vyjadrenia k odvolaniu. V zmysle ust. § 373 ods. 4 CSP však
odvolací súd môže prihliadať k prostriedkom procesného útoku alebo k prostriedkom procesnej obrany
najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu (dokonca aj za predpokladu, že by išlo o novoty, čo v

danom prípade nie je splnené). Po uplynutí lehoty na vyjadrenie k odvolaniu už k žiadnym ďalším
prostriedkom procesného útoku alebo procesnej obrany odvolací súd prihliadnuť nemôže (bez ohľadu
na to, či boli alebo neboli použité pred súdom prvej inštancie, alebo či spĺňajú charakter novoty). Nemôže
prihliadnuť ani k rozšíreniu odvolacích dôvodov, keďže tieto musia byť skoncentrované v odvolaní
a prípadne doplnené môžu byť len v lehote na podanie odvolania. Odvolací súd sa preto polemikou na

tému prípustnosti započítania pohľadávky v čase, kým je v konkurze prihlásená, a zároveň o nej nie
je v incidenčnom konaní rozhodnuté, pre neskoré uplatnenie odvolacieho dôvodu zaoberať nemohol.
Preskúmaním neskoro uvedeného odvolacieho dôvodu by porušil právo žalobcu na spravodlivý súdny
proces.

41. Odvolací súd sa tak stotožnil s konštatovaním žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu, že voči tým
dôvodom, ktoré samé o sebe postačujú na prijatie záveru o neplatnosti započítacích prejavov
žalovaného, žalovaný nenamietal. Z uvedeného dôvodu ich odvolací súd preskúmať nemohol. Odvolací
súd je v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP odvolacími dôvodmi viazaný, preto rozhodnutie okresného súdu
preskúmal iba v intenciách podaného odvolania.

42. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že v rozsahu uplatnených odvolacích
námietok je rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti vecne správne, preto ho podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

43. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanému, ktorý nebol v odvolacom konaní
úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd
prvej inštancie.

44. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).