Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 11, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/25/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4621010174
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Formel Kováčová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4621010174.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD.
a členiek senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD., v trestnej veci
obžalovaného A. B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného
zákona s použitím § 123 odsek 3 písmeno i/ Trestného zákona, o odvolaniach prokurátorky Okresnej
prokuratúry Topoľčany a poškodenej C. D., proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 11.03.2025 sp.

zn. TO-1T/38/2021, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 11. júna 2025, takto

r o z h o d o l :

I.
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

II.
Podľa § 316 odsek 1 Trestného poriadku sa odvolanie poškodenej C. D. z a m i e t a, ako podané

neoprávnenou osobou.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Nitra (ďalej len „súd I. stupňa“) bol obžalovaný A. B. (ďalej aj
ako „obžalovaný“) oslobodený podľa § 285 písm. a/ Tr. por. spod obžaloby Okresnej prokuratúry
v Topoľčanoch zo dňa 28. 05. 2021, sp. zn. Pv 391/19/4406 pre skutok v nej kvalifikovaný
ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. s použitím § 123 ods. 3 písm.

i/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že:
dňa XX. XX. XXXX, približne o XX.XX hodine v E. F. G. H. B. I. XXXX/XX, v budove spoločnosti B.
E. J., J., v jej administratívnych priestoroch najskôr vulgárne nadával poškodenej C. D. a následne
ju v kuchynke fyzicky napadol tak, že ju rukami udieral do ramena a chrbta a potiahol ju za vlasy, v
dôsledku čoho poškodená C. D., narodená XX. XX. XXXX v E., trvale bytom F., I. XXX/XX, síce neutrpela
fyzické zranenie, ktoré by si vyžiadalo lekárske ošetrenie, avšak v dôsledku verbálneho a fyzického

útoku obžalovaného vznikla u poškodenej psychická ujma - adaptačná porucha, ktorá si vyžadovala
práceneschopnosť v trvaní od 30. 05. 2019 do 19. 09. 2019, pričom v dôsledku uvedenej psychickej
ujmy bola poškodená v období od 30. 05. 2019 do 24. 09. 2019 závažným spôsobom obmedzená v
obvyklom spôsobe života tým, že trpela úzkostným ladením s intrapsychickou tenziou, poruchou spánku
s nočnými morami, sociálnym stiahnutím, nadmernými úľakovými reakciami a vyhýbavým správaním,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. boli poškodené: J. K., so sídlom G. XX. L. X L. XX, XXX
XX M. a C. zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom N. XX, XXX XX M., IČO: XX XXX XXX, s ich nárokmi
na náhradu škody odkázané na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor čo do výroku o vine a proti konaniu,

ktoré rozsudku predchádzalo, a to v neprospech obžalovaného.Súčasne proti tomuto rozsudku podala ihneď po jeho vyhlásení odvolanie poškodená C. D.
prostredníctvom svojho splnomocnenca.

Prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že sa nestotožňuje s napadnutým rozsudkom
súduI.stupňa,vychádzajúcztoho,žeskutoksaodohralzazatvorenýmidveramiibamedziobžalovaným
a poškodenou bez priamych svedkov, pričom poškodená ihneď vec oznámila svojej sestre, na polícii
a nasledujúci deň vyhľadala lekársku pomoc u obvodnej lekárky ako i na psychiatrickej ambulancii,
pričom výpoveď poškodenej je nepriamo podporená tiež znaleckým dokazovaním H. O. J., ktorá

potvrdila u poškodenej v súvislosti so skutkom vznik adaptačnej poruchy s obmedzením na bežnom
živote do 19. 09. 2019. Naproti tomu výpovede svedkýň K., H., I. a P. podľa neho treba vyhodnotiť aj
s ohľadom na fakt, že ide iba o nepriame výpovede svedkýň, ktoré sú zamestnankyne spoločnosti syna
obžalovaného.
Poukázal aj na chybné konanie súdu I. stupňa, ktorý vykonal hlavné pojednávania v neprítomnosti
obžalovaného potom, ako neakceptoval vyjadrenie ošetrujúceho lekára a závery znaleckého posudku

H. H. M. ohľadne zdravotného stavu obžalovaného, ktorý mu znemožňoval jeho účasť na hlavných
pojednávaniach, čo považuje za nezákonný postup.
V závere podaného odvolania navrhol, aby odvolací zrušil napadnutý rozsudok postupom podľa § 321
ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. a aby vec podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil súdu I. stupňa, aby
ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril prostredníctvom svojho obhajcu obžalovaný, ktorý uvádzal,
žerozsudokpovažujezazákonnýasprávny,keďdôkazyprodukovanévtomtokonanívjehoneprospech
sa zakladali na tvrdení poškodenej, ktorá menila svoje výpovede. Pokiaľ ide o následky domnelého
útoku na jej psychickom zdraví, má za to, že nebolo bez pochybností preukázané, že poškodená

trpí práve po udalosti z 29. 05. 2019, naopak svedkovia z práce vypovedali o jej
správaní pretrvávajúcom už dva roky predtým a zdôraznil výpoveď znalkyne, ktorá vychádzala iba zo
subjektívneho postoja poškodenej. Pokiaľ ide o vykonanie hlavných pojednávaní v jeho neprítomnosti,
z ktorých sa ospravedlňoval z dôvodu zdravotného stavu, poukázal na zmätočný postoj prokurátora,
ktorý nemal voči postupu súd počas pojednávaní námietky a súhlasil s ním.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokurátora zamietol, pretože nie je
dôvodné.

Poškodená C. D. v písomných dôvodoch svojho odvolania prostredníctvom splnomocnenca uviedla,
že napadnutý rozsudok považuje za nezákonný pre nesprávne skutkové zistenia (s poukazom na

konzistentnú výpoveď poškodenej podporenú znaleckým posudkom a lekárskymi správami H. M. J. a
H. H. J.), nedostatočne vyhodnoteného znaleckého dokazovania H. O. J. a jej záverov a nesprávnou
aplikáciou trestného práva, najmä § 2 ods. 4 Tr. por., keď súd vyhodnocoval dôkazy iba v prospech
obžalovaného.
Na základe toho navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť na nové konanie súdu I. stupňa,

alternatívne, aby krajský súd sám rozhodol tak, že obžalovaného uzná vinným z prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák.

Obžalovaný sa prostredníctvom svojho obhajcu písomne vyjadril aj k odvolaniu poškodenej a uviedol,
že rozsudok považuje za zákonný a vecne správny, nakoľko sa súd pri svojom rozhodovaní zaoberal

aj okolnosťami na jeho strane a v jeho prospech a neprospech môže rozsudok napadnúť odvolaním
iba prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok
na náhradu škody. V tomto konaní si poškodená zákonným spôsobom neuplatnila nárok na náhradu
škody, teda nie je oprávnená podávať odvolanie čo do povinnosti na náhradu škody a už vôbec nie čo
do uznania viny a výšky trestu.

Navrhol, aby odvolací súd odvolanie poškodenej zamietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.

Na verejnom zasadnutí zástupca krajského prokurátora zotrval na podanom odvolaní okresnej
prokurátorky Topoľčany a na písomných dôvodoch v ňom uvedených. Nepovažoval za potrebné
písomné odôvodnenie zo dňa 04. 04. 2025 doplniť a navrhol, aby krajský súd postupom podľa § 321

ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a aby podľa § 322
ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju tento v potrebnom rozsahu opätovne prejednal a rozhodol.Splnomocnenec poškodenej C. D. na verejnom zasadnutí zotrval na písomných dôvodoch svojho
odvolania a navrhol, aby krajský súd rozhodol tak, ako navrhol krajský prokurátor, ku ktorému návrhu
sa pripojil.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí zotrval na písomnom vyjadrení, ktoré podal vo vzťahu
k odvolaniu prokurátora ako i splnomocnenca. Navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť ako nedôvodné
podľa § 319 Tr. por. a odvolanie poškodenej navrhol zamietnuť podľa § 316 ods. 1 Tr. por. ako podané
neoprávnenou osobou.

Na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou (prokurátorom) Krajský súd
v Nitre ako súd odvolací podľa § 317 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli v odvolaní vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Po dôslednom preskúmaní veci krajský súd zistil, že

odvolanie prokurátora nie je dôvodné a je nutné ho v zmysle ustanovenia § 319 Tr. por. zamietnuť.

Obžalovaný bol v prejednávanej veci súdom I. stupňa oslobodený spod skutku uvedeného v obžalobe
podľa § 285 písm. a/ Tr. por. z dôvodu, že nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je stíhaný.
Ako vyplýva z obsahu spisu a výsledkov vykonaného dokazovania, súd I. stupňa vykonal dokazovanie

zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu a dôkazy správne právne vyhodnotil.

Krajský súd zistil, že súd I. stupňa správne rozhodol, keď obžalovaného spod obžaloby podľa § 285
písm. a/ Tr. por. oslobodil, pretože nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. spácha ten, kto inému úmyselne
ublíži na zdraví a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví – poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas.

Podľa § 123 ods. 3 písm. i/ Tr. zák. ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len vážna
porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha zdravia trvajúca dlhší čas.

Obžalovaný už v rámci svojej výpovede v prípravnom konaní spáchanie prejednávaného skutku poprel,
pričom však uviedol, že už keď prišiel do kancelárie poškodenej s p. Q. H. a oslovil poškodenú s úlohou,
čo potreboval, správala sa ako nepríčetná, vyhodila ich von a on sa za jej správanie pred Q. H. hanbil.
Uvedené nepovažoval za konflikt, keďže žiadny nebol, len poškodená po oboch vrieskala, k žiadnemu

fyzickému ani slovnému útoku z jeho strany nedošlo. Keď za ňou bol v kuchynke, tiež tam kričala
a rozbehla sa von (pričom pri utekaní okolo neho ho udrela rukou po nose a ako sa jej chcel vyhnúť,
pošmykolsaaspadolnazem),ušlaaodvtedyjuvofirmenevideli.Odmietaakýkoľvekfyzickýapsychický
útok z jeho strany, jej tvrdenia sú obyčajné výmysly, nikdy s ňou do žiadneho konfliktu neprišiel. Poukázal
aj na výpoveď svedkyne I. a H..

Naproti tomu boli v konaní produkované dôkazy svedčiace v neprospech obžalovaného a to výpoveď
poškodenej, ktorá uvádzala, že obžalovaný prišiel za ňou do kuchynky, zatvoril dvere a ako chcela odísť,
tak ju udrel zozadu do pravého ramena a začal jej ťahať vlasy, snažila sa ho odsotiť, no znova ju buchol
do ramena, ona ho odsotila ku stene a vtedy prišli kolegyne, ktorého pritlačili obžalovaného o stenu

a ona utiekla z kuchyne do svojho vozidla. Taktiež uviedla, že obžalovaný sa jej nevyhrážal zabitím, ani
ju fyzicky nenapadol takým spôsobom, že by utrpela zranenia, mala akurát vyšklbané vlasy a vulgárne
jej nadával. Konaním obžalovaného utrpela psychickú ujmu a musela navštevovať lekára psychiatra.

V tomto smere krajský súd poukazuje na skutočnosť, že okrem výpovede samotnej poškodenej,

neexistujú žiadne iné priame dôkazy, vrátane svedkov, ktorí by boli priamymi svedkami „incidentu“ medzi
obžalovaným a poškodenou a vedeli by sa ku skutku relevantne vyjadriť.

Krajský súd upriamuje pozornosť na vyhodnotenie danej dôkaznej situácie súdom I. stupňa
v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku, kde správne poukázal na jednotlivé výpovede či už

obžalovaného, poškodenej alebo vo veci vypočutých svedkov, ako aj na rozdiely vo výpovediach.
Zároveň poukazuje na rozpor medzi výpoveďami poškodenej a výpoveďami svedkýň K. a Q. H., ktoré
mali podľa výpovede poškodenej prísť do kuchynky a pritlačiť obžalovaného o stenu, na čo poškodená
z kuchynky utiekla do svojho vozidla. Z výpovedí uvedených svedkýň však na rozdiel od výpovedepoškodenej takáto skutočnosť nevyplýva, naopak, z ich výpovedí vyplynulo, že potom, ako počuli krik
z kuchynky (počuli hlas poškodenej, išli pozrieť, s kým sa poškodená háda), svedkyňa Q. H. otvorila
dvere na kuchynke, boli tam obžalovaný a poškodená, ktorá hneď vybehla a viac ju nevideli, to znamená,

že nezaznamenali žiaden útok medzi poškodenou a obžalovaným a ani ich nemuseli rozbraňovať.

Ani svedkyňa I., počas prítomnosti v kuchynke, keď tam boli poškodená aj obžalovaný, nepočula nič, ani
keď z kuchynky odchádzala, nepočula žiadnu hádku ani krik zo žiadnej inej miestnosti a nikdy nebola
svedkom konfliktu medzi poškodenou a obžalovaným, avšak uviedla, že poškodená sa večne hádala

s kolegom R., čo uvedený svedok potvrdil, vrátane celkového správania sa poškodenej voči nemu počas
posledných dvoch rokov, ako poškodená pracovala v tejto spoločnosti.

Svedkyňa H. S. – sestra poškodenej sa o udalosti dozvedela od poškodenej, čiže vo svojej výpovedi
reprodukovala to, čo jej telefonicky uviedla poškodená.

Z odborného vyjadrenia H. M. J., ako i zo záverov znaleckého posudku H. J. i nadriadenému súdu
vyplynulo, že poškodená v danom čase trpela adaptačnou poruchou, ktorej vznik sa vždy viaže na
určitý stres v živote človeka, pričom častejšie ňou trpia jedinci, ktorí na to majú predispozíciu, avšak ani
toto konštatovanie nie je dostačujúcim dôkazom preukazujúcim konanie obžalovaného voči poškodenej,
resp. že by konaním obžalovaného došlo ku konštatovanej poruche u poškodenej. V tejto súvislosti

krajský súd zdôrazňuje, že aj znalkyňa posudzovala zdravotný stav iba na základe subjektívneho názoru
poškodenej a že závery znalkyne nie sú podporené inými dôkazmi, resp. sú v rozpore s výpoveďou tak
obžalovaného, ako aj ostatných svedkov.

Súčasne krajský súd poukazuje aj na lekársku správu o ošetrení poškodenej deň nasledujúci po

incidente, z ktorej nevyplýva, že by mala mať vytrhané vlasy, ako poškodená neskôr uvádzala vo svojej
výpovedi, naopak, v lekárskej správe bolo uvedené len, že poškodená je ošetrená na základe akútnej
stresovej reakcie bez príznakov fyzického poškodenia.

Súd I. stupňa preto správne konštatoval, že pre uznanie viny musí mať bez akýchkoľvek pochybností

preukázané, že skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania, sa skutočne stal a že tento spáchal
obžalovaný. Keďže vina obžalovaného musí byť jednoznačne preukázaná nevyvrátiteľnými dôkazmi
a pri existencii jediného usvedčujúceho dôkazu musí byť tento presný, zrozumiteľný, spoľahlivý
a dostatočne objektívny preukázať vinu, čo v danom prípade nemožno konštatovať vzhľadom na jednak
rozpory vo výpovedi poškodenej z prípravného konania a hlavného pojednávania, ako i vzhľadom na

ostatnévykonanédôkazy, niejemožnébezdôvodnýchpochybnostíustáliťvinuobžalovaného,zktorého
dôvodu aj krajský súd je toho názoru, že prokurátor v prejednávanej veci neuniesol dôkazné bremeno.

K námietke prokurátora ohľadne vykonania hlavných pojednávaní v neprítomnosti obžalovaného,
krajský súd poukazuje na skutočnosť, že znalec H. M. posudzujúci zdravotný stav obžalovaného,

nevylúčil účasť menovaného na hlavných pojednávaniach, vychádzal však zo zdravotnej dokumentácie
obžalovaného, pričom rešpektoval závery ošetrujúceho lekára, avšak s ohľadom na vek obžalovaného
a prirodzený priebeh ochorení, ktorými trpí, nebolo možné predpokladať signifikantné zlepšenie
zdravotného stavu obžalovaného. Znalec H. C. M. aj v doplnku s svojmu znaleckému posudku
konštatoval, že obžalovaný síce trpí závažnými ochoreniami, avšak aktuálny zdravotný stav

obžalovaného bol stabilizovaný a bezprostredne na živote ohrozený nebol. U obžalovaného bude
vždy prítomné vyššie riziko zhoršenia niektorého z ochorení, ktorými trpí, avšak uvedené závery samy
o sebe nevylučujú účasť menovaného na úkonoch súdneho konania (č. l. 529). Krajský súd zároveň
poznamenáva, že k postupu súdu I. stupňa sa prítomný okresný prokurátor na hlavnom pojednávaní
na dotaz súdu (12. 09. 2024, 07. 11. 2024 a 11. 03. 2025) nevyjadril, respektíve nemal žiadne

námietky voči vykonaniu hlavných pojednávaní. Krajský súd je toho názoru, že na podklade dostupnej
zdravotnej dokumentácie znaleckého posudku H. C. M. vrátane jeho doplnku, bolo možné vykonať
hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného.

Na podklade všetkých vyššie uvedených skutočnosti správne postupoval súd I. stupňa vychádzajúc

z pravidla „in dubio pro reo“, v pochybnostiach v prospech obžalovaného, čo znamená, že ak sú v otázke
viny obžalovaného pochybnosti, ktoré nemožno rozptýliť inými dôkazmi, obžalovaného nemožno
odsúdiť, ale treba rozhodnúť v jeho prospech a spod obžaloby ho oslobodiť. Uvedená zásada úzko
súvisí s pravidlom, že obžalovaný nie je povinný dokazovať svoju nevinu. Podľa názoru krajského súdu,súd I. stupňa v napadnutom rozhodnutí zrozumiteľne a bez zjavných logických protirečení vysvetlil svoj
skutkový a tomu zodpovedajúci právny záver, s čím sa krajský súd stotožňuje a nezistil, že by súd I.
stupňavyhodnocovaldôkazyjednostranneibavprospechobžalovaného.Samotnáskutočnosť,žesisúd

I. stupňa neosvojil interpretáciu výsledkov dokazovania a ich právne posúdenie z pohľadu prokurátora,
nemôže viesť k záveru o nesprávnom a nezákonnom rozhodnutí súdu I. stupňa.

Pokiaľ ide o výrok o škode napadnutého rozsudku, ktorým boli poškodené J. K. M. a C. T. K., L., M.
odkázané s ich nárokmi na civilný proces, tieto výroky sú taktiež správne s ohľadom na skutočnosť, že

obžalovaný bol oslobodený spod obžaloby. Preto ich odkázanie s nárokmi na náhradu škody na civilný
proces bolo vykonané obligatórne v súlade s ustanovením § 288 ods. 3 Tr. por.

Čo sa týka odvolania poškodenej, podľa § 307 ods. 1 písm. c/ Tr. por. rozsudok môže odvolaním
napadnúť poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, ale len ak sú splnené zákonné
podmienky uvedené v § 46 ods. 1 a ods. 3 Tr. por. Výrokom o náhrade škody, proti ktorému môže

poškodený podať odvolanie, je výrok o povinnosti obžalovaného nahradiť škodu, ako aj výrok o odkázaní
poškodeného s nárokom na náhradu škody na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným
orgánom. Poškodený nie je oprávnený podať odvolanie proti iným výrokom, než je výrok o náhrade
škody alebo že taký výrok nebol urobený, prípadne proti konaniu, v ktorom sa vyskytli nedostatky, ktoré
mohli spôsobiť nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 308 ods. 1 Tr. por.). Poškodený nemôže podať

odvolanie proti oslobodzujúcemu rozsudku (viď R 43/1967).

Na podklade vyššie uvedeného preto krajský súd postupom podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolanie
poškodenej zamietol ako podané neoprávnenou osobou, pretože oslobodenie obžalovaného spod
obžaloby má v zmysle ustanovenia § 288 ods. 3 Tr. por. vždy za následok odkázanie poškodeného s jeho

nárokomnanáhraduškodynacivilnýproces,pokiaľsihoriadneavčasuplatnil.Akovyplývazozápisnice
o hlavnom pojednávaní zo dňa 12. 09. 2024 (č. l. 592), súd I. stupňa poškodenú s nárokom na náhradu
škody – nemajetkovej ujmy do trestného konania ani nepripustil, keďže uvedený nárok (uplatnený
poškodenou vo výške 10 000 eur) nebol vyčíslený do skončenia vyšetrovania, resp. prípravného konania
v zmysle ustanovenia § 46 ods. 3 Tr. por. Na základe toho v podstate súd I. stupňa správne poškodenú

C. D. ani nepojal do výroku o náhrade škody napadnutého rozsudku.

Krajský súd konštatuje, vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, že správne súd I. stupňa
rozhodol, keď obžalovaného podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry
v Topoľčanoch z dôvodu, že nebolo bez dôvodných pochybností preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý

je obžalovaný stíhaný a svoj rozsudok aj adekvátne odôvodnil.

Na základe uvedeného, krajský súd odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. zamietol ako nedôvodné
a odvolanie poškodenej C. D. podané prostredníctvom jej splnomocnenca podľa § 316 ods. 1 Tr. por.
zamietol ako podané neoprávnenou osobou.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.