Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, June 11, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Cob/71/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1325201492
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1325201492.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek
senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci navrhovateľa: Family Dental s.
r. o., so sídlom Komárňanská cesta 5356/11, 940 02 Nové Zámky, IČO: 55 909 141, právne zastúpený:
MALICH advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Dunajská 25, 811 08 Bratislava, IČO: 47 256 991 proti
odporcovi: Uherek & Partners, TAXFIRST s. r. o., so sídlom Gorkého 205/3, 811 01 Bratislava - mestská

časť Staré Mesto, IČO: 45 398 372, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
navrhovateľa proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.k. 64Cb/17/2025-36 zo dňa 27.03.2025,
takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. 64Cb/17/2025-36 zo dňa
27.03.2025 v napadnutom výroku I. m e n í tak, že:

Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým ukladá odporcovi povinnosť vydať navrhovateľovi:

- knihu došlých a odoslaných faktúr navrhovateľa za obdobie od 09.12.2023 do 04.01.2025,
- hlavnú knihu navrhovateľa obsahujúcu informácie za obdobie od 09.12.2023 do 04.01.2025,
- pokladničnú knihu navrhovateľa obsahujúcu informácie za obdobie od 09.12.2023 do 04.01.2025,

- zoznam a evidenciu uzatvorených zmlúv navrhovateľa obsahujúcu informácie za obdobie od
09.12.2023 do 04.01.2025,
- inventarizáciu súvahových účtov navrhovateľa obsahujúcu informácie za obdobie od 09.12.2023 do
04.01.2025,
- prehľad pohybov na bankových účtoch navrhovateľa obsahujúci informácie za obdobie od 09.12.2023
do 04.01.2025,

- kontrolné výkazy navrhovateľa za obdobie od 09.12.2023 do 04.01.2025,
- pokladničné bloky, potvrdenia o hotovostných výberoch z bankomatu, objednávky, preberacie protokoly
a iné účtovné doklady potrebné k riadnemu vedeniu účtovníctva a to za obdobie od 09.12.2023 do
04.01.2025,
- všetky originály odoslaných faktúr, ktoré navrhovateľ vystavil v období od 09.12.2023 do 04.01.2025,
- všetky originály došlých faktúr, ktoré boli navrhovateľovi vystavené a doručené dodávateľmi v období

od 09.12.2023 do 04.01.2025,

a to všetko v lehote do troch dní odo dňa vykonateľnosti neodkladného opatrenia.

Súd p o u č u j e odporcu podľa § 337 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len ako „CSP“), že môže podať ako žalobca proti navrhovateľovi ako žalovanému žalobu vo veci samej,

ktorou sa môže voči nemu domáhať svojho prípadného nároku na náhradu škody alebo prípadne inej
ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Ak takáto žaloba vo veci samej nebude podaná,
neodkladné opatrenie bude trvať po neobmedzený čas alebo do jeho zrušenia postupom podľa § 334
CSP. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím,
ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.II. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. 64Cb/17/2025-36 zo dňa
27.03.2025 vo zvyšnej časti napadnutého výroku I. p o t v r d z u j e .

III. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. 64Cb/17/2025-36 zo dňa
27.03.2025 v napadnutom výroku II. m e n í tak, že súd p r i z n á v a navrhovateľovi voči odporcovi
nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 81,82 %.

IV. Súd p r i z n á v anavrhovateľovi voči odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

rozsahu 81,82 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“) uznesením č.k.
64Cb/17/2025-36 zo dňa 27.03.2025 (ďalej aj ako ,,napadnuté uznesenie“ alebo aj ako ,,napadnuté
rozhodnutie“) v právnej veci navrhovateľa: Family Dental s. r. o., so sídlom Komárňanská cesta 5356/11,
940 02 Nové Zámky, IČO: 55 909 141 (ďalej aj ako ,,navrhovateľ“) proti odporcovi: Uherek & Partners,

TAXFIRST s. r. o., so sídlom Gorkého 205/3, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 45 398
372 (ďalej aj ako ,,odporca“), v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu
zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia (výrok I.) a zároveň rozhodol, že
odporca nemá voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania (výrok II.).

2. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, §
328 ods. 1, § 329 ods. 1 a § 343 ods. 1 CSP.

3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom zo dňa 21.02.2025
sa navrhovateľ domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť

do troch dní od doručenia uznesenia vydať mu knihu došlých a odoslaných faktúr navrhovateľa za
obdobie od 09.12.2023 do 04.01.2025, hlavnú knihu navrhovateľa obsahujúcu informácie za obdobie
od 09.12.2023 do 04.01.2025, pokladničnú knihu navrhovateľa obsahujúcu informácie za obdobie
od 09.12.2023 do 04.01.2025, zoznam a evidenciu uzatvorených zmlúv navrhovateľa obsahujúcu
informácie za obdobie od 09.12.2023 do 04.01.2025, inventarizáciu súvahových účtov navrhovateľa

obsahujúcu informácie za obdobie od 09.12.2023 do 04.01.2025, prehľad pohybov na bankových
účtoch navrhovateľa obsahujúci informácie za obdobie od 09.12.2023 do 04.01.2025, listiny, ktoré
bol navrhovateľ ako účtovná jednotka povinný vyhotoviť a viesť v zmysle zákona č. 431/2002 Z.z. o
účtovníctve (ďalej len ako ,,zákon o účtovníctve“) v období od 09.12.2023 do 04.01.2025, kontrolné
výkazy navrhovateľa za obdobie od 09.12.2023 do 04.01.2025, pokladničné bloky, potvrdenia o

hotovostnýchvýberochzbankomatu,objednávky,preberacieprotokolyainéúčtovnédokladypotrebnék
riadnemuvedeniuúčtovníctvaatozaobdobieod09.12.2023do04.01.2025,všetkyoriginályodoslaných
faktúr, ktoré navrhovateľ vystavil v období od 09.12.2023 do 04.01.2025, všetky originály došlých faktúr,
ktoré boli navrhovateľovi vystavené a doručené dodávateľmi v období od 09.12.2023 do 04.01.2025
a priznal mu voči odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (ďalej aj ako ,,návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia“ alebo aj ako ,,návrh“). Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že dňa
09.12.2023 uzatvoril s odporcom ústnu zmluvu o vedení účtovníctva, na základe ktorej mu odporca
poskytoval služby vedenia účtovníctva a on mu na základe odporcom vystavenej faktúry za poskytnuté
služby uhrádzal mesačnú odmenu vo výške 600 eur. V priebehu roku 2024 zistil, že odporca si
riadne a včas neplní svoje povinnosti a z dôvodu závažného porušenia povinností odporcom týkajúcich

sa vedenia účtovníctva s ním dňa 04.01.2025 ukončil spoluprácu. Navrhovateľ uviedol, že odporca
nevykonal žiadne úkony na odmietnutie ukončenia zmluvného vzťahu. Tvrdil, že dňa 11.01.2025 vyzval
e-mailom odporcu na odovzdanie všetkých účtovných dokladov do 13.01.2025 s tým, že odporca mu
napriek doručeniu výzvy v stanovenej lehote účtovné doklady nevydal. Dňa 21.01.2025 navrhovateľ
písomne vyzval odporcu na bezodkladné odovzdanie účtovníctva a účtovných dokladov. Následne mu

bola od odporcu doručená SMS správa, že v dňoch 28.01.2025 až 31.01.2025 mu bude kuriérom
doručené účtovníctvo. Navrhovateľ uviedol, že ku dňu podania návrhu mu neboli doručené žiadne
účtovné doklady, ktorými odporca disponuje, a ktoré neoprávnene zadržiava. Navrhovateľ zdôraznil, že
v dôsledku konania odporcu, ktorý neoprávnene zadržiava jeho účtovné doklady, si nemôže plniť svoje
zákonnépovinnostiriadnehovedeniaúčtovníctvavzmysleObZakoajzákonaoúčtovníctveavdôsledku

nesplnenia si zákonných povinností týkajúcich sa riadneho vedenia účtovníctva bude zo strany štátnychorgánov Slovenskej republiky sankcionovaný a nie je vylúčená ani jeho trestnoprávna zodpovednosť v
zmysle § 260 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon (ďalej len ako ,,TZ“).

Súd prvej inštancie vyhodnotil návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia ako
nedôvodný, nakoľko mal za to, že neboli splnené zákonné predpoklady pre jeho nariadenie. Dôvodil,
že vzhľadom na právnu úpravu obsiahnutú v § 330 ods. 2 CSP, povaha prejednávanej veci nepripúšťa
vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia, pretože ide priamo o nárok na plnenie, o vydanie
hnuteľných vecí, kde až na základe riadne vykonaného dokazovania v konaní vo veci samej je možné

posúdiť jeho opodstatnenosť. Argumentoval, že ide o obdobný výrok, ktorým uložením povinnosti v
rámci neodkladného opatrenia, by sa rozhodlo o tom, čo má byť na základe vykonaného dokazovania
posúdené v konaní vo veci samej. Ak by súd vyhovel takémuto návrhu a uložil by splnenie povinnosti už
priamo v rozhodnutí o neodkladnom opatrení, konanie o veci samej by stratilo svoj zmysel, resp. nebolo
by o čom konať, lebo o tom čo je medzi účastníkmi sporné, by sa rozhodlo už nariadením okamžite
vykonateľného neodkladného opatrenia. Súd preto návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného

opatrenia ako nedôvodný zamietol z dôvodu, že to povaha veci neumožňuje, a že nariadenie
neodkladného opatrenia by malo za následok vylúčenie možnosti vec meritórne prejednať. Právna
úprava § 330 ods. 2 CSP vo svojom obsahu nemá nahrádzať riadne konanie bez ohľadu na názor
navrhovateľa a opodstatnenosť jeho argumentov, prípadne opodstatnenosť obrany protistrany. Súd
mal za to, že takéto neodkladné opatrenie je prípustné iba v špecifických prípadoch, ktorým daný

prípad nebol. Dôvodil, že v § 330 ods. 2 CSP je expresis verbis vyjadrené, že súd môže nariadiť
aj také neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Kritériom pre
akceptovateľnosť takéhoto rozhodnutia je to, že totožnosť výrokov pripúšťa povaha veci. Súd je povinný
vždyindividuálnevyhodnotiť,čipovahavecipripúšťanariadeniepožadovanéhoneodkladnéhoopatrenia
z hľadiska totožnosti výrokov. Vyhovením navrhovanému neodkladnému opatreniu by sa fakticky vytvoril

rovnaký stav, aký by nastal uložením povinnosti odporcovi vydať navrhované hnuteľné veci meritórnym
rozhodnutím. Odporca by bol povinný vydať hnuteľné veci už okamihom doručenia neodkladného
opatrenia (§ 332 ods. 1 CSP), ktoré by nebolo výsledkom dokazovania medzi stranami sporu ohľadom
sporných skutočností, ale iba na základe osvedčenia základných relevantných okolností, a preto bol toho
názoru, že v danom prípade povaha prejednávanej veci neumožňuje, aby navrhovateľ neodkladným

opatrením dosiahol úpravu pomerov medzi stranami nariadením neodkladného opatrenia totožným ako
žalobou vo veci samej, nakoľko by sa jednalo o zásah súdu neprimeraný, najmä s ohľadom na jeho
následky jednoznačne nahrádzajúce konanie vo veci samej, v ktorom spornosť veci má byť riešená
zistením skutkového stavu veci a vykonaním riadneho dokazovania. Argumentoval, že ak by súd prvej
inštancie uložil povinnosť odporcovi vydať navrhovateľovi hnuteľné veci, ktorých vydania sa navrhovateľ

domáha návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia takýto závažný zásah by bol nielen v rozpore
s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Poukázal
na garantované právo každého účastníka, aby sa jeho vec prejednala v konaní, v ktorom bude môcť
predniesť všetky argumenty a predložiť všetky dôkazy na svoju obranu a až následne sa podrobiť
rozhodnutím uloženej povinnosti.

Zároveň súd prvej inštancie zdôraznil, že pojem ,,potreba neodkladne upraviť pomery medzi stranami
sporu“ je nutné interpretovať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila
nenapraviteľná alebo len ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť
dočasnú ochranu oprávnenej strane sporu a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a to napriek tomu,

že súd nemá náležite zistený skutkový stav, pričom musí prihliadať nielen na ochranu oprávnených
záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ale na druhej strane tiež musí prihliadnuť
na ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať (zásada proporcionality).
Účelom neodkladných opatrení nie je riešenie faktických pomerov medzi stranami sporu, ani riešenie
ich vzájomných nezhôd, či sporov, na riešenie ktorých slúži výlučne žaloba vo veci samej. Účelom

neodkladného opatrenia je dočasná úprava právnych pomerov strán sporu, ktorá vyžaduje okamžitý
zásah súdu za súčasnej hrozby nenapraviteľnej alebo iba ťažko napraviteľnej ujmy.

V kontexte uvedeného súd poukázal aj na skutočnosť, že nemal za preukázané, že odporca má v držbe
konkrétne účtovné doklady navrhovateľa, o ktorých to navrhovateľ tvrdí a ktoré žiada vydať.

Súčasne mal súd za to, že navrhovateľ nepreukázal dôvodnosť tvrdenia, že mu zo strany štátnych
orgánov Slovenskej republiky hrozí bezprostredná sankcia, resp. že je voči nemu iniciované konanie na
vyvodenie jeho trestnoprávnej zodpovednosti v zmysle § 260 TZ.S poukazom na uvedené súd prvej inštancie návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia
v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote v celom rozsahu
odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Navrhovateľ uviedol, že s odporcom uzatvorili
ústnu odplatnú dohodu o vedení účtovníctva s tým, že odporca si riadne a včas neplnil svoje povinnosti
týkajúce sa vedenia účtovníctva, v dôsledku čoho s ním dňa 04.01.2025 ukončil spoluprácu, teda

preukázal trvanie zmluvného vzťahu s odporcom, ako aj jeho ukončenie. Zároveň preukázal, že po
ukončení zmluvného vzťahu odporca mu napriek výzvam nevydal účtovné doklady týkajúce sa vedenia
účtovníctva a naďalej ho neoprávnene zadržiava. Navrhovateľ namietal, že v návrhu uviedol rozhodné
skutkové tvrdenia preukazujúce zjavný zásah odporcu do jeho nesporného vlastníckeho práva k svojej
účtovnej dokumentácii, ku ktorému dochádza jej zadržiavaním zo strany odporcu.

Navrhovateľ namietal dôvod zamietnutia návrhu súdom prvej inštancie, že prípadným vyhovením návrhu
by došlo k vytvoreniu faktického stavu totožného s tým, aký by nastal v prípade uloženia povinnosti
odporcovi v meritórnom rozhodnutí, čo by nahrádzalo konanie vo veci samej, v ktorom sa zisťuje
skutkový stav vykonaním riadneho dokazovania, a že CSP nevylučuje také neodkladné opatrenie, ktoré
by trvalo upravovalo vzťahy medzi stranami sporu. Podmienkou je splnenie nevyhnutnosti bezodkladne

upraviť pomery alebo obava ohrozenia exekúcie. Poukázal, že ako účtovná jednotka je podľa § 35 ObZ,
resp.podľa§4ods.1zákonaoúčtovníctvepovinnýriadneviesťúčtovníctvo,nakoľkovopačnomprípade
mu hrozia sankcie zo strany príslušných štátnych orgánov. Namietal, že súd nesprávne vyhodnotil
skutkový stav, keď uviedol, že nepreukázal, že mu bezprostredne hrozí takýto postih, nakoľko uvedené
následky sú zákonnými následkami v dôsledku nesplnenia si povinnosti riadneho vedenia účtovníctva

podľa zákona o účtovníctve. V danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť spoločnosti navrhovateľa
ako účtovnej jednotky za plnenie si svojich zákonných povinností. Zdôraznil, že účtovná dokumentácia
je jeho výlučným majetkom, ku ktorému by mal mať prístup za každých okolností a že odporca nie je
oprávnenýmutietodokladysvojvoľnezadržiavať.Namietal,žesúdprvejinštanciesažiadnymspôsobom
nevysporiadal so skutočnosťou, že z predložených dôkazov vyplýva, že samotný odporca si je vedomý

zadržiavania jeho účtovnej dokumentácie, keď v rámci elektronickej komunikácie s ním uviedol, že nemá
v pláne nič neodovzdať alebo nevrátiť čokoľvek čo je majetkom iného subjektu. Navrhovateľ mal za
to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam vo vzťahu k potrebe neodkladne
upraviť pomery medzi stranami.

Ďalej navrhovateľ uviedol, že predloženými dôkazmi preukázal, že odporcovi za vedenie účtovníctva
riadne poskytoval odplatu formou bankového prevodu, a teda si voči nemu riadne plnil svoje zmluvné
povinnosti. Namietal, že s poukazom na skutočnosť, že s ním ukončil zmluvný vzťah, neexistuje
žiaden dôvod na to, aby mal odporca proti jeho vôli jeho účtovnú dokumentáciu a jej vydanie
spoločnosti navrhovateľa ako vlastníkovi odmietal. Dôvodil, že aj počas existencie zmluvného vzťahu

medzi stranami mal odporca len dispozičné oprávnenie k účtovnej dokumentácii a nikdy nebol jej
vlastníkom, pričom toto dispozičné oprávnenie mu zaniklo v dôsledku ukončenia zmluvného vzťahu
medzi stranami. Argumentoval, že vydanie neodkladného opatrenia v súlade s návrhom neobmedzí
odporcu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, a to aj s poukazom na to, že odporca
doposiaľ na jeho výzvy na dobrovoľné faktické odovzdanie účtovnej dokumentácie nereagoval, teda

miernejšie prostriedky nápravy sa minuli účinku.

Taktiež v podanom odvolaní navrhovateľ namietal, že by nepreukázal dôvodnosť tvrdenia, že mu
zo strany štátnych orgánov hrozí bezprostredná sankcia, resp. že je voči nemu iniciované konanie
na vyvodenie jeho trestnoprávnej zodpovednosti. Mal za to, že súd de facto tvrdí, že by sa mohol

domáhať vydania neodkladného opatrenia až v okamihu kedy by voči nemu orgány činné v trestnom
konaní iniciovali konanie na vyvodenie jeho trestnoprávnej zodpovednosti. Argumentoval, že práve v
snahe zabrániť iniciovaniu konaní zo strany štátnych orgánov sa návrhom domáha vydania účtovnej
dokumentácie, ktorú odporca neoprávnene zadržiava, aby si mohol splniť svoje zákonné povinnosti.
V súvislosti s uvedeným poukázal na znenie § 35 ObZ, podľa ktorého sú podnikatelia povinní viesť

účtovníctvo v rozsahu a spôsobom ustanoveným osobitným zákonom. Zároveň poukázal aj na právnu
úpravu skutkovej podstaty trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie
podľa § 260 TZ.S poukazom na princíp predvídateľnosti súdnych rozhodnutí navrhovateľ poukázal na rozhodnutie
Mestského súdu Bratislava III pod sp. zn. 87Cb/9/2025-25 zo dňa 03.03.2025 v obdobnom prípade, v
ktorom súd prvej inštancie návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a uložil

odporcovi povinnosť vydať mu jeho účtovnú dokumentáciu.

Z uvedených dôvodov navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že nariadi
neodkladné opatrenie v znení jeho návrhu a prizná mu voči odporcovi náhradu trov konania v rozsahu
100 % a zároveň, aby mu priznal voči odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100 % alebo alternatívne, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a priznal mu voči odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

5. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako ,,odvolací súd“) s poukazom na § 329 ods. l CSP dňa 13.05.2025
zaslal odporcovi na vyjadrenie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, napadnuté uznesenie ako
aj odvolanie navrhovateľa. Výzva na vyjadrenie s prílohami bola odporcovi doručená dňa 29.05.2025

(č.l. 61, 62 s. sp.) spôsobom súladným s § 105 ods. 1 CSP v spojení s § 32 ods. 5 písm. b/ bod 1 zákona
č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (zákon o e-Governmente), pričom odporca sa nevyjadril.

6. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po

preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími
dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP, postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP), dospel k
záveru, že odvolanie navrhovateľa je v časti dôvodné, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia.

7. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

11. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

13. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

14. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní

proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

16. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd tútopovinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

17. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

18. Podľa § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania
vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo
nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

19. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím,
ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.

20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

21. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

22. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie vo veci.

23. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či
a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami
b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti)
c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa

navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti)
d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav
e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality)

f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

24. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery
strán alebo existuje obava, že exekúcia rozhodnutia bude ohrozená. Jeho nariadenie je prípustné
a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento

vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.
Bez osvedčenia, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré musí byť preukázané
nielen všeobecným tvrdením navrhovateľa (žalobcu) o hrozbe, ale musí byť preukázané konkrétnymi
skutkovými okolnosťami odôvodňujúcimi záver, že právo navrhovateľa je bezprostredne ohrozené, že

je tu reálna obava zo zmarenia jeho práva a bez nariadenia neodkladného opatrenia bude toto právo
navrhovateľa ohrozené, súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie.

25. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň
osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných

prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich
zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní, ale postačuje, že osvedčená
skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Súd musí zvažovať,
či je osvedčený nárok a či je nariadenie neodkladného opatrenia potrebné. Ani existencia právneho
pomeru medzi stranami sporu alebo existencia nároku, ako aj ich osvedčenie samo o sebe ešte

nevytvára zákonný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje súdu
pred rozhodnutím vo veci samej nariadiť neodkladné opatrenie, pričom takéto ohrozenie musí byť
konkrétne a oprávneným účastníkom aj osvedčené. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba
v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia budeohrozená. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli teda
aspoň osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej

ujmy.

26. Z obsahu spisu vyplýva, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáhal
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť vydať mu účtovnú
dokumentáciu špecifikovanú v petite návrhu (viď bod 3. tohto rozhodnutia), ktorá je vo vlastníctve

navrhovateľa, a to do troch dní od doručenia uznesenia. Navrhované neodkladné opatrenie malo
plniť funkciu rozhodnutia vo veci samej, t.j. neupravovať pomery medzi stranami len dočasne, ale
malo natrvalo vyriešiť medzi stranami spornú otázku, čo v danej veci znamená uloženie povinnosti
odporcovi vydať navrhovateľovi požadované účtovné dokumenty, čím by sa odstránil právne závadný
stav spočívajúci v nemožnosti navrhovateľa disponovať vlastnou účtovnou dokumentáciou a plniť
si svoje zákonné povinnosti v zmysle ObZ a zákona o účtovníctve. Podnikatelia sú povinní viesť

účtovníctvo v rozsahu a spôsobom ustanoveným osobitným zákonom (§ 35 ObZ).

Súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že
neboli splnené zákonné predpoklady pre jeho nariadenie, nakoľko mal za to, že povaha veci neumožňuje
nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia.

27. Úlohou odvolacieho súdu bolo preskúmať, či odvolacie dôvody navrhovateľa sú dôvodné.

28. K odvolacej námietke navrhovateľa o potrebe neodkladnej úpravy pomerov z dôvodu, že je
preukázaný zjavný zásah odporcu do jeho nesporného vlastníckeho práva k účtovnej dokumentácii

neoprávneným zadržiavaním, že ako účtovná jednotka podľa § 35 ObZ, resp. podľa § 4 ods. 1
zákona o účtovníctve je povinný riadne viesť svoje účtovníctvo, že mu bezprostredne hrozia sankcie
zo strany príslušných štátnych orgánov v dôsledku nesplnenia si tejto zákonnej povinnosti, že ide v
danom prípade o jeho objektívnu zodpovednosť ako účtovnej jednotky, a že súd prvej inštancie sa
žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, že z predložených dôkazov vyplýva, že samotný

odporca si je vedomý zadržiavania jeho účtovnej dokumentácie odvolací súd uvádza aj s poukazom na
uvedené v bode 30. tohto rozhodnutia, že mal v konaní osvedčené, že odporca ako bývalý účtovník
navrhovateľa vedome bez právneho dôvodu zadržiava účtovnú dokumentáciu navrhovateľa a na jeho
opakované výzvy doposiaľ nereagoval jej faktickým vydaním. Konaním odporcu tak dochádza k zásahu
do nesporného vlastníckeho práva navrhovateľa ako oprávneného držiteľa účtovnej dokumentácie

s tým, že z dôvodu jej zadržiavania odporcom si navrhovateľ ako účtovná jednotka nemôže plniť
svoje zákonné povinnosti, čím mu vzniká bezprostredná hrozba uloženia sankcií zo strany príslušných
štátnych orgánov (napr. uloženie pokuty za správny delikt v zmysle § 38 zákona o účtovníctve),
a to s poukazom na objektívnu zodpovednosť právnickej osoby ako účtovnej jednotky za vedenie
účtovníctva. Odvolací súd zdôrazňuje, že účtovná dokumentácia patrí účtovnej jednotke/navrhovateľovi

a odporca nie je oprávnený mu tieto doklady svojvoľne zadržiavať. V danom prípade aj počas
existencie zmluvného vzťahu medzi stranami mal odporca len dispozičné oprávnenie s účtovnou
dokumentáciou, ktoré mu zaniklo v dôsledku ukončenia zmluvného vzťahu medzi stranami. Zároveň
odvolací súd dodáva, že ak by sa mohol navrhovateľ domáhať vydania neodkladného opatrenia až v
okamihu, kedy by voči nemu správne orgány začali administratívne konania za správny delikt, prípadne

orgány činné v trestnom konaní iniciovali konanie na vyvodenie jeho trestnoprávnej zodpovednosti,
nariadenie neodkladného opatrenia by už bolo neúčinné a neposkytovalo by mu efektívnu právnu
ochranu. Odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ sa domáha predmetným návrhom dôvodne vydania
účtovnej dokumentácie, ktorú mu odporca neoprávnene zadržiava, s primárnym cieľom zabezpečenia
plnenia si zákonných povinností, ako aj v snahe predísť uloženiu správnych sankcií za správne delikty

príslušnými štátnymi orgánmi pre neplnenie si zákonných povinností v zmysle zákona o účtovníctve,
prípadne hrozbe trestnoprávnych sankcií. Vzhľadom k tomu, že odporca zotrváva v zadržiavaní
účtovnej dokumentácie navrhovateľa bez osvedčenia zákonného zmocnenia k takémuto konaniu, je
zachovanýprincípopodstatnenostinavrhovanéhoneodkladnéhoopatrenia,tedanavrhovateľomtvrdené
a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán.

V súvislosti s uvedeným odvolací súd dodáva aj s poukazom na uznesenie NS SR sp.zn. 4Obdo/18/2024
zo dňa 31.10.2024, že potreba úpravy pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti
a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny ajednorazový stav, a že sa navrhovateľ musí domáhať ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia
ihneď po reálnom vzniku potreby, pretože potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať
aj po určité dlhšie časové obdobie.

Odvolací súd túto odvolaciu námietku navrhovateľa preto považuje za dôvodnú.

29. K odvolacej námietke navrhovateľa, že CSP nevylučuje také neodkladné opatrenie, ktoré by trvalo
upravovalo sporné vzťahy medzi sporovými stranami, teda že neodkladným opatrením konzumujúcim

vec samu možno rozhodnúť o nároku na vydanie veci odvolací súd uvádza aj s poukazom na uznesenie
NS SR sp.zn. 4Obdo/18/2024 zo dňa 31.10.2024, že pri tzv. zdržovacích, či aktívnych vykonávacích
nárokoch(akotoboloivpredmetnejveci)vnávrhochnaneodkladnéopatrenie,vrámciktorýchmôžebyť
súdna ochrana navrhovateľovi efektívne poskytnutá už samotnými účinkami vykonateľného uznesenia o
nariadení neodkladného opatrenia, možno dosiahnuť aj trvalú úpravu pomerov neodkladným opatrením
a vôbec nemusí nasledovať žaloba vo veci samej. Pre rozhodnutie súdu je podstatným odôvodnená

existencia potreby úpravy pomerov a možnosť ňou predísť aj ďalším zbytočným sporom, či vzniku
alebo k zvyšovaniu škody a podobne. Uvedené pripúšťa § 330 ods. 2 CSP, ktorý umožňuje nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

V súvislosti s uvedeným zároveň odvolací súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Bratislave

sp.zn. 2Cob/156/2020 zo dňa 10.12.2020, voči ktorému žalovaným podané dovolanie dovolací súd
odmietol uznesením sp. zn. 2Obdo/103/2021 zo dňa 25.08.2022 vo veci, v ktorej bolo vydané
neodkladné opatrenie v spojení s aktívnym vykonávacím nárokom (povinnosť vydať hnuteľnú vec -
zriadenie) bez podania žaloby vo veci samej, v ktorej obdobne odvolací súd skonštatoval, že ,,Na rozdiel
od predchádzajúcej úpravy predbežných opatrení nie je koncepcia inštitútu neodkladných opatrení vždy

nevyhnutne viazaná na konanie vo veci samej, ani na dočasný a provizórny charakter poskytnutej
súdnej ochrany. Variabilita procesnej ochrany, ktorej sa bude navrhovateľ domáhať, je výlučne v
jeho dispozícii. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý smeruje k rozhodnutiu, ktoré
nevykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti v rámci poskytovanej ochrany, konzumuje vec samu.
Vo všeobecnosti nemožno vymedziť, ktoré subjektívne nároky svojou povahou pripúšťajú nariadenie

neodkladného opatrenia, ktoré je totožné s prípadným výrokom vo veci samej, resp. ho subsumuje,
závisí to od konkrétnych okolností prípadu. Je zrejmé, že v prípade určovacích žalôb a štandardných
žalôb o plnenie to možné nebude. Naopak, prípustné to bude v prípade tzv. zdržovacích nárokov, kedy
neodkladné opatrenie spočíva v uložení povinnosti niečo aktívne vykonať, zdržať sa zásahov, alebo
naopak strpieť určité obmedzenia.“. Teda aj v uvedenom skutkovo obdobnom prípade neodkladným

opatrením konzumujúcim vec samu bolo rozhodnuté o nároku na vydanie veci tak, že žalovanému
bola uložená povinnosť vydať hnuteľné veci oprávnenej osobe/žalobcovi. Zároveň v uvedenom prípade
žalovaný neosvedčil, tak ako aj v predmetnej veci odporca, oprávnenosť zádržného práva, pričom
nariadeným neodkladným opatrením nie sú dotknuté oprávnené záujmy žalovaného/odporcu, pretože
si môže uplatňovať svoje prípadné nároky voči navrhovateľovi samostatnou žalobou.

Odvolací súd túto odvolaciu námietku navrhovateľa preto považuje za dôvodnú.

30. Odvolací súd posudzoval existenciu právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom a mal
osvedčené, že medzi stranami vznikol na základe ústnej zmluvy právny vzťah, ktorého predmetom bolo

odplatné poskytovanie služieb vedenia účtovníctva zo strany odporcu v prospech navrhovateľa, čo mal
osvedčené, na základe dôkazov predložených navrhovateľom a jeho nesporných tvrdení uvedených v
návrhu a v odvolaní. Obchodno-záväzkový vzťah medzi navrhovateľom a odporcom trval od 09.12.2023
do 04.01.2025 (č.l. 1, 39 s. sp.) s tým, že spoluprácu ukončil navrhovateľ z dôvodu riadneho neplnenia si
povinností ohľadne vedenia účtovníctva zo strany odporcu. Od 05.01.2025 pre navrhovateľa vykonáva

vedenie účtovníctva spoločnosť REKOFIN s.r.o. (č.l. 8 s. sp.). Odvolací súd mal tiež za osvedčené, že
navrhovateľ platil odporcovi za vedenie účtovníctva dohodnutú odmenu vo výške 600 eur mesačne.
Navrhovateľnepredložilvkonanípotvrdeniaozrealizovaníplatiebodporcovizavšetkymesiaceobdobia,
v ktorom bol s odporcom v zmluvnom vzťahu, avšak odvolací súd považuje listiny v predloženom
rozsahu na účely osvedčenia existencie vzájomného právneho vzťahu medzi stranami za dostačujúce

(č.l. 9 až 22 s. sp.). Zároveň bolo v konaní osvedčené, že navrhovateľ vyzval odporcu na vydanie
účtovnej dokumentácie, a to e-mailom zo dňa 11.01.2025 a následne tiež písomnou výzvou zo dňa
21.01.2025 (č.l. 8, 24, 25, 27 s. sp.). Skutočnosť, že medzi stranami bola uzatvorená zmluva o vedení
účtovníctva, a že odporcovi bola pred podaním návrhu doručená predžalobná výzva navrhovateľana odovzdanie účtovnej dokumentácie, ako aj to, že účtovnou dokumentáciou navrhovateľa odporca
disponuje s vedomím, že je vlastníctvom navrhovateľa, mal odvolací súd osvedčenú z predloženého
screenshotu SMS správy konateľa odporcu Q. D. zaslanej navrhovateľovi (č.l. 23 s. sp.).

Medzi stranami nebolo sporné, že vlastníkom účtovnej dokumentácie je navrhovateľ/účtovná jednotka,
ktorémuakopodnikateľoviprávnickejosobevzmysle§35ObZ,akoajvzmysle§4zákonaoúčtovníctve
vyplývajúpovinnostiviesťúčtovníctvo.Účtovnájednotkamôžepoveriťvedenímsvojhoúčtovníctvaajinú
právnickú osobu alebo fyzickú osobu s tým, že poverením sa účtovná jednotka nezbavuje zodpovednosti

za vedenie účtovníctva, zostavenie a predloženie účtovnej závierky a za preukázateľnosť účtovníctva
v rozsahu podľa zákona o účtovníctve. S poukazom na uvedené, ak by došlo k porušeniu účtovných
predpisov, správneho deliktu v zmysle § 38 zákona o účtovníctve sa nedopustí poverená osoba, ale
účtovná jednotka. Ide o objektívnu zodpovednosť právnickej osoby ako účtovnej jednotky za vedenie
účtovníctva. Účtovné dokumenty patria účtovnej jednotke, ktorá ich vyhotovila, alebo za ktorú boli
vyhotovené, to znamená, že sú vlastníctvom obchodnej spoločnosti, ktorej sa dané dokumenty týkajú

a v rámci ktorej sú účtovné záznamy vedené. Aj v prípade, že navrhovateľ poveril vedením účtovníctva
inú právnickú osobu, má právo mať neobmedzený prístup k účtovným dokumentom. V danom prípade
po skončení zmluvného vzťahu medzi účtovnou jednotkou/navrhovateľom a účtovníkom/odporcom,
odporca nie je oprávnený navrhovateľovi účtovné dokumenty zadržiavať. Z navrhovateľom predloženej
elektronickej komunikácie s odporcom vyplýva, že uvedenej skutočnosti si je odporca vedomý. Odvolací

súd má tiež osvedčené, že navrhovateľ za vedenie účtovníctva poskytoval odporcovi mesačne odplatu
formou bankového prevodu, teda voči svojmu zmluvnému partnerovi si povinnosť zaplatiť dohodnutú
odplatu v preukázanom rozsahu plnil. S ohľadom na zánik zmluvného vzťahu, ktorého obsahom bolo
vedenie účtovníctva, ktorú skutočnosť odporca nesporoval, nie je dôvod, aby mal odporca proti vôli
navrhovateľa účtovnú dokumentáciu vo svojej dispozícii a odmietal mu ju vydať a ktorý v konaní ani

netvrdil a ani neosvedčil, že by mal k držbe predmetnej účtovnej dokumentácie zákonné oprávnenie.
Odvolací súd zdôrazňuje, že aj počas trvania zmluvného vzťahu mal odporca k účtovnej dokumentácii
navrhovateľa len dispozičné oprávnenie, a preto nariadené neodkladné opatrenie nijako nezasiahne do
jehopráv,prípadneoprávnenýchzáujmovateda,ženiejeneprimeranéaniejeanivrozporesprincípom
proporcionality a odporcu neobmedzí nad nevyhnutnú mieru.

Odvolací súd zastáva názor, že uložením povinnosti vydať požadovanú účtovnú dokumentáciu je
možné efektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ podaním návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia domáha, a to dosiahnuť dispozíciu vlastnými účtovnými dokladmi za účelom plnenia si
zákonných povinností navrhovateľa ako účtovnej jednotky. V tomto prípade nariadené neodkladné

opatrenie subsumuje vec samu, čo vyplýva zo znenia nariadeného neodkladného opatrenia, t.j.
uloženia povinnosti odporcovi vydať účtovnú dokumentáciu, čím je poskytnutá ochrana vlastníckeho
práva navrhovateľovi ako osvedčenému oprávnenému držiteľovi účtovnej dokumentácie. Prípustnosť
nariadiť neodkladné opatrenie v tomto znení vyplýva zo samotného záväzkového vzťahu, kde vystupuje
navrhovateľ ako vlastník účtovných dokladov a odporca ako účtovník, ktorý následne po ukončení

zmluvného vzťahu účtovnú dokumentáciu bez právneho dôvodu zadržiava. Návrh nemá charakter
provizórnej ani dočasnej ochrany a nie je viazaný na konanie vo veci samej, teda uložením požadovanej
povinnosti vydať účtovnú dokumentáciu možno dosiahnuť aj trvalú úpravu pomerov s možnosťou ňou
predísť ďalším sporom (napr. o vydanie veci), ako aj uloženiu správnych sankcií za správne delikty
príslušnými štátnymi orgánmi pre neplnenie si zákonných povinností v zmysle zákona o účtovníctve,

prípadne hrozbe trestnoprávnych sankcií, nakoľko účelom inštitútu neodkladného opatrenia nie je
poskytovať neefektívnu ochranu práv, ale naopak poskytovať včasnú a efektívnu ochranu.

Odvolací súd dospel k záveru, že je opodstatnené, aby súd bezodkladne upravil pomery medzi
navrhovateľom a odporcom, nakoľko vlastnícke právo navrhovateľa je odporcom bezprostredne

porušované a zároveň je navrhovateľ vystavený hrozbe sankcií zo strany príslušných štátnych
orgánov, nakoľko mu je znemožnené plniť si svoje zákonné povinnosti voči štátu, a to s poukazom
na jeho nepochybnú objektívnu zodpovednosť ako účtovnej jednotky za prípadný správny delikt,
a teda navrhovateľom tvrdené a predloženými listinami osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu
neodkladnej úpravy pomerov. Odvolací súd vzhliadol opodstatnenosť navrhovaného neodkladného

opatrenia aj skutočnosti, že odporca na opakované výzvy navrhovateľa na dobrovoľné splnenie
povinnosti vydať mu účtovnú dokumentáciu doposiaľ nereagoval jej faktickým odovzdaním, čo je
dôkazom toho, že miernejšie prostriedky úpravy pomerov strán neboli účinné. Odvolací súd má za
to, že vzhľadom k tomu, že odporca zotrváva v neoprávnenom zadržiavaní účtovnej dokumentácienavrhovateľa, ktorý ani po opakovaných výzvach navrhovateľa mu ju nevydal, je navrhované nariadenie
neodkladného opatrenia opodstatnené.

S poukazom na osvedčené vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že boli splnené
zákonné predpoklady pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia s tým, že sledovaný
účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže tento inštitút slúži iba na zabezpečenie
peňažnej pohľadávky veriteľa, pričom predmetom tohto konania neboli peňažné nároky, ale vydanie
hnuteľnej veci.

Odvolací súd zdôrazňuje, že dokazovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia má povahu
osvedčovania, čo vyplýva z ustálenej judikatúry (uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/25/2019 zo dňa
25.06.2019). Odvolací súd dodáva, že s poukazom na § 329 ods. l CSP zaslal odporcovi na vyjadrenie
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, napadnuté uznesenie ako aj odvolanie navrhovateľa.
Výzva na vyjadrenie s prílohami bola odporcovi doručená, avšak odporca na výzvu súdu nereagoval

a k podaniam navrhovateľa sa nijako nevyjadril. Na základe dôkazných prostriedkov predložených
navrhovateľom a nesporných tvrdení v konaní odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ dostatočne
osvedčil potrebu neodkladne upraviť pomery medzi ním a odporcom nariadením navrhovaného
neodkladného opatrenia, a preto uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. 64Cb/17/2025-36 zo dňa
27.03.2025 v napadnutom výroku I. zmenil, tak ako je uvedené vo výroku I. toho rozhodnutia a vo zvyšnej

časti napadnutého výroku I. potvrdil, tak ako je uvedené vo výroku II. toho rozhodnutia.

V spojitosti s uvedeným odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn.
PL. ÚS 16/09 zo dňa 19.01.2010, podľa ktorého: „Súčasťou práva na spravodlivý proces je zásada
„rovnosti zbraní“. Každej procesnej strane má byť daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť

vrátane dôkazov za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej situácie, než v ktorej
je jej protistrana. Princíp rovnosti účastníkov konanie pôsobí aj vo vzťahu ku konaniu o nariadení
predbežného opatrenia ako čiastkovej časti súdneho konania, a to predovšetkým s ohľadom na možnosť
uloženia povinnosti, ktorá sa môže významným spôsobom dotknúť právneho postavenia žalovaného
subjektu. Ak má byť teda predbežným opatrením uložená povinnosť, musia mať účastníci konania

možnosť v porovnateľnom rozsahu uplatniť pred súdom svoje tvrdenia aj námietky vo vzťahu k návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré sa relevantným spôsobom premietnu do úvahy súdu vo
vzťahu k posúdeniu dôvodnosti takého návrhu.“.

31. V súvislosti s odvolacími námietkami navrhovateľa odvolací súd konštatuje, že všeobecný súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z
tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

32. Na základe uvedeného sa odvolací súd nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o
nedostatočnom osvedčení potreby bezodkladnej úpravy pomerov pre účely nariadenia neodkladného
opatrenia a nemožnosti rozhodnúť neodkladným opatrením konzumujúcim vec samu v prípade nárokov
na vydanie veci.

33. Odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ v prevažujúcej časti osvedčil základné predpoklady
pre vydanie ním navrhovaného neodkladného opatrenia, hodnoverne osvedčil existenciu právneho
vzťahu medzi sporovými stranami, ako aj navrhovateľom tvrdené skutočnosti odôvodňujúce potrebu
neodkladnej úpravy pomerov a zároveň uložením požadovaného obmedzenia objektívne možno

dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, pričom nariadením tohto neodkladného opatrenia
nedôjde k neprimeranému obmedzeniu odporcu.

34. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd vyhovel odvolaniu navrhovateľa a
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti zmenil podľa § 388 CSP tak, že výrokom I. tohto

rozhodnutiauložilodporcovipovinnosťvydaťnavrhovateľovipredmetnúúčtovnúdokumentáciustým,že
dôvodnosť návrhu vzhliadol v rozsahu 10 položiek účtovných dokumentov z požadovaných 11 položiek
účtovných dokumentov, a vo zvyšnej časti týkajúcej sa 1 položky, t.j. listín, ktoré bol navrhovateľ akoúčtovná jednotka povinný vyhotoviť a viesť v zmysle zákona o účtovníctve v období od 09.12.2023 do
04.01.2025, napadnutý výrok I. potvrdil, a to výrokom II. tohto rozhodnutia.

K uvedenému odvolací súd uvádza, že na to, aby bolo súdne rozhodnutie ukladajúce povinnosť vydať
hnuteľnú vec vykonateľné, musí byť predmet vydania dostatočne špecifikovaný, teda aby bolo jasné,
čo konkrétne navrhovateľ požaduje od odporcu vydať. S poukazom na uvedené by bol výrok súdneho
rozhodnutia obsahujúci slovné spojenie „listín, ktoré bol navrhovateľ ako účtovná jednotka povinný
vyhotoviť a viesť v zmysle zákona o účtovníctve“ bez bližšej špecifikácie, napr. označením príslušného

paragrafu zákona o účtovníctve, podľa ktorého mali byť listiny vyhotovené a vedené, neurčitý a teda
nevykonateľný, a preto odvolací súd v tejto časti zamietajúce rozhodnutie potvrdil.

35. O náhrade trov prvostupňového konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1 CSP a podľa § 388 CSP výrokom III. tohto rozhodnutia tak, že zmenil aj súvisiaci výrok
o trovách konania podľa pomeru úspechu strán v konaní. Po prepočte na percentá je pomer úspechu

navrhovateľa 90,91 % (úspech spočívajúci v rozsahu 10 položiek) a odporcu 9,09 % (úspech v rozsahu
1 položky), pričom čistý úspech navrhovateľa v konaní bol 81,82 % (90,91 % - 9,09 %).

O výške náhrady trov prvostupňového konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd výrokom IV. tohto rozhodnutia podľa §
396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP. Po prepočte na percentá je pomer úspechu
navrhovateľa 90,91 % (úspech spočívajúci v rozsahu 10 položiek) a odporcu 9,09 % (úspech v rozsahu
1 položky), pričom čistý úspech navrhovateľa v odvolacom konaní bol 81,82 % (90,91 % - 9,09 %).

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. Vzhľadom k tomu, že súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania a zároveň neuložil

navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, nakoľko je predpoklad, že
neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami (§ 336 ods. 1 CSP),
vo výroku I. tohto rozhodnutia poučil odporcu podľa § 337 ods. 1 CSP, že môže ako žalobca podať proti
navrhovateľovi ako žalovanému žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.

38. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§
447 písm. d/ a e/ CSP).