Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, April 22, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/19/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124010405

Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3124010405.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr.
Michala Eliaša a JUDr. Milana Straku na verejnom zasadnutí konanom dňa 22. apríla 2025 prejednal
odvolania prokurátora Krajskej prokuratúry v Trenčíne a obžalovaných 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX

v Trenčíne, trvale bytom C., D. XXXX/X, a 2/ E. F., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., A. G. XXXX/
XX, ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 4T/17/2024 zo dňa 22.10.2024 a takto
jednomyseľne

r o z h o d o l :

I.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 3 Tr. por. zrušuje sa v napadnutom rozsudku celý výrok o uloženom
treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu v prípade obžalovaného E. F..

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný E. F.

odsudzuje

podľa § 173 ods. 3 Tr. zák. účinného od 15.03.2024 (ďalej len „Tr. zák.“) s použitím § 36 písm. l), § 38
ods. 2 a § 39 ods. 5 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 60 (šesťdesiat) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa obžalovaný na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

II.

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania obžalovaných A. B. a E. F. zamietajú, pretože nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 4T/17/2024 zo dňa 22.10.2024 (ďalej len „napadnutý
rozsudok“) bolo rozhodnuté nasledovne (citácie):

Obžalovaný 1/ A. B., nar. XX. XX. XXXX v C., trvale bytom C., D. XXXX/X, adresa na doručovanie: C.
– D., H. I.,

Obžalovaný 2/ E. F., nar. XX. XX. XXXX v C., trvale bytom C., A. G. XXXX/XX,

sú vinní, že1/ obžalovaný č. 1 A. B. od presne nezistenej doby, najmenej od roku 2021
do 15.35 h dňa 28. augusta 2023, kedy bol zadržaný, od doposiaľ nezistenej osoby
z Valašského Meziříči v Českej republike, opakovane neoprávnene nakupoval rastliny rodu Cannabis

(konopa), ktoré následne bez povolenia dopravil na územie Slovenskej republiky a ktoré prechovával pri
sebe, na rôznych miestach Trenčianskeho kraja, kde sa pohyboval, ako aj v mieste prechodného pobytu
v chate bez súpisného čísla, nachádzajúcej sa na parcele číslo XXXX/X v Hornom Srní, časť Čakanov,
kde dňa 28.08.2023 boli počas domovej prehliadky u obžalovaného 1/ zaistené

Stopa číslo 1 - vákuové plastové vrece s obsahom sušeného konope (marihuana) s hmotnosťou
upotrebiteľnej časti 715,98 gramov s priemernou koncentráciou THC 11,7 % hmotnostných, čo
zodpovedá minimálne 2 792 bežným jednotlivých dávkam drogy, ktorých hodnota je minimálne 3 579,90
eur,

Stopa číslo 2 - plastové vrecko s označením „315“ s obsahom sušeného konope (marihuana)

s hmotnosťou 316,40 gramov s priemernou koncentráciou THC 12,4 % hmotnostných, čo zodpovedá
minimálne 1 308 bežným jednotlivým dávkam drogy, ktorých hodnota je minimálne 1 582,- eur,

Stopa číslo 2A - plastové vrecko s označením „200“ s obsahom sušeného konope (marihuana) s
hmotnosťou 200,16 gramov s priemernou koncentráciou THC 10,4 % hmotnostných, čo zodpovedá

minimálne 694 bežným jednotlivým dávkam drogy, ktorých hodnota je minimálne 1 000,80 eur,

Stopa číslo 2B - plastové vrecko s označením „200“ s obsahom sušeného konope (marihuana) s
hmotnosťou 199,62 gramov s priemernou koncentráciou THC 8,6 % hmotnostných, čo zodpovedá
minimálne 572 bežným jednotlivým dávkam drogy, ktorých hodnota je minimálne 998,10 eur,

Stopa číslo 3 - vákuové plastové vrece s obsahom sušeného konope (marihuana) s hmotnosťou 281,96
gramov s priemernou koncentráciou THC 14,7 % hmotnostných, čo zodpovedá minimálne 1 382 bežným
jednotlivým dávkam drogy, ktorých hodnota je minimálne
1 409,80 eur,

Stopa číslo 3A - mikroténové vrecko s obsahom sušeného konope (marihuana) s hmotnosťou 13,274
gramov s priemernou koncentráciou THC 8 % hmotnostných, čo zodpovedá minimálne 35 bežným
jednotlivým dávkam drogy, ktorých hodnota je minimálne 66,37 eur,
Stopa číslo 3B - alobal s obsahom sušeného konope (marihuana) s hmotnosťou 2,538 gramov s

priemernou koncentráciou THC 11,3 % hmotnostných, čo zodpovedá minimálne 10 bežným jednotlivým
dávkam drogy, ktorých hodnota je minimálne 12,69 eur,

Stopa číslo 4 - mikroténové vrecko, v ktorom sa nachádzal alobal s obsahom sušeného konope
(marihuana) s hmotnosťou 19,097 gramov s priemernou koncentráciou THC 7,6 % hmotnostných, čo

zodpovedá minimálne 48 bežným jednotlivým dávkam drogy, ktorých hodnota je minimálne 95,485 eur,

Stopa číslo 4A - roztrhnuté plastové vrecko s obsahom sušeného konope (marihuana)
s hmotnosťou 126,37 gramov s priemernou koncentráciou THC 8,4 % hmotnostných, čo zodpovedá
minimálne 354 bežným jednotlivým dávkam drogy, ktorých hodnota je minimálne 631,85 eur,

Stopa číslo 5 - mikroténové vrecko s obsahom sušeného konope (marihuana) s hmotnosťou 76,62
gramov s priemernou koncentráciou THC 10 % hmotnostných, čo zodpovedá minimálne 255 bežným
jednotlivým dávkam drogy, ktorých hodnota je minimálne 383,10 eur,

Stopa číslo 5A - plastové vrecko s obsahom sušeného konope (marihuana) s hmotnosťou 29,064
gramov s priemernou koncentráciou THC 14,2 % hmotnostných, čo zodpovedá minimálne 138 bežným
jednotlivým dávkam drogy, ktorých hodnota je minimálne 145,35 eur,

Stopa číslo 5B - väčší poskladaný alobal s obsahom sušeného konope (marihuana)

s hmotnosťou 2,06 gramov s priemernou koncentráciou THC 7,3 % hmotnostných, čo zodpovedá
minimálne 5 bežným jednotlivým dávkam drogy, ktorých hodnota je minimálne 10,30 eur,

Stopa číslo 5C - menší poskladaný alobal s obsahom sušeného konope (marihuana)s hmotnosťou 0,934 gramov s priemernou koncentráciou THC 7,2 % hmotnostných, čo zodpovedá
minimálne 2 bežným jednotlivým dávkam drogy, ktorých hodnota je minimálne 4,67 eur,

Stopa číslo 6 - tri kusy stoniek rastlín konope (marihuany), z toho dve olistené, jedna
bez listov, kde hmotnosť upotrebiteľnej časti bola 3,218 gramov s priemernou koncentráciou THC 4
% hmotnostných, čo zodpovedá minimálne 6 bežným jednotlivým dávkam drogy, ktorých hodnota je
minimálne 16,09 eur,

Stopa číslo 6A - plastové vedro s obsahom sušeného konope (marihuana), kde hmotnosť upotrebiteľnej
časti bola 11,861 gramov s priemernou koncentráciou THC 8 % hmotnostných, čo zodpovedá minimálne
32 bežným jednotlivým dávkam drogy, ktorých hodnota je minimálne 59,305 eur,

pričom marihuanu mal obvinený č. 1 pre vlastnú potrebu, ako aj za účelom predaja jej konzumentom,
kedy túto po predchádzajúcom telefonickom dohovore, najmä z telefónnych čísel XXXX XXX XXX a

XXXX XXX XXX, na rôznych miestach v Trenčianskom kraji, najmä
v Hornom Srní, v Nemšovej a v Trenčíne, predával osobám:

- obvinenému č. 2 E. F. predal marihuanu v presne nezistených dňoch
v období od júna 2022 do 28.08.2023, v intervale približne 4-krát do mesiaca, v sumách

100,- až 200,- eur v rôznych objemoch, kedy 1 gram stál 6,30 eur a naposledy
od obžalovaného 1/ nakúpil obžalovaný 2/ marihuanu za sumu 200,- eur v presne nezistenom dni v
auguste 2023,

- E. C. predal marihuanu v presne nezistených dňoch v období

od začiatku roka 2023 do polovice augusta 2023 v nepravidelných intervaloch, celkovo najmenej 10-krát
v rôznych objemoch za sumy od 10,- eur do 200,- eur,

- J. A. predal marihuanu v presne nezistených dňoch v období od jari 2022 do polovice augusta 2023 v
nepravidelných intervaloch, celkovo najmenej 50-krát, najčastejšie v objeme 4 gramy za mesiac, pričom

1 gram bol za 10,- eur,

- K. L. minimálne 4-krát zabezpečil marihuanu, v presne nezistených dňoch v období od jari 2022 do
leta 2023 v nepravidelných intervaloch, celkovo najmenej
v objeme 10 gramov, za ktoré zaplatil bližšie nezistenú sumu,

a celkovo tak obvinený č. 1 bez povolenia prechovával minimálne 7 633 obvyklých jednorazových dávok
drogy v celkovej hodnote najmenej 9 995,78 eur,

pričom rastliny rodu Cannabis (konopa) sú v zmysle zákona číslo 139/1998 Z. z.

o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, v znení neskorších predpisov, zaradené do
I. skupiny omamných látok a účinná látka tetrahydrokanabinol (THC) je v zmysle zákona číslo 139/1998
Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch,
v znení neskorších predpisov, zaradená do I. skupiny psychotropných látok.

2/ obžalovaný č. 2 E. F. od presne nezistenej doby, najmenej od konca roku 2015 do 15.43 h dňa 28.
augusta2023,kedybolzadržaný,odviacerýchdoposiaľnezistenýchosôbaodjúna2022odobvineného
č.1 A. B., opakovane neoprávnene nakupoval rastliny rodu Cannabis (konopa), ktoré následne bez
povolenia prechovával pri sebe,
narôznychmiestachTrenčianskehokraja,kdesapohyboval,akoajvmiestesvojhoprechodnéhopobytu

v byte číslo X, vchod číslo X, na ulici B. M. XXX/X M. C., kde dňa 28.08.2023 boli počas domovej
prehliadky u obvineného č. 2 zaistené:

Stopa číslo C1 - zaváraninový pohár, v ktorom sa nachádzali 4 kusy alobalov, ktoré obsahovali sušené
konope (marihuana) s hmotnosťou 7,452 gramov s priemernou koncentráciou THC 12 % hmotnostných,

čo zodpovedá minimálne 30 bežným jednotlivých dávkam drogy,Stopa číslo C3 - plechová krabička, v ktorej sa nachádzal alobal s obsahom sušeného konope
(marihuana) s hmotnosťou 1,451 gramov s priemernou koncentráciou THC 8,6 % hmotnostných, čo
zodpovedá minimálne 4 bežným jednotlivých dávkam drogy,

Stopa číslo C8 - poskladaný alobal, ktorý obsahoval drvené sušené konope (marihuana)
s hmotnosťou 0,292 gramov s priemernou koncentráciou THC 17,6 % hmotnostných, čo zodpovedá
minimálne 2 bežným jednotlivých dávkam drogy,

pričom marihuanu mal obžalovaný 2/ pre vlastnú potrebu, ako aj za účelom predaja jej konzumentom,
kedy túto po predchádzajúcom telefonickom dohovore z telefónneho čísla XXXX XXX XXX, na rôznych
miestach v Trenčíne, predával osobám:

- A. G. predal marihuanu v presne nezistených dňoch v období
od leta 2021 do 23.08.2023 v intervale približne 1-krát za mesiac 3 gramy za sumu 30,- eur, pričom 1

gram stál 10,- eur,

- J. J. predal marihuanu v presne nezistených dňoch v období
od februára 2022 do polovice augusta 2023 v intervale približne 2-krát do mesiaca, v rôznych sumách
od 10,- do 50,- eur, pričom 1 gram stál 10,- eur,

- A. N. predal marihuanu v presne nezistených dňoch období od augusta 2022 do polovice augusta 2023
v intervale cca 2 až 3-krát do týždňa, v rôznych sumách
od 10,- do 15,- eur, pričom 1 gram stál 10,- eur,

- O. E. predal marihuanu v presne nezistených dňoch v období od roku 2015 do polovice augusta 2023
v priemere do mesiaca 5 gramov, za celkov sumu 50,- eur, pričom 1 gram kupoval za 10,- eur,

- E. P. predal marihuanu v presne nezistených dňoch v období od začiatku roka 2022 do augusta 2023,
priemerne 2 až 3-krát do mesiaca 2 gramy za 20,- eur, pričom

1 gram kupoval za 10,- eur,

- Q. P. predal marihuanu v presne nezistených dňoch v období od jari 2022 do augusta 2023, priemerne
2-krát do mesiaca v objeme 4 gramy za sumu 40,- eur, pričom
1 gram kupoval za 10,- eur,

- A. H. predal marihuanu v presne nezistených dňoch v období
od roku 2021 do júna 2023, v priemere 1 až 2-krát do mesiaca, za rôzne sumy od 50,- eur
do 100,- eur,

- Q. G. predal marihuanu v presne nezistených dňoch v období od jesene 2022 do 19.03.2023 v
nepravidelných intervaloch, celkovo spolu asi 10-krát za rôzne sumy
od 30,- eur do 100,- eur,

- J. H. predal marihuanu v presne nezistených dňoch v období

od decembra roku 2022 do augusta 2023, v priemere 6 až 7-krát do mesiaca, za rôzne sumy od 20,-
eur do 70,- eur,

- N. J. predal 1 gram marihuany v presne nezistenom dni v mesiaci jún 2023 za presne nezistenú sumu
na presne nezistenom mieste v meste Trenčín,

pričom rastliny rodu Cannabis (konopa) sú v zmysle zákona číslo 139/1998 Z. z.
o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, v znení neskorších predpisov, zaradené do
I. skupiny omamných látok a účinná látka tetrahydrokanabinol (THC) je v zmysle zákona číslo 139/1998
Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch,

v znení neskorších predpisov, zaradená do I. skupiny psychotropných látok.

tedaobžalovaný 1/ A. B. v bode 1/ obžaloby:

neoprávnene prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku a psychotropnú látku

z rastliny konopa, neoprávnene doviezol, kúpil a predal omamnú a psychotropnú látku, čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na viacerých osobách a uvedený čin spáchal vo väčšom
rozsahu,

obžalovaný 2/ E. F. v bode 2/ obžaloby:

neoprávnene prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku a psychotropnú látku
z rastliny konopa, neoprávnene kúpil a predal omamnú a psychotropnú látku, čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - po dlhší čas a na viacerých osobách,

tým spáchali

obžalovaný 1/ A. B. v bode 1/ obžaloby:

zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovanie s nimi podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. e) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm.

b), písm. j) Tr. zák.

obžalovaný 2/ E. F. v bode 2/ obžaloby:

pokračujúci zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich

držania a obchodovanie s nimi podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák.
s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Tr. zák.

a za to sa odsudzujú:

Obžalovaný 1/ A. B.:

Podľa § 173 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j), písm. l) Tr. zák., § 39 ods. 5 Tr. zák. na
trest odňatia slobody v trvaní 56 (slovom: päťdesiatšesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa obžalovaný pre výkon tohto trestu zaraďuje
do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd ukladá trest prepadnutia veci:
· Mobilný telefón zn. Samsung Galaxy S10 plus, so sériovým označením „R58M32K40WR“, IMEI 1:

354652109495051, IMEI 2: 354653109495059,
· Mobilný telefón zn. Nokia, model RM-1012 s označením „059W683“, s poškodeným displejom, IMEI:
357814064968640,
· plastový obal s masťou.

Obžalovaný 2/ E. F.:

Podľa § 173 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j), písm. l) Tr. zák., § 39 ods. 5 Tr. zák. na
trest odňatia slobody v trvaní 56 (slovom: päťdesiatšesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa obžalovaný pre výkon tohto trestu zaraďuje
do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd ukladá trest prepadnutia veci:
· Mobilný telefón zn. Samsung, model SM-A226B, sériové označenie „R9WT30X28BP“, čiernej farby s

drobným poškodením ochrannej fólie vpravo,
zn. IMEI1: 352321543402584, IMEI2: 358147293402589, v čiernom silikónovom obale,
· Digitálna váha striebornej farby,
· Drtička čiernej farby s označením Atomic,· Sklenená nádoba na fajčenie, tzv. bongo, dúhovej farby.

Tento citovaný rozsudok však nenadobudol právoplatnosť, pretože ho prokurátor písomne a v zákonnej

lehote a obžalovaní A. B. a E. F. ihneď po vyhlásení napadnutého rozsudku (priamo do zápisnice
o hlavnom pojednávaní) napadli odvolaniami. Prokurátor podal odvolanie čo do výroku o treste v prípade
obžalovaného E. F. a v jeho neprospech. Obžalovaní A. B. a E. F. podali odvolania čo do výrokov
o trestoch.

Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol aj nasledovné (citácie):

Pri výroku o treste prvostupňový súd mal za to, že v prípade obž. F., uložený mimoriadne znížený trest
odňatia slobody o jednu tretinu považuje za primeraný, pričom
pri rozhodovaní súd zobral do úvahy okrem všeobecných zásad uvedených v § 34 ods. 1 Trestného
zákona, aj skutočnosti, že u obžalovaného sú 2 poľahčujúce okolnosti a žiadna priťažujúca okolnosť,

samotný postoj obžalovaného, ktorý sa k stíhanej trestnej činnosti priznal a na hlavnom pojednávaní
spravil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, na základe ktorého mu
súd mimoriadne znížil trest podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona. Súd u obžalovaného nezistil žiadne
mimoriadne okolnosti, pre ktoré by bolo možné aplikovať § 39 ods. 1 Trestného zákona.

S uvedenými závermi sa čiastočne nestotožňujem z nasledujúcich dôvodov:

V záujme zákonnosti má súdom uložený trest spĺňať podmienku primeranosti. V rámci požiadavky
primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá umožňuje
naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia

primeranosti trestu.

Druh a výmera trestu preto musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby
zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Uložením neprimeraného trestu dochádza zo
strany súdov k negácii práva, čím sa zakladá bezprávie a teda stav v právnom štáte neakceptovateľný.

U obžalovaného sa nejedná o prvopáchateľa, ktorý by sa iba nedopatrením,
resp. svojou nerozvážnosťou dopustil trestnej činnosti, ale práve naopak, jedná sa
o páchateľa s trestnou minulosťou, ktorý si jednoznačne bol vedomý protiprávnosti svojho konania a aj
napriek tomu, že sa na obžalovaného v trestnej veci Okresného súdu Trenčín

sp. zn. 4T 44/2016 v ktorej bol odsúdený pre obdobný skutok, hľadí, ako keby nebol odsúdený,
daná okolnosť nebráni tomu, aby bola zohľadnená pri posudzovaní jeho osobnosti, jeho náchylnosti k
páchaniu trestnej činnosti, vzťahu k spoločenským hodnotám chráneným právnymi predpismi, a teda pri
celkovom hodnotení možností opakovania trestnej činnosti menovaného.

Vzťah k nerešpektovaniu právnych noriem je vyjadrený u obžalovaného aj lustráciou priestupkov,
podľa ktorej sa obžalovaný dopustil viacerých priestupkov na úseku cestnej premávky, pričom v dvoch
prípadoch bol postihnutý aj za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu.

Zároveň poukazujem na rozsah trestnej činnosti vo vzťahu k počtu osôb, ktorým obžalovaný predával

drogy (§ 138 písm. h) Trestného zákona), pričom poukazujem na to, že ustanovenie § 173 ods. 3 písm.
a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona vyžaduje, aby sa neoprávnene
obchodovalo s drogou „len“ vo vzťahu k 3 osobám. Obžalovaný ale preukázateľne drogy predával
10 osobám s monetárnym účelom, teda viac ako trojnásobok zákonodarcom stanoveného počtu pre
aplikáciu kvalifikovanej skutkovej podstaty. Taktiež aj doba, po ktorú páchal túto trestnú činnosť (t.j. od

roku2015),nebolaabsolútnezohľadnenásúdomprvéhostupňa,pričomajtátovyjadrujedlhodobýpostoj
obžalovaného k nerešpektovaniu noriem trestného práva.

Ustanovenie § 173 Trestného zákona je zaradené do I. hlavy osobitnej časti Trestného zákona, ide teda
o trestný čin proti životu a zdravie. Jeho účelom je tak ochrana života

a zdravia obyvateľstva. Rozširovanie ilegálnych nebezpečných návykových látok, akým nepochybne
Cannabis je, poškodzuje tento záujem. Obžalovaný sa teda aktívne podieľal
nanepovolenejdistribúciilátkyvyvolávajúcejnávykapsychickúafyzickúzávislosťľudícharakterizovanú
zmenami správania sa so závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami. Mimoriadne zníženýtrest v takej miere, ako to vykonal prvostupňový súd, rozhodne nie je spôsobilý odradiť potenciálnych
páchateľov od páchania závažnej
a spoločensky nebezpečnej trestnej činnosti spočívajúcej v prechovávaní a predaji psychotropných

látok, práve naopak.

U obžalovaného nie sú splnené podmienky podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, pričom v celom rozsahu
poukazujem na odôvodenie rozsudku (13. strana, prvý odsek),
s ktorým sa stotožňujem.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne úvahy navrhujem, aby Krajský súd
v Trenčíne napadnutý rozsudok vo vzťahu k obžalovanému F. zrušil vo výroku o treste
z dôvodov uvedených v § 321 odsek 1 písmeno e) Trestného poriadku a vo veci sám podľa
§ 322 odsek 3 Trestného poriadku rozhodol a uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody
vo výmere najmenej 6 rokov, pri zachovanom výroku o vine, spôsobe výkonu trestu odňatia slobody

a trestu prepadnutia veci.

Obžalovaný A. B. v písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu uviedol aj nasledovné
(citácie):

Obžalovaný 1) podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa len do výroku
o treste, a to z toho dôvodu, že uložený nepodmienečný trest odňatia slobody považuje vzhľadom na
existujúce poľahčujúce okolnosti, najmä plné priznanie obžalovaného 1)
ku spáchaniu skutku, ktorý mu bol kladený za vinu, predstavujúce výraznú pomoc
pri objasňovaní tejto trestnej činnosti a najmä vzhľadom na pomery obžalovaného 1) a s tým súvisiace

možnosti jeho nápravy, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že trest má postihovať iba páchateľa tak, aby
bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby,
za neprimerane prísny. Aj keď obžalovaný 1) podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa do
celého výroku o treste, tak v rámci odôvodnenia tohto odvolania uvádza, že toto sa týka len časti
tohto výroku o uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody a s ním súvisiaceho výroku o zaradení

obžalovaného 1) na výkon tohto trestu a netýka sa ďalšej časti tohto výroku o uložení samostatného
trestu prepadnutia veci, proti správnosti a zákonnosti ktorého obžalovaný 1) nevznáša žiadne námietky.

Obžalovaný 1) považuje záver súdu prvého stupňa o potrebe uloženia nepodmienečného trestu odňatia
slobody a nemožnosti uloženia výchovného trestu mimoriadne zníženého postupom podľa § 39 ods.

1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. s podmienečným odkladom jeho výkonu, a to aj s prípadným probačným
dohľadom, v záujme dosiahnutia účelu trestu za nesprávny a nezohľadňujúci všetky skutočnosti, ktoré
vyplynuli z vykonaného dokazovania a najmä skutočnosti týkajúce sa pomerov obžalovaného 1). Súd
prvého stupňa na jednej strane síce správne konštatoval závažnosť protiprávneho konania, ktorého sa
obaja obžalovaní dopustili a potrebu zabezpečenia nielen individuálnej, ale aj generálnej prevencie pred

páchaním takejto trestnej činnosti, avšak na druhej strane sa vôbec žiadnym spôsobom nezaoberal
skutočnosťami týkajúcimi sa najmä pomerov obžalovaného 1), ktoré tiež
z vykonaného dokazovania vyplynuli a ktoré neboli pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu dostatočne
zohľadnené, napriek tomu, že pre správne rozhodnutie o treste boli významné. Obžalovaný 1) sa od
začatia trestného stíhania v tejto veci postavil ku svojmu konaniu kriticky a spáchanie trestnej činnosti

kladenej mu za vinu nepopieral a takýto jeho prístup
k veci bol zavŕšený vyhlásením o vine, vykonaným na hlavnom pojednávaní dňa 22.10.2024. Je
nepochybné, že už takýto postoj obžalovaného 1) k protiprávnemu konaniu, ktorého sa dopustil,
poukazuje na osobu obžalovaného 1) z hľadiska možnosti jeho nápravy v tom zmysle, že si uvedomil
nesprávnosť svojho konania a svoju plnú zodpovednosť za takéto konanie. Z listinných dôkazov

predložených obhajobou na hlavnom pojednávaní dňa 22.10.2024 k osobným pomerom obžalovaného
1) vyplynulo, že obžalovaný 1) je od 10.6.2023 v manželskom zväzku, z ktorého pochádza maloleté
dieťa, nar. X.X.XXXX, teda ešte v útlom veku, že obžalovaný 1) žije v spoločnej domácnosti so svojou
manželkou a spoločne toto maloleté dieťa vychovávajú, pričom ekonomické potreby tejto domácnosti
zabezpečuje

v rozhodujúcej miere obžalovaný 1), ktorý po prepustení z väzby začal pracovať nielen
v riadnom pracovnom pomere od 16.5.2024 v spoločnosti APPARTMENTS HUB, s.r.o., Trenčín, Vlárska
č. 172/2 ako stavebný pracovník, ale od 1.10.2024 si zabezpečil aj ďalšiu doplnkovú prácu kuriéra
na základe dohody o pracovnej činnosti v spoločnosti Perlus s.r.o., Bratislava - Petržalka, Lietavskáč. 3094/7. Práve príjmy obžalovaného 1) z týchto pracovných činností pokrývajú rozhodujúcu časť
nákladov spoločnej domácnosti obžalovaného 1) s manželkou a maloletým dieťaťom. Okrem toho
obžalovaný 1) pravidelne prispieva na výživu ďalšieho maloletého dieťaťa pochádzajúceho z jeho

predošlého vzťahu sumou 100,- € mesačne, ako aj nákupom potrieb tohto dieťaťa pri pravidelnom
stretávaní sa obžalovaného 1) s ním. Obe tieto maloleté deti majú pritom s obžalovaným 1) silný citový
vzťah a tento sa im vždy vo svojom voľnom čase venuje. Okrem toho od 25.10.2024 začal obžalovaný 1)
vykonávať aj dobrovoľnícku činnosť pre občianske združenie Trenčiansky ÚTULOK, Trenčín, Inovecká
č. 6 v zmysle potvrdenia tohto občianskeho združenia zo dňa 5.12.2024. Zo súhrnu týchto skutočností

vyplýva, že obžalovaný 1) po jeho prepustení z väzby začal viesť riadny život, stará sa o svoju rodinu,
ktorú výkonom pracovnej činnosti zabezpečuje aj po ekonomickej stránke a v medziach svojich možností
sa zapojil aj
do spoločensky prospešných aktivít. Je otcom dvoch maloletých detí, kde sa o jedno stará sústavne a
s druhým je v pravidelnom kontakte v rámci ich stretávania sa. Za takéhoto stavu osobných pomerov
obžalovaného a s prihliadnutím na ustanovenie § 34 ods. 3 Tr. zák.,

v zmysle ktorého trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho
rodinu a jemu blízke osoby, sú podľa obžalovaného 1) splnené podmienky aj
na uloženie iného ako nepodmienečného trestu odňatia slobody a v rámci toho na mimoriadne zníženie
trestu postupom podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák., tak aby bolo možné uložiť obžalovanému 1)
trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu buď podľa

§ 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., alebo s podmienečným odkladom jeho výkonu s probačným dohľadom
podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. Pri úvahe o možnosti dosiahnutia účelu trestu
u obžalovaného 1) aj uložením takéhoto druhu trestu je zároveň potrebné prihliadnuť na to, že
obžalovaný 1) nebol doposiaľ odsúdený za trestnú činnosť obdobného charakteru ako v tejto veci, ale
ani za žiadnu inú trestnú činnosť, keď jeho trestné stíhanie v minulosti, ktoré sa skončilo podmienečným

zastavením, sa týkalo konania celkom iného charakteru. Rovnako je potrebné prihliadnuť aj k čestným
vyhláseniam manželky obžalovaného 1) A. B. a jeho svokrovcov M. a A. R., ktoré boli na dôkaz k
osobným pomerom obžalovaného 1) predložené a z ktorých vyplýva nielen vyjadrenie ich pozitívnych
názorov
k osobe obžalovaného 1), ale aj záväzok týchto blízkych osôb obžalovaného 1), dohliadať

na to, aby tento viedol riadny život. Napokon je potrebné prihliadnuť aj k tej skutočnosti, že obžalovaný
1) bol v rámci trestného konania v tejto veci vo výkone väzby takmer 9 mesiacov
a že už tento výkon väzby mal nepochybne na neho tiež výrazný prevýchovný vplyv, čoho dôkazom je aj
to, že obžalovaný 1) od jeho prepustenia z väzby až doposiaľ vedie riadny život. Pritom aj jeho správanie
vo výkone väzby bolo zo strany ústavu, v ktorom väzbu vykonával, kladne hodnotené. Súhrn všetkých

týchto skutočností týkajúcich sa pomerov obžalovaného 1) a s tým súvisiacich možností jeho nápravy,
ktorými sa súd prvého stupňa vôbec riadne
v odôvodnení napadnutého rozsudku nezaoberal a na tieto pri rozhodovaní o treste
u obžalovaného 1) ani neprihliadol, predstavuje také pomery páchateľa, pri existencii ktorých by na
dosiahnutie účelu trestu a zabezpečenie ochrany spoločnosti postačovalo uloženie podmienečného

trestu odňatia slobody, a to aj s prípadným probačným dohľadom
za súčasného určenia skúšobnej doby aj pri hornej hranici jej zákonného rozpätia tak, aby obžalovaný 1)
aj pod prípadným dohľadom probačného úradníka a v rámci dlhšej skúšobnej doby mohol preukázať, že
na jeho nápravu bude postačovať aj uloženie takéhoto trestu, ktorý mu umožní pokračovať vo výchove
svojich detí a starostlivosti o ne, neprísť o prácu

a pokračovať v zabezpečovaní ekonomických potrieb svojej rodiny a vykonávať ďalej spoločensky
prospešnú činnosť, do ktorej sa zapojil, a to všetko za súčasného zohľadnenia prevýchovného účinku
výkonu väzby na obžalovaného 1).

Keďže súd prvého stupňa uvedené skutočnosti týkajúce sa pomerov obžalovaného 1) pri rozhodovaní

o treste vôbec dostatočne nezohľadnil a týmito sa nezaoberal, je podľa obžalovaného 1) rozhodnutie
o uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody nesprávne, a to aj s poukazom na tú skutočnosť,
že súd prvého stupňa uložil obom obžalovaným rovnako prísny trest odňatia slobody bez ohľadu na
ich trestnú minulosť, čo tiež nenasvedčuje správnosti jeho postupu z hľadiska zohľadnenia všetkých
skutočností významných

pre rozhodnutie o druhu a výmere trestu individuálne vo vzťahu k jednotlivým obžalovaným.

Nazákladevšetkýchvyššieuvedenýchskutočnostípretoobžalovaný1)cestousvojhoobhajcunavrhuje,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokuo treste v časti uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody v trvaní 56 mesiacov obžalovanému
1) a jeho zaradenia na výkon tohto trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, podľa § 321 ods.
1 písm. e) Tr. por. zrušil a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanému uloží

podľa § 173 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j), písm. 1) Tr. zák. a § 39 ods. 1, ods. 3
písm. d) Tr. zák. buď trest odňatia slobody
vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na
primeranú skúšobnú dobu určenú podľa § 50 ods. 1 Tr. zák., alebo trest odňatia slobody vo výmere
4 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu s probačným dohľadom podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. na

primeranú skúšobnú dobu určenú podľa § 51 ods. 2 Tr. zák.

Dňa 11.04.2025 obžalovaný A. B. prostredníctvom obhajcu ešte doplnil svoje odvolanie o listinné dôkazy
(č.l. 1256-1259 spisového materiálu) týkajúce sa jeho osobných pomerov, a to o čestné vyhlásenie S. B.
(jeho sestry) zo dňa 10.04.2025 a tiež o lekárske správy z psychiatrického vyšetrenia a z geriatrického
vyšetrenia jeho starej matky R. B. zo dňa 18.03.2024.

Obžalovaný E. F. v písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu uviedol aj nasledovné
(citácie):

I.

1. Rozsudok bol obžalovanému a jeho obhajcovi oznámený jeho vyhlásením na hlavnom
pojednávaní dňa 22.10.2024.

2. Obžalovaný podal odvolanie z dôvodu, že uložený trest považuje za neprimerane prísny.

3. Výrok súdu o treste je tak nesprávny a nezákonný, pričom súd sa zároveň v rozsudku nevysporiadal s
argumentáciouobhajoby,ktoráodôvodňovalanávrhnauloženiemenejprísnehotrestu,podmienečného.

4. Z tohto dôvodu je možné konštatovať, že rozsudok tak trpí vadou nepreskúmateľnosti, keďže

obhajoba vlastne ani nemá možnosť polemizovať s úvahami súdu o výške a druhu trestu, keď tieto
úvahy úplne absentujú.

II.

5. Obžalovaný na nariadenom pojednávaní dňa 22.10.2024 uskutočnil vyhlásenie o vine a dokazovanie
sa viedlo iba vo vzťahu k výroku o treste a obhajoba žiadala uloženie iného ako nepodmienečného trestu
odňatia slobody. Obhajoba v tomto smere poukazovala na nasledujúce skutočnosti:

- Obžalovaný 2/ E. F. sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval. Obžalovaný svoju

ľútosť prejavil už v priebehu prípravného konania.

- Obžalovaný 2/ E. F. od prepustenia z väzby vedie riadny život, nedopustil sa
a ani sa nedopúšťa žiadneho protiprávneho konania. Obžalovaný sa od spáchania skutku oženil. So
svojou manželkou, predtým družkou majú dve maloleté deti. Z dôkazov, predložených obhajobou na

hlavnom pojednávaní vyplýva, o. i., že obžalovaný sa riadne stará o svoje deti a žije usporiadaným
životom. Po prepustení z väzby si našiel ihneď prácu, zamestnanie, pričom vykonáva ešte ďalšiu prácu,
rozvoz jedla.

6. Obhajoba poukázala na jednotlivé zásady ukladania trestov, ktoré mali byť v tejto trestnej veci

aplikované, predovšetkým na osobné pomery obžalovaného, a to na zásadu vyjadrenú v § 34 ods. 3
Trestného zákona, že trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

7. Obžalovaný 2/ E. F. legitímne očakával, že súd pri rozhodovaní o treste zoberie v úvahu všetky

uvádzané skutočnosti a s týmito sa v celom rozsahu vysporiada z hľadiska zákonných mantinelov
ukladania trestov vymedzených v §34 Trestného zákona. K uvedenému však zo strany súdu došlo len
čiastočne.III.

8. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery sa priklonil na stranu tvrdosti

zákona – postihu obžalovaného 2/ E. F., že trest má okrem iného zabezpečiť v prvom rade ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu bráni v páchaní trestnej činnosti
a vytvorí podmienky na jeho nápravu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne má mať trest aj
preventívny charakter v tom, že iných odradí od páchania trestných činov, čím súd zároveň vyjadril
morálne odsúdenie páchateľa, obžalovaného 2/ E. F., aby mu bola súdom daná možnosť uložiť trest

v zmysle ust. § 39 ods. 1 Trestného zákona, teda súd nezistil také okolnosti prípadu alebo pomery
páchateľov, žeby súd mohol uložiť trest znížený pod dolnú hranicu nad rámec zákonom ustanovenej
možnosti zníženia trestu v zmysle § 39 ods. 5 Trestného zákona.

9. Takto uloženým trestom a jeho výmerou bude podľa súdu prvej inštancie v dostatočnej miere
zabezpečená ochrana spoločnosti pred páchateľmi a zároveň im zabráni v páchaní ďalšej trestnej

činnosti a u obžalovaného vytvorí podmienky na ich prevýchovu a po výkone trestu budú viesť riadny
život. V kontexte odôvodnenia rozsudku sa však takéto konštatovania javia iba ako formalistické a
bezobsažné.

10. Obhajoba sa nestotožňuje s argumentáciou súdu v tom, že obžalovaný 2/ E. F., podľa úvahy súdu,

by v prípade iného, ako nepodmienečného trestu odňatia slobody nedokázal viesť riadny život.

11. Rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 20.11.2024. vydaný pod spis.
zn. 4T/17/2024-1190 negatívnym spôsobom zasiahol celú rodinu F., ktorí nesú ťažko, po psychickej
stránke, rozhodnutie súdu prvej inštancie s poukazom na rozhodnutia prvostupňového súd Trenčín

a iných súdov v podstate v identických trestných veciach. Obžalovaný 2/ E. F. i jeho obhajca
poukazujeme napríklad na rozsudky prvostupňového súdu Trenčín, vedené pod spis. zn. 1T/34/2023
zo dňa 07.11.2024 a
spis. zn. 1T/77/2024 zo dňa 12.11.2024, kde pri podobných konaniach obžalovaných.
z ktorých vyplývajú prakticky zhodné protiprávne konania, súd pristupuje oveľa miernejšie

pri určovaní výšky trestu v týchto trestných konaniach, a to k podmienečnému trestu odňatia slobody,
čo vedie obžalovaného 2/ E. F. k domnienke, že prvostupňový súd postupoval príliš tvrdo voči
obžalovanému 2/ E. F., hoci na obžalovaného 2/ E. F. by sa malo zo strany súdu prihliadať, ako
keby nebol za podobnú činnosť už odsúdený, no počas hlavného pojednávania súd opakovane toto
obžalovanému 2/ E. F. pripomínal v jeho neprospech, hoci tak postupovať nemal, z dôvodu, že

predchádzajúce odsúdenie je zahladené.

12. Obhajoba, vzhľadom na postup a rozhodnutie súdu prvej inštancie predkladá súdu vyššieho stupňa
písomné záruky rodinných príslušníkov, ktorí sú rozhodnutím súdu prvej inštancie priamo dotknutí a za
jeho správanie sa osobne zaručujú. Jedná sa o:

- G. F. - „Ponuka záruky za môjho syna E. F.“ zo dňa 08.12.2024.
- T. F. - „Ponuka záruky za môjho brata E. F.“ zo dňa 06.12.2024.
- L. F. - „Ponuka záruky za môjho E. F.“ (brata) zo dňa 07.12.2024.
- A. F. - „Ponuka záruky za E. F.“ (brata) zo dňa 07.12.2024.
- N. F. - „Ponuka záruky za môjho brata E. F.“ zo dňa 08.12.2024.

- N. F. - „Záruka za môjho manžela E. F.“ zo dňa 09.12.2024.
- O. N. - „Záruka pre môjho zaťa E. F. nar. XX.X.XXXX“ zo dňa 08.12.2024.

13. Obžalovaný2/E.F.týmtonepopierazávažnosťsvojhoprotiprávnehokonania,kuktorémuspáchaniu
sa priznal. Tento si obžalovaný v plnej miere uvedomuje a úprimne ho ľutuje. Rovnako si uvedomuje, že

s týmto bude musieť žiť celý svoj život a vyrovnať sa s tým.

14. Uvedené však nemá nič spoločné s faktom, že obžalovaný je otcom dvoch maloletých detí, ktorým
zabezpečuje nielen finančné prostriedky ale aj podstatnú citovú a dušenú pohodu v kruhu úplnej rodiny,
ktorej by sa nepochybne výrazným spôsobom nenapraviteľne dotkol nepodmienečný trest ich otca.

Uvedenú skutočnosť konštatovala vo svojom „Potvrdení“ aj ošetrujúca lekárka maloletej U. F., A. R.,
ktoré v prílohe prikladáme.15. Obžalovaný 2/ E. F. je jedinou osobou, ktorá má finančný príjem v prospech svojej manželky a dvoch
maloletých detí. Manželka je v súčasnej dobe nezamestnaná, no nie z vlastnej viny. Doklad, potvrdzujúci
jej nezamestnanosť - „Kontrolný preukaz“ manželky obžalovaného 2/ E. F. - kópiu, prikladáme v prílohe.

Taktiež prikladáme kópie rodných listov maloletých detí, a to U. F., narodenej dňa XX.XX.XXXX a E. F.,
narodeného dňa XX.XX.XXXX vrátanie listín pod názvom „Potvrdenie o poberaní prídavku
na dieťa z ÚPSVaR Trenčín zo dňa 04.09.2023“, „Školné a úhrada školného“, 2x „Školské zariadenia
mesta Trenčín, m.r.o.“, GYNEKA, s.r.o., zo dňa 28.10.2024.

16. V tomto smere má obhajoba za to, že sa mal súd prvej inštancie zrozumiteľne vysporiadať so
zásadou vyjadrenou v § 34 ods. 3 Trestného zákona, a teda, že trest má postihovať iba páchateľa tak,
aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Predmetné konštatovanie
súdu vysporiadanie sa s touto zásadou ukladania trestu nepredstavuje.

17. Obhajoba k zdôvodneniu odvolania, ako ďalší dôkaz pripája listinu pod názvom „Svedectvo“

duchovného správcu „Pravoslávna cirkev obec Brezová pod Bradlom“,
z ktorého obsahu vyplýva znalosť osoby obžalovaného. Taktiež v prílohe k zdôvodneniu odvolania
obhajoba prikladá v prospech obžalovaného 2/ E. F., písomnú záruku zamestnávateľa, obchodnej
spoločnosti Schiedel Slovensko s.r.o., Zamarovce zo dňa 11.12.2024, v ktorej je zamestnaný.

18. Obžalovaný 2/ E. F. svojou svedeckou výpoveďou zo dňa 08.01.2024 napomáhal orgánom činným
v inom trestnom konaní, v trestnej veci „nebezpečné vyhrážanie“, ktoré bolo vedené voči odsúdenému
O. B. a ktoré viedlo
k usvedčeniu páchateľa trestnej činnosti. Súd prvej inštancie túto skutočnosť žiadnym spôsobom
nezohľadnil pri svojom rozhodovaní a ani neuviedol ako poľahčujúcu okolnosť

pri odôvodnení, hoci mal na to prihliadať a zohľadniť to pri rozhodovaní o určení výšky uloženého trestu
a spôsobu jeho výkonu, a teda nedostatočne vyhodnotil poľahčujúce okolnosti, ako je napomáhanie pri
objasňovaní inej trestnej činnosti.

19. Obžalovaný 2/ E. F. ďalej žiada o zváženie možnosti uloženia alternatívneho trestu vo forme trestu

domáceho väzenia. Obžalovaný má možnosť zabezpečiť si obydlie
za účelom výkonu tohto trestu, a to aj spolu so svojimi deťmi a manželkou.

20. Uložením trestu domáceho väzenia by došlo k naplneniu účelu trestu a zároveň by takýmto trestom
bol minimalizovaný negatívny vplyv na rodinu obžalovaného.

21. Z odôvodnenia rozsudku má obhajoba za to, že súd žiadnu ďalšiu argumentáciu
vo vzťahu k uloženému trestu neuvádza, čo má za následok už vyššie zmieňovanú nepreskúmateľnosť
rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku nie je najmä zrejmé, z akého dôvodu bolo s ohľadom na všetky
obhajobou zmieňované skutočnosti nevyhnutné uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody a

neuplatnenie princípu ultima ratio, teda aké dôvody viedli súd k tomu, že nebolo dostačujúce uloženie
iba podmienečného trestu, prípadne alternatívneho trestu.

IV. Záver

S poukazom na už vyššie uvedené skutočnosti chcem požiadať, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vo veci rozhodol sám tak, že obžalovanému 2/ E. F. uloží trest odňatia slobody s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu, prípadne iný alternatívny trest nespojený s odňatím slobody.

Dňa 15.04.2025 obžalovaný E. F. prostredníctvom obhajcu ešte doplnil svoje odvolanie aj o

listinné dôkazy (č.l. 1260-1291 spisového materiálu), resp. o záruky fyzických osôb, právnických
osôb a neziskových organizácií v jeho prospech (konkrétne od rodinných príslušníkov, duchovného
správcu Pravoslávnej cirkvi obce Brezová pod Bradlom a jeho zamestnávateľa), ako aj o pracovnú
zmluvu, dodatok k nej a zmluvu o nájme bytu, a taktiež
o podporné stanovisko od Trenčianskeho osvetového strediska.

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný E. F. prostredníctvom obhajcu. Uviedol aj
nasledovné (citácie):S úvahami a závermi, uvedenými v odôvodnení odvolania Krajskej prokuratúry Trenčín spis. zn. 1Kv
56/23/3300-116 zo dňa 04.12.2024 sa obžalovaný E. F. nestotožňuje.

Obžalovaný vykonal vyhlásenie o vine, pričom obhajoba žiadala uloženie iného, ako nepodmienečného
trestu odňatia slobody z dôvodu. že sa obžalovaný E. F. k spáchaniu trestného činu priznal a úprimne
ho oľutoval. Samotnú ľútosť prejavil už v prípravnom konaní.

Od prepustenia z väzby dňa 13.05.2024 vedie obžalovaný riadny život s rodinnými hodnotami a

nedopustil sa žiadneho protiprávneho konania.

Obžalovaný sa oženil. S manželkou, predtým družkou, spolu vychovávajú dve maloleté deti, o ktoré sa
obžalovaný riadne stará a žije usporiadaným rodinným životom.

Po prepustení z väzby sa obžalovaný bez meškania zamestnal, našiel si prácu a popri tejto hlavnej

pracovnej činnosti vykonáva ešte ďalšiu prácu, a to rozvoz jedla, aby zabezpečil aj materiálne potreby
rodiny.

Obžalovaný sa nemôže stotožniť s úvahou Krajskej prokuratúry Trenčín, že súd prvej inštancie mu mal
uložil prísnejší trest s poukazom na jeho trestnú minulosť spred deviatich rokov. Krajská prokuratúra

Trenčín požaduje od súdu druhej inštancie, aby tento dávno zahladený trest zobral v úvahu pri
svojom rozhodovaní, odôvodňujúc to obavou z negácie práva a zakladania bezprávia v štáte zo strany
obžalovaného.

Na obžalovaného E. F. sa podľa zákona má nahliadať, ako keby nebol súdne trestaný. Došlo ku

kardinálnej zmene v spôsobe jeho života, jeho správaní, osvojil si morálne normy a hodnoty. Pobyt
vo väzbe bol pre obžalovaného odstrašujúcim príkladom, z ktorého sa dostatočne poučil a v žiadnom
prípade nemá záujem páchať akúkoľvek trestnú činnosť.

Je pravdou, že sa v minulosti obžalovaný dopustil viacerých priestupkov, no boli prevažne na úseku

cestnej dopravy (rýchlosť, parkovanie na chodníku a pod.), za čo dostal napomenutie, pokarhanie,
prípadne blokovú pokutu nižšej finančnej hodnoty.

Obžalovaný nechce znižovať spoločenskú nebezpečnosť svojho konania v minulosti, no tieto jeho
osobnézlyhaniabolipredviacerýmirokmi.Zatietozaplatilapoučilsaznich.Spoločenskánebezpečnosť

však voči spoločnosti zanikla.

Súd prvej inštancie obžalovanému mimoriadne znížil trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu
tretinu, s čím Krajská prokuratúra Trenčín vyjadruje svoj nesúhlas, keď súd obžalovanému priznal dve
(2) poľahčujúce okolnosti a žiadnu priťažujúcu.

Obžalovaný má za to, že súd prvej inštancie postupoval pri svojich úvahách
pri znižovaní trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu správne, keď obžalovanému priznal
minimálnedve(2)poľahčujúceokolnosti,nozajehosvedeckúvýpoveďzodňa08.01.2024,ktorúvykonal
v ÚVTOS a ÚVV Ilava a ktorou napomohol OČTK v inom trestnom konaní, vedenom voči odsúdenému

O. B., ktoré viedlo k jeho usvedčeniu, nepriznal ďalšiu poľahčujúcu okolnosť, akou je napomáhanie pri
objasňovaní inej trestnej činnosti.

Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení (12. strana posledný odsek) uviedol,
z akého dôvodu sa rozhodol nepostupovať v zmysle ust. § 39 ods. 1 Trestného zákona, ale postupoval

na hlavnom pojednávaní zákonne tak, že po prijatí vyhlásenia obžalovaného
o vine, v súlade so zákonom, v zmysle ust. § 39 ods. 5 Trestného zákona, uložil znížený trestu pod dolnú
hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu.

Súd prvej inštancie priznal obžalovaným zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa ust.

§ 39 ods. 5 Trestného zákona, čo je uvedené v odôvodnení súdu prvej inštancie (12. strana - koniec.
13. strana pokračovanie hore).Obhajoba sa nemôže stotožniť s vlastnými právnymi úvahami Krajskej prokuratúry Trenčín, ktorá
navrhuje obžalovanému E. F. uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere najmenej šesť (6)
rokov a takýto návrh považuje za neprimerane prísny.

Obhajoba poukazuje na jednotlivé zásady ukladania trestov, ktoré majú byť v tejto trestnej veci
aplikované. ktoré prichádzajú v tomto konkrétnom prípade v úvahu. Predovšetkým sú to osobné pomery
obžalovaného, ktorá zásada je vyjadrená v ust. § 34 ods. 3 Trestného zákona, že trest má postihovať
iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Krajská prokuratúra Trenčín nekonala v intenciách zákona, keď nabádala, aby napriek zahľadenému
trestu obžalovaného sa pri rozhodovaní o treste zohľadnilo, že už bol trestaný, a tak vlastne poprela
zákon a zásady, ktoré sú v Trestnom zákone pevne a nemenne zakotvené.

Obhajoba sa pridržiava v celom rozsahu svojho „zdôvodnenia odvolania“ zo dňa 12.12.2024, ktoré bolo

súdu prvej inštancie v tejto trestnej veci doručené dňa 12.12.2024.

Odvolací súd na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie v rozsahu, ktorý považoval za nevyhnutný
k tomu, aby mohol o podaných odvolaniach rozhodnúť (§ 326 ods. 5 Tr. por.). Konkrétne boli
oboznámené aktuálne správy o povesti obžalovaných z prílohovej obálky

na č.l. 1293 spisového materiálu (lustrácie REGOB, RT a register priestupkov).

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach v konečnom návrhu:
· prítomný prokurátor krajskej prokuratúry sa vyjadril nasledovne: „V celom rozsahu sa pridržiavam
písomných dôvodov svojho odvolania, ako aj konečného návrhu v nich uvedeného. Pokiaľ ide

o odvolania obidvoch obžalovaných, navrhujem tieto zamietnuť ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por.“.
· Obhajca obžalovaného A. B. sa vyjadril nasledovne: „V celom rozsahu sa pridržiavam písomných
dôvodov nášho odvolania a navrhujem, aby odvolací súd rozhodol spôsobom uvedeným v konečnom
návrhu týchto písomných dôvodov odvolania. Chcem osobitne záverom poukázať opätovne na osobné
pomery obžalovaného 1/ vyplývajúce z vykonaného dokazovania, ktoré podľa môjho názoru svedčia

pre možnosť uloženia podmienečného trestu odňatia slobody, s čím sa podľa písomného odôvodnenia
napadnutého rozsudku súd prvého stupňa dostatočne nevysporiadal. Uložený trest je viac represívny
ako výchovný. Taktiež poukazujem
na kladné správanie obžalovaného počas výkonu väzby. Mám za to, že účel trestu môže byť splnený
aj uložením podmienečného trestu odňatia slobody

obžalovanému 1/.“.
· Obhajca obžalovaného E. F. sa vyjadril nasledovne: „Mám za to, že v prípade obžalovaného 2/ nie
sú dôvody na uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Obžalovaný 2/ si trest v podstate
už odpykal keď bol vo výkone väzby, svoj život zmenil, venuje sa rodine. Pridržiavam sa aj svojho
písomného vyjadrenia k odvolaniu prokurátora a navrhujem, aby odvolací súd rozhodol v prospech

obžalovaného 2/ tak, ako to je navrhované v písomných dôvodoch nášho odvolania, a aby odvolanie
prokurátora ako nedôvodné zamietol.“.
· Obžalovaný A. B. sa vyjadril aj nasledovne: „Súhlasím s konečným návrhom môjho obhajcu. Chcem
dodať, že za posledný rok som urobil maximum, aby som zmenil svoj život. Uvedomujem si závažnosť
skutku a nežiadam o odpustenie, ale o pochopenie.“.

· Obžalovaný E. F. sa vyjadril aj nasledovne: „Súhlasím s konečným návrhom obhajcu. Chcem dodať,
že je mi to všetko veľmi ľúto, nikdy v živote nechcem, aby sa to zopakovalo. Svojim dvom maloletým
deťom som spôsobil psychické problémy. Chcem tiež uviesť, že môj zamestnávateľ ma po prepustení
z väzby zobral naspäť do práce. Chcem sa naďalej starať o svoju rodinu.“.

***

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac najskôr dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr.
por., na podklade podaných odvolaní podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku (o treste odňatia slobody), ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe tohto svojho postupu dospel
k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné a naopak dôvodné nie sú už odvolania obžalovaných
A. B. a E. F..Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu prvého stupňa, v tomto
smere nebola v odvolaniach vytýkaná žiadna chyba a odvolací súd nezistil sám také chyby, ktoré by

odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

*** K výrokom o vine ***

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr. por. prijal vyhlásenie

obžalovaného A. B. o tom, že je vinný zo spáchania skutku v bode 1/ obžaloby, ako aj vyhlásenie
obžalovaného E. F. o tom, že je vinný zo spáchania skutku v bode 2/ obžaloby.

Odvolací súd dodáva, že i keď to nevyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní
zodňa22.10.2024,obžalovaníA.B.aE.F.bolisúdomprvéhostupňariadnepoučenípodľa§257Tr.por.,
teda aj o následkoch vyhlásenia aj o novej trestnej sadzbe trestu odňatia slobody, pretože súd prvého

stupňa celkom evidentne rozhodoval podľa Trestného zákona účinného od 15.03.2024, pre obidvoch
obžalovaných už priaznivejšieho (§ 2 ods. 1 Tr. zák.).

Napriektomu,ževýrokovineobžalovanýchsastalprávoplatným,odvolacísúdmusíkonštatovať,žesúd
prvého stupňa v napadnutom rozsudku nesprávne uviedol právne vety a taktiež pomenovanie trestných

činov, pre ktoré obidvoch obžalovaných uznal vinnými.

Správne mali právne vety a tiež pomenovanie trestných činov v napadnutom rozsudku znieť nasledovne:

obžalovaný 1/ A. B. v bode 1/:

neoprávnene obchodoval s omamnou látkou a psychotropnou látkou a čin spáchal závažnejším
spôsobom konania – po dlhší čas a na viacerých osobách a v značnom množstve,

obžalovaný 2/ E. F. v bode 2/:

neoprávnene obchodoval s omamnou látkou a psychotropnou látkou v nepatrnom množstve a čin
spáchal závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas a na viacerých osobách,

tým spáchali

obžalovaný 1/ A. B. v bode 1/:

zločin neoprávnenej výroby a obchodovanie s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods.
1, ods. 3 písm. a), e) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b), j) Tr. zák. (účinného od 15.03.2024),

obžalovaný 2/ E. F. v bode 2/:
zločin neoprávnenej výroby a obchodovanie s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods.
1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b), j) Tr. zák. (účinného od 15.03.2024).

*** K výrokom o trestoch ***

Podstatou odvolaní prokurátora i obžalovaných A. B. a E. F. bola neprimeraná prísnosť, resp. miernosť
súdom prvého stupňa uložených nepodmienečných trestov odňatia slobody.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie v tejto časti odôvodnil nasledovne (citácie):

Na základe takto vykonaného dokazovania potom súd mal za preukázané, že u oboch obžalovaných
boli splnené dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. j), písm. l) Tr. zák., teda, že viedli pred
spáchaním trestného činu riadny život a priznali sa k spáchaniu trestného činu a žiadnu priťažujúcu

okolnosti v zmysle § 37 Tr. zák., teda pomer poľahčujúcich okolností k priťažujúcim okolnostiam bol 2:0
v prospech poľahčujúcich.

Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery vychádzal u oboch obžalovanýchz rovnakej trestnej sadzby v zmysle § 173 ods. 3 Tr. zák., a to v rozpätí 7 až 15 rokov. Vzhľadom k tomu,
že obžalovaní dali vyhlásenie o vine, súd pri ukladaní trestu potom takéto vyhlásenie prijal a následne
takéto vyhlásenie považoval v zmysle § 39 ods. 5 Tr. zák.

za možnosť mimoriadneho zníženia pod dolnú hranicu trestnej sadzby, a to až pod jednu tretinu. A
u oboch obžalovaných potom súd dospel k záveru, že obom uložil takto znížené tresty v trvaní 56
mesiacov, pričom súd pri ukladaní trestu bral do úvahy účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. Takto
uloženým druhom trestu a jeho výmerou bude podľa rozhodnutia súdu v dostatočnej miere zabezpečená
ochrana spoločnosti pred páchateľmi, zároveň im zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a u oboch

obžalovaných vytvorí podmienky na ich prevýchovu, povedie ich k tomu, aby po výkone trestu viedli
riadny život, a súčasne odradí iných od páchania trestných činov. Týmto druhom trestu a jeho výmerou
súd zároveň
v dostatočnej miere vyjadril morálne odsúdenie páchateľov spoločnosťou. V prejednávanej veci súd
nedospel k záveru, žeby bola daná možnosť ukladania trestu v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák., teda nezistil
takéokolnostiprípadualebopomerypáchateľov,žebysúdmoholukladaťtrestzníženýpoddolnúhranicu

nad rámec zákonom ustanovenej možnosti zníženia trestu
v zmysle § 39 ods. 5 Tr. zák. Obžalovaní v rámci záverečnej reči apelovali na súd, že majú rodiny,
malé deti, sú v podstate samoživitelia, a teda uloženie akéhokoľvek nepodmienečného trestu by bol
značný zásah do ich rodinného života, bol by ohrozený ich ekonomický status, nakoľko sú rodiny
odkázané na ich príjem, ako aj starostlivosť. K tomuto konštatovaniu obžalovaných súd podotýka, že

obaja sa dopúšťali trestnej činnosti v čase, keď mali rodiny, resp. maloleté deti, a v tom čase si mali teda
uvedomiť v plnej miere protiprávnosť ich konania, ako aj následky takýchto ich protiprávnych konaní.
U obžalovaných sa nejednalo
o nejaké skratové jednorázové konanie, trestnú činnosť páchali po dlhšiu dobu, vo väčšom rozsahu a nie
jemožnékonštatovaťzáver,žesvojoutrestnoučinnosťousinapríkladzadovažovaliminimálnemnožstvo

financií napr. pre zaobstaranie si drog pre vlastnú potrebu, ale z celkovej činnosti, ku ktorej sa obaja
priznali, možno bez akýchkoľvek pochýb konštatovať, že takýmto spôsobom konania si zadovažovali
finančné prostriedky, aby takýmto protiprávnym konaním si zvyšovali životný štandard. Nie je možné
takéto konanie tolerovať spoločnosťou, a preto bez akýchkoľvek pochýb je potom potrebné práve
z dôvodu generálnej prevencie takýchto páchateľov odsudzovať na nepodmienečné tresty odňatia

slobody, aby aj takýmto rozhodnutím súd vyslal riadny signál, že nie je možné tolerovať jednak páchanie
takéhoto druhu trestnej činnosti a takéto konanie potom odsúdiť podmienečným alebo iným trestom. Z
týchto dôvodov potom súd považoval za spravodlivý test odňatia slobody u oboch síce znížený o jednu
tretinu pod dolnú hranicu, ale nepodmienečný trest odňatia slobody
v trvaní 56 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd zaradil oboch obžalovaných pre výkon trestu do
nápravnovýchovného ústavu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko títo v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním trestného činu neboli vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý im bol uložený za
úmyselný trestný čin.

Súd zároveň u oboch obžalovaných uložil aj trest prepadnutia vecí, ktoré boli použité na spáchanie
trestnej činnosti.

Odvolací súd uvádza, že s takýmto odôvodnením výrokov o trestoch sa nestotožnil v celom rozsahu, keď

po preskúmaní veci prisvedčil odvolacím námietkam prokurátora čo do neprimeranej miernosti súdom
prvého stupňa určenej výmery nepodmienečného trestu odňatia slobody v prípade obžalovaného E. F..

Odvolací súd pripomína svoju ustálenú súdnu prax, podľa ktorej sa na vyhlásenie obžalovaného, že je
vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, vždy prihliadne

prirozhodovaníotreste.Prichádzajúdoúvahytrialternatívnespôsobyrozhodnutia.Natakétovyhlásenie
sa prihliadne ako na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák. (ako
nanapomáhaniepriobjasňovanísvojejtrestnejčinnosti)alebojetodôvodnamimoriadnezníženietrestu
pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 5 Tr. zák. Napokon takéto vyhlásenie spolu s ďalšími
okolnosťami prípadu či pomermi páchateľa môže odôvodňovať

i mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. Takýto postup je plne v súlade aj
so Stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. Tpj 55/2016 zo dňa 27.06.2017.Odvolací súd však pripomína aj to, že súdom prijaté vyhlásenie o vine neznamená „automaticky“
bez zohľadnenia ďalších skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu povinnosť súdu
obžalovanému uložiť taký druh trestu (a v takej výmere), ktorý by inak nezodpovedal zásadám ukladania

trestov (§ 34 Tr. zák.).

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň

vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to
ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu,
najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie
páchateľa o dosiahnutie urovnania
s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom

majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na
ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím
na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako
samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, §

276 ods. 4, § 277
ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334, ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných
záujmov Európskej únie súd prihliada aj na to, aby trest zabezpečil ochranu finančných záujmov
Európskej únie. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené
záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom

trestného činu.

Podľa § 34 ods. 6 Tr. zák. tresty uvedené v § 32 možno uložiť samostatne alebo možno uložiť viac týchto
trestov popri sebe. Ak tento zákon neustanovuje inak, súd musí uložiť trest odňatia slobody za trestný
čin podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3,

§ 326, § 330 a 334, ktorého spáchaním dochádza
k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie a pri ktorom rozsah trestného činu, spôsobená
škoda alebo získaný majetkový prospech prevyšuje 50 000 eur, a za trestný čin, ktorého horná hranica
trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje osem rokov.

Podľa § 34 ods. 7 písm. a) Tr. zák. popri sebe nemožno uložiť trest odňatia slobody
a domáceho väzenia.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom
na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre

páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho
trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa § 39 ods. 5 Tr. zák. pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia
slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a pri trestných

činoch uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov. Ak sú pri
vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu
podľa odseku 1 alebo 2, môže súd uložiť trest
pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa odseku 3.V prvom rade odvolací súd uvádza, že pre obžalovanými spáchané trestné činy zákonodarca určil
trestnú sadzbu trestu odňatia slobody vo výmere 7 až 15 rokov, ktorý trest musí byť zo zákona vždy

nepodmienečný,tedaspojenýsjehookamžitýmvýkonom,resp.akojedenztrestovmusíbyťpáchateľovi
vždy uložený aj trest odňatia slobody (§ 34 ods. 6, § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 Tr. zák.).

K odvolacej námietke obžalovaného E. F. odvolací súd zároveň dodáva, že pri takto určenej trestnej
sadzbe trestu odňatia slobody je potom zo zákona vylúčené ukladať páchateľovi popri treste odňatia

slobody aj trest domáceho väzenia – § 34 ods. 6, ods. 7
písm. a) a § 53 ods. 1 Tr. zák.

Odvolací súd po preskúmaní veci ďalej dospel k záveru, že pri ukladaní trestu odňatia slobody obidvom
obžalovaným pri urobení ich vyhlásenia o vine na hlavnom pojednávaní, a to aj vzhľadom k ich
nemennému postoju k prejednávanej veci od samotného začiatku tohto trestného konania, boli splnené

zákonné podmienky len na mimoriadne zníženie trestu
za použitia ustanovenia § 39 ods. 5 Tr. zák., teda na možnosť zníženia trestu pod zákonom ustanovenú
dolnú hranicu trestnej sadzby až o 1/3 (teda na výmeru minimálne 56 mesiacov, ktorá výmera naďalej
zodpovedá iba nepodmienečnému trestu odňatia slobody).

Odvolací súd sa ďalej stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s vysloveným názorom
prokurátora, že už neboli splnené zákonné podmienky na mimoriadne zníženie trestov obidvom
obžalovaným už podľa § 39 ods. 1 Tr. zák.

K tomu je potrebné uviesť, že aj mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. je fakultatívnym

inštitútom. Žiaden obžalovaný teda v rámci trestného konania nedisponuje právnym nárokom na
mimoriadnezníženietrestu.Aplikáciamimoriadnehozníženiatrestujeprejavomdiskrečnéhooprávnenia
konajúceho súdu a je prípustná výlučne za splnenia zákonom stanovených podmienok.

K odvolacím námietkam obidvoch obžalovaných odvolací súd uvádza, že možnosť mimoriadneho

zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. sa netýka len okolností prípadu alebo pomerov páchateľa
(na ktoré obžalovaní predovšetkým poukazovali, resp. ich preukazovali najmä listinnými dôkazmi), ale
súčasne musí byť splnená aj ďalšia zákonná podmienka, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej
Trestným zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti
postačuje aj trest kratšieho trvania.

V kontexte vyššie uvedeného odvolací súd z hľadiska okolností prípadu a pomerov obidvoch
obžalovaných konštatuje aj nasledovné:

Obžalovaný A. B.

· trestnú činnosť páchal najmenej od roku 2021 do 28.08.2023 (teda po dlhší čas), teda aj po narodení
svojich dvoch maloletých detí a po uzavretí manželstva,
· marihuanu opakovane prechovával marihuanu, naposledy (v čase jeho zadržania) o hmotnosti
1999,156 g (teda v značnom množstve),
· marihuanu opakovane dovážal na územie Slovenskej republiky z Českej republiky,

· marihuanu opakovane nakupoval od jednej osoby,
· marihuanu opakovane predával 4 osobám (teda viacerým osobám) a mal ju aj
pre vlastnú potrebu.

Obžalovaný E. F.

· trestnú činnosť páchal najmenej od konca roku 2015 do 28.08.2023 (teda po dlhší čas), teda v podstate
po celý svoj „dospelácky život“ a aj po narodení svojich dvoch maloletých detí,
· marihuanu opakovane prechovával marihuanu, naposledy (v čase jeho zadržania) o hmotnosti 9,195
g (teda v nepatrnom množstve),
· marihuanu opakovane nakupoval od viacerých osôb,

· marihuanu opakovane predával 10 osobám (teda viacerým osobám) a mal ju aj
pre vlastnú potrebu,
· vzhľadom k jeho odsúdeniu Okresným súdom Trenčín vo veci vedenejpod sp. zn. 4T/44/2016, v prípade ktorého sa síce na neho už hľadí, ako keby nebol odsúdený, je
možné v jeho prípade konštatovať sklony k páchaniu totožnej trestnej činnosti (aj v tejto trestnej veci išlo
o prechovávanie marihuany), pričom súd prvého stupňa mu nesprávne priznal aj poľahčujúcu okolnosť

podľa § 36 písm. j)
Tr. zák.

Z doplneného dokazovania na verejnom zasadnutí vyplynulo napokon to, že po tom, čo boli obžalovaní
A. B. a E. F. v prejednávanej veci prepustení z väzby

na slobodu (vo väzbe boli od 28.08.2023 do 13.05.2024), títo na slobode neviedli riadny život, keď sa
opakovane dopustili rôznorodých dopravných priestupkov, pre ktoré boli postihnutí blokovými pokutami
(obžalovaný A. B. spolu trikrát, v dňoch 22.11.2024, 04.12.2024 a 11.01.2025) či napomenutiami
(obžalovaný E. F. spolu dvakrát, v dňoch 01.06.2024 a 10.11.2024). Uvedené zistenia svedčia pre
odôvodnený záver, že trestné konanie ani výkon väzby na nich zrejme nemal dostatočný výchovný
účinok.

Z pohľadu vyššie uvedených skutočností potom odvolací súd konštatuje, že v prípade obžalovaných
A. B. a E. F. ani okolnosti prípadu a ani ich pomery neumožňujú dospieť k záveru, že by boli splnené
zákonné podmienky pre mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., ale najmä, že by použitie
trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom malo byť pre nich neprimerane prísne a že by mohol

na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred nimi postačovať aj trest kratšieho trvania.

Práve naopak trestnú činnosť spáchanú obidvomi obžalovanými považoval odvolací súd za natoľko
závažnú, že iné druhy trestov ako nepodmienečné tresty odňatia slobody u nich neprichádzali vôbec
do úvahy. Zároveň však odvolací súd považoval trestnú činnosť spáchanú obžalovaným E. F. za viac

závažnejšiu, ako v prípade obžalovaného A. B. (vzhľadom k jeho sklonom k páchaniu totožnej trestnej
činnosti, počtu osôb, ktorým predával marihuanu, ako aj obdobiu páchania trestnej činnosti).

Pokiaľ ide o výrok o treste odňatia slobody v prípade obžalovaného A. B., odvolací súd preto neprisvedčil
žiadnej z jeho odvolacích námietok, keď súdom prvého stupňa uložený trest odňatia slobody vo výmere

56 mesiacov (4 roky a 8 mesiacov) tomuto obžalovanému nepovažoval za neprimerane prísny, ako to
má na mysli ustanovenie § 321
ods. 1 písm. e) Tr. por.

Pokiaľ ide o výrok o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody u obžalovaného A. B., odvolací súd nezistil

jeho nesprávnosť, keď tento obžalovaný ani svoje odvolanie neodôvodňoval vo vzťahu k tomuto výroku
napadnutého rozsudku a súdom prvého stupňa bol zaradený na výkon uloženého trestu odňatia slobody
do najmiernejšieho ústavu na výkon trestu.

Pokiaľ ide o výrok o treste odňatia slobody v prípade obžalovaného E. F., odvolací súd rovnako

neprisvedčil žiadnej z jeho odvolacích námietok, ale naopak prisvedčil odvolacím námietkam
prokurátora, že súdom prvého stupňa mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 56 mesiacov (4 roky
a 8 mesiacov) je neprimerane mierny, a preto jeho výmeru sprísnil na 60 mesiacov (5 rokov) – § 321
ods. 1 písm. e) Tr. por., s tým, že mu zároveň už nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j)
Tr. zák., keďže pred spáchaním trestnej činnosti neviedol riadny život – § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por.

Pritom uloženie trestu odňatia slobody vo výmere navrhovanej prokurátorom už odvolací súd považoval
za neprimerane prísne.

Na výkon takto uloženého trestu odňatia slobody odvolací súd zaradil obžalovaného E. F., rovnako ako
už súd prvého stupňa, do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2

písm. a) Tr. zák., pretože pred spáchaním trestného činu obžalovaný nebol vo výkone trestu odňatia
slobody.

Takto uložené tresty odňatia slobody obidvom obžalovaným považoval odvolací súd za primerané aj
spravodlivé, a také, ktoré môžu zabezpečiť ochranu spoločnosti pred nimi ako páchateľmi tým, že im

najmä zabránia v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne aj iných odradia od páchania trestných
činov. Len takto uložené tresty zároveň dostatočne vyjadrujú aj ich morálne odsúdenie spoločnosťou.Len pre úplnosť odvolací súd napokon dodáva, že pokiaľ ide o tresty prepadnutia vecí, odvolací súd
nezistil žiadnu nesprávnosť týchto výrokov napadnutého rozsudku, pričom ich nesprávnosť nenamietal
ani prokurátor a ani obžalovaní A. B. a E. F..

***

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd o odvolaní prokurátora rozhodol tak, že podľa § 321
ods. 1 písm. d), e), ods. 3 Tr. por. zrušil v napadnutom rozsudku celý výrok o uloženom treste odňatia

slobody a o spôsobe jeho výkonu v prípade obžalovaného E. F. a sám týmto rozsudkom podľa § 322
ods. 3 Tr. por. tohto obžalovaného odsúdil
na prísnejší trest odňatia slobody (výrok I.). Napokon o odvolaniach obžalovaných A. B. a E. F. rozhodol
odvolací súd tak, že ich podľa § 319 Tr. por. zamietol ako nedôvodné (výrok II.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.