Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 28, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/33/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123206722
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8123206722.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. v právnej veci žalobcu: Slovenská republika,
zastúpená Ministerstvom obrany SR, so sídlom Námestie generála Viesta 11694/2, 832 47 Bratislava
– mestská časť Nové Mesto, IČO: 30845572, proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom
D. XXXXX/XX, XXX XX E. – F. G., zastúpenému: JUDr. Lýdia Farbakyová, advokátka, so sídlom
Floriánova 12, 080 01 Prešov, IČO: 37783319, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo
dňa 29.5.2024 č. k. 11C/53/2023-304, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Mení rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalovaný má nárok vo vzťahu k žalobcovi na náhradu
trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) zrušil podielové
spoluvlastníctvo strán sporu k parcele E KN XXX/XX – ornej pôde o výmere 7.265 m2 zapísanej na
LV č. XXXX k.ú. F. G. a toto podielové spoluvlastníctvo vyporiadal tak, že uvedenú parcelu prikázal do
výlučného vlastníctva žalobcu. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 34.675,- eur v lehote 30

dní od právoplatnosti rozsudku. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Vychádzal zo zistenia, že parcela registra E KN XXX/XX – orná pôda o výmere 7.265 m2 sa nachádza
v extraviláne a podľa výpisu z LV č. XXXX k.ú. F. G. jej spoluvlastníkmi sú Slovenská republika v podiele
6/7 a žalovaný v podiele 1/7 a správcom je Ministerstvo obrany SR. Parcela je súčasťou rozsiahleho
oploteného areálu leteckej základne užívanej Ministerstvom obrany SR. Žalobca nadobudol podiely k
spornej parcele dvoma kúpnymi zmluvami, ktoré uzatvoril ešte v roku 2012 so súrodencami žalobcu

(správne má byť súrodencami žalovaného, pozn. odvolacieho súdu) H. I., J. C., J. C., K. C., L. M. a
L. D., pričom išlo o zmluvy D./XX L. D./XX, v ktorých bola dohodnutá kúpna cena 27,- eur/m2 podľa
znaleckého posudku č. X/XXXX znalca A. C. N.. Listom zo dňa 25.4.2023 žalobca navrhol žalovanému
odkúpeniejehopodielukpredmetnejparcelezacenu25,10eur/m2avyzvalhonaoznámeniestanoviska
do 15 dní od doručenia listu. Na tento list žalobca nereagoval, čo odôvodnil tým, že žalobcovi už
viackrát uviedol, že podiel nepredá za cenu nižšiu ako 30,- eur/m2. Žalobca k žalobe pripojil súkromný
znalecký posudok č. 59/2022 spracovaný znalkyňou z odboru stavebníctva A. O. K. z 30.3.2022. Ním

však boli oceňované celkom iné parcely, hoci taktiež nachádzajúce sa v areáli vojenského P., avšak
nesusediace bezprostredne s parcelou E KN XXX/XX. Konkrétne boli týmto posudkom oceňované
parcely C KN XXXX L. XXXX a parcely E KN XXX/XXX L. XXX/XXX. Parcely boli oceňované ako
stavebné pozemky a nie ako orná pôda a to ku dňu 28.3.2022. Znalkyňa použila metódu polohovejdiferenciácie. Vychádzala z východiskovej hodnoty 26,56 eur/m2 a koeficientu polohovej diferenciácie
0,45, ktorý sa vypočíta násobením konkrétnych koeficientov. Znalkyňa použila koeficient všeobecnej
situácie 1, intenzity využitia 1, dopravných vzťahov 1, funkčného využitia územia 0,90, technickej

infraštruktúry 1, povyšujúcich faktorov 1 a redukujúcich faktorov 0,50, takže jednotkovú všeobecnú
hodnotu parciel ustálila na 11,95 eur/m2 (26,56 x 0,45).

3. Žalovaný v priebehu sporu predložil súdu taktiež súkromný znalecký posudok A. Q. R. č. 117/2023
znalkyne z odboru stavebníctva, ktorým bol ohodnocovaný sporný pozemok ku dňu 26.7.2023, a to ako

zastavaný pozemok. Znalkyňa taktiež použila metódu polohovej diferenciácie a východiskovú hodnotu
pozemku 26,56 eur/m2, avšak pri koeficientoch sa s A. K. zhodla len pri koeficiente dopravných vzťahov
a povyšujúcich faktorov. Koeficient všeobecnej situácie totiž určila hodnotou 1,20, koeficient intenzity
využitia 1,05, koeficient funkčného využitia územia 1,10, koeficient technickej infraštruktúry 1,50 a
koeficient redukujúcich faktorov 0,60. Koeficient polohovej diferenciácie tak vypočítala na 1,2474 a
následne jednotkovú hodnotu parcely na 33,13 eur/m2 (26,56 x 1,2474).

4. Na návrh žalobcu súd prvej inštancie pribral do konania znalca z odboru stavebníctva A. C.
S., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 2/2024 o stanovení všeobecnej hodnoty spornej parcely
ku dňu 8.2.2024. Znalec vykonal obhliadku pozemku priamo v areáli letiska. Zistil, že pozemok je
čiastočne zastavaný stavbami vojenského P. – stojanmi pre D., hangárom, prístupovými komunikáciami.

Znalec použil metódu polohovej diferenciácie a tiež porovnávaciu metódu. Pri prvej vychádzal z týchto
koeficientov: koeficient všeobecnej situácie 1,10, koeficient intenzity využitia 1, koeficient dopravných
vzťahov 1, koeficient funkčného využitia územia 1,05, koeficient technickej infraštruktúry pozemku 1,10,
koeficient povyšujúcich faktorov 1,50 a koeficient redukujúcich faktorov 0,66. Použitie konkrétnej výšky
každého koeficientu podrobne v znaleckom posudku zdôvodnil. Žalobca spochybňuje len koeficient

povyšujúcich faktorov súd prvej inštancie poukázal na zdôvodnenie tohto koeficientu znalcom, ktorý
uviedol, že vyhláška č. 492/2004 Z.z. určuje rozpätie 1 až 3. Znalec uviedol, že v meste Prešov je
dlhodobo zvýšený záujem o kúpu pozemku. Nárast cien pozemkov v čase je objektívna skutočnosť.
Východisková hodnota 26,56 eur/m2, ktorú vyhláška zaviedla v roku 2004 sa dodnes používa pri
stanovení všeobecnej hodnoty pozemkov a to aj napriek tomu, že už nevystihuje skutočné trhové ceny

v meste. Koeficient povyšujúcich faktorov ako jediný umožňuje zohľadniť vývoj cien v čase. Ak by bol
tento koeficient stále rovný hodnote 1 bola by aj všeobecná hodnota pozemkov stále rovnaká od roku
2004 až doposiaľ, čo by odporovalo skutočnosti. Znalec tiež uviedol, že inflácia za uvedené obdobie
podľa údajov ŠU SR vo výsledku predstavuje až 60,20 %. Znalec tiež poukázal na predajné ponuky
porovnateľných pozemkov v priemyselnej zóne alebo jej blízkosti v roku 2010 na stránke T. za 34,16

eur/m2, 33,64 eur/m2 a 29,54 eur/m2. V súčasnosti sú ponúkané na predaj v priemyselných zónach na
stránke T. pozemky v Petrovanoch za 32,77 eur/m2, v Drienovskej Novej Vsi za 52 eur/m2, vo Veľkom
Šariši za 85 eur/m2 a v Župčanoch za 54 eur/m2. Znalec teda určil koeficient polohovej diferenciácie
vo výške 1,2578 a jednotkovú všeobecnú hodnotu parcely ustálil na 33,41 eur/m2 (26,56 x 1,2578)
a všeobecnú hodnotu celej parcely vyčíslil na 242.723,65 eur (7.265m2 x 33,41 eur). Znalec použil v

posudku aj porovnávaciu metódu, pri ktorej vychádzal z viacerých kúpnych zmlúv, ktoré konkretizoval.
Išlo o kúpne zmluvy z roku 2022, bolo ich 15, ktoré uzatvoril žalobca ohľadom kúpy podielov parcely
KN XXX/XXX za kúpnu cenu 23,31 eur/m2, v roku 2023 žalobca odkúpil podiely k ďalším parcelám v
areáli letiska za 30 eur/m2, v roku 2012 žalobca kupoval podiely k parcele KN XXX/XX taktiež v areáli
letiska za 27,97 eur/m2. Ďalšie kúpne zmluvy, z ktorých znalec vychádzal sa týkali iných katastrálnych

území, pričom išlo o kúpnu zmluvu z roku 2021 za cenu 27,98 eur/m2, kúpnu zmluvu z roku 2017 za
kúpnu cenu 20,66 eur/m2 a kúpnu zmluvu z roku 2019 za kúpnu cenu 27,11 eur/m2. Znalec pri nich
rozobral ekonomické, polohové a fyzické faktory a vypočítal priemernú porovnateľnú hodnotu na 33,44
eur/m2 a všeobecnú hodnotu celého sporného pozemku na 242.941,60 eur. K znaleckému posudku
A. S. mal pripomienky len žalobca, na tie znalec reagoval, pričom v celom rozsahu zotrval na svojom

znaleckom posudku. Žalovaný v priebehu sporu predložil súdu viaceré kúpne zmluvy, ktorými žalobca
kupoval pozemky vo vojenských objektoch, a to ornú pôdou v k.ú. H. H. v roku 2021 za kúpnu cenu 42,95
eur/m2 a kúpne zmluvy z rokov 2020 – 2021 o kúpe pozemku v k.ú. M. za kúpnu cenu 38,86 eur/m2.

5. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 136 ods. 1, ods. 2, § 137 ods. 1, §

141 ods. 1, § 142 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“)
a konštatoval, že v danom prípade je spornou len výška finančnej náhrady za podiel žalovaného.
Pre súd bol neakceptovateľný znalecký posudok A. K., z ktorého žalobca vychádzal pri stanovení
finančnej náhrady, a to jednak z dôvodu, že ním boli oceňované iné a dokonca ani nie bezprostrednesusediace parcely, hoci nachádzajúce sa v areáli letiska, tak ako sporná parcela a jednak z dôvodov,
že k oceňovaniu znalkyňou došlo k 28.03.2022, pričom je všeobecne známy nárast cien nehnuteľností
aj v ďalšom období po tomto oceňovaní. Súd prvej inštancie sa plne stotožnil so znaleckým posudkom

A. S., ktorý považuje za objektívny a spracovaný na vysokej odbornej úrovni. Znalec podrobne vysvetlil
výšku jednotlivých koeficientov použitých pri výpočte jednotkovej hodnoty, ktorú ustálil na 33,41 eur/
m2. Súd nemal pochybnosti o správnosti ceny, zvlášť ak žalobca v rokoch 2020-2021 kupoval pozemky,
ornú pôdu, v areáli iných vojenských objektov, ale aj v lokalitách s nižšou východiskovou hodnotou ako
v Prešove za oveľa vyššiu kúpnu cenu (38,86 eur/m2, 42,95 eur/m2). K námietke žalobcu o porušení

vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení koeficientu povyšujúcich faktorov znalcom A. S., súd prvej
inštancie poukázal na ustanovenie písm. E 3.1.vyhlášky, ktorá sa týka metódy polohovej diferenciácie
pri oceňovaní pozemkov a v tomto ustanovení je uvedené, čo sa považuje za povyšujúce faktory, pričom
je stanovené rozpätie koeficientu od 1,01 do 3, keďže v prípade, ak sa nevyskytujú povyšujúce faktory
je koeficient 1. Podľa právnej úpravy povyšujúce faktory sa vzťahujú na pozemky s výrazne zvýšeným
záujmom o kúpu, na čo znalec poukázal a aj vysvetlil v znaleckom posudku, ale patria tam aj iné faktory,

a za takéto iné faktory podľa názoru súdu možno považovať aj infláciu, ktorá ovplyvňuje aj trhové ceny
nehnuteľnosti.

6. Žalobca v roku 2012 kupoval podiel z tej istej parcely za cenu 27 eur/m2, napriek tomu, že ceny
nehnuteľností vrátane pozemkov enormne narástli, stále zotrváva na cene podľa znaleckého posudku

A. K., ktorá je nereálna a neprimerane nízka. O neobjektívnosti posudku A. K. napokon svedčí aj to,
že znalkyňa A. K. oceňovala parcelu E KN XXX/XXX a určila jej jednotkovú hodnotu na 11,95 eur/
m2, podľa kúpnej zmluvy, ktorá tvorí prílohu znaleckého posudku A. S. žalobca odkúpil podiel práve
z tejto parcely od I. C., ale aj ďalších 13 spoluvlastníkov v roku 2022 za cenu takmer dvojnásobnú,
a to 23,31 eur/m2. Uvedená cena je pritom totožná s jednotkovou hodnotou susednej parcely E KN

XXX/XXX, ktorú určil Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v posudku č. 179/2019 v spore
vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 11C/4/2016, cena je zisťovaná k 30.10.2019, teda v období
pred spomínaným nárastom cien. Tento listinný dôkaz predložil v tomto spore žalobca v snahe podporiť
svoje tvrdenie o tom, že znalec A. S. mal použiť koeficient povyšujúcich faktorov 1 ako v predloženom
znaleckom posudku. Určenie výšky jednotlivých koeficientov je výlučne v kompetencii znalca, súd môže

lenpreverovať,čistanovenáhodnotakoeficientovspadádorozpätiauvedenéhovovyhláškeč.492/2004
Z.z. Znalec A. S. pritom podrobne a presvedčivo vysvetlil výšku každého použitého koeficientu a súd
nemá dôvod ich spochybňovať. Rozhodujúca je stále výsledná suma, ku ktorej sa dopracuje znalec
ako ku všeobecnej hodnote príslušnej parcely, a keďže tá je takmer totožná so súkromným znaleckým
posudkom, ktorý má tú istú dôkaznú silu s poukazom na Článok 15 ods. 2 CSP a je dokonca nižšia

než bola kúpna cena v kúpnych zmluvách, ktoré predložil žalovaný a ktoré uzatváral sám žalobca
a navyše zistená všeobecná hodnota je konzistentná aj s kúpnymi zmluvami, na ktoré poukázal vo
svojom posudku znalec A. S., súd preto dospel k záveru o správnosti vypracovaného znaleckého
posudku A. S., podľa ktorého aktuálna všeobecná hodnota spornej parcely je 242.723,65 eur. Za tejto
dôkaznej situácie súd preto nemal dôvod vyhovieť návrhu žalobcu na pribratie ďalšieho znalca. Žalobca

požadoval pribratie znaleckého ústavu, k čomu však v danom prípade ani neboli splnené zákonné
podmienky v zmysle § 207 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“). V zmysle citovaného ustanovenia totiž návrh na nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým
ústavom je prípustný len v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie
alebo ak závery znalcov sú v zrejmom rozpore. V danom prípade však relevantné sú len znalecké

posudky R. a A. S., ktoré sú v podstate totožné. Súd preto návrhu žalobcu na vykonanie ďalšieho
znaleckého dokazovania nevyhovel, a teda pri stanovení výšky náhrady za podiel žalovaného vychádzal
zo znaleckého posudku A. S. a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému z toho titulu po zaokrúhlení sumu
34,675 eur (242.723,65 : 7).

7. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 257 CSP. Súd poukázal na stanovisko
pléna Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. PL.ÚS 59/2023, podľa ktorého v konaní o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktoré má povahu iudicium duplex spravidla nie je možné
určiť, ktorý účastník mal vo veci plný úspech. Všeobecným východiskom pre rozhodovanie o trovách
konania súladným s ochranou vlastníckeho práva podľa čl. 11 ods. 1 a práva na súdnu ochranu podľa

Čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, aby žiadny z účastníkov nemal právo na náhradu trov
konania voči inému účastníkovi, iba ak by preto boli dané osobitné dôvody, ako je napr. obštrukčné
správanie, šikanózny výkon práva a pod. Súd prvej inštancie osobitné dôvody nezistil a preto rozhodol
tak, že stranám spor nárok na náhradu trov konania nepriznal.8. Proti rozsudku v časti výroku II. o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému sumu 34.675,- eur v lehote
30 dní od právoplatnosti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov

podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností a podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam namietajúc, že súd prvej inštancie
v rozsudku uviedol, že pre toto konanie považuje za relevantné len dva znalecké posudky, a to znalecký
posudok č. 117/2023 a znalecký posudok č. 2/2024, ktoré ohodnocovali pozemok tvoriaci predmet

sporu. Znalecký posudok č. 59/2022 a znalecký posudok č. 41/2024 nepovažoval konajúci súd za
relevantný, nakoľko nimi nebol ohodnocovaný pozemok tvoriaci predmet sporu. Pozemok parc. č.
XXX/XXX orná pôda o výmere 38147 m2, zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. F. G., ako aj pozemok
parc. č. XXX/XXX orná pôda o výmere 6820 m2, zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. F. G., sa nachádza
vo vojenskom areáli P. E., pričom podľa mapového zakreslenia (pozn. - ortofotomapy), ktoré tvorí
súčasť všetkých predložených znaleckých posudkov, ide charakterom o totožné pozemky, len s inou

výmerou, ako ohodnocovaný pozemok. V konečnom dôsledku ide o kvalitatívne rovnaké pozemky, na
ktorých sa nachádzajú tie isté rovnaké budovy, stojánky pre D., zemský porast, alebo aj cesty. Na
tomto mieste teda vyvstáva otázka, ako jeden pozemok vzdialený len približne 100 metrov s takým
istým charakterom a kvalitou, ako ohodnocovaný pozemok môže mať tak rozdielnu hodnotu – jeden je
znalcom ohodnotený na 19,99 eur/m2 a druhý je ohodnotený na 33,41 eur/m2 , čo predstavuje rozdiel

jedenapol násobok vo výslednej sume. V prípade, keď znalecké posudky sú v zrejmom rozpore, súd
v zmysle § 207 ods. 3 Civilného sporového poriadku ustanoví znalecký ústav. V danej veci bol do
konania predložený aktuálnejší znalecký posudok, a to znalecký posudok č. 41/2024, na ktorý mal súd
prihliadnuť. Aj napriek tomu, že žalobca dostatočne hodnoverne vyššie uvedenými skutočnosťami v
konaní preukázal potrebu ustanovenia znaleckého ústavu na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemku,

súd tento návrh zamietol a uspokojil sa len so znaleckými posudkami, ktoré ohodnocovali pozemok
tvoriaci predmet sporu. Súd prvej inštancie sa v celom texte rozsudku opomenul vysporiadať práve
so znaleckým posudkom č. 41/2024, ktorý práve predstavuje dôvodnosť pre ustanovenie znaleckého
ústavu v konaní, nakoľko tento znalecký posudok je z časového hľadiska najaktuálnejší. Súd prvej
inštancie sa v rozsudku o tomto predloženom znaleckom posudku č. 41/2024 vôbec nezmienil. V danom

prípade, ak by súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie znaleckým ústavom, priblížil by sa k
„pravému a skutočnému“ zisteniu skutkového stavu, čím by svoje rozhodnutie vo veci samej priblížil
ideálu spravodlivého rozhodnutia. Žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok vo výroku II. a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Proti výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP a navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. zrušil a vrátil mu na nové rozhodnutie alebo zmenil tak,
že prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania. S poukazom na ust. § 255 ods. 1, ods. 2 CSP
uviedol, že nebol dôvod na aplikáciu ust. § 257 CSP, pretože je presvedčený o tom, že neexistovali

dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mu nemali byť trovy konania priznané, keďže mal v
spore hoci aj len čiastočný úspech, ak nie úspech plný. Žalovaný žalobcovi viackrát pred podaním
žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prezentoval svoj názor, že je ochotný
mu svoj podiel odpredať, avšak za cenu nie nižšiu ako 30,- eur/m2. Žalobca v žalobe o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vychádzal zo znaleckého posudku A. K., v ktorom ocenila

vedľajší pozemok na hodnotu 11,95 eur/ m2, pričom súd na základe vykonaného dokazovania zaviazal
vyplatiť žalovanému nie žalobcom navrhovaných 11,95 eur/m2, ale 33,41 eur/m2, t.j. 34.675,- eur, čo
je možné pre žalovaného považovať za úspech v spore. Ak by žalovanému nepatrila náhrada trov
konania v plnej výške, tak určite minimálne do výšky rozdielu žalobcom navrhovanej sumy na vyplatenie
náhrady pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vo výške 12.392,15 eur a súdom určenej

povinnosti vyplatiť náhradu za podiel žalovaného vo výške 34.675,- eur. Keďže bol v spore úspešný,
nebolo spravodlivé nepriznať mu náhradu trov konania. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp.zn. III.ÚS/138/2022 z 23. júna 2022, ktorý v bode 16. uviedol, že samotná skutočnosť,
že pomer úspechu strán v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môže mať
vzhľadom na osobitosť tohto konania rôzne podoby, nie je dôvodom na to, aby z ústavného hľadiska

mohol byť udržateľný schematický záver o tom, že v takomto konaní si má každá zo strán znášať svoje
trovy. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok vo výroku o trovách konania zrušil a vrátil vec súdu prvej
inštancie na nové rozhodnutie alebo aby toto rozhodnutie zmenil tak, že žalovaný má nárok na náhradu
trov konania.10. Kodvolaniužalobcusavyjadrilžalovanýauviedol,ževšeobecnáhodnotaparcelyEKNXXX/XXbola
zhodne určená znaleckými posudkami A. S. č. 2/204 a A. R. č. 117/2023, preto nebol dôvod na postup

podľa § 207 ods. 3 CSP, čo súd dostatočným spôsobom objasnil a vysvetlil v bode 23. odôvodnenia
rozsudku. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok vo výroku II. potvrdil ako vecne správny.

11. K odvolaniu žalovaného, ako aj vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu, žalobca uviedol, že
zotrváva na podanom odvolaní. K odvolaniu žalovaného vo vzťahu k trovám konania uviedol, že nie

len žalovaný bol úspešný, ale v danom spore bol úspešný aj žalobca, nakoľko sa stal výlučným
vlastníkom predmetu sporu, tak ako navrhol vo svojom návrhu. Vo veci náhrady žalovanému za
ustupujúci spoluvlastnícky podiel žalobca podal včas odvolanie, preto je tvrdenie žalovaného o plnom
úspechu v konaní nutné považovať za predčasné. Žalobca sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvej
inštancie, ktorý svoje tvrdenia oprel o stanovisko pléna Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. PL.ÚS-
st. 59/2023 z 13. septembra 2023, podľa ktorého plný úspech a neúspech procesných strán je možné

pomerovať len vtedy, ak súd návrh na zrušenie spoluvlastníctva zamietne. Ak návrhu na zrušenie
a vyporiadanie spoluvlastníctva vyhovie, je potrebné na procesný úspech strán sporu majúcich v konaní
povahu iudicium duplex nazerať ako na úspech čiastočný (rovnaký) a spravidla náhradu trov konania
nepriznať žiadnej zo strán sporu. Navrhol, aby odvolací súd zrušil výrok II. rozsudku a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a odvolanie žalovaného proti výroku o trovách

konania ako nedôvodné zamietol a výrok III. rozsudku ako vecne správny potvrdil.

12. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že nevidí dôvod vyjadrovať sa k znaleckým
posudkom týkajúcim sa iných ohodnocovaných parciel, nie parcely tvoriacej predmet konania. Je bez
právneho významu v akej vzdialenosti od parcely KN E č. XXX/XX sa nachádza parcela ohodnocovaná

A. K. v znaleckom posudku č. 41/024, keďže uvedený znalecký posudok sa týka inej parcely. Súd
prvej inštancie sa v odôvodnení jasne, určite a zrozumiteľne vysporiada so všetkými dôkazmi, ktoré
boli stranami v konaní produkované, a ktoré sa týkali predmetnej parcely. Navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie vo výrokoch I. a II. potvrdiť.

13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, odvolanie
žalovaného proti výroku o trovách konania je dôvodné.

14. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver s výnimkou právneho záveru o trovách konania. Keďže ani v priebehu odvolacieho
konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité
a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

15. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

16. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávana

zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp.zn. 7Cdo/7/2010). Táto odvolacia
námietka vo vzťahu k určeniu finančnej náhrady za podiel žalovaného naplnená nebola, avšak bola
naplnená vo vzťahu k výroku o trovách konania.

17. K namietaným nesprávnym skutkových zisteniam odvolací súd konštatuje, že súd hodnotí jednotlivý
dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti (relevancia vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam), zákonnosti (a
to z pohľadu jeho získania, ako aj vykonania) a pravdivosti (hodnovernosť zdroja). Po „individuálnejselekcii“ následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (pri tomto hodnotení už pravdivosť
dôkazu posudzuje aj v súvislosti s prípadným rozporom s inými dôkazmi). K nesprávnym skutkovým
zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti

dôkazov alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého
rozsudku, odvolací súd zhodnotil túto odvolaciu námietku vo vzťahu k určenej výške všeobecnej hodnoty
nehnuteľnosti za nedôvodnú.

18. Podľa § 136 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých

vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže
vzniknúť len medzi manželmi.

19. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

20. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné

správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

21. V danom prípade predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k parcele E KN č. XXX/XX, o výmere 7 265 m2, k.ú. F. G., zapísanej na LV č. XXXX. Parcela sa

nachádza v extraviláne, je súčasťou oploteného areálu leteckej základne užívanej Ministerstvom obrany
SR. Žalobca nadobudol podiely k spornej parcele dvoma kúpnymi zmluvami, ktoré uzatvoril v roku
2012 so súrodencami žalovaného za kúpnu cenu 27,- eur/m2 podľa znaleckého posudku č. 5/2011
znalca A. C. N.. K žalobe bol pripojený súkromný znalecký posudok č. 59/2022 vypracovaný znalkyňou
z odboru stavebníctva, A. O. K. z 30.3.2022, ktorým boli oceňované ako stavebné pozemky iné parcely,

nachádzajúce sa v areáli vojenského letiska, pričom znalkyňa stanovila cenu 11,95 eur /m2. Žalovaný
v priebehu konania predložil znalecký posudok A. R. Q., č. 117/2023, ktorým bol ohodnocovaný sporný
pozemok ku dňu 26.7.2023 ako zastavaný pozemok, použitím metódy polohovej diferenciácie a cenu
znalkyňa určila 33,13 eur/m2. Na návrh žalobcu bol súdom pribraný znalec do konania, A. C. S., ktorý
vypracoval znalecký posudok č. 2/2024 o stanovení všeobecnej hodnoty pozemku ku dňu 8.2.2024 na

spornú parcelu použitím metódy polohovej diferenciácie a tiež porovnávacou metódou. Znalec ustálil
všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti na sumu 33,41 eur/m2. Na pojednávaní dňa 29.5.2024 predložil
žalobcasúkromnýznaleckýposudokA.K.O.č.41/2024zodňa17.5.2024,vktoromstanovilavšeobecnú
hodnotu pozemku parcely č. XXX/XXX, orná pôda o výmere 38147 m2 v areáli vojenského P., ktorý nie
je predmetom tohto konania na sumu 19,99 eur/m2.

22. Podľa stanoviska Kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. Cpj 30/97 z dňa 20.10.1997
primeranú náhradu je treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa
miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý
bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Za takú nemožno považovať stanovenú náhradu vychádzajúcu

zo zistenej ceny podľa cenového predpisu. K tomu, aby náhrada bola primeraná, musí byť závislá
nielen na konštrukcii a vybavení, veľkosti a veku stavby, ale i na záujme o ňu, t.j. na dopyte a
ponuke v danom mieste a čase. Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú
by vec bolo možné predať. Primeranú náhradu, ako všeobecnú cenu určuje súd a nemôže túto
povinnosť preniesť na iný subjekt, napr. len na znalca, pretože tu nejde o postup podľa § 127 O.s.p.,

kde treba odborne posudzovať napr. obstarávacie náklady na zhotovenie stavby, jej kvalitu, vady a
iné skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, aj keď odborná znalecká mienka spravidla bude
jedným z podkladov pri určení všeobecnej ceny. Ďalším podkladom môžu byť informácie príslušného
orgánu miestnej správy, informácie spoločnosti, ktoré sa sprostredkovaním kúpy a predaja nehnuteľnosti
zaoberajú.Tiežsútupoznatkyainformáciesamotnýchúčastníkovokúpeapredajiinýchporovnateľných

nehnuteľností v časovo približne rovnakom období. Porovnateľnosť ceny nehnuteľnosti musí vychádzať
ďalej z toho, že nehnuteľnosti sa nachádzajú približne v rovnako atraktívnej lokalite a slúžia tomu
istému účelu. Všeobecná cena môže byť vyššia, ale aj nižšia ako iná cena (napr. ako vyhlášková,
alebo oznámená realitnou kanceláriou). Tomuto spôsobu určenia ceny nemusí vždy zodpovedať aniindividuálne ponúknutá cena, zvlášť keď ide o tzv. cenu osobnej záľuby, keď vec solventný subjekt je
ochotný cenove ju akokoľvek nadhodnotiť a poskytnúť takto nadhodnotenú kúpnu cenu, len aby ju získal
alebo aspoň dosiahol jej zvýšenie na prospech jedného zo spoluvlastníkov.

23. Pokiaľ žalobca namieta, že súd prvej inštancie pri určovaní primeranej náhrady za spoluvlastnícky
podiel vychádzal zo znaleckého posudku A. S. C. a A. R. Q., tieto námietky nie sú dôvodné. Obaja znalci
vypracovali znalecké posudky na konkrétny pozemok, ktorý je predmetom sporu. Súdom ustanovený
znalec vypracoval posudok použitím dvoch metód, polohovej diferenciácie, ale aj porovnávacou

metódou, a to viacerých kúpnych zmlúv, ktoré konkretizoval. Zo všetkých stranami predložených
dôkazov, práve tieto dva znalecké posudky sa týkali nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania a ich
vyhotovenie bolo v čase vyporiadania, preto je potrebné konštatovať, že znalecký posudok A. S. C. č.
2/2024 zo dňa 8.2.2024 zohľadňoval predmetnú nehnuteľnosť, so všetkými špecifikami.

24. Podľa názoru žalobcu je na mieste otázka, ako jeden pozemok vzdialený len približne 100 metrov

s takým istým charakterom a kvalitou ako ohodnocovaný pozemok môže mať tak rozdielnu hodnotu
jedným znalcom 19,99 eur/m2 a druhý je ohodnotený na 33,41 eur/m2. Žalobca však počas celého
konanianevysvetlilzásadnúskutočnosť,ževroku2012vychádzalpriuzavretíkúpnychzmlúvnatotožnú
parcelu zo znaleckého posudku č. 5/2011 vyhotoveného znalcom A. N. C., podľa ktorého bola stanovená
hodnota nehnuteľnosti 27 eur/m2 a v roku 2024 sa bráni a spochybňuje výšku všeobecnej hodnoty

totožnej nehnuteľnosti stanovenej dvoma znalcami jedným na sumu 33,41 eur/m2 a druhým znalcom na
sumu 33,13 eur/m2, čo je rozdiel len cca 6,30 eur za obdobie dvanástich rokov. Všeobecne je známe, že
ceny nehnuteľností od roku 2012 výrazne stúpli, nie klesli. A. K. stanovila cenu podobných nehnuteľností
vo vojenskom areáli znaleckým posudkom č. 59/2022 z 30.3.2022 na sumu 11,95 eur/m2 a o dva roky
neskôr hodnotu obdobného pozemku určila znaleckým posudkom č. 41/2024 zo dňa 17.5.2024 na sumu

19,99 eur/m2, teda za dva roky podľa jej znaleckých posudkov stúpla hodnota obdobných pozemkov
vo vojenskom areáli o cca 8,- eur.

25. Podľa § 207 ods. 3 CSP, návrh na nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom je
prípustný len v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie, alebo ak

závery znalcov sú v zrejmom rozpore.

26. Námietka žalobcu o nevykonaní znaleckého dokazovania znaleckým ústavom je neopodstatnená.
Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia v bode 23 úplne, jasne a zrozumiteľne vysvetlil prečo
zamietol postup podľa § 207 ods. 3 CSP. Ust. § 207 ods. 3 CSP pripúšťa osobitné vedecké posúdenie

znaleckým ústavom len v obzvlášť závažných prípadoch, čo nie je prejednávaný prípad. V zhode so
súdom prvej inštancie aj odvolací súd konštatuje, že pri predložení štyroch znaleckých posudkov a
ďalších listinných dôkazov nariadiť znalecké dokazovanie znaleckým ústavom by bolo v rozpore s ust.
§ 207 ods. 3 CSP a so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania.

27. Ako vyplýva z vyššie uvedeného stanoviska Kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
Cpj 30/97 z dňa 20.10.1997 pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa všeobecná hodnota
nehnuteľností nestanovuje len na základe znaleckého posudku. Podstatným je vziať do úvahy aj ďalšie
relevantné dôkazy. Z predložených listín vyplýva, že znalcom stanovená suma 33,41 eur/m2 nie je
neprimeraná.

28. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že nie je správnym sústreďovať sa
len na výšku jednotlivých koeficientov, ktorých určenie je výlučne v kompetencii znalca, súd môže len
preverovať, či stanovená hodnota koeficientov spadá do rozpätia uvedeného vo vyhláške č. 492/2004
Z.z. V konaní nebolo preukázané, že A. S. pri vypracovávaní znaleckého posudku porušil právne

predpisy a konal v rozpore s citovanou vyhláškou.

29. Podľa ust. § 191 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

30. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tuzásada voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného
útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej
skutočnosti. Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by

nepripúšťala dôkaz svojho opaku.

31. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov

navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie
zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu
k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania

dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu
aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný
skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,
ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné
bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

32. „Označením dôkazov na preukázanie svojich tvrdení plnia účastníci dôkaznú povinnosť. Pokiaľ
účastník navrhne súdu dôkaz, je povinný uviesť, ktoré skutočnosti sa týmto dôkazom majú preukázať,
lebo inak sa vystavuje možnosti, že súd nevykoná dokazovanie dôkazom, ak nebude zrejmý
účel vykonania navrhovaného dôkazu. Súd však nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie

dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy.“ (Najvyšší súd SR, sp. zn.
4Cdo262/2009)

33. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu
za účelom zistenia primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel, z odôvodnenia jeho rozhodnutia

vyplýva, že jednotlivým predkladaným návrhom venoval dostatočnú pozornosť, využil všetky dôkazy
k zisteniu objektívneho skutkového stavu. Je dôvodné stotožniť sa so záverom súdu prvej inštancie, že
znalecký posudok A. S. je objektívne a vysoko odborne spracovaný a dal odpovede na nastolené otázky.
Nariaďovanie ďalšieho znaleckého dokazovania pri takto zistenom skutkovom stave by bolo neúčelné.

34. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec
zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.
303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd
SR vyslovil, že: „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne

askutkovorelevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochrany,t.j.suplatnenímnárokovaobranou
proti takému uplatneniu“. (porovnaj IV.ÚS 115/03).

35. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti odvolaním
napadnutého výroku II. ako vecne správny potvrdil.

36. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

37. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.38. Súd prvej inštancie v zmysle § 257 CSP a s poukazom na stanovisko pléna Ústavného súdu Českej
republiky sp.zn. PL.ÚS 59/2023 rozhodol tak, že trovy konania stranám nepriznal. Svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie v konaní pred súdom má povahu tzv.

iudicium duplex, ktoré je charakteristické tým, že nie je možné vychádzať zo zásady tzv. procesného
úspechu vo veci, ale iba z toho, že miera úspešnosti jednotlivých účastníkov je z majetkového hľadiska
porovnateľná, pretože v tomto konaní objektívne nie je víťaz ani porazený. Súd prvej inštancie nezistil
žiadne osobitné dôvody, pre ktoré by mal priznať niektorej zo strán náhradu trov konania, preto rozhodol
tak, že strany sporu nemajú nárok na náhradu trov konania.

39. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného proti výroku o trovách konania odvolací súd do pozornosti
dáva Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, č.k. III.ÚS/138/2022 z 23.6.2022 cit.: „Rozhodnutie,
podľa ktorého žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania v spore o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva sťažovateľov a žalovanej, ktorá na výzvy sťažovateľov pred podaním
žaloby nereagovala, k žalobe sa nevyjadrila a na pojednávania sa bez ospravedlnenia nedostavila,

pričom toto rozhodnutie vychádzalo z toho, že pravidlom v obdobnom spore je to, že každý zo
spoluvlastníkov si bude svoje náklady sporu znášať sám a náhradu trov konania strane možno priznať,
len ak by boli dané „zvláštne dôvody“, je mimo rámca úpravy v § 255 Civilného sporového poriadku,
čo zakladá porušenie základného práva sťažovateľov na súdnu ochranu podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky“.

40. Žalobca sa návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 12.7.2023,
doručeným súdu dňa 13.7.2023 domáhal zrušenia a vyporiadania nehnuteľnosti prikázaním v celosti do
jeho výlučného vlastníctva za primeranú peňažnú náhradu žalovanému za jeho spoluvlastnícky podiel
1/7-iny. Žalovaný súhlasil so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, avšak nesúhlasil

s výškou finančnej náhrady za jeho podiel. Od počiatku prezentoval názor, že je ochotný odpredať svoj
podiel za cenu vyššiu ako 27,- eur, navrhoval cenu 30,- eur/m2.

41. Z odôvodnenia vyššie citovaného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, č.k.
III.ÚS/138/2022 z 23.6.2022 okrem iného vyplýva (bod 10 odôvodnenia), že základom rozhodovania o

náhrade trov konania v spore, ktorý skončil rozhodnutím vo veci samej tak, ako tomu bolo v prípade
sťažovateľov, je § 255 CSP, podľa ktorého (i) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci a (ii) ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Z týchto ustanovení
je zrejmé, že v prípade plného úspechu v spore sa má úspešnej strane priznať plná náhrada trov

konania a v prípade čiastočného úspechu do úvahy prichádza buď čiastočné priznanie náhrady trov
alebo rozhodnutie, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. V spore sťažovateľov bolo
rozhodnuté v súlade s ich žalobou, z čoho možno vyvodiť záver, že im mala byť priznaná plná náhrada
trovkonania.Krajskýsúdvšakdospelktomu,ženiejedôvodnaaplikovanietejtonormyatrebaaplikovať
normu o náhrade trov konania pri čiastočnom procesnom úspechu. Zo zákona však takáto možnosť

pri gramatickom výklade vôbec nevyplýva, keďže CSP pri plnom úspechu stanovuje plnú náhradu trov
konania. Právny názor krajského súde sa preto odchýlil od relatívne jednoznačného znenia zákona a
otázkou je, či tento odklon možno ospravedlniť jeho ďalšou argumentáciou.

42. Rovnaký právny názor vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26.7.2012,

sp.zn. 4MCdo/10/2021, ak podielový spoluvlastník dosiahol v súdnom konaní zrušenie podielového
spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu s presne takým spôsobom vyporiadania, na akom sa
márne pokúšal s druhým spoluvlastníkom dohodnúť a aký následne navrhol v súdnom konaní, bol v
súdnom konaní v plnom rozsahu úspešný.

43. V danej veci je nepochybné, že v konaní dosiahol plný úspech žalovaný. Z obsahu spisu je
nepochybné, že súd prvej inštancie rozhodol v súlade návrhom žalovaného, ktorý prezentoval finančnú
náhradu za svoj podiel v sume 30,- eur /m2, súd rozhodol o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému
sumu 33,41 eur/m2, preto možno konštatovať, že žalovaný mal v konaní plný úspech.

44. Vzhľadom na vyššie uvedené a s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych
autorít, berúc do úvahy procesný výsledok konania, ako aj postoj strán sporu v predsúdnom ako aj v
súdnom konaní, odvolací súd dospel k záveru, že výrok o trovách konania je potrebné postupom podľa§ 388 CSP zmeniť a v súlade s § 255 ods. 1 CSP odvolací súd vzhľadom na plný úspech žalovaného
priznal vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu.

45. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a
§ 262 ods. 1, ods. 2 podľa procesného výsledku konania tak, že v odvolacom konaní úspešný žalovaný
má vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

46. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).