Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 24, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoP/97/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7623201795
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7623201795.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek

senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: H., bytom u otca, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny K.
H. N., dieťa matky Z., právne zastúpenej JUDr. Ladislavom Zátorským, advokátom, Štefánikovo nám.
5, Spišská Nová Ves, a otca Z., právne zastúpeného JUDr. Petrom Rychnavským, PhD., advokátom,
Dobrianskeho 1651, Vranov nad Topľou, v konaní o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves
č.k. 4P/73/2023-269 zo dňa 24.05.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Otec sa návrhom doručeným na súd prvej inštancie dňa 23.03.2023 domáhal úpravy rodičovských
práv a povinností k maloletej H. a žiadal, aby súd zveril maloletú do jeho osobnej starostlivosti, matku
zaviazal výživným v sume 40 eur mesačne vždy do 20-teho dňa v mesiaci od 01.03.2023 a styk matky

s maloletou upraviť nežiadal.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“ alebo „súd prvej inštancie“)
napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Zveruje sa mal. H. S., H.. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že
matka bude zabezpečovať starostlivosť o mal. H. každý nepárny kalendárny týždeň od stredy od 15,00
hod. do nasledujúceho pondelka v párnom týždni do 8,00 hod. a každý párny kalendárny týždeň od
stredy od 15,00 hod. do piatka do 8,00 hod. Otec bude zabezpečovať starostlivosť o mal. H. každý párny
kalendárny týždeň od pondelka od 8,00 hod. do stredy do 15,00 hod. a následne od piatku párneho
týždňa od 8,00 hod. do nasledujúcej stredy nepárneho kalendárneho týždňa do 15,00 hod.

II. Súd výživné zo strany rodičov na mal. H. počas trvania striedavej osobnej starostlivosti neurčuje.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“3. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na ust. § 36 ods. 1, § 24 ods. 3, § 62
ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“),
§ 52, § 57, § 58 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).

4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrhu otca na zverenie maloletej
do jeho výlučnej starostlivosti nie je možné vyhovieť. Naopak, súd mal za to, že protinávrh matky,
ktorá navrhla zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že matka bude
zabezpečovať starostlivosť o maloletú každý nepárny kalendárny týždeň od stredy od 15.00 hod. do

nasledujúceho pondelka v párnom týždni do 8.00 hod., a každý párny kalendárny týždeň od stredy
od 15.00 hod. do piatka do 8.00 hod. a otec bude zabezpečovať starostlivosť o maloletú každý párny
kalendárny týždeň od pondelka od 8.00 hod. do stredy do 15.00 hod. a následne od piatku párneho
týždňa od 8.00 hod. do nasledujúcej stredy nepárneho kalendárneho týždňa do 15.00 hod., je v prospech
maloletej. Kolízny opatrovník vzhľadom na závery znaleckého posudku, že maloletá má vybudovaný
vzťah s oboma rodičmi, ale v súčasnej dobe preferuje viac otca, ponechal na zvážení súdu zveriť

maloletú do starostlivosti otca. Názor maloletej H. vzhľadom na jej vek súd neskúmal, nakoľko jej
objektívne rozumová a vôľová vyspelosť nie je natoľko rozvinutá, aby kriticky vedela posúdiť dôsledky
svojej výpovede. Prejavuje sa už len navonok jej naučeným odpozorovaným správaním a jej odmietavé
prejavy vo vzťahu k matke sú len odpozorované, avšak v skutočnosti má matku rada. Zo záverov
znaleckého posudku vyplýva, že obaja rodičia sú schopní zabezpečiť vhodné výchovné prostredie pre

zdravý psychický aj fyzický vývoj maloletej. Je síce nesporné, že aktuálne je vyššia stabilita výchovného
prostredia u otca, na tento záver je potrebné prihliadať komplexne, nie izolovane. Kontakt matky s
maloletou je viac-menej prerušený, pomaly však pod vplyvom ďalších pridružených súdnych konaní -
konanie o uloženie výchovného opatrenia, konanie o výkon rozhodnutia - postupne dochádza k náprave.
Otec svoj formálny postoj k obnoveniu vzťahu matky s maloletou začína meniť aj na materiálny. Maloletá

má v súčasnosti k otcovi vybudovanú silnejšiu citovú väzbu, avšak matka v priebehu súdneho konania
ani nemala priestor na realizovanie plnohodnotnej starostlivosti o dieťa. Pokiaľ rodičia nekomunikujú
na úrovni bez zanášania neprimeraných emócií do vzájomnej komunikácie, nemožno ani očakávať iný
vzájomný postoj. Je len na rodičoch, aby si vzájomne prehodnotili svoje vnútorné postoje k druhému
rodičovi a v záujme dieťaťa toho prestali brať ako prostriedok ventilovania vzájomnej averzie. V tomto

smere im budú nápomocné odborné autority, ktoré budú rodičom pomáhať pri zvládaní krízových
situácií uložených rodičom v pridružených súdnych konaniach. Maloletá má právo na zachovanie jej
vzťahu k obom rodičom, preto súd rozhodol o zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti. Súd
podotkol, že u dochádzky maloletej do predškolského zariadenia, resp. následne školského zariadenia,
nedôjde k žiadnej zmene s poukazom na bydliská rodičov v jednej obci. Súd apeloval na rodičov, aby v

záujme maloletej dcéry dokázali oddeliť svoje vzájomné konflikty a snažili sa vytvoriť maloletej láskyplné
prostredie. Vzhľadom na skutočnosť, že obaja rodičia budú maloletej zabezpečovať starostlivosť v
rovnako dlhých intervaloch, v zmysle § 62 ods. 6 Zákona o rodine, súd výživné neurčil. Z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že príjmové a výdavkové pomery rodičov sú obdobné.

5. O trovách konania rozhodol v zmysle § 52 CMP. O trovách dôkazu pozostávajúcich z trov znaleckého
dokazovania, ktoré platil v konaní namiesto účastníkov súd, rozhodne súd podľa § 58 ods. 2 CMP
samostatným uznesením.

III. Obsah odvolania otca a vyjadrení účastníkov konania

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec. Namietal, že závery, ktorými sa riadil súd
pri rozhodovaní vo veci samej, sú síce správne, avšak toto rozhodnutie všetkým dôkazom vnútorne
odporuje, je teda zmätočné a nepreskúmateľné, nezákonné. Súd neskúmal záujem maloletej, hoci to
otec navrhoval už v začiatku konania. Súd neoboznámil s CD nahrávkami vyhotovenými z procesov

odovzdávania a preberania maloletej a rozhodol bez toho, aby svoje rozhodnutie mal skutočne
hmotnoprávne podložené. Súd sa nedostatočne vysporiadal s hmotnoprávnou podmienkou, že toto
rozhodnutie je v záujme dieťaťa. Otec poukázal, že maloletá odmieta matku, nechce ísť k nej, skrýva
sa pred ňou.V čom súd vidí záujem maloletej stretávať sa s matkou, z čoho ten záujem maloletej
vyplýva, je nezistiteľné. Samotný kolízny opatrovník v svojej správe uviedol, že maloletá šepkala do

ucha kolízneho opatrovníka, že sa bojí mamky, lebo ju bije. Zo skoršej správy kolízneho opatrovníka
vyplýva, že otec motivoval dieťa, snažil sa jej pomôcť prekonať túto situáciu, pekne rozprával o mame,
dohováral jej, ale aj tak napriek tomu maloletá matku odmietala a plakala. Toto zistenie je v rozpore s
tvrdením matky, že maloletá je šťastná, radostná, hravá, milá v čase, keď je s ňou. Záujmom maloletejH. je byť s otcom, nie s matkou. Závery znaleckého posudku súd nekriticky prevzal. Samotná kolízna
opatrovníčka uviedla, že maloletá v súčasnej dobe preferuje viac otca a ponechala na zvážení súdu
zveriť maloletú do starostlivosti otca. Otec poukázal na závery znaleckého posudku, z ktorého vyplýva,

že osobnosť matky je menej zrelá, v popredí s emočnou impulzivitou, menšou frustračnou toleranciou.
Kontakty matky s maloletou i začiatky sú sprevádzané krikom, vulgárnymi nadávkami zo strany matky v
prítomnosti maloletej, z čoho má maloletá strach a úplne odmieta matku. Hrubosť, nadávky, vulgarizmy
matka maloletej produkuje priamo v domácnosti otca. Na toto súd neprihliadol. Otec poukázal na
časté striedania partnerov matkou, maloletá si vždy musela zvykať na „nového uja“. To nemôže mať

dobrý výchovný vplyv na dieťa. Maloletá mala nabádať znalkyňu, aby nezabudla napísať, že matka ju
bije. Rozhovor bol vedený znalkyňou bez prítomnosti otca, maloletá nemohla byť ovplyvňovaná otcom
verbálne, ani neverbálne. Ide teda o zhodné tvrdenia maloletej pred kolíznou opatrovníčkou, aj pred
znalkyňou, že ju matka bije. Otec sa o matke pred dieťaťom vyjadruje pozitívne, presviedčať dieťa
k stykom s matkou zatiaľ je márne, dieťa ešte nechápe, že jej otec sa má správať podľa nejakého
osobného rozhodnutia, preto jej otec povedal, že mu mamka robí zle, lebo sa mu vyhráža, že ak nebude

robiť tak, ako má robiť, tak bude zavretý. Inak to dieťaťu zatiaľ nevie vysvetliť. Otec, ani jeho dlhoročná
priateľka, nikdy ani slovkom nespomenuli, že priateľka otca by mala byť biologickou matkou H.. Preto,
ak maloletá náhodou povedala pred matkou, že B. (priateľka otca) je jej mamka, matka to pochopila
absolútne zle, nevhodne to vyhodnotila tak, ako nesprávne vyhodnotila to, keď maloletá povedala, že jej
dedo je dedo A. (otec otcovej priateľky B.). Priateľka má neutrálny vzťah aj k matke maloletej, dokonca

priateľka spolu s otcom navrhujú a súhlasia, aby matka maloletej chodila k nim do domu, aby maloletá
videla, že sa k sebe nesprávajú nepriateľsky. Napriek tomu dieťa stále matku odmieta. Maloletá je tvrdo
odmietavávočimatke,nechápe,prečobysasmatkoumalastretávať.Posudzovanienajlepšiehozáujmu
maloletej je podľa názoru otca právnou otázkou. Tento najlepší záujem neprináleží hodnotiť znalkyni,
ale výlučne kompetentným na jeho posúdenie, je súd. Za tým účelom súd vyhodnocuje dôkazy, a aj

keď všetky produkované dôkazy svedčili v prospech otca, súd rozhodol nepredvídateľne opačne, teda
v neprospech otca. Aj znalecký posudok súd je povinný hodnotiť tak, ako všetky ostatné dôkazy, jednak
samostatne, potom vo vzájomných súvislostiach, čo podľa názoru otca napadnutý rozsudok nespĺňa.
Otec navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové
prejednanie a rozhodnutie s tým, aby dôsledne skúmal, čo je v danej veci najlepším záujmom maloletej.

7. K odvolaniu otca zaslala matka svoje vyjadrenie. Uviedla, že otec v odvolaní prezentuje len
svoje vlastné presvedčenie bez pochopenia najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, bez pochopenia
prirodzených zdravých rodinných vzťahov a potreby ich udržania. Je scestné považovať situáciu, že
dieťa nemalo plnohodnotný kontakt s matkou vyše roka a pol za stav v súlade so záujmom maloletej

a žiadať vydať rozhodnutie reflektujúce situáciu, v ktorej je kontakt dcéry s matkou úplne znemožnený
a to v dôsledku správania otca a jeho výlučného vplyvu na dieťa. Matka popiera údajné striedanie
partnerov, nakoľko má dlhoročný vzťah so svojím súčasným partnerom. Má záujem o kontakt s dcérou
rok a pol, neprestajne navštevuje bydlisko otca za účelom kontaktu s dcérou, otec stále uvádza rovnaké
argumenty, a to, že dieťa nechce, aj keď ju motivuje, pričom naopak, od neho pribúdajú nové vymyslené

skutočnosti, napr., že matka má používať nadávky za prítomnosti dieťaťa; dieťa z ničoho nič začalo
uvádzať, že ju matka bije. Dieťa údajne má mať záchvaty, keď vidí matku. Podľa matky je viac než
žiaduce zamedziť jednostranný vplyv otca na dieťa a vymaniť dieťa zo situácie, kedy je od februára 2023
v starostlivosti otca bez plnohodnotného kontaktu s matkou, pričom od októbra 2023 je maloletá doma
bez návštevy predškolského zariadenia, výlučne už len pod vplyvom otca a jeho priateľky, bez možnosti

zdravosavyvíjaťavnímaťajvýchovnéprostrediealáskusvojejmatky.Podľamatkyjenielenvhodné,ale
priam žiaduce čo najskôr realizovať striedavú starostlivosť a v žiadnom prípade ju nemeniť rozhodnutím
odvolacieho súdu v zmysle otcovho odvolania na výlučnú starostlivosť otca. Takéto rozhodnutie by
otvorilo cestu pre otca ako úplne odstrániť matku zo života maloletej, ktorá už za súčasných okolností
má vážne narušený vzťah so svojou matkou. U maloletej je stále prítomný vnútorný kladný vzťah k

matke, ktorý jej treba čo najskôr zachrániť, upevniť, aby nevymizol, o čom svedčia práve tvrdenia matky
o tom, ako sa maloletá správala počas poslednej návštevy u nej z decembra 2023; ako aj zo znaleckého
dokazovania, kde vo chvíli, keď maloletá nebola pod tlakom otca, prejavila aj napriek jeho tvrdeniu k
matke náklonnosť, a to nielen slovne, ale dokonca bozkom či objatím a túlením. Matka navrhla, aby
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

8. K odvolaniu otca zaslal písomné vyjadrenie kolízny opatrovník. Prikláňa sa k záverom znaleckého
posudku, z ktorého vyplýva, že maloletá H. je zmätočne ovplyvňovaná, nakoľko otec formálne niečo
tvrdí, ale jeho správanie, reakcia a neverbálne signály svedčia o opaku a dieťa tento zmätok vníma.Príčinou je postoj otca k matke, ktorý matke neverí, nemá k nej pozitívny postoj a vnútorne má pocit,
že dieťa nestráda, ak s matkou nie je v kontakte. Maloletá H. vníma negatívny vzťah medzi rodičmi a
nevie posúdiť všetky súvislosti. Cíti skutočný vnútorný hnev otca na matku a samotné správanie H. sa od

toho odvíja. Uviedol, že situáciu medzi rodičmi sa nepodarilo stabilizovať ani prostredníctvom referátu
poradensko-psychologických služieb. Vzťah a postoj medzi rodičmi je veľmi vypätý. Pre rodičov a ich
dieťa je rodinná situácia emočne náročná a vyčerpávajúca. Tieto skutočnosti negatívne vplývajú na vývin
dieťaťa. Kolízny opatrovník trvá na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, navrhol zveriť maloleté dieťa
do osobnej starostlivosti otca, určiť výživné zo strany matky a upraviť styk dieťaťa s matkou.

9. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka zaslala vyjadrenie matka. Uviedla, že z vyjadrenia kolízneho
opatrovníka je prekvapená, až sklamaná. Poukázala, že nielen z tohto konania, ale aj z konaní o
výchovnom opatrení, z konania o výkon rozhodnutia, aj z konania o nariadenie neodkladného opatrenia
boloopakovaneniekoľkokrátobjektivizované,žeotecnespolupracujeaspolupracovaťnechcevovzťahu
k motivujúcemu a empatickému správaniu sa voči dcére v záujme umožniť jej kontakt s matkou. Kolízny

opatrovník navrhuje vec vyriešiť podľa názoru matky alibisticky, v rozpore so záujmom maloletého
dieťaťa, v prospech protiprávneho konania otca. Otec je tou osobou, ktorá dieťa od matky odstrihla a
napriek všetkým súdnym konaniam bol otec za to kritizovaný súdom. Pri písaní vyjadrenia si kolízny
opatrovník neprečítal stranu 11 a 13 znaleckého posudku znalkyne, z ktorých jednoznačne vyplýva,
ako otec učil dieťa, čo má povedať pred znalkyňou. Takéto správanie sa otca v rámci prípravy dieťaťa

na znalecké dokazovanie vystihuje celkovo jeho prístup k matke, ale hlavne jeho prístup k dieťaťu vo
vzťahu k budovaniu jeho vzťahu k matke. Záverom matka z opatrnosti uvádza, že v konaní niekoľkokrát
poukazovala na známu prax odvolacieho súdu, ktorá pri totožnom správaní sa jedného z rodičov, ako je
správanie sa otca v tomto konaní, prijala zásadné rozhodnutie v podobe zmeny rozhodnutia o osobnej
starostlivosti aj bez návrhu. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn.

21CoE/74/2014-519.

10. Otec zaslal repliku k vyjadreniu matky a k vyjadreniu kolízneho opatrovníka. S vyjadrením kolízneho
opatrovníka k podanému odvolaniu súhlasí. Otec má za to, že tvrdenie matky, že on nemotivuje maloletú
na stretnutia s ňou, je zavádzajúce. O tomto tvrdení matka neponúkla žiadny relevantný dôkaz. Otec

nemohol pripraviť maloletú na to, ako má odpovedať na otázky znalkyne, keďže na tomto vyšetrení
bol prvýkrát v živote. Aj keby tam bol stokrát, nemôže ani len predvídať, aké otázky budú kladené, ak
je navyše v tomto čase mimo miestnosti, v ktorej psychologické vyšetrenie prebieha. Trvá na tom, že
matka sa vulgárne správa. Naposledy matka maloletej fyzicky inzultovala otca na dvore jeho domu, toto
maloletá videla a vec bola vyšetrovaná orgánmi polície. Maloletá nemôže ešte rozlišovať, že daná osoba

je znalec alebo zamestnanec ÚPSVaR, rovnako sa pred nimi bez prítomnosti otca vyjadrila, že „mama
bije “. Potom iné neostáva, len tomuto faktu uveriť a v súlade s tým ho aj hodnotiť. Najpodstatnejším
problémom tohto konania je dobro pre maloleté dieťa. Je lepšie, keď dieťa kričí, plače, kope alebo je
lepším dobrom to, kde sa dieťa cíti komfortne, je pokojné, sústredené na svoje hry a zábavy, kde je
psychika vyrovnaná a pokojná. Otec rozhodne popiera, aby dieťaťu nahovoril, že jeho matkou je niekto

iný. Otec je pracovne vyťažený iným spôsobom, preto nemá čas na zháňanie nejakých rečí na adresu
matky maloletej. Samotné preberania dieťaťa bývajú mnohokrát za asistencie polície či zdravotníkov, čo
nie je ťažké si nevšimnúť. Dom otca je na kopci, z ktorého krik, zvýšený hlas a vulgarizmy sa šíria éterom
o to ľahšie. Otec doplnil, že sa s maloletou zúčastňuje v rámci psychologickej starostlivosti sedení v
zariadení S.-E. K..Q..X.. Z.. X. R., F. XX, S.. Naposledy takéto vyšetrenie bolo realizované 02.09.2024,

o čom predkladá výpis z psychologickej starostlivosti. Otec navrhol, aby odvolací súd rozhodol v súlade
s jeho odvolaním.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podanévčas(§362ods.1CSP)oprávnenýmisubjektmi-účastníkmikonania,vktorýchneprospechbolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal rozhodnutie v jeho

napadnutej časti bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na
úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesilna úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku súdu prvej
inštancie .

12. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom

tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára
ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a
stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej
stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. zn. 5Obdo/98/2018 zo
dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať
izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden

celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

13. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav
veci, vyvodil z neho tomu prislúchajúce skutkové závery a vec správne právne posúdil. Uplatnené
odvolacie dôvody nenašli v rozhodnutí odvolacieho súdu svoje opodstatnenie. Práve pre správnosť

a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak
zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom
odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP).

14.Odvolacísúdpreberásúdomprvejinštanciezistenýskutočnýstavveci.Odvolacísúdnenašieldôvod,

pre ktorý by sa mal od záverov súdu odchýliť. Napadnutý rozsudok považuje za vecne správny, jeho
správnosť argumentuje nasledovne.

15. Predmetom preskúmavanej veci v odvolacom konaní sú odvolacie námietky otca vyjadrujúce
nesúhlas s právnym záverom súdu prvej inštancie ohľadne zverenia maloletej H. do striedavej osobnej

starostlivosti oboch rodičov bez bližšieho skúmania najlepšieho záujmu maloletej.

16. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „Zákon o rodine“), ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť
o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch

rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou
osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá
osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

17. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri

akejkoľvek činnosti, týkajúcej sa detí, čí už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi, alebo zákonodarnými orgánmi.

18. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa

zohľadňuje najmä: a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky

na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

19. Pri rozhodovaní o najvhodnejšej forme osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa, rešpektujúc
pritom právo dieťaťa na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom a na záujem maloletého dieťaťa,
kritériami zverenia sú najmä: 1./ existencia pokrvného puta medzi dieťaťom a o jeho zverenie usilujúcou
osobou;2./mierazachovaniaidentitymaloletéhodieťaťaajehorodinnýchväziebvprípadejehozvereniado starostlivosti tej-ktorej osoby; 3./ schopnosť osoby usilujúcej sa o zverenie maloletého dieťaťa do
svojej starostlivosti zaistiť jeho vývoj a fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby a
napokon4./želaniemaloletéhodieťaťa.Vkonaní,vktorommábyťrozhodnuté,komubudedieťazverené

do osobnej starostlivosti, je za účelom rozhodovania v najlepšom záujme dieťaťa nevyhnutné, aby u
všetkých osôb, ktoré o zverenie dieťaťa prejavia úprimný záujem, všetky relevantné kritéria posúdiť
samostatne, a ak sú u všetkých týchto osôb naplnené rovnakou mierou, je žiaduce dieťa zveriť do
výlučnej či striedavej výchovy týchto osôb alebo prijať opatrenia, ktoré takýto postup v budúcnosti
umožňujú (porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 26.05.2014 sp. zn. I.ÚS 2482/2013).

20. Prvé kritérium, ktorým je existencia pokrvného puta medzi dieťaťom a o jeho zverenie usilujúcou
osobou, spĺňajú obaja rodičia. Nemožno spochybniť, že väzba medzi matkou a maloletým dieťaťom i
otcom a maloletým dieťaťom je jedným z prvoradých predpokladov vývoja ľudského jedinca a porušenie
tejto prirodzenej ľudskej väzby je prípustné iba za situácie, ak pre takýto zásah existujú závažné dôvody
(porov. nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 20.07.2010 sp. zn. IV.ÚS 2244/09).

21. Druhým kritériom je miera zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho
zverenia do starostlivosti tej-ktorej osobe. Zdôrazňuje sa dôležitosť toho, aby dieťa bolo zverené do
starostlivosti osoby, ktorá uznáva dôležitosť iných blízkych osôb v živote dieťaťa a ktorá kontaktu dieťaťa
s takýmito osobami nebude brániť. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo v starostlivosti toho z

rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten
druhý je dobrým rodičom. Pre zistenia o naplnení daného kritéria lepšie niektorým z rodičov, je potrebné
vyhodnotiť dôkazy vypovedajúce o prístupe oboch rodičov v rámci súdneho konania.

22. Ďalším kritériom je schopnosť osoby usilujúcej sa o zverenie do jej starostlivosti, zaistiť vývoj,

fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby, takže pri týchto kritériách sa zohľadňuje
vek, zdravotný stav, materiálne zabezpečenie, výchovné aj intelektuálne schopnosti a morálna integrita
danejosobyajejsprávaniekdieťaťu(porovnajESLPvoveciLiubenovac/aBulharskozodňa18.10.2011
č. 13786/04 bod 73). Vyhodnocujúc dané kritérium je potrebné uviesť, že obaja rodičia majú emočné a
racionálne predpoklady pre uspokojovanie potrieb maloletej H..

23. Posledným kritériom je prianie maloletého dieťa. Odvolací súd má za to, že právo maloletého dieťaťa
vyjadriť slobodne svoj názor vo veciach, ktoré sa ho týkajú, je jeho nepopierateľným právom (§ 38 ods.
1 CMP, § 43 ods. 1 Zákona o rodine). Názor maloletého dieťaťa zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim
jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb (§

38 ods. 2 CMP). Súd je povinný zisťovať názor maloletého dieťaťa, pričom je potrebné zdôrazniť, že
vyjadrenie názoru maloletého dieťaťa nie je podmienené vekovou hranicou ani rozumovou vyspelosťou,
ale schopnosťou ho vyjadriť, a to primárne samostatne. Spôsob zisťovania názoru maloletého dieťaťa
sa ponecháva na rozhodnutí súdu, zákon však predpokladá jeho prispôsobenie veku a vyspelosti
maloletého dieťaťa. Je pravdou, že v konečnom dôsledku posúdenie záujmu dieťaťa prináleží súdu.

Jeho úlohou je korigovať predstavy a názory maloletého dieťaťa o tom, čo je pre neho za danej situácie
vhodné a čo nie ( uznesenie Ústavného súdu ČR vo veci III. ÚS 707/04, IV. ÚS 288/04, III. ÚS 2150/07, I.
ÚS 3082/10). Nemožno totiž pripustiť, aby bol v konaní zohľadnený výhradne názor maloletého dieťaťa
bez zreteľa na všetky zistené skutočnosti a v súlade s takto vysloveným názorom, aby došlo k vyhláseniu
autoritatívneho rozhodnutia súdu (Uznesenie Ústavného súdu ČR vo veci I. ÚS 268/02).

24. Z uvedeného vyplýva, že súd výpoveď dieťaťa ako účastníka konania v mimosporovom konaní
nehodnotí ako každý iný vykonaný dôkaz, ale naň „prihliadne“, t. j. neznamená to, že ho do rozhodnutia
nekriticky preberie. Súd je vždy povinný rozhodovať v najlepšom záujme dieťaťa, ktorý nie vždy musí
korešpondovať so zisteným názorom alebo prianím dieťaťa, dokonca s ním v niektorých prípadoch môže

byť aj v rozpore (rozhodnutie ESĽP vo veci Mandet a Francúzsko zo 14. januára 2016). ESĽP v tejto veci
zdôraznil, že vnútroštátne súdy postupovali správne, keď za stredobod svojich úvah považovali najlepší
záujem dieťaťa, i keď ten bol v danom prípade v rozpore s názorom a prianím dieťaťa.

25. Odvolací súd argumentuje, že na starostlivosť o deti majú právo obidvaja rodičia. Toto právo

je naplnené vtedy, ak každý z rodičov má možnosť o dieťa sa starať po rovnakú dobu ako druhý
rodič prípadne odchýlky od tohto pravidla musia byť odôvodnené ochranou iného dostatočne silného
legitímneho záujmu, a týmto legitímnym záujmom nie je ochrana práv druhého rodiča, ale najlepší
záujem dieťaťa.26. Dôvodom nevhodnosti striedavej osobnej starostlivosti podľa názoru otca má byť najmä
komplikovaná komunikácia medzi rodičmi. Odvolací súd zdôrazňuje, že schopnosť rodičov vzájomne

zlepšiť si komunikáciu je možné pomocou odbornej pomoci, a tento nedostatok nie je možné vyhodnotiť
v neprospech niektorého z rodičov, pretože na nevhodnej komunikácii sa podieľajú obidvaja rodičia. Je
potrebné zdôrazniť, že absencia vhodnej komunikácie medzi rodičmi nemôže byť dôvodom obmedzenia
právjednéhozrodičovtým,žedieťabudezverenédostarostlivostiibajednémuznich.Vpredmetnejveci
súd prvej inštancie uložil maloletej a jej rodičom výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa sociálnemu

alebo inému odbornému poradenstvu.

27. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na aktuálnu judikatúru, podľa ktorej narušená komunikácia
medzi rodičmi nie je prekážkou pre striedavú starostlivosť. Rodičia by totiž podľa Ústavného súdu
nemali riešiť svoje nezhody bojom o dieťa či jeho prostredníctvom, ale naopak hľadieť predovšetkým
na jeho záujem byť v starostlivosti oboch rodičov a hľadať najvhodnejší spôsob, ako dieťaťu vytvoriť

harmonické a láskyplné prostredie, umožňujúce mu bez negatívnych vplyvov jeho záujem realizovať.
Je však nesporné, že zlá či priam konfliktná komunikácia medzi rodičmi môže mať negatívny vplyv na
osobnostný rozvoj dieťaťa. Preto vo výnimočných prípadoch, kedy ani pokusy o nápravu zo strany súdov
nemali na zlepšenie komunikácie vplyv, môžu súdy striedavú starostlivosť vylúčiť. Musia pritom zistiť,
na strane ktorého z rodičov leží príčina nevhodnej komunikácie, a zohľadniť toto zistenie pri zverovaní

dieťaťa do starostlivosti iba jedného z rodičov. Dieťa by tak malo byť zverené do starostlivosti práve toho
z rodičov, ktorý je ochotný s druhým z rodičov komunikovať a nebrániť mu v styku s dieťaťom. (Nález
Ústavného súdu ČR, sp.zn. I.ÚS 1554/14 zo dňa 30.12.2014).

28. Ústavný súd aj ESĽP rovnako opakovane konštatovali, že všeobecné súdy nemôžu striedavú

starostlivosť vylúčiť z dôvodu, že s týmto spôsobom výchovy jeden z rodičov nesúhlasí, pretože chce
mať dieťa vo výlučnej starostlivosti [viď nález sp. zn. III. ÚS 1206/09 zo dňa 23.02.2010 (N 32/56 SbNU
363), bod 23.; nález sp. zn. I. ÚS 266/10 ze dne 18.08.2010 (N 165/58 SbNU 421), body 24.-29.; či
rozsudok ESĽP vo veci Zaunegger proti I. ÚS 2482/13 9 Nemecku zo dňa 03.12.2009 č. 22028/04, bod
60. a nasl.]. (viď Nález ÚS ČR zo dňa 25.06.2014, sp.zn. I. ÚS 2482/13).

29. Akákoľvek striedavá výchova (pravidelná alebo nepravidelná) predpokladá zo strany rodičov určitú
toleranciu a schopnosť spolu komunikovať a nezapájať dieťa do vzájomných sporov, avšak súd nesmie
na spôsob tejto výchovy rezignovať a vyhodnocovať nesúhlasné stanovisko jedného z rodičov. Nesúhlas
rodiča so striedavou starostlivosťou môže byť pritom relevantný iba vtedy, ak je založený na dôvodoch,

ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom zasiahnuť negatívne do záujmu dieťaťa. Súd je tak vždy
povinný vyhodnocovať nesúhlas rodiča so striedavou osobnou starostlivosťou, vyhodnocovať, či takýto
nesúhlas je alebo nie je v záujme maloletého dieťaťa. Je proti záujmu maloletého, keď rodičia spolu nie
sú schopní korektne komunikovať a tak neberú ohľad na maloletého, ktorého takáto situácia zaťažuje.
Rodičia, ktorí spolu nekomunikujú oberajú deti o emocionálne istoty, robia z detí rukojemníka pri

riešení svojich konfliktov. Rodičia sú povinní v záujme maloletého dieťaťa komunikovať aspoň na úrovni
elementárnej slušnosti, nezaťahovať dieťa do svojich konfliktov a neprenášať na dieťa zodpovednosť
za výsledok ich nezhôd.

30. Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že rodičia maloletej nie sú manželmi a v spoločnej

domácnosti nežijú od roku 2021. Maloletá bola v starostlivosti matky (skoro štyri roky) a otec pracoval
na turnusy v zahraničí v dvoch až trojmesačných turnusoch. Po príchode domov mu matka v styku s
maloletou nebránila. Matka vo februári 2023 odovzdala starej matke zo strany otca maloletú na dobu
dvoch týždňov do starostlivosti z dôvodu, že na túto dobu odišla do C. pracovať. Následne sa matke
telefonicky ozval otec, že môže v C. ostať pracovať dlhšie, lebo on prišiel domov zo zahraničia a o

maloletú sa postará. Keď otec pracoval v zahraničí, fungovala medzi rodičmi striedavá starostlivosť
o maloletú. Po príchode matky domov maloletá bezdôvodne odmietala kontakt s matkou. Odbornú
pomoc rodičom poskytoval následne referát poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR K. H. N. za
účelomzlepšeniarodičovskejkomunikácieprikontaktesmaloletou.Následnebolstykmatkysmaloletou
upravený súdom prvej inštancie neodkladným opatrením raz týždenne po dobu jednej hodiny, a to za

asistencie L. S. M. B. Q. K. H. N.. Otec s maloletou niekoľkokrát na stretnutie neprišiel s odôvodnením
jeho zdravotného stavu alebo s odôvodnením, že maloletá plače a nechce na stretnutie s matkou ísť. Zo
správ Centra vyplynulo, že kontakt maloletej s matkou prebiehal bez problémov, dokonca s prítomnými
prejavmi fyzickej náklonnosti, ktoré maloletá neodmietala. Krajský súd v Prešove zmenil uznesenie súduprvejinštancie,nakoľkosanestotožnilsozúženýmrozsahomdočasnejúpravystykumatkysmaloletoua
prihliadajúc na najlepší záujem maloletej mal za to, že je nevyhnutné, aby bol kontakt matky s maloletou
čo najskôr obnovený, a to nielen formou stretávania sa s maloletou na určitý čas, ale aj s možnosťou

matky sa o dieťa starať. Maloletá matku dôverne pozná, nebolo preukázané nevhodné správanie matky,
ktoré by malo viesť k odmietaniu matky s dieťaťom; odvolací súd nenašiel racionálny dôvod, pre ktorý
by mala byť matka obmedzená v kontakte s maloletou len na niekoľko hodín týždenne. Odvolací súd
zároveň dal súdu prvej inštancie podnet na začatie konania o uloženie výchovného opatrenia rodičov za
účelom zlepšenia ich rodičovskej komunikácie a uznanie dôležitosti role druhého rodiča v živote dieťaťa.

31. Za účelom zistenia príčin odmietania matky maloletou bol vo veci vypracovaný znalecký posudok
číslo X/.XXXX znalcom z odvetvia klinická psychológia detí Z.. F. F.H.. Zo záverov znaleckého vyšetrenia
okrem iného vyplýva, že maloletá H. má vybudovaný vzťah k obom rodičom, citovo preferuje otca,
jeho prostredie vníma ako domov. K matke má maloletá H. narušený postoj vplyvom okolia, otca, ale
aj samotných reakcií matky v predošlom období. Otcom je maloletá zmätočne ovplyvňovaná - otec

formálne niečo tvrdí, jeho správanie a reakcie a neverbálne signály svedčia o opaku a dieťa tento zmätok
vníma. Príčinou je postoj otca k matke; otec matke neverí, nemá k nej pozitívny postoj a vnútorne má
pocit, že dieťa nestráda, ak s matkou nie je v kontakte, nakoľko je plne adaptované v jeho novom
vzťahu. Maloletá jednoznačne vníma negatívny vzťah medzi rodičmi. Maloletá v skutočnosti matku ako
takú neodmieta, ale má k nej vybudovaný odmietavý postoj. Čím je dieťa mladšie, tým radikálnejšie a

rezolútnejšie sú odpovede dieťaťa, pretože sú najmä emočné a s nápodobou mienkotvorného rodiča (v
tomto prípade otca). Maloletá nemá také racionálne a kauzálne uvažovanie, aby vedela posúdiť všetky
súvislosti, jej názor je najmä emočný. Maloletá v danom veku nevie kriticky posudzovať a preberá a
napodobňuje to, čo vníma z okolia. Ak sa k tomu pridajú aj konflikty medzi rodičmi, dieťa v danom strese
priľne k jednému rodičovi a toho, koho ktorého vníma ako príčinu stresu odmietne, a to často rezolútne.

32. S poukazom na vyššie uvedené závery znalkyne a vek maloletej jej názor súd nebral v úvahu. Jej
názor zisťoval kolízny opatrovník a samotná znalkyňa priamo pri znaleckom vyšetrení, takže súd mal k
dispozícii dostatočné informácie potrebné pre rozhodnutie vo veci.

33. V súvislosti so zisťovaním názoru dieťaťa odvolací súd zdôrazňuje, že je známe z praxe súdov,
že pokiaľ dieťa bolo už zverené niektorému z rodičov do výlučnej starostlivosti alebo fakticky dlhodobo
rodič starostlivosť zabezpečoval, tak je možné, že sa rodič, ktorý mal dieťa doposiaľ v starostlivosti,
snažil prianie dieťaťa zmanipulovať (porovnaj rozsudok ESLP vo veci C. c/a Fínsku zo dňa 09.05.2006
č.18249/02, bod 58.), pričom úlohou súdov je túto manipuláciu, pokiaľ možno nejakým spôsobom

odstrániť a vyhodnotiť, vyrovnať sa s ňou.

34. Odvolací súd opätovne poukazuje, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich
výkonesúpovinníchrániťzáujmymal.dieťaťa(§28ods.1,2Zákonaorodine).Zcitovanéhoustanovenia
zákona vyplýva, že rodičia majú nielen právo, ale aj povinnosť podieľať sa na výchove mal. dieťaťa. „Byť

spolu znamená pre rodiča a jeho dieťa jeden zo základných prvkov rodinného života, a to aj napriek
nezhodám vo vzťahoch medzi rodičmi. Ako vyplýva z Dohovoru o právach dieťaťa, dieťa má právo
udržovať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi a obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť
za výchovu a vývoj dieťaťa (čl. 9 ods. 3 a čl. 18 ods. 1).“ (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Českej
republiky, sp.zn. I.ÚS 955/15 zo dňa 14.03.2017).

35. Odvolací súd zdôrazňuje, že v každom konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa je prioritný
záujem maloletého dieťaťa. Zákon o rodine a ani žiaden iný právny predpis presne nedefinuje pojem
„záujem maloletého dieťaťa“. Obsah tohto pojmu je široký a je potrebné ho posudzovať vždy v kontexte
špecifickosti konkrétneho prípadu s ohľadom na všetky okolnosti. Záujem maloletého dieťaťa musí byť

prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a
maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú
v živote maloletého dieťaťa bez pochybností nezastupiteľné postavenie (porovnaj nález Ústavného súdu
Českej republiky vo veci II.ÚS554/04).

36. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obaja rodičia sú spôsobilí maloletú riadne
vychovávať, sú schopní zabezpečiť vhodné výchovné prostredie pre jej zdravý psychický a fyzický vývoj,
dokonca striedavú starostlivosť o maloletú rodičia realizovali ešte pred začiatkom súdneho konania,
kým sa nezačali prejavovať subjektívne prvky odmietania matky maloletou. Odvolací súd poukazuje, žerodičom a maloletej bolo zo strany referátu poradensko- psychologických služieb ÚPSVaR K. H. N., zo
strany L. S. M. B. Q. K. H. N., zo strany znalkyne aj súdu prvej inštancie za účelom zlepšenia vzájomnej
komunikácie rodičov ohľadom výchovy maloletej poskytnuté odborné poradenstvo, rady a informácie

ako zmeniť vzájomnú komunikáciu, od ktorej závisí aj zmena postoja maloletej k matke. Teraz je však len
na rodičoch ako toto poradenstvo a informácie využijú v najlepšom záujme maloletej, ktorá má právo na
pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, aj keď nežijú v spoločnej domácnosti. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti odvolací súd zastáva názor, že odvolacia námietka otca ohľadom neskúmania
záujmu maloletej, je nedôvodná.

37. K odvolacej námietke otca, že súd prvej inštancie neoboznámil účastníkov konania s CD nahrávkami
obsahujúcimi proces odovzdávania a preberania maloletej, odvolací súd argumentuje, že je len na
zvážení súdu, ktoré dôkazy považuje za nevyhnutné pre zistenie skutočného stavu veci vykonať.
Odvolací súd zastáva názor, že tieto nahrávky by nemali vplyv na to, aby súd prvej inštancie s poukazom
na záujem maloletého dieťaťa, ktorý vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, vydal

iné rozhodnutie.

38. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na právny názor vyslovený Ústavným súdom SR v nálezoch
I. ÚS 75/96, I. ÚS 64/97, I. ÚS 98/97, z ktorých vyplýva: „Princíp rovnosti účastníkov v civilnom
mimosporovom konaní všeobecný súd zabezpečuje rovnakou aplikáciou a interpretáciou dotknutých

práv prislúchajúcim účastníkom tak, aby tento smeroval k spravodlivému výsledku. V širšom zmysle
slova za jeho naplnenie treba považovať aj možnosť účastníkov rozvíjať svoju procesnú aktivitu a
vyjadrovať sa ku všetkému, čo vyšlo v konaní najavo (princíp rovnosti zbraní). Špecifickosť vzťahov
tvoriacich predmet tohto konania je poznamenaný účasťou maloletých detí, keď okrem všeobecného
princípu rovnosti derivatívne sa prihliada na osobitnú procesnú ochranu poskytovanú súdmi slabšiemu

účastníkovi (čl. 4 základných princípov Civilného mimosporového poriadku). Za súčasť tohto základného
práva tzv. slabšej strany však nemožno považovať aj povinnosť súdu vykonať dôkazy označené (alebo
i navrhnuté) účastníkom konania, pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov aj v mimosporovom
konaní pred súdmi v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia veci umožňuje sudcovi vykonať len
tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú. Do obsahu tohto základného práva

nepatríaniprávotakéhotoúčastníkakonaniavyjadrovaťsakspôsobuhodnoteniasúdunímnavrhnutých
dôkazov“.

39. Zvlášť odvolací súd apeluje na otca maloletej, aby s poukazom na závery znaleckého posudku
akceptoval dôležitú úlohu matky v živote maloletej. Tvrdenie matky, že otec negatívne ovplyvňuje

pocity a správanie maloletej voči matke umocňuje vyjadrenie otca v jeho odvolaní v bode 15. voči
rozsudku súdu prvej inštancie, citácia: „Dieťa ešte nechápe, že jej otec sa má správať podľa nejakého
súdneho rozhodnutia, preto jej otec povedal, že mu mamka robí zle, lebo sa mu vyhráža, že ak nebude
robiť tak, ako má robiť, tak bude zavretý. Inak to dieťaťu zatiaľ vysvetliť nedokáže“. Podľa názoru
súdu takéto vysvetlenie vzhľadom na vek maloletej je absolútne neprimerané; toto je v rozpore s

tvrdením otca, že motivoval maloletú, dohováral jej, pekne rozprával o matke, aby sa podarilo realizovať
styk maloletej s matkou. Otec nerešpektuje matku v jej rodičovskom postavení a jeho nepriateľský
postoj sa odzrkadľuje aj na psychickom prežívaní maloletej H.. Otcom predloženú lekársku správu
zo dňa 02.09.2024 deklarujúcu, že maloletá je v terapeutickej starostlivosti klinického psychológa
s doporučením prerušiť dochádzku do predškolského kolektívneho zariadenia, odvolací súd nevzal

v úvahu pre jej neobjektívnosť, nakoľko klinický psychológ mal k dispozícii informácie len od otca,
interakcia maloletej s matkou sa u psychológa nevykonala. Za objektívne použiteľné považuje odvolací
súd informácie uvedené v znaleckom posudku, nakoľko ho znalkyňa vypracovala po vzájomnej interakcii
rodičov a maloletej.

40. Odvolací súd konštatuje, že v zmysle § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov sa
považuje aj opakované, bezdôvodné a zámerné bránenie druhému rodičovi v styku s dieťaťom. Rodič
dopúšťajúcisatakéhotoobmedzovaniaprávadieťaťanastretávaniesdruhýmrodičomaschopnývylúčiť
druhého rodiča zo života ich spoločného dieťaťa neposkytuje žiadnu záruku, že výchova dieťaťa splní

ciele, ktoré od nej spoločnosť očakáva.

41. Ústavný súd Českej republiky v rozhodnutí I. ÚS 48/04 uviedol, že: „Záujmom dieťaťa je nepochybne,
aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa aje presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom. Akékoľvek prisvojovanie si práva na rozhodovanie o
tom, čo je alebo nie je najlepším záujmom spoločného dieťaťa len jedným z rodičov, je dôvodom Jednak
na využitie procesných prostriedkov na zmenu tohto nesprávneho postoja (napr. výchovným opatrením

podľa ustanovenia § 37 ), jednak na zmenu rozhodnutia o zverení. Pokiaľ preferenčný rodič svoj
negatívny postoj nezmení, ani v dôsledku Vykonaných opatrení súdu, potom je nevyhnutnosťou zmena
nesprávneho výchovného prostredia, keďže v tomto prípade je jeho stabilita negatívom. dáva záruky
toho, že dieťa bude vychovávané v ovzduší nepriateľskom voči druhému rodičovi, bude manipulované,
citovo vydierané, programované, alebo korumpované. Žiadna z týchto výchovných metód nemôže

napomôcť dosiahnuť cieľ výchovy tak, ako to formuluje Dohovor o právach dieťaťa“.

42. Odvolací súd dáva do pozornosti, že v zmysle § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov
opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom, súd môže
na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Avšak, ak sa súd dozvie
napríklad z návrhu na výkon rozhodnutia o úprave styku s dieťaťom, že jeden z rodičov svojím správaním

opakovane bezdôvodne a zámerne marí stretávanie sa oprávneného rodiča s dieťaťom, musí začať aj
sám aktívne konať, a nemôže ponechať iniciatívu výlučne na oprávneného rodiča. Sám odvolací súd vo
svojej rozhodovacej činnosti neváha využiť ustanovenie § 26 Zákona o rodine v spojení s § 25 ods. 4
Zákona o rodine na zmenu rozhodnutia o osobnej starostlivosti o maloleté dieťa.

43. Odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ustanovenia
§ 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP.

44. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované
zákonné právo účastníka na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí
právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a
hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných

predpisov. Za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie
návrhu v konaní. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov
a ich vyhodnotení skutkový (skutočný) stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne
za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v
zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O

svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by
sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo
význam. Stručne možno zhrnúť, že odlišný názor účastníka konania vo vzťahu k hodnotiacemu úsudku
súdu nečiní rozsudok nepreskúmateľným ani nezákonným. Napokon je potrebné dodať, že terajšia
právna úprava vyplývajúca z Civilného sporového poriadku, konkrétne z ust. § 387 ods. 3, umožňuje

odvolaciemu súdu zaoberať sa vo vlastnom odôvodnení rozhodnutia aj podstatnými vyjadreniami strán
prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia
súd prvej inštancie, z čoho vyplýva, že zákonodarca čiastočnú neodôvodnenosť rozhodnutia nepovažuje
za takú vadu konania, ktorá by účastníkom konania odnímala možnosť konať na súde, a to obzvlášť
s poukazom i na ustanovenia Civilného mimosporového poriadku, v rámci ktorého odvolací súd nie

je viazaný jednak odvolacími dôvodmi a ani rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu.

45. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).