Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, April 24, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-76S/11/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6023200077
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:6023200077.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov

senátu JUDr. Michaely Kútikovej a JUDr. Lukáša Kolibába, v právnej veci žalobcu A. B. - STAVSTROJ,
s miestom podnikania C. XXXX, XXX XX C., IČO: 34 324 011, práv. zastúpený: JUDr. Mária Kuttnerová,
advokátka, sídlom Kozačeka 2003/40, 960 01 Zvolen, IČO: 31 024 360, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvoSlovenskejrepubliky,sídlomLazovná63,97401BanskáBystrica,opreskúmaniezákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 100091512/2023 zo dňa 10.01.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej aj len „správca dane“ alebo „prvostupňový orgán“) vykonal
u žalobcu ako daňového subjektu, daňovú kontrolu dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie
roka 2017. O výsledku daňovej kontroly za kontrolované zdaňovacie obdobie správca dane vyhotovil
Protokol č. 100510550/2021 zo dňa 31.03.2021 (ďalej len „Protokol“), ktorý doručil žalobcovi spolu s
Výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole dňa 31.03.2023. Žalobca sa k Protokolu vyjadril
v stanovenom termíne elektronicky podaním zo dňa 10.05.2021 a jeho pripomienky boli prerokované na

ústnom pojednávaní, z ktorého bola vyhotovená Zápisnica zo dňa 03.06.2021.
2. Správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania následne vydal
rozhodnutie č. 101131482/2021 zo dňa 01.07.2021, ktorým bol v zmysle § 68 ods. 5 a 6 zákona č.
563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) (ďalej len „Daňový poriadok“), a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, vyrubený žalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel dane v sume 19.197,86 eur
na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2017. Na základe odvolania žalobcu
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vydalo rozhodnutie č. 102195632/2021 zo dňa 09.11.2021,

právoplatné dňa 29.11.2021, ktorým rozhodnutie správcu dane č. 101131482/2021 zo dňa 01.07.2021
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Následne na základe výsledkov ďalšieho konania a
v rámci vyrubovacieho konania po odvolaní správca dane vydal rozhodnutie č. 102253122/2022 zo dňa
12.08.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie správcu dane“), ktorým žalobcovi
vyrubil rozdiel dane v sume 18.968,99 eur na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka
2017.
3. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správca dane poukázal na priebeh daňovej kontroly

a vyrubovacieho konania, popísal úkony, ktoré počas daňovej kontroly vykonal a ktorými preveroval
oprávnenosť žalobcom uplatneného odpočítania dane v dotknutom zdaňovacom období. Správca
dane uviedol, že vierohodnosť uplatnených daňových výdavkov za nákup krmiva pre psov, za nákup
elektrickýchspotrebičov,zanákuppohonnýchhmôt,prinákupektorýchbolipoužitébonusovékartyktorépatrili osobám ktoré nie sú zamestnancami žalobcu a za nákup používaného tovaru na základe Kúpnych
zmlúv uzatvorených v zmysle Občianskeho zákonníka (§ 588 a nasl.) bola počas daňovej kontroly
spochybnená, preto správca dane opätovne vyhodnotil za nepreukázané, že daňové výdavky boli

vynaložené kontrolovaným daňovým subjektom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie jeho príjmov
a z uvedeného dôvodu nemôžu byť uznané do daňových výdavkov (nákladov) daňového subjektu za
zdaňovacie obdobie roka 2017 vo výške základ dane 76.791,44 eur. Správca dane konštatoval, že
daňový subjekt daňové výdavky na nákup krmiva pre psov, elektrických spotrebičov, pohonných hmôt
a za nákup náhradných dielov v zmysle kúpnych zmlúv, uplatnené v základe dane v celkovej výške

76.791,44 eur nepreukázal, čím nedodržal podmienku preukázateľnosti v zmysle ustanovení § 2 písm.
i) a § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon
o dani z príjmov“).
4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný – Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. 100091512/2023 zo dňa 10.01.2023 (ďalej len
„napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) tak, že podľa § 74 ods. 4 zákona Daňového

poriadku, prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. V napadnutom rozhodnutí žalovaný
zopakoval priebeh daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, skutkové zistenia správcu dane a ich
právne posúdenie. Žalovaný sa vyjadril k jednotlivým námietkam žalobcu, uvedeným v odvolaní proti
prvostupňovému rozhodnutiu, pričom sa s nimi nestotožnil, pretože správca dane vykonal rozsiahle
dokazovanie a opakované vyrubovacie konanie, ktorými dostatočne zistil skutkový stav, rozhodnutie

správcu dane vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, je zrozumiteľné a preskúmateľné a
správca dane uviedol v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia početné dôkazy odôvodňujúce výrok
rozhodnutia.
5. V rámci zisteného skutkového stavu žalovaný uviedol, že daňový subjekt A. B. – STAVSTROJ je
v združení s D. E. – STAVSTROJ na základe Zmluvy o vzniku združenia „STAVSTROJ“ bez právnej

subjektivity podľa § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 01.10.1997. Členovia združenia sa riadia
zmluvou o združení, v ktorej je ustanovené, že všetky vstupy aj výstupy sa evidujú a konajú IČO-m a
DIČ-om D. E. – STAVSTROJ. A. B. vo vlastnom mene nerobí žiadne vstupy ani výstupy pre združenie
a ani pre samostatné podnikanie pod vlastným IČO-m a DIČ-om. V zmluve o združení je ustanovený
pomer 50:50 na celý chod združenia, t. j. príjmy aj výdavky si účastníci združenia delia v pomere 50:50.

6. Žalovaný uviedol, že vo vyrubovacom konaní po odvolaní správca dane vylúčil z daňových výdavkov,
spolu sumu 75.875,94 eur (50 % zaúčtovaných výdavkov združenia), pričom išlo o tieto druhy výdavkov:
a) výdavky (náklady) za nákup krmiva pre psov v sume 635,52 eur; daňový subjekt o zvieratách
neúčtoval a zvieratá neboli zaradené v inventúrnom súpise majetku za zdaňovacie obdobie rok 2017;
b) výdavky (náklady) za nákup americkej chladničky, kombinovaného sporáka a automatickej práčky

spolu v sume 990,42 eur; elektrické spotrebiče sa nenachádzali v podnikateľských priestoroch daňového
subjektu, t. j. daňový subjekt nevyužíval elektrické spotrebiče na podnikateľské účely;
c) výdavky (náklady) spolu v sume 74.250,- eur za nákup používaných náhradných dielov na základe
Kúpnych zmlúv uzatvorených v zmysle Občianskeho zákonníka (§ 588 a nasl.) s predávajúcimi F. E. E.,
G. H., B. I., F. B. D., J. J. a G. E., o ktorých daňový subjekt účtuje v peňažnom denníku ako o výdavkoch

ovplyvňujúcich základ dane. Daňový subjekt nepreukázal, že uvedené fyzické osoby (predávajúci) tovar
skutočne predali kontrolovanému daňovému subjektu a nepreukázal vyplatenie ním deklarovaných súm
jednotlivým fyzickým osobám.

7. Na základe uvedených skutočností tak žalovaný dospel k záveru, že žalobca ako daňový subjekt

porušil ustanovenie § 2 písm. i) v nadväznosti na § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov, pretože
sa nejednalo o výdavky preukázateľne vynaložené daňovníkom na dosiahnutie, zabezpečenie a
udržanie jeho príjmov. Žalobca, podľa žalovaného, vo vyrubovacom konaní po odvolaní nepredložil
nové relevantné dôkazy, ktoré by zakladali uznanie predmetných výdavkov ako daňových výdavkov
(nákladov).

Správna žaloba, žalobné body
8. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, ich

zrušenia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) až g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho
poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie
a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.9. Žalobca v správnej žalobe namietal nezákonnosť vykonanej daňovej kontroly, ktorá podľa neho
spočívala v predčasnom účelovom ukončení daňovej kontroly, pred zákonným, úplným a správnym
zistením a preverením všetkých skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. Daňová kontrola

podľa žalobcu nebola vykonaná v rozsahu, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie jej účelu, ako to
ustanovuje§44ods.lDaňovéhoporiadku.Správcadanepretonajejzákladenemoholvydaťrozhodnutie
pre nesprávne právne posúdenie, vzhľadom k nedostatočne zistenému skutkovému stavu, a to z dôvodu
neuneseniadôkaznéhobremenasprávcomdane,apretobolototorozhodnutiepredčasné.Žalobcaďalej
poukázal na ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku, na podklade ktorého namietal jeho oboznámenie s

vykonanýmiúkonmisprávcudanezodňa22.02.2021asProtokolom.Správcadanenesplnilanizákonný
účelu daňovej kontroly, v nadväznosti na zákonnú lehotu výkonu daňovej kontroly v zmysle § 46 ods.
l0 Daňového poriadku.

10. Žalobca ďalej namietal, že výrok rozhodnutia správcu dane obsahuje len uvedenie ustanovenia
procesného predpisu (Daňového poriadku), avšak neobsahuje uvedenie ustanovenia hmotnoprávneho

predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo. Obsahuje len konštatovanie, že sa ním v zmysle zákona č.
595/2003 Z. z. vyrubuje žalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel dane bez toho, aby bolo z výroku
rozhodnutia žalobcovi zrejmé, jasné a zrozumiteľné pre zabezpečenie jeho ústavného práva v zmysle
čl. 48 ods. 2 siedmy oddiel, prvá hlava Ústavy Slovenskej republiky, ktoré ustanovenia zákona o dani
z príjmov boli právnym základom vydaného rozhodnutia správcu dane. Podľa žalobcu, ani žalovaný

tento nedostatok rozhodnutia správcu dane napadnutým rozhodnutím, neodstránil. Ďalej uviedol, že z
celého napadnutého rozhodnutia je preukázateľné formalistické vysporiadanie sa s odvolaním žalobcu
proti rozhodnutiu správcu dane, keď bez zákonného skúmania a hodnotenia opisuje závery správcu
dane, žalovaný neuvádza žiadne vlastné závery, na základe ktorých vydal napadnuté rozhodnutie, ktoré
skutočnosti hodnotil z hľadiska nespochybniteľného preukázania skutkového stavu, a ktoré považoval

za rozhodujúce pre potvrdenie rozhodnutia prvostupňového orgánu. Napadnuté rozhodnutie, ako aj
prvostupňové rozhodnutie sú podľa žalobcu nepreskúmateľné pre ich nezrozumiteľnosť a nedostatočné
odôvodnenie a sú vydané predčasne na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu.

11. Žalobca na záver uviedol, že z celého administratívneho spisu a námietok žalobcu je preukázané,

že v konaní žalovaného ako aj správcu dane došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred
orgánomverejnejsprávy,ktorémohlomaťzanásledokvydanienezákonnéhorozhodnutiavovecisamej,
zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal
žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, nemá oporu v administratívnych spisoch. Tiež uviedol, že
žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil tvrdenie správcu dane o podvodnom konaní žalobcu, jeho

dodávateľa a dodávateľa žalobcu, bez akéhokoľvek zákonného dokazovania.

12. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zotrval na argumentácii uvedenej v napadnutom
rozhodnutí ako aj na zákonnosti rozhodnutia správcu dane. Skutočnosti uvádzané v správnej žalobe
podľa jeho názoru nezakladajú dôvody na zrušenie rozhodnutia žalovaného ani rozhodnutia správcu

dane. Navrhol preto správnu žalobu zamietnuť a žalobcu zaviazať znášaním trov konania, ako aj trov
právneho zastúpenia. Žalovaný trval na tom, že žalobou napadnuté rozhodnutie nie je vydané v rozpore
so všeobecne záväzným daňovým predpisom, Daňovým poriadkom, vychádza z dostatočne zisteného
skutkového stavu a zo správneho právneho posúdenia veci.

13. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že správca dane nie je subjektom, ktorý je v rámci daňovej
kontroly nositeľom dôkazného bremena. Dôkazné bremeno znáša kontrolovaný daňový subjekt podľa
§ 24 ods. 1 a § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku. Správca dane vedie dokazovanie (§ 24 ods. 2
Daňového poriadku), a preto primárne určuje rozsah daňovej kontroly tak, aby bol dosiahnutý jej účel
(§ 44 ods. 1 Daňového poriadku). Správca dane ukončil daňovú kontrolu zákonným spôsobom, a to

doručením Protokolu o daňovej kontrole v zmysle ustanovenia § 46 ods. 9 Daňového poriadku, a daňovú
kontrolu vykonal v zákonnej lehote jedného roka v zmysle ustanovenia § 46 ods. 10 Daňového poriadku.
Z odvolania žalobcu zo dňa 18.08.2021 ako aj z odvolania zo dňa 26.09.2022 bolo zrejmé, že žalobcovi
boli známe pochybnosti správcu dane, vyjadroval sa k nim, podával vysvetlenia a predkladal dôkazy ku
skutočnostiam zisteným správcom dane. Správca dane na ústnych pojednávaniach oboznámil daňový

subjekt s doteraz vykonanými úkonmi v rámci daňovej kontroly a s preukázanými kontrolnými zisteniami,
pričom ani na jednom z ústnych pojednávaní žalobca nenamietal, žeby mu neboli známe pochybnosti
správcu dane. Žalovaný ďalej uviedol, že postup žalovaného je uvedený v § 74 Daňového poriadku a
zákonnosť postupu žalovaného žalobca nerozporuje. Keďže preskúmaním napadnutého rozhodnutiaa námietok uvedených v odvolaní žalovaný nezistil ani hmotnoprávne, ani procesnoprávne porušenia,
rozhodnutie správcu dane potvrdil. Namietanú nezrozumiteľnosť a nejasnosť odôvodnenia rozhodnutia
mal žalobca konkretizovať, t.j. uviesť konkrétne, nejasné a nezrozumiteľné jednotlivé časti odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia a uviesť, v čom spočíva nejasnosť alebo nezrozumiteľnosť. Žalovaný tiež
uviedol dôkazy, ktorými preukázal, že žalobcovi v priebehu daňovej kontroly a v priebehu vyrubovacieho
konania nebolo upreté právo predkladať dôkazy a vyjadrenia ku kontrolným zisteniam. Každé ústne
pojednávanie bolo zaznamenané do zápisnice o ústnom pojednávaní, žalobcovi bolo umožnené vyjadriť
sa k obsahu zápisnice a vzniesť návrhy a námietky k jej obsahu, čo potvrdil svojím podpisom zápisnice.

Žalobca mal možnosť dostatočne sa oboznámiť s každým zistením a kvalifikovane sa k nemu vyjadriť,
čo bolo preukázané v rozhodnutí správcu dane a aj v rozhodnutí žalovaného.

14. Na vyjadrenie žalovaného žalobca reagoval žalobnou replikou v ktorej zotrval na argumentoch
uvedených v podanej správnej žalobe. Žalobca uviedol, že trvá na námietke nezákonnosti daňovej
kontroly, ako aj na neoznámení špecifikovaných pochybností správcu dane v zmysle § 46 ods. 5

Daňového poriadku. Opakovane nesúhlasil ani s tým, že by výrok rozhodnutia správcu dane obsahoval
všetky náležitosti podľa § 63 ods. 3 Daňového poriadku a že by odôvodnenie žalovaného bolo v súlade
so zákonom. Poukázal na § 3 ods. 9 a 10 Daňového poriadku, s ktorými nie je v súlade tak konanie
správcu ako aj žalovaného.

15. Žalovaný v duplike uviedol, že nepodáva písomné vyjadrenie a zotrváva na vyjadrení ktoré podal
k doručenej správnej žalobe.

Posúdenie podstatných skutkových okolností a právnych argumentov správnym súdom

16. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z
krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc
správnych súdov a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu
v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.

17. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd”) ako vecne a miestne príslušný správny
súd podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)
preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane,
vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov podanej správnej žaloby (§ 134

SSP) pričom podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa
24.04.2025 a po prejednaní veci dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto
správnu žalobu zamietol podľa § 190 SSP.

18. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu

dane, ktorý žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 18.968,99 eur na dani z príjmov fyzickej osoby za
zdaňovacie obdobie roka 2017, keď vylúčil z daňovo uznateľných výdavkov žalobcu výdavky (náklady)
za nákup krmiva pre psov v sume 635,52 eur, výdavky (náklady) za nákup americkej chladničky,
kombinovaného sporáka a automatickej práčky spolu v sume 990,42 eur a výdavky (náklady) spolu v
sume 74.250,- eur za nákup používaných náhradných dielov, s odôvodnením, že sa nejednalo o výdavky

preukázateľne vynaložené daňovníkom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie jeho príjmov, pričom
žalobca vo vyrubovacom konaní po odvolaní nepredložil nové relevantné dôkazy, ktoré by zakladali
uznanie predmetných výdavkov ako daňových výdavkov. Žalobca tak porušil § 2 písm. i) v nadväznosti
na § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov.

19. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať sa ochrany
svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej
správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom.
Podľa Správneho súdneho poriadku žalobca musí v správnej žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí

byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje preskúmavané
rozhodnutia za nezákonné. Je na žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu
v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívnehokonania. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci
skutkový stav, ktorý bol v čase vydania správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá
oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho

spisu vyhľadávať, a ani v správnej žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu
administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti
správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu
predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie § 134 ods.
2 SSP.

20. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

21. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo
vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

22. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

23. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje

k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

24. Podľa § 2 Zákona o dani z príjmov v znení platnom a účinnom v zdaňovacom období roku 2017,
na účely tohto zákona sa rozumie
a/ daňovníkom fyzická osoba alebo právnická osoba,

b/ predmetom dane príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem
osobitne vymedzeného predmetu dane podľa § 12,
c/ príjmom peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne
používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery
opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak; za nepeňažné plnenie fyzickej

osoby, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo
11 alebo 14, sa považuje aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník uhradil pohľadávku
veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou,
h/zdaniteľnýmpríjmompríjem,ktorýjepredmetomdaneaniejeoslobodenýoddanepodľatohtozákona
ani medzinárodnej zmluvy,

i/ daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov
preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v
evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej
potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa
§ 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov,

ak tento zákon neustanovuje inak,
j/ základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní
vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom
období, ak tento zákon neustanovuje inak,
m) obchodným majetkom súhrn majetkových hodnôt, a to vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi

oceniteľných iných hodnôt, ktoré má fyzická osoba s príjmami podľa § 6 vo vlastníctve a ktoré sa
využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov, o ktorých táto fyzická osoba účtuje
alebo účtovala, 1) eviduje alebo evidovala podľa § 6 ods. 11; obchodným majetkom podľa tohto
ustanovenia je aj hmotný majetok obstarávaný formou finančného prenájmu.

25. Podľa § 17 ods. 2 písm. a) Zákona o dani z príjmov, výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi
príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno
podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v
nesprávnej výške.

26. Podľa § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré
nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady),
ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.27. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku, (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a
právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe

daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných
právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou
vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť
najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom

prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

28. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku; daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú
vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c)vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,

ktoré je povinný viesť.

29. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku; daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

30. Podľa§63ods.3písm.d)Daňovéhoporiadku,aktentozákonaleboosobitnépredpisyneustanovujú
inak, rozhodnutie musí obsahovať výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s
uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá
povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie,

aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená.

31. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento
zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov

a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

32. Správny súd v rámci súdneho prieskumu posudzoval opodstatnenosť tvrdení žalobcu, čo do
porušenia, tak hmotnoprávnych ako aj procesných predpisov. Správny súd konštatuje, že na proces
daňovejkontroly,určovaniaavyrubovaniadaňovýchpovinnostísavzťahujevšeobecnýdaňovýprocesný

predpis, ktorým je Daňový poriadok, pokiaľ Zákon o dani z príjmov neupravuje inak (§ 1 ods. 1 a 2
Daňového poriadku). Vzhľadom na to, že daňové orgány postupujú v konaniach o jednotlivých druhoch
danínazákladespoločnéhoprocesnéhopredpisu,možnouplatňovaťspoločnéprocesnédaňovézásady
a judikatúrne závery týkajúce sa procesného postupu podľa Daňového poriadku, pokiaľ osobitný predpis
neupravuje inak, teda aj v konaní o dani z príjmov.

33. Správny súd úvodom uvádza, že aj v daňovom konaní týkajúcom sa dani z príjmov platí, že dôkazné
bremeno na preukázaní zákonných podmienok daňových oprávnení na úseku dane z príjmov, vrátane
uplatnených daňových výdavkov, primárne zaťažuje daňový subjekt. Obchodné transakcie pritom
nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou), predložené doklady

musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt.
Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže
mu byť priznané daňové oprávnenie (rozhodnutia NS SR sp. zn. 9Sžsk/1/2019 zo dňa 21.04.2020, bod
40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn.
6Sžfk/20/2018 zo dňa 11.06.2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR

a rozhodnutí súdov pod R 6/2020). Dôkazné bremeno daňového subjektu však nie je neobmedzené
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03.09.2019). Správny súd pritom
poukazuje na skutočnosť, že prenos dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane
má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť
a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt

podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane
písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový
subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri
preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť aleboúplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil
svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo
navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto

spôsobomdochádzavprocesedokazovaniavdaňovomkonaníkpresúvaniudôkaznéhobremenamedzi
správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania
zásadyvyhľadávacejazásadyprejednacej.“(rozhodnutieÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.I.
ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra
2009).

34. Ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení
deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov a
týmto prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane
(rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. US 705/2017 zo dňa 15.11.2017). Správny súd preto
k námietkam žalobcu ohľadom nezákonnosti daňovej kontroly a hodnotenia žalobcom predložených

dôkazov uvádza, že žalobca ohľadom nezákonnosti daňovej kontroly neuviedol žiadne ustanovenie
Daňového poriadku, s ktorým by bola predmetná daňová kontrola žalobcu na dani z príjmov fyzickej
osoby v rozpore. Rovnako netvrdil, ktoré konkrétne ním predložené dôkazy neboli vykonané a pokiaľ
by vykonané boli, čo by bolo nimi preukázané a ako by to zmenilo v konečnom dôsledku skutkový
stav a spolu s tým aj právne posúdenie veci. Uvedené žalobné námietky preto správny súd považuje

len za všeobecné, neumožňujúce vykonať správnemu súdu plnohodnotný súdny prieskum. V tejto
súvislosti správny súd poukazuje na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/44/2019
zo dňa 02.12.2020 (bod 43), kde sa najvyšší súd zaoberal otázkou efektivity vykonania navrhovaných
dôkazov, s tým, že dospel k záveru, že pokiaľ by vykonanie dôkazov, ktorých vykonania sa dožadoval
žalobca neprinieslo žalobcovi iné, pre neho priaznivejšie postavenie, nie je dôvod na takúto žalobnú

námietku reflektovať. Správny súd pritom poukazuje na skutočnosť vyplývajúcu z administratívneho
spisu v spojení s Daňovým poriadkom, že predmetná daňová kontrola bola vykonávaná v súlade
s Daňovým poriadkom a jej zákonnosť žalobca nijakým relevantným spôsobom nespochybnil.

35. Dôkazné bremeno daňového subjektu sa v danej veci viaže na preukázanie podmienok pre uznanie

daňových výdavkov „nákladov“. Podmienky pre uplatnenie daňového výdavku (nákladu) v oblasti dane
z príjmu [§ 2 písm. i) a § 21 ods. 1 a 2 Zákona o dani z príjmov] a podmienky pre uplatnenie práva
na odpočet DPH (§ 49 ods. 1 a 2 a nasl. zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty),
nie sú identické. Vychádzajúc z vyššie uvedenej právnej úpravy vyplýva, že základnými zákonnými
podmienkami pre uznanie daňového výdavku sú 1. vecnosť, 2. preukázateľnosť vynaloženia a 3.

zaúčtovanie. Už nesplnenie jednej z troch zákonných podmienok vylučuje opodstatnenosť zahrnutia
nákladov do daňových výdavkov. Pri podmienke vecnosti je potrebné skúmať, či sú konkrétne výdavky
vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Pri podmienke zaúčtovania je potrebné
skúmať, či bol výdavok riadne zaúčtovaný, resp. zaevidovaný v daňovej evidencii. Pri podmienke
preukázateľnosti vynaloženia je potrebné skúmať, či daňový subjekt preukázal (listinne a v prípade

vznesených dôvodných pochybností aj inými dôkazmi) vynaloženie/vznik daňových výdavkov, resp.
či takýto výdavok skutočne vznikol (nestačí pritom len realizácia platby). V prípade deklarovaných
odplatných nadobudnutí tovaru/služieb (výdavok ako kúpna cena, resp. cena za poskytnutú službu)
daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie plnenia a súčasne je potrebné, aby bolo
preukázané, že k prijatiu deklarovaného plnenia aj reálne došlo a to v rámci zmluvných dojednaní od

jednotlivých dodávateľov.

36. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že základnou zásadou daňového konania je zásada
zákonnosti,ktorásapremietado§3ods.1Daňovéhoporiadku,avšakvychádzaprimárnezčlánku2ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky. V zmysle tejto zásady sú orgány verejnej správy pri správe daní povinné

postupovať podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, dbať na fiškálne záujmy štátu, ale aj na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a pri správe daní postupovať v
úzkejsúčinnostisdaňovýmisubjektmi.Tátospoluprácaorgánovverejnejsprávyvrámcidaňovejkontroly
s kontrolovanými daňovými subjektmi vyplýva z viacerých ustanovení Daňového poriadku, medzi ktoré
patrí aj § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ktorý vo svojej podstate upravuje prenos dôkazného bremena

zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt práve v prípade, ak má správca dane pochybnosti
o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom
alebo o pravdivosti údajov v nich oznámených. V prípade, ak k takejto situácii dôjde, správca dane
vyzve daňový subjekt, aby sa k zisteným pochybnostiam vyjadril a aby pravdivosť údajov preukázal(viď rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 23.06.2023, sp. zn. 1Sfk/29/2021). Daňový
poriadok v § 46 ods. 5, pre správcu dane výslovne stanovuje povinnosť oznámiť kontrolovanému
daňovému subjektu jeho pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti predložených dokladov

alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených a vyzvať ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné
údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
Takéto oznámenie spolu s výzvou môže byť daňovému subjektu oznámené písomne alebo na ústnom
pojednávaní (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/10/2020 zo dňa 24.02.2022, ktorý
bol zverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod

č. 18/2022).

37. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane žalobcu informoval o dôvodných
pochybnostiach o splnení podmienok pre uznanie sporných daňových výdavkov (krmivo pre psov,
elektrospotrebiče a náhradné diely), pričom žalobca na žiadnom z ústnych pojednávaní nenamietal,
že mu pochybnosti správcu dane nie sú známe. Na základe uvedených skutočností tak správny súd

zastáva názor, že došlo v procese dokazovania k výzve na odstránenie identifikovaných pochybností,
a teda aj k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu. Nie je pritom potrebné, aby
muselo byť formálne označené, že sa jedná o výzvu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Ako z vyššie
uvedeného rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR vyplýva, pochybnosti môžu byť daňovému
subjektu oznámené aj počas ústneho pojednávania, na ktoré správca dane daňový subjekt predvolá a

následne spíše zápisnicu, ako sa to stalo aj v tomto prípade. Námietka žalobcu je tak nedôvodná.

38. Ohľadom námietky voči výroku prvostupňového rozhodnutia, ktorý podľa žalobcu nespĺňal zákonné
náležitosti, správny súd uvádza, že náležitosti výroku rozhodnutia sú uvedené v ust. § 63 ods. 3 písm. d)
Daňového poriadku, podľa ktorého výrok obsahuje údaje podľa písmena c), t. j. označenie fyzickej alebo

právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, rozhodnutie vo veci s uvedením
ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť
plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a
číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená. Správny súd má za to, že prvostupňové rozhodnutie tieto
náležitosti spĺňa. Vo výroku prvostupňového rozhodnutia správca dane uviedol ustanovenie právneho

predpisu podľa ktorého rozhodol a to § 68 ods. 5 Daňového poriadku, označil žalobcu, uviedol, že
vyrubuje žalobcovi rozdiel dane v sume 18.968,99 eur, na dani z príjmov fyzickej osoby podľa Zákona
o dani z príjmov za zdaňovacie obdobie roka 2017. Rovnako uviedol sumu a číslo účtu, na ktorý
má byť táto suma zaplatená, ako aj lehotu 15 dní, v ktorej má byť táto suma zaplatená. V prípade
rozhodnutia o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, toto konanie nie je súčasťou daňovej kontroly,

ani vyrubovacieho konania, ale ide o samostatné konanie, ktoré začína až uplatnením preukázaného
nároku oprávnenou osobou u správcu dane. Keďže v tomto prípade nebol takýto návrh podaný,
nemohlo byť súčasťou výroku prvostupňového rozhodnutia rozhodnutie o náhrade nákladov. Správny
súd z uvedených dôvodov považuje aj túto námietku žalobcu za nedôvodnú.

39. K námietkam žalobcu ohľadom neuznania výdavkov, resp. nákladov (krmivo pre psov,
elektrospotrebiče a náhradné diely) prvostupňovým rozhodnutím, ktoré bolo potvrdené aj žalovaným
v napadnutom rozhodnutí, správny súd uvádza, že nebolo preukázané, že výdavky (náklady) za
nákup krmiva pre psov, za nákup elektrických spotrebičov a za nákup náhradných dielov, spolu v
sume 75.875,94 eur, boli vynaložené žalobcom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie jeho príjmov

a z uvedeného dôvodu nemôžu byť uznané do daňových výdavkov žalobcu. Uvedené skutočnosti
jednoznačne vyplývajú z administratívneho spisu.

40. Ohľadom výdavkov (nákladov) za nákup krmiva pre psov z administratívneho spisu vyplýva, že
tieto psy nie sú zaradené v inventúrnom súpise majetku za zdaňovacie obdobie roka 2017. Správny súd

poukazuje na § 9 ods. 7 opatrenia Ministerstva financií SR z 13.12.2007 č. MF/27076/2007-74 (ďalej
len „Postupy účtovania“), podľa ktorých sa zásoby členia na materiál, vlastnú výrobu, zvieratá a tovar,
pričom zásoby sa podľa § 11 ods. 1 Postupov účtovania účtujú v knihe zásob a podľa § 11 ods. 3 písm.
d) Postupov účtovania ako zásoby vlastnej výroby sa účtujú aj psy. Z uvedeného vyplýva, že nakúpené
zvieratá (v tomto prípade psy) sa musia vykazovať v knihe zásob, resp. zodpovedajúcej skladovej

evidencii a uvádzať vo výkaze o majetku a záväzkoch. Toto však v prípade žalobcu nebolo splnené. K
výdavkom (nákladom) za nákup americkej chladničky, kombinovaného sporáka a automatickej práčky,
správny súd uvádza, že z administratívneho spisu vyplýva, že tieto neboli používané žalobcom na
podnikateľské účely. Z vykonaného dokazovania správcom dane, výsluchov zamestnancov žalobcua najmä z výpovede samotného žalobcu vyplýva, že elektrospotrebiče sa nachádzajú na dcérinej
chate v Detve. Uvedené elektrospotrebiče sa ani v čase miestneho zisťovania v podnikateľských
priestoroch žalobcu nenachádzali. Na základe uvedených skutočností správca dane dospel podľa

správneho súdu k správnemu záveru, že uvedené elektrospotrebiče neboli využívané žalobcom na
podnikateľské účely. Ohľadom výdavkov (nákladov) za nákup používaných náhradných dielov na
základe Kúpnych zmlúv uzatvorených v zmysle § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka správny súd
uvádza, že správca dane oprávnene spochybnil tieto výdavky z dôvodu, že žalobca nepreukázal,
že by tovar skutočne kúpil od uvedených predávajúcich. Z predložených kúpnych zmlúv vyplýva, že

väčšina bola vystavená v mesiaci december roka 2017, pričom v týchto kúpnych zmluvách nie je
presne špecifikované, o aké náhradné diely sa jedná, údaje boli na zmluvách dopísané rukou a druhé
strany kúpnych zmlúv, ktoré obsahovali podpisy a údaje o tovare boli predložené až po ich vyžiadaní
správcom dane. Výdavkové pokladničné doklady ku kúpnym zmluvám, predložené súčasne s kúpnymi
zmluvami neobsahovali podpisy predávajúcich. Z predloženého administratívneho spisu tiež vyplýva, že
podpisy na kúpnych zmluvách predložených žalobcom neboli totožné s podpismi a pečiatkou uvedenou

na notársky overených dokumentoch zaslaných správcovi dane v iných konaniach z Okresného súdu
Banská Bystrica, t. j. podpisy predávajúcich uvedené na jednotlivých kúpnych zmluvách, sa nezhodovali
s podpismi týchto osôb na iných dokumentoch doručených správcovi dane. Správca dane ďalej
zistil, že predávajúci za rok 2017 nepodali daňové priznanie alebo v podanom daňovom priznaní
predmetnýpríjemzpredajanáhradnýchdielovnepriznali,čovšakboloichpovinnosťouvzmyslezákona.

Uvedené skutočnosti tak aj podľa správneho súdu spochybňujú zaúčtované výdavky (náklady) a žalobca
nepredložil správcovi dane ani žalobcovi také relevantné dôkazy, ktorými by tieto pochybnosti správcu
dane a žalovaného vyvrátil.

41. Správca dane a žalovaný spochybnili splnenie zákonných podmienok uznania týchto daňových

výdavkov (nákladov) podľa § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov. Správca dane vzniesol
relevantné pochybnosti a žalobcovi bolo umožnené sa k týmto vyjadriť, prípadne zistené pochybnosti
odstrániť predložením požadovaných dôkazov na objasnenie sporných skutočností. Týmto došlo k
presunu dôkazného bremena späť na žalobcu. Žalobca v tejto súvislosti nepredložil žiadne také dôkazy,
ktoré by hodnoverným a nespochybniteľným spôsobom preukazovali, že deklarované výdavky (náklady)

boli uskutočnené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie jeho príjmov. Teda vo vzťahu k preukázaniu
podmienok uplatnených daňových výdavkov (nákladov), toto dôkazné bremeno žalobca neuniesol,
v dôsledku čoho je záver daňových orgánov o neuznaní daňových výdavkov a ich vylúčení z daňových
výdavkov v zmysle ustanovení zákona o dani z príjmov, dôvodný a správny, súladný s ustanoveniami §
2 písm. i) v nadväznosti na § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov.

42. Žalobca poukázal na to, že v Protokole sú zahrnuté výdavky na včelstvá, ovce a koňa, pričom
namietal, že správca dane v skutkovo zhodných prípadoch, bez odôvodnenia, rozdielne posudzoval
zaúčtované výdavky, čím sa žalovaný vôbec nezaoberal. Správny súd má za to, že žalovaný neporušil
§ 3 ods. 9 Daňového poriadku, keďže v predmetnej veci išlo o výdavky (náklady) za krmivo pre psov,

ktoré neboli skutkovo zhodné s výdavkami (nákladmi) súvisiacimi s chovom včiel a oviec. Z vyjadrenia
žalobcu, ktoré podal na ústnom pojednávaní dňa 05.03.2021 (zápisnica č. 100383405/2021) a z
predloženého rozhodnutia č. 500/1814/20138/2017 zo dňa 30.11.2017, vyplýva, že Pôdohospodárska
platobná agentúra schválila žalobcovi poskytnutie podpory formou jednotnej podpory na plochu, platby
na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie, platby na chov bahníc, jariek

a kôz a platby pre vybrané oblasti s prírodnými alebo inými obmedzeniami. Týmto dôkazom žalobca
preukázal, že zaúčtované výdavky (náklady) na včelstvo a ovce sú opodstatnené. Vzhľadom na iný
skutkovýstavtýkajúcisatýchtovýdavkovtaksprávcadanepristupovalsprávne,keďichhodnotilodlišne.
Námietka žalobcu tak nie je dôvodná.

43. K námietke nevykonania dôkazu výsluchom svedka G. D. J. bez zákonného odôvodnenia, správny
súd uvádza, že žalobca v žalobe neuviedol, čo by sa malo predmetných výsluchom zistiť a aký podstatný
dopad by mohol mať výsluch tohto svedka na rozhodnutie správcu dane. Ide o všeobecnú námietku,
ktorá je z dôvodu jej nekonkrétnosti nepreskúmateľná správnym súdom. Navyše, v súlade s § 24 ods. 2
Daňového poriadku je to správca dane, ktorý vedie dokazovanie, teda rozhoduje aj o tom, aké dôkazy

a akým spôsobom vykoná. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca neuviedol v čom vidí
nezákonnosť zasahujúcu do jeho práv, ani netvrdil a nekonkretizoval nezákonnosť voči preskúmavaným
rozhodnutiam. Je potrebné uviesť, že správny súd prieskum vykonáva v rozsahu a z dôvodov správnej
žaloby, pokiaľ nejde o prípady vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pod ktoré ale prejednávaná vec nespadá.Práve rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd pri prieskume napadnutého rozhodnutia vedený a
limitovaný. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti napadnutého
rozhodnutia vyhľadávať, ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti uvedené v žalobe podľa

obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia napadnutého rozhodnutia za žalobcu konkretizovať.
Žalobcom v žalobe uvedené všeobecne formulované a nekonkrétne žalobné námietky, ktoré z tohto
dôvodu možno považovať len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu s rozhodnutiami správcu
dane a žalovaného, resp. s hodnotením veci orgánmi verejnej správy, bránia tomu, aby správny súd na
ich základe konštatoval nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového

rozhodnutia.

44. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo
nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby
posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný

stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade
so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo
vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia alebo
opatrenia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho
jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol

v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia (§ 135 ods. 1 SSP).
Preto v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie,
ktoréjenevyhnutnénapreskúmaniezákonnostinapadnutéhorozhodnutia,t.j.jehorozsahjeobmedzený
účelom správneho súdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať
činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda

posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000). Súdny prieskum
v predmetnej veci nie je absolútny, ale je limitovaný žalobnými bodmi, teda namietanými skutkovými
a právnymi dôvodmi tvrdenej nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, uplatnenými žalobcom v lehote
na podanie správnej žaloby. Na neskôr uplatnené žalobné body napr. v replike, resp. prednesené na
pojednávaní správny súd neprihliada.

45. Správny súd uvádza, že po preskúmaní správnej žaloby a vyjadrenia žalovaného, ako aj
administratívneho spisu, dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za
súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného ako aj správcu dane vedúci
k vydaniu napadnutého a prvostupňového rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že správca dane

vykonal vo veci rozsiahle, efektívne, dostatočné dokazovanie, o čom svedčí obsah administratívneho
spisu. Z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, keď svoje úvahy, vedúce ho k
ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnil a takto zistený skutkový stav správne právne posúdil.
Žalovaný následne preskúmal skutkový stav a postup správcu dane a napadnuté rozhodnutie náležite
odôvodnil. Správny súd opakovane uvádza, že rozsah a obsah prieskumu žalobou napadnutého

rozhodnutia je striktne vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe.
Všeobecné námietky nezákonnosti, obsahujúce tvrdenia žalobcu, podľa ktorého je napadnuté
rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci bez konkrétnej skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej
sa k preskúmavanému konkrétnemu prípadu, žiadny priestor takémuto prieskumu nedáva, a preto

musia byť aj z tohto dôvodu vyhodnotené ako nedôvodné. Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo
napadnuté rozhodnutie založené, nie sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje jeho nezákonnosť. Z
uvedenýchdôvodovsprávnysúddospelkzáveru,ženámietkyuvedenévžalobeneodôvodňujúzrušenie
napadnutého rozhodnutia žalovaného a ani prvostupňového rozhodnutia správcu dane, a preto žalobu
ako nedôvodnú podľa § 190 SSP v celom rozsahu zamietol.

46. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP spôsobom uvedeným
vo výroku rozsudku. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu právo na náhradu trov konania nepatrí
(a contrario). Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom
správnysúdnezistilžiadnevýnimočnédôvody,prektorébymumalibyťtrovykonaniavočineúspešnému

žalobcovi priznané. Zaplatenie eventuálnych trov konania žalovaného nemožno od žalobcu spravodlivo
požadovať.

47. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/

(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).