Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, April 24, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/184/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201141
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201141.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

16 BA-1S/184/2021

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,
LLM., a z členky a člena senátu JUDr. Ingridy Hudecovej a JUDr. Lukáša Galla (sudca spravodajca),
vo veci žalobcu: ŽIAREC, poľnohospodárske družstvo, so sídlom 027 44 Tvrdošín, IČO: 00 191 175,
zastúpeného: Mgr. Igorom Paliderom, advokátom, so sídlom Klinec II 215/29, 029 43 Zubrohlava,
proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova

12, 812 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. s. 5475/2021-613, č. z.
10253/2021 zo dňa 07. 05. 2021, takto

r o z h o d o l :

15 BA-1S/184/2021

I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Rozhodnutím Pôdohospodárskej platobnej agentúry (ďalej len „prvostupňový orgán“) č.
06111/2021/630-35 zo dňa 18. 03. 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) bola žalobcovi podľa
§ 41 ods. 5 zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a
investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu 31.05.2017 (ďalej

len „zákon o EŠIF“) uložená povinnosť vrátiť nenávratný finančný príspevok poskytnutý na základe
Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 041ZA060008 (ďalej len „Zmluva“) vo výške
140 519,74 Eur v dôsledku porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania podľa § 9 ods.
3 a § 40 ods. 5 písm. b) zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom v čase realizácie predmetného verejného obstarávania (ďalej
len „zákon o VO“). Finančné prostriedky boli prvostupňovým orgánom poskytnuté z Európskeho
poľnohospodárskeho fondu rozvoja vidieka vo výške 105389,80 Eur a zo štátneho rozpočtu vo

výške 35 129,94 Eur za účelom dodania tovarov definovaných v Zmluve o dielo zo dňa 14. 09.
2015 uzatvorenej medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou AKORD stavby, s. r. o, ako
zhotoviteľomdiela.Prvostupňovýorgánvodôvodnenínajskôrpoukázalnavykonanéauditnéoverovanie
Európskej komisie, ktoré sa zaoberalo uskutočneným verejným obstarávaním žalobcu vyhláseným voVestníku verejného obstarávania č. 151/2015 pod zn. 15958-WYP na predmet zákazky Rekonštrukcia
ustajňovacích priestorov HD a dojárne PD Žiarec Tvrdošín, ktorú mal žalobca realizovať ako podlimitnú
zákazku na uskutočnenie stavebných prác (ďalej len „predmet zákazky“). V rámci tohto konania bolo

podľa prvostupňového orgánu zistené, že žalobca zriadil na otváranie a vyhodnotenie ponúk 3-člennú
komisiu, ktorej členom bol vtedajší predseda predstavenstva žalobcu A. B. C. (ďalej len „predseda
predstavenstva“). Predseda predstavenstva bol zároveň členom dozornej rady spoločnosti AKORD,
a. s., ktorá bola vlastníkom (pozn. jediným spoločníkom) spoločnosti AKORD stavby s. r. o. od jej
založenia až do 23. 12. 2014, ktorá v predmetnom verejnom obstarávaní bola víťazným uchádzačom

a dodávateľom diela (ďalej aj ako „víťazný uchádzač“).

2. Podľa prvostupňového orgánu týmto žalobca postupoval v rozpore so základnými princípmi verejného
obstarávania uvedenými v § 9 ods. 3 zákona o VO, a to s princípmi transparentnosti a rovnakého
zaobchádzania, keď v procese predmetného verejného obstarávania sa nezaoberal a nevysporiadal
sa s existenciou potencionálneho konfliktu záujmov osôb, ktoré sa aktívne podieľali na procese

vyhodnotenia ponúk. Tento záver podľa prvostupňového orgánu je totožný aj s výsledkom kontroly
uskutočnenej v danej veci Úradom pre verejné obstarávanie uvedeným v Protokole o výsledku kontroly
č. 7772-6000/2018-OD/4 zo dňa 12. 09. 2018 (ďalej len „protokol“), v ktorom bolo konštatované, že
žalobca postupoval pri zadávaní zákazky na uskutočňovanie stavebných prác v rozpore so zákonom
o VO a takéto konanie mohlo mať vplyv na výsledok tohto verejného obstarávania. Porušeniami pravidiel

a postupov verejného obstarávania uvedených v protokole je podľa prvostupňového orgánu dôvodom
na to, aby sám uplatnil svoje dohľadové i rozhodovacie právomoci vyplývajúce zo zákona o EŠIF.

3. Rozhodnutím žalovaného č. s. 5475/2021-613, č. z. 10253/2021, zo dňa 07. 05. 2021 (ďalej
len „rozhodnutie žalovaného“ alebo „napadnuté rozhodnutie“), došlo k zamietnutiu podaného

odvolania žalobcom a k potvrdeniu prvostupňového rozhodnutia. Úvodom žalovaný zdôraznil,
že projekty financované z Európskeho poľnohospodárskeho fondu podliehajú pri ich realizácii
postupom verejného obstarávania, kedy dochádza k overovaniu dodržiavanie pravidiel a princípov
verejného obstarávania, a to princípu rovnakého zaobchádzania, princípu nediskriminácie uchádzačov
(záujemcov), transparentnosti, hospodárnosti, efektívnosti, účelnosti a účinnosti. Povinnosť, aby

prvostupňový orgán postupoval podľa § 41 zákona o EŠIF (vyzvanie prijímateľa na vrátenie
poskytnutého príspevku), je podľa žalovaného založená už len na samotnej existencii možnosti
vplyvu na výsledok verejného obstarávania porušením jeho pravidiel a postupov. V tejto súvislosti
žalovaný poukázal na auditné overovanie Európskej komisie a protokol, ktoré boli dôvodom na postup
podľa § 41 zákona o EŠIF. S odvolaním sa na protokol žalovaný uviedol, že žalobca v procese

verejného obstarávania postupoval v rozpore so základnými princípmi verejného obstarávania, kedy sa
nezaoberal existenciou potencionálneho konfliktu záujmov a toto konanie mohlo mať vplyv na výsledok
verejného obstarávania. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na smernicu Európskeho parlamentu
a Rady č. 2014/24/EÚ podľa ktorej konflikt záujmov zahŕňa každú situáciu, keď zamestnanci verejného
obstarávateľa alebo poskytovateľa obstarávacích služieb konajúceho v mene verejného obstarávateľa,

ktorí sú zapojení do vykonávania postupu obstarávania alebo môžu ovplyvniť výsledok tohto postupu,
majú priamo alebo nepriamo finančný, ekonomický alebo iný osobný záujem, ktorý možno vnímať ako
ohrozenie ich nestrannosti a nezávislosti v súvislosti s daným postupom obstarávania.

4. Podľa žalovaného predseda komisie na vyhodnotenie ponúk – predseda predstavenstva- po

oboznámení sa so zoznamom uchádzačov mal oznámiť žalobcovi, že v prípade jeho osoby môže
nastať pochybnosť o jeho nezaujatosti vo vzťahu k víťaznému uchádzačovi, teda situácia, ktoré zakladá
existenciu potencionálneho konfliktu záujmov. Zo zistení uvedených v protokole podľa žalovaného
nevyplýva, že žalobca ako subjekt znášajúci dôkazné bremeno vo vzťahu k preukazovaniu prípadného
konfliktu záujmov a vysporiadaním sa so zistenými skutočnosťami, sa v danom prípade voči uvedenému

víťaznému uchádzačovi s existenciou potencionálneho konfliktu záujmov zaoberal a v prípade takého
zistenia následne prijal vhodné opatrenia na jeho odstránenie za účelom preukázania súladu jeho
postupu so základnými princípmi verejného obstarávania. Žalovaný v danom kontexte upriamil
pozornosť na existenciu potencionálneho personálneho prepojenia medzi predsedom predstavenstva,
ktorý bol žalobcom vymenovaný ako člen komisie na vyhodnocovania ponúk v predmetnej podlimitnej

zákazke a víťazným uchádzačom. V dôsledku uvedenej skutočnosti mohla byť podľa žalovaného
ohrozená alebo narušená nestranná a objektívna realizácia predmetného verejného obstarávania.
Okrem iného žalovaný uviedol, že povinnosť vrátiť nenávratný finančný príspevok alebo jeho časťvyplývala aj zo zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku a to aj v prípade, ak by nedošlo
k aplikácii postupu podľa § 41 zákona o EŠIF.

II.
Správna žaloba

5. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca pôvodne na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu,
ktorú doručil dňa 14. 07. 2021. Žalobca považoval žalovaným konštatovaný konflikt záujmov za

nesprávne právne posúdený. Žalobca poukázal na skutočnosť, že zákon o VO v danom čase definíciu
konfliktu záujmov neobsahoval, pričom žiadna z podmienok podľa § 40 ods. 4 zákona o VO vzťahujúca
sa na nemožnosť byť členom komisie pre vyhodnocovanie ponúk sa na predsedu predstavenstva
nevzťahovali a teda nebol dôvod mať pochybnosti o jeho nezaujatosti voči uchádzačovi, ktorá v čase
prebiehajúcehoverejnéhoobstarávanianebolaanilenvlastníckyprepojená.Záveryuvedenévprotokole
preto podľa žalobcu nemajú oporu v zákone a sú svojvoľné.

6. Napadnuté rozhodnutia žalobca ďalej označil za vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového
stavu, skutkový stav bol podľa neho zistený predčasne, bez vyhodnotenia súvislostí a tiež ho považoval
za nepreskúmateľné. Žaloba upriamil pozornosť na skutočnosť, že predseda predstavenstva ostal
formálne zapísaný v spoločnosti AKORD a. s., ale nemal ani len vedomosť o bývalej majetkovej účasti

v spoločnosti víťazného uchádzača a nepoznal a ani osobne nepozná jeho štatutárneho zástupcu.
Žalobca preto podľa svojho názoru nemal dôvod uvádzať pri vyhláseniach skutočnosti o možnom
prepojení a vzniku konfliktu záujmu a voči žalovanému namietol, že s týmito skutočnosťami vo svojom
rozhodnutí nevysporiadal, čím ho zaťažil vadou nepreskúmateľnosti.

7. Žalobca namietol, že napadnuté rozhodnutie vychádza výlučne iba z protokolu, pričom obsah spisu
by podľa neho mali tvoriť ďalšie protokoly o zisteniach z troch vykonaných kontrol u žalobcu, čo sám
žalobca vytýkal aj v podanom odvolaní, pričom s touto námietkou sa žalovaný podľa jeho názoru
nevysporiadal. Podľa žalobcu orgány verejnej správy nevymedzili žiadne podrobnosti ohľadne jeho
konania, z ktorých by bolo možné presvedčivo vyvodiť záver o vzniku konfliktu záujmu, ktorý mohol

mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Za prejav nedostatočne zisteného skutkového stavu
žalobca považoval aj vyžiadanie si stanovísk od Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len „Úrad“)
ako aj od sekcie legislatívy samotného žalovaného. Orgány verejnej správy podľa žalobcu vydali svoje
rozhodnutia na základe povrchného označenia nedostatkov a bez vyslovenia záveru, akým konkrétnym
spôsobom sa mohol údajný konflikt záujmov prejaviť na výsledku verejného obstarávania. Žalobca

označil zároveň argumentáciou prvostupňového orgánu ohľadne konfliktu záujmov za hypotetickú
a súčasne dodal, že neúspešný uchádzač nepoužil žiadny revízny postup. Samotné závery orgánov
verejnej správy preto žalobca považoval za nedostatočné, keďže nebol prijatý záver o tom, či
údajný konflikt záujmov mal alebo nemal vplyv na verejné obstarávanie. V tejto súvislosti odkázal na
rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/35/2011, ako aj na rozsudok

Súdneho dvora Európskej únie z 12. 03. 2015 vo veci C-538/13 eVigilo. Závery z protokolu sú podľa
žalobcu nepoužiteľné pre prvostupňové rozhodnutie, pričom žalobca v danom kontexte dodal, že Úrad
nie je podľa Rozhodnutia Komisie EU(2013) 9527 zo dňa 19.12.2013 príslušný na zistenie konfliktu
záujmov, ale práve prvostupňový orgán.

8. Podľa žalobcu sa prvostupňový orgán v rámci daného verejného obstarávania nevysporiadal s tým,
že účasť predsedu predstavenstva v komisii na vyhodnocovanie ponúk neodradila žiadneho záujemcu
o účasť v súťaži, že žiadny uchádzač si neuplatnil žiadne revízne postupy, žiadny uchádzač nebol
vylúčený, víťazný uchádzač sa prezentoval najnižšou cenou realizovaného diela, v poradí druhý
uchádzačnespochybnilvíťaznéhouchádzača,súťažnékritériápredstavovaliobjektívnenajefektívnejšie,

najobjektívnejšie a najtransparentnejšie postupy pre zistenie a prijatie najlepšej ponuky, výsledky
zrealizovaného predmetu zákazky boli kolaudované vo vzornej kvalite, na prípadné pochybenia vo
verejnom obstarávaní neupozornil žiadny z uchádzačov, ale boli zosnované neprajníkmi žalobcu a že
žalobca sa od začiatku správal nezávisle a predvídateľne.

9. Záverečná argumentácia žalobcu spočívala v poukaze na podstatné porušenie ustanovení o konaní
pred orgánom verejnej správy, pretože bolo porušené jeho právo na dvojinštančnosť konania, kedy
žalovaný suploval prvostupňový orgán náležite odôvodniť svoje rozhodnutie a v odôvodnení odpovedal
na vytknuté nedostatky, ku ktorým sa prvostupňový orgán nevyjadril. Na základe uvedených skutočnostípreto žalobca navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím
a priznal mu právo na náhradu trov konania voči žalovanému.

III.
Vyjadrenie k žalobe

10. K žalobe sa podaním doručeným na súd dňa 12. 10. 2021 vyjadril žalovaný. Žalobca ako

obstarávateľ bol podľa žalovaného povinný postupovať v súlade so zákonom o VO, pričom táto
povinnosť mu vyplývala zo samotnej výzvy č. 6/PRV/2015, v príslušnej riadiacej dokumentácii, v Zmluve
o nenávratnom finančnom príspevku vrátane Všeobecných zmluvných podmienok, ktoré sú jej prílohou.
Protokol podľa žalovaného dostatočným spôsobom identifikoval konanie žalobcu, ktorý sa dopustil
porušenia zákona o VO, ktoré mohlo mať vplyv na jeho výsledok. Protokol bol podľa žalovaného
podkladom prvostupňového orgánu pre postup podľa § 41 zákona o EŠIF. Podkladmi pre rozhodnutie

boli aj verejne dostupné zdroje, ako napr. výkladové stanovisko ÚVO č. 3/2015 k posudzovaniu
potenciálneho konfliktu záujmov medzi verejným obstarávateľom, obstarávateľom, osobou podľa § 7
zákona o VO a uchádzačom.

11. Podľa názoru žalovaného bolo zámerom žalobcu umelo vytvárať podmienky na poskytnutie podpory,

pretože došlo k preukázaniu rozhodnutia žalobcu konať spôsobom rozporným s cieľmi poskytovania
podpory poľnohospodárom, ktorí spĺňajú legislatívne podmienky. Od žalobcu sa podľa žalovaného
požadovala základná znalosť okolností zakladajúcich rozpornosť konania s cieľmi právnych predpisov
Európskej únie. Žalovaný považoval konanie žalobcu za simuláciu podmienok potrebných pre získanie
neoprávnenej výhody a preto nemohli u neho vzniknúť legitímne očakávania, že voči jeho konaniu

nebudú uplatnené príslušné následky. Okrem orgánov verejnej správy je aj žalobca podľa žalovaného
povinný zabezpečiť ochranu finančných záujmov Európskej únie.

12. Žalovaný ďalej uviedol, že Úrad nebol kompetentný na to, aby sa vo svojom stanovisku vyjadril aj k
vplyvu žalobcovho konania na výsledok verejného obstarávania, pretože o uložení korekcie a stanovení

jej výšky rozhoduje riadiaci orgán. Protokol nebol podľa žalovaného individuálnym správnym aktom, ale
bol pre prvostupňový orgán podkladom na základe ktorého rozhodol o vrátení poskytnutého príspevku.
Podľa žalovaného Úrad je orgánom príslušným na výkon kontroly verejného obstarávania realizovaného
prijímateľmi nenávratného finančného príspevku z programu rozvoja vidieka. Skutočnosť, že uchádzači,
záujemcovia a iné oprávnené osoby nepodali žiadosť o nápravu podľa § 136 zákona o VO, resp.

nepodali námietky podľa § 138 zákona o VO, príp. sa nevykonala kontrola realizovaného verejného
obstarávania pred uzavretím zmluvy podľa žalovaného neznamená, že sa žalobca nedopustil porušenia
zákona o VO. Žalovaný tiež dodal, že doplnenie odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia napadnutým
rozhodnutím nie je zmenou rozhodnutia a nie je povinnosťou v takomto prípade, aby odvolací orgán
zrušil prvostupňové rozhodnutie. Podľa názoru žalovaného prvostupňový orgán pri vydávaní svojho

rozhodnutia rešpektoval hmotnoprávne i procesnoprávne predpisy, žalobca sa mal možnosť vyjadriť ku
všetkým podkladom tohto rozhodnutia .

13. Žalovaný vo svojom vyjadrení zotrval na skutkovom a právnom posúdení veci napadnutého
rozhodnutia a žalobu navrhol zamietnuť ako nedôvodnú.

IV.
Replika žalobcu

14. K vyjadreniu žalovaného sa podaním doručeným na súd dňa 19.11.2021 vyjadril žalobca (ďalej len
„replika“). Žalobca uviedol, že skutkový stav nebol náležite zistený a rozhodnutiam orgánov verejnej
správy chýba ustálenie skutkového stav a uvedenie úvah, ktorými sa tieto orgány riadili pri vydávaní
rozhodnutí. Žalobca tiež uviedol, že vo výroku prvostupňového orgánu sa nenachádza označenie

konania, ktorým mal žalobca porušiť konkrétnu povinnosť, pričom táto povinnosť musí byť presne
špecifikovaná a také konanie musí byť presne vymedzené. Jediným podkladom, z ktorého vychádzal
prvostupňový orgán bol podľa žalobcu len protokol, ktorý nemožno považovať za vierohodný a za
dostatočný na uplatnenie 100 % korekcie. Postup prvostupňového orgánu bol podľa žalobcu tendenčnýa viedol k vydaniu zmätočného rozhodnutia. V závere žalobca uviedol, že nikdy nebolo jeho zámerom
simulovať podmienky na získanie neoprávnených výhod, o čom svedčí skutočnosť, že stavba kravína
bola v súlade so súťažnou dokumentáciou riadne zhotovená a skolaudovaná za cenu, ktorú Úrad

považoval za príliš nízku.

V.
Duplika žalovaného

15. K replike sa podaním doručeným na súd dňa 07.10.2024 vyjadril žalovaný (ďalej len „duplika“).
Žalovaný sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu, že protokol bol jediným podkladom, z ktorého
prvostupňový orgán vychádzal. Povinnosť postupovať pri obstarávaní tovarov, stavebných prác

a služieb, ktoré sú financované z verejných prostriedkov, vyplývala pre žalobcu z Výzvy č. 6/
PRV/2015, zo záväznej riadiacej dokumentácie a tiež zo samotnej Zmluvy o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku č. 041ZA060008 z 1. marca 2016. Závery Úradu uvedené v protokole o tom,
že zo strany žalobcu došlo k porušeniu zákona o VO a teda k porušeniu podmienky poskytnutia
príspevku nie je možné podľa žalovaného považovať za domnienky. Prvostupňovému orgánu nie je

možné podľa žalovaného vyčítať, že sa na základe žiadosti o súčinnosť snažil nadobudnúť jednoznačné
stanovisko, aby Úrad vykonal kontrolu s jednoznačnejším záverom, pričom úrad nemá právomoc
riešiť otázky určovania korekcií, pretože o nich rozhoduje prvostupňový orgán. Absenciu právomoci
Úradu pre verejné obstarávanie určiť korekciu, resp. finančnú sankciu nemožno podľa žalovaného
zamieňať s jeho právomocou udeliť sankciu podľa § 149 zákona o VO. Postup podľa § 41 zákona

o EŠIF predstavuje podľa žalovaného vykonanie vysporiadania finančných vzťahov, t. j. postup
domáhania sa vrátenia poskytnutého príspevku, ktorého nevyhnutným predpokladom je tak, jeho
predchádzajúce poskytnutie spojené s presvedčením prvostupňového orgánu v určitom čase o splnení
všetkýchpredpokladov,ktorézákonoEŠIFsovznikomprávnehonárokunaposkytnutiepríspevkuspája.
Úlohou Úradu je podľa žalovaného práve revíznym postupom zistiť, či postup žalobcu bol alebo nebol

v súlade so zákonom o VO a či prípadné porušenie jeho ustanovení malo, mohlo mať alebo nemalo
vplyv na výsledok verejného obstarávania. Výrok prvostupňového rozhodnutia považoval žalovaný
za súladný s požiadavkami zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov. Žalovaný v závere zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii a žalobu
navrhol zamietnuť.

VI.
Prerušenie konania a pokračovanie v konaní

16. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/184/2021-170 zo dňa 11.02. 2022 bolo rozhodnuté
o prerušení konania do právoplatného skončenia mimo odvolacieho konania o preskúmanie rozhodnutia

žalovaného. Dôvodom na prerušenie konania bola skutočnosť, že žalovaný podaním zo dňa 20.
12. 2021 oznámil súdu začatie správneho konania o mimoriadnom opravnom prostriedku vo vzťahu
k napadnutému rozhodnutiu zo strany ministra žalovaného, ktoré začalo dňa 15.12.2021 doručením
oznámenia žalobcovi o začatí konania vo veci preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

17. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/184/2021-188 zo dňa 12. 04. 2022 bolo rozhodnuté
o pokračovaní v konaní z dôvodu, že podaním doručeným súdu dňa 23. 03. 2022 žalovaný súčasne
doručil právoplatné rozhodnutie žalovaného č. 3310/2022-420, č. z. 4973/2022 zo dňa 09. 03. 2022,
ktorým bolo rozhodnuté o zastavení konania vo veci preskúmania napadnutého rozhodnutia mimo
odvolacieho konania zo dňa 15.12.2012.

VII.
Relevantná právna úprava

18. Podľa § 3 ods. 2 zákona o EŠIF na účely tohto zákona sa ďalej rozumie

písm. b) prijímateľom osoba od nadobudnutia účinnosti zmluvy alebo právoplatnosti rozhodnutia podľa
§ 16 ods. 2, ktorej bola schválená žiadosť v konaní podľa tohto zákona,písm. e) žiadateľom osoba, ktorá žiada o poskytnutie príspevku do nadobudnutia účinnosti zmluvy alebo
právoplatnosti rozhodnutia podľa § 16 ods. 2 alebo predkladá projektový zámer.

písm. f) poskytovateľom riadiaci orgán alebo Pôdohospodárska platobná agentúra (ďalej len
"agentúra") pre poskytovanie príspevku z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka;
poskytovateľom môže byť sprostredkovateľský orgán, ak ho tým riadiaci orgán poverí.

19. Podľa § 41 ods. 1 zákona o EŠIF ak poskytovateľ zistí porušenie pravidiel a postupov verejného

obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, vyzve prijímateľa v
súlade s podmienkami zmluvy na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky.

20. Podľa § 41 ods. 2 zákona o EŠIF ak prijímateľ nevráti poskytnutý príspevok alebo jeho časť na
základe výzvy podľa odseku 1, poskytovateľ podá podnet Úradu pre verejné obstarávanie

21. Podľa § 41 ods. 3 zákona o EŠIF ak bolo na základe podnetu podľa odseku 2 zistené porušenie
pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole,102) ktoré malo alebo mohlo mať
vplyv na výsledok verejného obstarávania, poskytovateľ rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy
uvedenej vo výzve podľa odseku 1, najviac však do výšky 100 % poskytnutého príspevku alebo jeho
časti na predmet zákazky.

22. Podľa § 41 ods. 4 zákona o EŠIF poskytovateľ bezodkladne oznámi prijímateľovi pripravované
vykonanie vzájomného započítania pohľadávky z príspevku alebo pohľadávky z rozhodnutia voči
pohľadávke prijímateľa na poskytnutie príspevku alebo jeho časti. Ak prijímateľ s jednostranným
započítaním pohľadávok z príspevku voči pohľadávke prijímateľa na poskytnutie príspevku alebo jeho

časti nesúhlasí, je povinný to oznámiť poskytovateľovi do troch dní od dňa doručenia oznámenia podľa
predchádzajúcej vety.

23. Podľa § 41 ods. 5 zákona o EŠIF ak prijímateľ nevráti poskytnutý príspevok alebo jeho časť na
základe výzvy podľa odseku 4, poskytovateľ rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej

vo výzve podľa odseku 4, najviac však do výšky 100 % poskytnutého príspevku alebo jeho časti na
predmet zákazky.

24. Podľa § 52 ods. 1 zákona o EŠIF ak poskytovateľ zistí porušenie pravidiel a postupov verejného
obstarávania, pri ktorom bolo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenie použité

ako výzva na súťaž alebo výzva na predkladanie ponúk odoslané na uverejnenie do 17. apríla
2016, a porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, postupuje tento
poskytovateľ podľa predpisov účinných do 31. mája 2017.

25. Podľa § 9 ods. 3 zákona o VO pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého

zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp
hospodárnosti a efektívnosti.

26. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“) Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení

účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

VII.
Posúdenie správnej žaloby

27. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd
v Bratislave, na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende vo všetkých veciach
z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym
súdom v Bratislave (ďalej len „správny súd“) je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-1S/184/2021,

ktorá bola pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 1S/184/2021. V súlade s
platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov aprogramových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do
senátu 5S správneho súdu.

28. Za účelom prejednania žaloby správny súd nariadil na deň 10. 04. 2025 pojednávanie, na ktoré
sa dostavili obidvaja účastníci konania. Správny súd po vykonanom pojednávaní oznámil podľa § 116
SSP termín vyhlásenia rozsudku na deň 24. 04. 2025, na ktorom za prítomnosti zástupcu žalovaného
vyhlásil rozsudok.

29. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a
podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rámci žalobných bodov, vrátane
konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

30. Podstata žalobnej argumentácie spočívala v námietke nesprávneho právneho posúdenia,

svojvoľnosti argumentácie a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci ohľadne záverov
žalovaného o možnom konflikte záujmov predsedu predstavenstva s víťazným uchádzačom. Žalobca
tiež predniesol argumentáciu o podstatnom porušení ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy
tým,žedošlokporušeniuprávžalobcusuplovanímprvostupňovéhoorgánužalobcomnáležiteodôvodniť
svoje rozhodnutie.

31. Na úvod správny súd konštatuje, že pokiaľ žalobca považoval podanú žalobu za žalobu podanú
vo veci správneho trestania, a to najmä s dôrazom na rozsudok Krajského súdu v Bratislave pod
sp. zn. 1S/143/2020 zo dňa 15. 10. 2020, tak v tomto rozsudku bolo predmetom posudzovania
vrátenie vyššej sumy ako bola pôvodne poskytnutá, čo podľa nadväzujúceho rozsudku Najvyššieho

správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/29/2021 zo dňa 12. 07. 2023 znamenalo, že išlo
o vec správneho trestania. V aktuálne posudzovanej veci ide ale o odlišný skutkový a právny stav, kedy
napadnutým rozhodnutím došlo k potvrdeniu uloženej povinnosti prvostupňovým rozhodnutím vrátiť
sumu len v poskytnutej výške a nie v sume vyššej, čo je uvedenou rozhodovacou činnosťou považované
za správne opatrenie a nie správne trestanie.

32. Správny súd na základe žalobnej námietky preskúmal závery napadnutého rozhodnutia ohľadne
právneho posúdenia možného konfliktu záujmov predsedu predstavenstva - A. B. C. - ako predsedu
komisie pre vyhodnocovanie ponúk v rámci obstarávania predmetu zákazky a víťazného uchádzača.
Žalovaný pri svojich záveroch vychádzal zo zistení uvedených v protokole, ktoré mali podklad v údajoch

z Obchodného registra Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, a tiež v výkladového stanoviska
Úradu č. 3/2015 zo dňa 06.05.2015 a zo zmluvy (ďalej len „zistenia orgánov verejnej správy“).
Zistenia týkajúce sa protokolu uvádzajú, že predseda predstavenstva bol v čase realizácie predmetného
verejného obstarávania členom dozornej rady spoločnosti AKORD, a. s., ktorá zároveň bola 100%
vlastníkom (pozn. jediným spoločníkom) víťazného uchádzača v období od 07. 04. 2009 (pozn. deň

zápisu do obchodného registra) do 23.12.2014, odkedy spoločnosť AKORD stavby a. s. prestala vlastniť
(pozn. prestala byť spoločníkom) víťazného uchádzača. Obidve spoločnosti mali podľa týchto zistení
rovnaké sídlo.

33. V kontexte zistení uvádzaných v protokole správny súd na námietku žalobcu, že závery z protokolu

boli prevzaté žalovaným do napadnutého rozhodnutia uvádza, že predmetné závery už nepodliehajú
posudzovaniu a kontrolovaniu iným správnym orgánom a tento ani nerealizuje správnu úvahu, nakoľko
by sa tým vstupovalo do právomoci Úradu ako orgánu odborne spôsobilému na posudzovanie týchto
otázok. (obdobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/29/2021
zo dňa 12. 07. 2023, bod 77). Protokol bol preto relevantným podkladom pre vydanie napadnutého

rozhodnutia, ktorý žalobca mal možnosť napadnúť v rámci svojej žalobnej argumentácie, čo ale sám
neurobil.

34. Správny súd v spojitosti s uvedenými zisteniami považoval za potrebné ďalej dodať, že zo všeobecne
dostupných (zverejnených) údajov obchodného registra, ktoré podľa § 122 SSP majú povahu tzv.

notoriet a nepodliehajú dokazovaniu, súčasne vyplýva, že predseda predstavenstva zastával v čase
vyhodnocovaniaponúkspoluskonateľomvíťaznéhouchádzačaajedinýmspoločníkomtejtospoločnosti
C. D. funkciu člena dozornej rady spoločnosti AKORD, a. s., a to od 04 .05. 2014 do 05. 05. 2016.35. Správny súd ďalej poukazuje aj na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. III. ÚS 296/2024 zo dňa 30.05.2024, z ktorej na daný prípad vyplýva (bod 24), že „porušenie
zásady transparentnosti nastáva nezávisle na tom, či sa podarí preukázať porušenie niektorej zákonnej

povinnosti. K porušeniu zásady transparentnosti, a teda aj zákona č. 25/2006 Z. z. môže dôjsť
taktiež vtedy, pokiaľ sa v postupe verejného obstarávateľa vyskytujú také prvky, ktoré by vzbudzovali
pochybnosti o pravých dôvodoch jednotlivých krokov verejného obstarávateľa. Podmienkou dodržania
princípu transparentnosti je priebeh verejného obstarávania takým spôsobom, ktorý sa navonok javí ako
férový a riadny. Motívy jednotlivých osôb participujúcich na výbere uchádzačov o zákazku (či by išlo o

motívy zákonné, no dané neschopnosťou navonok pôsobiť férovo a riadne, prípadne nezákonné alebo
dokonca kriminálne) sú v tomto ohľade pre posúdenie porušenia zásady transparentnosti irelevantné.
25. Rekapitulované dôvody veľmi vhodne dopĺňa rozsudok Súdneho dvora C-538/13, podľa ktorého sa
ustanovenia smernice majú vykladať v tom zmysle, že v zásade nebránia tomu, aby bola protiprávnosť
vyhodnotenia ponúk uchádzačov konštatovaná iba z dôvodu, že vybraný uchádzač o zákazku mal
významné väzby s odborníkmi vymenovanými verejným obstarávateľom, ktorí vyhodnotili ponuky.

Verejný obstarávateľ je v každom prípade povinný overiť existenciu prípadných konfliktov záujmov a
prijať vhodné opatrenia na to, aby im zabránil, odhalil ich a ich odstránil. (...) citovaný výrok rozsudku
Súdneho dvora nie je kondicionálne naviazaný na určitý druhovo ohraničený okruh skutkových situácií,
keďže od verejného obstarávateľa očakáva, že prípadný konflikt záujmov bude overovať a eliminovať
v každom prípade. Súdny dvor, obdobne ako krajský súd a v ňom rekapitulovaná ustálená judikatúra,

zjavnechápetransparentnosťvproceseverejnéhoobstarávaniaakoprincíp,ktorýjehodnýochranysám
osebe, teda aj bez ďalších negatívnych dopadov jeho porušenia na výsledky verejného obstarávania.
Ústavný súd chápe, že v dôsledku uvedeného prístupu sa zákonná podmienka formulovaná v § 149
ods. 2 písm. i) zákona č. 25/2006 Z. z. a spočívajúca v existencii príčinnej súvislosti medzi porušením
transparentnosti a vyhodnotením ponúk alebo výberom záujemcov či uchádzačov relativizuje. Správne

súdy sa však v sťažovateľovej veci zaoberali aj predmetnou podmienkou vzniku zodpovednosti za
správny delikt.
26. Ústavný súd najprv pripomína, že už úrad podrobne rekapituloval faktory svedčiace o existencii
príčinnej súvislosti medzi zisteným konfliktom záujmov (a tým aj princípu transparentnosti), keď
zdôraznil, že primátor sťažovateľa ako osoba, prostredníctvom ktorej sa sťažovateľ ocitol v konflikte

záujmov, osobne podpísal list „Zaslanie výzvy na predkladanie ponúk“, ktorý bol spoločnosti X (v
ktorej bol primátorov brat konateľom a spoločníkom), doručený a v ktorom priamo túto spoločnosť
vyzýva na predloženie ponuky do verejného obstarávania. Primátor sťažovateľa vymenoval hodnotiacu
komisiu a podpísal aj oznámenie o výsledku vyhodnotenia ponúk doručované úspešnému uchádzačovi
spoločnosti X. Rovnako uzatvoril so spoločnosťou X. zmluvu o dielo, ktorá bola výsledkom verejného

obstarávania. Popísaná aktivita primátora sťažovateľa, v ktorej sa aj obsahovo odzrkadľuje konflikt
záujmov sťažovateľa ako verejného obstarávateľa, viedla k účasti spoločnosti X na verejnom
obstarávaní, čo je determinant, bez ktorého by úspech uvedenej spoločnosti vo verejnom obstarávaní
neprichádzal do úvahy. Ústavný súd tak nesúhlasí s hodnotením sťažovateľa, podľa ktorého správne
súdy opomenuli, že vždy je potrebné skúmať a preukázať, či možný konflikt záujmov mal relevantný

vplyv na výsledok verejného obstarávania. Z rovnakého dôvodu tak záver krajského súdu v bode 63
odôvodnenia jeho rozsudku, ako ani potvrdzujúce hodnotenie najvyššieho správneho súdu v bode 31
napadnutého rozsudku nie sú ústavne spochybniteľné, obzvlášť, ak v správnej žalobe sťažovateľ k
otázke príčinnej súvislosti iba namietal, že úrad ako žalovaný správny orgán neuviedol, aká je príčinná
súvislosť medzi dosiaľ nikde neuvedeným skutkom a dosiaľ nikde neuvedeným dôsledkom takého

skutku.“

36. Z týchto záverov správny súd následne vyvodil, že prípadný konflikt záujmov sa v rámci
verejného obstarávania posudzuje z objektívneho hľadiska, kedy postačuje tzv. zdanie konfliktu záujmu,
ktorého intenzitu je potrebné zo strany verejného obstarávateľa (obstarávateľa) vyhodnotiť. Zároveň

z uvedeného rozhodnutia ústavného súdu vyplýva, že verejný obstarávateľ (obstarávateľ) je povinný
v rámci verejného obstarávania vystupovať iniciatívne a vykonať preventívne opatrenia za účelom
zamedzenia prípadného konfliktu záujmov a tiež opatrenia na jeho následné odstránenie. Za relevantnú
skutočnosť preto bude možné považovať už samotný vzťah a väzby prihláseného uchádzača voči
členom komisie, ktorá vyhodnocuje predložené ponuky v rámci verejného obstarávania. V tomto

rozsahu je preto potrebné vykladať aj jednotlivé ustanovenia § 41 ods. 1 zákona o EŠIF.

37. Správny súd po uvedenom vyhodnotení zistení orgánov verejnej správy týkajúcich sa vzťahu
medzi predsedom predstavenstva a víťazným uchádzačom prijal záver, že existuje odôvodnenýpredpoklad o prítomnosti konfliktu záujmov medzi týmito dvomi subjektmi, a to vo forme personálneho
a ekonomického prepojenia.

38. Pojem konflikt záujmov zaviedla do svojich ustanovení v čl. 24 Smernica Európskeho parlamentu
a Rady 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES, ktorá bola zverejnená
v Úradnom vestníku EÚ 28.03.2014. Konflikt záujmov podľa tejto smernice zahŕňa prinajmenšom
každú situáciu, keď zamestnanci verejného obstarávateľa alebo poskytovateľa obstarávacích služieb
konajúceho v mene verejného obstarávateľa, ktorí sú zapojení do vykonávania postupu obstarávania

alebo môžu ovplyvniť výsledok tohto postupu, majú priamo alebo nepriamo finančný, ekonomický alebo
iný osobný záujem, ktorý možno vnímať ako ohrozenie ich nestrannosti a nezávislosti v súvislosti s
daným postupom obstarávania. Aj sám žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia (str. 12) poukázal
na úpravu konfliktu záujmov podľa citovanej smernice, pričom v súvislosti s problematikou konfliktu
záujmov upriamil pozornosť aj na čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 57 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na

všeobecný rozpočet Únie a zrušení nariadenia Rady (ES, Euroatom) č. 1605/2002. Zároveň s odvolaním
sa na Výkladové stanovisko Úradu č. 3/2015 k posudzovaniu potencionálneho konfliktu záujmov medzi
verejným obstarávateľom, obstarávateľom, osobou podľa § 7 zákona o VO a uchádzačom žalovaný
uviedol argumentáciu o povinnosti verejného obstarávateľa prijať primerané opatrenia na predchádzanie
konfliktu záujmov a uskutočniť nápravu, ak takýto konflikt záujmov bol identifikovaný.

39. Správny súd v súvislosti so žalobnou námietkou týkajúcou sa absencie definície konfliktu záujmov
v zákone o VO uvádza, že napriek tomu, že zákon č. 25/2006 Z.z. v čase vyhlásenia verejného
obstarávania neobsahoval výslovnú úpravu konfliktu záujmov, z povinnosti zabezpečenia princípu
transparentnosti vo verejnom obstarávaní vyplýva, že konflikt záujmov zahŕňa prinajmenšom každú

situáciu, keď osoby na strane verejného obstarávateľa zapojené do postupu verejného obstarávania
ovplyvnia alebo môžu ovplyvniť jeho výsledok, majú priamo alebo nepriamo finančný, ekonomický alebo
iný osobný záujem, ktorý možno pokladať za ohrozenie ich nestrannosti a nezávislosti v súvislosti
so zvoleným postupom verejného obstarávania. Konflikt záujmov má objektívny charakter a pri jeho
vymedzení nemožno zohľadniť úmysel dotknutých osôb, najmä ich dobrú vieru (C-315/99 P, T-415/10).

Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-538/13 je aplikovateľné aj v predmetnej právnej veci a
týka sa výkladu princípu transparentnosti a smernice 2004/18/ES. Už v roku 2004 bol právny stav
v EÚ v oblasti verejného obstarávania taký, že konflikt záujmov osôb zainteresovaných vo verejnom
obstarávaní predstavoval porušenie princípu transparentnosti (rozsudok Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 2S/33/2018 zo dňa 11.3.2020). Vzhľadom na reguláciu v sekundárnom únijovom práve a na ňu

nadväzujúce rozhodnutia Súdneho dvora tvoril zákaz konfliktu záujmov súčasť princípu transparentnosti
už v čase, keď predmetné verejné obstarávanie prebehlo. Explicitné zakotvenie určitého pravidla
v neskoršej právnej úprave nemusí nevyhnutne znamenať, že také pravidlo implicitne nebolo obsiahnuté
v predošlej právnej úprave. Výklad vzťahu oboch takýchto predpisov môže smerovať aj k záveru,
že v neskoršej právnej úprave zákonodarca iba výslovne potvrdil pravidlo, ktoré bolo vyvoditeľné

prípustnými výkladovými metódami už aj zo skoršej právnej úpravy. (obdobne aj uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 296/2024 zo dňa 30.05.2024, bod 20, 21).

40. Ústavný súd sa v citovanom uznesení stotožnil s argumentáciou uvedenou v rozsudku Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 2S/33/2018 zo dňa 11.3.2020 a v rozsudku Najvyššieho správneho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 5Asan/17/2020, zo dňa 26. 10. 2022, bod 30, ktorá ku konfliktu záujmov
uvádza, že „K obrane sťažovateľa, že zákon v čase vyhlásenia verejného obstarávania nedefinoval
pojem „konflikt záujmov“ ale až zákon č. 343/2015 Z.z. s účinnosťou od 18.04.2016 kasačný súd uvádza,
že nie je dôvodná. Ako už správne poznamenal krajský súd je potrebné vychádzať z účelu zákona č.
25/2006 Z.z. ako aj zo smerníc prevzatých do tohto zákona. V danej veci je potrebné poznamenať,

že súčasťou princípu transparentnosti verejného obstarávania je aj „konflikt záujmov“, teda skúmanie
konfliktu záujmov, jeho identifikácia a predchádzanie konfliktu záujmov, aj keď nebol výslovné uvedený
v zákone účinnom v čase vyhlásenia verejného obstarávania.“

41. Zistenia orgánov verejnej správy podľa správneho súdu boli dostačujúce na prijatie záveru, že

predseda predstavenstva bol dlhodobým členom dozornej rady spoločnosti AKORD a. s., z čoho
plynie dostatočne odôvodnený predpoklad, že z titulu svojej funkcie musel mať vedomosť o majetkovej
účasti v spoločnosti víťazného uchádzača, ktorej jediným zakladateľom a spoločníkom bola spoločnosť
AKORD a. s. Zo zistení v protokole navyše vyplýva, že predseda predstavenstva zastával pozíciučlena dozornej rady spoločnosti AKORD a. s. spoločne so štatutárnym zástupcom víťazného uchádzača
pánom C. D.. Keďže spoločnosť AKORD a. s. a spoločnosť víťazného uchádzača majú vlastné sídla na
rovnakej adrese, javí sa ako nedôveryhodná argumentácia žalobcu o tom, že predseda predstavenstva

p. C. D. nepoznal. Rovnako je možné označiť za nedôveryhodnú argumentáciu žalobcu keď uvádza, že
predseda predstavenstva nemal vedomosť o majetkovej účasti spoločnosti AKORD a. s. na spoločnosti
víťazného uchádzača, pričom predseda predstavenstva bol v čase zápisu víťazného uchádzača do
obchodného registra (t. j. jeho vzniku) členom dozornej rady spoločnosti AKORD a. s., ktorá bola
jeho jediným zakladateľom. Tieto skutočnosti preto jasne nasvedčujú, že predseda predstavenstva bol

v evidentnom konflikte záujmov voči víťaznému uchádzačovi.

42. Správny súd preto prisvedčil záverom prvostupňového orgánu ako aj žalovaného, ktoré prijali závery
o personálnom prepojení predsedu predstavenstva s víťazným uchádzačom a vyslovili pochybnosti
ohrození, príp. narušení nestrannej a objektívnej realizácii predmetného verejného obstarávania.

43. Správny súd na druhej strane neprisvedčil žalobnej námietke, že žalovaný sa nevysporiadal so
skutočnosťou, že predseda predstavenstva nemal dôvod uvádzať pri vyhláseniach člena výberovej
komisie skutočnosti o možnom prepojení vzniku konfliktu záujmu. Žalovaný na str. 13 svojho rozhodnutia
uvádzal závery, že práve predseda predstavenstva mal po oboznámení sa so zoznamom uchádzačov
oznámiťžalobcovi,ževjehoprípademôženastaťpochybnosťojehonezaujatostivovzťahukvíťaznému

uchádzačovi, teda situácie zakladajúcej existenciu potencionálneho konfliktu záujmov, čo sám neurobil.
Správny súd preto považoval za opodstatnené konštatovanie žalovaného, že žalobca ako obstarávateľ
nezaoberal potencionálnym konfliktom záujmov a neprijal žiadne vhodné opatrenia, ktoré by konflikt
záujmov voči víťaznému uchádzačovi odstránil, a to za účelom preukázania súladu jeho postupu so
základnými princípmi verejného obstarávania upravenými v § 9 ods. 3 zákona o VO. Tieto závery

žalovaného nie je možné preto označiť za nepreskúmateľné, ako v žalobných bodoch uvádzal žalobca,
pretože sa zaoberajú samotným porušením pravidiel a postupov verejného obstarávania, čo je základná
materiálnapodmienkaprevrátenieposkytnutéhopríspevkualebojehočastivzťahujúcehosanapredmet
zákazky.

44. Rovnako správny súd odmietol ako nedôvodnú argumentáciu žalobcu o tom, že žalovaný pri
svojich záveroch nedostatočne zistil skutkový stav veci. Ako už bolo uvedené v bode 32 rozsudku,
orgány verejnej správy vychádzali jednak z vlastných zistení, ale zároveň je potrebné podotknúť, že
pre konštatovanie porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania v kontexte porušenia princípu
transparentnosti postačovalo, aby orgány verejnej správy sa zaoberali primárne vzťahmi a prepojeniami

predsedu predstavenstva a víťazného uchádzača. Zistenia orgánov verejnej správy ohľadne okolností
tohto vzťahu boli podľa správneho súdu spôsobilým podkladom pre rozhodnutie prvostupňového orgánu
na vrátenie poskytnutého príspevku.

45. V danej veci je potrebné ešte dodať, že na uvádzaných zisteniach týkajúcich sa existencie konfliktu

záujmu a s tým spojenej povinnosti vrátiť poskytnutý finančný príspevok nič nemení fakt, že žiadny
z uchádzačov na verejnom obstarávaní si neuplatnil revízne postupy, že žiadny z uchádzačov nebol
vylúčený a ani to, že či predmet zákazky bol alebo nebol riadne skolaudovaný. Tieto okolnosti sú podľa
správneho súdu pre účel vedeného súdneho prieskumu bez právnej relevancie, keďže s dodržiavaním
princípov pri vedenom verejnom obstarávaní nesúvisia. Tieto závery je možné uplatniť rovnako na

žalobné námietky, ktorými žalobca poukazoval na to, že súčasťou administratívneho spisu neboli
protokoly z iných nesúvisiacich (t. j. finančných) kontrol.

46. Pokiaľ ide o žalobné námietky týkajúce sa porušenia zásady dvojinštančnosti konania správny
súd pripomína zásadu jednotnosti správneho konania, kedy prvoinštančné správne konanie tvorí

s odvolacím konaním jeden celok, z čoho vyplýva povinnosť orgánov verejnej správy zaoberať sa
v ktoromkoľvek štádiu konania každou námietkou účastníka, či inou skutočnosťou podstatnou pre
predmet konania. Princíp jednotnosti správneho konania takémuto postupu nebráni, preto ani prípadné
odstránenie nedostatkov odôvodnenia prvoinštančného správneho rozhodnutia uvedením doplňujúcich
skutočností v druhoinštančnom rozhodnutí tak nemohlo byť zákonným dôvodom pre konštatovanie

nesprávneho právneho posúdenia veci a následného zrušenia rozhodnutia žalovaného. (obdobne aj
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžk/9/2017 zo dňa 19. 06. 2018, bod 30).47. Správny súd ale v súvislosti s touto námietkou konštatuje nedostatok relevantnej žalobnej
argumentácie, kedy sám žalobca uvádza, že sa nemal možnosť vyjadriť ku skutočnostiam, ktoré uvádzal
žalovaný. Sám žalobca ale nedostatočne špecifikoval, o akú konkrétnu argumentáciu ide, pričom sám

v rámci žalobných bodov konštatuje, že žalovaný sa vyjadril k žalobcom vytýkaným nedostatkom.
Správny súd preto túto časť žalobných bodov považoval aj z dôvodu protirečivej argumentácie žalobcu
za neopodstatnenú.

48. Na základe uvedených skutočností preto správny súd nezistil prítomnosť žiadneho z nastolených

žalobných bodov a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

49. O trovách konania správny súd rozhodol v súlade s § 168 Správneho súdneho poriadku, kedy
nepriznal žalovanému ako úspešnej strane v konaní nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania,
keďže priznanie trov žalovanému je v zásade výnimočnej povahy a v danom prípade nárok na náhradu
trov nebolo možné spravodlivo požadovať.

50. Rozsudok prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442
SSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty

nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno

meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu
(§ 439 ods. 3 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.