Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 24, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-6S/42/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7023200211
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7023200211.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Jany Raganovej a z

členov senátu: JUDr. Tomáša Kuruca a JUDr. Pavla Doriča, PhD. v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. XX, D. E., právne zastúpený: Beňo & Partners advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom: Nám. sv. Egídia č. 93, 058 01 Poprad, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, so sídlom: Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. PPZ-KA1-216-004/2018-PK zo dňa 08.11.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím
č. KRPZ-KE-VO2-83-013/2017-PS zo dňa 28.05.2018 podľa § 20 ods. 1 písm. b), § 22 zákona č.
328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a v súlade s §

4 a § 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o
zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákon o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia) posúdil v súlade s § 81 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení policajtov
nárok na náhradu škody, ktorú si uplatnil bývalý policajt A. B. naposledy služobne zaradený vo funkcii

starší referent jednotky zvláštnych policajných činností pohotovostného policajného útvaru odboru
poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, a to v súvislosti so sťažením spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu - poškodenie sluchu
(akutrauma), ktorý mal utrpieť počas výkonu štátnej služby pri policajnej akcii dňa 05.02.2015 v čase
okolo 21.35 hod. v rodinnom dome č. XXX v obci E., okres Košice - okolie pri služobnom zákroku proti
F. G., ktorý s dvomi nožmi v rukách útočil na zasahujúcich policajtov, pričom policajti boli nútení proti
nemu použiť služobnú zbraň. Na základe písomnej žiadosti poškodeného - žalobcu o dávku úrazového

zabezpečenia - náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 4.290,- eur, ktoré bolo spolu
so škodovým spisom doručené dňa 21.03.2018 na Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach
po prešetrení všetkých príčin a okolností, za ktorých malo dôjsť k úrazu a sťaženie spoločenského
uplatnenia žalobcu, dávku úrazového zabezpečenia prvostupňový správny orgán nepriznal.2. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že poškodený v žiadosti doručenej
služobnému úradu dňa 11.07.2017 popísal, že dňa 05.02.2015 o 21.30 hod. utrpel služobný úraz, k

poškodeniu zdravia došlo pri výkone služobného zákroku v dome v obci Kráľovce. Počas vykonania
zákroku došlo zo strany podozrivej osoby k útoku na policajtov a následnému použitiu pridelenej
služobnej zbrane Glock 17 dvoma policajtmi, pričom padlo spolu 6 výstrelov v chodbe rodinného
domu. V tom čase sa žalobca nachádzal vo vzdialenosti do jedného metra otočený ľavou stranou
tela ku streľbe. Po ukončení zákroku pociťoval tlak v ľavom uchu, pískanie a šumenie silnej intenzity.

Uvedenú skutočnosť približne v čase o 23.15 hod. oznámil na útvare PPÚ mjr. Compľákovi. Nasledujúci
pracovný deň navštívil ambulanciu MUDr. Tomajka, ktorý rozhodol o jeho hospitalizácii a dal mu
výmenný lístok na odborné vyšetrenie. Na ORL ambulancii v Ústrednej vojenskej nemocnici SNP
v Ružomberku špecializovaný lekár odporučil hospitalizáciu a začatie liečby pre poškodenie sluchu
spôsobenúvplyvompôsobenianadmernéhohlukuspôsobenéhopočasslužobnéhozákroku.Poškodený
- žalobca však v žiadosti bližšie neuviedol v akom rozsahu a pri ktorých konkrétnych činnostiach sú

obmedzené jeho možnosti uplatniť sa v spoločenskom živote (v rodine, v spoločnosti, v práci) oproti
stavu pred poškodením zdravia. Prvostupňový správny orgán podotkol, že MUDr. Štefan Tomajko
nerozhodol o hospitalizácii poškodeného tak, ako uvádza poškodený, ale len dňa 06.02.2015 odporučil
poškodeného na odborné vyšetrenie, ktoré potom poškodený absolvoval až dňa 10.02.2015. Žiadosť
žalobcu v časti nároku na priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia spolu so súčasne

predloženým lekárskym posudkom o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, vystaveným dňa
30.06.2016 otorinolaryngológom MUDr. Stanislavom Ďuríkom, potvrdením MUDr. Mariánom Sičákom,
PhD., prednostom kliniky ORL a CHHaK Ústrednej vojenskej nemocnice SNP Ružomberok - FN, bola
odstúpená senátu škodovej komisie riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach za
účelom vykonania škodového konania. Senát škodovej komisie na svojom zasadnutí dňa 15.03.2018

prerokoval nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, o čom spísal zápis č. KRPZ-KE-
VO2-83-011/2017-PS.

3. Senát škodovej komisie zistil, že o nároku na náhradu za bolesť uplatňovaného žalobcom bolo
správnym orgánom rozhodnuté na podklade záverov ukončeného škodového konania zhrnutého v

správe o prerokovaní poškodenia č. KRPZ-KE-VO2-199-009/2015, ako aj na základe obsahu vyjadrenia
žalobcu v liste zo dňa 26.02.2016. Žalobcovi nebola priznaná náhrada za bolesť z dôvodu, že úraz,
ktorý mal utrpieť dňa 05.02.2015 bol kvalifikovaný ako úraz mimo služobný, za ktorý služobný úrad
nenesiezodpovednosť,pretožežalobcasiriadnenesplnilsvojuohlasovaciupovinnosť,čímzmarilriadne
a objektívne vyšetrenie škodovej udalosti. Žalobca si riadne nesplnil ohlasovaciu povinnosť, keďže úraz

nikomu riadne a včas neohlásil. Svedkov úrazu, ktorí by potvrdili jeho tvrdenia nemal a ani šetrením
sa nepotvrdili tvrdenia žalobcu o príčine a o okolnostiach úrazu. Z vyjadrení svedkov, ktorých označil
samotný poškodený, t.j. z vyjadrení pplk. Mgr. Zdenka Mišinu, veliteľa PPÚ OPP KRPZ Košiciach, mjr.
Ing. Patrika Compľáka, zástupcu veliteľa PPÚ OPP KRPZ v Košiciach H. I. A., veliteľa policajného
zásahu v úradných záznamoch napísaných o predmetnej škodovej udalosti totiž vyplýva, že tvrdenia

poškodeného ohľadne riadneho ohlásenia úrazu je v rozpore s ich tvrdeniami. Nebolo preukázané
riadne ohlásenie úrazu, ani tvrdenie poškodeného, že uvedenú skutočnosť približne v čase o 23.15
hod. oznámil na útvare PPÚ po ukončení a vyhodnotení akcie v zasadačke osobne a priamo A. G.
J. G. a následne na chodbe v budove mužstva aj G. H. A. K.. A. G. J. G. totiž uviedol, že až dňa
10.02.2015 informoval E. H. I. A. o tom, že poškodený si chce uplatniť nárok v súvislosti s úrazom, ktorý

sa mu mal stať pri akcii 05.02.2015. A. G. J. G. zdôraznil, že osobne sa na vyhodnotení priebehu akcie
zúčastnil, ale žiadne takéto informácie od žalobcu nedostal, preto dňa 13.02.2015 v čase o 07.55 hod.
telefonicky kontaktoval žalobcu, aby v prípade, že má zdravotné problémy v súvislosti so služobnou
činnosťou, predpísaným spôsobom tieto skutočnosti oznámil. Až po tomto telefonáte v čase o 11.18
hod. obdržal služobný email od npor. Ing. Spišáka, v ktorom sa nachádza úradný záznam poškodeného,

kde poškodený uviedol okrem iného aj to, že po ukončení akcie na vyhodnotení v zasadačke osobne a
priamo oznámil úraz veliteľovi útvaru. G. H. A. K., zástupca veliteľa uviedol, že dňa 13.02.2015 v čase
o 11.30 hod. bol vyzvaný A. G. J. G., aby sa písomne vyjadril ku skutočnostiam týkajúcim sa úrazu,
ktoré uviedol žalobca. Menovaný zdôraznil, že nemá žiadnu vedomosť o tom, že by mu žalobca úraz,
ktorý mal utrpieť pri policajnej akcii oznámil osobne, priamo, vecne alebo iným vhodným spôsobom tak,

ako to vyžaduje metodické usmernenie pri služobných úrazoch. Ak by k takémuto ohláseniu úrazu zo
strany žalobcu došlo, bezodkladne by vykonal všetky potrebné opatrenia a zabezpečil by jeho náležité
vyšetrenie. Situáciu aj vysvetlil a uviedol, že dňa 05.02.2015 po príchode na útvar v čase cca 23.10
hod. sa v zasadačke vykonávalo vyhodnotenie policajnej akcie konané v obci Kráľovce, kde vošieldnu a oznámil ukončenie policajnej akcie a následne sa odobral pred budovou mužstva, kde čakal
na ďalšie pokyny. Stál pri vstupných dverách do budovy mužstva, kadiaľ približne v čase o 23.15
hod. prechádzal okolo neho žalobca, ktorý sa však pri ňom ani nezastavil, iba v pohybe utrúsil, že

mu hučí v uchu, pričom v chôdzi pokračoval ďalej k zaparkovanému služobnému cestnému vozidlu,
ktoré stálo pred budovou mužstva. Zdôraznil, že informácia od poškodeného - žalobcu bola nepriama,
neosobná a neoficiálna, a to aj vzhľadom k tomu, že poškodený bol viackrát preškolený právnymi
predpismi upravujúcimi postup pri ohlasovaní úrazov, teda aj o úkonoch, ktorý musí poškodený policajt
bezodkladne vykonať (ako príklad uviedol, že je potrebné spísať úradný záznam o priebehu škodovej

udalosti a uviesť svedkov škodovej udalosti, podrobiť sa dychovej skúške, okamžite sa odobrať na
lekárske vyšetrenie, úraz evidovať do kníh evidencii úrazov alebo kniha mimoriadnych udalostí, atď..).
Zdôraznil, že ohlásiť úraz musí aj policajt, ktorý bol svedkom úrazu, ale ani k takémuto o hlásení
úrazu svedkom nedošlo. V závere svojho vyjadrenia uviedol, že keď dňa 03.02.2015 žalobca nastúpil
do zamestnania po predchádzajúcej práceneschopnosti požiadal o uvoľnenie z výcvikov, ktoré sa
vykonávajú v exteriéri, pretože má zdravotný problém dýchacích ciest alebo hrdla (ORL) a nechce ísť

na lekárske ošetrenie. Žiadosti žalobcu vyhovel, ale dňa 06.02.2015 pred začiatkom zamestnania mu
žalobca oznámil, že predsa len musí navštíviť svojho ošetrujúceho lekára pre pretrvávajúce problémy s
dýchacími cestami alebo hrdlom, pričom sa žalobca ani teraz vôbec nezmienil o pretrvávajúcom hučaní
v uchu.

4. Preškolenie žalobcu s predpismi na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci bolo preukázané
záznamomzoškoleniapracovníkovoochranepredpožiarmiabezpečnostiaochranyzdraviapriprácizo
dňa 29.01.2014, ktorého fotokópia bola založená do škodového spisu. Zo záznamu vyplýva, že žalobca
bol okrem iných predpisov preškolený aj s právnymi predpismi o registrovaní pracovného úrazu a
postup nadriadených pri rozhodovaní a určovaní dávok úrazového zabezpečenia. O použití ochranných

pomôcok v čase služobného zákroku bolo uvedené, že žalobca mal riadne pridelené ochranné pomôcky,
ale nepoužil ich. V závere prvostupňový správny orgán uviedol, že boli zistené aj ďalšie skutočnosti
a to, že žalobca mal otorinolaryngologické zdravotné problémy aj pred tvrdeným úrazom. V úradnom
zázname mjr. Ing. Patri Compľák totiž uviedol, že na začiatku týždňa, pred údajným úrazom, nastúpil
žalobca dňa 03.02.2015 do zamestnania po práceneschopnosti zavinenej bolesťami v krížovej oblasti a

osobne ho požiadal ako svojho priameho nadriadeného o uvoľnenie z výcviku vykonávaných v exteriéri,
pretože má zdravotný problém buď dýchacích ciest alebo hrdla, ale nechce ísť na lekárske vyšetrenie a
dá si predpísať lieky. Jeho žiadosti vyhovel, ale následne dňa 06.02.2015 pred začiatkom zamestnania
mužalobcaoznámil,žepredsalenmusínavštíviťlekáraprepretrvávajúceproblémysdýchacímicestami
alebo hrdlom. Menovaný však zdôraznil, že žalobca sa aj vtedy nezmienil o nejakom pretrvávajúcom

hučaní v uchu. O predchádzajúcich zdravotných problémoch žalobcu sa vyjadril aj A. G. J. G., ktorý
uviedol, že mu je známe, že u žalobcu už v minulosti pretrvávali ORL zdravotné problémy v súvislosti, s
ktorými bol častejšie práceneschopný. Ako už bolo konštatované, nesplnením si ohlasovacej povinnosti
na strane policajta dochádza k tomu, že policajt zmaril objektívne vyšetrenie príčin a okolností vzniku
úrazuzostranyslužobnéhoúradu,atoúmyselnealebozľahkomyseľnosti,napr.abysavyholzisťovaniu,

či v čase úrazu nejavil známky požitia alkoholu alebo iných omamných látok, či neporušil predpisy
upravujúcevykonanieslužobnejčinnostiapodobne.Zmimoslužobnéhoúrazupotomslužobnémuúradu
nevyplývajú žiadne ďalšie úkony viažuce sa k odškodneniu úrazu, ak policajt úraz, ktorý mal utrpieť v
službe neohlási, respektíve ohlási až o niekoľko dní a pri vzniku úrazu neboli svedkovia, ktorí by potvrdili,
že k úrazu policajta došlo za okolností, ktoré uvádza poškodený policajt, služobný úrad takýto úraz

kvalifikuje ako úraz mimo služobný, pretože k vzniku úrazu mohlo dôjsť za úplne iných okolností, ako
poškodený policajt uvádza, napr. v čase jeho osobného voľna, v čase pred výkonom služby alebo v čase
po ukončení výkonu štátnej služby. Na strane služobného úradu vznikajú pochybnosti, ak poškodený
policajt nemá svedkov úrazu, či k poškodeniu jeho zdravia došlo za okolností, ktoré poškodený uvádza
a či vôbec došlo k poškodeniu zdravia počas výkonu služby (pri výkone služby, v súvislosti s jej výkonom

alebo pre výkon služby). Vzhľadom k zisteným a v škodovom spise zadokumentovaných skutočnostiam,
z ktorých vyplýva, že úraz, ktorý mal poškodený - žalobca utrpieť dňa 05.02.2015 v čase okolo 21.35
hod. bol kvalifikovaný ako úraz mimo služobný, za ktorý služobný úrad nenesie zodpovednosť, nemožno
priznať ani náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, o priznanie ktorej žalobca požiadal.

5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu o nepriznaní náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
podal žalobca včas odvolanie, v ktorom uviedol, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zisteným
skutkovým stavom, ako aj s procesnými predpismi. Skonštatoval, že preukázal svoj nárok na
náhradu za bolesť lekárskym posudkom o bolestnom a nárok na náhradu za sťaženie spoločenskéhouplatnenia lekárskym posudkom o sťažení spoločenského uplatnenia. Dodáva, že z lekárskeho posudku
vypracovaného MUDr. Stanislavom Duríkom a potvrdeného G. G. L., A., vyplýva to, že trpí stredne
ťažkou nedoslýchavosťou a poruchou labyrintu, teda šumením v ľavom uchu, ktoré je natoľko závažné,

že posudzujúci lekár rozhodol o 100 % navýšení hodnoty bodov za túto diagnózu. Vzhľadom na závery
uvedené v lekárskom posudku považuje námietku správneho orgánu o absencii uvedenia konkrétnych
činností obmedzujúcich jeho možnosti uplatnenia sa v spoločenskom živote v porovnaní so stavom
pred poškodením zdravia za absolútne neopodstatnenú. Zdôrazňuje, že pri tak závažnom poškodení
jedného zo základných zmyslov človeka sú znížené jeho možnosti uplatnenia vo všetkých oblastiach

spoločenského života a v tejto súvislosti pripomína pre správny orgán známu skutočnosť, že na základe
predmetného poškodenia zdravia nie je schopný ďalej vykonávať profesiu policajta. Ďalej uviedol, že
úraz oznámil bezprostredne po zákroku ústne, čo odôvodňuje tým, že išlo o extrémne vypätú situáciu.
Doplnil, že hučanie v uchu nepovažoval za trvalý následok, lekára navštívil hneď na druhý deň, pričom
od tohto dňa až do mesiaca jún 2015 bol aj práceneschopný. Poukazuje na to, že neobstojí tvrdenie
služobného úradu o tom, že sa mal o jeho úraze dozvedieť až telefonicky dňa 10.02.2015. Má za

to, že ani oznámenie úrazu v tento deň nemožno považovať za oneskorené vzhľadom na to, že v
predmetný deň absolvoval spánkové vyšetrenie sluchu a dozvedel sa o trvalom poškodení zdravia.
Tvrdí,žežiadneustanoveniezákonač.328/2002Z.z.neustanovujelehotunaoznámenieúrazu,ktoráby
znamenala stratu nároku. Vyslovuje presvedčenie, že oznámenie čiastočnej straty sluchu v lehote 3 dní
po lekárskom potvrdení tohto stavu nemožno v žiadnom prípade považovať za oneskorené oznámenie

a stratu nároku. K nepoužitiu chráničov sluchu pri služobnom zákroku uvádza na svoju obhajobu, že
tieto nepoužil, pretože to nebolo možné pre kombináciu nosenia prilby, vysielačky a plynovej masky.
Upresňuje, že chrániče sluchu sa používajú na strelnici a pri zásahu. V situácii, v ktorej ide o život,
musí policajt predovšetkým vidieť a počuť. Toto tvrdenie opiera o vysvetlenie, že si nemožno nasadiť
slúchadlá, ktoré znížia možnosť počuť páchateľa a iné zvuky. Dodáva, že ochranné slúchadlá nepoužil

nikto z jednotky vykonávajúcej zásah. K nevykonaniu skúšky na zistenie alkoholu dáva do pozornosti,
že sa jej nepodrobil, pretože ho nikto na jej vykonanie nevyzval. Ďalej odvolateľ zastáva názor, že
správny orgán sa nevysporiadal ani s jedným vyššie uvedeným tvrdením a neodstránil žiadny vyššie
uvedený rozpor. Predovšetkým nevzal do úvahy namietané ustanovenie §176 zákona č. 73/1998 Z.z. o
štátnej službe príslušníkov PZ, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR

a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z. “), ktoré následne
parafrázuje.

6. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len žalovaný) rozhodnutím PPZ-KA1-216-004/2018-
PK zo dňa 08.11.2018 rozhodol podľa § 84 ods. 4 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení policajtov,

ako orgán oprávnený konať a rozhodnúť podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v
spojení s čl. 23 ods. 1 nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 39/2015 o organizačnom
poriadku, posúdil odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu vo veci priznania náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 4.290,- eur tak, že odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie
potvrdil.

7. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa
žalobcovi nebola priznaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 4.290,- eur za úraz,
ku ktorému malo dôjsť dňa 05.02.2015 v čase okolo 21.35 hod. v obci Kráľovce v rodinnom dome č. 105
pri služobnom zákroku proti osobe, ktorá s dvoma nožmi v rukách útočila na zasahujúcich policajtov,

ktorí boli nútení použiť strelnú zbraň, v dôsledku čoho mal žalobca podľa lekárskeho posudku o sťažení
spoločenského uplatnenia vypracovaného G. L. M. a G. G. L., A. stanovenú diagnózu, a to jednostranne
stredne ťažkú nedoslýchavosť a poruchu labyrintu s dočasnou neschopnosťou na výkon štátnej služby
v čase od 06.02.2015 do 30.06.2015, vrátane. Nárok na predmetnú dávku úrazového zabezpečenia bol
posúdený prvostupňovým orgánom podľa § 81 ods.1 písm. a) zákona zák. č. 328/2002 Z.z. na základe

žiadosti žalobcu doručenú správnemu orgánu prvého stupňa dňa 11.07.2017.

8. Žalovaný ďalej konštatoval, že prvostupňový správny orgán v dostatočnom rozsahu uviedol, ktoré
skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie a akými úvahami bol vedený pri hodnotení jednotlivých
dôkazov.Vovzťahukpredmetuarozsahudokazovaniažalovanývyjadrilnázor,žeprvostupňovýsprávny

orgán postupoval podľa zákona, ak svoje rozhodnutie oprel o vecne správne závery škodovej komisie.
Zistený skutkový stav zodpovedá obstaraným podkladom a dôkazom a je nepochybne odvodený z tých
úkonov, ktoré boli vykonané v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia. Namietanýrozpor so zisteným skutkovým stavom tak nie je namieste, pretože tento stav je nepochybne odvodený
z tých úkonov, ktoré boli vykonané v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia.

9. K tvrdeniu odvolateľa, že preukázal svoj nárok na náhradu za bolesť lekárskym posudkom o
bolestnom a nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia lekárskym posudkom o sťažení
spoločenského uplatnenia žalovaný opakovane uvádza, že skutočnosť, že odvolateľ dňa 05.02.2015
v čase približne o 23.15 hod. ohlásil poškodenie zdravia tým, že informoval zástupcu veliteľa PPÚ
o tom, že po streľbe na policajnej akcii, na ktorej sa zúčastnil, mu hučí v uchu, nebola vo vzťahu k

tomuto nadriadenému dostatočne presvedčivá, pretože ako uviedol v úradnom zázname, odvolateľ po
vyslovení tejto informácie pokračoval bez zastavenia ďalej v chôdzi k služobnému cestnému vozidlu.
Zo spisového materiálu vyplýva, že odvolateľ odišiel domov bez toho, aby o priebehu škodovej udalosti
spísal úradný záznam tak, aby mohol nadriadený škodovú udalosť riadne zaevidovať, urobiť príslušné
opatrenia a zabezpečiť náležite vyšetrenie tejto udalosti. Vo vzťahu k tejto skutočnosti je potrebné znova
konštatovať, že nedostatkom aktivity na strane odvolateľa pri prvotnej informácii o poškodení zdravia,

bola vytvorená prekážka pre spoľahlivé zistenie, či poškodenie zdravia odvolateľa skutočne vzniklo
pri plnení služobných povinností dňa 05.02.2015 a bola zmarená možnosť v krátkom čase po úraze
objektívne zistiť a vyšetriť všetky príčiny a okolnosti vzniku úrazu, napríklad aj vo vzťahu k zisteniu,
či odvolateľ nebol v čase úrazu pod vplyvom alkoholu. Ak odvolateľ utrpel úraz pri výkone štátnej
služby dňa 05.02.2015 tak, ako to tvrdí, nič mu nebránilo v tom, aby túto skutočnosť bezodkladne

riadne oznámil nadriadenému, pretože zo spisu vyplýva, že urobiť takéto oznámenie bol schopný, keďže
odišieldomov.Odvolacíorgánnespochybňujezáverylekárskehoposudku,naktorýodvolateľpoukazuje,
avšak tieto nie sú preukázateľné v príčinnej súvislosti s priebehom služobnej činnosti odvolateľa dňa
05.02.2015. Vzhľadom na uvedené skutočnosti tak prvostupňovým orgánom konštatovaná absencia
bližšieho charakterizovania konkrétnych činností obmedzujúcich možností uplatnenia sa odvolateľa

v spoločenskom živote v porovnaní so stavom pred poškodením zdravia nemá primárny význam. Z
tohto hľadiska možno súhlasiť s námietkou odvolateľa. Je však namieste zdôrazniť tú skutočnosť,
že neschopnosť vykonávať ďalej funkciu policajta z dôvodu poškodenia zdravia nebola právnym
dôvodom skončenia jeho služobného pomeru príslušníka PZ, pretože tento služobný pomer skončil
uvoľnením. Možno taktiež súhlasiť s názorom odvolateľa, že žiadne ustanovenie zákona č. 328/2002

Z.z. neustanovuje lehotu na oznámenie úrazu, ktorá by znamenala stratu nároku, avšak časové hľadisko
pre oznámenie úrazu je vymedzené v ustanovení čl. 15 ods.1 nariadenia Ministra vnútra SR č. 27/2008 o
postupe nadriadených pri rozhodovaní a určovaní dávok úrazového zabezpečenia a náhrad pozostalých
v súvislosti so služobným úrazom a chorobou z povolania v znení neskorších predpisov (ďalej len
„nariadenie ministra č. 27/2008“), podľa ktorého policajt, ktorý utrpel úraz pri výkone štátnej služby

alebo v súvislosti s výkonom štátnej služby alebo pre výkon štátnej služby bezodkladne po úraze, ak je
toho schopný, ohlási úraz svojmu priamemu nadriadenému osobne, telefonicky alebo iným, vhodným
spôsobom. Ohlásiť úraz musí aj policajt, ktorý bol svedkom úrazu policajta, a to priamemu nadriadenému
poškodeného policajta. Odvolateľ bol s nariadením ministra č. 27/2008 preukázateľne oboznámený
dňa 29.01.2014, čo deklaruje záznam zo školenia pracovníkov o ochrane pred požiarmi a bezpečnosti

a ochrany zdravia pri práci, ktorý je súčasťou súvisiaceho spisového materiálu. V tejto súvislosti je
potrebné dodať, že neoznámenie úrazu alebo včasné neoznámenie úrazu nezakladá automaticky stratu
nároku na príslušnú dávku úrazového zabezpečenia, ale časový odstup od vzniku poškodenia zdravia
do času jeho riadneho a preukázateľného oznámenia nadriadenému vytvára prekážku pre spoľahlivé
zistenie, či poškodenie zdravia skutočne vzniklo pri výkone štátnej služby alebo v súvislosti s výkonom

štátnej služby alebo pre výkon štátnej služby a teda, či v konečnom dôsledku ide o služobný úraz,
ktorý nárok na takú dávku zakladá. Obhajoba nepoužitia chráničov sluchu pri kritickom služobnom
zákroku z dôvodu prekážok v ich nasadení neobstojí, pretože veliteľ PPÚ v doplňujúcom zázname k tejto
problematike uviedol, že skúškou použitia týchto služobných pomôcok sa potvrdilo, že súčasne použitie
najmenšej ochrannej prilby veľkosti M a chráničov sluchu je možné bez problémov tak, že chrániče

sluchu priliehajú a ochranná prilba je riadne upevnená pomocou pásov pod bradou. Toto tvrdenie veliteľ
PPÚ podporil doložením fotodokumentácie zobrazujúcej súčasne nosenie ochrannej prilby a chráničov
sluchu. Odvolací organ berie na vedomie taktické dôvody ich nepoužitia pri dotknutom služobnom
zákroku, avšak zaistenie ochrany zdravia (sluchu) tak nebolo zabezpečené určenými ochrannými
služobnými prostriedkami.

10. Žalovaný k námietke odvolateľa vzťahujúcej sa na neprípustnosť liberácie podľa ustanovenia § 176
zák. č. 73/1998 Z.z. uviedol, že celkové nepriznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
nie je v napadnutom rozhodnutí svojimi dôvodmi opreté o ustanovenie § 175 ods.1 zák. č. 73/1998Z.z. Po preskúmaní odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací orgán konštatuje, že objektívna
nemožnosť preukázať príčinnú súvislosť medzi následkom (poškodením sluchu) a priebehom služobnej
činnosti odvolateľa dňa 05.02.2015, vylučuje naplnenie skutkovej podstaty služobného úrazu podľa §

174 ods.1 zák. č. 73/1998 Z.z. Odvolací orgán sa stotožňuje so záverom prvostupňového orgánu, že
úraz, ktorý utrpel odvolateľ, nemožno kvalifikovať ako služobný úraz, pretože bolo zmarené objektívne
prešetrenie okolností úrazu, a preto nemožno bez pochybností tvrdiť, že v danej veci ide o služobný
úraz. Uviedol, že výrok o nepriznaní náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je opodstatnený a
dostatočne odôvodnený.

11. Žalovaný všetky ostatné v odvolaní uplatnené námietky a tvrdenia odvolateľa označil vo vzťahu
k zákonnosti napadnutého rozhodnutia za nedôvodné, ktoré nemajú žiadny vplyv na rozhodnutie. V
tejto súvislosti poznamenal, že v odôvodnení rozhodnutia nie je povinný žalovaný na každú námietku,
tvrdenie, prípadne úvahu uvedenú v podanom odvolaní podávať stanovisko, prípadne sa s nimi
zaoberať, ak nijako neobjasňujú skutkový a právny základ napadnutého rozhodnutia, a to znamená, že

nie je potrebné, aby sa v odôvodnení rozhodnutia uvádzali odpovede na všetky, a to aj nepodstatné a
pre vec nevýznamné okolnosti alebo návrhy účastníka konania, aj keď tento ich zo svojho subjektívneho
pohľadu vníma a považuje za relevantné. Uviedol, že odvolací orgán je však povinný zistiť dôsledne
skutočný stav veci a nemôže sa teda obmedziť iba na to, čo tvrdia alebo navrhujú účastníci konania.
Napadnuté rozhodnutie bolo v rámci odvolacieho konania posúdené nezávisle po skutkovej i právnej

stránke a v súlade s požiadavkou zákonnosti a materiálnej pravdy pri rešpektovaní všetkých procesných
zásad. V súvisiacom spisovom materiály je preukázaná možnosť pre uplatnenie práv odvolateľa
vyplývajúcich z ustanovenia § 33 ods.2 Správneho poriadku, ktoré podľa napadnutého rozhodnutia
do jeho vydania nevyužil. Oprávneným konať a rozhodnúť o odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu
za služobný úrad je prezident PZ ako najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený riaditeľovi KR PZ

v Košiciach - prvostupňovému orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 58 ods.1 Správneho
poriadku). Uvedené postavenie odvolacieho orgánu a z toho vyplývajúca právomoc prezidenta PZ ako
odvolacieho organu je upravená v čl. 23 ods.1 nariadenia MV SR č. 39/2015, podľa ktorého riaditeľov
KR PZ riadi práve prezident PZ. V závere preskúmavaného rozhodnutia žalovaný konštatoval, že
preskúmaním predmetnej veci v rámci odvolacieho konania nebolo zistené také porušenie právnych

predpisov, ktoré by mohlo mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ani v odvolacom konaní
neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia. Námietky
žalobcu boli vyhodnotené v celom rozsahu ako nedôvodné.

II.
Správna žaloba

12. Žalobca správnou žalobou zo dňa 03.01.2019 žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č. PPZ-
KA1-216-004/2018-PK zo dňa 08.11.2018 v spojení s rozhodnutím riaditeľa Krajského riaditeľstva

Policajného zboru v Košiciach č. KRPZ-KE-VO2-83-013/2017-PS zo dňa 28.05.2018 a vec vrátiť
žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako člen pohotovostného
policajného útvaru sa dňa 05.02.2015 v čase približne o 21.30 hod. zúčastnil policajnej akcie v rodinnom
dome v obci Kráľovce. Bezprostredne po ukončení zákroku začal žalobca pociťovať v ľavom uchu tlak,
pískanie a šumenie. Uvedenú skutočnosť žalobca ústne oznámil nadriadenému po skončení zásahu v

čase okolo 23.15 hod. toho istého dňa, čo napokon skonštatoval samotný žalovaný na strane 9 svojho
rozhodnutia, keď uviedol, že „...informoval zástupcu veliteľa PPÚ o tom, že po streľbe na policajnej
akcii, na ktorej sa zúčastnil, mu hučí v uchu...“. Žalovaný zároveň s týmto konštatovaním nelogicky a
bez akejkoľvek opory v právnom poriadku ako aj vo vykonanom dokazovaní dodal, že táto skutočnosť
„...nebola vo vzťahu k tomuto nadriadenému dostatočne presvedčivá, pretože ...odvolateľ po vyslovení

tejto informácie pokračoval bez zastavenia ďalej v chôdzi...“. Na druhý deň, vzhľadom na to, že
obtiaže neustávali, žalobca navštívil svojho lekára, ktorý mu vypísal práceneschopnosť a odporučil ho
na odborné vyšetrenie. Dňa 10.02.2015 žalobca absolvoval odborné vyšetrenie, na základe ktorého bola
konštatovaná čiastočná strata sluchu. Žalobca oznámil služobnému úradu všetky skutočnosti potrebné
pre rozhodnutie o priznaní jednotlivých náhrad úrazového zabezpečenia podľa § 20 a nasl. zákona č.

328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov. Osobitne správnemu orgánu doručil lekárske správy
a požiadal, aby mu správny orgán oznámil, ak je potrené ich doplnenie, prípadne predloženie iných
podkladov. Správou o prerokovaní poškodenia zdravia v súvislosti s úrazom alebo chorobou z povolania
KRPZ-KE-VO2-199-009/2015-PS zo dňa 03.02.2016 služobný úrad oznámil žalobcovi, že mu nevznikánárok na dávky úrazového zabezpečenia za úraz, ktorý utrpel dňa 05.02.2015, a ktorý bol kvalifikovaný
ako mimoslužobný a služobný úrad za neho nenesie zodpovednosť. Súhlas so závermi a návrhom
komisie svojim podpisom dňa 03.02.2016 potvrdil riaditeľ KRPZ v Košiciach. Rozhodnutím správneho

orgánuprvéhostupňanebolažalobcovipriznanánáhradazaSSUsodôvodnením,žežalobcaneoznámil
svoj úraz včas a predpísaným spôsobom, po utrpení úrazu sa nepodrobil dychovej skúške na prítomnosť
alkoholu v dychu a pri zásahu nepoužil prostriedky ochrany sluchu. Správny orgán prvého stupňa
ako aj žalovaný v konaní žalobcu osobne nevypočuli. Svoje rozhodnutia odôvodnili výlučne úradnými
záznamami o výsluchoch či vyjadreniach iných osôb, a to H. A. K., G. J. G., H. I. A.. O výsluchoch týchto

osôb spísal správny orgán „úradné záznamy“, no o ich vykonaní žalobcu vopred neinformoval.

13. Žalobca v žalobe svoje stanoviská zhrnul tak, že:
a) úraz oznámil bezprostredne po zásahu ústne, čo bolo plne odôvodnené tým, že išlo o extrémne
vypätú situáciu, pri ktorej bol smrteľne postrelený páchateľ a došlo aj k strelnému poraneniu policajta.
Hučanie v uchu nepovažoval za trvalý následok a lekára navštívil hneď na druhý deň, od toho dňa

až do mesiaca jún 2015 bol aj práceneschopný, čo vyplýva z evidencie dochádzky. Neobstojí teda
tvrdenie služobného úradu, že sa mal o úraze dozvedieť až z e-mailu z 13.02.2015. To, že žalobca úraz
ústne oznámil nadriadenému po skončení zásahu v čase okolo 23.15 hod. toho istého dňa skonštatoval
samotný žalovaný na strane 9 svojho rozhodnutia, keď uviedol, že „...informoval zástupcu veliteľa
PPÚ o tom, že po streľbe na policajnej akcii, na ktorej sa zúčastnil, mu hučí v uchu...“. Žalovaný

však toto oznámenie vyhodnotil - nevedno na základe čoho - ako nedostatočne presvedčivé, lebo cit.:
„...odvolateľ po vyslovení tejto informácie pokračoval bez zastavenia ďalej v chôdzi...“. Žalovaný sám
pritom poukázal aj na ním citované interné normy, z ktorých vyplýva, že poškodený je povinný oznámiť
takúto informáciu bezodkladne, osobne, písomne, mailom, či inou vhodnou formou. Uvedené žalobca
vykonal. Konštatovanie žalovaného, že nespísal úradný záznam, nemá oporu v zákone, ani v žalovaným

citovanom nariadení ministra vnútra SR č. 27/2008.
b) ani v prípade, ak by sa za oznámenie úrazu považoval deň 13.02.2015, toto oznámenie nemožno
považovať za oneskorené, a to vzhľadom na to, že žalobca len tri dni pred tým absolvoval spánkové
vyšetrenie sluchu a dozvedel sa o trvalom porušení zdravia. Žiadne ustanovenie zákona o sociálnom
zabezpečení policajtov neustanovuje lehotu na oznámenie úrazu, ktorá by znamenala stratu nároku (s

výnimkou premlčania nároku v trojročnej premlčacej dobe). Oznámenie čiastočnej straty sluchu v lehote
troch dní po tom, čo je tento stav lekársky potvrdený, podľa žalobcu nie je v žiadnom prípade možné
považovaťzaoneskorenéoznámenieastratunároku,pretoževopačnomprípadeideokrajnešikanózny
výkon úradnej moci,
c) ochranné slúchadlá žalobca pri zásahu nepoužil preto, že to nebolo možné pre kombináciu prilby,

vysielačky a plynovej masky. Ochranné slúchadlá sa používajú na strelnici, pri zásahu, kde ide o život,
musí policajt predovšetkým počuť a vidieť. Nemôže si nasadiť slúchadlá, ktoré mu znížia možnosť počuť
páchateľa, prípadne iné zvuky a navyše ochranné slúchadlá nepoužil nikto z jednotky vykonávajúcej
zásah. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí síce tvrdil, že skúškou použitia chráničov sluchu a prilby
malo byť preukázané, že ich súčasné použitie je možné, avšak žalobca musel použiť aj vysielačku

a plynovú masku - čo však žalovaný prakticky neskúsil. Okrem toho by bolo na mieste, ak by takéto
doplnenie dokazovania bolo vykonané simuláciou reálnej situácie, teda ak by túto kompletnú výbavu
skúsil naraz použiť žalobca. Napokon už aj samotná skutočnosť, že nikto z policajtov na tomto zásahu
túto kombináciu ochranných pomôcok nepoužil, svedčí o tom, že to prakticky možné nie je.
d) skúške na prítomnosť alkoholu sa nepodrobil preto, že ho na ňu nikto nevyzval. Podľa žalobcu je

takýto argument ukážkou nedostatku úcty k policajtom nasadzujúcim život a zdravie pri extrémnych
zásahoch. Požitie alkoholu pred policajným zásahom takéhoto druhu je vylúčené a vyslovil aj názor, že
požitie alkoholu nemá so stratou sluchu absolútne žiadnu súvislosť. V tomto smere podľa neho ide o
bezpríkladne šikanózny výkon úradnej moci. Žalobca v správnej žalobe ďalej vytýkal žalovanému, že
správne orgány sa nevysporiadali ani s ustanovením § 176 zákona o štátnej službe policajtov. V závere

podanej žaloby žalobca správnym orgánom vytýkal, že vo veci bolo rozhodnuté procesne neúplne.
Správny orgán rozhodol zvlášť o bolestnom a zvlášť o sťažení spoločenského uplatnenia. Takýto postup
však nemá žiaden procesný význam, pretože ak správny orgán mal za to, že nejde o služobný úraz, mal
rozhodnúť o celej uplatnenej škode na zdraví. Navyše dávky úrazového zabezpečenia sú štyri a nie je
zrejmé ako naložili správne orgány s ostatnými dvoma nárokmi. Zdôraznil, že služobný úrad koná vo

veciach úrazového zabezpečenia z úradnej povinnosti a policajt má len povinnosť súčinnosti. Žalobca
nemá povinnosť uplatňovať si jednotlivé úrazové nároky osobitne.III.
Prvotné konanie správneho súdu pod sp.zn. 6S/2/2019 a rozhodnutie kasačného súdu

14. Krajský súd v Košiciach (vtedajší správny súd) o podanej správnej žalobe rozhodol rozsudkom
č.k. 6S/2/2019-61 postupom podľa § 191 ods. 1 písm. e) a g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny
súdny poriadok (ďalej len SSP) zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym
rozhodnutím a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Podľa názoru Krajského súdu skutkový stav,

z ktorého vychádzali administratívne orgány pri rozhodovaní z vyššie uvedených dôvodov neboli
zistené dostatočne, preto bolo potrebné v rámci ústneho pojednávania odstraňovať zásadné rozpory v
tvrdeniach, či žalobca si splnil svoju ohlasovaciu povinnosť a včas oznámil vznik služobného úrazu, teda
či postupoval podľa platnej metodiky, ktorá je premietnutá v nariadení Ministerstva vnútra Slovenskej
republikyč.27/2008opostupenadriadenýchprirozhodovaníaurčovanídávokúrazovéhozabezpečenia
a náhrad pozostalých v súvislosti so služobným úrazom a chorobou z povolania. Z uvedenej metodiky

pritom vyplýva povinnosť policajta, ktorý utrpel úraz pri výkone štátnej služby v prípade, ak je schopný,
túto skutočnosť ohlásiť svojmu priamemu nadriadenému, a to osobne, telefonicky alebo iným vhodným
spôsobom. Práve na túto skutočnosť preto bolo potrebné sústrediť odstránenie rozporov v tvrdeniach
zúčastnených osôb, a to aj s prihliadnutím na ostatné okolnosti po skončení akcie napríklad, že pri akcii
bol veľmi vážne zranený páchateľ, došlo aj k zraneniu policajtov, teda možno predpokladať, že išlo o

emocionálne veľmi vypätú situáciu, v ktorej zúčastnené osoby mohli postupovať aj neštandardne bez
toho, aby dôsledne splnili všetky zákonom a metodikou uložené povinnosti vo vzťahu k ohlasovacej
povinnosti. Správny súd taktiež poukázal na ustanovenie § 176 písm. a) zákona o štátnej službe
policajtov, podľa ktorého služobný úrad sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak policajt utrpel služobný
úraz pri služobnom zákroku. Tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca porušil svoje povinnosti, ak sa

bezprostredne po úraze nepodrobil skúške na požitie alkoholu ako aj to, že v čase zásahu nepoužil
ochranné prostriedky mohlo by podľa názoru súdu podstatným iba prípadnú výšku žalobcovi priznanej
náhrady za vzniknutú škodu, nemohol však mať za následok záver o tom, že žalovaný za vznik škody
nezodpovedá.

15. Proti rozsudku správneho súdu podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. Žalovaný
namietal, že správny súd v konaní rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež
sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Kasačný súd po vyhodnotení námietok
uvedených v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu
k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu, dospel k záveru o odôvodnenosti podanej

kasačnej sťažnosti žalovaným. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd rozsudkom
6Ssk/59/2022 zo dňa 28.02.2023 zrušil rozsudok správneho súdu č.k. 6S/2/2019-61 zo dňa 13.01.2022
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

16. Kasačný súd k predmetnej veci uviedol, že nebola sporná tá skutočnosť, že žalobca utrpel úraz

spočívajúci v poškodení sluchu, konkrétne hučanie v ušiach, otras labyrintu (poškodenie sluchu hlukom,
akutrauma s následnou poruchou sluchu vľavo s tinnitio (hučanie). Spornou však zostala otázka, a to v
kontextenasplneniepodmienkybezodkladnéhoriadnehoapreukázateľnéhooznámeniaúrazuzostrany
žalobcu príslušnými právnymi predpismi predpokladaným postupom, či úraz žalobcu možno považovať
za úraz služobný, alebo mimo služobný a táto ktorá skutočnosť by následne vylučovala zodpovednosť

služobného úradu.

17. Najvyšší správny súd v zrušujúcom rozsudku v odseku 35 a 36 odôvodnenia uviedol: „35.
Najvyšší správny súd uvádza, že na to, aby sa poškodený mohol úspešne domôcť vyplatenia jednej
z dávok úrazového zabezpečenia (náhrada za stratu na služobnom plate, náhrada za bolesť a

náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s
liečením, jednorazové mimoriadne odškodnenie; § 20 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z.) je primárnym
a nevyhnutným predpokladom preukázaná existencia služobného úrazu. ktorý možno definovať ako
poškodenie zdravia alebo smrť policajta alebo profesionálneho vojaka spôsobené nezávisle od jeho
vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov pri výkone služobných činností

vyplývajúcich zo služobného zaradenia policajta alebo profesionálneho vojaka, pri činnosti vykonávanej
na príkaz, pokyn alebo rozkaz nadriadeného alebo pri činnosti, ktorá je obvyklá pri plnení služobných
úloh vrátane činnosti v čase prestávok v službe (§ 29 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z.). Ďalšou
nevyhnutnou podmienkou je, z pohľadu poškodeného, bezodkladné oznámenie úrazu svojmu priamemunadriadenému, tak ako to vyplýva z článku 15 ods.1 nariadenia č. 27 /2008 , podľa ktorého cit .:
„policajt, ktorý utrpel úraz pri výkone štátnej služby alebo v súvislosti s výkonom štátnej služby alebo
pre výkon štátnej služby bezodkladne po úraze, ak je toho schopný, ohlási úraz svojmu priamemu

nadriadenému osobne, telefonicky alebo iným vhodným spôsobom. Ohlásiť úraz musí aj policajt, ktorý
bol svedkom úrazu policajta, a to priamemu nadriadenému poškodeného policajta. Z obsahu spisu
nevyplývalo, že by žalobca nebol schopný bezodkladne ohlásiť úraz svojmu priamemu nadriadenému.
V tomto smere možno rovnako poukázať na § 17 ods. 1 písm. 8/ a ods. 2 zákona č. 124/2006 Z.z.,
podľa ktorého zamestnanec je povinný bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi vznik pracovného úrazu

alebo služobného úrazu (odkaz aj na zákon č. 73/1998 Z.z.; pozn. súdu), ktorý utrpel, ak mu to dovoľuje
jeho zdravotný stav s tým, že povinnosť oznámiť zamestnávateľovi vznik udalosti má aj zamestnanec
alebo fyzická osoba, ktorá bola svedkom vzniku uvedenej udalosti. Zamestnávateľ je povinný vnútorným
predpisom určiť, komu a akým spôsobom sa oznamuje vznik udalosti. Rovnako podľa § 48 ods. 3 písm.
c/ a n) zákona č. 73/1998 Z.z., policajt je povinný oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a
nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú výkon štátnej služby, a hroziacu škodu a plniť aj povinnosti

vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov. S uvedenými predpismi, a teda primárne
so zákonom č. 124/2006 Z.z., zákonom č. 73/1998 Z.z., vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a
rodiny Slovenskej republiky z 18. augusta 2006, číslo 500/2006 Z.z., ktorou sa ustanovuje vzor záznamu
o registrovanom pracovnom úraze a tiež s už vyššie zmieňovaným nariadením č. 27/2008, bol žalobca
preukázateľne oboznámený, čo preukazuje v administratívnom spise založený „Záznam zo školenia

pracovníkov ochrane pred požiarmi a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci" a vlastnoručne žalobcom
podpísaný dňa 29. januára 2014. Pokiaľ krajský súd uvádzal, že nemôže obstáť ani odvolávanie sa
žalovaného na to, že žalobca nesplnil interný metodický pokyn, ktorý stanovuje lehotu a prípadne aj
formu, ako má byt' vzniknutý pracovný úraz nahlásený služobnému úradu policajta, pretože vykonávací
predpis nižšej právnej sily podstatu tohto zákonného ustanovenia nemôže zmeniť, najvyšší správny súd

uvádza, že samotný zákon (§ 17 ods. 1 a2 zákona č. 124/2006 Z.z.) ukladá zamestnávateľovi povinnosť
vnútorným predpisom určiť, komu a akým spôsobom sa oznamuje vznik udalosti; v tomto prípade tento
interný predpis predstavovalo nariadenie č. 27/2008.
36. Rovnako sa najvyšší správny súd stotožňuje s názorom žalovaného, že neoznámenie úrazu,
alebo včasné neoznámenie úrazu nezakladá automaticky stratu nároku na príslušnú dávku

úrazového zabezpečenia, ale časový odstup od vzniku poškodenia zdravia do času jeho riadneho a
preukázateľného oznámenia nadriadenému vytvára prekážku pre spoľahlivé zistenie, či poškodenie
zdravia skutočne vzniklo pri výkone štátnej služby alebo v súvislosti s výkonom štátnej služby alebo pre
výkon štátnej služby. V tomto kontexte žalobca v úradnom zázname spísanom dňa 13. februára 2015
uvádzal, že v čase streľby (celkovo padlo 6 výstrelov) sa nachádzal približne do jedného metra otočený

ľavou stranou tela ku streľbe, po ukončení služobného zákroku si uvedomil, že v ľavom uchu pociťoval
tlak, pískanie a šumenie silnej intenzity, čo pred zákrokom nepociťoval; uvedenú skutočnosť oznámil
približne v čase o 23:15 hod. na pohotovostnom policajnom útvare (PPÚ) po ukončení a vyhodnotení
akcie v zasadačke PPÚ osobne a priamo veliteľovi PPÚ A. G. G. a následne na chodbe v budove
mužstva aj zástupcovi veliteľa PPÚ a zároveň veliteľovi JZČ PPÚ Košice mjr. Ing. Compľákovi. Túto

skutočnosť,tedabezodkladnéoznámenieúrazunepotvrdilA.G.G.,ktorývúradnomzáznamespísanom
dňa 13. februára 2015 uviedol, že sa osobne zúčastnil na vyhodnotení priebehu akcie a zo strany
žalobcunezaregistroval,žebymalžalobcazdravotnéproblémysosluchom;navyhodnoteníakciesatiež
zúčastnil E. H. A. ako veliteľ zásahu, ktorý tiež nezaznamenal od žalobcu žiadne relevantné informácie
v súvislosti s úrazom (táto skutočnosť vyplýva z úradného záznamu spísaného E. H. A. dňa 13. februára

2015, ktorý uviedol, že dňa 10. februára 2015 cit.: „ (...) mi telefonicky oznámil por. A. B. (žalobca; pozn.
súdu, že pri policajnej akcii v obci Kráľovce pri streľbe so služobných zbraní utrpel poškodenie sluchu.
Táto udalosť ma dosť prekvapila a opýtal som sa ho prečo sa túto skutočnosť dozvedám až teraz a nie
hneď po policajnej akcii, nakoľko by som ihneď na mieste urobil základné veci k podaniu prvej pomoci
ako aj ďalšieho odborného vyšetrenia. Por. B. uviedol v telefonáte, Že uvedenú skutočnosť nahlásil

veliteľovi útvaru a veliteľovi JZČ. V . Ja som o týchto skutočnostiach nevedel, preto som aj nekonal
(.)."]. A. G. G. v príslušnom úradnom zázname ďalej uviedol, že dňa 13. februára 2015 sám telefonicky
kontaktoval žalobcu, aby v prípade, že má zdravotné problémy, ktoré vznikli v súvislosti so služobnou
činnosťou vhodným spôsobom toto oznámil, pričom toho istého dňa 13. februára 2015 v čase o 11:18
hod.obdržalslužobnýmailodN.H.L.,vktoromsanachádzalúradnýzáznamžalobcu.A.G.G.následne

v doplnenom úradnom zázname zo 04. septembra 2015, na margo tvrdenia žalobcu, že v čase streľby
sa nachádzal približne do jedného metra otočený ľavou stranou tela ku streľbe uviedol, že žalobca sa
v čase bezprostredného zákroku nenachádzal v prvej línii zasahujúcich policajtov. Táto skutočnosť bola
potvrdená aj na základe výsluchov jednotlivých policajtov v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS:SKIS-23/OISV-V-2015; na základe výsluchov bolo preukázané, že žalobca sa nenachádzal medzi prvými šiestimi
zasahujúcimi policajtami.“

18. Kasačný súd z dôvodov z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok správneho súdu podľa
§ 462 ods. 1 v spojení s §440 ods. 1 písm. g) SSP zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Košiciach na
ďalšie konanie.

IV.
Konanie na správnom súde vedené pod sp.zn. KE-6S/42/2023

19. Dňa 01.06.2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou
zákona výkon súdnictva prešiel od 01.06.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove

na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych
súdov.

20. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 24.04.2025, na ktorom rozhodol
za prítomnosti žalobcu, v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti zástupcu

žalovaného. Žalobca po predstúpení uviedol: „Vážený súd dovoľte mi, aby som sa osobne vyjadril k veci,
ktorá sa ma bytostne dotýka ako človeka, ako bývalého policajta, ako niekoho, kto veril v službu, zákon a
spravodlivosť. V roku 2015 som počas ostrého služobného zákroku, následkom ktorého zomrel človek,
utrpel zdravotné následky, keď ma zasiahol extrémne silný zvukový tlak v uzavretom priestore. Došlo k
poškodeniu môjho sluchu. Bezprostredne po zásahu som to oznámil nadriadeným, tí nekonali, nevyzvali

ma na vyšetrenie, ani na dychovú skúšku, nezaznamenali úraz a vec zamietli zo stola. Neskôr sa ich
nečinnosť obrátila proti mne, ako keby to bolo moja vina. Aj napriek tomu, že minimálne 1 z nadriadených
túto skutočnosť potvrdil v úradnom zázname, doteraz sa nikto nezaoberal tým, že som nikdy nebol, na
vykonanie dychovej skúšky vyzvaný ale v rozhodnutí a v rozsudku sa tvrdí, že som konanie o úraze
mal zmariť ja, pretože som sa jej nepodrobil. Nikdy som nežiadal žiadne výhody, len aby každý plnil

svoju povinnosť tak, ako som ju ja plnil celé roky. Reprezentoval som policajný zbor, doma a Slovenskú
republiku aj v zahraničí na športových súťažiach, nikdy som nemal problém s disciplínou, ani zdravím,
a zrazu, keď som to potreboval najviac, systém sa ku mne otočil chrbtom. Počas celého konania ma
nikto nevypočul ako svedka vlastného úrazu. Rozhodovalo sa bezo mňa, proti mne, bez ohľadu na nové
skutočnosti. A teraz sedím sám, len s dokumentami, diagnózami, so spomienkami na to, ako sa veci

stali. Prosím súd, aby pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy aj môj hlas, pretože sa prehliada ten, kto
bol poškodený, tak kde zostáva spravodlivosť.“ Na záver žalobca zotrval na podanej žalobe.

V.

Relevantná právna úprava

21. Podľa § 177 ods.1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

22. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

23. Podľa § 135 ods.1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti

rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

24. Podľa § 20 ods.1 na zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi,
ktorý utrpel služobný úraz podľa § 29 ods.1 až 3 alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania podľa

§ 29 ods.4, sa poskytuje v rozsahu, v ako služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá,

a) náhrada za stratu na služobnom plate, ak: - 1. bol po skončení dočasnej neschopnosti prevedený,
preradený, preložený alebo ustanovený zo zdravotných dôvodov v dôsledku služobného úrazu alebochoroby z povolania na inú funkciu, na ktorej dosahuje nižší služobný plat, alebo - 2. jeho služobný
pomer skončil zo zdravotných dôvodov v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania a
po skončení služobného pomeru jeho príjem zo zárobkovej činnosti vrátane výsluhového príspevku

alebo výsluhového dôchodku je nižší ako služobný plat, ktorý dosahoval pred skončením služobného
pomeru, - 3. bol uznaný za invalidného v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania a
po skončení služobného pomeru jeho príjem zo zárobkovej činnosti vrátane výsluhového príspevku,
výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku
podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení je nižší ako služobný plat, ktorý dosahoval pred

skončením služobného pomeru,
b) náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia,
c) náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s liečením,
d) jednorazové mimoriadne odškodnenie.

25. Podľa § 84 ods.1 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, na konanie o dávkach a

službách sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon
neustanovuje inak.

26. Podľa § 175 ods.1 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, služobný
úrad sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že:

a) škoda bola spôsobená tým, že policajt svojím zavinením porušil právne predpisy, rozkazy alebo
pokynynazaisteniebezpečnostiaochranyzdraviaprivýkoneštátnejslužbyapožiarnejochrany,hocibol
s nimi riadne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie boli sústavne vyžadované a kontrolované, alebo
b) škodu si spôsobil policajt požitím alkoholu alebo inej návykovej látky a služobný úrad nemohol
škode zabrániť a že tieto skutočnosti boli jedinou príčinou škody.

27. Podľa § 175 ods.4 zákona o štátnej službe policajtov, za ľahkomyseľné konanie nemožno považovať
bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika výkonu štátnej služby.

28. Podľa § 176 písm. a) zákona o štátnej službe policajtov, služobný úrad sa nemôže zbaviť

zodpovednosti, ak policajt utrpel služobný úraz pri služobnom zákroku.

29. Podľa § 21 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok), správny orgán nariadi ústne pojednávanie,
ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný
zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie

spravidla na mieste ohliadky.

30. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

31. Podľa § 47 ods.1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu. Podľa ods.3 označeného ustanovenia zákona, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán
uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení

dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako
sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

VI.

Právny názor správneho súdu

32. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi

konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo
zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutéhorozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

33. Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci konania skúmal aj rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa a tiež zrušujúce rozhodnutie kasačného súdu. Po oboznámení sa s obsahom pripojených
administratívnych spisov dospel súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného je zákonné a žaloba žalobcu

je nedôvodná, a preto správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

34. Predmetom konania bolo rozhodnutie žalovaného - Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. PPZ-
KA1-216004/2018/PK zo dňa 08.11.2018, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu
správneho orgánu prvého stupňa - Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. KTPZ-
KE-VO2-83-013/2017-PZ zo dňa 28.05.2017, ktorým nebola žalobcovi priznaná dávka úrazového

zabezpečenia - náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 4.290,- eur.

35. Správny súd úvodom poznamenáva, že v tomto konaní (KE-6S/42/2023) po rozhodnutí kasačného
súdu zostalo v zásade už len zodpovedať na právnu otázku, a to či si žalobca včas splnil svoju
oznamovaciu povinnosť ohľadom jeho zranenia a aký to má právny následok vo vzťahu k jeho

nárokom. Tieto otázky taktiež už boli predmetom právneho posúdenia zo strany kasačného súdu,
ktorými je správny súd viazaný a mohol by sa od neho odkloniť jedine v prípade, ak by došlo k zmene
právnej úpravy, judikatórnemu posunu alebo by došlo k zmene v skutkovom stave. Tieto okolnosti v
prejednávanej veci nenastali.

36. Vo veci správnej žaloby žalobcu zo dňa 03.01.2019 už raz bolo rozhodnuté, a to rozsudkom
KrajskéhosúduvKošiciachsp.z.6S/2/2019-61zodňa13.01.2022tak,žesprávnysúdzrušilrozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa a vrátil mu vec na nové konanie a rozhodnutie. O kasačnej
sťažnostižalovanéhoprotitomutorozhodnutiubolorozhodnutérozsudkomNajvyššiehosprávnehosúdu
Slovenskej republiky sp.zn. 6Ssk/59/2022 zo dňa 28.02.2023 tak, že tento zrušil rozsudok Krajského

súdu v Košiciach a vrátil vec správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

37. V bode 39 odôvodnenia rozsudku Najvyšší správny súd Slovenskej republiky skonštatoval, že v
ďalšom konaní bude povinnosťou správneho súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, vec prejednať
v medziach podanej správnej žaloby, posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného v spojení s

rozhodnutím a postupom prvostupňového správneho orgánu a vo veci opätovne rozhodnúť.

38. Správny súd v Košiciach pri viazanosti právnym názorom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky ako kasačného súdu v zmysle Správneho súdneho poriadku teda vo veci opätovne nariadil
pojednávanie na prejednanie správnej žaloby.

39. V zmysle záverov rozsudku kasačného súdu (bod 37) správny súd ustálil, že správne orgány
si za účelom riadneho zistenia skutkového stavu riadne zabezpečili relevantné podklady týkajúce sa
preverenia žalobcovho tvrdenia ohľadom spôsobu jeho oznámenia úrazu priamemu nadriadenému.
Na základe takto získaných/zabezpečených dôkazov správne orgány spochybnili žalobcom uvádzané

oznámenie,najmäčodojehonáležitostiavčasnosti.Vbode37kasačnýsúdpoukázalnato,ževprípade
služobných úrazov je nevyhnutné riadne, spoľahlivo a nevyvolávajúce žiadne pochybnosti preukázať
príčinu a okolnosti úrazu, ako aj zodpovednosť služobného úradu za úraz. Ústne oznámenie žalobcu
o služobnom úraze nemajú podklad v administratívnom spise a administratívne spisy neobsahujú
výpoveď žiadneho svedka, ktorý by žalobcovi potvrdil oznámenie služobného úrazu.

40. Pokiaľ žalobca subjektívne pociťoval ťažkosti (navyše silnej intenzity), z ktorých odvodzoval,
že súvisia so služobným zásahom, nič mu nebránilo v tom, aby úraz nahlásil v zmysle právnych
predpisov a interných postupov žalovaného, aby mohlo byť zabezpečené riadne prešetrenie vzniku
služobného úrazu. Ohlasovaciu povinnosť policajtov upravuje čl. 15 ods. 1 nariadenie Ministra vnútra

SR o postupe nadriadených pri rozhodovaní a určovaní dávok úrazového zabezpečenia a náhrad
pozostalých v súvislosti so služobným úrazom a chorobou z povolania č. 27/2008 tak, že úraz sa hlási
bezodkladne po úraze nadriadenému ústne, telefonicky alebo iným vhodným spôsobom.41. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v bode 37 odôvodnenia skonštatoval, že skutkové
okolnosti vyplývajúce z administratívneho spisu teda potvrdzujú, že žalobca si ohlasovaciu povinnosť
nesplnil, respektíve nesplnil ju riadne a včas, dôsledkom, ktorej skutočnosti sa sám dostal do pre neho

nepriaznivej pozície, ktorá znemožnila objektívne vyšetrovanie vzniknutej škodovej udalosti.

42. Na záver možno teda uzavrieť, že objektívna nemožnosť preukázať príčinnú súvislosť medzi
následkom (poškodením sluchu) a priebehom služobnej činnosti žalobcu dňa 05.02.2015, čo aj
skonštatoval Najvyšší správny súd SR v už uvádzanom bode 37 odôvodnenia rozsudku, vylučuje

naplnenie skutkovej podstaty služobného úradu podľa § 174 ods. 1 zákona č. 73/1998. Časový
odstup od tvrdeného vzniku poškodenia zdravia (05.02.2015) do času jeho riadneho preukázateľného
oznámenia nadriadenému (10.02.2015 – telefonicky), (13.02.2015 - písomne), tak vytvára prekážku pre
spoľahlivé zistenie, či poškodenie zdravia žalobcu skutočne vznikla pri plnení služobných povinností
dňa 05.02.2015 a nie počas nasledujúcich dní. Nemožno bez pochybností tvrdiť, že v danej veci ide
o služobný úraz. Porušením zákonnej povinnosti žalobca zmaril možnosť riadneho prešetrenia úrazu,

príčin jeho vzniku ako aj otázky zodpovednosti služobného úradu.

43. Zároveň súd poukazuje na to, že otázka ako to už uviedol vyššie - posúdenie či ide o služobný
úraz bola Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky ustálená (táto otázka bola v konaní sporná).
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v bode 34 odôvodnenia rozsudku uviedol, čo sa rozumie

služobným úrazom a zároveň v bode 35 odôvodnenia rozsudku uviedol, že predpokladom pre úspešné
vyplatenie dávok úrazového zabezpečenia je preukázanie existencie služobného úrazu s tým, že z
pohľadu poškodeného je dôležité bezodkladné oznámenie úrazu svojmu nadriadenému - čo vyplýva z čl.
15 ods. 1 nariadenia č. 27/2008 Z.z.. Vyplýva to aj z ustanovenia § 17 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona
č. 124/2006 Z.z. (zamestnanec je povinný bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi vznik pracovného

úrazu), ako aj z ustanovenia § 48 ods. 3 písm. c) a n) zákona č. 73/1998 Z.z. Žalobca bol s týmito
predpismi oboznámený o čom svedčí záznam zo školenia pracovníkov o ochrane pred požiarmi a
bezpečnosti zdravia pri práci, ktorý osobne podpísal dňa 29.01.2014.

44. Správny súd teda v zhode s právnym názorom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

uvádza, že z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca nebol spôsobilý bezodkladne
nahlásiť úraz svojmu priamemu nadriadenému. Súd taktiež v zhode so žalovaným poukázal na to
(bod 36), že neoznámenie úrazu alebo včasné neoznámenie, nezakladá automaticky stratu nároku
na príslušnú dávku úrazového zabezpečenia. Časový odstup od vzniku poškodenia zdravia do času
jeho preukázateľného oznámenia nadriadenému vytvára však prekážku pre spoľahlivé zistenie, či

poškodenie zdravia vzniklo pri výkone štátnej služby, alebo v súvislosti s jej výkonom. Najvyšší správny
súd Slovenskej republiky sa zaoberal aj tým, či žalobca oznámil poškodenie zdravia tak, aby bolo možné
objektívne zistiť, či ide o poškodenie zdravia pri výkone služobných povinností, alebo nie a teda či boli
naplnené znaky skutkovej podstaty služobného úrazu podľa § 174 ods. 1 zákona č. 73/1998. Ak pri
výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním došlo k poškodeniu zdravia policajta alebo k jeho

smrti úrazom, zodpovedá za škodu tým vzniknutú služobný úrad. Služobným úrazom nie je úraz, ktorý
sa policajtovi prihodil na ceste do služby a späť, s výnimkou, ak bol mimoriadne povolaný na miesto
výkonu štátnej služby alebo iné dohodnuté miesto nadriadeným.

45. Pri posudzovaní správnej žaloby - jej žalobných námietok vychádzal správny súd z právneho názoru

Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a konštatuje v súlade s jeho právnym názorom, že
v tomto prípade správne orgány správne ustálili skutkový stav, čo do splnenia podmienok služobného
úradu v zmysle ustanovenia § 176 zákona č. 73/1998.

46. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa

§ 190 SSP zamietol.

47. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a § 168 SSP, v zmysle ktorého účastníkom
právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti
a žalovanému nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od

žalobcu spravodlivo požadovať. V týchto intenciách rozhodol aj o trovách kasačného konania tak, že
ich nepriznal (§467 ods. 3 SSP).

48. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti

nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ

poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).