Rozsudok – Poistenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 24, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/95/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124372115
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Karman, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:6124372115.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou Mgr. Marcelou Karman v právnej veci žalobcu: Náhradné

vozidlo, s.r.o., IČO: 50 496 166, so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, právne zastúpený:
Advokátskou kanceláriou ADVOKÁTI Műller & Dikoš, s.r.o., IČO: 36 864 455, so sídlom Závodská cesta
3911/24, Žilina, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom
Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 609 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 609 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9,25 % ročne zo sumy 609 eur od 23.08.2024 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 25.10.2024
sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 609 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,25 % ročne z uvedenej sumy od 23.08.2024 až do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 15.05.2024 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri
ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola

spoločnosť Venus Clinic, s.r.o., IČO: 47238704, so sídlom Daniela Dlabača 2748/28, 010 01 Žilina (ďalej
len „poškodený“). K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u
žalovaného. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť
do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku
č. 702/2024 zo dňa 06.06.2024, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové
vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od 6.6.2024 do 20.6.2024 po dobu zotrvania poškodeného
vozidla v autoservise, až do ukončenia opravy a doručenia krycieho listu poisťovňou, po ktorú nemohol

poškodený s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať. Po dobu
trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového
vozidla bol pre neho nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca
poškodenému faktúru č. 7842024 splatnú dňa 05.07.2024 na sumu 1355 EUR s DPH za 15 dní, t.j. dobu
užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie
a prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma predstavovala náklady na nájom náhradného
vozidla, za ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovaného. Poškodený odplatne postúpil

svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených
nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného na
zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z
vyššieuvedenejfaktúryvzmyslebodu5.Zmluvyopostúpenípohľadávkyzodňa20.06.2024vzniklavočižalovanému pohľadávka vo výške 1355 EUR s DPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému.
Žalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla,
ktorá pohľadávka mu bola postúpená poškodeným. Žalovaný dňa 4.7.2024 poskytol žalobcovi poistné

plnenievovýške621,67EURadňa09.08.2024poskytolžalobcovipoistnéplnenievovýške124,33EUR.
Žalovaný postupoval v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátil nedôvodne a
na základe svojvoľných výpočtov. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neposkytol žalobcovi poistné plnenie
v rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených
nákladov na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného

motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného, je žalobca
aktívne vecne legitimovaný na podanie tohto návrhu na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie
dlžnej sumy predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z
vyššie uvedenej faktúry a poskytnutým poistným plnením zo strany žalovaného. S poukazom na vyššie
uvedené sa žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi ako postupníkovi
v celosti, ktoré bol povinný poskytnúť žalobcovi najneskôr do 22.08.2024 podľa ust. § 11 ods. 7 zákona

o PZP. Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 07.08.2024 podľa oznámenia o poskytnutí
poistného plnenia. Žalobca sa vzhľadom na vyššie uvedené týmto návrhom domáha uloženia povinnosti
žalovanému na zaplatenie istiny vo výške 609 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne
od 23.08.2024 do zaplatenia v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní dňa 10.09.2027 platobný rozkaz, sp.
zn. 39Up/1518/2024 (č. l. 15 spisu), proti ktorému podal žalovaný odpor (č. l. 19 spisu). V podanom
odpore žalovaný namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní. Žalovaný má za to, že Zmluvu
o postúpení pohľadávky zo dňa 20. júna 2024 možno považovať za absolútne neplatný právny úkon

zdôvoduobchádzaniazákonapodľaust.§39Občianskehozákonníka.Žalovanýjeďalejtohonázoru,že
navzniknárokuvsúvislostisprenájmomnáhradnéhovozidlaodžalovanéhojepotrebné,abypoškodený
u žalovaného ako poisťovateľa uplatnil a preukázal nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom
náhradného vozidla. Zároveň uviedol, že v zmysle ustanovení § 4 ods. 2 písm. b) a § 15 ods. 1 zákona o
PZP a v spojení so zásadou náhrady skutočnej škody vyjadrenej v § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka

je teda zrejmé, že na to, aby poškodenému voči žalovanému ako poisťovateľovi vôbec vznikol zákonný
nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla je v prvom rade nevyhnutné, aby
zo strany poškodeného došlo k reálnemu vynaloženiu peňažných prostriedkov v súvislosti s prenájmom
náhradného vozidla, t. j. je nevyhnutné preukázať ujmu v majetkovej sfére poškodeného v súvislosti s
prenájmom náhradného vozidla. Žalovaný je toho názoru, že skutočná škoda teda mohla poškodenému

vsúvislostisprenájmomnáhradnéhovozidlavzniknúťlenvtedy,akbyzáväzokpoškodenéhovyplývajúci
mu z faktúry za prenájom náhradného vozidla č. 07842024 zo dňa 20. júna 2024 zanikol riadnym
splnením dlhu (solúciou), nakoľko inštitút započítania je len právny konštrukt resp. právny fikcia, pri
ktorej k žiadnemu skutočnému plneniu a teda ani ku skutočnému (reálnemu) zmenšeniu majetkovej
sféry poškodeného nedochádza. Žalovaný v konaní ďalej namieta príčinnú súvislosť medzi škodou

a škodovou udalosťou. Rovnako namietal dobu opravy poškodeného motorového vozidla. K tomu
uviedol, že z faktúry opravcu č. 1141240331 zo dňa 19. júna 2024 spolu s kalkuláciou za opravu č.
9853111950 zo dňa 17. júna 2024, na ktorú opravca odkazoval v samotnej faktúre za opravu vyplýva,
že oprava poškodeného vozidla trvala len 6,4 hodiny, z toho klampiarska práca dokopy 3,4 hodiny
(41 časových jednotiek z toho 12 časových jednotiek sa rovná 1 hodina) a lakovnícke práce 3 hodiny

(30 časových jednotiek z toho 10 časových jednotiek sa rovná 1 hodine), t.j. dokopy ani nie celý
deň práce. Žalovaný považuje za nutné a účelné vykonanie opravy poškodeného vozidla v rozsahu
najviac 8 kalendárnych dní a taktiež tomu zodpovedajúci nutný a účelný nájom náhradného vozidla v
rozsahu najviac 8 kalendárnych dní, ktorý považuje za adekvátny k rozsahu poškodenia poškodeného
motorového vozidla a ním zodpovedajúcim úkonom opravy. Priznaná doba nájmu obsahuje aj výraznú

časovú rezervu. Žalovaný pri poskytnutí poistného plnenia prihliadla na skutočnosť, že: - počet hodín
potrebných na vykonanie práce zohľadňujúci technologické postupy udávané opravcom (v zhode s
výrobcom danej značky) bol 6,4 hodiny (vid' bod tohto podania), t.j. ani nie 1 deň práce, - k pracnosti
stanovenej opravcom (výrobcom) bol pripočítaný dvojnásobok času, t.j. ďalší 1 deň práce, zohľadňujúce
aj možné prestroje pri práci, schnutie po tmelení a schnutie po lakovaní, t.j. dokopy 2 dni práce, - 2 dni na

objednanie a dodanie náhradných dielov, - 1 deň na doobhliadku vykonanú dňa 17. júna 2024, - 1 deň na
úkony spojené s vystavením faktúry a odovzdaním vozidla klientovi, a - 2 dni navyše, - t.j. dokopy 8 dní
nájmu. Žalovaný považoval za potrebné zdôrazniť, že poškodené vozidlo bolo spôsobilé na prevádzku
v cestnej premávke, t. j. bolo pojazdné (neohrozovalo bezpečnosť cestnej premávky a neovplyvňovalofunkčnosť vozidla), čo vyplýva už len z počtu najazdených kilometrov v čase medzi obhliadkou zo dňa
21. mája 2024 a zo dňa 17. júna 2024 0 počte 2471 km ako aj skutočnosť, že k samotnej oprave
vozidla nedošlo bezprostredne hneď po škodovej udalosti. Ďalej má za to, že žalobca nepreukázal, že

ním požadovaná suma predstavuje nutné a účelné náklady na nájom náhradného vozidla. Namietol tiež
úroky z omeškania.

4.Žalobcavreplikenač.l.43spisunavrholsúdu,abypokračovalvkonanínatunajšomsúdespoukazom
na § 19 písm. b) CSP a zároveň uviedol, že odpor podaný žalovaným považuje za nedôvodný a

neopodstatnený. K aktívnej vecnej legitimácii uviedol, že v prejednávanej veci došlo k odplatnému
postúpeniu pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného
nájomného a nároku na zaplatenie odplaty za postúpenie. Nadobudnutím takto postúpenej pohľadávky
sa žalobca stal aktívne vecne legitimovaným subjektom na jej uplatnenie a je daná jeho aktívna vecná
legitimácia v predmetnom spore. Započítaním predmetných pohľadávok nedošlo, ako tvrdí žalovaný, k
zániku pohľadávky, ktorú už nemožno voči žalovanému vymáhať. Započítaním, rovnako ako splnením,

dochádza k zániku záväzku, v tomto prípade, k zániku záväzku na zaplatenie nájomného za náhradné
vozidlo žalobcovi, súčasne však vzniká pohľadávka voči žalovanému ako poisťovateľovi škodcu na
náhradu škody titulom vzniku nákladov na nájom náhradného vozidla po dobu zotrvania opravovaného
vozidla poškodeného v autoservise. Započítanie je nutné chápať ako ekvivalent platby. Pokiaľ teda došlo
k započítaniu, išlo v podstate o úhradu vzájomných pohľadávok. Na žalobcu tak bola platne postúpená

pohľadávka poškodeného na úhradu nákladov na nájom náhradného vozidla, ktoré vznikli v dôsledku
škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného a žalobca je oprávnený túto uplatňovať priamo
voči poisťovni, t.j. žalovanému, ktorý je tak v spore pasívne vecne legitimovaný s poukazom na ust. §
15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.. Vo vzťahu k nutnosti a účelnosti doby prenájmu náhradného vozidla
uviedol, že pre posúdenie nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla je podľa nášho názoru

rozhodujúce, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený
používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musel zapožičať náhradné vozidlo. Zároveň
pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné
vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise, a
tiež zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Poukázal na skutočnosť,

že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale
zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje
vlastné vozidlo, nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie
inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu
fungovania. K úrokom z omeškania uviedol, že z dôvodu svojvoľného a nedôvodného krátenia poistného

plnenia zo strany žalovaného mu nesporne vznikol nárok na uplatnený úrok z omeškania v zmysle § 11
ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z..

5. Žalovaný v duplike na č.l. 54 spisu zopakoval už uvádzané skutočnosti s poukazom na priebeh celej
udalosti. Vo vzťahu k dĺžke trvania opravy poukázal na skutočnosť, že vozidlo bolo pojazdné, čo vyplýva

aj z počtu najazdených km medzi jednotlivými obhliadkami. Uviedol, že z verejne dostupnej webovej
stránky opravcu zároveň vyplýva, že jednou zo služieb, ktorú poskytuje svojím klientom počas opravy
je aj prenájom náhradného vozidla, pričom práve motorové vozidlo zn. Mercedes Benz CLA (čo je aj
samotné náhradné vozidlo) zapožičiava pri dobe nájmu 7 a viac dní v sume 66 € s DPH na deň. Podľa
žalovaného nie je zrejmé, prečo k zapožičaniu náhradného vozidla došlo cez žalobcu a nie priamo cez

opravcu,keďžepredmetnévozidlo(i)vlastníopravca,ktorý(ii)poskytujeslužbyzapožičanianáhradného
vozidla klientom počas opravy, pričom (iii) samotné náklady účtované opravcom sú neporovnateľne
nižšie ako náklady, ktoré si účtuje opravca. Rovnako rozporoval aj nájomné za prenajaté vozidlo po
vykonaní opravy a úrok z omeškania, ktorý považoval za nedôvodný.

6.Súdnáslednevovecinariadilpojednávaniena24.04.2025,ktorévykonalzaúčastiprávnejzástupkyne
žalobcu, žalovaný sa nariadeného termínu pojednávania nezúčastnil, nepožiadal z dôležitých dôvodov
o odročenie pojednávania.

7. Súd v predmetnom konaní vykonal dokazovanie a po vykonanom dokazovaní následne vec posúdil

podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:

8. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého,kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnené
preukázané nároky na náhradu, a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej

poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s
právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti
uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné
plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

9. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú motorovým vozidlo: Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu
jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol
rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b)

poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

10. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je
povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. /ustanovenie odkazuje
na § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka/.

11. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

12. Podľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“) uhrádza sa skutočná

škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

13. Podľa ust. § 517 ods. 1 zákon č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") dlžník,
ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote
poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa

odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

14. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

15. Podľa § 524 ods. 1 občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

16. Podľa § 524 ods. 2 občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

17. Podľa § 525 ods. 1 občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,

pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

18. Podľa § 525 ods. 2 občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

19. Podľa § 526 ods. 1 občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.20. Podľa § 526 ods. 2 občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,
nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

21. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, ktoré skutočnosti v konaní ani neboli sporné, že dňa
15.05.2024 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle
Mercedes Benz E300de, EČL: A., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola spoločnosť Venus
Clinic, s.r.o.. K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla v danom čase povinne zmluvne

poisteným u žalovaného. Poistná udalosť je u žalovanej evidovaná pod č. XXXXXXXXXX. Rovnako
nespornébolo,ževdôsledkudopravnejnehodybolapoškodenánútenázaúčelomzabezpečeniasvojich
potrieb z dôvodu poškodenia jej motorového vozidla, zapožičať si vozidlo u žalobcu, keď si zapožičala
vozidlo zn. Mercedes Benz CLA 180d, EČ: A.. Uvedené skutočnosti vyplývajú zo zmluvy o nájme č.
702/2024 zo dňa 06.06.2024 (č. l. 7 spisu), v zmysle ktorej žalobca poskytol poškodenej vyššie uvedené
vozidlo od 06.06.2024 do 20.06.2024 za denné nájomné 110 Eur, zmluvné nájomné v sume 87 Eur,

s poplatkom za pristavenie a odobratie vozidla vo výške 50 eur. Poškodená mala vypožičané vozidlo
15 dní. Za nájom vozidla žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 07842024 (č. l. 9 spisu) zo dňa
20.06.2024, splatnou dňa 05.07.2024 na sumu 1 355 eur. Uvedená suma je fakturovaná za už zmienené
obdobie 15 dní, pričom výška denného nájomného predstavovala 87 eur s dph. V sume 1 355 eur je
zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 50 eur s dph. Uvedené

skutkovéokolnostibolinespornépodľa§151ods.1CSP,pričomzároveňvkonaníneexistovaladôvodná
pochybnosť o ich pravdivosti, v nadväznosti na čo súd z týchto vychádzal v súlade s úpravou § 186
ods. 2 veta prvá CSP.

22. Poškodená následne postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Táto skutočnosť

vyplýva zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.06.2024 (č. l. 9 rub spisu) a z Oznámenia
o postúpení pohľadávky zo dňa 20.06.2024 adresovanej žalovanému (č. l. 10 rub spisu).

23. Žalovaný v konaní namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore. Otázka aktívnej legitimácie
bol v konaniach s obdobným predmetom riešená opakovane a v zmysle rozhodnutí vyšších súdnych

autorít je aj judikovaná.

24. Pokiaľ ide o žalovaným namietanú aktívnu legitimáciu žalobcu, je potrebné uviesť, že aktívnou
legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi procesné právo si
ten-ktorý hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie je imanentnou súčasťou

súdneho konania.

25. V predmetnom prípade súd ustálil, že žalobca je v konaní aktívne vecne legitimovaný na podanie
žalobného návrhu a to z toho dôvodu, že postúpením pohľadávky medzi poškodeným ako postupcom
a žalobcom ako postupníkom došlo k postúpeniu pohľadávky žalobcu v súlade s § 524 Občianskeho

zákonníka.

26. Súd je toho názoru, že Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20.06.2024, uzavretou medzi
žalobcom ako postupníkom a poškodeným Venus Clinic ako postupcom, došlo k platnému postúpeniu
žalovanej pohľadávky vo výške 1 355 eur z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona o PZP

na náhradu účelne vynaložených nákladov na nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti
so škodou zo dňa 15.05.2024 na vozidle Mercedes Benz E300de, EČ: A.. Zo zmluvy o postúpení
pohľadávky vyplynulo, že zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za
postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom zmluvy započítavajú,
pričom postupník si bude pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet.

27. S prihliadnutím na uzavretú dohodu zmluvných strán súd zastáva názor, že vzájomné nároky
zmluvných strán na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné
vozidlo sa vzájomne započítali, čím došlo k zániku dvoch vzájomne existujúcich a platných pohľadávok,
a to pohľadávky postupníka – žalobcu a zároveň prenajímateľa, ktorý mal v čase uzavretia zmluvy

existujúcu pohľadávku voči poškodenému z titulu neuhradenej faktúry na základe zmluvy o nájme
motorového vozidla vo výške 1 355 eur s existujúcou pohľadávkou poškodeného na zaplatenie odplaty
vo výške 1 355 eur na základe uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.06.2024, ktoré
vzájomné pohľadávky sa okamihom uzavretia uvedenej zmluvy stretli, a teda vzájomne zanikli. Knamietanému zániku pohľadávok súd dodáva, že v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka k zániku
dochádza v tom okamihu, kedy sa vzájomne splatné pohľadávky stretnú, započítanie nenastáva už touto
skutočnosťou, ale až prejavom vôle dlžníka, že právo na započítanie využíva, čo je práve prípad danej

veci.

28. V posudzovanej veci žalobca ako postupník dôvodne uplatňuje proti žalovanému pohľadávku, ktorú
nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi žalobcom ako postupníkom a
postupcom – poškodeným, ktorou zmluvou došlo zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným

ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Zmluvné strany sa v označenej zmluve dohodli, že ich
vzájomné nároky na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné
vozidlo sa podpisom zmluvy započítavajú a žalobca bude vymáhať pohľadávku vo vlastnom mene a
na vlastný účet. Postupcovi ako poškodenému z dopravnej nehody vznikla povinnosť zaplatiť v rámci
vyfakturovanej sumy za prenájom náhradného motorového vozidla aj sumu 1 355 eur. Skutočnosť, že
túto časť dlhu poškodený priamo nezaplatil žalobcovi nemožno chápať tak, že mu škoda nevznikla.

Je teda zrejmé, že predmetná zmluva o postúpení pohľadávok tvorí jeden celok upravujúci navzájom
prepojené viaceré práva a povinnosti jej strán/subjektov. Nespochybnenou vôľou poškodeného (Venus
Clinic) a žalobcu bolo dotknuté vzájomné práva a povinnosti upraviť v rámci jednej zmluvy, čo vôbec nie
je v rozpore s tým, že bolo možné na ich usporiadanie použiť/uzavrieť viacero relatívne samostatných
právnych úkonov.

29. Na základe predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky,
pričom zároveň prebehlo započítanie časti fakturovaného nájomného za užívanie náhradného vozidla
s dohodnutou odplatou za postúpenie pohľadávky. Započítanie v tomto prípade predstavuje ekvivalent
úhrady. V dôsledku uzatvorenia tejto zmluvy teda zároveň došlo k vyrovnaniu záväzkov medzi

poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Pohľadávka prenajímateľa na zaplatenie
faktúry za prenájom náhradného vozidla zanikla vzájomným započítaním s pohľadávkou nájomcu na
vyplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky na náhradu škody voči žalovanému. Faktúru za prenájom
náhradného vozidla preto treba považovať za uhradenú. Súčasne žalobca nadobudol od poškodeného
postúpenú pohľadávku voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom

náhradného vozidla. Ak by sme k veci pristupovali prísne formalisticky, mohli by sme požadovať, aby
poškodený najskôr fyzicky zaplatil žalobcovi nájomné, ktoré by mu následne žalobca v rámci postúpenia
vrátil – obrazne povedané, poškodený by odovzdal žalobcovi sumu 1 355 eur, ktorú by žalobca okamžite
vrátil späť. Takýto formalistický prístup však nezodpovedá bežnej praxi v kontraktačných vzťahoch, kde
osoby(fyzickéajprávnické)vstupujúdennedomnožstvaprávnychvzťahovbezpotrebytakýchtostriktne

formálnych úkonov. Nešlo pritom o obchádzanie zákona, pretože úmyslom strán nebolo porušiť právne
predpisy. Naopak, nútiť strany k formálnemu uzatváraniu viacerých perfekcionistických zmlúv by bolo v
rozpore s reálnymi potrebami každodenného právneho a hospodárskeho života.

30. Predmetná pohľadávka poškodeného mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom

postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok škodovej udalosti.
Nie je totiž žiadna pochybnosť o tom, že stret vozidiel pri uvedenej škodovej udalosti bol skutočnosťou,
bez ktorej by nedošlo ku vzniku škody spočívajúcej v nákladoch na náhradné vozidlo. Postúpená
pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony,
ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok.

Identifikovaná pohľadávka bola existujúca, vyjadrená určito a bez pochybností bola identifikovateľná.
Postúpená pohľadávka môže byť iba existujúca pohľadávka, aj premlčaná a tiež budúca pohľadávka,
pokiaľ je určitá, identifikovateľná.

31. Podmienkou platnosti zmluvy je, aby išlo o existujúcu, určitú a identifikovanú pohľadávku (uznesenie

Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 165/2017). V posudzovanej veci uzavretou zmluvou o postúpení
pohľadávky došlo jednak k odplatnému postúpeniu pohľadávky a súčasne k započítaniu vyúčtovaného
nájomného za náhradné vozidlo s odplatou za postúpenie pohľadávky, teda k vyporiadaniu záväzkov
medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom, čo zákon nevylučuje. Žalobca
tak platne nadobudol postúpenú pohľadávku poškodeného, postúpením pohľadávky vstúpil do práv a

povinnosti poškodeného, čím je v konaní daná jeho aktívna legitimácia.32. Po ustálení aktívnej vecnej legitimácie, keď pasívna vecná legitimácia žalovaného, ktorá vyplýva
zo skutočnosti, že poškodená bola v rozhodnom čase poistená u žalovaného, sporná nebola, sa súd
zaoberal uplatneným nárokom.

33. Tak, ako je uvedené vyššie v tomto rozsudku, v konaní bolo nesporné spôsobenie škody na
motorovom vozidle poškodenej a to vozidlom povinne zmluvne poisteným u žalovanej. Rovnako bolo
nesporné, že poškodená si po dobu opravy vozidla zapožičala náhradné motorové vozidlo a to po dobu
15 dní s denným nájomným 87 eur s dph, za čo jej žalobca vyúčtoval sumu 1 355, ktorá suma v sebe

zahŕňa aj poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla v sume 50 eur. V tejto súvislosti súd uvádza, že
v konaní nebola sporná výška denného nájomného, ako ani poplatok za pristavenie vozidla.

34. V konaní ďalej nebolo sporné, že žalovaný po ukončení šetrenia poistnej udalosti vyhotovila
Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 03.07.2024 (č. l. 12 spisu) a Oznámenie o poistnom plnení zo dňa
07.08.2024 (č.l. 13 spisu) a uhradila žalobcovi ako právnemu nástupcovi poškodenej sumu 621,67 eur

a 124,33 eur, spolu 746 eur. Priznaná suma zodpovedala prenájmu náhradného vozidla po dobu 8 dní,
keď v sebe zahŕňala aj zaplatenie poplatku za pristavenie vozidla (8 x 87 eur + 50 eur).

35. Žalovaný v konaní uviedol, že uznal náhradu za nájom náhradného vozidla v rozsahu 8 dní, keď
takýto rozsah považoval za dostatočný pre opravu poškodeného motorového vozidla (v počte dní 7

je nájom neúčelný). Podľa názoru žalovaného mohla trvať oprava poškodeného motorového vozidla
maximálne po dobu 8 dní a to s prihliadnutím na tú skutočnosť, že poškodené motorové vozidlo bolo
pojazdné po oprave. Túto skutočnosť žalovaný zistil vykonaním dvoch obhliadok s odstupom času.
K tomu súd uvádza, že považuje za správny postup poškodenej, pokiaľ používala motorové vozidlo
v čase, kedy bolo pojazdné a nebolo odovzdané do autoservisu za účelom opravy. Takýmto správnym

postupom zamedzila vzniku ďalších nákladov, ktorých náhradu je možné si uplatňovať z PZP. Aj zo
skutkových tvrdení žalobcu vyplýva postup poškodenej, ktorá k prenájmu motorového vozidla pristúpila
po tom, čo sa na termíne opravy svojho poškodeného motorového vozidla dohodla s autoservisom
a po následnom odovzdaní poškodeného vozidla do autoservisu. Je zrejmé, že takýmto prístupom
poškodená eliminovala vznik zbytočných nákladov. Žalovaný k neprimeranej dobe opravy poškodeného

vozidla uviedol, že doba trvania nájmu je neúčelná z dôvodu, že vozidlo nemalo byť tak dlho v oprave
s ohľadom na poškodenia a jeho pojazdnosť pred opravou. Pri svojom vlastnom zhodnotení ustálil,
že oprava mala trvať maximálne 8 dní. Žalovaný servisu pritom uhradil faktúru, ktorá bola vystavená
za opravu poškodeného motorového vozidla, z ktorej je zrejmé, že oprava bola ukončená 19.06.2024
(14-ty deň od prevzatia vozidla). Žalovaný pritom servisu nerozporoval dobu trvania opravy, ani ho

nenamietal (tieto skutočnosti žalobca tvrdil a žalovaný ich nerozporoval). V tomto smere sa potom
úvahy žalovaného o eventuálne možnej oprave poškodeného vozidla za 8 dní javia súdu iba ako nejaké
možné predstavy o oprave vozidla (v ideálnom, nie však v skutočnom stave). Žalovaný v konaní nijakým
spôsobom nepreukázal pravdivosť svojich tvrdení, ktoré žalobca rozporoval. Úvahy o možnej oprave
vozidla za 8 dní súd považoval za nepreukázané. Žalovaný pritom ani len netvrdil, že v tom konkrétnom

autoservise, s prihliadnutím na kapacitné možnosti, s prihliadnutím na dobu dodania dielov, bolo možné
opraviť poškodené motorové vozidlo za tvrdených 8 dní. Žalovaný uvádza, že nemôže znášať následky
neprimerane dlhého zotrvania poškodeného motorového vozidla v autoservise, k čomu súd uvádza, že
práve poškodený je ten, ktorý nemôže znášať následky spojené s poistnou udalosťou, ktorú nezapríčinil.
Súd však zdôrazňuje, že tvrdenie o neprimerane dlhom zotrvaní poškodeného motorového vozidla

v autoservise ani preukázané nebolo. Žalobca v konaní preukázal, že poškodené vozidlo bolo v servise
skutočne po dobu 15 dní a teda po uvedenú dobu nie svojím zavinením stratil možnosť používať svoje
vlastné motorové vozidlo, na čo žalovaný vôbec neakcentuje. K tomu je potrebné zdôrazniť, že účelom
náhradného vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do
bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové

vozidlo.Pretojetoprávepoškodený,ktorýnemôžeznášaťnásledkydobyzotrvaniasvojhopoškodeného
motorového vozidla v zmluvnom autoservise žalovaného.

36. Žalovaný v konaní tvrdil, že došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti medzi spôsobenou dopravnou
nehodou a škodou poškodeného, konaním autoservisu, ktorá skutočnosť však preukázaná nebola. Zo

žiadnym relevantných dôkazov predložených v konaní nevyplýva, že by vznikla iná „škodová udalosť,
ktorúbybolomožnépričítaťúmyselnémučinedbanlivostnémukonaniupoškodenéhočitretiehosubjektu
(napr. servisu). Žalovaný nenavrhol pred súdom prvej inštancie vykonať žiaden dôkaz, ktorý by bol
spôsobilý preukázať prerušenie príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou a uplatňovanou škodou.V konaní teda nebolo preukázané žiadne vybočenie, ktoré by viedlo k prerušeniu príčinnej súvislosti
medzi škodovou udalosťou a nákladmi, ktoré vznikli v súvislosti s nájmom náhradného vozidla po
dobu, kým bolo poškodené vozidlo v autoservise. Tvrdenia žalovaného o tom, že na strane autoservisu

dochádzalo k neúmernému navyšovaniu doby opravy v konaní zostali iba v rovine nepreukázaných
skutkových tvrdení, ktoré žalobca účinne poprel.

37. Žalovaný v konaní poukázal na skutočnosť, že autoservis ponúkal možnosť prenajatia motorového
vozidla, pričom poškodená k tomu nepristúpila. K tomu súd uvádza, že v prvom rade súdu nebolo ani

len tvrdené, že v čase prenájmu náhradného vozidla skutočne autoservis disponoval iným náhradným
motorovým vozidlom, adekvátnym k poškodenému motorovému vozidlu, ktoré by mohol poškodenej
prenajať. Rovnako nebolo preukázané, či by suma za prípadne prenajaté vozidlo od autoservisu bola
v takej výške, na základe ktorej by bolo možné v prípade prenájmu motorového vozidla u žalobcu hovoriť
o neprimerane vysokej sume. Pritom žalovaný v konaní ani nerozporoval výšku ceny denného nájmu,
sám žalobcovi uhradil nájomné za 8 dní v sume denného nájmu 87 eur tak, ako to žalobca požadoval.

Výber konkrétnej požičovne je na poškodenej, ktorá si nemusí vozidlo prenajať tam, kde si to (následne)
predstavuje poisťovňa ako najvhodnejšie riešenie. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by napríklad
sám poškodenej ponúkol možnosť nájmu náhradného motorového vozidla s podmienkami výhodnejšími
a zmiernil by tak sám následky, ktoré jej vznikli. Preto uvedenú námietku žalovaného súd vyhodnotil
ako nedôvodnú.

38. Žalovaný v konaní ďalej namietal, že prenájom trval ešte 1 deň po ukončení oprav a doručení
krycieho listu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že opravené motorové vozidlo bolo poškodenej
vydané deň nasledujúci po doručení krycieho listu (a oprave vozidla). K tomu súd uvádza, že pri
prevzatí vlastného motorového vozidla, na čo nadväzuje odovzdanie prenajatého motorového vozidla,

je nutné prihliadnuť na dobu potrebnú k vydaniu opraveného vozidla. Z uvedeného dôvodu súd nedospel
k záveru, že by nájom za náhradné vozidlo do dňa po doručení krycieho listu už nebol v príčinnej
súvislostisovzniknutouškodou.Totižvšeobecnemôženastaťsituácia,kedyjekrycílistdoručenývdobe,
kedy si už nie je možné opravené vozidlo prevziať a súčasne vrátiť prenajaté náhradné vozidlo. V konaní
žalovaná uvedené skutočnosti priamo nenamietala, pričom poškodená si opravené vozidlo prevzala dňa

20.06.2024, tzn. nečakala napríklad ďalší týždeň, čo by už mohlo byť vyhodnotené ako neprimeraná
doba. Z čestného prehlásenia poškodenej (č.l. 93 spisu) pritom vyplýva, že informáciu o oprave
poškodeného motorového vozidla obdržali dňa 19.06.2024 až v neskorších poobedňajších hodinách,
preto nebolo možné bezprostredne reagovať prevzatím svojho motorového vozidla a ukončením
nájomnej zmluvy k náhradnému vozidlu a nájom zodpovedajúcemu dňu nasledujúceho po oprave

poškodenéhomotorovéhovozidlajenutnépovažovaťzaúčelnýavpriamejpríčinnejsúvislostispoistnou
udalosťou.

39. S poukazom na uvedené skutočnosti je súd toho názoru, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu
nájomného v rozsahu celej preukázanej doby trvania nájmu a to od 06.06.2024 do 20.06.2024, t.j.

v rozsahu 15 dní.

40. Z faktúry č. 07842024 vyplýva, že žalobca fakturoval poškodenej mimo iné poplatok za pristavenie
a prevzatie vozidla vo výške 50 eur a to na základe dohody okrem iného na cene denného nájomného,
zmluvného nájomného a poplatku za pristavenie a odobratie vozidla vo výške 50 eur. Z uvedených

dôkazných prostriedkov vyplýva, že poplatok za pristavenie vozidla bol explicitne v nájomnej zmluve
dojednaný a žalovaný ho uhradil pri poskytnutí poistného plnenia. Žalovaný v konaní osobitným
spôsobom nerozporoval povinnosť úhrady predmetného poplatku, v konaní neprodukoval skutkové
tvrdenia, z ktorých by bolo možné usudzovať, že by podľa žalovaného žalobcovi neprináležal nárok na
zaplatenie poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla s ohľadom na jeho úhradu pri poskytnutí poistného

plnenia. Z predloženého oznámenia o poskytnutí poistného plnenia pritom vyplýva, že jeho výška bola
započítaná do uskutočnenej úhrady.

41. Je nepochybné, že poškodená mala prenajaté náhradné vozidlo z dôvodu poškodenia jej vozidla,
v dôsledku čoho je jej nárok voči žalovanej opodstatnený. Je však nutné uviesť, že sa musí jednať

o náklady vynaložené nutne a účelne. Nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov spojených so
zabezpečením náhradného motorového vozidla za dobu opravy poškodeného vozidla z titulu škodovej
udalosti, ktorá bola zavinená klientom žalovanej, podľa názoru súdu bola žalobcom preukázaná.
Poškodená, teda právna predchodkyňa žalobcu, z titulu škodovej udalosti nemohla svoje motorovévozidlo užívať a dôvodne si zabezpečila náhradné vozidlo, preto aj náklady spojené so zabezpečením
tohto náhradného vozidla, a to nájomné, ktoré bolo preukázané, že bolo zaplatené, patrí do právneho
nároku poškodenia. Poškodená bola nútená vynaložiť náklady súvisiace so zabezpečením motorového

vozidla spôsobom jeho prenájmu, keďže po dobu opravy nemohla používať svoje motorové vozidlo.
Škoda v tejto súvislosti vzniknutá na strane poškodenej, je škodou v rozsahu účelne vynaložených
nákladov na nájom tohto náhradného motorového vozidla. Skutočnou škodou bolo nájomné za
prenajaté motorové vozidlo, k prenájmu ktorého bola poškodená donútená poistnou udalosťou, za ktorú
zodpovedá klient žalovanej. Škoda spočívajúca v tom, že poškodená vynaložila náklady na zapožičanie

osobného automobilu, prípadne aj vyššie náklady v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložila na
prevádzku svojho automobilu, ktoré nemohla používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať
za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov.
To, že takáto škoda v majetkovej sfére poškodenej ako právnej predchodkyne žalobcu aj nastala, bolo
preukázané tým, že došlo k úhrade nájomného, a to vo forme započítania s pohľadávkou prenajímateľa.
Náhrada nákladov za používanie motorového vozidla reparuje poškodenej stav, keď nemohla z titulu

poistnej udalosti používať svoje motorové vozidlo. Pokiaľ išlo o výšku nákladov z titulu doby nájmu
na zapožičanie náhradného motorového vozidla, tak za skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na
zapožičanie prenájom náhradného motorového vozidla sa považujú náklady, ktoré boli nutne a účelne
vynaložené na požičanie náhradného vozidla, čo žalobca v konaní v rámci svojej dôkaznej povinnosti
preukázal. Poškodená, resp. v danom prípade právna predchodkyňa žalobcu preukázala, že z titulu

poistnej udalosti nemohla motorové vozidlo používať. Toto sa nachádzalo v oprave, a preto počas
celej nevyhnutej doby opravy vozidla bola poškodená nútená vynaložiť náklady za nájom náhradného
motorového vozidla, ktoré náklady boli nutne a účelne vynaložené, a ktoré by inak nevznikli, ak by
poškodená mohla používať svoje vlastné vozidlo.

42. Aj v zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne
vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť
vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia
dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením
požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie

vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného
vozidla. Aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za nájom je vylúčená.
(R7/1992, R5/1978, R71/1971, R12/1991...).

43. Súd v závere konštatuje, že nezistil žiadny dôvod nepriznať žalobcovi ako právnemu nástupcovi

poškodenej náklady nájmu v plnej fakturovanej výške, pokiaľ žalovaná namietala dobu trvania nájmu
náhradného vozidla. Súd posúdil, že skutočná výška škody v zmysle § 442 Občianskeho zákonníka
je aj žalovaná istina - náklady spojené s odstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré v zmysle
ustálenej súdnej praxe patria aj náklady za prenájom motorového vozidla. Pre posúdenie nutnosti
a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovanej nemohla

poškodená užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku
čoho si musela prenajať vozidlo - až do doručenia krycieho listu. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že
skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté vozidlo. Súd zároveň konštatuje, že podľa jeho
názoru je daná príčinná súvislosť medzi vznikom škody spôsobenej dopravnou nehodou a nákladmi za
prenájom vozidla v celom rozsahu, tzn. aj po dobe, kedy bolo poškodené vozidlo opravené, keď však

predmetné vozidlo bolo právnemu predchodcovi žalobcu odovzdané až po vystavení krycieho listu zo
strany žalovanej a to na základe vopred uskutočneného zmluvného dojednania medzi autoservisom
a žalovanou.

44. Súd je teda toho názoru, že žalobcovi prináleží náhrada nájomného za obdobie celý fakturovaných

15 dní, ako aj náhrada za fakturovanú časť vo výške 50 eur za pristavenie vozidla, ktorá suma nebola zo
strany žalovanej rozporované. Žalobca vyfakturoval poškodenej za prenájom náhradného vozidla podľa
zmluvy o nájme a to faktúrou vo výške 1355 eur s dph. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia
poistného plnenia žalovaným v sume 746 eur, je potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka
vo výške 609 eur uplatnená dôvodne (fakturovaná suma: 1 355 eur – uhradená suma: 746 eur = priznaná

suma: 609 eur) a toto právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako
právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z. a podľa
všeobecnýchhmotno-právnychustanovenívyplývajúcichzúpravy§442ods.1Občianskehozákonníka,na základe skonštatovania súdu vychádzajúceho z výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotených
podľa § 191 CSP.

45. Žalobca si v konaní uplatnil úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na
poskytnutie poistného plnenia, t.j. od 23.08.2024, keď posledný deň, kedy mohla žalovaná žalobcovi
poskytnúť plnenie je po uplynutí 15-dní odo dňa skončenia poistnej udalosti (skončené dňa 03.07.2024
a následne 07.08.2024) v súlade s § 11 ods. 7 zákona o PZP. So splnením záväzku zaplatiť žalobcovi
náhradu škody je tak žalovaná podľa názoru žalobcu v omeškaní od nasledujúceho dňa. V danom

prípade si žalobca (ako právny nástupca poškodeného) priamo uplatnil právo na náhradu škody podľa
§ 15 ods. 1 zákona o PZP proti poisťovni. Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t.j.
neposkytne poistné plnenie v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená
právo popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorý základ je daný v § 517 ods. 2
občianskeho zákonníka. V predmetnom prípade má súd pri aplikácii § 11 ods. 7 Zákona o PZP a §
517 ods. 1 občianskeho zákonníka za to, že na strane žalovaného dôjde k omeškaniu, keď žalovaná

nevyplatí uplatnené nároky, rozdiel nastáva iba v lehote, odkedy k omeškaniu dôjde. Súd preto žalobcovi
z priznaného žalovaného nároku priznal aj úrok z omeškania vo výške 9,25 % (základná úroková sadzba
ECB k 1. dňu omeškania + 5 percentuálnych bodov), a to v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.
z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to od 14.12.2022, t.j. odo dňa,
kedy žalobca žiadal, keď k omeškaniu došlo dňa nasledujúceho po uplynutí 15 dní odo dňa skončenia

prešetrenia poistnej udalosti (ktoré bolo skončené dňa 01.07.2024) v súlade s § 11 ods. 7 ZPZP, a to aj
s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2020 z 14. 10. 2021.

46. Na základe vyššie uvedených skutočností súd zaviazal žalovaného, aby žalobcovi v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku uhradil sumu 609 eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy od 23.08.2024

do zaplatenia.

47. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

48. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
teda podľa zásady úspešnosti žalobcu v konaní. Nakoľko súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, žalobcovi
ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo

v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na

podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,

že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.