Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 24, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 28CoP/22/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124206664
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Biščáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8124206664.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Biščákovej členiek

senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej, v právnej veci starostlivosti súdu
o maloletého O. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom L.
práce, sociálnych vecí a rodiny V., pochádzajúceho z matky Q.. G. Y., nar. XX.X.XXXX,bytom X. XX, V.
a otca V.. W. V., nar. X.X.XXXX, bytom J. 1, V. v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 30P/67/2024-85 zo dňa 6.11.2024, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Otec podal návrh na zvýšenie výživného na maloletého syna zo strany matky a žiadal, aby súd zvýšil
výživné zo sumy 90,-eur mesačne na sumu 160,-eur mesačne z dôvodu podstatnej zmeny pomerov na
strane maloletého dieťaťa.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov, ako súd prvej inštancie ( ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom
rozhodol tak, že:

I. Súd m e n í Rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 30P/195/2022- 26 zo dňa 14.11.2022 v spojení
s Opravným uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 30P/195/2022-28 zo dňa 24.01.2023 vo výroku

o výživnom tak, že:

z v y š u j e výživné zo strany matky na mal. O. zo sumy 90,- Eur mesačne na sumu 125,- Eur
mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám otca vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, počnúc 01.09.2024,
opakovane do budúcna.

II. Dlžné výživné za obdobie od 01.09.2024 do 31.10.2024 vo výške 70,- Eur p o v o ľ u j e matke zaplatiť

v splátkach po 15,- Eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhod splátok.
III. V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že aj napriek tomu, že od poslednej

úpravy výživného ubehol kratší čas, je potrebné konštatovať, že na strane maloletého došlo k podstatnej
zmene pomerov nástupom na strednú školu, kde sa otcovi výrazne zvýšili výdavky spojené so štúdiom
syna. Taktiež prihliadol aj na fázu života maloletého, ako teenagera, ktorý má zvýšené výdavky na
sociálne aktivity, záujmy, stravu, obliekanie. Zvýšené náklady sú spojené aj so zhoršeným zdravotným
stavom maloletého.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5
zákona č. 36/2005 o rodine („ďalej len zákon o rodine“), § 75 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine, § 77 ods. 1
zákona o rodine, § 78 ods. 1, ods. 3 zákona o rodine, § 157 Civilného mimosporového poriadku („ďalej
len CMP“).

5. Súd prvej inštancie uviedol, že o trovách konania rozhodol v zmysle § 52 CMP.

III. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania

6. Proti napadnutému rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka a to proti výrokom I. a II.
napadnutého rozsudku. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a zaviazal ju platením
výživného vo výške 100 eur mesačne, alebo napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
naďalšiekonanieanovérozhodnutie.Argumentovalatým,žesúdprvejinštancienazákladevykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci vzhľadom na zákonné kritéria posúdenia vyživovacej povinnosti k maloletému
dieťaťu. Namietala, že súd okrem príjmu otca nezapočítal jeho ďalší príjem a to dva krát daňový bonus a
dva krát prídavky na dieťa. Otec nepreukázal presnú výšku výdavkov na maloletého syna, ani výdavky
na dospelú dcéru v súvislosti s jej štúdiom v zahraničí. Ďalej namietala, že súd pri zvýšení výživného
vychádzal z jej príjmu v poslednom zamestnaní vo výške 900 eur mesačne, ale neprihliadol k tomu,

že v čase rozhodovania súdu bol jej príjem znížený na sumu 19,67 eur na deň (sociálna dávka v
nezamestnanosti). Uviedla, že okrem maloletého syna má vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom deťom
a to plnoletej Q. a maloletej U.. Nie je jej schopnostiach prispievať na výživné sumou vo výške 270
eur mesačne. Pri určení vyživovacej povinnosti nemal súd prihliadať len na odôvodnené výdavky detí,
ale aj k reálnym možnostiam a schopnostiam povinného rodiča. Uviedla, že má objektívne zdravotné

problémyspohybovýmaparátom,musíplatiťnielenlieky,aleajzdravotnépomôcky(pančuchy,bandáže,
dioptrické okuliare). Otec neustále uvádza, že predala byt, no v tom čase prišla o zamestnanie, bola
kvôli zdravotným problémom dlhodobo PN. Otec taktiež predal byt po svojej babke, čo nikde neuvádza.
Posledné roky prišla o prácu, má neukončenú exekúciu, čo viedlo k jej existenčným problémom, že
nemá príjem, a že jej nevychádza ani životné minimum, čo je hranica chudoby. Ďalej uviedla, že

je samoživiteľka a má ďalšiu vyživovacou povinnosť k dcére Alex, pričom po spočítaní výdavkov a
určeného výživného jej neostane ani životné minimum.

7. Kolízny opatrovník navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

8.Matkavovyjadreníkvyjadreniukolíznehoopatrovníkauviedla,ženesúhlasísjehovyjadrenímvplnom
rozsahu. Uviedla, že na jej strane od vyhlásenia rozsudku nenastala žiadna zmena, od 13.2.2025 príde
o sociálnu dávku. Aktívne si hľadá prácu, avšak bez úspechu. Uviedla, že vzhľadom na tri vyživovacie
povinnosti, nie je v jej možnostiach a schopnostiach platiť vyššie výživné. Žiadala, aby odvolací súd jej
odvolaniu vyhovel a rozhodol v jej prospech.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

9.KrajskýsúdvPrešove(ďalejlen„odvolacísúd“)akosúdodvolacípozistení,žeodvolanie bolopodané

včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/,g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody,preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66
CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol
zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke

súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre
potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

10. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

12. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom
sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d)
okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e)

ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,
telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity
dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality
a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného

prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho konania je napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom
rozsahu vo výroku I. a II.

14. Matka svoju odvolaciu argumentáciu postavila na svojom presvedčení, že súd prvej inštancie
nesprávne vyhodnotil jeho príjmy a počet vyživovacích povinností a tým dospel k neprávnym skutkovým
záverom pri určení výšky jej vyživovacej povinnosti k maloletému synovi.

15. Posúdením matkou a otcom produkovaných odvolacích námietok vo svetle skutočností z obsahu

spisového materiálu plynúcich, tieto odvolací súd nevyhodnotil ako opodstatnené k odlišnému
rozhodnutiu ako súd prvej inštancie.

16. Odvolací súd predovšetkým pripomína, že Zákon o rodine (§ 62 ods. 2 a § 75 ods. 1, § 78 ods.1
veta prvá) zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností

a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri
určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako
aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností,
možností a majetkových pomerov povinného teda skúma komplexne jeho majetkové pomery, ako i to či
sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal východnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového

prospechu, prípadne, či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká.

17. Povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti sa vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča a prihliada
sa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými

výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových
pomerov povinného rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Matka teda v podstate vytýkala
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, že sa nestotožnil s jej predkladaným hodnotením skutkového stavu a
jeho právnym hodnotením. V rámci celého prvoinštančného konania mali účastníci konania vytvorený
dostatočný priestor pre produkovanie tvrdení a dôkazov v prospech ich tvrdení. To, že v konečnom

dôsledku súd prvej inštancie dospel k i iným záverom, nie je možné interpretovať ako porušenie práva
na spravodlivý súdny proces.18. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu otca na zvýšenie výživného porovnal pomery na strane
maloletého dieťaťa, matky a otca. Správne konštatoval, že na strane maloletého dieťaťa došlo k výraznej
zmene pomerov, keď v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom (rozsudkom Okresného súdu

Prešov č. k. 30P/195/2022-26 zo dňa 14.11.2022) bol maloletý žiakom základnej školy, v súčasnosti je
študentom strednej školy.

19. Podľa názoru odvolacieho súdu bol v preskúmavanej veci dostatočne a správne zistený skutočný
stav a vec bola správne právne posúdená. Maloletý syn je vo veku 17 rokov. Svojou výživou je

stále prirodzene odkázaný na svojich rodičov, u ktorých vyživovacia povinnosť má mať prednosť pred
ostatnými ich výdavkami. Osobne sa o maloletého syna stará otec, s matkou sa maloletý syn stretáva
sporadicky na niekoľko hodín.

20. Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky k pomerom otca odvolací súd poukazuje na to, že
zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Odvolací súd reflektuje

príjem otec, je však zrejmé, že otec poskytuje maloletému osobnú starostlivosť, vedie spoločnú
domácnosť, obstaráva činnosti dennej potreby, varí, perie, čím si de facto plní vyživovaciu povinnosť
voči maloletému aj touto formou a vyživovaciu povinnosť si plní dobrovoľne. Otec poskytuje maloletému
osobnústarostlivosť,ktorúmožnostavaťnaroveňpeňažnéhoplneniaazároveňuhrádzavšetkyvýdavky
spojené s chodom domácnosti, členom ktorej je aj maloletý O.. Je pravdou, že maloletý O. už nie je

vo veku, kedy by potreboval zvýšenú osobnú starostlivosť zo strany otca, tak ako deti v útlom veku,
stále však pretrváva potreba zo strany otca financovať všetky potreby maloletého, a to nielen vo vzťahu
ku jeho vzdelaniu, ale aj kultúrnemu, športovému a spoločenskému vyžitiu as čím sú samozrejme
spojené výdavky na stravu, primerané a čisté oblečenie, hygien, drogériu, platenie cestovných nákladov,
nákladov spojených so spoločenským vyžitím. Zároveň boli preukázané zvýšené náklady spojené so

zdravotnou starostlivosťou o maloletého, čo sa samozrejme odráža aj v čase strávenom otcom spolu s
maloletýmnapotrebnýchvyšetreniach,keďženiejeplnoletý.Všetkytietoskutočnostijepotrebnézarátať
do plnenia si vyživovacej povinnosti k maloletému zo strany otca, čo sa prejaví nielen vo zvýšených
finančných nákladoch, ale aj čase, ktorý otec maloletému venuje.

21. Na základe vyššie uvedených záverov považuje odvolací súd za nedôvodnú aj námietku matky, že
súdomurčenévýživnénezodpovedájejmožnostiam,schopnostiamamajetkovýmpomerom.Vsúčasnej
spoločenskej situácii, charakteristickej výraznou infláciou a významným nárastom cien základných
potravín, je dôvodné očakávať, že výživné bude z veľkej časti spotrebované práve na stravné. Opomínať
nemožno ani ošatenie či obuv, ktoré vyžadujú častú obmenu pre rýchly fyzický vývin mal. detí, typický

pre ich vek. Z uvedených skutočností nie sú odôvodnené potreby maloletého tým kritériom, ktoré by
malo dôvodiť znížiť vyživovaciu povinnosť matky. Matka argumentovala tým, že jej príjmové pomery
jej neumožňujú uhrádzať súdom určené výživné pri súčasnej situácii, že okrem maloletého má ďalšie
dve vyživovacie povinnosti. Je pravdou, že matka bola v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie
nezamestnaná a poberala dávku v nezamestnanosti, avšak vzhľadom k jej vzdelaniu, doterajším

pracovným skúsenostiam možno dôvodne očakávať, že si nájde zamestnanie adekvátne jej vzdelaniu
resp. aj inú menej kvalifikovanú prácu. Odvolací súd v tejto súvislosti vyhodnotil aj náklady uvádzané
otcom na výživu a výchovu maloletého syna, ktoré nepovažoval za prehnané resp. nezodpovedajúce
životnej úrovni rodičov. Odôvodnené výdavky maloletého, okrem základných výdavkov, ako sú strava
a oblečenie súviseli s jeho vzdelaním, športovou aktivitou a zhoršeným zdravotným stavom. Súd prvej

inštancie správne vyhodnotil návrh otca na zvýšenie výživného v tom smere, že výživné zo strany matky,
rešpektujúc aj jej ďalšie dve vyživovacie povinnosti a príjmové pomery zvýšil na sumu 125 eur mesačne.

22. Zvýšenie výživného napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie plne zodpovedá kritériám v zmysle
zákona o rodine o určení výživného na maloleté dieťa, zohľadňuje zmenu pomerov na strane maloletého

dieťa ako aj na strane oboch rodičov a vývoj životných nákladov.

23. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil
postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná

ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).