Rozsudok – Dedičské právo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 24, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/63/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719203651
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8719203651.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov

JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcov 1/ A. B., nar. XX. XX. XXXX,
bytom C. XX, XXX XX D., E. F. G., 2/ H. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XX, XXX XX J., E. F. G., obaja
právne zastúpení K. A. F., advokát, so sídlom J. XX, XXX XX J., IČO: XX XXX XXX, proti žalovaným 1/
K. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. M. XXXX, J., XXX XX J., N. G., 2/ K. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom
L. M. XXXX, J., XXX XX J., N. G., obaja právne zastúpení I. & M. B. J., F., so sídlom E. F. O. XX/XX,
XXX XX M. IČO: XX XXX XXX, o určenie, že majetok patrí do dedičstva s prísl., o odvolaní žalobcov
proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 21C/33/2019 – 477 z 23. 05. 2024, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch I., III. a IV..

II. P r i z n á v a žalovanej v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% vo
vzťahu k žalobcom v 1. a 2. rade, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením.

III. P r i z n á v a žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% vo
vzťahu k žalobcom v 1. a 2. rade, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol

následovne:

„I. Žalobu z a m i e t a.

II. Konanie z a s t a v u j e v sume 20 298,- eur

III. Žalovanému v 1. rade p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a 2. rade v plnom

rozsahu s tým, že súd rozhodne o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovanej v 2. rade p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a 2. rade v plnom
rozsahu s tým, že súd rozhodne o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 37 ods. 1, § 38 ods. 2, § 39, § 39a, § 41, § 100 ods. 1, § 101, §
143, § 628 ods. 1, § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „O.z.“); § 175, § 194 ods. 1, § 212 ods. 1

Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“); článkom 8, § 78 ods. 1, § 137, § 145 ods. 2, §
150 ods. 1, § 151 ods. 1, 2, § 215 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).3. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že podanou žalobou žalobcov - dedičia, mienili získať podklad na
prejednanie dedičstva po nebohom poručiteľovi H. I., ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX. Okruh dedičov
bol stanovený na manželku, ktorá vystupuje v postavený žalovanej v 2. rade, a na deti z manželstva,

ktorí vystupujú ako žalobcovia v 1. a 2. rade. Požadované určenie sa vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa.
Aktíva dedičstva tvoria veci, práva, a iné majetkové hodnoty, ktoré v okamihu smrti patrili poručiteľovi.
Táto žaloba odstráni rozpory, čo tvorí predmet dedičského konania, a žaloba na určenie predmetu
dedičstva je rozhodovacou praxou súdov považovaná za prípustný prostriedok riešenia sporov o tom,
že určitá vec patrí alebo nepatrí do dedičstva. Predmetom v tomto konaní bol na 1. mieste byt č. 6

v Poprade, ktorý je vo vlastníctve žalovaného v 1. rade. Ide o syna žalovanej v 2. rade, a nadobudol
ho darovacou zmluvou, keď počas trvania manželstva ako BSM nadobudli tento byt do BSM nebohý
poručiteľ a žalovaná v 2. rade. Poručiteľ mal uzavrieť darovaciu zmluvu 18. 08. 2015, a to bol po úraze
pravého bedra pádom z 03. 08. 2015. Mal byť pod silnými liekmi, analgetikami a mal byť nesebestačný
po stránke nie len fyzickej, ale aj duševnej. Ako dôkaz predložili správu P. A.. L., všeobecného lekára,
z roku 2014, ktorý konštatuje, že nebohý poručiteľ nemal byť schopný rozpoznať svoje správanie,

následky svojho konania. Pôvodne chcel byt darovať žalobkyni v 1. rade, ktorá disponuje kľúčom od
„ popradského bytu „. Ako dôkaz bola predložená rovnako lekárska správa A. A., ktorý konštatoval
v auguste 2015, že poručiteľ je v dobrej kondícií, zorientovaný v čase, v priestore, a nekonštatoval žiadnu
nesebestačnosť či odkázanosť. Ďalej súd prvej inštancie vypočul aj svedkyňu nebohého poručiteľa, pani
J. z M., ktorá takisto opisovala stav poručiteľa po úraze, teda v roku 2015, kde konštatovala, že bol

v dobrom stave, zorientovaný, mal dobrý rozum, videla aj ako pán I. pri garáži spadol, ostal sedieť, ale
neudrel si hlavu, postavil sa, hneď začal aj chodiť. Z dokazovania vyplynulo, že žalovaný v 1. rade bol
veľmi nápomocný svojej matke a jej manželovi, teda poručiteľovi, ktorý s nimi absolvoval dovolenku,
v rozsahu 14 dní v F., kde bol schopný chôdze o palici. Lekárska správa P. A. L., bola vydaná dňa 30.
10. 2017, teda po smrti nebohého poručiteľa, na žiadosť žalobcov v 1. a 2. rade. V priebehu konania

nebola preukázaná žiadna psychická diagnóza, ani žiadne medikamenty, ktoré by slúžili pre tieto účely.
Z týchto dôvodov súd prvej inštancie skonštatoval, že keď neexistoval dôkaz ani o žiadnom odporúčaní
kšpecialistovi,psychiatrovi,ažalobcovianespochybnilianipodpisporučiteľa.Súdprvejinštancieupustili
od výsluchu P. A.. L., prípadne grafológa. V konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by mala
oporu v ich tvrdeniach o neplatnosti darovacej zmluvy. Ďalším dôvodom pre neplatnosť tejto zmluvy mala

byť skutočnosť, že darovanie je bezodplatný právny úkon, a v darovacej zmluve bolo zakomponované
aj vecné bremeno v podobe jednak doživotného užívania bytu pre poručiteľa a jednak, že na seba
obdarovaný prevzal záväzok poskytnúť pomoc darujúcim v starobe a chorobe. Ide teda o úkon, ktorý
sa dá aj finančne vyčísliť, a preto išlo o protiplnenie zakomponované v darovacej zmluve, a tak nie
je dodržaný znak darovacej zmluvy, bezodplatný. Z dokazovania však vyplynulo, že od roku 2015 až

do svojej smrti nemal poručiteľ vôľu zmeniť svoje rozhodnutia, nemala snahu zvrátiť tento stav, bol
intelektuálne silný a rozumovo schopný, čo je zrejmé z výpovede svedkýň. Následne v roku 2016
poručiteľ komunikoval s realitnou kanceláriou a notárom pri predaji rodinného domu v Nemecku , čiže
neexistujú dôvody pochybovať o jeho spôsobilosti na právne úkony. Z ústavne konformného výkladu je
preferovaná platnosť pred neplatnosťou právneho úkonu.

4. Vo vzťahu ku garáži, súp. č. XXXX, na parcele č. XXX/XX, v kat. úz. M., žalobcovia namietali, že
žalovaná v 2. rade tvrdí, že patrí výlučne jej a nepatrila do BSM, pričom nikdy nepracovala a z tohto
dôvodu niet dôvod veriť takýmto tvrdeniam. Žalovaná v 2. rade však predložila čestné prehlásenie svojej
dcéry A. A., ktorá darovala prostriedky na zakúpenie tejto garáže, a išlo o dar dcéry voči matke. Na

základe týchto dôkazov prijal súd prvej inštancie záver, že garáž nepatrí do BSM manželov, a teda podiel
k tejto garáži nepatrí do dedičstva po nebohom poručiteľovi.

5. Ďalším predmetom prejednania tejto žaloby bola suma 140 000, ako polovica kúpnej ceny z predaja
spoluvlastníckeho podielu poručiteľa rodinného domu, v okrese H., v obci A., ktorá by mala patriť do

dedičstva po nebohom poručiteľovi. Tento rodinný dom patril do BSM manželov nebohého poručiteľa
a jeho manželky žalovanej v 2. rade. Prostriedky z predaja domu patrili v polovici výlučne poručiteľovi,
a v druhej polovici výlučne žalovanej v 2. rade. Výšku nároku odôvodnili odhadovanou cenou cca
300 000,- eur, čo predstavovalo 150 000,- eur za polovicu podielu k celku. Žalovaná v 2. rade vyhlásila,
že finančné prostriedky získané z predaja domu, boli použité na úhradu dlhov poručiteľa. Predložila

kúpnu zmluvu, z ktorej je zrejmé, že rodinný dom bol predaný za sumu 280 000,- eur, kde polovica
hodnoty išla na účet v E. na nebohého poručiteľa, a druhá polovica na účet v E. na jeho manželku,
teda žalovanú v 2. rade. Z výpisov z bánk je zrejmé, ako bolo nakladané s touto sumou. Tu súd prvej
inštancie konštatoval, že bolo nutné preukázať, že táto suma reálne existovala a patrila nebohémuporučiteľovi ku dňu smrti. Toto preukázané nebolo, a keďže poručiteľ bol spôsobilý, zvykol žiť dlhodobo
nad svoje pomery v kúpeľoch, v hoteloch, na svoju prepravu používal taxíky, mohol uvedenú sumu
spotrebovať, respektíve použiť. Počas konania žalobcovia upresnili požadovaný nárok tak, že o sumu

20 298,- eur zobrali žalobu späť, a žalovaná suma po späťvzatí, predstavovala sumu 119 702,- eur,
pričom nebol preukázaný ku dňu smrti poručiteľa takýto zostatok na jeho účte.

6. Ďalej bol uplatnený nárok žalobcov na určenie, že motorové vozidlo Q. R. patrí v celosti v režime
BSM, teda poručiteľa žalovanej v 2. rade do dedičstva podiel, alebo suma 10 000,- eur, ak teda toto

motorové vozidlo nepatrilo poručiteľovi a jeho manželke. V konaní, po vykonanom dokazovaní bolo
nespornepreukázané,žetotomotorovévozidlopredalporučiteľeštepočassvojhoživota.Pretonemohol
vyhovieť žalobe ani v tejto časti, ani vo vzťahu k motorovému vozidlu, respektíve jeho eventuálnemu
finančnému plneniu. V poradí piatym nárokom sa žalobkyňa domáhala celkovej sumy pôžičiek 38 600,-
eur s prísl., s tým, že 31 000,- eur uhradil bezhotovostne na účet poručiteľa manžel žalobkyne v 1.
rade. Poručiteľ použil tieto na vrátenie neoprávnene poberanej vdovskej dávky po zosnulej manželke

O. a pôžičiek poskytnutých poručiteľovi, čo boli uhrádzané v sume 200,- eur mesačne v období od 28.
06. 2010 do 08. 05. 2015 v celkovej sume 7 600,- eur. Tieto mali byť vrátené po predaji domu v E.,
práve nebohým poručiteľom. Zo strany poručiteľa bola vrátená suma 10 000,- eur, ktorá bola poskytnutá
na opravu strechy rodinného domu. V konaní bolo povinnosťou žalobkyne v 1. rade preukázať, že išlo
o peniaze poskytnuté titulom pôžičky, teda išlo o peniaze, ktoré mali byť v dohodnutej dobe vrátené,

a peniaze skutočne dlžníkovi odovzdal. Listinné dôkazy o poskytnutí peňazí žalobkyňou titulom pôžičky
v slovenskom preklade, z ktorých by bol zrejmý titul neboli predložené. Túto skutočnosť tvrdila len
samotná žalobkyňa, no nepredložila dôkazy buď svedeckými výpoveďami alebo listinnými dôkazmi.
Z účtu R. B., bola v júli 2007 poskytnutá suma 31 000,- eur, kde označenie na transakcii bolo „S.“, čo
v preklade znamená prevod. Čo sa týka vrátenia sumy bolo zrejmé, že 10 000,- eur vrátil poručiteľ, po

predaji domu, a že peniaze poskytol manžel žalobkyne v 1. rade, nie ona, práve na podporu jednak
samotného poručiteľa, jednak na vrátenie dlhu voči sociálnej poisťovni. Charakter týchto súm však ako
pôžička v priebehu konania neboli preukázané, nebola dohodnutá doba vrátenia, a ak by sa aj brala
doba vrátenia po predaji domu, potom podľa názoru súdu prvej inštancie by nebol premlčaný nárok, ale
chýbal základ nároku k preukázaniu, že tieto finančné prostriedky boli pôžičkou, a mali byť vrátené. Na

základe uvedených skutočností súd zamietol žalobu v celom rozsahu, a priznal nárok na náhradu trov
konania, podľa ust. § 251, § 255 od. 1, a § 262 ods. 1, 2 CSP.

7. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalobcovia v 1. a 2. rade, ktorí
okrem výroku II. ,podali odvolanie voči všetkým výrokom súdu prvej inštancie. Ako dôvody poukázali

na ust. § 62 a nasledujúcich CMP, a ust. § 365 ods. 1 písm. d/, e/ a f/ CSP. Vo vzťahu k odôvodneniu
rozsudku súdu prvej inštancie konštatovali státe týkajúce sa prejednávaného rozsahu dedičstva vo
vzťahu k bytu č. X. citovali lekársku správu P. A.. M. L., z ktorej vyplývalo, že už v roku 2014 po
zlomenine panvovej kosti stratil rovnováhu a jeho zdravotný stav sa silne zhoršil. Zoslabol, prestal
chodiť, a potreboval intenzívnu lekársku pomoc. Lekár informoval aj jeho manželku o tomto stave

a v roku 2015 považoval už poručiteľa za ľahko ovplyvniteľného, ktorý nemal byť prevážaný už na
Slovensko, napriek tomu sa tak stalo, a aj keď lekár odporučil nemocničnú rehabilitáciu. Následne v máji
2007 nebohý poručiteľ zomrel. Poukázali na závery P. A.. L. v predloženom v lekárskom svedectve,
a tiež okolnosti pádu v roku 2014 s tým, že záver v roku 2015 bol, že poručiteľ nebol ani fyzicky, ale
ani psychicky sebestačný. Preto nemohol rozhodovať o právnych úkonoch, ktoré uzavrel vo vzťahu

k darovacej kúpnej zmluve na žalovaného v 1. rade. Súd prvej inštancie síce konštatoval, že nebola
preukázaná žiadna psychická diagnóza. Žalovaná v 2. rade však postupovala v rozpore s pokynmi
lekára, previezla poručiteľa na F., a izolovala ho tak od rodiny, pričom po úraze bral lieky a bol odkázaný
na pomoc manželky. Faktom je, že ak by uvažoval racionálne, potom pre zlú finančnú situáciu, by
nepreviedol bezodplatne byt v Poprade na tretiu osobu. Žalobkyňa cez právnika komunikovala s otcom,

teda poručiteľom, aby si zvolil jednu z troch alternatív na vyriešenie majetkových záležitostí v rodine.
Súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav vo vzťahu k darovacej zmluve, a to aj vo vzťahu
k jej bezodplatnosti, blízkej osoby, kde obdarovaný bol synom žalovanej v 2. rade, teda manželky,
ale nie synom poručiteľa. Preto aj vo vzťahu k bezodplatnosti trvali na svojom argumente a citovali
tak rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo/2013/2007. Žalobcovia trvajú na tom, že tento právny úkon nie

je platný. Jednak, že boli skumulované do darovacej zmluvy aj zmluva o vecnom bremeno, a potom
aj záväzok poskytnúť v starobe a chorobe pomoc obdarovaného. Nesúhlasia so závermi súdu prvej
inštancie, kedy otec žalobcov v čase predaja rodinného domu v Nemecku nekontaktoval svoje deti,.
Výrazne pod cenu predal dom, a okrem toho žalovaný v 1. rade žije v N. G. a reálne ani pomocporučiteľovi poskytnúť nemohol. Za zmienku stojí fakt, že pán I. bol 5 mesiacov po predaji rodinného
domu hospitalizovaný v nemocnici, a v januári 2017 na geriatrickom oddelení. Žalobcovia predložili aj
prehlásenie K. I. z nemocnice v M., kde sa zmieňuje o tom, že ležal s nebohým poručiteľom v nemocnici,

a pôsobil na neho veľmi zle, vyzeral dezorientovaný, a manželka, teda žalovaná v 2. rade sa snažila
izolovať ho od jeho návštev. Rovnako nezakladá sa na pravde prehlásenie dcéry žalovanej A. A.,
že darovala peniaze na kúpu garáže matke, keďže táto ani nešóferovala, nemala dôvody vlastniť
garáž samostatne. Dcéra žalovanej v 2. rade žije v zahraničí, a prepojili k tejto transakcii len čestné
prehlásenie. Nebolo preukázané reálne prijatie týchto finančných prostriedkov. Ďalej tiež žalovaná v 2.

rade prevádzala finančné prostriedky po predaji domu na účet dcéry. Ak by aj dala peniaze dcéra
matke, išlo by o nie dar, ale o pôžičku. Súd prvej inštancie neprihliadol na stanovisko lekára, ani na
čestné vyhlásenie K. I. vo vzťahu k zdravotnému stavu poručiteľa, ale akceptoval čestné prehlásenie
dcéry žalovanej v 2. rade. Napriek tomu, že finančné prostriedky, ktoré použili na kúpu bytu v M.
patrili výlučne ešte poručiteľovi pred uzavretím manželstva. Patrili tieto do BSM. Preto si žalobcovia
nárokujú polovicu kúpnej ceny, ako sumu, ktorá patrí do dedičstva po nebohom poručiteľovi. Pokiaľ

išlo o to, že žalovaná v 2. rade trvala na tom, že tieto prostriedky poručiteľ spotreboval, je potrebné
poukázať na to, že na dobu odkedy predali rodinný dom v E., až do jeho smrti uplynula krátka doba
na to, aby takúto veľkú sumu spotreboval. Žiadne dlhy nemal, a na tieto okolnosti neboli predložené
ani žiadne dôkazy. Z bežného účtu boli vyberané rôzne sumy, ktoré korešpondujú s obdobím, kedy
bol hospitalizovaný poručiteľ v Popradskej nemocnici. Minimálne suma 32 200,- eur patrí do dedičstva

po nebohom poručiteľovi. Geriatrické oddelenie v prepúšťacej správe konštatuje, že pomoc pri pohybe
potreboval, že žil s manželkou, a býva inak v E.. Ďalej preukazovali výbery v jednotlivých mesiacov
v rokoch 2016 – 2017 z účtu poručiteľa. Pokiaľ ide o posudzovanie veci podľa CMP, práve konajúci
súd bol povinný zistiť skutočný stav veci a vykonať potrebné dôkazy, i tie ktoré neboli navrhované. Nie
je možné preukázať neexistenciu určitej právnej skutočnosti, ale práve treba žiadať dôkazy o tom, aby

túto okolnosť preukázala protistrana. Ak by prebehlo sporové konanie medzi stranami, vtedy by bolo
dôkazné bremeno na žalobcoch, ale v danom spore bolo práve dôkazné bremeno na žalovanej v 2. rade.
Pokiaľ ide o motorové vozidlo, nebola predložená žiadna kúpna zmluva, a súd len konštatoval to, čo
povedala žalovaná v 2. rade, pričom žiadne dôkazy predložené neboli. Čo sa týka posledného nároku je
zrejmé, že na účet poručiteľa bolo zaslaných 31 000,- eur, vrátených bolo len 10 000,- eur, išlo o pôžičky.

Zároveň žiadal poručiteľ, aby tieto veci si vyporiadali, a to prostredníctvom notára. Preto trvajú aj na
tomto petite. V nesporovom konaní je teda povinný súd zistiť skutočný stav veci, a vykonať potrebné
dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli. Z pohľadu žalobcov nevykonal potrebné dokazovanie,
a dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom. Nesprávne vyhodnotil aj predložené dôkazy,
a trvajú na tom, že všeobecne je potrebné poskytnúť právo na spravodlivý súdny proces. Preto aj

judikatúra Slovenskej republiky, definuje legitímne očakávania ako kategóriu právnej istoty, i ako takej
činnosti štátnych orgánov, ktoré majú byť v tomto smere akceptované. Zároveň rozsudok má byť riadne
odôvodnený. Konajúci súd musí výstižne vysvetliť podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty,
a ako veci posúdil, a aby bol tento rozsudok presvedčivý. Na základe uvedeného žiadali, aby rozsudok
súdu prvej inštancie bol zrušený a vec predložená späť na súd prvej inštancie.

8. K odvolaniu žalobcov sa vyjadrili žalovaní v prvom a druhom rade. K fyzickému zdravotnému stavu
poručiteľa je potrebné konštatovať, že fyzický stav nemá súvis so spôsobilosťou osoby na právne úkony.
Spôsobilosť je viazaná výlučne na duševný stav,, preto celá argumentácia o fyzickom stave poručiteľa je
nehospodárna a žalovaní sa k tomu ani bližšie nevyjadrujú. Na tieto skutočnosti boli vypočutí svedkovia,

svedkyňa J., N., ktoré uviedli ako sa choval poručiteľ v čase jeho pobytu, či už v Poprade, kde absolvoval
výlety, vychádzky, o čom predložili žalovaní aj fotografie. K psychickému zdravotnému stavu poručiteľa
nemožno vychádzať len z tvrdení žalobcov, pretože žalovaní sa môžu domnievať, že majú za to, že
nemal byť duševne spôsobilý. Predmetom žaloby je celý rad právnych úkonov od roku 2006 až do
roku 2016, čo je značne komplikované. Žalobcovia spomínajú závet z roku 2006, kúpu garáže v M.

v roku 2008, darovaciu zmluvu z roku 2015, ako aj predaj rodinného domu v roku 2016. Paradoxne,
ak by v roku 2015 nebol duševne spôsobilý a daroval byt žalovanému v 1. rade, potom žiadajú z
úkonu z roku 2016, teda rok po tom, polovicu výťažku ako určenie, že patrí do dedičstva, tzn. ako keby
zmluva mala byť platná, tzn. že tieto veci sú plné rozporov. Okrem tohto bola predlžená korešpondencia
medzi poručiteľom a žalobcami, kde aktívne komunikoval poručiteľ dvojjazyčne, kontaktoval príbuzných

v súvislosti ekonomickými variantmi, čiže o nejakej nespôsobilosti nemožno byť ani reči. Pokiaľ by išlo
o správu z Nemocnice z M., v januári 2017 keď prekonal infarkt, jasne táto svedčí o stave nebohého
poručiteľa, ktorý bol plne orientovanou osobou aj v tomto čase. Vo vzťahu k správe A. L. je potrebné
konštatovať, že išlo o priateľa žalobcov a vystavil túto správu až po smrti poručiteľa pravdepodobne nažiadosť žalobcov. Čo sa týka prehlásenia pána I., to bolo napísané až v roku 2023, výlučne pre potreby
súdu, pritom tento dôkaz nebol predložený v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. Pokiaľ išlo
o tvrdenia žalobcov o odplatnosti darovacej zmluvy na byt a takáto povinnosť odplaty sa v darovacej

zmluve nenachádza, predmetom je len možnosť užívať tento byt do smrti, a starostlivosť obdarovaného,
pričom tieto atribúty nemôžu byť považované za odplatu za darovanie vo finančnom vyjadrení. Čo sa
týka vlastníctva garáže, ide o špekulácie žalobcov, a žalovaní sa k tomu vyjadrili. Kúpna cena z predaja
rodinného domu, by mala byť predmetom takisto vyhovujúcej žaloby, pričom kúpa sa realizovala rok
po tom, čo už konštatujú žalobcovia, že bol duševne nespôsobilý. Žalovaní zdôrazňujú, že predmetom

dedičského konania môžu byť len tie práva a pohľadávky, ktoré v čase smrti poručiteľa patrili tomuto
poručiteľovi. V konaní nebolo preukázané, aby disponoval sumou, ktorú čiastku finančne žiadajú určiť,
že patrí do dedičstva. K motorového vozidlu boli predložené dôkazy, a na týchto trvajú s tým, že vec
určite nepatrí do dedičstva po nebohom poručiteľovi.
9. Vo vzťahu k pôžičkám sa takisto vyjadrovali obe strany a je zrejmé, že tento charakter finančných
prostriedkov nebol preukázaný, čiže ani dlh voči poručiteľovi v dedičstve. Pokiaľ ide o procesné

pochybenia je nutné konštatovať, že nie je zrejmé, ktoré vady žalobcovia majú na mysli, návrhy mohli
realizovať na vykonanie dôkazov, niektoré aj zobrali späť, preto sa k tomuto ani nevyjadrujú.

10. Žalovaní navrhli potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie a priznať im nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, podľa ust. § 34 CSP, prejednal konanie ako aj rozsudok
podľa zásad uvedených v ust. § 378, § 379 a § 380 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie
je dôvodné. Súd prvej inštancie dôsledne zistil skutkový stav a na základe tohto aj vec správne právne
posúdil. Na týchto skutočnostiach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejednáva vec v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený, ale aj

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13. Odvolací súd v konaní relevantne posudzuje konkrétne dôvody uvádzané v odvolaní, a to či bol
zistený skutkový stav správne a úplne a či sa aplikovali správne príslušne právne predpisy, pričom v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument, ale na tie, ktoré

majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR sp.zn. II. ÚS/78/2005).

14. Podľa ust. § 194 ods. 1 CMP, ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných
skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo
sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby

určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.

15. Podľa ust. § 38 ods. 2 O.z., takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche,
ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

16. Podľa ust. § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

17. Podľa ust. § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

18. Nateraz z obsahu spisu vyplýva, že z prekladu notárskeho zápisu z 06. 01. 2003 zrealizovaného v
Kolíne vyplýva, že bola uzatvorená Zmluva o prevode medzi H. I. ako prevádzateľom a jeho manželkou
K. I. ako nadobúdateľkou v postavení manželky, v zmysle ktorej prevádzateľ previedol do vlastníctvanadobúdateľa 1 ideálneho podielu nehnuteľného majetku k. ú. D. C. 4 zapísaného v pozemkovej knihe
Úradného súdu I. L. Q. D., list XXXX, a to parcela XXX, budova a nezastavaná plocha, B. T. X, o výmere
6,90 Ar, parcela XXX, budova a nezastavaná plocha, B. T. 7, o výmere 0,35 Ar..

19.Ztestamentuspísaného14.04.2006vyplýva,žeporučiteľtentonapísalpriplnomvedomí:„Vprípade
mojej smrti rozhodujem o mojom majetku nasledovne: moju polovicu domu v A. B. T. ako aj môj všetok
majetok venujem mojej manželke...“.

20. Z Kúpnej zmluvy uzavretej dňa 04. 09. 2006 medzi predávajúcim B. L. a kupujúcimi H. I., K. I.
vyplýva predaj bytu č. X na X. poschodí v bytovom dome súp. č. XXX, orientačné číslo X, blok U., ulica
P. R. v Poprad, v celosti, spoluvlastníckeho podielu k priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu o veľkosti 52/1000, spoluvlastníckeho podielu k pozemku parc. č. XXX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 462 m2 o veľkosti 52/1000, všetko zapísané na LV č. XXXX pre obec a k.
ú. M., vedenom Správou katastra M.. Uvedená zmluva bola uzavretá počas manželstva.

21. Z Kúpnej zmluvy uzavretej dňa 05. 05. 2008 medzi predávajúcimi B. L., Q. F. a V. J. a kupujúcou
K. I. vyplýva predaj garáže súp. č. XXXX stojacej na pozemku J. „W.“ XXX/XX a pozemku J. „W.“ XXX/
XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 22 m2, všetko zapísané v LV č. XXXX pre obec a k. ú. M.,
vedenom Správou katastra M.. V Čl. III. Zmluvy, sa zmluvné strany dohodli na kúpnej cene 30 000,- Sk.

22. Z lekárskeho vyjadrenia vo veci pacienta H. I. z 30. 10. 2017 vyplýva vyjadrenie P. L., J., E.: „H. I.,
nar. XX. XX. XXXX v M. bol mojím pacientom od roku 1971 až do roku 2017. Až do doby, keď dostal
v Nemecku svoj prvý srdcový infarkt, viedol intenzívny život a bol v dobrej zdravotnej kondícii. Od toho
času bol odkázaný na pravidelnú lekársku starostlivosť. To si vyžadovalo častejšie intenzívne lekárske

kontroly a užívanie liekov pod lekárskym dozorom. 23. 10. 2014 si pán I. pri úraze v domácnosti zlomil
panvovú kosť pri strate rovnováhy a zodpovedajúc jeho veku bol jeho uzdravujúci proces zdĺhavý a
potreboval dlhý čas na regeneráciu. Jeho celkový zdravotný stav sa zhoršil, silne zoslabol a prestal
chodiť. Potreboval intenzívnu domácu starostlivosť a musel sa zdržiavať v blízkosti intenzívnej lekárskej
pomoci. Telesne zoslabol a denné dávkovanie liekov muselo byť kontrolované rodinnými príslušníkmi.“

Koncom roka 2014 jeho manželku K. I. podrobne informoval o jeho zdravotnom stave, že nie je schopný
prevozu a dlhšie cesty by ohrozovali jeho život. Od začiatku roka 2015 pán I. nebol svojim konaním,
telesne a ani psychicky sebestačný. Vo svojom rozhodovaní bol sugestibilný, ľahko ovplyvniteľný a v
jeho dennom režime bol plne odkázaný na svoju manželku. Jeho schopnosť vnímať realitu bola natoľko
znížená, že nemohol rozpoznávať správne následky svojho konania. Z tohto dôvodu jeho liečenie

konzultoval priamo s jeho manželkou. Koncom roka 2015 sa dodatočne dozvedel, že pán I. bol napriek
jeho lekárskym pokynom odvezený na F.. Dňa 07. 02. 2017 ho H. I. s manželkou znovu navštívili v
ambulancii a informovali ho o jeho ďalšom úraze na Slovensku dňa 03. 08. 2015 a o ďalšej srdcovej
príhode. Bol hospitalizovaný v M. a v M. od 31. 12. 2016 do 20. 01. 2017. Následkom jeho zoslabnutého
stavu nariadil okamžitý prevoz do nemocnice a nemocničnú rehabilitáciu v J.. Jeho lekárske nariadenia

neboli realizované a pán I. bol zase prevezený na F.. Následne sa dozvedel, že pán I. zomrel dňa XX.
XX. XXXX.

23. Z Výpisu Katastra nehnuteľností LV č. XXXX, k. ú. M. vyplýva zápis vlastníckeho práva k parc. č.
XXX/XX na ktorej stojí garáž so súp. č. XXXX a danej garáži, v prospech výlučnej vlastníčky K. I., v

spoluvlastníckom podiele 1/1.

24. Z Výpisu prevodov R. B. na H. I. za rok 2010 vyplývajú prevody peňažných prostriedkov dňa 27. 12.
2010 v sume 300,- eur, dňa 08. 10. 2010 v sume 200,- eur, dňa 01. 09. 2010 v sume 200,- eur, dňa 23.
07. 2010 v sume 200,- eur až 15. 04. 2015 v sume 200,- eur.

25. Z Darovacej zmluvy s vecným právom uzavretej dňa 18. 08. 2015 vyplýva prevod medzi H. I. a
K. I. ako darujúcimi a K. A. ako obdarovaným. Zmluvné strany prehlásili, že darujúci sú bezpodieloví
spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti - bytu č. X na X. poschodí bytového domu súp. č. XXX,
orientačné č. 5 na ul. P. R. v M. v podiele 1/1, spoluvlastníkmi podielu na spoločných častiach a

spoločných zariadeniach domu súp. č. XXX, na pozemku parc. J. „W.“ N. XXX, podielu priestoru na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku J. „W.“
M. N. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 462 m2 o veľkosti 5837/211624, všetko zapísané
v LV č. XXXX pre obec a k. ú. M. v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom v M., odboromkatastrálnym. V čl. III. tejto zmluvy je uvedené: „Darujúci prehlasujú, že na darovaných nehnuteľnostiach
neviaznu žiadne dlhy, vecné bremená ani iné právne závady, ktoré by im bránili predmetné nehnuteľnosti
scudziť či inak s nimi nakladať a z toho dôvodu zodpovedajú obdarovaným za prípadnú škodu, ktorá

by im vznikla v prípade nepravdivosti tohto prehlásenia.“ Účastníci zmluvy zároveň uzatvorili v čl. VI.
Dohodu o vecnom práve, a teda, že obdarovaný K. A. zriaďuje v prospech darujúcich H. I. a K. I.
vecné bremeno, ktoré zodpovedá ich doživotnému právu užívania bytu a spoločných častí a spoločných
zariadení bytového domu. Darujúci uvedené práva prijali a obdarovaný sa zaviazal tieto práva trpieť.
„Obdarovaný zriaďuje vecné bremeno ako vďaku za darované nehnuteľnosti. Vecné bremeno účastníci

zmluvy neoceňujú. Obdarovaný sa zároveň zaväzuje poskytovať pomoc darujúcim v chorobe a starobe.“
Zmluva podpísaná H. I., K. I. a K. A., osvedčená prevodcami.

26. Z listinného dokladu pod názvom Podklady pre vytvorenie kroniky vyplýva činnosť H. I., ktorý si
vytváral kroniku svojho profesionálneho života. Z uvedeného vyplýva, napr. že bol trénerom ľadového
hokeja, pozemného hokeja, trénerom hokejového klubu v Nemecku.

27. Z fotodokumentácií z obdobia júl 2015 vyplýva, že p. I. s rodinou bol na dovolenke v F. schopný
chôdze na turistike a z decembra 2015 - narodeniny v D., kde používal pri chôdzi turistické palice.
28. Z lekárskej správy vystavenej Nemocnicou M., a. s., dňa 03. 08. 2015 pre pacienta H. I. na
Centrálnompríjme,ambulanciiúrazovejchirurgievyplýva,žeA.A.uviedol,žespadolnadvore,nabetón,

na zadok, nevie našľapovať na pravú dolnú končatinu, bez opuchu, hybnosť v bedrovom kĺbe v norme,
ale v leže. Bol robený röntgen panvy a pravého bedra - bez traumatických zmien. Odporúčané boli
analgetiká a postupne rozcvičovať s následnou kontrolou. Diagnostický záver - pomliaždenie pravého
bedra.

29. Z písomného čestného prehlásenia A. A., dcéry žalovanej v 2. rade zo dňa 07. 05. 2018 vyplýva
prehlásenie, že v máji 2008 darovala v hotovosti svojej matke 8.000,- Sk (265,55 eur) 760,- eur na kúpu
garáže súp. č. XXXX v meste M.. Predmetný dar darovala dobrovoľne a bez výhrad a matka ho prijala
s tým, že táto garáž bola na jej matku zapísaná do katastra nehnuteľností na základe Kúpnej zmluvy
zo dňa 05. 05. 2008.

30. Z písomnej komunikácie medzi manželom žalobkyne v 1. rade adresovanej poručiteľovi a jeho
manželke z 11. 06. 2015 vyplýva následná reakcia po rozhovore, na odmietnutie návrhov pre budúce
komplexné zabezpečenie rodiny, v ktorej konštatuje, že poručiteľovi boli predložené dva návrhy ako
naložiť s ich majetkom. V komunikácii bolo uvedené: „Aby ti bolo jasné: my si nenárokujeme od teba

nič. Zároveň apelujem na teba, aby si mi dodatočne poslal papier od notára, v ktorom vy mi obidvaja
zaručujete, že kedy mi vrátite peniaze, ktoré som vám ja (nie Magda) doposiaľ dal na podporu a na
opravu strechy (opravu strechy, ktorá bola nevyhnutná, aby sa dom vôbec dal predať). Samozrejme s
okamžitou platnosťou zastavujem mesačné podpory “.

31. Z písomnej komunikácie poručiteľa adresovanej dcére - žalobkyni v 1. rade a jej manželovi zo
dňa 20. 06. 2015, vyplýva: „V dopise zo 04. 06. 2015 potvrdzujem, že všetky naše záväzky po predaji
domu ihneď vyrovnám. Svoje záväzky som si vždy splnil a splním. Bol som uznávaný v J. a v našich
priateľských kruhoch ako nezištný - čestný človek. A tým chcem ostať a aj zostanem až do mojej smrti.
O mojom ďalšom živote, ako aj doteraz, chcem a budem rozhodovať sám.“

32. Z listu žalobkyne v 1. rade adresovaného poručiteľovi vyplýva rodinná záťaž z minulosti spočívajúca
z nepochopenia jeden druhého.

33. Z Kúpnej zmluvy spísanej P. M. A. dňa 21. 08. 2016 vyplýva, predaj rodinného domu v E. predajcami

H. I. a K. I. pre kupujúcu H. J. s tým, že v ust. § 3 upravená kúpna cena vo výške 280 000,- eur, ktorá
v bode 3 má byť zaplatená na jednotlivé špecifikované čísla účtov p. I. a p. I., osvedčenej notárom dňa
22. 08. 2016.

34. Z lekárskej prepúšťacej správy zo dňa 20. 01. 2017 vyplýva, že pacient H. I. bol dňa 12. 01. 2017

prijatý s hlavnou chorobou - B. R. V. A. F. F. a s ďalšími diagnózami - B. W. F., R. M., X. M., L. B. I. E.
B.. Hospitalizácia bola ukončená dňa 20. 01. 2017. Tento bol prijatý od 12. 01. 2017 do 20. 01. 2017
na geriatrickom oddelení, kde je uvedené, že pri príjme sa cítil pomerne dobre, dýchal bez obtiaži, na
hrudi bez diskonfortu, nekašľal, dobrý apetít, nerušený spánok, len s chôdzou mal problémy pre poruchurovnováhy, potreboval pomoc. Prítomný stav bol konštatovaný: pacient pri vedomí, dezorientovaný v
priestore, orientovaný v čase aj osobou, orientačne neurologicky v norme. Terapia - B. M., R., O., F.,
R., O. Y., H., C., J., D. (E. F.), B..

35. Zo Zápisnice o pojednávaní z dedičského konania po poručiteľovi H. I. sp. zn. XXX/XX/XXXX, P.
XXX/XXXX vyplýva predbežné prejednanie dedičstva.

36. Z Čestného vyhlásenia žalobcu v 2. rade z 22. 01. 2024 vyplýva, že si nepožičal od svojho otca

finančné prostriedky v sume 20 000,- eur, ktoré mu mali byť podľa tvrdení žalovanej v 2. rade údajne
poskytnuté od A. Q. L. G. A., dcéry žalovanej v 2. rade. Ďalej uviedol, že nemal v čase smrti poručiteľa
žiadne nevysporiadané záväzky voči poručiteľovi a taktiež žiadne nevysporiadané záväzky, ani voči
žalovanej v 2. rade a ani voči jej rodine. Uviedol, že žalovaná v 2. rade a ani jej rodina mu nikdy žiadne
finančné prostriedky neposkytli.

37. Z odpovede S. I. vyplýva, že na základe žiadosti súdu oznamujú, že ku č. účtu 2113698854 vedeného
pre H. I., neboli ku dňu vybavenia v bankovom systéme nájdené žiadne informácie.

38. Z Výpisu účtu R. I., B., č. F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vyplýva, že dňa 05. 10. 2016 bol príjem
peňažných prostriedkov vo výške 60 000,- eur, dňa 04. 11. 2016 výber v hotovosti vo výške 10 000,- eur,

ako aj dňa 07. 11. 2016 výber v hotovosti vo výške 10 000,- eur H. I., dňa 14. 11. 2016 bol vykonaný
výber v hotovosti vo výške 5 000,- eur, dňa 03. 01. 2017 výber v hotovosti vo výške 8 000,- eur vykonaný
K. I., ako aj dňa 27. 01. 2017 vo výške 3 000,- eur K. I. s novým zostatkom ku dňu 17. 05. 2017 vo
výške 15 361,50 eur.

39. Dedičské právo je majetkovým právom, nakoľko majetkový obsah dedenia vyjadruje základnú
spoločenskúfunkciuavýznamdedičskéhopráva,takvobjektívnom,akoajsubjektívnomzmysleslova.V
objektívnom zmysle je dedičské právo súhrn právnych noriem, ktoré upravujú prechod práv a povinností
po smrti fyzickej osoby na iné osoby podľa dedičskej postupnosti (dedičskej sukcesie). V subjektívnom
zmysle je to oprávnenie určitého subjektu stať sa vo svojom osobnom a majetkovom záujme dedičom

po zomretej fyzickej osobe. Subjektívne dedičské právo je majetkové právo absolútnej povahy, ktoré
pôsobí erga omnes.

40. Určovací návrh spočívajúci v tom, že vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po
poručiteľovi, a teda že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti, môže uplatňovať (je vecne

legitimovaný) len ten, koho práv a povinností sa takéto určenie týka. Takouto osobou môže byť len ten,
kto je poručiteľovým dedičom, prípadne jeho právnym nástupcom (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo
dňa 14. 03. 2011, sp. zn. 3Cdo/222/2010).

41. Pokiaľ ide o tvrdenú neplatnosť darovacej zmluvy z dôvodu jej odplatnosti pre dohodnutý

zaopatrovacízáväzokmedzineb.poručiteľomažalovanýmv2.rade,odvolacísúdvychádzalzprávneho
úkonu,ktorýmbolavôľaneb.poručiteľadarovaťsvojevlastníctvožalovanémuv2.rade,ktorýsazaviazal
v prípade potreby poskytnúť starostlivosť pre darcu, čo nepovažuje za neplatný právny úkon, ktorý by
boli v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd totožne so súdom prvej inštancie uprednostnil posúdenie
právneho úkonu v prospech jeho platnosti.

42. Prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne
neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii
relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo ,,vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy
(prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho

súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých
zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech
platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu (Nález Ústavného súdu SR zo dňa 01. 04. 2015, sp. zn.
I.ÚS 640/2014).

43. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplateniedlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom)
uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie
neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť

označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať
uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca
uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom,
ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť,
musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto

súvislostihovoríotzv.presúvanídôkaznéhobremena.Idetuorozdeleniebremenatvrdeniaadôkazného
bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako
právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 22. 09. 2010, sp. zn. 3MCdo/6/2010).

44. K tvrdenej psychickej nespôsobilosti neb. poručiteľa v čase uzavretej darovacej zmluvy, nepredložili

žalobcovia dostatočné dôkazy. V tomto smere súd prvej inštancie správne a v logickej súvislosti
vysvetlil svoje rozhodnutie a v časovej postupnosti vyhodnotil dôkazy týkajúce sa telesnému ale
hlavne psychického stavu v čase uzavretých právnych úkonov v rokoch 2015 až 2017. Možno súhlasiť
so závermi súdu prvej inštancie o tom, že lekárske správy v období hospitalizácie neb. poručiteľa
v nemocniciach v M. a M. neobsahujú žiadnu zmienku o psychických problémoch poručiteľa. V tomto

smere odvolací súd považuje za vecne správne rozhodnutie súdu prvej, že žalobcovia neuniesli dôkazné
bremeno pre svoje tvrdenia.

45. Určovací návrh spočívajúci v tom, že vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po
poručiteľovi, a teda že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti, môže uplatňovať (je vecne

legitimovaný) len ten, koho práv a povinností sa takéto určenie týka. Takouto osobou môže byť len ten,
kto je poručiteľovým dedičom, prípadne jeho právnym nástupcom (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo
dňa 14. 03.2011, sp. zn. 3Cdo/222/2010).

46. Žalobcovia nepredložili ani relevantné dôkazy o tom, že v čase smrti poručiteľa, do jeho majetku

patrilo motorové vozidlo ( bolo odpredané samotným poručiteľom ) a finančné prostriedky z odpredaja
rodinného domu v E. F. G.. Nepostačujú tvrdenia žalobcov o množstve finančných prostriedkov a ich
možného , či nemožného spotrebovania neb. poručiteľom do jeho smrti. Ich existencia v čase smrti
poručiteľa jednoducho nebolo preukázaná. Rovnako nebola preukázaná existencia tvrdených pôžičiek,
aj keď finančná transakcia manžela žalobkyne v 1. rade bol predložený, dôvod ich odoslania neb.

poručiteľovi, dôkaz o pôžičke, dohoda o termíne ich vrátenia nebol preukázaný.

47. Pokiaľ sa v konaní o dedičstve vyskytne rozpor o tom, čo patrí do dedičstva po poručiteľovi,
procesnýmnástrojomnajehoodstránenieježalobanaurčenie,žetá-ktorávec(právo)patrídodedičstva
po poručiteľovi. O takejto žalobe rozhodne súd v sporovom konaní, účastníkmi ktorého (buď ako

žalobcovia alebo žalovaní) sú všetci dedičia. Žaloba na určenie predmetu dedičstva je rozhodovacou
praxou súdov považovaná za prípustný prostriedok riešenia sporov o tom, či určitá vec (právo) patrí do
dedičstva (obdobný právny názor zaujal už Najvyšší súd Slovenskej republiky napr. v uznesení zo dňa
28. 09. 2006 sp.zn. 3Cdo/178/2006). Pritom pre takéto sporové občianske súdne konanie treba všetkých
účastníkov konania o dedičstve považovať za nerozlučných spoločníkov (R 65/2003).

48. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nie je dôvodná ani odvolacia námietka žalobcov, že išlo o spor
podľa civilného mimosporového konania. Je zrejmé, že ide o konanie, v ktorom sa určuje vlastníctvo
nehnuteľných resp. hnuteľných vecí , ktoré majú tvoriť majetok nebohého poručiteľa. Potom strany
sporu majú povinnosti preukázať svoje tvrdenia v zmysle ustanovení civilného sporového konania. Až

po úspešnom určení vlastníctva poručiteľa nastupujú ustanovenia civilného mimosporového konania,
teda konania pred povereným notárom.

49. Preto z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej potvrdil ako vecne správny
podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

50. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre
vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasnený skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania (Ruiz Toria c. Španielsko z

09.12.1994, séria A č. 303-A, str. 12, § 29). Ústavný súd SR vyslovil, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. S poukazom
na vyššie uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné vyjadriť sa k ostatným dôvodom odvolania,

nakoľko tieto pre rozhodnutie vo veci samej boli bez významu.

51. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP, to znamená v zmysle zásady úspechu. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní v prvom
a druhom rade, preto im odvolací súd priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 100 % voči žalobcom
v prvom a druhom rade, o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

52. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).