Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 24, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12CoCsp/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123211439
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8123211439.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a členov

senátuJUDr.AndrejaRadomskéhoaJUDr.RomanaLajoša,vsporežalobkyne:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX, XXX XX C., zastúpená: D. E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C.,
proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00
151 653, právne zastúpený Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Bočná
10, 040 01 Košice, IČO: 36 863 017, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 900,78 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 16Csp/149/2023-70
zo dňa 12.11.2024, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie“ a „súd“) napadnutým rozsudkom vo výroku I. žalobu
zamietol a vo výroku II. vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 52 ods. 1 až 4, § 54 ods. 1 a 2, § 107 ods. 1, § 451 ods. 1 a 2, §
456 Občianskeho zákonníka; § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) a d), § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 písm. a) zákona č.

129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“ a „zákon o spotrebiteľských úveroch“).

3. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu
dňa 13.12.2023 domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 900,78 eur s príslušenstvom
odvolávajúc sa na to, že ako fyzická osoba v roku 2011 a 2012 uzavrela so žalovaným (A. A., F.)
spotrebiteľské zmluvy, na základe ktorých jej boli poskytnuté dve spotrebiteľské pôžičky. Jednalo sa

o pôžičku číslo XXXXXXXXXX z 16.12.2011 a číslo XXXXXXXXXX z 19.11.2012. Obidve pôžičky
sa na základe žalôb spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o. (ďalej len „KRUK“) ako
postupníka, stali predmetom súdnych konaní. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo 04.03.2021, č.
k.: 16Csp/170/2020-102, súd žalobu zamietol s konštatovaním, že predmetný úver bol bez úrokov a bez
poplatkov. V bode 30. rozsudku súd skonštatoval, že žalobkyňa čerpala úver vo výške 6.710,- eur, ale
na úhrady celkovo poukázala 7.502.58 eur, čo je o 792,58 eur viac. Rozsudkom Okresného súdu Prešov
z 01.06.2021, č. k.: 15Csp/38/2020, súd žalobu zamietol s konštatovaním, že predmetný úver bol bez

úrokov a bez poplatkov. V bode 40. rozsudku súd skonštatoval, že žalobkyňa úver čerpala vo výške
5.400,- eur, ale na úhrady celkovo poukázala 5.508,20 eur, čo je o 108,20 eur viac. Dňa 20.09.2021
žalobkyňa podala na Okresný súd Prešov voči spoločnosti KRUK žalobu o vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 900,78 eur. Žiadala aj primerané finančné zadosťučinenie. Súd rozsudkom č. k. 20Csp/133/2021-140z02.10.2023žalobuvovecivydaniabezdôvodnéhoobohateniaprávoplatnezamietol
s odôvodnením, že posledné splátky žalobkyňa uhradila dňa 20.11.2017 na úver číslo 5023391473 a
dňa 17.09.2018 na úver číslo 5035380034. Platby boli vykonané ešte pred postúpením pohľadávky dňa

04.07.2019 a neboli vykonané na účet spoločnosti KRUK, ale na účet žalovaného (A. A., F.).

4. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že dňa 16.12.2011 bola uzavretá zmluva o splátkovom úvere
č. 5023391473 medzi žalovaným (A. A., F.) a žalobkyňou. Zmluva je formulárová. Predmetom zmluvy
bolo poskytnutie úveru vo výške 6.710,- eur, pričom v zmluve bola uvedená úroková sadzba 10,90 %,

RPMN vo výške 13,33 %, priemerná RPMN vo výške 11,66 %, počet splátok 91, pričom výška mesačnej
splátky bola určená na 115,82 eur, konečná splatnosť bola stanovená na dňa 10.8.2019. Žalobkyňa z
tejto zmluvy uhradila žalovanému celkovo sumu 7.502,58 eur, čo medzi stranami nebolo sporné. Dňa
19.11.2012 bola uzavretá zmluva o splátkovom úvere č. 5035380034 medzi žalovaným a žalobkyňou.
Zmluva je formulárová. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 5.400,- eur, pričom v zmluve
bola uvedená úroková sadzba 9,90 %, RPMN vo výške 12,12 %, priemerná RPMN vo výške 14,11 %,

počet splátok 120, pričom výška mesačnej splátky bola určená na 79,26 eur, konečná splatnosť bola
dohodnutá na dňa 15.12.2022. Žalobkyňa z tejto zmluvy uhradila žalovanému celkovo sumu 5.508,20
eur, čo medzi stranami nebolo sporné. Spolu tak žalobkyňa na obidve zmluvy preplatila celkovo 900,78
eur.

5. Súd vychádzal z toho, že posudzovaný právny vzťah strán je od svojho vzniku právnym vzťahom
založeným spotrebiteľskou zmluvou. Žalovaný bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa
a žalobkyňa v postavení spotrebiteľa.

6. Zástupca žalobkyne uviedol, že keďže úvery boli z rokov 2011, 2012, zhruba o 3 roky na to v rokoch

2015 alebo 2016 sa žalobkyňa zastavila za organizáciou poskytujúcou pomoc alebo rady spotrebiteľom.
Vo vzťahu k uvedenému tvrdeniu žalovaný vzniesol námietku premlčania.

7. S poukazom na § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie konštatoval, že pre začiatok
plynutia subjektívnej premlčacej lehoty sa vyžaduje skutočná, a nie iba predpokladaná vedomosť

oprávneného o tom, že na jeho úkor bol získaný majetkový prospech a o tom, kto ho získal. Nie
je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o tom dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti skôr
(rozsudok Najvyššieho súdu 2CZ 35/77 zo dňa 17.12.1978).

8. Pri bezdôvodnom obohatení musí súd prihliadať v zmysle citovaného § 107 ods. 1 Občianskeho

zákonníka na uplynutie subjektívnej lehoty (dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil), ako aj objektívnej lehoty (tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, desať rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo). Vo
vzťahu k subjektívnej lehote zástupca žalobkyne uviedol, že žalobkyňa sa o bezdôvodnom obohatení
dozvedela v rokoch 2015 alebo 2016, keď sa zastavila v organizácii poskytujúcej pomoc alebo rady

spotrebiteľom. Z toho vyplýva, že dvojročná subjektívna premlčacia lehota uplynula už v roku 2017
alebo 2018 (žaloba bola na súd doručená 13.12.2023), čo vzhľadom na časový odstup nevyžaduje
presnú dátumovú špecifikáciu, pričom v konaní nebolo preukázané, že by toto tvrdenie nebolo pravdivé.
Pre absenciu akéhokoľvek dôkazu opaku tak súd musel považovať námietku premlčania, vznesenú
žalovaným, z hľadiska subjektívnej premlčacej lehoty, za dôvodnú. Preto žalobu zamietol.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V tejto
súvislosti poukázal na tzv. Paretovo optimum. Z ekonomického pohľadu ide o taký stav spoločnosti, kedy
žiadny jednotlivec alebo skupina už nemôže dosiahnuť lepšie postavenie bez toho, aby sa postavenie
iného subjektu zhoršilo. Ide o rovnovážny stav, kedy ak sa chce mať niekto lepšie, než ako sa má, môže

takurobiťlennaúkoriného.Žalobkyňanebolasícevkonaníúspešná,avšaknadruhejstranejepotrebné
zaoberať sa jej statusom nielen ako spotrebiteľa, ale aj ako starobnej dôchodkyne, ktorá sa pustila do
sporu s ekonomicko-právne silnejším subjektom, pričom jej neúspech plynul len z dôvodne vznesenej
námietky premlčania, pričom úhrada trov konania protistrane by ju mohla aj existenčne ohroziť.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa. Namietala, že súd jej nesprávnym
procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Už pred prvým pojednávaním dňa 20.06.2024 nadobudla
dojem nerovného postavenia v konaní pred súdom. Na pojednávaní dňa 12.11.2024 súd nepostupovalpodľa § 181 CSP, keď nevyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a neurčil, ktoré
skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné a ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, neuviedol
svoje predbežné právne posúdenie veci, najmä s ohľadom na vyjadrenie sa žalovanej k prednesu

žalobkyne o konzultácii neschopnosti splácať úvery so Združením HOOS v Prešove. Túto informáciu
využil žalovaný a vyslovil vlastnú domnienku založenú na predpoklade, že žalobkyňa už vtedy v rokoch
2015, 2016 alebo 2017 nadobudla vedomosti na potencionálne vymáhanie bezdôvodného obohatenia
od žalovaného. Podľa žalobkyne jej súd neposkytol priestor na vyjadrenie sa k vznesenej námietke
premlčania a jej ustálení na roky 2015, 2016 alebo 2017, teda k momentu, kedy žalobkyňa nadobudla

vedomosti o možnostiach bezdôvodného obohatenia. Podľa žalobkyne súd nevzal do úvahy jej tvrdenie
prednesenéjejzástupcomotom,ževroku2015,2016alebo2017saodZdruženiaHOOSdozvedelaiba
to, že úver má splácať iba do výšky istín. Tiež namietala, že súd nezohľadnil hmotnoprávnu i procesnú
nerovnováhu žalobkyne ako spotrebiteľa (čl. 6 CSP) a nežiadal o ďalšie skutkové tvrdenia na zistenie
podstatných a rozhodujúcich skutočností (§ 296 CSP) tak, aby bola dôkazná situácia objektívne zistená.
Žalobkyňa súčasne namietala, že súd ukončil dokazovanie bez toho, aby sa vysporiadal s jej tvrdením

o odporúčaní Združenia HOOS splatiť iba istinu. Súd prvej inštancie ukončil dokazovanie predčasne a
vyhlásil prekvapivé súdne rozhodnutie.

11. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností a na základe iba čiastočne vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na to, že súd nevykonal dôkaz listinami „zostavy“, keďže
neprečítal, ani neoznámil ich obsah so zameraním na obdobie rokov 2015, 2016, 2017. Z obsahu
rozsudku je zrejmé, že súd tento listinný dôkaz odignoroval, čo náležite neodôvodnil. Z údajov
v „zostavách“, ktoré vyhotovil žalovaný pri postúpení pohľadávok spoločnosti KRUK je zjavné, že
žalobkyňa od 10.06.2015 do 20.11.2017 na účet žalovaného č. 5023391473 uhradila 30 splátok v súčte

3.710,- eur, od 15.06.2016 do 17.09.2018 na účet žalovaného č. 5035380034 uhradila 28 splátok
v súčte 2.745,- eur. Podľa žalobkyne súd nesprávne vyhodnotil listinné dôkazy, najmä dátumy vydania
rozsudkov Okresného súdu Prešov č. k. 16Csp/170/2020-102 zo 04.03.2021 a č. k. 15Csp/38/2020
z 01.06.2021, ktoré rozhodli o tom, že predmetné úvery sú bez úrokov a bez poplatkov, a teda, že
uvedenými dňami odpadla žalobkyni povinnosť splatiť úvery v zmluvných výškach. Naopak, vyhodnotil

tvrdenia žalovaného o tom, že o vzniku bezdôvodného obohatenia sa žalobkyňa zjavne mala dozvedieť
už pri návšteve Združenia HOOS v roku 2015, 2016, alebo 2017.

12. Žalobkyňa ďalej namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Súd prvej inštancie rozhodol o premlčaní subjektívnej premlčacej lehoty na základe

nesprávne a neúplne vykonaných procesných úkonov, neúplného dokazovania a nesprávneho
posúdenia skutkového stavu tým, že rozhodol na základe ústne vyslovenej absurdnej domnienky
žalovanej strany o možnom nadobudnutí vedomosti o bezdôvodnom obohatení už v roku 2015, 2016
alebo 2017. Dodala, že výsledkom analýzy úverových zmlúv Združením HOOS bolo zistenie, že
obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky s odporúčaním, aby ich žalobkyňa splatila iba do výšky istiny.

O prípadnom bezdôvodnom obohatení (možnom na obidvoch zmluvných stranách) v tom čase nebola
a ani nemohla byť žiadna reálna úvaha, keďže neboli známe žiadne exaktné údaje.

13. Žalobkyňa poukázala na to, že prvú žalobu z 20.09.2021 podala proti spoločnosti KRUK. Súd vyhlásil
rozsudok č. k. 20Csp/133/2021-140 dňa 02.10.2023. Druhá žaloba bola podaná dňa 12.12.2023 a je

predmetom tohto sporu.

14. Podľa žalobkyne sa žalovaný bezdôvodne obohatil o 900,78 eur na jej úkor dňom 04.03.2021,
resp. 01.06.2021, čo sú dni vydania rozhodnutí súdov o tom, že predmetné úvery sú bez úrokov a
bez poplatkov. Uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 900,78 eur nie je

premlčané.

15. Žalobkyňa tvrdila, že dvojročná subjektívna premlčacia lehota začala plynúť po vyhlásení rozsudkov
Okresného súdu Prešov č. k. 16Csp/l70/2020-102 zo 04.03.2021 a č. k. 15Csp/38/2020 z 01.06.2021 a
k dnešnému dňu uplynulo 322 dní. Z dôvodov uplatnenej právnej prekážky v ostatných dňoch neplynula.

Od 04.03.2021 do podania prvej žaloby na KRUK dňa 20.09.2021 uplynulo 201 dní. Do vydania prvého
rozsudku 23.05.2022 uplynulo 245 dní lehota neplynula. Do podania odvolania proti prvému rozsudku
Krajského súdu v Prešove z 12.07.2022 uplynulo 50 dní. Do vydania rozsudku Krajského súdu v Prešove
26.07.2023 uplynulo 374 dní lehota neplynula. Do vydania druhého rozsudku 02.10.2023 uplynulo 94dní lehota neplynula Do podania žaloby na žalovaného dňa 12.12.2023 uplynulo 71 dní. Od 12.12.2023
lehota neplynie.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd rozsudok v
napadnutej časti zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, alebo aby rozsudok v napadnutej časti
zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

17. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

18. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
jeodvolanieprípustné(355CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutie,akoajkonaniemupredchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a násl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario)
s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho

súdu.

19. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym
posúdením veci a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

20. K námietkam žalobkyne o porušení práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že v danom
prípade šlo o spotrebiteľský spor s ochranou slabšej strany, ktorou bola žalobkyňa ako spotrebiteľ.
Žalobkyňa namietala porušenie zásady kontradiktórnosti konania, pretože podľa jej tvrdení jej súd
neumožnil vyjadriť sa k vznesenej námietke premlčania. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa

17.09.2024 je zrejmé, že na pojednávaní bol prítomný zástupca žalobkyne a právna zástupkyňa
žalovaného.Natomtopojednávanízástupcažalobkyneuviedol,žeorganizácianaochranuspotrebiteľov
im uviedla, že pohľadávku majú splácať len do výšky poskytnutých úverov. Potom dodal, že k organizácii
na ochranu spotrebiteľov sa dostali niekedy v rokoch 2015 alebo 2016. Na to zareagovala právna
zástupkyňažalovanéhonámietkoupremlčanianárokužalobkynenavydaniebezdôvodnéhoobohatenia.

Toto pojednávanie bolo odročené. Ďalšie pojednávanie vo veci sa uskutočnilo dňa 12.11.2024. Aj na
tomto pojednávaní bol prítomný zástupca žalobkyne a právna zástupkyňa žalovaného, ktorá opätovne
poukázala na premlčanie nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zástupca žalobkyne
mal možnosť reagovať na tvrdenie protistrany. Zároveň na tomto pojednávaní súd konštatoval, že
nesporným je právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným, avšak sporná je dôvodnosť nároku

s poukazom na prednesy a listinné dôkazy. Zároveň konkretizoval, akými listinami vykoná dokazovanie.

21. Zo zápisníc o pojednávaní nevyplýva, aby súd prezentoval predbežné právne posúdenie veci.
V tejto súvislosti súd prvej inštancie nepostupoval dôsledne podľa § 181 ods. 2 CSP, v zmysle
ktorého súd okrem iného uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. V kontexte zistení, že súd

zamietol žalobu z dôvodu premlčania nároku, nemožno procesné pochybenie súdu o neprezentovaní
predbežného právneho posúdenia, aj s poukazom na jeho vyjadrenie o spornosti nároku, považovať
za nedostatok takej intenzity, ktorý by znamenal porušenie práva na spravodlivý proces. Totiž
žalobkyňa prostredníctvom svojho zástupcu mala vedomosť o tvrdeniach protistrany a mala možnosť
ich rozporovať. Iná situácia by bola, ak by žalobkyňa (resp. jej zástupca) nebola prítomná na

pojednávaní a o argumentoch protistrany (námietka premlčania) by sa dozvedela až z rozsudku. Z tohto
dôvodu nemožno rozhodnutie súdu prvej inštancie považovať za prekvapivé. Súd vychádzal z tvrdení
žalovaného o premlčaní nároku, pričom žalobkyňa mala o tejto argumentácii preukázateľnú vedomosť.

22. Súčasťou práva na spravodlivý proces je medzi inými aj princíp kontradiktórnosti konania, vedenie

konania v súlade s právnym predpisom upravujúcim civilný sporový proces, právo na riadne odôvodnené
súdne rozhodnutie. Odvolací súd zastáva názor, že vyššie uvedené zistenia neodôvodňujú závery
o porušení práva žalobkyne na spravodlivý proces.

23.Zistenieskutkovéhostavu,ktorýobjektívnezodpovedástavuvecijejednouznajdôležitejšíchčinností

v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi
overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a
unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní
(primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012).24. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je

omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.
7 Cdo 7/2010).

25. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne posúdil právny vzťah medzi žalobkyňou
a žalovaným ako spotrebiteľský, keďže žalobkyňa si voči žalovanému uplatnila nárok majúci základ
v zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ktoré boli v skorších konaniach kvalifikované ako bezúročné a bez
poplatkov, pričom od žalovanej strany, ktorá jej poskytla úver, žiadala vydať sumu, zodpovedajúcu
plneniu nad rámec poskytnutého úveru. Zároveň sa súd prvej inštancie správne zaoberal právnym
posúdením, či nárok žalobkyne je v zmysle § 107 Občianskeho zákonníka premlčaný.

26. Žalobkyňa popierala premlčanie svojho nároku s poukazom na rozhodnutia Okresného súdu Prešov
vo veci sp. zn. 16Csp/170/2020 zo dňa 04.03.2021 a sp. zn. 15 Csp/38/2020 zo dňa 01.06.2021.
V týchto rozsudkoch bola vyslovená bezúročnosť a bezpoplatkovosť úverov, ktoré jej poskytol žalovaný.
Žalobkyňa dodala, že od týchto momentov sa dozvedela o tom, že úvery sú bez úrokov a bez poplatkov.

27. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná
premlčacia doba, a to subjektívna (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a objektívna (§ 107 ods. 2 a 3
Občianskeho zákonníka). Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej
doby.Subjektívnapremlčaciadobaje2-ročnáanazačatiejejplynutiavždytrebarešpektovaťsubjektívnu

stránku oprávneného týkajúcu sa jeho vedomosti o bezdôvodnom obohatení a vedomosti o tom, kto sa
na jeho úkor bezdôvodne obohatil.

28. Občiansky zákonník rozlišuje 3-ročnú objektívnu premlčaciu dobu a 10-ročnú objektívnu premlčaciu
dobu, pričom ich aplikácia na ten-ktorý prípad závisí od charakteru vzniku bezdôvodného obohatenia.

V prípade, ak ide o neúmyselné bezdôvodné obohatenie, je potrebné aplikovať 3-ročnú objektívnu
premlčaciu dobu a v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia je potrebné aplikovať 10-ročnú
objektívnu premlčaciu dobu. V zásade však pre obe dĺžky objektívnych premlčacích dôb platí, že
začínajú plynúť odo dňa, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu.

29. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je zásadným momentom, kedy sa dotknutá
osoba dozvedela o bezdôvodnom obohatení a kto ho získal. Nie teda čas, od kedy sa dozvedieť
mala a mohla s poukazom na to, že mala poznať právo. Existuje preto obava, že nedôsledným
výkladom zákonného termínu „dozvie“ sa oslabuje rozdiel medzi objektívnou a subjektívnou dobou.
Najzávažnejšie negatívne následky by nastali v prípade rozumovo menej vyspelých osôb, ktorým by

sa nanútila povinnosť poznať aplikáciu práva bez ohľadu na úroveň ich mysle (OGH 3Ob592/77 -
„Na slabomysleľnosť podľa § 879 Abs 2 Z 4 ABGB je potrebný menší stupeň slabosti mysle ako
taký, ktorý má za následok nesvojprávnosť“). Pre začiatok plynutia subjektívnej doby je rozhodujúce
poznanie skutkových okolností (ani nie tak právneho posúdenia) z porušenia práva, v danom prípade z
bezdôvodného obohatenia (okolnosť, že došlo k porušeniu zákona, o výške bezdôvodného obohatenia

a príčinnej súvislosti medzi prvými dvoma okolnosťami). V mnohých spotrebiteľských sporoch je takýmto
dôkazom vyjadrenie spotrebiteľa a najčastejšie prehlásenie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, či iného subjektu zastupujúceho práva spotrebiteľov.

30. Vo vzťahu k objektívnej premlčacej dobe súdy opakovane posúdili konanie dodávateľov, ktorí

porušujú spotrebiteľské právo, ako úmyselné konanie vedúce k ich bezdôvodnému obohateniu na úkor
spotrebiteľov, čo má za následok uplatnenie desaťročnej objektívnej premlčacej doby. K tomu odvolací
súd poukazuje napríklad na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co/8/2017, z 28.6.2017;
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/193/2016, z 24.07.2017; rozsudok Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 3Co/85/2017, z 03.10.2017; rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/17/2016,

z 24.08.2017; rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12Co/48/2017, zo 06.07.2017; rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co/94/2017, z 28.09.2017.31. Moment začatia plynutia objektívnej premlčacej doby je potrebné odvíjať najneskôr od splatenia
dlžnej sumy spotrebiteľom. Konanie žalovaného ako subjektu, ktorý dlhodobo a opakovane poskytoval
spotrebiteľské úvery na základe vadných zmlúv sa nedá hodnotiť inak, ako úmyselné konanie vedúce

k bezdôvodnému obohacovaniu sa tým, že nedáva svoje zmluvy do súladu so spotrebiteľským právom.
Doba, počas ktorej žalovaný poskytoval úvery a ich množstvo, vylučujú inú možnosť ako tú, že žalovaný
sa na úkor spotrebiteľa obohacuje úmyselne a nejde o náhodné, jednorazové nedbanlivostné zlyhanie.
Je vylúčené, aby žalovaný ako profesionál v poskytovaní úverov nepoznal spotrebiteľské právo a prijímal
platby nad sumu poskytnutého úveru spotrebiteľovi.

32. V súvislosti s uvedeným odvolací súd poukazuje na Písomné pripomienky Európskej komisie vo
veci C-485/19 zo dňa 07.10.2019, kde Európska komisia uviedla, že čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 Smernice
Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle
zásady efektivity vykladať tak, že mu odporuje taká vnútroštátna úprava, v zmysle ktorej spotrebiteľ,
ktorýuplatňujesvojnároknavrátenieplneniabezdôvodnéhoobohateniavzniknutéhonazákladeplnenia

spotrebiteľa z nekalej zmluvnej podmienky, má pre uplatnenie 10-ročnej objektívnej premlčacej doby
povinnosť dokázať, že veriteľ úmyselne porušil práva spotrebiteľa.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné konštatovať, že žalobkyňa si právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia uplatnila v rámci plynutia 10-ročnej objektívnej premlčacej doby (z bodu 1.

odôvodnenia vyplýva, že posledné splátky na úver žalobkyňa uhradila v rokoch 2017 a 2018, pozn.
odvolacieho súdu), nie však v rámci plynutia subjektívnej premlčacej doby.

34. Z prednesu zástupcu žalobkyne vyplýva, že niekedy v rokoch 2015 – 2017 žalobkyňa navštívila
združenie na ochranu práv spotrebiteľov, kde ju informovali o tom, že z predmetných zmlúv

o spotrebiteľskom úvere má veriteľovi splatiť len sumu poskytnutého úveru. To znamená, že nadobudla
vedomosť o tom, že so zmluvami asi niečo nie je v poriadku a nemusí plniť veriteľovi „dojednanú“ celkovú
čiastku. V súvislosti s uvedeným preto nie je podstatná vedomosť žalobkyne o právnom posúdení
nedostatkov v zmluve. Podstatným je okamih nadobudnutia vedomosti o tom, že pohľadávka veriteľa je
oprávnená len do sumy poskytnutého úveru. Z tohto pohľadu je potom nedôvodný argument žalobkyne

o tom, že pri návšteve združenia na ochranu práv spotrebiteľov šlo len o analýzu úverových zmlúv a
zistenie,žeobsahujúneprijateľnézmluvnépodmienkysodporúčaním,abyichsplatilaibadovýškyistiny.

35. Ak by aj odvolací súd pripustil argument žalobkyne, že plynutie 2-ročnej subjektívnej premlčacej
doby je potrebné počítať od vyhlásenia rozsudkov vo veciach sp. zn. 16Csp/170/2020 a sp. zn. 15

Csp/38/2020, ktoré vyslovili bezúročnosť a bezpoplatkovosť úverov, z ktorých žalobkyňa odvodzuje
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, k čomu došlo v dňoch 04.03.2021 a 01.06.2021, nárok
by bol rovnako premlčaný po 04.03.2023 a po 01.06.2023, a to s poukazom na dátum podania žaloby
dňa 13.12.2023. Navyše aj po zohľadnení nadobudnutia právoplatností týchto rozsudkov, k čomu
došlo dňa 07.04.2021 a 03.08.2021, by bol nárok žalobkyne premlčaný márnym uplynutím 2-ročnej

premlčacej doby, ktorá by uplynula po 07.04.2023 a 03.08.2023. Žalobkyňou tvrdené spočívanie
premlčacej doby s poukazom na podanie žalôb na súd a vydanie súdnych rozhodnutí (podrobne
uvedené v bode 15. odôvodnenia tohto rozsudku, pozn. odvolacieho súdu), je irelevantné a nelogické.
Žalobkyňu neospravedlňuje skutočnosť, že prvú žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia podala
voči spoločnosti KRUK dňa 20.09.2021. Táto žaloba bola zamietnutá z dôvodu nedostatku pasívnej

vecnej legitimácie, keďže súd konštatoval, že žalovaná spoločnosť KRUK nebola tým subjektom, ktorý
by sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil.

36. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že súd nevykonal dôkaz listinami „zostavy“, táto námietka je rovnako
nedôvodná, pretože s poukazom na premlčanie nároku žalobkyne uplynutím 2-ročnej subjektívnej

premlčacej doby, by vykonanie takéhoto dôkazu nemohlo zvrátiť správne závery súdu prvej inštancie.

37. Odvolací súd zastáva názor, že neboli naplnené odvolacie dôvody tvrdené žalobkyňou, nakoľko súd
v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil, v dôvodoch svojho rozhodnutia
uviedol „ratio decidendi“, tzv. nosné dôvody, čo znamená, že svoje rozhodnutie postačujúco odôvodnil,

pričom je tiež potrebné konštatovať, že konanie v danej veci bolo uskutočnené transparentne.

38. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vrátane súvisiaceho výroku
o trovách konania potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 CSP.39. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná, preto jej náhrada trov odvolacieho

konania nepatrí. V celom rozsahu bol úspešný žalovaný, ale keďže tento sa do odvolacieho konania
nevyjadril, žiadne preukázateľné trovy mu v odvolacom konaní nevznikli, ich náhradu nežiadal, preto mu
ich odvolací súd nepriznal. Odvolací súd tak o trovách konania rozhodol v súlade s princípom procesnej
ekonómie, hospodárnosti a rýchlosti konania, aby tak eliminoval zbytočný postup, kedy by súd najskôr
rozhodol o priznaní náhrady trov konania žalovanému a neskôr by rozhodol o ich nulovej výške.

40. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2

CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)