Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 29, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/117/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124011344
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2124011344.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Ladislava Révesa a Mgr. Stanislava Kováča, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX. XXXXXX
XXXX v C., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona,
o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Piešťany proti rozsudku Okresného súdu Trnava, sp. zn.
0T/105/2024-66 zo dňa 14.06.2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29.04.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 0T/105/2024-66 zo 14.06.2024 bol obžalovaný
A. B., nar. XX. XXXXXX XXXX v C., bytom D. XXX, uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe,

že

11. mája 2024 v čase o 20:25 hod. v obci D. po ceste II/504 viedol ako vodič osobné motorové vozidlo
značky Suzuki SX4 s evidenčným číslom C., hoci vedel, že pred jazdou požil alkoholické nápoje, pričom
v dôsledku nekoordinovanej jazdy bol v obci D. pred rodinným domom číslo XXX zastavený hliadkou
Obvodného oddelenia Policajného zboru Piešťany a pri následnej kontrole bol podrobený vyšetreniu na

zisteniealkoholudychovouskúškounaelektronickomprístrojiznačkyAlcotest7510classic,sériovéčíslo
ARSL-0340, v čase o 20:32 hod. mu bola nameraná pozitívna hodnota alkoholu v dychu s výsledkom
1,51 mg/l (v prepočte 3,15 promile) a pri opakovanej skúške v čase o 21:09 hod. s výsledkom 1,59 mg/
l (v prepočte 3,31 promile).

Za tento skutok okresný súd uložil obžalovanému podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s použitím §

36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a § 46 Trestného zákona
trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace. Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v spojení
s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne
odložil a zároveň obžalovanému uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe v trvaní
2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona uložil obžalovanému
obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Podľa §

51 ods. 5 Trestného zákona uložil obžalovanému aj povinnosť strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú
probačným a mediačným úradníkom. Zároveň podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona uložil
obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 6 (šesť) rokov.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 66-69.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného okresný
prokurátor, ktoré písomne odôvodnil na č.l. 72.Okresný prokurátor v odvolaní namietal voči výške uloženého trestu, nestotožnil sa s výškou uloženého
trestu vzhľadom na okolnosti spáchania skutku. Uložený trest je pre obžalovaného nedostatočný,

súd mal obžalovanému uložiť primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Prokurátor špeciálne poukázal na hodnotu
nameraného alkoholu v hladine viac ako 3 promile, išlo teda o stupeň ťažkej opitosti, v ktorom
stave dochádza k zníženiu až vymiznutiu pozornosti, zníženiu reakčného času na vonkajšie podnety.
Tento stupeň sa prejavuje ťažkou poruchou vedomia, nereagovaním na podnety. Podľa výpovede

svedka, službukonajúceho príslušníka PZ, obžalovaný viedol vozidlo nekoordinovane, zo strany na
stranu. Obžalovaný bol pritom už v minulosti súdne trestaný za totožný trestný čin a rovnako
priestupkovo postihnutý. Aj napriek uvedenému sa opätovne dopustil konania, kedy opätovne jazdil pod
vplyvom alkoholu, v stave ťažkej opitosti, možno tak hovoriť o šťastí, že svojim konaním nespôsobil
nenapraviteľný následok. V prípade obžalovaného by mal nepodmienečný trest odňatia slobody vyššiu
výchovnú funkciu a tiež preventívnu funkciu, bol by zároveň účinnejšou generálnou prevenciou. Navrhol,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku
zrušil a vo veci sám rozhodol.

Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 29.04.2025 za prítomnosti zástupkyne Krajskej
prokuratúry v Trnave a obžalovaného. Zástupkyňa krajskej prokuratúry zotrvala na podanom odvolaní,
dôvody nežiadala zmeniť ani doplniť. Odvolací súd oboznámil prítomných s napadnutým rozsudkom,
odvolaním okresného prokurátora, odpisom registra trestov na obžalovaného, relevantnými lustráciami
na osobu obžalovaného ako aj podstatným obsahom spisu. Strany nemali žiadne pripomienky

k oboznamovanému spisovému materiálu. Zástupkyňa krajskej prokuratúry sa pridržala dôvodov
podaného odvolania, rovnako zotrvala aj na obsahu odvolania, ktorý na verejnom zasadnutí
reprodukovala. Navrhla obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 mesiaca
so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovaný uviedol, že od
spáchania skutku abstinuje. Prejavil ľútosť nad svojim konaním, prevádzkuje živnosť, ktorú by musel

po 27 rokoch zrušiť. Pred spáchaním skutku mu zomrela matka, predal auto, bol vo finančnej tiesni.
Aktuálne pracuje v kúpeľoch v Piešťanoch ako bazenár. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý
rozsudok, po nepodmienečnom výkone trestu odňatia slobody by to bolo preňho veľmi ťažké.

Podľa ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316

ods. 1 Trestného poriadku, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku, event. napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Trestného poriadku.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 Trestného poriadku odvolací súd dospel k záveru,
že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné, v dôsledku čoho sú splnené podmienky pre jeho
zamietnutie v zmysle § 319 Trestného poriadku.

Odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil svoje úvahy
o primeranosti uloženého trestu, jeho zákonnosti a spravodlivosti vzhľadom na všetky okolnosti prípadu
a osobné pomery obžalovaného. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku, tento zodpovedá zákonným
požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 168 Trestného poriadku a odvolací súd sa bez výhrad s týmto
odôvodnením stotožňuje a odkazuje naň. Na konštatovanie správnosti odvolací súd uvádza nasledovné:

Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 14.06.2024 učinil
vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o tom, že je vinný zo spáchania
skutku, ktorý sa mu kládol za vinu (svoju vinu počas konania nijako nepoprel), preto okresný súd so
súhlasom prokurátora vyhlásenie obžalovaného prijal. Pretože inštitút uznania viny svojou povahou

vylučuje preskúmavanie skutkového stavu konštatovaného výrokom obžaloby a obžalobou určenej
právnej kvalifikácie po prijatí vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku,
odvolací súd nemohol preskúmať tento výrok z hľadiska jeho zákonnosti a odôvodnenosti. Proti výroku ovine v tomto prípade teda odvolanie ako opravný prostriedok nie je prípustné, tento výrok je právoplatný.
(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 2To/5/2011 zo 7. februára 2012)

V konaní tak bolo nepochybne preukázané (tiež s poukazom na vyhlásenie obžalovaného podľa §
257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku), že obžalovaný sa dopustil spáchania prečinu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, za ktorý je možné páchateľovi uložiť trest
odňatia slobody až na dva roky. Okresný súd u obžalovaného správne vzhliadol poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Odvolací súd sa však

nestotožnil s priznaním poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, pretože vzhľadom
na obsah vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný v minulosti neviedol riadny život (bol
nielen odsúdený ale aj priestupkovo postihnutý). Toto pochybenie však nemalo vplyv na rozhodnutie
odvolacieho súdu, pretože v súčasnosti (po účinnosti novely Trestného zákona od 06.08.2024) už pri
prevahe poľahčujúcich okolností nedochádza k úprave trestnej sadzby, toto pochybenie preto nemalo
vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia a zákonnosť a primeranosť trestu.

Odvolací súd vo vzťahu k výroku o treste dospel k rovnakému záveru ako okresný súd, a preto si osvojil
dôvody a úvahy, ktorými tieto svoje zistenia a závery rozviedol a vysvetlil.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany v odvolaní namietal neprimerane mierny trest uložený

obžalovanému, pričom mal za to, že v rámci výchovnej a preventívnej funkcie trestu bolo namieste
obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, i keď v kratšom trvaní na jeden mesiac,
keďže obžalovaný už bol v minulosti za totožný trestný čin odsúdený a aj priestupkovo postihnutý.
Odvolací súd však názor prokurátora nezdieľa, rovnako ako okresný súd má za to, že na nápravu
obžalovaného ako páchateľa trestného činu v tomto prípade postačí aj uloženie podmienečného trestu

odňatia slobody, ktorý bol v tomto prípade dostatočne posilnený aj určením skúšobnej doby s probačným
dohľadom ako aj uložením primeraných obmedzení a tiež uložením trestu zákazu činnosti.

Pre trest je charakteristické, že je s ním spojené negatívne hodnotenie činu a osoby páchateľa a že
sa ukladá v závislosti od závažnosti činu vyjadrenej stupňom jeho spoločenskej nebezpečnosti, ktorá

je rozhodujúca pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery, pričom jeho prioritný účel sa dosahuje
predovšetkým ukladaním trestov a ich výkonom. Vychádzajúc zo zásady humanity treba dodržať princíp
úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu. K naplneniu účelu
trestu prispieva aj jeho preventívne pôsobenie, keď hrozba trestu formulovaného v trestnom kódexe
odrádza verejnosť od páchania trestnej činnosti, pričom intenzita tejto prevencie rastie so zvyšovaním

vedomia verejnosti o neodvratnosti a spravodlivosti trestov. Predpokladom účinnej ochrany spoločnosti,
teda účinnosti generálnej a individuálnej prevencie, je adekvátnosť trestov za spáchaný trestný čin.
(porovnaj Nález ÚS SR sp. zn. PL ÚS 106/2011 zo dňa 28.11.2012)

Trestný zákon nežiaduce a spoločnosti škodlivé konania premieta do skutkových podstát trestných

činov a ujmu za ich spáchanie formuluje v podobe trestov. Trestný kódex plní svoju preventívno-
výchovnú funkciu prostredníctvom stupnice druhov trestov a ich výmer za jednotlivé trestné činy
vyjadrujúcej hodnotový úsudok o stupni zavrhnutiahodnosti jednotlivých trestných činov. Teoretické
východiská penológie poukazujú na potrebu zvoliť optimálnu mieru represie, keďže ani príliš mierny,
ani príliš prísny trest podľa nej nepôsobia výchovne, ale demoralizujúco, zároveň varujú pred tzv.

exemplárnym trestaním spočívajúcim v tom, že sa konkrétna prísnosť trestu neodôvodňuje hľadiskom
individuálnej prevencie, ale potrebou odstrašiť verejnosť ustanovením prehnane prísnych trestov, kde
je zintenzívnením represie potlačený moment prevencie. (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 4 Sžo/60/2016 zo dňa 06.06.2017)

Zpožiadavkyprimeranostitrestuvyplýva,žeuloženýtrestmábyťúmernýškode,ktorúpáchateľtrestným
činom spôsobil a nemá neprimerane zasahovať do jeho práv. Trest ako najzávažnejší zásah štátu
do základných ľudských práv jednotlivca nesmie byť ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkých
okolností prípadu a pomerov páchateľa, z čoho vyplýva akýkoľvek zákaz exemplárneho trestania. Trest
rovnako nesmie predstavovať neprimerané inštitucionalizované násilie spoločnosti voči jednotlivcovi.

Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konania by mal
nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac rozmnožiť. Spravodlivým môže
byť vždy len primeraný trest. V prípade, ak bude trest ako odplata obsiahnutá v treste prísnejšia akobezprávie spôsobené trestným činom, nedôjde k negácií tohto bezprávia, ale zároveň uloženým trestom
vznikne nové bezprávie, a to bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu.

U páchateľa neprimerane prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ
oprávnene nemôže považovať za spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť
(bezprávie), ktoré trestným činom spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu.
Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže
nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého

následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii
trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za
predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného.

Odvolací súd zdôrazňuje, že súd pri ukladaní trestu nemôže postupovať mechanicky, bez zhodnotenia
všetkých konkrétnosti prípadu v spojení s osobou obžalovaného ako páchateľa trestného činu. Je

nespochybniteľné, že nepodmienečný trest odňatia slobody má určitý odstrašujúci efekt a k jeho
ukladaniu dochádza pravidelne, ale na druhej strane má byť ukladaný za najzávažnejšie trestné činy,
ktorých sa páchatelia dopúšťajú. S jeho výnimočnosťou súvisí to, že je všeobecne považovaný za ultima
ratio, teda krajný prostriedok, čím sa prezentuje jeho postavenie ako trestu najprísnejšieho, za ktorý ho
považuje trestnoprávna náuka.

V prejednávanej veci sa obžalovaný dopustil konania, kedy pod vplyvom alkoholu viedol osobné
motorové vozidlo, pričom bolo skutočne len šťastím, že obžalovaný nespôsobil či už následok na zdraví
iných osôb alebo škodu na majetku. Bezprostredne po dopravnej nehode bola v dychu obžalovaného
nameraná hodnota 1,51 mg/l, čo predstavuje približne 3,15 promile. Z nameraných hodnôt je zrejmé,

že obžalovaný požil alkohol tesne pred jazdou (išlo o tzv. vstrebávaciu fázu), čo vyplynulo aj z jeho
výpovede v prípravnom konaní, kedy uviedol, že pred jazdou požil alkohol a potom sadol za volant
svojhovozidla.Obžalovanýnamiesteskutkuzotrval,spolupracovalsorgánmičinnýmivtrestnomkonaní
tak na mieste nehody ako aj počas trestného stíhania a celého trestného konania. Obžalovaný síce na
svoju obranu uviedol, že v rozhodnom čase mal rodinné problémy ako aj problémy so zamestnaním,

to však jeho konanie nijako neospravedlňuje, o to viac, že po predchádzajúcom odsúdení musel a mal
mať vedomosť o tom, že jeho konanie je trestné a svojim nezodpovedným konaním môže spôsobiť
nielen majetkovú škodu, ale najmä nenapraviteľný následok na ľudskom živote. Z evidencie priestupkov
vyplýva, že obžalovaný má evidované tri priestupky na úseku cestnej premávky, z uvedeného však
nemožno odvodiť že by išlo o nedisciplinovaného vodiča. Obžalovaný je riadne zamestnaný, v minulosti

bol jedenkrát za totožný trestný čin odsúdený a jedenkrát priestupkovo postihnutý.

Na tomto mieste je nutné zdôrazniť, že išlo o odsúdenie a priestupkový postih pred viac ako desiatimi
rokmi, obžalovaný sa v skúšobnej dobe predchádzajúceho odsúdenia navyše osvedčil, a teda je možné
predpokladať, že samotný podmienečný trest odňatia slobody bude na jeho nápravu dostatočným. Ku

skutku v tejto veci došlo až po viac ako desiatich rokoch od ostatného odsúdenia a priestupkového
postihu, a preto odvolací súd nevidel dôvod, prečo by mal na obžalovaného nahliadať optikou okresného
prokurátora, ktorý chcel „vidieť“ obžalovaného vo výkone trestu. Nie je správne selektívne vnímať
uložený trest obmedzujúc sa len na uloženie podmienečného trestu odňatia slobody, bez zohľadnenia
ďalších sankcii a obmedzujúcich opatrení, ktoré boli obžalovanému uložené. Typovú závažnosť konania

obžalovaného nebolo možné vnímať len cez množstvo nameraného alkoholu v dychu, ale komplexne,
posudzujúc všetky okolnosti prípadu. Závažnosť jeho konania sa typovo nevymyká zo závažnosti inak
spáchaného totožného trestného činu, a preto nevyvážený zásah do práv obžalovaného v podobe
uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody by nebol úmerným následku, ktorý svojim konaním
spôsobil.

Je pravdou, že v prípade trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného
zákona ide o tzv. ohrozovací trestný čin, a teda na naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu
postačí samotné vykonávanie činnosti spôsobilej ohroziť život, zdravie alebo majetok pod vplyvom
návykovej látky bez toho, aby skutočne k poruche na chránenom záujme došlo. (porovnaj judikát R

62/1967-I) Je treba poznamenať, že alkohol za volantom je v súčasnej dobe často vyskytujúcim sa
nebezpečným fenoménom (nielen u mladých ľudí ako je obžalovaný), pričom i nízka dávka alkoholu
u vodiča predstavuje nielen pre neho, ale najmä pre jeho okolie výrazné riziko. Spoločnosti je teda nutné
vyslať jasný signál, že takéto konanie je nebezpečné, spoločensky neakceptovateľné a prísne trestané.Prvok generálnej prevencie však nemožno materializovať exemplárnymi trestami tam, kde výchovnú
funkciu trestu naplní iný, častokrát aj miernejší druh trestu, presne tak, ako je to v tu prejednávanej veci.

Obžalovanému bol síce uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní štyroch mesiacov, ktorý
mu bol podmienečne odložený po dobu dvoch rokov a šiestich mesiacov. Počas skúšobnej doby bol
obžalovanémuvšakzároveňuloženýprobačnýdohľadnadjehosprávanímavrámcinehouloženýzákaz
požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, a tiež povinnosť strpieť nad sebou kontrolu
vykonávanú probačným a mediačným úradníkom. Uložením probačného dohľadu došlo k sprísneniu

podmienečne uloženého trestu odňatia slobody, nakoľko počas trvania pomerne dlhej skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia bude povinnosťou obžalovaného viesť riadny život, a teda nedopustiť sa
žiadneho protiprávneho konania, ktoré by zakladalo nielen trestnoprávny ale aj priestupkový postih.
Okrem uvedeného bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti viesť morové vozidlá a to
v hornej polovici trestnej sadzby, na 6 rokov. Výchovná funkcia podmienečného trestu odňatia slobody
bola posilnená nielen skúšobnou dobou v primeranom trvaní, ale aj uložením probačného dohľadu s

obmedzujúcimi opatreniami a napokon aj trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Takto uložený
trest nemožno považovať za neprimerane mierny okolnostiam spáchaného skutku.

Vo vzťahu k prokurátorom namietanému neuloženiu trestu spojeného s odňatím slobody, t.j.
nepodmienečného trestu, i keď kratšieho trvania, odvolací súd záverom poukazuje na zásadu úmernosti

pri ukladaní trestov. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom, že čím prísnejší trest bude uložený,
tým bude účinnejšia aj ochrana spoločnosti pred páchateľom. Zohľadňovanie viacerých hľadísk pri
určovaní konečného trestu (druhu a výmery) je dôležitou a neoddeliteľnou súčasťou celého procesu
nápravy páchateľa. Súdna prax ukazuje, že neprimerane prísnym trestom ešte nikdy nikto nikoho
neprevychoval, a teda je potrebné dať do popredia najmä výchovný účel trestu. Z historického hľadiska

trestania spočíval účel trestu v odplate za spáchaný trestný čin, čo v súčasnosti absolútne odporuje
základným princípom a hodnotám dnešnej spoločnosti a jej potrebám, kedy sa dostáva do popredia skôr
ujma spočívajúca resp. pôsobiaca na také záujmy odsúdeného, ktoré pri ich obmedzení ho pozitívne
ovplyvňujú páchateľa do budúcnosti. Netreba opomínať, že novelou Trestného zákona bolo v časti
zásad na ukladanie trestov sledované najmä to, aby bol trest odňatia slobody využívaný len v skutočne

nevyhnutnom prípade, čo však nebol prípad obžalovaného. Na tomto mieste odvolací súd pripomína, že
trest pre obžalovaného vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Práve táto skutočnosť
napomáha pri prevýchove páchateľov, nakoľko človek žijúci v spoločnosti, ktorá uznáva primát práva,
sa pre svoje antisociálne správanie a následný trest dostáva na jej okraj a jeho opätovné začlenenie
sa je z väčšej časti ovplyvnené najmä jeho snahou po náprave. Krajský súd zdôrazňuje, že prílišné

až exemplárne trestanie tzv. „za každú cenu“ nie je primárnym účelom trestu, ale je to práve náprava
páchateľa.

Ak sa teda prokurátor domáha uloženia trestu nepodmienečného s odkazom na generálno-preventívnu
funkciu trestov, je potrebné zdôrazniť, že trest nemá pôsobiť ako pomyslený druh pomsty za trestný čin,

nakoľko sa tým dáva do popredia výlučne zastrašujúci účel trestu (generálno-preventívna funkcia trestu)
na úkor resocializácie obžalovaného.

Zo skutkových okolností prejednávanej navyše veci nevyplynulo, že by sa obžalovaný svojim konaním
identifikoval ako taká hrozba pre spoločnosť, pre ktorú by bolo nutné ukladať mu nepodmienečný trest

odňatia slobody, hoci aj v krátkom trvaní v zmysle odvolacieho návrhu prokurátora. Rovnako odvolací
súd nevzhliadol u obžalovaného potrebu akcentovať na jeho prevýchovu takým zásadným spôsobom,
aby pristúpil k zmene podmienečného trestu odňatia slobody na trest nepodmienečný. Tu treba mať na
zreteli, že preventívnovýchovnú funkciu trestov zabezpečuje už aj samotná hrozba trestom, bez potreby
jehovýkonuvprípadoch,kdevzhľadomnavšetkyokolnostiprípadusúddospejekzáveru,žeprevýchova

páchateľa bude naplnená účinnejšie aj bez potreby výkonu trestu (v tomto prípade nepodmienečného
trestu odňatia slobody, pozn. odvolacieho súdu). Netreba opomínať, že odstrašujúco má na páchateľa
pôsobiť neodvrátiteľnosť trestu, nie jeho prísnosť. Cieľom trestného konanie totižto nie je akýsi „revanš“
- odplata za spáchaný skutok, ale predovšetkým náprava páchateľa a jeho stimulovanie k riadnemu
životu. K stimulu viesť riadny život rozhodne nevedie zásah do osobnej slobody tam, kde sa náprava

páchateľa javí účinnejšia prostredníctvom iných, miernejších prostriedkov trestnej represie.

Záverom treba dodať, že takto uloženým trestom sa potrestanie obžalovaného nekončí. Ak sa v priebehu
skúšobnej doby dopustí akejkoľvek protiprávnej trestnej činnosti, za ktorú bude právoplatne odsúdený čipriestupkovo postihnutý, môže takáto skutočnosť zakladať kvalifikovaný dôvod na premenu uloženého
podmienečného trestu odňatia slobody na nepodmienečný. Podmienečné odsúdenie pre obžalovaného
predstavuje výstrahu pred páchaním akejkoľvek protiprávnej činnosti a zároveň motiváciu k tomu, aby

viedol riadny život. Je na obžalovanom, či počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia
preukáže, či hrozba výkonu trestu postačuje na jeho nápravu a zaradenie sa do riadneho života za
súčasného dodržiavania spoločenských noriem, alebo je nevyhnutný výkon uloženého trestu.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie okresného prokurátora podľa § 319

Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne podľa § 163 ods. 4 Trestného
poriadku v spojení s § 170 ods. 6 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.