Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 14, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10To/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122013553
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Monok
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8122013553.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr.
Lucie Bašistovej a JUDr. Gabriely Dubovej, PhD. na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.05.2025,
v trestnej veci proti obžalovanému A. B. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T/83/2022
zo dňa 22.10.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 07.05.2022 v čase okolo 04:40 hod. viedol pod vplyvom návykovej látky ako vodič dodávkové

motorové vozidlo značky Renault, poľských TEČ: C. po mestskom verejnom parkovisku ul. Baštovej
v meste Prešov, kde následne v čase o 05:32 hod. bol hliadkou OO PZ Prešov – Juh kontrolovaný a
vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške k zisteniu požitia alkoholického nápoja, alebo inej návykovej
látky pred, alebo počas vedenia vozidla, ktorej sa menovaný podrobil prístrojom Dräger, č. ARMF 0422,
kde výsledok dychovej skúšky bol v čase o 05:32 hod. pozitívny, a to 1,69 promile, následným spätným
prepočtom bolo zistené, že v čase vedenia vozidla mal koncentráciu alkoholu v krvi 1,36-1,39 promile.

Zatomupodľa§289ods.1Tr.zákonaapodľa§56ods.1Tr.zákonaboluloženýpeňažnýtrest800,-eur.

Podľa § 56 ods. 3 Tr. zákona bola obžalovanému uložená povinnosť zaplatiť uložený peňažný trest v
desiatich po sebe idúcich mesačných splátkach po 80,- eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, bol uložený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiacov.

Súčasne podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti viesť všetky
druhy motorových vozidiel v trvaní 12 mesiacov.

Proti uvedenému rozsudku podal obžalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie čo do výrokov
o vine i treste, ktoré následne prostredníctvom obhajcu aj bližšie písomne odôvodnil. Má za to, že
vykonaným dokazovaním v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého
stupňa nebolo preukázané, že sa mal dopustiť skutku uvedeného v obžalobe, ktorého spáchanie popiera
v celom rozsahu a rezolútne odmieta. Dôkazy vykonané v trestnom konaní proti jeho osobe nevedú
k logickému, jednoznačnému a nespochybniteľnému záveru, že stíhaný skutok spáchal. Prvostupňový

súd záver o jeho vine založil najmä na výpovediach svedkov D. C. a A. E., ktorí uviedli, že ho videli
viesť motorové vozidlo po mestskom verejnom parkovisku na ulici Baštová v Prešove, pričom z obsahuich výpovedí si súd následne prevzal aj čas 4:40 hod., v ktorom mal viesť motorové vozidlo. Je toho
názoru, že súd tieto výpovede svedkov D. C. a A. E. mal vyhodnotiť ako nedôveryhodné a nedostatočné
pre ustálenie jeho viny, keďže ako menovaní svedkovia mali sami potvrdiť, v čase skutku boli pod

vplyvom alkoholu a ich výpovede obsahujú viaceré rozpory. Skutočnosť, že títo dvaja svedkovia javili
známky požitia alkoholu, potvrdili vo svojich výpovediach aj svedkovia - príslušníci PZ B. B. a F.
G.. Vzhľadom na uvedené má za to, že na základe výpovedí svedkov D. C. a A. E. nie je možné
bez dôvodných pochybností dospieť k záveru, že mal dňa 07.05.2022 v čase okolo 04:40 hod. viesť
motorové vozidlo po mestskom verejnom parkovisku na ulici Baštová v Prešove. Ďalej uviedol, že

závery znaleckého posudku č. 151/2022 znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne
lekárstvo A. A. C. považuje pre účely rozhodovania o jeho vine za irelevantné, keďže znalec pre
potreby znaleckého posudku vychádzal z informácie, že mal motorové vozidlo viesť v čase 4:40 hod.,
pričom toto ustálenie času spáchania domnelého skutku obžalovaný hodnotí vzhľadom na absenciu
hodnoverných dôkazov ako sporné, nejednoznačné a pre rozhodnutie o jeho vine ako neprípustné.
Záverom uviedol, že výsledky dokazovania považuje za neisté a za daných okolností podľa neho

nemôžu viesť k jednoznačnému záveru o jeho vine, keďže ich považuje za v priamom rozpore so
zásadou zistenia skutkového veci bez dôvodných pochybností. S vyhodnotením skutkového stavu, ktorý
je uvedený v odôvodnení napadnutého rozsudku, sa v celom rozsahu nestotožňuje a je toho názoru,
že na základe vykonaných dôkazov v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní nemožno dospieť
k jednoznačnému záveru, že sa dopustil skutku uvedeného v obžalobe. Na základe vyššie uvedeného

preto navrhol, aby odvolací súd za dodržania zásady in dubio pro reo napadnutý rozsudok zrušil a
oslobodil ho spod obžaloby v celom rozsahu podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku, keďže nebolo
dokázané, že spáchal skutok kladený mu za vinu, alternatívne, aby vec vrátil súdu prvého stupňa na
nové prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, pritom prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.
poriadku. Po takomto preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie

je dôvodné.

V konaní pred súdom prvého stupňa boli zákonným spôsobom vykonané dôkazy potrebné na zistenie
skutkového stavu veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na spravodlivé rozhodnutie. Súd vykonané dôkazy
vyhodnotil spôsobom uvedeným

v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a takýmto postupom dospel k správnym skutkovým a následne i právnym
záverom.

V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, ktoré konkrétne dôkazy vo veci vykonal,
ktoré skutočnosti z nich vyplývali a na základe ktorých konkrétnych dôkazov svoje skutkové závery

ustálil. Podrobne a logicky popísal akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako
aj to, prečo obrane obžalovaného neuveril a akými právnymi úvahami sa spravoval. V tomto smere sú
dôvody napadnutého rozsudku podrobné a vecne správne, pričom krajský súd sa s nimi aj v celom
rozsahu stotožňuje.

Vzhľadom na námietky obhajoby odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že do práva na
spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s
jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani
právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté

v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne právo strany v konaní, ak si
neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne
záväzných právnych predpisov (nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 339/2008,
II. ÚS 197/2007, II. ÚS 78/2005, V. ÚS 252/2004).

Prvostupňový súd na stranách 2 - 10 svojho odsudzujúceho rozsudku dôsledne, zrozumiteľne a
vyčerpávajúco rozobral všetky vykonané dôkazy, tieto vyhodnotil jednotlivo i v súhrne, presvedčivo
vysvetlil, prečo neuveril tvrdeniam obžalovaného o neriadení motorového vozidla v stave vylučujúcom
spôsobilosť, ktorý si sám privodil požitím alkoholu a ktoré dôkazy preukazujú jeho vinu a prečo.Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu musí byť každému, aj nestrannému pozorovateľovi, bez
akýchkoľvekpochybnostízrejmé,žeobžalovanýnaverejnomparkoviskuviedolmotorovévozidlovstave
vylučujúcom spôsobilosť vplyvom alkoholu. Krajský súd tak považuje odôvodnenie rozsudku okresného

súdu za plne súladné nielen s požiadavkami na odôvodnenie rozsudku plynúcimi z § 168 Tr. poriadku,
ale aj z čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Ako už bolo uvedené, dôvody napadnutého rozsudku sú podrobné a vecne správne, s týmito sa krajský
súd v celom rozsahu stotožňuje a preto na ne aj v podrobnostiach poukazuje. Len vzhľadom na

obranu obžalovaného a jeho odvolacie námietky odvolací súd považuje za potrebné niektoré skutočnosti
zvýrazniť a doplniť.

Obžalovaný sa bránil v podstate tým, že motorové vozidlo po predmetnom verejnom parkovisku v danom
čase neviedol. Naviac tvrdí, že nebolo preukázané ani to, aby v čase uvedenom v obžalobe bol
v dôsledku požitého alkoholu v stave vylučujúcom spôsobilosť na vedenie motorového vozidla, nakoľko

alkohol požil až po tom, čo ho svedkovia žiadali o cigaretu.

Napriek uvedenej obrane obžalovaného aj podľa krajského súdu výrok o vine je možné oprieť o súhrn
dôkazov, ktoré po ich zhodnotení jednoznačne a bez akýchkoľvek rozumných pochybností odôvodňujú
záver, že sa skutok stal a že ho ako trestne zodpovedný subjekt spáchal obžalovaný.

Potrebné je predovšetkým zdôrazniť, že obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku neusvedčuje
len nejaký jeden izolovaný dôkaz, ale že ho usvedčuje celá reťaz vzájomne na seba nadväzujúcich
a v podstatných bodoch sa vzájomne potvrdzujúcich dôkazov. Najprv je potrebné poukázať na
výpovede svedkov A. E. a D. C., ktorí pri kontakte s obžalovaným na predmetnom verejnom

parkovisku okolo 4:40 hod. nadobudli presvedčenie, že obžalovaný je pod vplyvom alkoholu, pričom
súčasne videli, ako obžalovaný v takomto stave vedie motorové vozidlo. Práve tieto skutočnosti ich
viedli k tomu, že telefonicky svoje podozrenie oznámili na políciu, ktorá na miesto okolo 5:00 hod.
prostredníctvomoperačnéhodôstojníkavyslalahliadku.Toboldôvod,prektorýsadopiatichaždesiatich
minút na miesto dostavila policajná hliadka, ktorá aj vzhľadom na vizuálne javenie známok požitia

alkoholu u obžalovaného vykonala dychovú skúšku. Táto opakovane u obžalovaného potvrdila požitie
alkoholických nápojov, a to o 5:32 hod. s výsledkom 0,81 mg/L a o 5:52 hod. s výsledkom 0,85 mg/L.

Znalec z odvetvia súdne lekárstvo (toxikológia, alkohológia, sérohematológia) následne vykonal spätný
prepočet koncentrácie alkoholu v krvi za podmienok priaznivejších pre obžalovaného a zistil, že ak by

obžalovaný viedol motorové vozidlo o 4:40 hod., tak by bola v krvi koncentrácia 1,36 – 1,39 promile
etylalkoholu (teda 0,65 – 0,66 mg etylalkoholu na liter vydychovaného vzduchu). Znalec prihliadal aj
na tvrdenie obžalovaného, že pred dychovou skúškou požíval alkoholické nápoje, na čo skonštatoval,
že v opačnom prípade by v čase vedenia vozidla bola koncentrácia alkoholu v krvi obžalovaného ešte
vyššia a namiesto ľahkého stupňa opitosti by už šlo o stupeň stredný.

V podstatných bodoch pritom svedkovia vypovedali zhodne. Pokiaľ aj medzi ich výpoveďami vznikli
nejaké rozpory, tak išlo o rozpory bezvýznamné, ktoré vyplývali z individuálneho vnímania detailov
každou osobou, keď naviac svedkovia boli na hlavnom pojednávaní vypočúvaní až s odstupom 1,5 až
2,5 roka od skutku. Súčasne je potrebné zdôrazniť, že žiaden zo svedkov usvedčujúcich obžalovaného

zo spáchania skutku (B. B., F. G., A. E. a D. C.) nemá k obžalovanému žiaden pomer, ktorý by ich
mohol viesť k výpovedi v neprospech obžalovaného. Dokazovaním nebol zistený žiaden reálny motív,
pre ktorí by svedkovia mohli chcieť privodiť obžalovanému trestné odsúdenie, a pritom súčasne riskovať,
že môžu byť trestne stíhaní za trestné činy krivého obvinenia a krivej výpovede. Naproti tomu svedok
A. B. je priateľom obžalovaného, no napriek tomu ani on nevedel uviesť kedy obžalovaný požil až také

množstvo alkoholu, pričom pre spánok nevedel ani potvrdiť či vyvrátiť pohyb a zvuk motorového vozidla,
vktoromzaspal.VzhľadomnauvedenésútvrdeniaobžalovanéhoonedôveryhodnostisvedkovA.E.aD.
C., aj s ohľadom na požitý alkohol, zjavne nedôvodné. Ich dôveryhodnosť nie je spôsobilá spochybniť
ani skutočnosť, že sa títo svedkovia na predvolanie opakovane nedostavili na hlavné pojednávanie,
za čo im bola súdom uložená poriadková pokuta. Rovnako to platí aj o tvrdenom navádzaní policajtmi

na vyprovokovanie obžalovaného na šoférovanie auta. K tomu už totiž malo dôjsť po skutku, ktorý je
uvedený v napadnutom rozsudku.Postarostlivomzhodnotenívšetkýchokolnostíprípadujednotlivoivichsúhrnetedaajpodľaodvolacieho
súdu sa skutok stal tak, ako ho ustálil prvostupňový súd v napadnutom rozsudku. Na základe uvedených
dôkazov, výsledkov dychových skúšok obžalovaného a znaleckého posudku z odvetvia súdne lekárstvo

tiež podľa odvolacieho súdu bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že okolo 4:40 hod. dňa
7.5.2022 obžalovaný na verejnom parkovisku viedol motorové vozidlo pod takým vplyvom návykovej
látky, že na takú činnosť nebol spôsobilý.

Správne zistenému skutkovému stavu zodpovedá aj správna právna kvalifikácia. Uvedeným konaním

totiž obžalovaný v priamom úmysle naplnil všetky pojmové znaky prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona. Obžalovaný v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorú si
privodil vplyvom alkoholu ako návykovej látky, viedol motorové vozidlo, teda vykonával činnosť, pri ktorej
by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.

Pochybenia, ktoré by bolo možné napraviť v prospech obžalovaného nezistil odvolací súd ani pri

rozhodovaní o treste. Prvostupňový súd použijúc zásady pre ukladanie trestov vyplývajúce z ust. §
34 ods. 4 Tr. zákona, majúc na zreteli účel trestu vyplývajúci z ust. § 34 ods. 1 Tr. zákona, ktorým
je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorenie podmienok na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, uložil obžalovanému
mierny peňažný trest vo výške 800,- eur s možnosťou uhradiť ho v mesačných splátkach po 80,- eur.

Keďže sa obžalovaný predmetného prečinu dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla, tak mu
súd súčasne uložil trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 1 roka, teda
na samej spodnej hranici určenej pre tento druh trestu. Prvostupňový súd správne zohľadnil okolnosti
predmetného prípadu, keď obžalovaný jazdil motorovým vozidlom len po parkovisku a v skorých ranných
hodinách, teda za okolností menšieho výskytu ľudí, v dôsledku čoho pre život a zdravie ľudí a pre ich

majetok hrozilo menšie nebezpečenstvo. Aj keď obžalovaný sa v minulosti dopustil trestného činu a má
3 záznamy o priestupkoch na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, tak ide o protiprávne
konaniamenšejzávažnosti,pričomžijeusporiadanýmspôsobomživota.Jetakzjavné,ženejdeoosobu,
ktorá by mala sklony k porušovaniu právnych predpisov. V uloženom miernom treste je zohľadnená aj
doba, ktorá uplynula od spáchania prečinu, ako aj zadržanie vodičského preukazu.

Na vecnú správnosť výroku o treste nemá vplyv ani chýbajúce označenie odseku 2 paragrafu 56 Tr.
zákona,ktorýupravujeuloženiepeňažnéhotrestuajzatrestnéčiny,priktorýchpáchateľnezískalaanisa
nesnažil získať majetkový prospech. V predmetnom prípade totiž podmienky pre jeho uloženie splnené
boli, keďže ide o prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest

odňatia slobody súd neuložil

Keďže krajský súd nezistil žiaden dôvod na zmenu rozhodnutia v prospech obžalovaného, jeho
odvolanie ako nedôvodné v zmysle ust. § 319 Tr. poriadku jednomyseľne zamietol.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.