Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Monday, May 19, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 73P/33/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225200776
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Habartová
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2025:1225200776.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II, sudkyňou JUDr. Emíliou Habartovou, v právnej veci starostlivosti súdu o
maloleté dieťa: V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - R. P., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXXX/XX, A., otec - R. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXXX/XX,
A., toho času Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica, so sídlom

Komenského 7, Banská Bystrica, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa a plnoleté
dieťa: W. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, takto

r o z h o d o l :

I. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého V. B., nar. XX.XX.XXXX, zvýšeným výživným
miesto doterajšej sumy vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa
podľa platného zákona o životnom minime, sumou 200,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v kalendárnom
mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01.03.2025.

II. Zročné výživné za obdobie od 01.03.2025 do 31.05.2025 vo výške 547,37 eur súd povoľuje otcovi
splácať v pravidelných splátkach vo výške 50,- eur mesačne, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci spolu
s bežným výživným k rukám matky, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom bude otcovi
doručený tento rozsudok, až do splatenia celej dlžnej sumy zročného výživného a pod následkom straty
výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky zročného výživného v lehote splatnosti.

III. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 73P 4/2023-79 zo dňa
01.03.2023 v časti o výživnom na maloletého V..

IV. Konanie o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa W. B., nar. XX.XX.XXXX, sa zastavuje.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, doručeným súdu dňa 10.03.2025, požiadala matka (ďalej aj ako „navrhovateľka“) o

zvýšenie výživného k maloletému dieťaťu: V. B., nar. XX.XX.XXXX a k plnoletému dieťaťu: W. B., nar.
XX.XX.XXXX, z doterajšej sumy vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté
dieťa podľa platného zákona o životnom minime na sumu 100,- eur mesačne na každé dieťa, dôvodiac
tým, že ako samoživiteľka z jej platu, ktorý jej od januára klesol o cca 200,- eur mesačne, nedokáže
v dnešnej dobe všetko sama zabezpečiť. Odkedy jej znížili plat, ostala v existenčných problémoch, už
štvrtý rok je odkázaná len sama na seba, už nevládze, je chorá, musela nechať jednu robotu a ostalo jej

len upratovanie, kde veľa nezarobí, s bolesťami chodí do práce, len aby nemusela byť PN alebo OČR,
pretože by ju to úplne zruinovalo. Z výplaty vo výške cca 800,- eur matke po vyplatení všetkého zostane
ledva na jedlo, preto sa musí každý mesiac zadlžovať u kamarátky. Výživné, ktoré dostávala vo výške37,- eur (ide o náhradné výživné - pozn. súdu), jej znížili na 16,- eur a štátu musí vrátiť ešte 600,- eur,
nakoľko súdny exekútor neupovedomil úrad o tom, že jej nejaké drobné posielal a tým pádom sa nie
vlastnou vinou matka ocitla v situácii, kedy musí vrátiť výživné. Mladší syn by chcel chodiť na krúžky, no

matka mu to nevie splniť, nemá na to (budúci rok idú do školy v prírode, no maloletý bude musieť ostať
doma, pretože matka nemá 300,- eur na to, aby mu to zaplatila), 4 roky deti nikde neboli, stále sú len
doma, mladší syn je s matkou v práci. Matka si musela znížiť nájomné z 280,- eur na 200,- eur, pretože
jej to nevychádzalo, všetko ide hore a matka z jej platu to už nedokáže utiahnuť. Pravidelné mesačné
výdavky matky vrátane výdavkov na bývanie matka vyčíslila nasledovne: plyn 48,- eur, elektrina 32,- eur,

UPC 29,- eur, exekútor 20,- eur, bankrot 14,- eur, paušál 39,- eur, paušál pre syna 28,- eur, družina 20,-
eur, školská jedáleň 10,- eur, vrátenie výživného 20,- eur, strava cca 450,- eur, cestovné do zamestnania
36,- eur, lieky 30,- eur. Deti rastú a matka im nevie kúpiť to, čo potrebujú, starší syn bude maturovať,
chodí cvičiť, cestuje do školy, má aj zdravotné problémy.

2. Dňa 01.04.2025 bolo súdu doručené podanie matky, ktorým na výzvu súdu vzala späť návrh na

zvýšenie výživného na plnoleté dieťa a navrhla, aby súd zvýšil výživné na maloletého V. na sumu 200,-
eur mesačne, nakoľko ich životná situácia je na úplnom pokraji existenčných problémov.

3. K podanému návrhu sa vyjadril otec písomným podaním, doručeným súdu dňa 14.04.2025, v ktorom
uviedol, že so zvýšením výživného na maloletého V. súhlasí, výšku výživného ponecháva na úvahu

súdu. Ďalej uviedol, že dňa 09.06.2021 bol vzatý do väzby, kde sa nachádza doposiaľ, pokiaľ je vo
výkone väzby, nemôže byť zaradený do práce za finančnú odmenu, otec je zaradený len ako chodbár
- upratovač bez nároku na finančnú odmenu, jeho majetkové pomery sa nezmenili, ale ešte zhoršili,
nevlastní žiadne majetky, má vyhlásený bankrot, má dlhy, exekúciu na výživnom, pohľadávky atď.

4. Na pojednávaní, konanom dňa 19.05.2025 v neprítomnosti otca, súd vykonal dokazovanie
výsluchom matky, ktorá uviedla, že s deťmi (maloletým V. a plnoletým W.) býva v 2-izbovom byte, ktorý
je vo výlučnom vlastníctve plnoletého W., ktorý ho nadobudol cca pred 10 rokmi od svojej starej mamy
darovaním; od decembra 2024 predstavujú výdavky na bývanie 200,- eur mesačne (dovtedy boli vo
výške280,-eurmesačne,avšakmatkaichnevedelanaďalejplatiť,pretosiichmuselaznížiť).PlnoletýW.

v aktuálnom školskom roku maturuje, navštevuje SOŠ M. v A., odbor: P., maloletý V. navštevuje X. ročník
ZŠ X. X v A., momentálne nenavštevuje žiaden platený krúžok, lebo si to matka nemôže dovoliť, na svoj
vek má nadváhu (70 kg), preto sú mu odporúčané cvičenia (doposiaľ 3-krát navštívil individuálny tréning
gymnastiky/trampolína -50,- eur/hod.). Pravidelné mesačné výdavky na maloletého V. sú nasledovné:
strava 100,- eur, cestovné 20,- eur, výdavky na školu 40,- eur, družina 40,- eur, strava v škole 10,- eur,

matka nakupuje maloletému pánske oblečenie, s čím sú spojené vyššie výdavky. Priemerný mesačný
príjem matky od je od januára 2025 vo výške cca do 800,- eur netto vrátane daňového bonusu, ktorý si
matka uplatňuje na maloletého V. vo výške 100,- eur, na plnoletého W. nepoberá žiaden daňový bonus,
matka poberá rodinné prídavky vo výške 120,- eur mesačne a náhradné výživné (v prípade, že súdny
exekútor v danom mesiaci poukáže na výživu detí nejakú sumu od otca, od UPSVaR-u dostane iba

rozdiel medzi vymoženou sumou a súdom určeným minimálnym výživným). Zdravotný stav matky je
dobrý, t.j. nemá trvalo zvýšené výdavky spojené s nepriaznivým zdravotným stavom, zdravotný stav detí
je tiež dobrý, nemajú žiadne závažné ochorenia. Ďalej uviedla, že plnoletý W. nemá žiadnu brigádu,
uvažuje na štúdiom na vysokej škole. Matka v súčasnosti nemá žiadnu známosť, nespláca žiadnu
hypotéku ani úver, keď si musí požičať od známych, tak sa im to snaží v primeranej dobe vrátiť, matka

spláca dlh voči štátu (UPSVaR Bratislava) na náhradnom výživnom vo výške 292,60 eur na jedno
dieťa a to vo výške splátky 10,- eur mesačne na jedno dieťa, spolu 20,- eur mesačne; od apríla 2025
jej UPSVaR vypláca náhradné výživné vo výške 18,- eur mesačne na jedno dieťa. Matka nevlastní
žiadnu nehnuteľnosť, hnuteľné veci vyššej hodnoty, motorové vozidlo, cenné papiere, nemá účasť v
žiadnej obchodnej spoločnosti. Uviedla, že deti sú s otcom v telefonickom kontakte a v prípade zročného

výživného vyjadrila súhlas s tým, aby ho súd povolil otcovi splácať v splátkach.

5. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že súhlasí s návrhom matky v plnom rozsahu a odporúča,
abysúdzvýšilvýživnénamaloletéhoV.minimálnenasumu200,-eurmesačne,nakoľkojetovnajlepšom
záujme maloletého dieťaťa. Kolízny opatrovník súhlasil s plnením zročného výživného v splátkach.

6. Vykonaným dokazovaním spočívajúcim vo výsluchu účastníkov konania na pojednávaní a
oboznámení listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, súd zistil skutočný stav veci:7. Maloletý V. a plnoletý W. sú synmi rodičov: matky - R. P., nar. XX.XX.XXXX a otca - R. B., nar.
XX.XX.XXXX, manželstvo ktorý bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. 73P
4/2023-79 zo dňa 01.03.2023, právoplatným dňa 24.03.2023, ktorým súd upravil výkon rodičovských

práv a povinností na čas po rozvode manželstva tak, že v tom čase obe maloleté deti zveril do
osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a otcovi uložil povinnosť
prispievať na výživu každého dieťaťa mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa platného zákona o životnom minime.

8.Včaseposlednejúpravyvýkonurodičovskýchprávapovinností,t.j.včaseposlednejúpravyvýživného
(r. 2023) bol otec vo výkone väzby a to konkrétne v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu
odňatia slobody Banská Bystrica (ďalej aj ako „ÚVTOS BB“), kde sa nachádza od 09.06.2021 nepretržite
až doposiaľ - uvedené má súd za preukázané na základe uznesenia Špecializovaného trestného súdu,
pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. 8T 7/2022 zo dňa 19.04.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
27.04.2022; v tom čase otec nemal žiaden príjem, nebol pracovne zaradený, keďže na to nemal súhlas

OČTK; voči veriteľovi 365.bank, a.s. mal otec dlh v sume 3 893,70 eur a v sume 19 887,1 eur, bol
nemajetný.

9. V čase poslednej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností mal maloletý V. necelých X rokov,
od septembra 2019 navštevoval materskú školu a raz týždenne aj krúžok keramiky, t. č. plnoletý W. bol

vo veku necelých XX rokov, navštevoval druhý ročník SOŠ C. a podľa tvrdenia matky aj krúžok boxu,
žiadne z detí nemalo zvýšené výdavky na výživu z dôvodu zdravotného stavu, matka bola v tom čase
zamestnaná ako L. (od 11.06.2021 u zamestnávateľa A. s. r. o. s priemerným mesačným vymeriavacím
základom v období od júna 2021 do novembra 2022 vo výške 102,- eur brutto; od 01.08.2021 u
zamestnávateľa M. s priemerným mesačným vymeriavacím základom v období od augusta 2021 do

novembra2022vovýške401,-eurbrutto)smesačnýmpríjmomvovýškecca500,-eurnetto,uplatňovala
si daňový bonus na maloleté deti, poberala rodinné prídavky v sume 60,- eur mesačne, bola nemajetná.

10. Z matkou predložených listinných dôkazov má súd za preukázané, že od 15.04.2023 až doposiaľ je
matka zamestnaná ako L. v V. u zamestnávateľa mestská časť A. - W. s priemerným príjmom od februára

2024 do januára 2025 vo výške 1.031,80 eur mesačne netto (uvedené vyplýva z matkou predloženého
potvrdenia o príjme), vo februári 2025 matka dosiahla príjem vo výške 918,79 eur netto (z toho vyplatené
na účet 807,39 eur) a v marci 2025 vo výške 1.116,56 eur netto (z toho vyplatené na účet 999,59 eur),
matka poberá rodinné prídavky vo výške 120,- eur mesačne, uplatňuje si daňový bonus na maloletého
V., ktorý je od januára 2025 znížený na sumu vo výške 100,- eur mesačne, poberá náhradné výživné

vo výške 16,63 eur mesačne od 01.01.2025 na každé dieťa (uvedené má súd za preukázané z matkou
predložených rozhodnutí Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 30.01.2025) a od
apríla 2025 vo výške 18,- eur mesačne na každé dieťa (uvedené skutkové tvrdenie matka nepreukázala
listinnými dôkazmi, napr. rozhodnutím príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny), iný príjem
zistený nebol.

11. Z výpovede matky súd zistil, že matka je nemajetná, nemá žiadnu známosť, jej zdravotný stav je
dobrý v tom zmysle, že nemá trvalo zvýšené výdavky spojené s nepriaznivým zdravotným stavom, od
obmedzeniaosobnejslobodyotcavjúni2021matkasamazabezpečujestarostlivosťoobedeti,sktorými
býva v dvojizbovom byte na adrese trvalého pobytu, ktorý je vo výlučnom vlastníctve plnoletého W.,

uhrádza výdavky na bývanie vo výške 200,- eur mesačne. Z matkou predložených listinných dôkazov
(Uznanie dlhu a dohoda o splátkach č. 2025/OE/) vyplýva, že matka spláca dva dlhy voči správcovi
pohľadávky štátu, ktorým je Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, ktoré vznikli na základe
rozhodnutia zo dňa 15.01.2025, právoplatného a vykonateľného dňa 05.02.2025, vo výške 292,60 eur
na jedno dieťa a to vo výške mesačnej splátky 10,- eur, počnúc mesiacom marec 2025, t.j. spolu vo

výške 20,- eur mesačne.

12. Ďalej súd zistil, že otec je taktiež nemajetný, v konaní nebolo tvrdené ani preukázané, že by
zdravotný stav otca bol zhoršený. Z otcom predloženého potvrdenia ÚVTOS BB zo dňa 08.04.2025 má
súd za preukázané, že výška otcom nesplatených pohľadávok predstavuje 35 379,63 eur, nesplatené

mesačné výživné predstavuje 75,06 eur, výška konta bez blokácii (disponibilné konto) predstavuje 0,-
eur. Z obsahu vyjadrenia ÚVTOS BB zo dňa 15.04.2025 má súd za preukázané, že naposledy bol otec
pracovne zaradený v ÚVTOS BB v období od 04.10.2023 do 24.10.2023 a v období od 08.11.2023 do22.12.2023, kedy bol vyradený z organizačných dôvodov, pričom v októbri 2023 dosiahol čistý príjem vo
výške 50,71 eur, v novembri 2023 vo výške 69,84 eur a v decembri 2023 vo výške 73,45 eur.

13. Z obsahu neprávoplatného rozsudku Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 8T 7/2022 zo dňa
21.03.2025 má súd za preukázané, že otcovi bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6
rokov v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ochranný dohľad na dobu 2 roky, trest
prepadnutia veci (hnedej kryštalickej látky - metamfetamín s hmotnosťou 68,787 gramu a kryštalický
materiálbéžovejfarby-metamfetamínshmotnosťou47miligramov)atrestprepadnutiaveci-finančných

prostriedkov vo výške 9.470,- eur a to za skutky uvedené v bodoch 1 (zločin založenia, zosnovania a
podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona), 7, 10, 14, 17 (pokračovací obzvlášť
závažný zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou psychotropnou látkou podľa § 173
ods. 1, ods. 3 písmena a), ods. 5 písm. c), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b)
Trestného zákona) a za skutok uvedený v bode 11, za ktorý bol právoplatne uznaný vinným rozsudkom
Špecializovaného trestného súdu 8T 7/2022 zo dňa 02.12.2022.

14. Ďalej súd zistil, že obaja rodiča majú dve zákonné vyživovacie povinnosti a to k maloletému V. a k
t. č. už plnoletému W. a ako je uvedené vyššie, obaja rodičia sú nemajetní (t.j. žiaden z nich nevlastní
nehnuteľnosť či iné hnuteľné veci vyššej hodnoty), obaja sú v produktívnom veku, bez zdravotných
obmedzení vo vzťahu k zárobkovej aktivite. Je síce pravdou, že keďže otec sa doposiaľ nachádza vo

väzbe (a nie vo výkone trestu odňatia slobody), nemôže byť pracovne zaradený a dosahovať príjem, z
ktorého by mohol uhrádzať súdom určené minimálne výživné, avšak uvedená skutočnosť nemôže byť
podľa názoru súdu na ujmu maloletého a na úkor zabezpečenia jeho riadnej výživy, nakoľko uvedené
trestné stíhanie si otec zavinil sám svojím vlastným protiprávnym konaním. Z výpovede matky na
pojednávaní v konaní o rozvod manželstva vyplýva, že obaja rodičia majú ukončené stredoškolské

vzdelanie - matka bez maturity, otec s maturitou v odbore kuchár/čašník, pričom pred obmedzením
osobnej slobody bol otec zamestnaný ako vedúci predajne v potravinách a dosahoval príjem okolo 800,-
eur netto.

15. Z lustrácie otca v Sociálnej poisťovni za obdobie od januára 2019 do júna 2021 súd zistil, že pred

nástupom do väzby bol otec zamestnaný u týchto zamestnávateľov: B. s.r.o. a to v období od februára
2020 do decembra 2020 s priemerným mesačným vymeriavacím základom vo výške 66,- eur brutto; W.
B. s.r.o. a to v období od 04.05.2020 do 24.06.2020 s mesačným vymeriavacím základom v mesiaci máj
vo výške 452,37 eur brutto a v mesiaci jún vo výške 0,- eur; B. s.r.o. a to v období od 03.06.2020 do
06.07.2020 s mesačným vymeriavacím základom v mesiaci jún vo výške 100,- eur brutto a v mesiaci júl

vo výške 20,- eur brutto; A. s.r.o. a to v období od 01.02.2021 do 10.06.2021 s mesačným vymeriavacím
základom v mesiaci február vo výške 80,- eur brutto, v mesiaci marec vo výške 115,20,- eur brutto,
v mesiaci apríl vo výške 114,- eur brutto, v mesiaci máj vo výške 80,- eur brutto a v mesiaci jún vo
výške 30,48 eur brutto. Je potrebné zdôrazniť, že príjem z trestnej činnosti, za spáchanie ktorej bol otec
odsúdený, nemožno považovať za oficiálny príjem zo závislej činnosti (zamestnania) vykonávanej na

území SR ani za príjem pochádzajúci z inej ako závislej činnosti (podnikania) vykonávanej na území SR.

16. Maloletý V. aktuálne navštevuje X. ročník X. X v A., jeho zdravotný stav je dobrý (t.j. nemá trvalo
zvýšene výdavky spojené s nepriaznivým zdravotným stavom), má nadváhu, v súvislosti s ktorou
navštevuje cvičenia - gymnastika/trampolína s výškou poplatku 50,- eur za 1 hodinu. Čo sa týka

odôvodnených potrieb maloletého, súd sa stotožňuje s ich vyčíslením matkou v podanom návrhu, tieto
výdavky sú podľa názoru súdu primerané fyzickému veku maloletého a z neho odvodeným potrebám,
ako aj jeho zdravotnému stavu.

17. Na zistený skutkový stav súd aplikoval nasledujúce právne predpisy:

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 veta prvá zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov.Podľa § 62 ods. 4 veta prvá zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 veta prvá zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,

ak sa zmenia pomery.

Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

18. K inštitútu výživného pre maloleté dieťa je treba pristupovať ako k bazálnemu právu dieťaťa, na

ktorom sa majú podieľať obaja rodičia. V zmysle § 28 zákona o rodine je súčasťou rodičovských práv
a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj
maloletého dieťaťa. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov vychovávať
svoje dieťa a naopak dieťaťu sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený
princíp ochrany práv teda zahŕňa zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i nemateriálnej

povahy k tomu, aby sa dieťa mohlo dostatočne rozvíjať. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa
realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojmu dieťaťu
podľa kritérií uvedených v § 62 ods. 2 zákona o rodine.

19. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb maloletého dieťaťa v

súvislosti s jeho všestranným rozvojom a vývojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej.
Rozsah nákladov na úhradu týchto životných potrieb dieťaťa je rôzny, a to vzhľadom na jeho vek,
spôsob prípravy na jeho budúce povolanie, zdravotný stav, ale aj jeho schopnosti. Na odôvodnené
potreby oprávneného bezprostredne vplývajú schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Ak
sú tieto obmedzené, je zrejmé, že odôvodnenými budú môcť byť len bežné potreby nepresahujúce

obvyklú základnú mieru potrieb oprávneného. Naopak pri vyššej životnej úrovni povinného môžu pod
odôvodnené potreby spadať napr. tvorba úspor, ktorá síce nie je nevyhnutná, avšak môže dopomôcť
k rozvoju oprávneného dieťaťa. Rozhodujúce sú vždy reálne zárobkové možnosti povinného dané ako
jeho subjektívnymi vlastnosťami (vzdelaním, skúsenosťami, fyzickými možnosťami), tak objektívnymi
skutočnosťami, ako je najmä prítomnosť pracovných príležitostí. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného súd prihliada na druhej strane i vtedy, ak povinný bez náležitého odôvodnenia na
seba berie neprimerané majetkové riziká, pochybne investuje, berie nevýhodné pôžičky, príp. sa vzdá
lepšíchzárobkov,výhodnejšiehozamestnaniaapod.Prizmenezamestnaniapovinnéhonazamestnanie
s nižším zárobkom súd povinne skúma okolnosti, za ktorých k uvedenej zmene došlo a najmä, či k nej
došlo z dôležitých dôvodov, napr. zo zdravotných dôvodov povinného. V opačnom prípade by sa pri

určovanívýživnéhovychádzalozoschopnostíamožnostípovinnéhopredtakoutozmenouzamestnania,
resp. z majetkových pomerov, ktoré by tento mal, ak by svoj majetok nevystavoval neprimeraným
majetkovým rizikám. Súd by v takomto prípade nemal brať ohľad na pokles príjmu povinného a pri určení
výživného by mal vychádzať zo stavu, ako keby k zmene zamestnania povinného nedošlo.
20. Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové

a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné
zaistenie výživy svojho dieťaťa a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť
zabezpečenia výživy dieťaťa. S povinnosťou rodičov venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie
výživy dieťaťa v záujme jeho náležitého telesného a duševného rozvoja sa nezhoduje, ak niektorý z
rodičov mení zbytočne alebo dokonca zámerne (v snahe docieliť nižší rozsah vyživovacej povinnosti)

doterajšie zamestnanie za menej výhodné.

21. Odôvodnené potreby oprávneného, t.j. maloletých detí, zahŕňajú jednak potreby základné -
stravovanie, odev a obuv, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov zabývanie, lieky a zdravotnícke úkony a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju
osobnosti mladého človeka - kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky atď, všetko
zodpovedajúce veku.

22. Schopnosti a možnosti povinného (t.j. rodiča) sú vyjadrené nielen jeho preukázanými zárobkovými
pomermi, ale v celosti všetkými príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou,
pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, fyzickým vekom,
zdravotným stavom, okruhom vyživovacích povinností. U osôb samostatne zárobkovo činných, alebo

samostatne zárobkovo činných popri závislej činnosti, je to aj ich kreativita, flexibilnosť, miera
pracovného nasadenia, schopnosť presadiť sa v konkurencii, ako aj rozsah a druh predmetu podnikania
zapísaného v živnostenskom liste alebo predmetov činnosti obchodnej spoločnosti zapísanej v
obchodnom registri.

23. Na základe skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním súd uložil otcovi povinnosť

prispievať na výživu maloletého V. sumou vo výške 200,- eur mesačne, počnúc mesiacom marec 2025,
v ktorom bol návrh na zvýšenie výživného podaný na súd, majúc za to, že otec, ktorý je zdravý a v
produktívnom veku, namiesto riadnej starostlivosti o svoje deti vykonával trestnú činnosť, nerozvíjal
svoje vzdelanie a nesnažil sa mať riadne (legálne) zamestnanie, aby si mohol plniť svoju prvoradú
zákonnú vyživovaciu povinnosť voči deťom v potrebnom rozsahu, ako aj s poukazom na to, že od

posledného rozhodnutia súdu v marci 2023 došlo k takej zmene pomerov, ktorá spočíva predovšetkým v
nástupe maloletého na povinnú školskú dochádzku a ktorá sama osebe odôvodňuje zvýšenie výživného
na matkou požadovanú sumu. Pri stanovení rozsahu vyživovacej povinnosti teda súd vychádzal z
možností a schopností na strane otca, ktoré by mohol mať, keby nekonal úmyselne tak, že došlo k jeho
odsúdeniu a obmedzeniu osobnej slobody, nakoľko do tejto situácie sa dostal sám vlastným zavinením.

Zároveň je potrebné zdôrazniť, že aj matka má vyživovaciu povinnosť k maloletému V. a ešte stále
aj k plnoletému W., ktorý študuje na strednej škole, tú však aj naďalej kompenzuje svojou osobnou
starostlivosťou o maloletého V., na ktorej sa otec od júna 2021 nepodieľa a preto to musí vyvážiť
finančným plnením. Pri rozhodovaní súd neopomenul vziať do úvahy ani tú skutočnosť, že matka poberá
rodinné prídavky na obe deti a uplatňuje si daňový bonus na maloletého V. a zároveň prihliadol aj na

vývoj životných nákladov v porovnaní so stavom existujúcim v čase posledného rozhodnutia o výživnom
a na vyjadrenie kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa. Pri rozhodovaní súd zohľadnil aj súhlasné
vyjadrenie otca so zvýšením výživného a bez relevancie vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu vo veci samej
nie je ani tá skutočnosť, že plnoletý W. sa nepripojil k návrhu matky na zvýšenie výživného, čo v praxi
znamená, že na plnoletého W. je otec povinný aj naďalej prispievať iba minimálnym výživným. Keďže

otec má evidovaný trvalý pobyt v bratislavskom kraji, kde je najnižšia miera nezamestnanosti, je súd
toho názoru, že s jeho dosiahnutým vzdelaním (stredoškolské s maturitou v odbore kuchár/čašník),
doterajšími pracovnými skúsenosťami, prihliadnuc na produktívny vek otca, jeho zdravotný stav či dopyt
na trhu práce, existujú možnosti zamestnať sa a dosahovať príjem aspoň na úrovni 1.000,- eur netto,
ktorý mu umožňuje uhrádzať súdom určené (zvýšené) výživné.

24. Vychádzajúc z vyššie uvedených nákladov - odôvodnených potrieb maloletého, z možností a
schopností otca, pri zohľadnení toho, že výkon osobnej starostlivosti o maloletého zabezpečuje len
matka, dospel súd k záveru, že v tomto prípade je dôvodné uložiť otcovi povinnosť prispievať na výživu
maloletého V. zvýšeným výživným v sume 200,- eur mesačne a to bez ohľadu na to, či je otec toho

času vo výkone väzby/trestu odňatia slobody alebo nie. Pri rozhodovaní však súd vzal do úvahy aj
tú skutočnosť, že otec je nemajetný, má viacero exekúcií vrátane dlhu na výživnom, od júna 2021
sa nachádza vo väzbe, kde z uvedeného dôvodu nie je pracovne zaradený a preto súd neurčil na
maloletého V. vyššie výživné, ako požaduje matka v podanom návrhu, hoci to jeho odôvodnené potreby
odôvodňujú. Súd má za to, že súdom určené (zvýšené) výživné spolu s finančným prispením zo strany

matky a štátu (v podobe rodinných prídavkov a daňového bonusu) je spôsobilé v postačujúcom rozsahu
pokryť odôvodnené potreby maloletého V. vyplývajúce z jeho veku a zdravotného stavu.

25. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých musí súd vždy chrániť predovšetkým
záujmy maloletého dieťaťa a to i na úkor jeho rodičov, teda nie záujmy rodičov, v danom prípade

otca. Základnou a prvoradou povinnosťou každého rodiča je na výživu svojho nezaopatreného dieťaťa
pravidelne prispievať v súlade s jeho možnosťami a schopnosťami a primerane ho finančne zabezpečiť
aj na svoj vlastný úkor. To znamená, že rodič sa musí zamerať prioritne na uspokojenie životných potrieb
nezaopatreného dieťaťa a až následne na potreby svojej osoby, za účelom čoho je jeho povinnosťouzadovážiť si k tomu adekvátny pravidelný príjem. Takúto snahu otec v konaní nepreukázal, preto súd pri
rozhodovaní vychádzal z jeho možností a schopností podľa § 62 ods. 5 a § 75 ods. 1 zákona o rodine.

26. V uvedených súvislostiach súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 236/2018
zo dňa 20.02.2019, v ktorom sa uvádza nasledovné: Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby
povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného,
ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená
príjmov,ktorépovinný(potenciálne)moholmaťvzhľadomnasvojvek,zdravotnýstav,schopnosti,stupeň

dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa
uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce
aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate
možnostiplatiťvýživné.Nazníženie(stratu)príjmupovinnéhosúdprihliadalenvprípadejednoznačného
preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Obdobné
negatívne dopady na možnosť platiť výživné, aké má konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho

dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho
zamestnania(svyššímpríjmom)azamenilhozazamestnaniemenejvýhodné,kdedosahujenižšípríjem
(§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine), má úmyselné protiprávne konanie povinného majúceho znaky
trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až strate jeho príjmov. Aj v takom prípade je

namieste uplatnenie princípu potencionality príjmov. Skutočnosť, že takýmto konaním sa povinný vzdal
objektívnej možnosti platiť výživné, nemôže byť na úkor oprávneného. Opačný výklad ustanovenia § 75
ods. 1 veta druhá Zákona o rodine by viedol k absurdným dôsledkom, medziiným k tomu, že povinný
by sa svojim úmyselným násilným konaním voči oprávnenému s následnou väzbou a právoplatným
uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody „zbavil“ (alebo mohol „zbaviť“) svojej vyživovacej

povinnosti.

27. Zvýšením výživného na sumu 200,- eur mesačne od marca 2025 vznikol otcovi dlh na zročnom
výživnom za obdobie od marca 2025 do mája 2025 v celkovej sume 547,37 eur (3 mesiace x 200,- eur
- 52,63 eur). Podľa vyjadrenia matky otec od podania návrhu na súd až doposiaľ na výživu maloletého

neprispel žiadnym finančným plnením, matke je od januára 2025 vyplácané náhradné výživné v sume
16,63 eur mesačne a od apríla 2025 v sume 18,- eur mesačne, čo je spolu 52,63 eur (za mesiace
marec 2025 až máj 2025) a túto sumu súd odpočítal od sumy 600,- eur, ktorú mal otec v rozhodnom
období uhradiť titulom výživného na maloletého V.. Keďže výživné je splatné do 15. dňa v mesiaci a
rozsudok tunajšieho súdu bol vyhlásený po 15. dni v mesiaci, je zročné celé výživné za mesiac máj

2025. S ohľadom na majetkové pomery na strane povinného - otca (nevlastní žiadnu nehnuteľnosť,
úspory či hnuteľné veci vyššej hodnoty, ktoré by mohol v prípade potreby speňažiť a uhradiť tak dlh
na zročnom výživnom do 3 dní od právoplatnosti rozsudku) a jeho obmedzené zárobkové možnosti,
ktoré si však zavinil sám vlastným konaním, súd podľa § 232 ods. 3 CSP povolil otcovi splácať zročné
výživné v splátkach po 50,- eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky, počnúc mesiacom

nasledujúcim po mesiaci, v ktorom bude otcovi doručený tento rozsudok a pod následkom straty výhody
splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky zročného výživného v lehote splatnosti (§ 232
ods. 4 CSP) tak, aby bol dlh na zročnom výživnom uhradený čo najskôr (do 1 roka), s čím vyjadrili na
pojednávaní súhlas matka maloletého aj kolízny opatrovník.

28. Podľa § 29 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, navrhovateľ môže počas konania zobrať
návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie
zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

29. Vzhľadom na späťvzatie návrhu na zvýšenie výživného na plnoletého V. súd, v zmysle vyššie

citovaného zákonného ustanovenia, konanie v tejto časti zastavil.

30. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého

uzneseniu smeruje.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 127 ods. 1, 2 CSP, (1) ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie:
a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (2)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto

podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok) a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu.

Odvolanie podané matkou a kolíznym opatrovníkom je neúčinné, nakoľko sa tohto práva výslovne vzdali
do zápisnice o pojednávaní v súlade s § 368 CSP.