Decision was made at the court Okresný súd Nitra
Judgement was issued by Mgr. Filip Grznárik
Legislation area – Obchodné právo – Konkurz
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 31OdK/33/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125203364
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Filip Grznárik
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4125203364.3
Uznesenie
14 31OdK/33/2025
Okresný súd Nitra, v konaní o oddlženie dlžníka: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Dvory nad
Žitavou, zastúpený: Centrum právnej pomoci, sídlo Námestie slobody 12, Bratislava, IČO: 30 798 841,
vykonávajúce činnosť prostredníctvom Kancelárie v Komárne, Župná 14, Komárno, o návrhu dlžníka na
vyhlásenie konkurzu, takto
r o z h o d o l :
2 31OdK/33/2025
I. Súd vyhlasuje konkurz na majetok dlžníka: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Dvory nad Žitavou.
II. Súd má medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (t. j. na vyhlásenie
oddlžovaciehokonkurzu)akohlavnéhoinsolvenčnéhokonaniapodľačl.3ods.1NariadeniaEurópskeho
Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení.
III. Súd ustanovuje do funkcie správcu: SKP, k. s., so sídlom kancelárie Mostná 13, 949 01 Nitra, značka
správcu S1359.
IV. Súd vyzýva veriteľov, ktorí majú podľa § 167l ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii v účinnom znení (ďalej len „ZKR“) právo prihlásiť pohľadávku do konkurzu, aby
prihlásili svoje pohľadávky spôsobom stanoveným v § 167l ods. 3 ZKR, t. j. prihláškou podanou v jednom
rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní
od vyhlásenia konkurzu, s tým, že prihláška musí spĺňať náležitosti stanovené v § 29 ods. 1, 2, 4 až
6, 8 až 10 ZKR.
V. Súd oddlžuje dlžníka tak, že ho zbavuje (i/) všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze
(vymedzené v § 166a zákona č. 7/2005 Z. z.), v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze, a (ii/)
všetkých dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia (vymedzené v § 166b ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z.).
VI. Súd poukazuje zložený preddavok na úhradu paušálnej odmeny správcu Centrom právnej pomoci
vo výške 500,- eur bez zbytočného odkladu po vyhlásení konkurzu na účet správcu, ktorého číslo sa
mu ukladá oznámiť súdu bez zbytočného odkladu po doručení tohto uznesenia o vyhlásení konkurzu,
a za tým účelom upravuje učtáreň Okresného súdu Nitra, aby po vyhlásení konkurzu na účet správcu
vyplatila uvedený preddavok vedený pod položkou registra 325/2025, druh trov konania D14.
VII. Súd ukladá správcovi povinnosť okamžite informovať o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka
spôsobom podľa článku 54 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015
o insolvenčnom konaní v účinnom znení známych zahraničných veriteľov dlžníka, t. j. veriteľov, ktorí
majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako v Slovenskej
republike, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov.
VIII. Súd ukladá správcovi povinnosť predkladať súdu podrobné písomné správy o priebehu konkurzu,
najmä o stave zisťovania majetku dlžníka a vykonaných úkonoch smerujúcich k speňaženiu majetku
podliehajúcemu konkurzu, a to prvú v lehote 60 dní od vyhlásenia konkurzu a následne každú ďalšiuvždy v lehote 15 dní od uplynutia každých ďalších šiestich mesiacov od uplynutia lehoty na podanie
prvej správy o priebehu konkurzu.
o d ô v o d n e n i e :
11 31OdK/33/2025
1. Návrhom zo dňa 01.04.2025, doručeným súdu dňa 01.04.2025, sa dlžník domáha, aby súd vyhlásil
na jeho majetok konkurz podľa štvrtej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
2.Súdmalnazákladenávrhuajehoprílohpochybnostiotom,čimádlžníknaúzemíSlovenskejrepubliky
centrum hlavných záujmov a či ho tu mal aj v 6-mesačnej suspenzívnej lehote stanovenej v čl. 3 ods.
1 pododseku treťom nariadenia o insolvenčnom konaní, a to z dôvodu, že v životopise uviedol, že je
zamestnaný od marca 2017 v Rakúsku.
3. Súd z tohto dôvodu podľa § 171c ods. 1 ZKR dňa 15.04.2025 predvolal dlžníka na vypočutie, ktoré
sa uskutočnilo dňa 02.05.2025.
4. Dlžník v rámci vypočutia uviedol, že údaj v životopise o tom, že je v Rakúsku od marca 2017 je
nesprávny, keďže v Rakúsku je kontinuálne od septembra 2015, kam odišiel po tom, čo sa tu stal
bezdomovcom a kamarát mu tam vtedy dojednal prácu. V Rakúsku je v súčasnosti evidovaný na úrade
práce a poberá dávku v nezamestnanosti. V Rakúsku má evidovaný pobyt na úrade. V súčasnosti sa
nachádza vo Viedni. Chce nanovo začať na Slovensku a vrátiť sa sem. Má tu rodinu, v Rakúsku nemá
žiadne blízke osoby. Súčasný príjem dlžníka je 1.200,- eur titulom dávky v nezamestnanosti. Dlžník
chodil na Slovensko v uvedenom období za rodinou, bratom, sestrou a mamou, a to keď mal na to
finančné prostriedky. V Rakúsku nemá žiadne dlhy. Žiadni veritelia dlžníka označení v zozname veriteľov
nevedeli a nevedia, že je v Rakúsku, preto vychádzajú z toho, že je naďalej na Slovensku a poštu mu
zasielajú pravdepodobne naďalej na adresu v Dvoroch nad Žitavou na obec, kde to nemá kto prevziať.
O vedených exekúciách proti dlžníkovi dlžník nedisponuje žiadnymi informáciami. Na Slovensku dlžník
nemá prechodný ani trvalý pobyt a má slovenské telefónne číslo, ktoré si zriadil minulý rok v septembri
kvôli tomuto osobnému bankrotu. Nemecký jazyk vie. V Rakúsku, kde v súčasnosti žije, je uvedené
jeho meno na schránke. Do Rakúska mu chodí pošta z úradov a faktúry za náklady spojené s bývaním.
V Rakúsku býva v prenájme s tým, že nájom je vo výške 900 eur aj s energiami. V Rakúsku má zriadený
bankový účet, kde mu v súčasnosti chodia dávky a v minulosti mu tam chodila výplata.
5. Podľa § 166 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (inak aj len „zákon
o konkurze a reštrukturalizácii“ alebo „ZKR“), každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou,
je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona
a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.
6. Podľa § 3 ods. 2 veta štvrtá ZKR, fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180
dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok.
7. Podľa § 166 ods. 3 a 4 ZKR, (3) dlžník je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh
na určenie splátkového kalendára iba vtedy, ak sa voči nemu vedie exekučné konanie alebo obdobné
vykonávacie konanie; ak ide o návrh na vyhlásenie konkurzu, musí od vydania poverenia na vykonanie
exekúcie alebo od začatia obdobného vykonávacieho konania uplynúť aspoň jeden rok. (4) Dlžník je
povinný spolu s návrhom na vyhlásenie konkurzu alebo s návrhom na určenie splátkového kalendára
vyhlásiť, že je platobne neschopný.
8. Podľa § 166e ods. 1 ZKR, o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení
o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba
v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze
alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú,
o ktoré dlhy ide.9. Podľa § 166g ods. 6 ZKR, v poučení uznesenia o vyhlásení konkurzu alebo v poučení uznesenia o
určení splátkového kalendára súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú poctivý zámer
a zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer.
10. Podľa § 167 ZKR, (1) návrh na vyhlásenie konkurzu podľa tejto časti zákona je oprávnený
podať dlžník, ktorý je fyzickou osobou. (2) Návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva elektronickými
prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára,
ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Okrem všeobecných náležitostí návrhu podľa § 127
Civilného sporového poriadku návrh na vyhlásenie konkurzu obsahuje a) dlžníkov životopis spolu s
opisom jeho aktuálnej životnej situácie, b) zoznam osôb spriaznených s dlžníkom, c) zoznam aktuálneho
majetku a zoznam majetku väčšej hodnoty, ktorý vlastnil v posledných troch rokoch, d) zoznam veriteľov,
e) vyhlásenie dlžníka o platobnej neschopnosti, f) doklad nie starší ako 30 dní preukazujúci vedenie
exekučného konania alebo obdobného vykonávacieho konania podľa § 166 ods. 3.
11. Podľa § 167a ZKR, (1) súd najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu
vyhlási konkurz, ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky, ak zistí, že a) návrh
podala oprávnená osoba, b) návrh spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, c) dlžník je v súlade s týmto
zákonom riadne zastúpený, d) dlžník je platobne neschopný; súd vychádza z vyhlásenia dlžníka, ibaže
existuje dôvodná pochybnosť o jeho pravdivosti, e) nebráni tomu v minulosti vyhlásený konkurz alebo
určený splátkový kalendár, f) bol zložený preddavok na úhradu paušálnej odmeny správcu Centrom
právnej pomoci; preddavok súd bez zbytočného odkladu po vyhlásení konkurzu poukáže na účet
správcu alebo ho vráti zložiteľovi, ak súd konkurz nevyhlási. (2) Ak nie sú splnené podmienky podľa
odseku 1, súd v rovnakej lehote návrh odmietne alebo konanie zastaví. (3) Vyhlásením konkurzu sa
začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v
Obchodnom vestníku.
12. Podľa § 166j ods. 1 veta prvá ZKR, správcu ustanovuje súd na základe náhodného výberu pomocou
technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom.
13. Podľa § 166j ods. 4 ZKR, súd je oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o
priebehu konania, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť.
14. Podľa § 166k ZKR, pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo návrhu na určenie splátkového
kalendára, až do ustanovenia správcu, musí byť dlžník zastúpený Centrom právnej pomoci alebo
advokátom určeným Centrom právnej pomoci. Zastúpenie sa preukazuje rozhodnutím Centra právnej
pomoci podľa osobitného predpisu.
15. Podľa § 196 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné
konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení
(ďalej len „konanie podľa tohto zákona“) sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.
16. Podľa § 196a ods. 1 písm. d) ZKR, na konanie podľa tohto zákona sú kauzálne príslušné (d/) Okresný
súd Nitra pre obvod Krajského súdu v Nitre.
17. Podľa § 196a ods. 4 ZKR, na konanie podľa tohto zákona je miestne príslušný súd, v ktorého obvode
má dlžník bydlisko alebo sídlo.
18. Podľa § 171 ZKR, súd skúma miestnu príslušnosť iba do vyhlásenia konkurzu alebo do
poskytnutia ochrany pred veriteľmi; inak sa pri skúmaní miestnej príslušnosti postupuje podľa Civilného
mimosporového poriadku.
19. Podľa § 40 CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú
príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba
do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu.
20. Podľa § 197 ods. 6 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo povolení reštrukturalizácie
súd poučí účastníkov o ich práve uplatniť námietku zaujatosti. Účastník môže uplatniť námietkuzaujatosti najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Na neskôr doručené námietky
súd neprihliada.
21. Podľa § 197 ods. 7 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu, v uznesení o povolení reštrukturalizácie
alebo v uznesení o poskytnutí ochrany pred veriteľmi súd vo výroku určí medzinárodnú právomoc súdu
podľa osobitného predpisu3b) a uloží správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu.26)
22. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou 3b) ZKR v ustanovení § 197 ods. 7
ZKR je čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom
konaní (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 141, 5. 6. 2015) v platnom znení.
23. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou 26) ZKR v ustanovení § 197 ods. 7
ZKR je Nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní (Mimoriadne vydanie
Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 01; Ú. v. ES L 160, 30. 6. 2004) v platnom znení (a) Nariadenie (EÚ) č. 2015/848
v platnom znení.
24. Podľa čl. 2 ods. 4., ods. 7, ods. 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848
z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení (ďalej aj len „nariadenie o insolvenčnom
konaní“ alebo „nariadenie č. 2015/848“), na účely tohto nariadenia: (4) „insolvenčné konanie“ sú
konania uvedené v prílohe A; (7) „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ zahŕňa: i) rozhodnutie
akéhokoľvek súdu o začatí insolvenčného konania alebo o potvrdení začatia takéhoto konania a ii)
rozhodnutie súdu o vymenovaní správcu, (8) „okamih začatia konania“ je okamih, v ktorom rozhodnutie
o začatí insolvenčného konania nadobúda účinky, a to bez ohľadu na to, či je rozhodnutie konečné.
25. Podľa čl. 3 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, právomoc začať insolvenčné konanie majú
súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ďalej len
„hlavné insolvenčné konanie“). Centrum hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde dlžník pravidelne
vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami.
26. Podľa čl. 3 ods. 1., pododsek tretí nariadenia o insolvenčnom konaní, v prípade akejkoľvek inej
fyzickej osoby sa predpokladá, že centrom hlavných záujmov je miesto jej obvyklého pobytu, ak sa
nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa miesto obvyklého pobytu neprenieslo
do iného členského štátu počas obdobia šiestich mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie
insolvenčného konania.
27. Podľa čl. 4 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, súd, na ktorý bola podaná žiadosť o začatie
insolvenčného konania, bez návrhu preskúma, či má právomoc podľa článku 3. V rozhodnutí o začatí
insolvenčného konania sa uvedie, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či je
právomoc založená na článku 3 ods. 1 alebo 2.
28. Podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní, dlžník alebo ktorýkoľvek veriteľ môže proti
rozhodnutiu o začatí hlavného insolvenčného konania podať opravný prostriedok na súde, a to na
základe medzinárodnej právomoci.
29. Podľa čl. 54 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, hneď po začatí insolvenčného konania
v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca vymenovaný týmto súdom
okamžite informuje známych zahraničných veriteľov.
30. Podľa čl. 2 ods. 12 nariadenia o insolvenčnom konaní, na účely tohto nariadenia: „zahraničný veriteľ“
je veriteľ, ktorý má svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako
je štát, v ktorom sa začalo konanie, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia
členských štátov.
31. Doručením návrhu dlžníka súdu (bod 1. odôvodnenia) sa začalo konanie o jeho oddlžení konkurzom
(§ 196 ZKR v spojení s § 156 CSP) podľa štvrtej časti ZKR.
32. Súd v prvom rade skúmal procesné podmienky konania (§ 196 ZKR v spojení s § 161 ods. 1 CSP).
Skúmaním príslušnosti (v medziach vyplývajúcich z § 171 ZKR, § 196 ZKR v spojení s § 40 CSP) zistil,že návrh bol podaný na Okresný súd Nitra, ktorý je vecne, kauzálne i miestne príslušný na konanie
o návrhu dlžníka, keďže tento má v jeho obvode bydlisko (§ 196a ods. 1 písm. d/, ods. 4 ZKR). Súd
nezistil nedostatok ani iných procesných podmienok (pričom naplnenie procesnej podmienky právomoci
osobitne odôvodňuje v ďalšej časti tohto odôvodnenia).
33. Medzi formálne podmienky na vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu patrí návrh na vyhlásenie
(oddlžovacieho) konkurzu podaný dlžníkom – fyzickou osobou (§ 166, § 167 ods. 1 ZKR), ktorá je
zastúpená zákonom stanoveným spôsobom (Centrom právnej pomoci alebo advokátom, ktorého určí
Centrum právnej pomoci) (§ 166k ZKR) a ku ktorému sú pripojené všetky stanovené náležitosti (§ 167
ods.2ZKR)vrátanedokladuozaplatenípreddavkuCentromprávnejpomoci(§167aods.1písm.f/ZKR)
vo výške 500,- eur, v ktorej súhrnnej výške patrí podľa § 12a ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.
z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj len „vyhláška č. 665/2005 Z. z.“) za výkon funkcie v konaní
podľa štvrtej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ktorým je aj konanie o oddlženie konkurzom - §
166 ZKR) správcovi paušálna odmena a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania
a ktorého zaplatenie preukazuje aj záznam o zložení preddavku.
34. Súd konštatuje, že v prejednávanej veci sú všetky uvedené formálne podmienky na vyhlásenie
oddlžovacieho konkurzu naplnené.
35. Medzi materiálne podmienky pre vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu (§ 166 ZKR) patrí
predovšetkým platobná neschopnosť dlžníka (§ 166 ods. 1, ods. 4 ZKR), ktorú ZKR definuje ako stav,
keď dlžník nie je schopný plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok (§ 3 ods.
2 veta štvrtá ZKR), pričom však platobnú neschopnosť súd v zásade neskúma (pokiaľ o nej nemá
pochybnosti, kedy vykoná dokazovanie) a vychádza len z vyhlásenia dlžníka, ktoré musí obsahovať
návrh na vyhlásenie konkurzu (§ 166 ods. 4 v spojení s § 167 ods. 2 písm. e/ a § 167a ods. 1
písm. d/ ZKR) a dokladu nie staršieho ako 30 dní o vedení exekučného alebo iného obdobného
vykonávacieho konania, v ktorom od vydania poverenia na vykonanie exekúcie alebo od začatia
obdobnéhovykonávaciehokonaniauplynulaspoňjedenrok(§167ods.2písm.f/vnadväznostina§166
ods. 3 ZKR). Ďalšími materiálnymi podmienkami vyhlásenia oddlžovacieho konkurzu (§ 166 ods. 2 a 5
ZKR) je uplynutie aspoň 10-tich rokov od posledného vyhlásenia konkurzu alebo od určenia splátkového
kalendára podľa štvrtej časti ZKR a to, že dlžník nie je vo výkone trestu odňatia slobody.
36. Aj všetky tieto materiálne podmienky sú v prejednávanej veci splnené, keď okrem iného dlžník
v návrhu vyhlásil, že je platobne neschopný, v súvislosti s čím je relevantné aj preukázanie podmienky
vedenia exekučného konania na dlžníka ako povinného k návrhu pripojeným dokladom, nie starším ako
30 dní, pričom od vydania poverenia na vykonanie danej exekúcie uplynul aspoň jeden rok. Súčasne
nebolo zistené, že by na majetok dlžníka bol v posledných 10-tich rokoch podľa štvrtej časti ZKR
vyhlásený konkurz alebo bol dlžníkovi určený splátkový kalendár a že by bol dlžník vo výkone trestu
odňatia slobody.
37. V danej veci sú teda splnené všetky procesné i hmotnoprávne podmienky stanovené v § 167a ods. 1
ZKR na vyhlásenie konkurzu, a súčasne s tým spojené rozhodnutie (i/) o ustanovení správcu na základe
náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom (v
spojení s § 166j ods. 1 veta prvá ZKR), (ii/) výzve veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky (v spojení
s § 167l ods. 1 až 3 ZKR), (iii/) oddlžení dlžníka tak, že ho zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť
uspokojené iba v konkurze (vymedzené v § 166a ZKR) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v
konkurze, pričom je povinný v uznesení aj uviesť znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré
dlhy ide a keďže pohľadávky vylúčené z uspokojenia (vymedzené v § 166b ZKR) sa stávajú rozhodnutím
o oddlžení nevymáhateľné, je v záujme právnej istoty potrebné do rozhodnutia o oddlžení zahrnúť aj
túto skutočnosť, a to tak, že oddlžením sa dlžník zbavuje aj dlhov vylúčených z uspokojenia (§ 166b
ZKR), pričom súčasne je povinnosťou súdu uviesť podľa § 166e ods. 1 ZKR znenie ustanovení §
166a ZKR a v záujme právnej istoty aj § 166b ZKR v rozhodnutí o oddlžení, a to v časti poučenia,
keďže ich citáciou sa pri tomto rozhodovaní plní primárne poučovacia povinnosť a ak by boli uvedené
len v odôvodnení rozhodnutia, neboli by zverejnené vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu v Obchodnom
vestníku, keďže uznesenie, ktoré sa zverejňuje v Obchodnom vestníku, sa podľa § 199 ods. 1 ZKR
v ňom zverejňuje bez odôvodnenia, (iv/) o poukázaní zloženého preddavku na úhradu paušálnej odmenysprávcu Centrom právnej pomoci bez zbytočného odkladu na účet správcu (§ 167a ods. 1 písm. f/ časť
vety za bodkočiarkou ZKR).
38. Súd preto v I. výroku tohto uznesenia podľa § 167a ods. 1 ZKR vyhlásil na majetok dlžníka
konkurz, v III. výroku podľa § 167a ods. 1 v spojení s § 166j ods. 1 vetou prvou ZKR ustanovil správcu
v ňom uvedeného na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov
schválených ministerstvom, v IV. výroku podľa § 167a ods. 1 v spojení s § 167l ods. 1 až 3 ZKR vyzval
veriteľov, ktorí majú podľa § 167l ods. 1 až 2 ZKR právo prihlásiť pohľadávku do konkurzu, aby prihlásili
pohľadávky spôsobom stanoveným v § 167l ods. 3 ZKR, t. j. prihláškou podanou v jednom rovnopise
u správcu, pričom správcovi musí byť doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia
konkurzu, s tým, že prihláška musí spĺňať náležitosti stanovené v § 29 ods. 1, 2, 4 až 6, 8 až 10 ZKR
(pričom súd analógiou legis s poukazom na § 22 ods. 1 veta prvá časť vety za bodkočiarkou ZKR na
uvedené ustanovenia, t. j. na § 167l ods. 1 až 3 ZKR o prihlasovaní pohľadávok a na tie z ustanovení,
na ktorých primerané použitie v oddlžovacom konkurze odkazuje § 167l ods. 1 ZKR a ktoré upravujú
náležitosti prihlášky, t. j. § 29 ods. 1, 2, 4 až 6, 8 až 10 ZKR, vo výroku a v odôvodnení len odkázal,
avšak nad tento zákonom ustanovený rámec ich v úplnom znení uvádza v poučení, a to aj s ďalšími
relevantnými ustanoveniami, ktorými sú: § 167l ods. 4 ZKR o upovedomení v ňom uvedených subjektov
o vyhlásení konkurzu správcom [ktoré tak v širšom zmysle súvisí s inštitútom prihlasovania pohľadávok];
ustanovenia § 30 ZKR o nedostatkoch prihlášky a § 31 ZKR o zozname pohľadávok, na ktorých [mysliac
§ 30 a § 31 ZKR] primerané použitie v oddlžovacom konkurze popri už uvedenom § 29 ods. 1, 2, 4
až 6, 8 až 10 ZKR odkazuje ZKR v § 167l ods. 1 ZKR; § 166a ZKR o pohľadávkach uspokojovaných
v konkurze a § 166c ZKR o nedotknutých pohľadávkach, na ktoré odkazuje § 167l ods. 1 veta prvá ZKR
pri vymedzení veriteľa s právom prihlásiť sa do konkurzu, v V. výroku podľa § 166e ods. 1 ZKR oddlžil
dlžníka tak, že ho zbavil (i/) všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze (vymedzené v §
166a ZKR), v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a (ii/) všetkých dlhov, ktoré sú vylúčené
zuspokojenia(vymedzenév§166bods.1ZKR)avVI.výrokupodľa§167aods.1písm.f)ZKRpoukázal
zložený preddavok na úhradu paušálnej odmeny správcu Centrom právnej pomoci vo výške 500,- eur
bez zbytočného odkladu po vyhlásení konkurzu na účet správcu, ktorého číslo mu uložil oznámiť súdu
bez zbytočného odkladu po doručení tohto uznesenia o vyhlásení konkurzu, a za tým účelom upravil
učtáreň Okresného súdu Nitra, aby po vyhlásení konkurzu na účet správcu vyplatila uvedený preddavok
vedený pod položkou registra uvedenou v danom výroku.
39. V prípade, ak súd uznesením vyhlási konkurz, je jeho povinnosťou podľa § 197 ods. 7 ZKR jednak
určiť medzinárodnú právomoc súdu podľa osobitného predpisu a jednak uložiť správcovi povinnosti
podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom, na ktorý odkazuje v poznámkach pod čiarou
použitých v § 197 ods. 7 ZKR je nariadenie o insolvenčnom konaní.
40. Čo sa týka určenia medzinárodnej súdnej právomoci vo vzťahu k cezhraničným insolvenčným
konaniam v rámci Únie okrem Dánska (recitál 88 nariadenia o insolvenčnom konaní), tak nariadenie
o insolvenčnom konaní v čl. 4 ods. 1 ustanovuje povinnosť súdu vždy bez návrhu preskúmať, či má
na insolvenčné konanie právomoc podľa čl. 3 (ktorá povinnosť súdu je prenesená aj do vnútroštátnej
právnej úpravy, a to už uvedeného § 197 ods. 7 ZKR), pričom v rozhodnutí o začatí insolvenčného
konania je súčasne povinný uviesť, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či
je založená na čl. 3 ods. 1 alebo 2.
41. Medzinárodnú súdnu právomoc upravuje nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 3, ktorý z hľadiska
systematiky rozlišuje hlavné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 1) a územné (teritoriálne) insolvenčné
konanie (čl. 3 ods. 2 až 4), ktoré môže prebiehať ako vedľajšie územné insolvenčné konanie (čl. 3 ods.
2 a 3) alebo ako nezávislé územné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 4). Hlavné insolvenčné konanie (čl.
3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní) má univerzálnu pôsobnosť, jeho snahou je zahrnúť všetok
majetok dlžníka do konkurznej podstaty a vyvolať účinky voči jeho veriteľom. Vo vzťahu k jednému
dlžníkovi môže byť na území Únie začaté len jedno hlavné insolvenčné konanie.
42. Právomoc začať hlavné insolvenčné konanie majú podľa čl. 3 ods. 1 vety prvej nariadenia
o insolvenčnom konaní súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných
záujmov dlžníka (ktorý koncept je v medzinárodnom a európskom insolvenčnom práve označovaný
skratkou COMI). Centrum hlavných záujmov dlžníka je definované v čl. 3 ods. 1 vete druhej nariadeniao insolvenčnom konaní ako miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je
zistiteľné tretími stranami.
43. V tejto súvislosti, skôr ako súd pristúpi k skúmaniu COMI dlžníka a od toho odvodenej medzinárodnej
súdnej právomoci, je potrebné vymedziť, čo sa rozumie „rozhodnutím o začatí insolvenčného konania“,
ktorý pojem je používaný v čl. 3 až 5 nariadenia o insolvenčnom konaní upravujúcich medzinárodnú
súdnu právomoc, na účely slovenského konania o oddlžení (ktoré je podľa prílohy A v nadväznosti na čl.
2 ods. 4 nariadenia o insolvenčnom konaní insolvenčným konaním v zmysle nariadenia o insolvenčnom
konaní, na ktoré sa toto nariadenie podľa jeho čl. 1 ods. 1 vzťahuje), a to najmä vzhľadom na to, že
podľa vnútroštátneho práva sa konanie o oddlžení začína podaním návrhu na oddlženie konkurzom
alebo splátkovým kalendárom (§ 166 ZKR, § 196 ZKR v spojení s § 156 CSP).
44. Za použitia čl. 2 (najmä ods. 7 a ods. 8) nariadenia o insolvenčnom konaní je za „rozhodnutie
o začatí insolvenčného konania“ v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní nutné považovať v konaní
o oddlženie konkurzom podľa štvrtej časti ZKR uznesenie o vyhlásení konkurzu podľa § 167a ods.
1 ZKR, čomu zodpovedá aj výslovná vnútroštátna úprava obsiahnutá v § 197 ods. 7 ZKR, pretože
až toto rozhodnutie súdu je rozhodnutím spĺňajúcim kritériá stanovené v čl. 2 ods. 7 nariadenia
o insolvenčnom konaní (podľa ktorého „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ zahŕňa: [i/]
rozhodnutie akéhokoľvek súdu o začatí insolvenčného konania alebo o potvrdení takéhoto konania a [ii/]
rozhodnutie súdu o vymenovaní správcu), pričom okamih, kedy toto „rozhodnutie o začatí insolvenčného
konania“ (t. j. uznesenie o vyhlásení konkurzu podľa § 167a ods. 1 ZKR) nadobúda účinky, a to bez
ohľadunato,čijerozhodnutiekonečné,sapovažujepodľačl.2ods.8nariadeniaoinsolvenčnomkonaní
za okamih začatia insolvenčného konania (na účely nariadenia o insolvenčnom konaní).
45. Vychádzajúc preto z uvedeného, rozhodnutím o začatí insolvenčného konania v zmysle nariadenia
o insolvenčnom konaní je v slovenskom konaní o oddlženie konkurzom uznesenie súdu o vyhlásení
konkurzu podľa § 167a ods. 1 ZKR, pričom okamih nadobudnutia jeho účinkov je okamihom začatia
insolvenčného konania v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní. V tomto zmysle sú preto uvedené
pojmy európskeho insolvenčného práva používané aj v tomto rozhodnutí (pokiaľ ide o aplikáciu jeho
noriem).
46. Čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní upravuje vo vzťahu k určeniu centra hlavných záujmov
dlžníka v pododseku prvom až treťom tri vyvrátiteľné právne domnienky v závislosti od druhu dlžníka,
ktoré sa za splnenia v nich uvedenej podmienky uplatnia pri určovaní COMI dlžníka (a v takom prípade
– t. j. za splnenia podmienky uplatnenia konkrétnej právnej domnienky a [vzhľadom na vyvrátiteľný
charakter uvedených domnienok] jej nevyvrátenia – sa COMI dlžníka určí podľa tejto domnienky a nie
podľa z judikatúry vychádzajúcich štandardných kritérií pre zistenie COMI). Konkrétne čl. 3 ods. 1
nariadenia o insolvenčnom konaní upravuje osobitne vyvrátiteľné právne domnienky určenia COMI vo
vzťahukdlžníkovi,ktorýje(i/)spoločnosťoualeboprávnickouosobou,(ii/)samostatnezárobkovočinnou
osobou a (iii/) inou fyzickou osobou (t. j. fyzickou osobou nepodnikateľom).
47. V prípade fyzickej osoby – nepodnikateľa (akým je, vychádzajúc z návrhu na vyhlásenie
oddlžovacieho konkurzu a jeho príloh, aj dlžník v prejednávanej veci) sa podľa čl. 3 ods. 1 pododseku
tretieho nariadenia o insolvenčnom konaní predpokladá, že COMI dlžníka je miesto jeho obvyklého
pobytu, ak sa nepreukáže opak. Podmienkou postupovania pri určovaní COMI fyzickej osoby –
nepodnikateľa (resp. podľa nariadenia inej fyzickej osoby ako samostatne zárobkovo činnej osoby)
podľa uvedenej vyvrátiteľnej právnej domnienky je podľa čl. 3 ods. 1 pododseku tretieho vety druhej
nariadenia o insolvenčnom konaní to, že sa miesto obvyklého pobytu neprenieslo do iného členského
štátu počas obdobia šiestich mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného
konania.Vzhľadomnato,ževzmyslenariadeniaoinsolvenčnomkonanísavprípadekonaniaooddlžení
konkurzom podľa štvrtej časti ZKR za začatie tohto konania považuje až vydanie uznesenia o vyhlásení
konkurzu podľa § 167a ods. 1 ZKR, podanie návrhu na oddlženie konkurzom podľa štvrtej časti ZKR
je potrebné na účely nariadenia o insolvenčnom konaní interpretovať ako podanie „žiadosti o začatie
insolvenčného konania“.
48. Nariadenie o insolvenčnom konaní nedefinuje pojem „obvyklý pobyt“, avšak tento pojem je
zaužívaným konceptom medzinárodného práva súkromného a osobitne aj európskeho medzinárodnéhopráva súkromného a v tomto zmysle ho je preto potrebné vykladať aj na účely nariadenia o insolvenčnom
konaní.
49. V zmysle judikatúry Súdneho dvora sa obvyklý pobyt fyzickej osoby určuje na základe súhrnu
osobitných skutkových okolností každého prípadu, najmä na základe fyzickej prítomnosti v členskom
štáte, jej trvania, pravidelnosti, podmienok a dôvodov pobytu (rozsudok Súdneho dvora z 22. decembra
2010 vo veci C-497/10, C. D. v. E. F.).
50. Obdobne aj doktrína únijného insolvenčného práva (Brodec, J.: Insolvenční řízení v kontextu
mezinárodního práva soukromého. Praha : Wolters Kluwer ČR, 2020, s. 66) vymedzuje v spojení so
zisťovaním obvyklého pobytu fyzickej osoby – nepodnikateľa niekoľko podmienok, podľa ktorých sa
obvyklý pobyt takejto osoby posudzuje. Týmito sú (i.) stály charakter, t. j. k rozhodujúcemu okamžiku
musí existovať (obvyklý pobyt na danom mieste) pomerene dlhú dobu, (ii.) úmysel udeliť tomuto miesto
takýto charakter (t. j. charakter obvyklého pobytu), (iii.) centrum existencie osoby, t. j. ohnisko jej života.
Pri posudzovaní miesta obvyklého pobytu fyzickej osoby je kladený dôraz nielen na miesto výkonu
profesie či zamestnania určitej osoby, ale tiež na miesto, kde osoba pobýva počas svojho voľna a kde
má záujem dlhodobo zostať. Význam majú ekonomické, rodinné a ďalšie spoločenské väzby. Od miesta
obvyklého pobytu je nutné odlišovať miesto trvalého bydliska či akékoľvek miesto v zmysle registrácie
pre účely administratívnoprávne, daňové a pod. Takéto miesto môže byť len jedným z ukazovateľov na
obvyklý pobyt, ale nejde o rozhodujúci faktor.
51. Súd v prejednávanej veci, vychádzajúc z uvedených kritérií stanovenia obvyklého pobytu
(vychádzajúcich tak z judikatúry ako aj doktríny), dospel na základe návrhu dlžníka na vyhlásenie
oddlžovacieho konkurzu a jeho príloh a najmä vypočutia dlžníka podľa § 171c ods. 1 ZKR (bod \*
MERGEFORMAT 4. odôvodnenia) k záveru, že dlžník nemá v čase vydania tohto uznesenia o vyhlásení
konkurzu podľa § 167a ods. 1 ZKR, nadobudnutím účinkov ktorého podľa čl. 2 ods. 7 a 8 nariadenia
o insolvenčnom konaní začína insolvenčné konanie v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní, ako
aj ani počas 6-mesačnej suspenzívnej lehoty predchádzajúcej podaniu návrhu na oddlženie konkurzom
obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, ale tento má na území Rakúska, a to z týchto dôvodov.
52. Z vypočutia dlžníka vyplynulo, že tento žil na Slovensku, avšak v dôsledku problémov s alkoholom
a hazardom sa stal bezdomovcom, v nadväznosti na čo odišiel v septembri 2015 (t. j. pred viac ako
9 rokmi) do Rakúska, s úmyslom pracovať (kamarát mu tam dojednal prácu). Dlžník v súvislosti so
svojim premiestnením do Rakúska neuviedol, že by mal úmysel vracať sa na Slovensko, čo je v súlade
s tým, že tu nemal ani žiadnu domácnosť, keďže bol bezdomovcom. Je teda zrejmý úmysel dlžníka
v septembri 2015 presťahovať sa do Rakúska natrvalo, v súlade s čím sú aj jeho vyjadrenia o tom,
že sa až v súčasnosti chce vrátiť na Slovensko, a preto si tu začal usporadúvať aj svoje záležitosti,
vrátane iniciovania tohto konania o jeho oddlženie, výlučne za ktorým účelom si zriadil aj slovenské
telefónne číslo, ktoré až do septembra minulého roka nemal. Na Slovensku nemal dlžník od kedy sa stal
bezdomovcom a ani v súčasnosti stále nemá žiadne stále bydlisko, kam by sa vracal z Rakúska, pričom
slovenská pošta aj v súvislosti s týmto konaním, ako to vyplýva aj z adresy na doručovanie uvedenej
na rozhodnutí Centra právnej pomoci o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci v prejednávanej
veci (ktoré je prílohou návrhu na vyhlásenie konkurzu) a aj z doručovania predvolania na vypočutie,
mu je doručovaná na adresu od dlžníka odlišnej osoby – G. H., ktorý je kamarátom dlžníka (ako to
uviedolvzoznameblízkychosôb)aktorýmuzjavneumožnil,abymuboliknemudoručovanépísomnosti
adresované dlžníkovi, ktorý sa však na danej adrese inak nezdržiava, keďže žije v Rakúsku (vo Viedni),
kde dlžník v súčasnosti aj poberá dávku v nezamestnanosti, kde je evidovaný aj na príslušnom úrade,
kde si platí nájomné za prenajaté ubytovanie, kde má zriadený bankový účet, kde je aj jeho meno
uvedené na poštovej schránke a ktorého úradným jazykom dlžník hovorí. Na adrese trvalého pobytu
na Slovensku nemá dlžník žiadne blízke osoby, ktoré by mu boli čo i len tam doručovanú poštu
prevziať. Samotný dlžník rovnako uviedol, že počas života v Rakúsku jediným dôvodom, pre ktorý chodil
na Slovensko, bolo len navštívenie blízkych rodinných príslušníkov, teda vracal sa na Slovensko len
s úmyslom krátkodobých dočasných pobytov, pričom ako domov sa vracal späť do Rakúska, kde mal
a aj v súčasnosti má dlžník sústredený celý život.
53. Z uvedeného je zrejmé, že dlžník má obvyklý pobyt v Rakúsku, keďže tam žije pomerne dlhú dobu
(9 rokov), pričom z dôvodu presťahovania sa do Rakúska v septembri 2015 možno vyvodiť úmysel
sa v Rakúsku usadiť trvalo, keďže tu bol dlžník bezdomovcom, v súlade s čím sa potom aj následnena Slovensko vždy vracal len s úmyslom dočasného pobytu z dôvodu návštevy rodinných príslušníkov
a až v súčasnosti dlžník začal vykonávať úkony smerujúce k presunutiu centra jeho existencie späť na
Slovensko. Dlžník bol od presťahovania sa do Rakúska v podstate fyzicky prítomní trvalo len v Rakúsku,
ktoré sa stalo centrom jeho existencie (býval tu v prenajatom bydlisku, platí tu nájomné a platby spojené
s bývaním, pracoval tu a v súčasnosti tu poberá dávku v nezamestnanosti, je tu registrovaný na úrade,
má tu uvedenú menovku na schránke, ovláda úradný jazyk Rakúska).
54. Z týchto dôvodov je najmä z vypočutia dlžníka, podporne v spojení s už uvedenými skutočnosťami
vyplývajúcimi z návrhu na vyhlásenie konkurzu a jeho listinných príloh osvedčené, že dlžník má obvyklý
pobyt v Rakúsku, a contrario nemá ho v Slovenskej republike.
55. Avšak, ako súd už uviedol, nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 3 ods. 1 pododseku treťom
stanovuje zhodu obvyklého pobytu fyzickej osoby – nepodnikateľa len ako vyvrátiteľnú právnu
domnienku, a to tak, že táto platí len pokiaľ sa nepreukáže opak, teda pokiaľ sa nepreukáže, že dlžník
má COMI v inom štáte ako má obvyklý pobyt.
56. Z tohto dôvodu súd následne skúmal, či v prejednávanej veci neexistujú skutočnosti, ktoré by
vyvracali, že COMI dlžníka sa zhoduje s miestom jeho obvyklého pobytu (ktoré má dlžník z dôvodov
už uvedených v Rakúsku).
57. Návodom, kedy dôjde k vyvráteniu uvedenej právnej domnienky môže byť recitál 30 nariadenia
o insolvenčnom konaní, ktorý uvádza, že vyvrátiť túto právnu domnienku v prípade fyzickej osoby, ktorá
nie je samostatne zárobkovo činnou osobou, by malo byť možné, ak sa napríklad hlavná časť majetku
dlžníka nachádza mimo členského štátu, v ktorom má dlžník obvyklý pobyt, alebo ak možno preukázať,
že jeho hlavným dôvodom na zmenu miesta obvyklého pobytu bolo požiadať o začatie insolvenčného
konania v novej jurisdikcii, a ak by sa touto žiadosťou významne poškodili záujmy veriteľov, ktorí
s dlžníkom jednali pred takouto zmenou miesta.
58. Nariadenie o insolvenčnom konaní definuje COMI v čl. 3 ods. 1, a to tak, že COMI (t. j. centrom
hlavných záujmov dlžníka) je miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré
je zistiteľné tretími stranami. Z uvedenej legálnej definície COMI vyplýva, že pri jeho posudzovaní, t.
j. pri posudzovaní toho, kde dlžník vykonáva správcu svojich záujmov, nie sú relevantné akékoľvek
skutočnosti, ale relevantné sú len tie, ktoré sú zistiteľné tretími stranami, a preto len na takéto možno
prihliadať pri určovaní COMI.
59. Definícia pojmu COMI je založená na uvedených východiskách z dôvodu, že táto vychádza
z predpokladu, že insolvencia je predvídateľné riziko a je preto dôležité, aby bola medzinárodná
právomoc daná súdom miesta, ktoré je známe potenciálnym veriteľom dlžníka (Správa Virgós-Schmit,
odsek 75; doktrína - Ikrényi, I. Nariadenie o insolvenčnom konaní. Komentár. Bratislava: C. H. Beck,
2020 – inak aj len „Komentár k Nariadeniu o insolvenčnom konaní“, čl. 3). Z tohto dôvodu aj recitál
28 nariadenia o insolvenčnom konaní stanovuje, že pri určovaní, či je COMI dlžníka zistiteľné tretími
stranami, by sa mali osobitne brať do úvahy veritelia a ich chápanie miesta, kde dlžník vykonáva správu
svojich záujmov.
60. Pre posúdenie zistiteľnosti tretími osobami sú rozhodujúce informácie, ktoré sú verejne dostupné,
nie informácie, ktoré možno získať len pri vynaložení väčšieho úsilia (Bělohlávek, A. J.: Evropské
a mezinárodní insolvenční řízení. Nařízení Evropského parlamentu a Rady (EU) č. 2015/848
o insolvenčním řízení. Komentář. Praha : C. H. Beck, 2020, s. 121). Pre hodnotenie tejto podmienky
prichádzajú do úvahy napr. nasledovné skutočnosti: aká adresa je uvádzaná ako kontaktná adresa pre
veriteľov, miesto, kde prebiehali rokovania s väčšinou veriteľov, (Brodec, J.: Insolvenční řízení v kontextu
mezinárodního práva soukromého. Praha : Wolters Kluwer ČR, 2020, s. 64), či v prípade zmeny miesta,
kde sú sústredené hlavné záujmy dlžníka, tento včas informoval veriteľov o novom mieste, kde vykonáva
svoju činnosť, napr. upozornením na zmenu adresy alebo zverejnenie nového miesta iným vhodným
spôsobom (Moravec, T.: Evropské insolvenční právo. Praha : C. H. Beck, 2021, s. 23) atď. Informovanie
veriteľov o zmene COMI dlžníkom alebo zistiteľnom presunu COMI veriteľmi zdôraznili ako objektívne
kritéria pri posudzovaní COMI dlžníka aj anglické súdy (v rozhodnutiach Sparkasse Hannover v. The
Official Receiver and Korffer [2011] BPIR 768 - [2011] EIRCR(A) 285. a Sparkasse Hilden RatingenVelbert v. Benk [2012] EWHC 2432 (Ch) - [2012] EIRCR(A) 286) a na tieto rozhodnutia poukazuje aj
doktrína únijného insolvenčného práva (Komentár k nariadeniu o insolvenčnom konaní, čl. 3).
61. Súd vychádzajúc z týchto východísk, posudzoval podľa skutočností zistiteľných tretími stranami, kde
z pohľadu veriteľov vykonáva dlžník správu svojich záujmov, a teda kde má COMI.
62. Zo zoznamu veriteľov dlžníka, pripojených k návrhu na vyhlásenie konkurzu mal súd za osvedčené,
že s výnimkou jedného veriteľa (Intrum Justitia Debt Finance AG) mal dlžník všetkých ostatných veriteľov
(v počte 20) so sídlom na území Slovenskej republiky. Rovnako tak z vypočutia dlžníka vyplynulo, že
dlžník nemá žiadnych veriteľov v Rakúsku a žiadni ním v zozname veriteľov (pripojenom k návrhu)
uvedení veritelia nevedeli a ani nevedia, že je v Rakúsku, preto vychádzajú naďalej z toho, že je na
Slovensku a pravdepodobne mu aj poštu preto naďalej zasielajú do Dvorov nad Žitavou, kde to však
nemá kto prevziať. Z lustrácie dlžníka v registri obyvateľov pritom vyplynulo, že ako adresu trvalého
pobytu má evidovanú obec Dvory nad Žitavou (bez ulice a súpisného čísla). Z uvedeného je teda zrejmé,
že dlžník po svojom usídlení sa v Rakúsku neinformoval žiadnych svojich veriteľov o novom mieste,
kde vykonáva svoju činnosť, a preto všetci naďalej disponujú len jeho pôvodne uvedenou slovenskou
adresou.
63. Na základe uvedeného súd uzatvára, že všetkým veriteľom dlžníka uvedeným v zozname veriteľov
(z ktorých s výnimkou jedného sú všetci slovenskými osobami), pripojenom k návrhu, je známa len
adresa dlžníka na území Slovenskej republiky, pričom nedisponujú žiadnymi informáciami o tom, že
sa dlžník presídlil v septembri 2015 do Rakúska, kde je usídlený doposiaľ, keďže tento im to žiadnym
spôsobom neoznámil a neurobil ani iný úkon, z ktorého by im táto skutočnosť bola verejne dostupná.
Práveadresauvádzanáakokontaktnápreveriteľovaskutočnosť,čiprizmenemiesta,kdesúsústredené
hlavné záujmy dlžníka, tento včas informoval veriteľov o novom mieste, kde vykonáva svoju činnosť
sú jedny z podmienok, ktoré sú relevantné pre ustálenie toho, či určitá skutočnosť, rozhodujúca pre
posúdenie COMI dlžníka, je zistiteľná tretími osobami, predovšetkým veriteľmi. Z uvedených dôvodov
(keď je veriteľom dlžníka známa len slovenská adresa dlžníka na doručovanie písomnosti a dlžník im
neoznámil zmenu miesta, kde má sústredené hlavné záujmy dlžníka ani neurobil iný úkon, v dôsledku
ktorého by táto zmena miesta bola veriteľom dlžníka verejne dostupná) sú pre tretie osoby, osobitne
veriteľov dlžníka, zistiteľné len skutočnosti, z ktorých vyplýva, že centrum hlavných záujmov dlžníka je na
Slovensku, keďže disponujú len slovenskou adresou dlžníka, ktorú im poskytol, pričom zmena miesta,
kde sú sústredené hlavné záujmy dlžníka im nebola oznámená a nie je verejne dostupná.
64. Na základe uvedeného súd uzatvára, že v prejednávanej veci sa pri určení COMI dlžníka neuplatní
z dôvodu jej vyvrátenia vyvrátiteľná právna domnienka stanovená v čl. 3 ods. 1 pododseku treťom
nariadenia o insolvenčnom konaní, podľa ktorého je COMI dlžníka miestom jeho obvyklého pobytu (ktoré
má dlžník v prejednávanej veci v Rakúsku), keďže COMI dlžníka sa nachádza napriek tomu, že má
obvyklý pobyt v Rakúsku, z dôvodov už uvedených, v čase doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu na
majetok dlžníka ako aj v čase tohto vydania tohto rozhodnutia, v Slovenskej republike (v Dvoroch nad
Žitavou, ktorou adresou dlžníka veritelia disponujú po celý čas, vrátane času po presídlení sa dlžníka
do Rakúska).
65. Keďže má dlžník podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní COMI – centrum hlavných
záujmov na území Slovenskej republiky, je tým daná podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom
konaní medzinárodná právomoc slovenských súdov na začatie insolvenčného konania ako hlavného
insolvenčného konania, ktoré insolvenčné konanie začína v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní
vydanímtohtouzneseniaovyhláseníkonkurzupodľa§167aods.1ZKRvkonaníooddlženiekonkurzom
(čl. 2 ods. 7 v spojení s ods. 8 a čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní).
66. Čo sa týka povinnosti súdu podľa § 197 ods. 7 ZKR uložiť správcovi povinnosti podľa osobitného
predpisu, ktorým je nariadenie o insolvenčnom konaní, tak vzhľadom na štádium konania (vyhlásenie
konkurzu), v ktorom sa tieto povinnosti podľa uvedeného ustanovenia majú správcovi uložiť, možno
predpokladať, že ide o informačné povinnosti správcu k veriteľom ohľadne prihlasovania pohľadávok,
ktoré sú obsiahnuté v čl. 54 nariadenia o insolvenčnom konaní, podľa ktorého hneď po začatí
insolvenčného konania v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca
vymenovaný týmto súdom okamžite informuje známych zahraničných veriteľov, ktorých vymedzuje
nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 2 ods. 12.67. Súd preto podľa § 197 ods. 7 ZKR v II. výroku tohto uznesenia v spojení s čl. 4 nariadenia
o insolvenčnom konaní rozhodol, že má medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného
konania(vyhlásenímkonkurzuvkonaníooddlžení)akohlavnéhoinsolvenčnéhokonaniapodľačl.3ods.
1 nariadenia o insolvenčnom konaní a v VII. výroku v spojení s čl. 54 nariadenia o insolvenčnom konaní
uložil správcovi povinnosť okamžite informovať o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka spôsobom
podľa článku 54 nariadenia o insolvenčnom konaní známych zahraničných veriteľov dlžníka, t. j.
veriteľov, ktorí majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako v
Slovenskej republike, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov.
68. Súd je oprávnený a súčasne povinný vykonávať dohľad nad správcom, a za tým účelom ZKR okrem
iného zveruje súdu oprávnenie v § 166j ods. 4 vyžadovať od správcu správy o priebehu konania. Súd
pritom môže stanoviť správcovi povinnosť predkladať správy aj vo vopred stanovených lehotách.
69. Súd preto v VIII. výroku tohto uznesenia podľa § 166j ods. 4 ZKR uložil správcovi povinnosť
predkladať súdu podrobné písomné správy o priebehu konkurzu, najmä o stave zisťovania majetku
dlžníka a vykonaných úkonoch smerujúcich k speňaženiu majetku podliehajúcemu konkurzu, a to prvú v
lehote 60 dní od vyhlásenia konkurzu a následne každú ďalšiu vždy v lehote 15 dní od uplynutia každých
ďalších šiestich mesiacov od uplynutia lehoty na podanie prvej správy o priebehu konkurzu.
70. Z týchto dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.
Poučenie:
2 31OdK/33/2025
Proti tomuto uzneseniu, okrem II. výroku, odvolanie nie je prípustné (§ 198 ods. 1 veta druhá ZKR).
Proti II. výroku tohto uznesenia môže na základe čl. 5 nariadenia o insolvenčnom konaní podať dlžník
alebo ktorýkoľvek veriteľ odvolanie, ktoré možno odôvodniť iba tým, že súd nemal medzinárodnú
právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (poskytnutím ochrany pred veriteľmi v konaní o
oddlžení) ako hlavného insolvenčného konania. Odvolanie (§ 196 ZKR v spojení so štvrtou časťou prvou
hlavou CSP) sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia, za ktorý sa považuje nasledujúci deň
po zverejnení súdneho rozhodnutia v Obchodnom vestníku (§ 199 ods. 9 veta prvá ZKR), na Okresnom
súde Nitra ako súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania stanovených v § 127 Civilného sporového poriadku uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Za deň doručenia tohto súdneho rozhodnutia sa považuje nasledujúci deň po jeho faktickom zverejnení
v Obchodnom vestníku (§ 199 ods. 9 veta prvá ZKR).
U tých osôb, ktorým sa toto uznesenie doručuje aj iným spôsobom ako jeho zverejnením v Obchodnom
vestníku, je začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania alebo urobenie iného procesného úkonu
spojený s dňom jeho doručenia formou zverejnenia v Obchodnom vestníka (§ 199 ods. 4, ods. 3, ods. 1
ZKR), za ktorý sa považuje nasledujúci deň po faktickom zverejnení uznesenia v Obchodnom vestníku
(§ 199 ods. 9 veta prvá ZKR).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.