Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 26, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/20/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7221011332
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. JUDr. Milan Husťák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7221011332.6

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr. Milana Husťáka a sudcov
JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej a JUDr. Martina Michalanského, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 26. júna 2025, v trestnej veci obžalovaného ml. A. A., pre prečin krádeže spáchaného formou
spolupáchateľstva podľa § 20 k § 212 ods. 1 písm. d) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného a okresného
prokurátora proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 11. októbra 2023 sp. zn. K2-1T/65/2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného ml. A. A. a okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Mestský súd Košice rozsudkom sp. zn. K2-1T/65/2021 zo dňa 11. 10. 2023 podľa § 285 písm. d) Tr.
poriadkuoslobodilobžalovanéhoml.A.A.,nar.XX.XX.XXXX vB.,trvalebytomB.,C.B.Xspodobžaloby
Okresnej prokuratúry Košice II sp. zn. 3 Pv 428/20 pre skutok kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 1 písm. d) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

v B. na ulici D. medzi popisným číslom X E. X dňa 26.10.2020 v čase okolo 19.30 hod. mladistvý
A. A. pristúpil k poškodenému F. G., nar. XX.XX.XXXX, ktorý sedel na zemi a žiadal o pomoc s
postavením, spolu s ďalším svedkom udalosti poškodeného dvíhali zo zeme do stoja a to dvakrát,
lebo poškodený z dôvodu opitosti opakovane padal, pričom mu počas dvíhania ml. A. A. vytiahol z
ruky mobilný telefón zn. G. F. A. H. I.: XXXXXXXXXXXXXXX, uložený v puzdre spolu s občianskym

preukazom na meno poškodeného a finančnou hotovosťou, bankomatovou kartou poškodeného, ml. A.
A. vytiahol z puzdra mobilný telefón, puzdro odhodil a mobilný telefón podal ml. E. H., s ktorým spolu
utekali pred poškodeným, ktorý ich prenasledoval preč a následne si tento mobilný telefón ml. E. H.
ponechal potom, čo za neho zaplatil ml. A. A. 15,- eur a užíval ho až do času jeho vydania do trestného
konania, čím uvedeným konaním spôsobili odcudzením finančnej hotovosti, vecí a mobilného telefónu
poškodenému F. G., trvale bytom J., C. K. L.XX škodu vo výške 270,- eur,

pretože obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný ml. A. A. a prokurátor.

Obžalovaný písomných dôvodoch odvolania odôvodneného prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že
nespochybňuje, že v čase predmetného skutku bol nepríčetný, avšak rozhodujúcou skutočnosťou je, že

predmetný skutok nespáchal, a preto ho mal prvostupňový súd oslobodiť z dôvodu podľa § 285 písm.
c) Tr. por., teda, že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Obžalovaný predmetný skutok
nespáchal a teda má právo na úplnú rehabilitáciu. Z písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku je
zrejmé,žehocikonajúcisúdformálnekonštatoval,žedôkazyhodnotiljednotlivoivovzájomnejsúvislosti,
túto povinnosť nesplnil, keď v rozsudku absentuje hodnotenie tých dôkazov, ktoré nielen zakladajú
dôvodnúpochybnosťovineobžalovaného,aledokoncapreukazujúnevinuobžalovaného.Prvostupňový

súd svoje nesprávne zistenie, že obžalovaný spáchal predmetný skutok, založil na selektívne vybraných
nevierohodných dôkazoch, a to vzájomne rozporných výpovediach spoluobžalovaného E. H. (ďalej ajlen „spoluobžalovaný“) rovnako tak na výpovedi svedkyne - matky spoluobžalovaného M. H., a na
jednej z výpovedí svedka-švagra spoluobžalovaného D. J.. Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku
konštatoval, že výpoveď svedka D. J. zo dňa 6.11.2020 korešponduje s výpoveďou spoluobžalovaného

E. H., pričom skutočnosť, že tento svedok vo svojej druhej výpovedi zo dňa 22.6.2021 neuviedol
explicitne, že telefón ktorý poškodenému vypadol údajne podal spoluobžalovanému E. H. obžalovaný A.,
pripísal výlučne časovému odstupu od skutku. Obžalovaný uviedol, že medzi svedeckými výpoveďami
svedka D. J. zo dňa 6.11.2020 a zo dňa 22.6.2021 sú podstatné rozpory, ktoré v konaní neboli
odstránené.Zatiaľčovýpoveďuvedenéhosvedkazodňa6.11.2020obžalovanéhoA.inkriminuje,ďalšia

výpoveď zo dňa 22.6.2021 obžalovaného A. exkulpuje. Záver prvostupňového súdu bez odstránenia
rozporov je tak svojvoľným preferovanie výpovede svedka D. J. a to z dôvodu, že táto korešponduje
s výpoveďou spoluobžalovaného, a bola učinená skôr než výpoveď zo dňa 22. 6. 2021. Obhajoba
zvýrazňuje, že výsluch svedka D. J. zo dňa 6. 11. 2020, ktorý prvostupňový súd vyhodnotil pre
vyskladanie nesprávneho skutkového zistenia vo vzťahu k obžalovanému A., je výsluch vykonaný
v čase pred vznesením obvinenia obžalovanému A., teda vykonaný nekontradiktórnym spôsobom.

Prvostupňový súd sa v napadnutom rozsudku nijakým spôsobom nevysporiadal s výpoveďami
poškodeného,ktorésavpodstatnýchbodochodlišujúodvýpovedespoluobžalovanéhoE.H.asvedkyne
matky spoluobžalovaného M. H.. Z každej výpovede poškodeného je zrejmé, že páchateľ bol len
jeden, ten ktorý osobu prehľadával a následne po objavení telefónu s ním utiekol. S výpoveďami
spoluobžalovaného E. H. a jeho matky nekorešponduje ani výpoveď svedka A. B., ktorý dňa 4. 11.

2020 uviedol: „moja mama A. B. sa spýtala svojej sestry M. H., že ako kradnutý je ten telefón a ona
povedala M., že boli v meste pri A. M. v B., že tam jej býva dcéra na malej stanici a že keď sa vracali
od dcéry domov, neviem ktorý deň to bol, tak vtedy videli opitého 40 ročného muža, že ten muž spadol,
že ona ho dvíhala so zaťom, jeho meno neviem, a že vtedy E. H. vytiahol telefón pánovi a že utekal
E. preč". Táto výpoveď zodpovedá jednak výpovediam poškodeného a taktiež výpovedi svedka J. zo

dňa 22. 6. 2021. Prvostupňový súd sa v napadnutom rozsudku ani s týmto dôkazom nevysporiadal,
a to ani jednotlivo ani vo vzájomnej súvislosti s ostatnými uvedenými dôkazmi. Obžalovaný má za
to, že ak by súd prvého stupňa hodnotil uvedený dôkaz vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi,
potom by musel zistiť, že také dôkazy zakladajú voči obžalovanému A. dôvod pre aplikáciu zásady
in dubio pro reo. Z uvedených skutočností, je tak zrejmé, že súd výberovo hodnotil len tie dôkazy,

ktoré podporujú záver o spáchaní predmetného skutku aj obžalovaným A. a bagatelizoval tie dôkazy,
ktoré nielenže zakladajú dôvodnú pochybnosť o vine obžalovaného A., ale ktoré jednotlivo ale aj vo
vzájomnej súvislosti preukazujú, že obžalovaný predmetný skutok nespáchal. Vo vzťahu k akýmkoľvek
svojim vyjadreniam a výpovediam učineným v predmetnom trestnom konaní obžalovaný poukazuje na
skutočnosť, že tieto sú bez akejkoľvek dôkaznej hodnoty, čo potvrdzuje znalecký posudok znalkyne A.

B. E., odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, zo dňa 11. 10. 2021, č. 32/2021, zo záver
ktorého vyplýva, že ml. obvinený vzhľadom k stupňu mentálneho vývoja a mravnej vyspelosti, ktorá je na
úrovni6ročnéhodieťaťa,niejeschopnýchápaťzmyseltrestnéhokonania,niejeschopnýaninabazálnej
úrovni pochopiť z čoho je obvinený." Podľa nálezu Ústavného súdu SR so zn. (I. ÚS 117/07) „Obsahom
základného práva na súdnu ochranu podľa či. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ako aj či. 36 ods.

1 Listiny základných práv a slobôd) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa či. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania, procesnej strany v konaní
alebo právo inej zainteresovanej osoby na rozhodnutie, ktorého dôvody vydania sú zjavné a zreteľné,
pretože práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny."
Poukazujúc na vyššie uvedené navrhuje, aby odvolací podľa § 321 ods. 1 písm. b) eventuálne c) Tr.

por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil mestskému súdu,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie prokurátor, ktoré následne i písomne odôvodnil. Má za to, že
rozsudok Mestského súdu Košice zo dňa 11. 10. 2023, ktorým podľa § 285 písm. d) Tr. por. oslobodil

obžalovaného spod obžaloby prokurátora okresnej prokuratúry je nezákonné a predčasné. Rozsudok
je založený na nedostatočnom zistení skutkového stavu a vyhodnotení všetkých potrebných okolnosti,
čo viedlo súd k nesprávnemu záveru o existencii okolnosti vylučujúcej trestnú zodpovednosť a k
následnému vydaniu oslobodenia obžalovaného ml. A. z dôvodu nepríčetnosti. Prokurátor poukazuje na
závery znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou z odboru psychiatrie A. B. E., ktorá vypracovala

znalecký posudok č. 32/2021 z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria na základe ktorého
prvostupňový súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. d) Tr. por. Zo záverov vyššie
uvedeného znaleckého posudku znalkyňa uviedla, že obžalovaný vzhľadom k svojej vývojovej poruche
intelektu na úrovni stredne ťažkého stupňa v čase skutku a ani po skutku nebol schopný rozpoznaťa pochopiť protiprávnosť svojho konania v celom rozsahu. Rozpoznávacia a ovládacia schopnosť ml.
obžalovaného v čase spáchania skutku bola znížená forenzne podstatne. Ml. obžalovaný v čase skutku
nebol schopný ovládať svoje konanie. Osobnosť ml. obžalovaného je mentálne retardovaná na úrovni

stredne ťažkého stupňa s disociálnymi rysmi, ide o vrodenú vývojovú poruchu. Podľa § 23 Tr. zák.
je nepríčetnosť jednou z okolností, ktoré vylučujú trestnú zodpovednosť. Slabomyseľnosť patrí medzi
chorobné duševné stavy radiace sa medzi duševné poruchy, ktoré najčastejšie vedú k nepríčetnosti.
Nedostatok rozpoznávacej a ovládacej zložky nemusí byť daný súčasne, stačí ak u páchateľa chýba
jedna z týchto schopností. V danom prípade bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že obžalovaný

ml. obžalovaný A. A. má vrodenú vývojovú poruchu, mentálnu retardáciu na úrovni stredne ťažkého
stupňa, ktorú diagnostikovala znalkyňa z odboru psychiatrie a následkom ktorej v čase skutku a ani
po skutku nebol obžalovaný schopný rozpoznať a pochopiť protiprávnosť svojho konania v celom
rozsahu.Rozpoznávaciaaovládaciaschopnosťml.obžalovanéhovčasespáchaniaskutkubolaznížená
forenzne podstatne. Ml. obžalovaný v čase skutku nebol schopný ovládať svoje konanie. Konštatovaný
právny záver súdu považuje za nesprávny, prameniaci z nedôsledného posúdenia všetkých dôkazov

a skutkového stavu veci. Podľa ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a
súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne od toho, či ich obstaral
súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Podľa § 23 Tr. zák. kto pre duševnú
poruchuvčasespáchaniačinuinaktrestnéhonemoholrozpoznaťjehoprotiprávnosťaleboovládaťsvoje

konanie, nie je za tento čin trestne zodpovedný, ak tento zákon neustanovuje inak. Zásada voľného
hodnotenia dôkazov neznamená ľubovôľu orgánu štátu pri rozhodovaní. Výsledok rozhodovacieho
procesu musí byť založený na logickom úsudku, vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých
dôkazov, získaných a vykonaných zákonným spôsobom. Súd sa pri rozhodovaní o podanej obžalobe
dôsledne neriadil všetkými aspektmi zásady voľného hodnotenia dôkazov ako aj vyššie uvedenými

zákonnými ustanoveniami a má za to, že vykonaným dokazovaním bolo bezpochyby preukázané, že
konanie obžalovaného ml. A. A. naplnilo všetky zákonné znaky prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1
písm. d) Trestného zákona.
Príčetnosť páchateľa je jednou z podmienok trestnej zodpovednosti. Trestný zákon príčetnosť
nedefinuje, možno ju charakterizovať ako spôsobilosť fyzickej osoby byť páchateľom trestného činu,

pokiaľ táto spôsobilosť závisí na jeho duševnom stave. Príčetnosť je závislá na schopnosti páchateľa
rozpoznať protiprávnosť svojho konania a na schopnosti svoje konanie ovládať. Ustanovenie §
23 Tr. zák. vyžaduje okrem nedostatku buď rozpoznávacej (rozumovej, intelektuálnej) schopnosti
alebo nedostatku ovládacej schopnosti u páchateľa aj existenciu jeho duševnej poruchy. Tak,
ako existencia duševnej poruchy sama osebe nezbavuje páchateľa trestnej zodpovednosti, tak ho

trestnej zodpovednosti nezbavuje ani samotná absencia hoci len jednej z dvoch vyššie uvedených
schopností (rozpoznávacej a ovládacej). Páchateľ sa za svoje konanie trestnoprávne nezodpovedá
len vtedy, ak ho duševná porucha zbavuje možnosti ovládať svoje konanie alebo možnosti rozpoznať
protiprávnosťsvojhokonania,prípadneobochtýchtoschopností.Jetedazrejmé,žedôvodomvyslovenia
nepríčetnosti páchateľa je existencia jeho duševnej poruchy v čase spáchania činu, ktorá má za

následok nedostatok rozpoznávacej (rozumovej, intelektuálnej) schopnosti alebo nedostatok ovládacej
schopnosti. Nedostatok rozpoznávacej a ovládacej schopnosti nemusí byť daný súčasne, stačí, ak u
páchateľa chýba jedna z týchto schopností (môžu však chýbať aj obidve).
Medzi duševné poruchy, ktoré najčastejšie spôsobujú nepríčetnosť, patria:
a) duševné poruchy (napr. schizofrénia),

b) chorobné duševné stavy (napr. vývojové opozdenia, slabomyseľnosť),
c) krátkodobé duševné poruchy (napr. patologický afekt).

Znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria vo svojom znaleckom posudku
jednoznačne konštatuje, že obvinený netrpí duševnou chorobou ani poruchou v zmysle psychózy a nie

je duševne chorý, pričom zároveň konštatuje, že u obvineného osobnostné rysy predstavujú povahovú
charakteristiku a nie duševnú poruchu v pravom slova zmysle. Bez forenzného významu v čase skutku.
Takýto záver neumožňuje súdu jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb konštatovať, že obvinený ml.
A. A. trpel v čase spáchania skutku duševnou poruchou, ktorá v spojení s absenciou jeho ovládacej
schopnosti spôsobila jeho nepríčetnosť. Naopak, z psychiatrického posudku je zrejme, že obvinený

v čase skutku netrpel duševnou chorobou a nemal úplne vymiznutú schopnosť rozpoznávaciu ani
ovládaciu, tieto boli len podstatne znížené. Zároveň dáva do pozornosti, že obvinený ml. A. A. bol
doposiaľ jeden krát súdne trestaný a to rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 2T 51/2020 zo
dňa 16.11.2020, právoplatným toho istého dňa, za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d)Trestného zákona k podmienečnému trestu odňatia slobody na 18 mesiacov so skúšobnou dobou v
trvaní 30 mesiacov, do 17.5.2023.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok podľa §

321 ods. 1 písm. b) Tr. por. a vrátiť vec Mestskému súdu Košice na nové prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného a okresného prokurátora nie je dôvodné.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle
ktorej rozhodnutie mestského súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto
právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav, na právny rozbor
a právny záver mestského súdu o oslobodení obžalovaného spod obžaloby okresného prokurátora
Košice sp. zn. 3Pv 428/2020 zo dňa 3.12.2021.

Podľa § 2 ods.12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolnostíprípadujednotlivo,ivichsúhrne,nezávisléodtoho,čiichobstaralsúd,orgányčinnévtrestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Rozsudok mestský súd odôvodnil v zmysle intenciách § 168 ods.1 Tr. por. a v rozsudku stručne vyložil,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že mestský súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného,
vykonaldokazovanievýsluchomsvedkaN.A.,F.G.,A.B.,prečítanímvýpovedesvedkyneM.H.,D.J.,N.
A.,vykonaldokazovanievýsluchomznalkýňA.B.E.aF.O.B.arovnakovykonaldokazovanieprečítaním
odborného vyjadrenia č. 4/2020a prečítaním znaleckého posudku č. 149/2020 vypracovaného znalcom
N. I. D. G., A. z odboru kriminalistika, odvetvie Kriminalistická informatika, Kriminalistická fotografia

a video a vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov podľa § 269 Tr. por.

Nepríčetnosť je kvalifikovaná v § 23 Tr. zák. „kto pre duševnú poruchu v čase spáchania činu inak
trestného nemohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie nie je za tento čin trestne
zodpovedný, ak tento zákon neustanovuje inak. Z uvedeného vyplýva, že duševná porucha je dôvodom

nepríčetnosti iba vtedy, keď má za následok nedostatok rozpoznávacej schopnosti alebo nedostatok
ovládacej schopnosti, pričom stačí, ak u páchateľa chyba jedna z týchto schopností. Stav zmenšenej
príčetnosti znamená že je zníženia rozpoznávacia alebo ovládacia schopnosť, čo na vylúčenie trestnej
zodpovednosti nestačí, avšak môže byť dôvodom okrem iného na mimoriadne zníženie trestu podľa §
39 ods.2 písm. c) Tr. zák.

Na základe uvedeného možno zhrnúť, že znalecký posudok o duševnom stave obžalovaného
presvedčivo charakterizuje osobnosť obžalovaného z toho hľadiska, že dlhotrvajúce požívanie
organickéhorozpúšťadlauobžalovanéhomalozanásledokmentálnuretardáciustredneťažkéhostupňa
a jeho mentálna úroveň nezodpovedá biologickému veku. Obžalovaný je na úrovni cca 6. ročného

dieťaťa a jeho mravná vyspelosť je nezrelá. Vzhľadom na mentálny deficit, ml. obžalovaný v čase
spáchania skutku a ani po spáchaní skutku nebol a nie je schopný rozpoznať a pochopiť protiprávnosť
svojhokonaniavcelomrozsahu.Rozpoznávaciaaovládaciaschopnosťobžalovanéhovčasespáchania
skutku bola znížená forenzne a to podstatne. Užívanie organických rozpúšťadiel u obžalovaného,
vyvolalo už tak závažnú degradáciu osobnosti, ktorá mala za následok vývojovú poruchu intelektu

stredne ťažkého stupňa, ktorá predstavuje vrodenú (celoživotný) deficit kognitívnych (rozumových)
emociálnych a sociálnych schopností.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky prokurátora týkajúcej sa argumentácie, že obžalovaný bol Okresným
súdom Košice II, dňa 16. 11. 2020 sp. zn. 2T 51/2020 uznaný vinným za zločin lúpeže podľa § 188

ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr., zák., krajský súd uvádza, že ide o skončené trestné konanie, ktoré nijakým
spôsobom nemá vplyv na prejednávanú trestu vec.Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, týkajúcich sa navrhovaného postupu pri meritórnom
rozhodnutí podľa § 285 písm. c) Tr. por., krajský súd uvádza, že vykonaným dokazovaním, konkrétne
výpoveďou spoluobžalovaného ml. E. H. a rovnako tak výpoveďami svedkov bolo preukázané, že

obžalovaný bol účastný žalovaného skutku, čo potvrdil aj samotný poškodený F. G., ktorý objektivizoval
skutkový dej svojou výpoveďou. Uviedol, že bol prepadnutý D.. Potom čo spadol na zem, bol
prešacovaný a bol mu odcudzený mobilný telefón zn. G. F. A. H., ktorý bol následne nájdený
u spoluobžalovaného ml. E. H., ktorého zákonnou zástupkyňou je svedkyňa M. H..

Prvostupňový súd rovnako objektivizoval skutkový dej výpoveďami ďalších svedkov, konkrétne svedkom
D. J., ktorý uviedol, že v čase keď malo dôjsť ku skutku sa nachádzal pri kontajneroch a to v spoločnosti
(právoplatne odsúdeným) E. H., jeho matkou M. H. a ml. obžalovaným. Po príchode ku kontajnerom
na ul. D. sa tam nachádzal poškodený F. G., ktorého výpoveď korešponduje s výpoveďami svedkom
a to najmä pokiaľ ide prítomnosť osôb, ktorých prítomnosť a identifikácia bola objektivizovaná samotným
vyhlásením spoluobžalovaného ml. E. H., (ktorý učinil vyhlásenie o vine). Záverom je nutné uviesť,

že samotné zaistenie odcudzeného mobilného telefónu zn. G. F., ktorý patrí poškodenému a ktorý bol
zaistený u spoluobžalovaného ml. E. H. len potvrdzuje priebeh skutkového deja, ktorý bol predmetnom
obžaloby.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa odvolací súd nestotožnil s dôvodmi uvedenými v odvolaní

obžalovaného a prokurátora, ale v plnom rozsahu sa stotožnil s dôvodmi rozsudku mestského súdu,
a preto odvolanie obžalovaného a odvolanie prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.