Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, June 26, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 5S/57/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4018200350
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:4018200350.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,
LL.M., a z členky a člena senátu JUDr. Ingridy Hudecovej a JUDr. Lukáša Galla (sudca spravodajca),
v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bydliskom C. D. XX, XXX XX E., zastúpeného:
JUDr. Pavol Gráčik, advokát, so sídlom Farská 40, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Úrad pre územné
plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, IČO:

54 669 464 (pôvodne Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody č. 6, 810
05 Bratislava), za účasti ďalšieho účastníka konania: MH Invest, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 44/A,
821 09 Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpeného: JUDr. Allan Böhm, advokát, so sídlom Jesenského 2,
811 02 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej
republiky č. 10937/2018/SV/14548 zo dňa 21. 02. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania, voči žalobcovi
nepriznáva.

III. Ďalšiemu účastníkovi súd nepriznáva voči žalobcovi právo na náhradu trov konania, vrátane trov

kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Rozhodnutím Okresného úradu Nitra (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. OU-NR-
OVBP2-2017/034647-9 zo dňa 20. 11. 2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), bol žalobca podľa
§ 14 ods. 1, § 46 a § 47 zákona č. 76/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení

neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) vylúčený z konania vo veci návrhu na vydanie
kolaudačného rozhodnutia stavby „Príprava strategického parku – SO 703 Rozšírenie distribučnej siete
„B“ “ (ďalej len „stavba“), ktorý doručil dňa 08. 09. 2017 ďalší účastník konania prvostupňovému orgánu
v postavení stavebného úradu. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán s odkazom na § 78,
§ 140 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“) a s odkazom na ustanovenia § 14 ods. 1, ods. 2

Správneho poriadku konštatoval, že okruh účastníkov kolaudačného konania je upravený inak, ako
okruh účastníkov územného, príp. stavebného konania, pretože § 78 Stavebného zákona taxatívne
vymedzuje, že účastníkom je stavebník a vlastník pozemku alebo stavby, ak stavebník nie je vlastníkompozemku alebo stavby. Z predmetného ustanovenia preto podľa prvostupňového orgánu nevyplýva, že
sa priznáva právo byť účastníkom konania tým osobám, ktorým takéto postavenie vyplýva z osobitného
predpisu,akotojevprípadeúzemnéhoalebostavebnéhokonania.Prvostupňovýorgánpretouviedol,že

žalobca nie je vlastníkom žiadneho z pozemkov, na ktorých je stavba umiestnená a nie je ani vlastníkom
stavby. Súčasne prvostupňový orgán dodal, že postavenie účastníka kolaudačného konania nevyplýva
žalobcovi ani z osobitného predpisu, čo znamená, že žalobca nie je účastníkom konania preto, lebo nie
sú dotknuté žiadne jeho práva.

2. Na základe žalobcom podaného odvolania rozhodnutím Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej
republiky (ďalej len „pôvodný žalovaný“) č. 10937/2018/SV/14548 zo dňa 21. 02. 2018 (ďalej aj
ako „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie pôvodného žalovaného“) došlo podľa § 59 ods. 2
Správneho poriadku k zamietnutiu odvolania žalobcu a k potvrdeniu prvostupňového rozhodnutia.
V odôvodnení sa pôvodný žalovaný stotožnil so závermi prvostupňového orgánu, kedy podľa neho § 78
ods. 1 Stavebného zákona jednoznačne vymedzuje okruh účastníkov kolaudačného konania, ktorými

sú stavebník, vlastník stavby a vlastník pozemku, na ktorom je stavba postavená. Keďže žalobca nie je
podľa pôvodného žalovaného stavebníkom a ani vlastníkom stavby a ani žiadny z pozemkov nie je v jeho
vlastníctve, žalobca nie je stavbou dotknutý. Z uvedeného dôvodu preto podľa pôvodného žalovaného
nie je možné aplikovať § 14 Správneho poriadku. Pôvodný žalovaný v súvislosti s námietkou žalobcu,
že mu jeho právo ako účastníka konania vyplýva aj z § 59 ods. 1 písm. c) Stavebného zákona v spojení

s § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o EIA“) uviedol, že stavba, ktorá je
vyvolanouinvestícioustavby„AutomotiveNitraProject“,nepodliehalazisťovaciemukonaniuaaninebola
predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona o EIA. Z tohto dôvodu podľa
pôvodného žalovaného žalobcovi neprináleží postavenie účastníka konania podľa § 59 ods. 1 písm.

c) Stavebného zákona a teda nie je mu priznané právo byť účastníkom v predmetnom kolaudačnom
konaní.

II.
Žaloba

3. Proti rozhodnutiu pôvodného žalovaného podal žalobca dňa 14. 05. 2018 správnu žalobu na Krajský

súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“). V úvode žalobnej argumentácie žalobca poukázal na skutočnosť,
že orgány verejnej správy flagrantne odignorovali základné zásady správneho konania podľa § 3 ods.
2, ods. 4 Správneho poriadku, ktoré tvoria hodnotový základ a postulát právnej úpravy a ktoré plnia
normatívnu, interpretačnú a aplikačnú funkciu. Samotné odôvodnenie prvostupňového orgánu označil
žalobca za arbitrárne. Podľa názoru žalobcu stavebnému konaniu, ktoré sa týkalo strategického parku

ako celku, nepredchádzalo relevantné konanie ohľadom posudzovania vplyvov na životné prostredie,
čím došlo k zrejmému rozporu so zákonom o EIA. Za tohto procesného stavu preto podľa žalobcu
nemôžebyťžiadnestavebnékonanievedenélegitímneajedinýmprocesnýmvýchodiskomjezastavenie
stavebného konania. Následne je potom podľa žalobcu potrebné prihliadnuť na ustanovenie § 38 ods. 3
zákona o EIA. V ďalšej časti žalobnej argumentácie žalobca uvádzal nesplnenie podmienok podľa § 32

ods. 2 Stavebného zákona, kedy nevyžadovanie územného rozhodnutia pre umiestnenie povoľovanej
stavby je nezákonné. Platí to podľa neho aj v kontexte skutočnosti, že územný plán mesta Nitra
nevymedzuje hranicu strategického parku, ktorý v ňom nie je obsiahnutý a stavba preto nie je v súlade
s týmto územným plánom.

4. Žalobca prezentoval závery, že svoje účastníctvo odvodzuje aj z ustanovenia §
59 ods. 1 písm. c) Stavebného zákona, kedy mu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, a to
konkrétne z ustanovení § 24 - § 27 a § 29 zákona o EIA. V tejto súvislosti žalobca dodal, že bol
účastníkom zisťovacieho konania z dôvodu podávania písomných stanovísk a pripomienok, opravných
prostriedkov a žalôb a zároveň bol v tomto rozsahu aj účastníkom konania v povoľovacom konaní.

Z tohto dôvodu žalobca prezentoval stanovisko, že nie je zákonne možné ho vylúčiť z kolaudačného
konania.Účastníctvožalobcujepodľajehovlastnýchtvrdenídanéajustanovením§14ods.1Správneho
poriadku,pretožestavbabolarealizovanávrámcivýstavbyStrategickéhoparku,naúčelyktoréhosavočijeho osobe vedú viaceré vyvlastňovacie konania v prospech ďalšieho účastníka konania ako stavebníka,
o čom mal prvostupňový orgán podľa žalobcu vedomosť.

5. V ďalšej časti argumentácie žalobca spochybnil nestrannosť a nezávislosť orgánov verejnej správy,
keďže navrhovateľom v kolaudačnom konaní bol ďalší účastník, ktorého výlučným vlastníkom bol v čase
rozhodovania o odvolaní žalobcu práve pôvodný žalovaný. Pôvodný žalovaný rozhodoval podľa žalobcu
ako sudca vo vlastnom spore a teda napadnuté rozhodnutie ako výsledok rozhodovacieho procesu
orgánu, ktorý mal na výsledku sporu priamu účasť a kontradiktórny záujem, nemôže byť z dôvodu

jeho nezákonnosti vykonané. Zrejmá pochybnosť o nepredpojatosti je podľa žalobcu prítomná aj voči
prvostupňovému orgánu, ktorý voči nemu vedie viaceré vyvlastňovacie konania. Žalobca tiež namietal
nesprávny postup správneho orgánu, ktorý porušil § 33 ods. 2 Správneho poriadku, pretože mu nedal
možnosť sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, o čo v odvolaní aj sám žiadal.

6. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie pôvodného

žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) spolu s prvostupňovým rozhodnutím, vrátil vec
prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie a priznal žalobcovi náhradu trov konania.

III.

Vyjadrenie žalovaného

7. K žalobe sa podaním doručeným dňa 17. 08. 2018 vyjadril pôvodný žalovaný. Uviedol, že ustanovenia
Správneho poriadku platia v konaniach podľa Stavebného zákona subsidiárne, keďže ustanovenie
§ 78 ods. 1 Stavebného zákona je zákonom špeciálnym oproti ustanoveniam Správneho poriadku

ako všeobecného predpisu o správnom konaní, čo podľa neho vyplýva aj z judikatúry Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, napr. sp. zn. 2Sžp/7/2021. Účastníctvo žalobcu v kolaudačnom konaní
nie je možné podľa žalovaného vyvodiť z § 14 Správneho poriadku, pretože § 78 ods. 1 Stavebného
zákona výslovne určuje okruh účastníkov konania. Pôvodný žalovaný súčasne uviedol, že vzhľadom
na charakter povoľovanej stavby a jej umiestnenie neexistuje žiadna skutočnosť, na základe ktorej by

realizovaním stavby došlo k ovplyvneniu žalobcových práv k jeho pozemkom. Žalobca podľa pôvodného
žalovanéhodoposiaľneuviedolžiadnesvojeprávo,ktorémôžebyťpotencionálnezasiahnutérealizáciou
stavby a ani nešpecifikoval rozsah, v akom by malo byť jeho právo obmedzené. Vydaním kolaudačného
rozhodnutia nemôžu byť podľa žalovaného priamo dotknuté vlastnícke a ani iné práva žalobcu a jeho
právne postavenie zostane zachované.

8. Podľa názoru pôvodného žalovaného žalobcovi neprináležalo postavenie účastníka konania podľa §
59 ods. 1 písm. c) Stavebného zákona ani v stavebnom konaní. V danom prípade preto žalobca nemá
zákonné právo byť účastníkom ani v kolaudačnom konaní, keďže neboli preukázané jeho vlastnícke
práva a ani iné práva. Žalobca podľa pôvodného žalovaného nepreukázal, že stavba nie je v súlade

s územnoplánovacou dokumentáciou obcí. Územné rozhodnutie pre stavbu sa podľa pôvodného
žalovaného nevyžaduje z dôvodu, že stavba je súčasťou príprav územia na realizáciu strategického
parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii. K argumentácii žalobcu ohľadne
zaujatosti pôvodný žalovaný uviedol, že je v postavení ústredného orgánu štátnej správy s povinnosťou
konať podľa právnych predpisov, kedy sa nemôže dopustiť svojvôle, či obchádzania zákona. Samotná

skutočnosť, že jediným vlastníkom ďalšieho účastníka konania je štát nemôže viesť ku záveru, že je
prítomná zaujatosť pôvodného žalovaného. Pôvodný žalovaný v tejto súvislosti dodal, že pochybnosti
o zaujatosti zamestnancov žalobca nepreukázal a len jeho vlastné tvrdenia nie sú postačujúce pre
konštatovanie zaujatosti zamestnanca pôvodného žalovaného. Rovnako nie je možné prijať záver o
zaujatosti prvostupňového orgánu len z dôvodu, že tento vedie voči žalobcovi viaceré vyvlastňovacie

konania.

9. V súvislosti so žalobnou námietkou týkajúcou sa neumožnenia sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia
pôvodný žalovaný uviedol, že žalobca bližšie nekonkretizoval, akým postupom malo dôjsť k porušeniu
ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Prvostupňový orgán v administratívnom konaní podľa

pôvodného žalovaného podrobne preskúmal námietky ohľadne účasti žalobcu v konaní a na základe
nich posúdil, že u žalobcu nie sú dotknuté jeho vlastnícke alebo iné práva a preto mu následne nepriznal
postavenie účastníka konania. Pôvodný žalovaný dodal, že napadnuté rozhodnutie je podľa nehovylúčené zo súdneho prieskumu podľa § 7 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žalobu preto navrhol zamietnuť.

IV.
Vyjadrenie ďalšieho účastníka

10. K žalobe sa podaním doručeným dňa 12.12.2018 vyjadril ďalší účastník, ktorý bol do konania
pribratý uznesením krajského súdu č. k. 11S/81/2018-43 zo dňa 27.09.2018, právoplatným 02.01.2019.

Uviedol, že v posudzovanom prípade je potrebné vychádzať z § 78 ods. 1 Stavebného zákona,
keďže ide o osobitnú úpravu účastníkov kolaudačného konania voči úprave podľa § 59 Stavebného
zákona a voči právnej úprave účastníkov správneho konania podľa § 14 Správneho poriadku.
Ďalší účastník prezentoval záver, že nakoľko žalobca nie je stavebníkom, vlastníkom stavby a ani
žiadneho z pozemkov, nie je stavbou dotknutý a neprináleží mu postavenie účastníka kolaudačného
konania. Stavba sa podľa ďalšieho účastníka realizovala na odlišných pozemkoch, ako sú pozemky

vo vlastníctve žalobcu a súčasne stavba nezasahuje a ani nesusedí s pozemkami vo vlastníctve
žalobcu. Kolaudovanou stavbou preto podľa ďalšieho účastníka nebudú nijako dotknuté ani iné práva
či právom chránené záujmy žalobcu, ktorý v žalobe zároveň nepreukázal zásah do svojich práv, resp.
nešpecifikoval, ktoré jeho práva mali byť stavbou dotknuté. Prvostupňový orgán preto podľa ďalšieho
účastníkapostupovalsprávne,keďvsúlades§78Stavebnéhozákonanepripustilžalobcuakoúčastníka

kolaudačného konania, čo bolo potvrdené aj pôvodným žalovaným.

11. Stavbu považoval ďalší účastník za súladnú s územnoplánovacou dokumentáciou, ktorá dostatočne
reguluje dotknuté územie, čím bol postup podľa § 32 ods. 2 Stavebného zákona opodstatnený.
K námietke žalobcu týkajúcej sa absencie posudzovania vplyvov stavby na životné prostredie ďalší

účastník uviedol, že v kolaudačnom konaní sa neskúmajú skutkové a právne okolnosti, ktoré mal skúmať
stavebný úrad v stavebnom konaní. V tejto súvislosti dodal, že v roku 2005 bola posúdená činnosť
Priemyselného parku Nitra – Sever podľa zákona č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie v znení neskorších predpisov v rozsahu komunikácií a inžinierskych sietí. Týmto je podľa
ďalšieho účastníka nepochybné, že zámer navrhovanej činnosti Priemyselný park Nitra – Sever sa

zhoduje s účelom vybudovania strategického parku.

12. Žalobca sa podľa ďalšieho účastníka prihlásil do kolaudačného konania ako účastník a prvostupňový
orgán s ním konal ako s účastníkom až do právoplatnosti rozhodnutia o jeho vylúčení. Žalobca tak
mal podľa ďalšieho účastníka možnosť nahliadnuť do spisu ku kolaudačnému konaniu a vyjadriť

sa k podkladom napadnutého rozhodnutia, ako aj podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Ohľadne
námietky zaujatosti pôvodného žalovaného ďalší účastník uviedol, že žalobca doposiaľ nenamietal jeho
zaujatosť,hociboltakpovinnýurobiťlenčosadozvedeloskutočnostiachnasvedčujúcichjehovylúčenie.
Skutočnosti o majetkovej účasti pôvodného žalovaného u ďalšieho účastníka boli žalobcovi známe
skôr, keďže sa jedná o verejne dostupnú informáciu. V súvislosti s touto námietkou ďalší účastník

uviedol, že žalovaný je ústredný orgán štátnej správy, ktorý koná podľa platných právnych predpisov
a nie je možné namietať zamestnancov žalovaného len preto, že jediným spoločníkom u ďalšieho
účastníka je pôvodný žalovaný. Konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia podľa
ďalšieho účastníka nevykazuje žiadne vady a vydané rozhodnutia prvostupňového orgánu a pôvodného
žalovaného vychádzajú zo spoľahlivého zisteného skutkového stavu veci. V ďalšej časti argumentácie

sa ďalší účastník odvolal na vyjadrenie pôvodného žalovaného k žalobe. Žalobu z uvedených dôvodov
navrhol zamietnuť.

V.
Rozsudok krajského súdu a rozhodnutie kasačného súdu

13. Rozsudkom krajského súdu č. k. 11S/81/2018-203 zo dňa 20. 07. 2021 (ďalej len „rozsudok
krajského súdu“) došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia podľa
§ 191 ods. 1 písm. d) SSP a k vráteniu veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Krajský súd
v odôvodnení konštatoval, že na kolaudačné konanie sa aplikuje Správny poriadok, ktorý všeobecným

spôsobom upravuje konanie a rozhodovanie v oblasti verejnej správy a v ustanoveniach § 14 obsahuje
i definíciu účastníka správneho konania. Na posúdenie účastníctva žalobcu v kolaudačnom
konaní bolo potrebné postupovať podľa § 78 ods. 1 Stavebného zákona, ktorý je v kolaudačnom konaní
zákonom špeciálnym vo vzťahu k Správnemu poriadku ako všeobecnému predpisu o správnom konaní.Prvostupňový orgán preto podľa krajského súdu správne posudzoval okruh účastníkov predmetného
kolaudačného konania podľa § 78 ods. 1 Stavebného zákona a dospel k nepochybnému záveru,
že žalobca nie je stavebníkom, nie je vlastníkom stavby (ak nie je stavebníkom) a ani vlastníkom

pozemkov, na ktorých je kolaudovaná stavba umiestnená a preto nemôže byť účastníkom predmetného
kolaudačného konania. Krajský súd súčasne prezentoval záver, že žalobca sa na základe svojho
podania z 10. 11. 2017 prihlásil za účastníka prebiehajúceho kolaudačného konania, kedy svoje
účastníctvo odvodzoval z § 24 ods. 2 zákona o EIA. Žalobca podľa krajského súdu svoje účastníctvo
v kolaudačnomkonaníodvodzoval od svojej účasti a postupu v zisťovacích konaniach, resp. v konaniach

o posudzovaní navrhovaných činností, ktoré predchádzali výstavbe automobilového závodu, v ktorých
žalobca vystupoval v pozícii dotknutej verejnosti. Účasťou v konaniach podľa tretej časti zákona
o EIA dotknutá verejnosť podľa krajského súdu získava automaticky aj účastníctvo v následných
povoľovacích konaniach, akým je aj kolaudačné konanie. Prvostupňový orgán sa podľa krajského
súdu vôbec nezaoberal prípadným účastníctvom žalobcu v kolaudačnom konaní z titulu účastníctva
v zisťovacích konaniach. Z obsahu spisu, ako ani z napadnutého rozhodnutia podľa krajského súdu

nie je zrejmé, na základe čoho dospel pôvodný žalovaný k záveru o tom, že žalobcovi neprináleží
účastníctvo v kolaudačnom konaní podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA. Pokiaľ by stavba, ktorá bola
predmetom kolaudačného konania mala byť vyvolanou investíciou stavby „Automotive Nitra Project“,
malotopodľakrajskéhosúdujednoznačnevyplývaťzožalobounapadnutýchrozhodnutí.Obdobnýzáver
platí podľa krajského súdu aj pre prípad , keď pôvodný žalovaný konštatuje, že navrhovaná činnosť

„Príprava strategického parku Nitra“, ktorej súčasťou je i stavba, nepodlieha zisťovaciemu konaniu
a nebola predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona o EIA, pretože tento
záver nemá oporu v administratívnom spise. V ďalšej časti odôvodnenia krajský súd poukázal na fakt,
že žalobcovi bolo pôvodným žalovaným doručované okrem napadnutého rozhodnutia aj kolaudačné
rozhodnutie k stavbe, voči ktorému podal žalobca odvolanie. Toto odvolanie podal žalobca v čase, keď

ešte nenadobudlo právoplatnosť napadnuté rozhodnutie, pričom o tomto odvolaní nebolo rozhodnuté,
resp. sa takéto rozhodnutie podľa krajského súdu nenachádzalo v administratívnom spise. Krajský
súd súčasne upriamil pozornosť na skutočnosť, že pokiaľ by sa preukázala žalobcova argumentácia
o účastníctve v kolaudačnom konaní podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA z titulu jeho účastníctva
v zisťovacom konaní, rozhodnutie o jeho vylúčení z konania nemalo byť vôbec vydané.

14. Na základe podanej kasačnej sťažnosti žalovaným a ďalším účastníkom konania Najvyšší správny
súd Slovenskej republiky (ďalej len „kasačný súd“) rozsudkom pod sp. zn. 1Svk/61/2022 zo dňa
28.03.2024 (ďalej len „rozsudok kasačného súdu“) zrušil rozsudok krajského súdu a vec vrátil na ďalšie
konanie Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“). V odôvodnení rozsudku kasačného

súdu kasačný súd uviedol, že

„19. Kasačný súd v nadväznosti na uvedené zistil, že v kasačnom konaní boli rovnaké právne otázky v
obdobnej veci už právoplatne posúdené Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky v rozsudku
sp. zn. 3Svk/21/2021 z 30.11.2022, ktorý bol pod č. 71/2023 ZNSS následne publikovaný v Zbierke

stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č. 1/2024. Zohľadniac túto
skutočnosť, kasačný súd v súlade s § 464 ods. 1 SSP ku sťažnostným bodom sťažovateľov 1/ a 2/
poukazuje na odôvodnenie skôr vydaného rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3Svk/21/2021 z 30.11.2022, s ktorým sa konajúci kasačný senát plne stotožňuje a v príslušnom
rozsahu ho uvádza:

„30. Správny súd v napadnutom rozsudku dospel k záveru, že správne orgány postupovali v rozpore so
zákonom, ak pri zisťovaní okruhu účastníkov kolaudačného konania vychádzali striktne len z § 78 ods.
1 stavebného zákona, keďže z § 24 ods. 2 zákona o EIA vyplýva, že účastníci zisťovacieho konania sú
účastníkmi všetkých následných povoľovacích konaní, teda i kolaudačného konania.

31. Podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených
v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo
jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva
z osobitného predpisu. (pozn. kasačného súdu: pojem „dotknutá verejnosť“ je totožný s pojmom

„zainteresovaná verejnosť“)

32. Podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník
stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Podľa § 78 ods.2 stavebného zákona ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred
dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla
dotýkať.

33. Ako vyplýva z citovaných ustanovení, zákon o EIA stanovuje, že zainteresovaná/dotknutá verejnosť,
ktorá bola účastníkom konania podľa zákona o EIA (postup podľa odseku 3 alebo odseku 4), je následne
ex offo účastníkom v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene. Jedným zo zákonov,
ktorý upravuje následné povoľovacie konania, je aj stavebný zákon. Stavebný zákon zainteresovanej

verejnosti výslovne priznáva postavenie účastníka konania v územnom konaní (§ 34 ods. 1 stavebného
zákona) ako aj v stavebnom konaní (§ 59 ods. 1 stavebného zákona). Na rozdiel od územného a
stavebného konania, stavebný zákon v kolaudačnom konaní zainteresovanej verejnosti postavenie
účastníka konania nepriznáva, keď v § 78 ods. 1 uvádza, že účastníkmi kolaudačného konania sú
stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená
(účastníctvo by bolo možné prípadne podľa § 78 ods. 2 stavebného zákona, ale v prejednávanom

prípade nebolo preukázané a ani tvrdené, že išlo o zmenu stavby). Dochádza tak k významovému stretu
dvoch zákonov, pričom úlohou správneho súdu v danom prípade bolo vyložiť oba tieto zákony v súlade
s požiadavkami na výklad práva uvedenými v čl. 3 a 4 Civilného sporového poriadku v spojení s § 5 ods.
1 SSP za použitia jednotlivých výkladových metód a odôvodniť svoj záver.

34. Správny súd v napadnutom rozsudku bez bližšieho odôvodnenia prijal jednoznačný záver, že za
„povoľovacie konanie“ v zmysle zákona o EIA je potrebné považovať aj konanie kolaudačné, a preto
sa ustanovenie § 24 ods. 2 zákona EIA použije prednostne pred ustanovením § 78 ods. 1 stavebného
zákona.

35. Pre posúdenie správnosti tohto záveru kasačný súd ustálil východiská, z ktorých ustanovenie §
24 ods. 2 zákona o EIA vychádza. Základ účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch týkajúcich sa
životného prostredia je daný v Dohovore o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom
procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“)
ako aj v Smernici č. 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na

životné prostredie (ďalej len „Smernica EIA“). Aarhuský dohovor (čl. 6 a čl. 9) a smernica o EIA (čl.
11) stanovujú, že v administratívnych konaniach, v ktorých prebieha povoľovanie činností, musí byť
zainteresovanej verejnosti umožnené byť účastníkom konaní o povolení týchto činností a následne im
musí byť umožnené aj právo podať žalobu na súd proti týmto rozhodnutiam.

36. Aarhuský dohovor a tiež Smernica o EIA práva verejnosti na účasť v administratívnom alebo
súdnom konaní viažu na „povolenie činností/projektov“. Smernica o EIA, ktorá je implementovaná
do slovenského právneho poriadku, „povolenie“ definuje ako rozhodnutie príslušného orgánu alebo
orgánov, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať projekt (čl. 1 ods. 2 písm. c) Smernice EIA) a pojem
„projekt“ definuje ako realizáciu stavieb alebo iných zariadení alebo plánov, iné zásahy do prírodného

prostredia a krajiny, vrátane ťažby nerastných surovín (čl. 1 ods. 2 písm. a) Smernice EIA). Uvedené
definície Súdny dvor Európskej únie (ďalej ako „SD EÚ“) vo svojej rozhodovacej činnosti konkretizuje
tak, že napr. predĺženie existujúceho povolenia na prevádzku letiska nie je možné bez realizácie stavieb
alebo zásahov meniacich fyzickú realitu dotknutej krajiny kvalifikovať ako „projekt“ v zmysle článku 1
ods. 2 Smernice EIA (rozhodnutie SD EÚ C-275/09, Brussels Hoofdstedelijk Gewest and others, bod

24) alebo, že pokračovanie v prevádzke existujúcej skládky je „povolením“ v zmysle článku 1 ods. 2
smernice EIA len vtedy, ak toto rozhodnutie povoľuje zmenu alebo rozšírenie zariadenia alebo miesta
prostredníctvom prác či zásahov meniacich ich fyzický stav, ktoré môžu mať podstatný nepriaznivý vplyv
na životné prostredie (rozhodnutie SD EÚ C-121/11, Pro-Braine and Others, bod 31).

37. Rovnako zákon o EIA v § 3 písm. j) povolenie definuje ako rozhodnutie povoľujúceho orgánu
vydané v povoľovacom konaní, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať navrhovanú činnosť alebo
zmenu povolenej navrhovanej činnosti. Ako „činnosť“ definuje zákona o EIA, v zhode so Smernicou EIA,
realizáciu stavieb, iných zariadení, realizačný zámer alebo iný zásah do prírodného prostredia alebo do
krajiny meniaci fyzické aspekty lokality vrátane ťažby nerastnej suroviny (§ 3 písm. f) zákona o EIA).

38. V zmysle citovaných ustanovení Aarhuského dohovoru, Smernice EIA, zákona o EIA a rozhodovacej
praxe SD EÚ kasačný súd ustálil, že účasť verejnosti na rozhodovaní a jej prístup k súdu je potrebné
spájať len s tými povoľovacími konaniami, ktorých výsledkom je povolenie na realizáciu prác či zásahovmeniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny (navrhovaná činnosť). Inak povedané, ak napr.
stavba elektrárne podlieha posudzovaniu na základe zákona o EIA, povoľovacími procesmi, ktoré na ňu
nadväzujú, budú len tie konania, ktoré oprávňujú túto stavbu realizovať a nie iné konania, ktoré by mohli

súvisieť s prevádzkou samotnej elektrárne, ktoré už ale nie sú fyzickou realizáciou stavby a nezasahujú
do stavby či krajiny.

39. Použijúc takto zadefinované východiská kasačný súd posúdil, akú povahu má kolaudačné povolenie
alebo povolenie na predčasné užívanie stavby (spoločné ustanovenia § 76 až 84 stavebného zákona,

ďalej spolu ako „kolaudačné povolenie/konanie“). Podľa kasačného súdu kolaudačné povolenie, ktorým
sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, bez ďalšieho nie je povolením, ktorým sa povoľuje realizácia
prácčizásahovmeniacichfyzickýstavstaviebalebodotknutejkrajiny.Naopak,rozhodnutieoumiestnení
stavby ako aj stavebné povolenie, ktoré kolaudačnému konaniu predchádzajú, takýmito povoleniami sú,
keďže stanovujú podmienky pre realizáciu prác. Ak je súčasťou kolaudačného konania aj konanie o
zmene stavby pred dokončením, teda konanie, ktoré oprávňuje k realizácii prác, v takom prípade je aj

kolaudačné konanie potrebné považovať za povoľovacie konanie v zmysle zákona o EIA (v súlade s §
78 ods. 2 stavebného zákona).

40. Ak teda podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA má dotknutá verejnosť postavenie účastníka v povoľovacom
konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, kasačný súd je toho názoru, že ide len o také

povoľovacie konania, ktoré spĺňajú definíciu „činnosti“ podľa Aarhuského dohovoru, Smernice EIA ako
aj zákona o EIA. Keďže kolaudačné konanie bez ďalšieho nie je konaním, ktorého výsledkom je vydanie
povolenia na „činnosť“ - realizáciu prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej
krajiny, zainteresovanej verejnosti bez ďalšieho podľa zákona o EIA nevzniká postavenie účastníka
kolaudačného konania. Záver správneho súdu o postavení žalobcu (zainteresovanej verejnosti) ako

účastníka kolaudačného konania podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA bez posúdenia ďalších skutočností
preto vyhodnotil kasačný súd ako nesprávny.

41. Uvedený záver nič však nemení na tom, že v zmysle § 140c ods. 8 stavebného zákona, podľa
ktorého proti kolaudačnému rozhodnutiu, ktorému predchádzalo konanie podľa zákona o EIA, má právo

podať odvolanie aj ten, kto nebol účastníkom konania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad
povolenia s obsahom rozhodnutia podľa zákona o EIA. Podaním odvolania podľa odseku 8 sa ten, kto
ho podal, stáva účastníkom konania (§ 140c ods. 10 stavebného zákona). Z uvedeného vyplýva, že
žalobca v postavení zainteresovanej verejnosti síce nemusel mať postavenie účastníka kolaudačného
konania, ale podaním odvolania mu toto postavenie vzniklo a následne bol aj oprávnený podať správnu

žalobu proti rozhodnutiu o odvolaní v pozícii zainteresovanej verejnosti (§ 42 a § 178 SSP).“

20. Na podklade vyššie uvedených skutočností dospel kasačný súd k záveru, že kasačné sťažnosti
sťažovateľov 1/ a 2/ boli dôvodné a napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 440 ods. 1 písm. g)
SSP vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia vo veci účastníctva žalobcu v kolaudačnom konaní.

Podľa názoru kasačného súdu naplnenie sťažnostného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP vo
svojej podstate v danom prípade konzumuje aj sťažovateľom 2/ uplatnený sťažnostný dôvod týkajúci
sa odklonu od ustálenej praxe kasačného súdu, keďže za túto je potrebné považovať predovšetkým
citované rozhodnutie č. 71/2023 ZNSS, ktoré však bolo vydané až po napadnutom rozsudku.

21. Pokiaľ sťažovateľ 2/ namietal aj porušenie práva na spravodlivý proces v zmysle § 440 ods. 1
písm. f), tak kasačný súd vyhodnotil namietaný bod 39 odôvodnenia napadnutého rozsudku ako obiter
dictum,tedanieakosamostatnýdôvodzrušeniarozhodnutiažalovanéhoaprvostupňovéhorozhodnutia.
Krajský súd v danej časti odôvodnenia len poukázal na súvisiace procesné súvzťažnosti rozhodovania
o účastníctve v kolaudačnom konaní a rozhodovania v kolaudačnom konaní vo veci samej, pričom

kasačný súd nevidí dôvod sa k tomuto jeho záveru na tomto mieste bližšie vyjadrovať.

V. Záver

22. Kasačný súd preto napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie podľa §

462 ods. 1 SSP Správnemu súdu v Bratislave a to s odkazom na § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022
Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Úlohou správneho súdu v
ďalšom konaní bude opätovne posúdiť účastníctvo v kolaudačnom konaní.“V.
Relevantná právna úprava

15. Podľa § 9 ods. 1 Správneho poriadku zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania
a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom
možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti.

16. Podľa § 9 ods. 2 Správneho poriadku z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je

vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného
stupňa.

17. Podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy

alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že
môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo
dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.

18. Podľa § 14 ods. 2 Správneho poriadku účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také

postavenie priznáva.

19. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

20. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy
a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutieurčujesprávnyorgán.Údajezinformačnýchsystémovverejnejsprávyavýpisyznich,okrem

údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na
právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať
dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa
považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania
a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

21. Podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať
dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

22. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a

zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

23. Podľa § 59 ods. 1 Stavebného zákona účastníkmi stavebného konania sú: a) stavebník,
b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich

pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť
stavebným povolením priamo dotknuté, c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného
predpisu,d)stavebnýdozoralebokvalifikovanáosoba,e)projektantvčasti,ktorásatýkaprojektustavby.

24. Podľa § 78 ods. 1 Stavebného zákona účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník

stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená.25. Podľa § 78 ods. 2 Stavebného zákona ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o
zmene stavby pred dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by
sa zmena mohla dotýkať.

26. Podľa § 140 Stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

27. Podľa § 469 SSP ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.

28. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

VI.

Posúdenie veci správnym súdom

29. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z.
z.“), začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý

prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende vo všetkých veciach z Krajského súdu v
Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred správnym súdom je prejednávaná
vec vedená pod sp. zn. 5S/57/2024, ktorá bola v čase doručenia žaloby pôvodne vedená pred Krajským
súdom v Nitre pod sp. zn. 11S/81/2018 a k prideleniu sp. zn. 5S/57/2024 došlo až po zrušení rozsudku
krajského súdu rozsudkom kasačného súdu a vrátení veci správnemu súdu na ďalšie konanie. V súlade

s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a
programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do
senátu 5S správneho súdu.

30. Podľa § 40al ods. 1 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej
štátnej správy v znení zákona č. 172/2022 Z.z. ( účinnosť od 1.1.2023), pôsobnosť Ministerstva
dopravy Slovenskej republiky v oblasti územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia podľa doterajších
všeobecne záväzných právnych predpisov prechádza na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu
Slovenskej republiky. Podľa § 40al ods. 3 cit. zákona č. 575/2001 Z. z., v súvislosti s

prechodom kompetencie podľa odseku 1 prechádzajú od 1. januára 2023 práva a povinnosti
vyplývajúce zo štátnozamestnaneckých vzťahov, z pracovnoprávnych vzťahov
a iných právnych vzťahov zamestnancov zabezpečujúcich výkon tejto kompetencie, ako aj práva a
povinnosti z iných právnych vzťahov z Ministerstva dopravy Slovenskej republiky na Úrad pre územné
plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Majetok štátu, ktorý bol k 31. decembru 2022 v správe

Ministerstva dopravy Slovenskej republiky a ktorý slúži na zabezpečenie výkonu kompetencie v oblasti
podľa odseku 1, prechádza od 1. januára 2023 do správy Úradu pre územné plánovanie a výstavbu
Slovenskej republiky. Podrobnosti o prechode týchto práv a povinností a o prechode správy majetku
štátu sa upravia dohodou medzi Ministerstvom dopravy Slovenskej republiky a Úradom pre územné
plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, v ktorej sa vymedzí najmä druh a rozsah preberaného

majetku, práv a povinností. Na základe uvedeného správny súd konal s Úradom pre územné plánovanie
a výstavbu Slovenskej republiky, podľa § 180 ods. 3 SSP ako so žalovaným orgánom verejnej správy,
na ktorý prešla rozhodovacia pôsobnosť od pôvodného žalovaného

31. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a §

3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal v rámci žalobných bodov napadnuté rozhodnutie
pôvodného žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, vrátane konania, ktoré predchádzalo
jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

32. Na účel prejednania veci správny súd nariadil na deň 26. 06. 2025 pojednávanie, na ktorom za účasti

právneho zástupcu ďalšieho účastníka vo veci rozhodol rozsudkom.

33. Podstata žalobnej argumentácie žalobcu spočívala v poukaze na jeho nezákonné vylúčenie ako
účastníka konania z kolaudačného konania stavby, v námietkach týkajúcich sa nezákonnosti celéhoprocesu vydávania stavebného povolenia k stavbe, v námietke, že rozhodnutie pôvodného žalovaného
nevydal nestranný a nezávislý orgán a v porušení jeho práva vyjadriť sa k podkladu napadnutého
rozhodnutia.

34. Právna vec žalobcu sa v čase jej rozhodovania správnym súdom nachádzala v štádiu konania po
zrušení meritórneho rozsudku krajského súdu kasačným súdom a po vrátení veci kasačným súdom
správnemu súdu na ďalšie konanie.

35. Správny súd v prvom rade viazaný právnym názorom kasačného súdu vo vyslovenom rozsudku
kasačného súdu, od ktorého nevidel žiaden rozumný dôvod odklonenia sa, postupoval pri posúdení
žaloby v zmysle jeho odôvodnenia. Predovšetkým v tejto súvislosti poukazuje správny súd na bod 38
uvedeného rozsudku, z ktorého vyplýva, že kasačný súd ustálil, že účasť verejnosti na rozhodovaní a jej
prístup k súdu je potrebné spájať len s tými povoľovacími konaniami, ktorých výsledkom je povolenie na
realizáciu prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny. O takýto prípad sa však

v prejednávanej veci nejedná, keďže kolaudáciou sa nemenil fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny.
36. Taktiež z uvedeného rozsudku v bode 39 vyplýva, že kolaudačné povolenie, ktorým sa povoľuje
užívanie stavby na určený účel, bez ďalšieho nie je povolením, ktorým sa povoľuje realizácia prác či
zásahov meniaci fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny. Naopak rozhodnutie o umiestnení stavby,
ako aj stavebné povolenie, ktoré kolaudačnému konaniu predchádzajú takýmito povoleniami sú, keďže

stanovujú podmienky pre realizáciu prác. Ak je súčasťou kolaudačného konania aj konanie o zmene
stavbypreddokončením,tedakonaniektoréoprávňujekrealizáciiprác,vtakomprípadejeajkolaudačné
konanie potrebné považovať za povoľovacie konanie v zmysle zákona o EIA. O takýto prípad sa však
v prejednávanej veci nejedná.

37. Napokon poukazuje správny súd na bod 40 kasačného rozsudku, podľa ktorého keďže kolaudačné
konanie bez ďalšieho nie je konaním, ktorého výsledkom je vydanie povolenia na činnosť, realizáciu
prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny, zainteresovanej verejnosti
bez ďalšieho podľa zákona o EIA nevzniká postavenie účastníka kolaudačného konania. Nad rámec
vyššie uvedeného správny súd dodáva , že v prejednávanej veci kolaudácii stavby nepredchádzalo

konanie podľa zákona o EIA a teda nedošlo ani k splneniu podmienky následného ex offo účastníctva
v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene.

38. Správny súd následne preskúmal na vec sa vzťahujúci administratívny spis. Z jeho obsahu zistil, že
žalobca sa podaním doručeným prvostupňovému orgánu dňa 13. 11. 2017 domáhal, aby s ním príslušné

stavebné úrady konali ako s účastníkom konania vo všetkých kolaudačných konaniach, ktoré súvisia s
realizáciou stavby „Vybudovanie strategického parku; Automotive Nitra Project; ProLogis; Gestamp a
podobne“ a aby bol o začatí a priebehu konania a o všetkých úkonoch osobitne písomne oboznámený.
Svoje právo odvodzoval od § 24 ods. 2 zákona o EIA, podľa ktorého má dotknutá verejnosť, ktorá si
uplatnila postup podľa § 24 ods. 3 alebo ods. 4 zákona o EIA, ak jej účasť už

nevyplýva z osobitného predpisu, postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti
alebo jej zmene.

39. Z oznámenia o začatí kolaudačného konania č. OU-NR-OVBP2-2017/034647-2 zo dňa 08. 09. 2017,
z Protokolu z ústneho konania spojeného s miestnym zisťovaním č. OU-NR-OVBP2-2017/0034647-5

zo dňa 03. 10. 2017 vyplýva, že s kolaudačným konaním nebolo zlúčené konanie o zmene stavby
pred dokončením podľa § 78 ods. 2 Stavebného zákona. Pre úplnosť správny súd len dodáva, že
rozhodnutie o zmene stavby pred jej dokončením č. OU-NR-OVBP2-2017/009727-004 zo dňa 07. 03.
2017, právoplatným dňa 28.03.2017, bolo vydané prvostupňovým orgánom v inom konaní ešte pred
začatím kolaudačného konania.

40. V kontexte vysloveného právneho názoru kasačného súdu, zohľadniac obsah administratívneho
spisu, preto správny súd konštatuje, že kolaudáciou s v danej veci nemenil fyzický stav stavieb alebo
dotknutej krajiny a s kolaudačným konaním nebolo spojené ani konanie o zmene stavby pred jej
dokončením, preto sa v danej vec nejedná o prípad uvedený v bodoch 38., 39. rozsudku kasačného

súdu. Prvostupňový orgán ako aj pôvodný žalovaný teda postupovali v súlade so zákonom , keď
žalobcovi nepriznali v kolaudačnom konaní postavenie účastníka konania, ktorý chcel do predmetného
konania vstúpiť len ako dotknutá verejnosť a nie ako subjekt, ktorý by bol priamo dotknutý na
svojich právach alebo oprávnených záujmoch ako stavebník, príp. vlastník stavby alebo vlastníkpozemku, na ktorom je stavba postavená. Žalobca preto nebol oprávnený vyvodzovať svoje právo
byť účastníkom kolaudačného konania len z dôvodu, že ako dotknutá verejnosť bol účastníkom
v rámci predchádzajúceho (povoľovacieho) konania. Správny súd preto žalobnú námietku týkajúcu sa

nesprávneho právneho posúdenia podľa § 191 ods. 1 psím. c) SSP považoval za nedôvodnú.

41.Pokiaľprvostupňovýorgánakoajpôvodnýžalovanýodôvodnilisvojerozhodnutiajednakspoukazom
na § 78 stavebného zákona a jednak s odvolaním sa na fakt, že žiadne žalobcove práva neboli
napadnutými rozhodnutiami dotknuté, nie je možné takýto obsah odôvodnenia považovať za arbitrárny.

Žalobnú námietku, ktorá sa týkala arbitrárnosti odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia (§ 191 ods. 1
písm. d) SSP), preto správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

42. V súvislosti so žalobnou námietkou žalobcu, v ktorej poukazoval na povinnosť viesť pred stavebným
konaním posudzovanie vplyvov na životné prostredie, správny súd ju považuje za nerelevantnú pre
dané konanie. Žalobca bol na základe napadnutého rozhodnutia právoplatne vylúčený ako účastník

z kolaudačného konania, ktoré nasleduje po stavebnom konaní, v ktorom bolo vydané právoplatné
stavebné povolenie. Z argumentácie žalobcu je navyše zrejmé, že táto bola prevzatá pravdepodobne
z iného súdneho, príp. administratívneho konania, keďže v nej žalobca navrhuje zastavenie stavebného
konania, ktoré s posudzovaným vylúčením žalobcu z kolaudačného konania nijak nesúvisí. Stavebné
konanie bolo samostatným konaním a v ňom vydané rozhodnutia či postup správnych orgánov nie je

predmetom tohto správneho súdneho konania.

43. Pokiaľ ide o žalobcom namietanú absenciu nestrannosti a nezávislosti pôvodného žalovaného
v danom kolaudačnom konaní, správny súd nezistil príčinnú súvislosť medzi vylúčením žalobcu
z kolaudačného konania z dôvodu, že takáto účasť mu nie je priznaná žiadnym všeobecne záväzným

právnym predpisom, a medzi tým, že v danom čase bol pôvodný žalovaný jediným spoločníkom
ďalšieho účastníka. Nie je zrejmé a žalobca to vo svojej argumentácii ani neuviedol, aký kontradiktórny
záujem alebo akú priamu účasť by mal mať pôvodný žalovaný na tom, aby žalobca nebol účastníkom
kolaudačného konania. Nad rámec uvedených záverov správny súd dodáva, že ustanovenia § 9 až §
13 Správneho poriadku upravujú inštitút vylúčenia zamestnancov alebo členov správneho orgánu, a

nie vylúčenie správneho orgánu samotného. Žalobca sa preto nemohol domáhať vylúčenia z konania
pôvodného žalovaného ako správneho orgánu, ktorý mal v danom čase zákonom zverenú právomoc
na rozhodovanie o odvolaniach voči prvostupňového orgánu. Z uvedených dôvodov preto správny súd
tejto žalobnej námietke spadajúcej pod dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP neprisvedčil.

44. Pokiaľ ide o žalobnú námietku týkajúcu sa porušenia ustanovení § 33 ods. 2 Správneho poriadku
správny súd uvádza, že prvostupňové rozhodnutie ako aj napadnuté rozhodnutie sú procesnými
rozhodnutiami týkajúce sa samotného účastníctva žalobcu v kolaudačnom konaní. Orgány verejnej
správy rozhodovali teda rýdzo o právnej otázke účastníctva žalobcu, teda či žalobca ako účastník
konania vôbec nejaké procesné práva bude mať. Z administratívneho spisu ako aj zo samotných

rozhodnutí vyplýva, že prvostupňový orgán a ani pôvodný žalovaný v súvislosti s otázkou účastníctva
žalobcu v kolaudačnom konaní nezabezpečovali žiadne dôkazy, t. j. podklad pre rozhodnutie (§ 32 ods.
2 Správneho poriadku), keďže v žalobcovom prípade nešlo o rozhodovanie v merite veci. Rozhodnutie
pôvodného žalovaného nebolo založené na žiadnom podklade, ktorý by si prvostupňový orgán alebo
pôvodný žalovaný zabezpečovali pred vydaním svojich rozhodnutí a na ktorý by tieto rozhodnutia

bez vedomia žalobcu odkazovali. Pokiaľ žalobca poukazuje v danej veci na svoje odvolanie voči
prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 09. 01. 2018, v tomto požadoval zachovanie svojich procesných
práv v postavení účastníka konania, ktoré mu ale priznané napadnutým rozhodnutím nebolo. Správny
súd ďalej len dodáva, že argumentácia žalobcu konkrétne neuvádza, či prvostupňový orgán alebo
pôvodný žalovaný bránili nejakým spôsobom v uplatňovaní žalobcovho práva sa vyjadrovať k priebehu

konania , príp. mu bránili vznášať procesné návrhy. Žalobcovu námietku ohľadne porušenia § 33 ods.
2 Správneho poriadku spadajúcu pod žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP preto považoval
správny súd za nedôvodnú.

45. V súvislosti namietaným žalobným dôvodom, ktorý sa týkal nedostatočne zisteného skutkového

stavu veci podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP správny súd uvádza, že žalobca tento dôvod síce v žalobe
označil, ale neuviedol k nemu žiadnu bližšiu argumentáciu. Správny súd preto k tomuto žalobnému bodu
nemohol prijať žiadne stanovisko.46. Po uvedenom vyhodnotení žalobných bodov správny súd v kontexte záverov kasačného súdu
posúdil žalobu ako nedôvodnú a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

47. O trovách konania správny súd rozhodol v súlade s § 168 SSP, kedy nepriznal žalovanému
ako úspešnej strane v konaní nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania, keďže priznanie trov
žalovanému je v zásade výnimočnej povahy a v danom prípade nárok na náhradu trov nebolo možné
spravodlivo požadovať.

48. Obdobne správny súd rozhodol o trovách kasačného konania podľa § 467 ods. 3 SSP, kedy nepriznal
žalovanému tento druh trov konania, pretože ho nebolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

49. Správny súd pri rozhodovaní o trovách ďalšieho účastníka konania postupoval podľa § 169
SSP, kedy zohľadnil aktuálnu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
(uzneseniepodsp.zn.7Svk/1/2025zodňa26.02.2025).Správnysúdprirozhodovanímuselprihliadnuť

na to, či boli ďalšiemu účastníkovi konania uložené nejaké povinnosti, v súvislosti s ktorými by mu
vznikli trovy. Napriek úspechu ďalšieho účastníka v konaní o kasačnej sťažnosti správny súd ďalšiemu
účastníkovi konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže počas celého konania mu neboli
uložené žiadne povinnosti, s ktorými by sa vznik takýchto trov spájal.

50. Rozsudok prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442
SSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty
nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera

o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu
(§ 439 ods. 3 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej

pomoci.