Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 26, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/20/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121201756
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3121201756.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov

Mgr. Ivana Kubínyiho a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobkýň 1/ A. B. A. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom v D. E. F., G. XXXX/XX, 2/ H. I. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom v D. E. F., A. XXXX/XX, 3/ B. J.
I., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo Svätom Jure, P. O. Hviezdoslava 1009/7, všetkých právne zastúpených
advokátskoukanceláriouBIZOŇ&PARTNERS,s.r.o.,sosídlomBratislava–mestskáčasťStaréMesto,
Laurinská 4, IČO: 36 833 533, za ktorú koná JUDr. Juraj Bizoň LL.M., proti žalovaným 1/ P – DOMILIM,
s. r. o., so sídlom v Dubnici nad Váhom, Námestie Matice Slovenskej 1296/12, IČO: 48 300 365, 2/ H.
A., nar. XX.XX.XXXX, bytom v D. E. F., Námestie Matice Slovenskej 1296/12, o určenie neplatnosti

rozhodnutia vlastníkov bytov, o odvolaní žalobkýň 1/, 2/, 3/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo
dňa 7. novembra 2024, č. k. 21C/8/2021-213, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom výrokom I. súd prvej inštancie žalobu zamietol. Výrokom II. žalovaným 1/
a 2/ náhradu trov konania nepriznal. Rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobkyne domáhali, aby
súd určil neplatnosť rozhodnutí vlastníkov bytov a nebytových priestorov nehnuteľnosti - administratívnej

budovy s. č. XXXX, postavenej na parc. č. 2300/204, k. ú. D. E. F., Obec D. E. F., K. L., zapísanej
na LV č. XXXX, ktoré prijala schôdza vlastníkov A. B. A. C., H. I. A., B. J. I., P - DOMILIM, s.r.o. a H.
A. dňa 22.07.2020, predmetom ktorých bola výpoveď zmluvy o výkone správy uzatvorenej s PS - DC,
s.r.o., zo dňa 01.06.2019, voľba správcu a schválenie zmluvy o výkone správy s P-DOMILIM PLUS 1.
Žalobkyne uviedli, že strany sporu sú podieloví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti, a to žalobkyňa
1/ je podielovou spoluvlastníčkou nebytových priestorov č. 3, X, X, X, X, X, X v podiele 1/3-iny a výlučnou
vlastníčkou bytu č. X, nachádzajúceho sa na X. poschodí, vchod č. 1. Žalobkyne 2/ a 3/ sú podielovými

spoluvlastníčkami nebytových priestorov č. X, X, X, X, X, X, X, každá v podiele 1/6-iny. Žalovaný 1/ je
podielovým spoluvlastníkom nebytových priestorov č. X, X, X, X, X, X, X v podiele 1/3-iny a žalovaná
2/ je výlučnou vlastníčkou bytu č. X, nachádzajúceho sa na X. poschodí, vchod č. X. Administratívna
budova je postavená na parc. č. 2300/204 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 419 m2, zapísanej
na LV č. XXXX, k. ú. D. E. F..

2. Podľa žalobkýň sa tieto 28.01.2021, na základe listu správcu predmetnej administratívnej budovy,

spoločnosti PS - DC s.r.o., dozvedeli, že 22.07.2020 sa mala uskutočniť schôdza vlastníkov bytov a
nebytových priestorov administratívnej budovy. Následne im bola spoločnosťou P-DOMILIM PLUS 1
s.r.o. vo februári 2021 doručená zápisnica z tejto schôdze. Napriek tomu, že sa uvedenej schôdze
nezúčastnili, a to ani v zastúpení, na zápisnici figuruje okrem podpisov žalovaných aj podpis žalobkyne1/. Zápisnica s podpismi prítomných neexistuje. Správca, PS - DC s.r.o., ich o vyššie uvedených
skutočnostiach informoval na základe „Výzvy na predloženie dokladov”, zo dňa 26.01.2021, ktorú
mu adresovala spoločnosť P-DOMILIM PLUS 1 s.r.o. Vzhľadom na to, že ani ony ani správca

nemali žiadnu vedomosť o údajnej schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov, správca zaslal
spoločnosti P-DOMILIM PLUS 1 s.r.o. „Odpoveď na výzvu zo dňa 26.01.2021 na predloženie dokladov
a prevod finančných prostriedkov”. Z obsahu zápisnice vyplýva, že na schôdzi 22.07.2020 malo dôjsť
k vypovedaniu zmluvy o výkone správy, uzatvorenej medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov
administratívnej budovy a spoločnosťou PS - DC s.r.o., ktorá vykonáva správu od 01.06.2019. Za

nového správcu mala byť zvolená spoločnosť P-DOMILIM PLUS 1 s.r.o. Žalobkyne tvrdili, že sa žiadnej
schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov nezúčastnili, a preto doručenú zápisnicu z údajnej
schôdze zo dňa 22.07.2020 považujú za falošnú. Rovnako nemohlo dôjsť k prijatiu rozhodnutia o
odvolaní spoločnosti PS - DC s.r.o. z funkcie správcu. Schôdza, uskutočnená 22.07.2020, tak trpí nie len
procesnými nedostatkami, ale aj vecnými. Nebol dodržaný zákonný postup zvolania schôdze, nebolo
im doručené oznámenie o jej konaní a ani pozvánka, nebol im oznámený program schôdze, nedošlo k

získaniu potrebnej väčšiny na prijatie rozhodnutia, bolo im znemožnené zúčastniť sa schôdze. Neboli
im oznámené výsledky hlasovania v lehote 5 pracovných dní. Rozhodnutie tak bolo prijaté v rozpore
so zákonom.

3. Žalobkyne sa domáhali zároveň nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd pozastavil

účinnosť rozhodnutí vlastníkov bytov na schôdzi konanej dňa 22.07.2020. Súd prvej inštancie návrh
zamietol, keď na základe predbežného právneho posúdenia sa mu nárok vo veci samej javil ako
nedôvodný, keďže žaloba bola na súd podaná po uplynutí prekluzívnej lehoty, ktorej dodržanie
súd skúma z úradnej povinnosti. Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 27Co/33/2021-156 zo
dňa 31.05.2021 uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že účinnosť rozhodnutí vlastníkov bytov

a nebytových priestorov predmetnej budovy ktoré prijali na schôdzi dňa 22.07.2020 pozastavil až do
právoplatného skončenia vo veci samej, keď na rozdiel od súdu prvej inštancie nemal osvedčené, že
by žalobkyne podali žalobu zrejme po prekluzívnej lehote s tým, že ide však o okolnosť, ktorú bude
potrebné v konaní vo veci samej procesne dokazovať.

4. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobu žalobkýň je potrebné
zamietnuť. Citoval ust. § 14 ods. 1, 2, § 14a ods. 1, 2, 3, 5, § 14a ods. 6, ods. 8 zák. č. 182/1993 Z.
z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnej
veci sa žalobkyne domáhali určenia neplatnosti výsledku hlasovania o zmene správcu v bytovom dome,
ktoré sa uskutočnilo 22.07.2020, ide o žalobu podľa § 14a ods. 8 zák. č. 182/1993 Z. z., kde v zmysle

rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Cdo/60/2019 (R 80/2021), otázku platnosti rozhodnutí prijatých vlastníkmi
nemožno posudzovať v inom konaní ako v konaní podľa § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. ani
ako otázku predbežnú. S ohľadom na uvedené je preto irelevantná argumentácia žalobcu, že žalobný
nárok si neuplatňoval ako „prehlasovaný vlastník“, ale domáhal sa ho z dôvodu nezákonného postupu
žalovaného pred písomným hlasovaním a pri jeho vyhodnocovaní.

5. Súd prvej inštancie mal za nesporné, že žalobkyne sa nezúčastnili na schôdzi 22.07.2020, teda sa
nezúčastnili ani hlasovania na tejto schôdzi. Nemohli preto byť prehlasovanými vlastníčkami, nevzniklo
im teda právo v zmysle § 14a ods. 8 zák. č. 182/1993 Z. z. domáhať sa určenia neplatnosti uznesenia
prijatého hlasovaním všetkých vlastníkov, a teda nemali aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby. V

zmysle judikatúry najvyšších súdnych autorít, ak zákon výslovne priznáva aktívnu vecnú legitimáciu k
podaniužalobyprehlasovanémuvlastníkovi,takoutoosoboujelenvlastník,ktorýsazúčastnilhlasovania
o spochybňovanom rozhodnutí vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a neuspel
(teda hlasoval proti, bol však prehlasovaný väčšinou tvorenou inými vlastníkmi). Z uvedeného vyplýva,
že vlastník, ktorý sa nezúčastní zhromaždenia vlastníkov a svojím postojom nijako nesignalizuje

ostatným vlastníkom, že s rozhodnutím nesúhlasí, ťažko môže byť považovaný za prehlasovaného
vlastníka a nie je preto osobou, ktorá by následne mohla prijaté rozhodnutie spochybniť. Žalobkyne sa
napádaného hlasovania nezúčastnili, teda na podanie žaloby v rozsahu petitu žaloby nie sú aktívne
vecne legitimované.

6. Ďalší dôvod pre zamietnutie žaloby súd prvej inštancie videl v tom, že z dôvodu, že hlasovaním prijaté
rozhodnutia zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, potom aj predmetná
žaloba musí smerovať proti všetkým ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome bez
ohľadu na to, či boli prítomní na schôdzi, na ktorej sa prijalo predmetné rozhodnutie a ako hlasovali(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/133/2018, zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 37/2020, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.
ÚS 194/2012). Vzhľadom na uskutočnené zmeny vo vlastníctve popísaných nehnuteľností nie je teda

vo veci pasívne vecne legitimovaný žalovaný 1/ (už nie je vlastník) a noví vlastníci, I. C., M. F. a B. N.
O. v spore účastní nie sú.

7. Pre nedostatok aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie preto súd prvej inštancie žalobu zamietol a
uplatnenými námietkami žalobkýň sa nezaoberal.

8. Súd prvej inštancie tiež poukázal na to, že spor vznikol v zásade z dôvodu, že správca PS - DC s.r.o.
bol podľa žalobkýň nesprávnym postupom zamenený za správcu P-DOMILIM PLUS 1 s.r.o. V súčasnej
dobe je správcom bytového domu spoločnosť PS - DC s.r.o., preto nie je zrejmé, z akých dôvodov
žalobkyne zotrvali na podanej žalobe.

9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 257 CSP tak, že
úspešným žalovaným nárok na náhradu trov konania voči žalobcom nepriznal, keď na strane žalobkýň
vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa videl v tom, že v čase
podania žaloby bol vlastnícky stav bytového domu iný ako v čase rozhodovania vo veci, a v priebehu
konania v danom bytovom dome bolo prijaté nové rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov

ohľadne správcu bytového domu. Uvedenú skutočnosť nemohli žalobkyne v čase podávania žaloby
(ktorej lehota je prísne stanovená zákonodarcom) predvídať. Zamietnutie žaloby nie je len odrazom
neúspechu žalobkýň v tomto smere, ale je aj odrazom postupu vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v priebehu súdneho konania. Uvedená skutočnosť, nové hlasovanie vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, nie je skutočnosťou, ktorú by zapríčinili výlučne žalobkyne, dané rozhodnutie ohľadne

správcu domu bolo prijaté väčšinou hlasov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v priebehu konania.
Všetky uvedené skutočnosti nastali až po podaní žaloby, z uvedeného dôvodu mal súd prvej inštancie
za to, že je spravodlivé, aby si každá strana sporu znášala svoje trovy konania samostatne.

10. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobkyne prostredníctvom právneho zástupcu,

ktoré žiadali, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom
rozsahu vyhovie, alternatívne, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Ako odvolací dôvod uviedli ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. V odvolaní namietali, že súd
rozhodolvrozporesozásadouformálnejpravdy,nerešpektovalzáväznýprávnynázorodvolaciehosúdu,
čím porušil právo žalobkýň na spravodlivý súdny proces. Citovali ust. § 151 ods. 1, 2 CSP, v súvislosti

s čím poukázali na to, že už v žalobe podanej dňa 17.03.2021 tvrdili, že až dňa 28.01.2021 sa na základe
listu správcu administratívnej budovy PS – DC, s.r.o. dozvedeli, že dňa 22.07.2020 sa mala uskutočniť
schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov administratívnej budovy, ktorá sa však preukázateľne
nikdy neuskutočnila a doručená zápisnica z údajnej schôdze zo dňa 22.07.2020 je sfalšovaná. Žalobu
podali v zákonnej trojmesačnej lehote od momentu, kedy sa o údajnom výsledku hlasovania na fiktívnej

schôdzi vlastníkov dozvedeli, v súlade s ust. § 14a ods. 11 zákona o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov. Žalovaní v priebehu celého konania ich skutkové tvrdenia nepopreli, uvedené tvrdenia boli
teda v konaní nesporné. Toto potvrdil napokon aj Krajský súd v Trenčíne v uznesení zo dňa 31.05.2024,
sp. zn. 27Co/33/2021. V rozpore so zákonom a záväzným právnym názorom odvolacieho súdu však
súd na pojednávaní dňa 21.12.2021 vyslovil záver, že sporným je v konaní otázka, kedy sa žalobkyne

o výsledku schôdze vlastníkov dozvedeli. Súd ju naviac sporoval len na základe mylnej domnienky,
že na falošnej zápisnici o schôdzi vlastníkov zo dňa 22.07.2020 je uvedené, že jej výsledok bude
zverejnený na obvyklom mieste, čo však žalobkyne v dôsledku nezverejnenia aj kvalifikovane popreli. V
podaní zo dňa 22.12.2023 preto poukázali, že právny záver súdu (ktorý sporuje nespornú skutočnosť)
je nezákonný, v hrubom rozpore s princípmi formálnej pravdy, kontradiktórnosťou konania a zásadou

hospodárnosti konania a opakovane vo veci žiadali, aby súd rozhodol v súlade s ust. § 151 ods. 1,
2 CSP, teda aby žalobe v celom rozsahu vyhovel. Na námietky žalovaných, teda že z akého dôvodu
v prejednávanom prípade neplatí ust. § 151 ods. 1, 2 CSP, im súd v napadnutom rozhodnutí nedal
žiadnu odpoveď a odignoroval zásadnú otázku, na ktorú bol povinný dať odpoveď, čím jeho rozhodnutie
nespĺňa zákonné náležitosti riadneho odôvodnenia a zakladá vadu zmätočnosti a nepreskúmateľnosti

napadnutého rozhodnutia. Tým je naplnený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP,
a zároveň tým, že súd konal v hrubom rozpore s § 151 ods. 1, 2 CSP, naplnil aj odvolací dôvod podľa
§ 365 ods. 1 písm. h) CSP.11. Za nesprávne právne posúdenie veci považovali nesprávnu interpretáciu § 14a ods. 11 zákona
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov súdom prvej inštancie. Uviedli, že uvedené zákonné
ustanoveniejednoznačnestanovujedverôzneprekluzívnelehotynapodaniežalobypreprehlasovaných

spoluvlastníkov, a to 1/ tridsaťdňovú lehotu od konania schôdze pre vlastníka, ktorý sa schôdze zúčastnil
a bol na nej ostatnými vlastníkmi prehlasovaný a 2/ trojmesačnú lehotu od momentu dozvedenia sa
o výsledku schôdze pre vlastníka, ktorý sa o konaní schôdze z objektívnych príčin nemohol dozvedieť.
Práve druhá alternatíva sa týka ich, žalobkýň. Súd však v bode 16 napadnutého rozhodnutia uviedol, že
sa nezúčastnili na schôdzi 22.07.2020, teda sa nezúčastnili ani hlasovania na tejto schôdzi, nemohli byť

preto prehlasovanými vlastníčkami a nevzniklo im teda právo v zmysle § 14a ods. 8 zák. č. 182/1993 Z.
z. domáhať sa určenia neplatnosti uznesenia prijatého hlasovaním všetkých vlastníkov, a teda nemali
aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby. S týmto citovaným právnym záverom súdu nesúhlasia,
považujú ho za nezákonný a priam až absurdný, nakoľko je úplným popretím doslovného znenia ust.
§ 14a ods. 11 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Toto ustanovenie im jednoznačne
poskytuje právo podať žalobu do troch mesiacov od momentu, kedy sa dozvedeli o údajnom konaní

schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Je nepochopiteľné, že súd v napadnutom rozhodnutí
rozhodol, ako by bolo preukázané, že dňa 22.07.2020 sa konala schôdza vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, keď v konaní je po vykonanom dokazovaní nesporné, že žiadna schôdza sa nekonala
a zápisnica o jej priebehu je sfalšovaná, teda len predstiera, že sa nejaká schôdza konala. Pokiaľ by
predmetný záver súdu bol súdmi akceptovaný a prevedený do praxe, potom by nebolo možné domáhať

sa súdnej ochrany proti žiadnej sfalšovanej zápisnici o schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
ktorá sa v skutočnosti ani neudiala. Namietali, že takúto „dieru“ zákon v sebe neobsahuje.

12. Žalovaní sa k odvolaniu žalobkýň písomne nevyjadrili.

13. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

14. Podľa § 14 ods. 1, 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, účinného

ku dňu 22.07.2020, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať
sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú
správy domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov,
príslušenstva a pozemku zastavaného domom alebo priľahlého pozemku. Rozhodnutia vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome sa prijímajú na schôdzi vlastníkov alebo písomným hlasovaním; na

účely rozhodovania vlastníkov sa za schôdzu vlastníkov považuje aj zhromaždenie.

15. Podľa § 14a ods. 1, 2, 3, 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,
účinného ku dňu 22.07.2020, schôdzu vlastníkov zvoláva správca alebo rada podľa potreby, najmenej
raz za kalendárny rok, alebo keď o to požiada aspoň štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov

v dome alebo predseda. Termín konania schôdze vlastníkov musí byť určený tak, aby sa jej mohol
zúčastniť čo najväčší počet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Písomné hlasovanie
vyhlasuje správca alebo rada podľa potreby, alebo keď o to požiada aspoň štvrtina vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome alebo predseda. O písomnom hlasovaní môžu rozhodnúť vlastníci bytov
a nebytových priestorov v dome aj hlasovaním na schôdzi vlastníkov. Schôdza vlastníkov alebo začiatok

písomného hlasovania sa musí uskutočniť do 15 dní od doručenia žiadosti predsedu alebo aspoň štvrtiny
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Ak správca alebo rada v tomto termíne nekoná alebo
saradapodľa§7cods.6nezriaďuje,právozvolaťschôdzuvlastníkovalebovyhlásiťpísomnéhlasovanie
má aspoň štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo predseda. Termín, miesto a
program schôdze vlastníkov alebo termín, miesto a otázky písomného hlasovania musia byť vlastníkom

bytov a nebytových priestorov v dome oznámené najneskôr sedem dní vopred. Oznámenie o schôdzi
vlastníkov alebo oznámenie o písomnom hlasovaní musí byť v listinnej podobe doručené každému
vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome, ak zmluva o spoločenstve alebo zmluva o výkone
správy neurčí iný spôsob doručenia. Oznámenie o schôdzi vlastníkov alebo písomnom hlasovaní musí
byť doručené správcovi alebo predsedovi, ak sa ich rozhodovanie dotýka. Schôdzu vlastníkov vedie

predseda alebo správca, ak vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome nerozhodli inak. Zo schôdze
vlastníkovalebozpísomnéhohlasovaniamusíbyťvyhotovenázápisnica,ktorúspíšesprávca,predseda,
člen rady, zástupca vlastníkov alebo zvolený vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome a podpíšu
ju overovatelia. Prílohou zápisnice je originál prezenčnej listiny alebo hlasovacej listiny s priloženýmisplnomocneniamiavyjadrenieoverovateľa,ktorýjuodmietolpodpísať.Zápisnicamusíobsahovaťnajmä
a) termín a miesto konania schôdze vlastníkov alebo písomného hlasovania, b) odsúhlasený program
schôdze vlastníkov a výsledky hlasovania k jednotlivým bodom programu, c) znenie prijatých rozhodnutí

schôdze vlastníkov, d) iné skutočnosti, o ktorých rozhodli vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome
na schôdzi vlastníkov, e) otázky písomného hlasovania a jeho výsledky, f) meno, priezvisko a podpisy
predsedajúceho, zapisovateľa a overovateľov.

16. Podľa § 14a ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, účinného

ku dňu 22.07.2020, zápisnicu a výsledok hlasovania schôdze vlastníkov alebo písomného hlasovania
musí zverejniť ten, kto schôdzu vlastníkov zvolal alebo vyhlásil písomné hlasovanie, a to do siedmich dní
od konania schôdze vlastníkov alebo od skončenia písomného hlasovania spôsobom v dome obvyklým;
oznámenie o výsledku hlasovania musí obsahovať dátum jeho zverejnenia. Spôsob zverejňovania, ktorý
sa považuje v dome za obvyklý, si vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome upravia v zmluve o
spoločenstve alebo zmluve o výkone správy. Ak aspoň štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov

v dome zvolala schôdzu vlastníkov alebo vyhlásila písomné hlasovanie, originál zápisnice a výsledok
hlasovania schôdze vlastníkov alebo výsledok písomného hlasovania musí predsedovi spoločenstva
alebosprávcovidoručiťpoverenýzástupcavlastníkovbytovanebytovýchpriestorovvdomedosiedmich
dní od konania schôdze vlastníkov alebo od skončenia písomného hlasovania.

17. Podľa § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, účinného
ku dňu 22.07.2020, prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť
sa do 30 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká.
Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má
právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od oznámenia výsledku hlasovania, inak jeho právo

zaniká.

18. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

19. Z ust. § 151 CSP vyplýva, že skôr ako súd v sporovom konaní pristúpi k vykonávaniu dôkazov,
identifikuje, ktoré skutkové tvrdenia strán sú sporné a ktoré sú nesporné. Táto klasifikácia má pre ďalší
procesný postup súdu zásadný význam. Ak sú skutkové tvrdenia strán sporné, je totiž povinnosťou súdu
vyhodnotiť ich pravdivosť na základe vykonaných dôkazov. V sporovom konaní však súd nevykonáva

dôkazy na preukázanie nesporných skutkových tvrdení. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako
zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí. Identifikácia, či je skutkové tvrdenie
strany sporné alebo nesporné, sa vykoná podľa toho, či bolo tvrdenie účinne popreté protistranou. Iba
účinne popreté skutkové tvrdenie sa považuje za sporné. Nespornosť skutkového tvrdenia je daná buď
de facto alebo de iure. De facto je skutkové tvrdenie nesporné, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé,

alebo ak protistrana uvedie rovnaké skutkové tvrdenie. De iure je skutkové tvrdenie nesporné, ak sa
aplikuje právna domnienka uvedená v § 151 ods. 1. Podľa tejto domnienky platí, že skutkové tvrdenie
je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec (ak sa k tvrdenej skutočnosti nevyjadrila), alebo ak ho
síce poprela, avšak neúčinne. Z ust. § 151 CSP vyplýva, že stranu sporu zaťažuje procesné bremeno
popretia skutkových tvrdení protistrany, ktoré musí byť výslovné. Nepostačuje iba všeobecné vyhlásenie

(napr. o tom, že žaloba je úplne nedôvodná), z ktorého by bolo možné vyvodiť iba konkludentný nesúhlas
strany so skutkovým stavom tvrdeným protistranou.

20. V preskúmavanej veci žalobkyne už v žalobe tvrdili, že žiadnej schôdze vlastníkov bytov
a nebytových priestorov, ktorá sa mala konať dňa 22.07.2020 sa nezúčastnili, zápisnicu z údajnej

schôdze zo dňa 22.07.2020 považujú za falošnú. Preto nemohlo dôjsť ani k prijatiu rozhodnutia
o odvolaní spoločnosti PS – DC s.r.o. z funkcie správcu, v čom spočíva základ ich argumentácie
o neplatnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Tvrdili, že nemali žiadnu vedomosť
o uvedenej schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov, nebolo im doručené oznámenie o jej
konaní a ani pozvánka, nebol im oznámený program schôdze, čím im bolo znemožnené zúčastniť sa

jej, neboli im oznámené výsledky hlasovania a nikdy sa nestalo, že by obsah zápisnice bol vyvesený na
obvyklom mieste. Tvrdili, že o tom, že sa schôdza konala a o výsledkoch hlasovania sa dozvedeli až dňa
28.01.2021 od „doterajšieho správcu“, ktorý im oznámil požiadavku „nového správcu“ na predloženie
dokladov zo dňa 26.01.2021.21. Tieto tvrdenia žalobkýň v konaní neboli žalovanými popreté. Vo vyjadrení k odvolaniu proti uzneseniu
súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh žalobkýň na nariadenie neodkladného opatrenia a ktoré ako

jediné žalovaní v tomto konaní predložili, sa žalovaní k tomuto tvrdeniu žalobkýň a ani k všeobecnej
otázke, kedy boli žalobkyniam oznámené výsledky hlasovania, nevyjadrili, tvrdenia žalobkýň nepopreli
a neuviedli vlastný opis skutkových okolností. Taktiež počas celého konania pred súdom prvej
inštancie neuviedli vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, iba na pojednávaní dňa 21.
decembra 2023 právny zástupca žalovaných uviedol, že navrhuje žalobu zamietnuť s tým, že rozporuje

v celom rozsahu tvrdenia zo žaloby. Takéto vyjadrenie však v zmysle vyššie uvedeného, nemožno
považovať za popretie skutkových tvrdení žalobkýň v zmysle ust. § 151 CSP.

22. Tvrdenia žalobkýň, že im bolo znemožnené zúčastniť sa schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, ktorá sa mala konať dňa 22.07.2020 tým, že sa nedozvedeli o jej konaní a že im neboli
oznámené výsledky hlasovania, preto treba považovať za nepopreté skutkové tvrdenia žalobkýň

v zmysle ust. § 151 CSP, teda za nesporné.

23. Z uvedeného následne vyplýva aj aktívna legitimácia žalobkýň v tomto konaní. Z ust. § 14a ods.
8 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, účinného ku dňu 22.07.2020
vyplýva, že prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytových priestorov v dome má právo obrátiť sa do 30

dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa
vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo
obrátiť sa súd najneskôr do troch mesiacov od oznámenia výsledku hlasovania, inak jeho právo zaniká.
Z druhej vety citovaného zákonného ustanovenia vyplýva oprávnenie vlastníkov bytov alebo nebytových
priestorov obrátiť sa na súd, čo sa týka nielen tých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí boli

prehlasovaní, ale aj tých, ktorí sa nemohli o výsledkoch hlasovania dozvedieť. Tak ako bolo uvedené
vyššie, z nepopretých skutkových tvrdení žalobkýň vyplýva, že tieto sa o výsledku hlasovania, ktoré sa
malo uskutočniť dňa 22.07.2020 nemohli dozvedieť, keďže tvrdili, že nemali žiadnu vedomosť o schôdzi
vlastníkov bytov a nebytových priestorov, nebolo im doručené oznámenie o jej konaní a ani pozvánka,
neboli im oznámené výsledky hlasovania a obsah zápisnice nebol vyvesený na obvyklom mieste, preto

im nepochybne svedčí aktívna legitimácia v zmysle ust. § 14a ods. 8 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov, účinného v rozhodnom čase, obrátiť sa na súd, aby vo veci rozhodol,
teda ich aktívna vecná legitimácia v danej veci je daná.

24. Súd prvej inštancie tak nerozhodol správne, keď žalobu žalobkýň zamietol pre nedostatok aktívnej

vecnej legitimácie vysloviac názor, že žalobkyne neboli prehlasovanými vlastníčkami, a preto im
nevzniklo právo v zmysle § 14a ods. 8 zák. č. 182/1993 Z. z., účinného v rozhodnom čase, domáhať sa
určenia neplatnosti uznesenia prijatého hlasovania všetkých vlastníkov.

25. Potiaľ boli odvolacie námietky žalobkýň dôvodné.

26. Súd prvej inštancie však žalobu zamietol aj pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, z dôvodu, že
predmetná žaloba, ktorou je určenie neplatnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v predmetnej nehnuteľnosti, musí smerovať proti všetkým ostatným vlastníkom bytov a nebytových
priestorov v dome bez ohľadu na to, či boli prítomní na schôdzi, na ktorej sa prijalo predmetné

rozhodnutie a ako hlasovali (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/133/2018, uverejnené v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 37/2020, uznesenie Ústavného súdu
SR sp. zn. IV. ÚS 194/2012). V posudzovanej veci, vzhľadom na uskutočnené zmeny vo vlastníctve
popísaných nehnuteľností, súd prvej inštancie dospel k záveru, že v predmetnej veci nie je pasívne
vecne legitimovaný žalovaný 1/ (P – DOMILIM, s.r.o.) a noví vlastníci, I. C., M. F. a B. N. O. v spore

účastní nie sú.

27. Tento záver súdu prvej inštancie, ktorý bol druhým z dôvodov pre zamietnutie žaloby žalobkýň,
žalobkyne svojím odvolaním nenapadli, neuviedli žiadne námietky, ktorými by namietali správnosť týchto
záverov provoinštančného súdu, alebo preukázali opak. Odvolací súd sa s názorom súdu prvej inštancie

o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie stotožnil. Vzhľadom na skutočnosť, že prijaté rozhodnutia
zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome v zmysle ust. § 14a ods. 10 (predtým
§ 14a ods. 7) zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, potom aj žaloba podľa
ust. § 14a ods. 11 (predtým § 14a ods. 8 citovaného zákona) musí smerovať proti všetkým ostatnýmvlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome bez ohľadu na to, či boli prítomní na zhromaždení
(schôdzi), na ktorej sa prijalo predmetné rozhodnutie, resp. je irelevantné ako hlasovali. Ak by to tak
nebolo a žaloba by smerovala iba voči niektorým z vlastníkov, rozsudok súdu by nebol vykonateľný,

pretože by nezaväzoval všetky subjekty, ktoré by podľa práva zaväzovať mal (§ 228 ods. 1 CSP).
Z obsahu spisu pritom vyplýva, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie vo veci už vecne pasívne
legitimovaný nebol žalovaný 1/ P – DOMILIM, s.r.o., ktorý už nebol vlastníkom, resp. spoluvlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti a súčasne v čase rozhodovania súdu prvej inštancie boli novými vlastníkmi I.
C., M. F. a B. N. O., ktorí v spore žalovanými neboli.

28. Pokiaľ preto súd prvej inštancie žalobu zamietol pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie v konaní,
rozhodol správne.

29. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

30. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP tak, že žalovaným, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní, nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, nakoľko si v konaní náhradu týchto trov neuplatnili a trovy konania im nevyplývajú
ani z obsahu spisu.

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).