Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, June 25, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Svk/25/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200267
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:7020200267.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána

Trenčana a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej
veci žalobcu (v kasačnom konaní sťažovateľ): COMPCAR, s.r.o., so sídlom: Slovenská 65, 080 01
Prešov, IČO: 31 706 843, právne zastúpeného: advokátom JUDr. Marekom Tkáčom, so sídlom Nám.
sv. Martina 39, 082 71 Lipany, IČO: 42 226 651, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, za účasti:
Mesto Košice, Tr. SNP 48/A, 040 11 Košice, IČO: 00 691 135, právne zastúpeného: Advokátska
kancelária JUDr. Ján Tokár spol. s.r.o. so sídlom Werferova 1, 040 11 Košice, IČO: 36 721 981, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP5-2020/012463/SUC, č. k. Xo 1/2020

z 06. februára 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach
sp. zn. KE-8S/62/2020 z 20. júna 2024, ECLI:SK:SpSKE:2024:7020200267.3, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Žalobca sa v správnom konaní domáhal na Okresnom úrade Košice, katastrálnom odbore (ďalej len
„prvostupňový správny orgán“) návrhom opravy chyby v katastrálnom operáte - údajov v katastrálnom

operáte v zmysle § 59 ods. 2 písm. a) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o
zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“) a súčasne žiadal
v zmysle § 59 ods. 2 písm. d) tohto zákona zrušiť zápis vlastníckeho práva Mesta Košice vykonaný
záznamom Z-516/2015. Odôvodnil to v prvom rade tým, že rozsudok Okresného súdu Košice II č. k.
18C/156/2012-260 z 26.02.2013 o určení vlastníckeho práva (ďalej len „rozsudok o určení vlastníckeho
práva“) ako verejná listina, na ktorej podklade bolo zapísané vlastnícke právo mesta Košice k tam
identifikovaným nehnuteľnostiam pôvodne zapísaným na LV č. XXXX, stratil svoju právoplatnosť jej

odložením priamo zo zákona (§ 415 ods. 2 Civilného sporového poriadku), a teda aj spôsobilosť
byť podkladom na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Uvedené odvodzoval od
skutočnosti, že došlo k povoleniu obnovy konania o určenie vlastníctva dotknutých nehnuteľností, a
to rozsudkom Okresného súdu Košice II č. k. 20C/591/2015-172 z 24.11.2017 (ďalej len „rozsudok o
povolení obnovy konania“), potvrdeným v odvolacom konaní rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
č. k. 11Co/1142018-255, pričom tento má predstavovať podklad pre opätovné zapísanie žalobcu ako
vlastníka sporných nehnuteľností. K obnove konania došlo na základe rozsudku Európskeho súdu pre

ľudské práva č. 25132/13 zo dňa 09.06.2015 (ďalej len „rozsudok ESĽP“).
2. Zároveň v druhej časti návrhu namietal nesprávnosť zápisu (pôvodného) rozsudku o určení
vlastníckeho práva, pričom vytýkal nezrovnalosti, resp. rozpor medzi označením listu vlastníctva vovýroku rozsudku, uvedením výmer pozemkov, špecifikáciou registra parciel vo výroku rozsudku a údajmi
katastrálneho operátu.
3. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. X-156/2019-Kol z 18.11.2019 (ďalej len „prvostupňové

rozhodnutie“) dospel k záveru, že nie je dôvod na vykonanie navrhovanej opravy spočívajúcej v
opätovnom zápise vlastníckeho práva navrhovateľa k dotknutým pozemkom a návrh žalobcu zamietol.
4. Z hľadiska naplnenia skutkovej podstaty v zmysle § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona uviedol,
že preskúmavanie záznamu č. Z-516/2015 z hľadiska súladnosti údajov o dotknutých nehnuteľnostiach
uvedených v rozsudku o určení vlastníckeho práva s údajmi katastra nehnuteľností zapísanými na

základe onoho rozsudku už bolo predmetom konania o oprave chyby v katastrálnom operáte v roku
2015.
5. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že konanie o oprave chyby č. X-101/2015 bolo právoplatne
ukončené dňa 18.09.2015 po potvrdzujúcom rozhodnutí odvolacieho orgánu, pričom následne boli
parcelné čísla, výmera a druh pozemkov zmenené v dôsledku geometrického plánu predloženého spolu
so žiadosťou o zápis stavby električkových tratí UČS 08 a 09. Prvostupňový správny orgán v nadväznosti

na uvedené skutočnosti uzavrel, že údaje o nehnuteľnostiach evidovaných v liste vlastníctva, o ktorých
pojednávalrozsudok,užtedabolimedzičasomdotknutézápisomstavby-električkovýchtratí,vdôsledku
čoho došlo k zmene v parcelných číslach, výmerách a druhoch pozemkov, čo z povahy veci vylučuje
vykonanie prípadnej opravy chyby podľa § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona. Zároveň v tejto
súvislosti podotkol, že skúmať súladnosť a opravovať prípadný nesúlad s listinami možno v konaní o

oprave chyby v katastrálnom operáte, len pokiaľ sa jedná o platné (v zmysle aktuálnosti) údaje katastra.
6. Zdôraznil, že správny orgán pri zápise rozhodnutia súdu do katastra nehnuteľností neskúma vecnú
správnosť súdneho rozhodnutia a ani neposudzuje jeho súladnosť so zákonom, ale len, či rozhodnutie
vychádza z údajov katastra nehnuteľností podľa § 42 katastrálneho zákona. Platná právna úprava
obsiahnutá v § 36a katastrálneho zákona upravuje postup správneho orgánu pri zápise súdneho

rozhodnutia, ktoré nevychádza z údajov katastra nehnuteľností.
7. V danej súvislosti objasnil, že číslo listu vlastníctva uvedené vo výroku rozsudku nie je záväzným
údajom, a preto rozpor medzi týmto údajom uvedeným vo verejnej listine a v súbore informácií katastra
nie je prekážkou zápisu, zvlášť za situácie, keď v odôvodnení rozsudku o určení vlastníckeho práva je
tento údaj niekoľkokrát uvedený správne. Rovnaké platí aj vo vzťahu k absencii špecifikácie registra

parciel vo výroku rozsudku, ktorý je však bezpečne identifikovateľný z jeho odôvodnenia.
8. Prvostupňový správny orgán sa v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia vysporiadal aj s
rozsudkom o povolení obnovy konania z hľadiska jeho účinkov na vykonané zápisy v katastri
nehnuteľností, ako aj z hľadiska jeho spôsobilosti na zápis do katastra podľa § 36 katastrálneho zákona.
Skonštatoval, že v čase zápisu rozsudku o určení vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol

predmetný rozsudok právoplatnou verejnou listinou a spĺňal podmienky listiny spôsobilej na zápis
do katastra. Skutočnosť, že neskorším vydaním rozsudku o povolení obnovy konania bola jeho
právoplatnosť odložená, nespôsobuje automaticky stratu účinkov právoplatnosti od počiatku. Rozsudok
o povolení obnovy konania spôsobuje odklad právoplatnosti rozsudku o určení vlastníckeho práva
ex nunc. Tým je do určitej miery oslabovaný princíp materiálnej publicity zápisu vlastníckeho práva

titulom rozsudku o určení vlastníckeho práva. K signalizácii skutočností, ktoré sa dotýkajú zmluvnej
voľnostinositeľavecnéhoprávazapísanéhovkatastrinehnuteľností,aleboktorýmijeoslabovanýprincíp
materiálnej publicity existujúcich zápisov, slúži inštitút poznámky, a teda povolenie obnovy konania je
potrebné vyznačiť do katastra nehnuteľností poznámkou.
9. Popri už uvedenom zdôraznil, že konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte má zásadne

nesporový charakter a nenahrádza ani nemôže nahrádzať rozsudok súdu vo veci určenia práva k
nehnuteľnostiam.
10. Žalovaný rozhodnutím č. OU-KE-OOP5-2020/012463/SUC, č. k. Xo 1/2020 zo 06.02.2020 (ďalej
aj „napadnuté rozhodnutie“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2 zákona o správnom
konaní zamietol odvolanie žalobcu. Dospel k záveru, že v predmetnej veci nie sú splnené podmienky

na opravu chyby podľa § 59 ods. 2 písm. a) a d) katastrálneho zákona.
11. V súvislosti s návrhom na opravu chyby v zmysle § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona dospel na
rozdiel od prvostupňového správneho orgánu k záveru, že zmena v evidencii dotknutých nehnuteľností
(v dôsledku zápisu stavby na nich stojacich) neznamená zmenu skutkového stavu v predmetnej veci,
iba zmenu v identifikácii predmetu konania. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že konanie o oprave

chyby z roku 2015, resp. rozhodnutia v ňom prijaté tvoria prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre
časť konania o oprave chyby týkajúcu sa skúmania správnosti zápisu rozsudku o určení vlastníckeho
práva. Odvolacími námietkami žalobcu v tomto ohľadne sa preto nezaoberal.12. V súvislosti s obsahom druhej časti návrhu zdôraznil, že predložené rozsudky súdov o povolení
obnovy konania o určení vlastníckeho práva nie sú súčasťou katastrálneho operátu a ide o nové listiny
predložené na zápis do katastra nehnuteľností. Vzhľadom na uvedené nemožno v rámci konania o

oprave chyby v katastrálnom operáte skúmať a posudzovať správnosť údajov katastra na základe
listín, ktoré neboli podkladom pre zápis platných údajov o nehnuteľnostiach a právach k nim a nie sú
súčasťou katastrálneho operátu. Zápis nových údajov o nehnuteľnostiach a právach k nim, ktorý má byť
vykonaný na podklade doručeného, ale ešte nezapísaného súdneho rozhodnutia, sa vykonáva formou
záznamu, resp. poznámky, nie formou opravy chyby v katastrálnom operáte. Objasnil, že rozhodnutie

súdu môže byť titulom na zápis poznámky v katastri nehnuteľností práve vtedy, ak predmetom súdneho
rozhodnutianiejevznik,zmenaalebozánikprávknehnuteľnostiam,aleinéprávneskutočnostisúvisiace
s nehnuteľnosťami alebo právami k nej (napr. prebiehajúce súdne konanie, exekučné konanie, daňové
exekučné konanie, výkon záložného práva, duplicita vlastníctva a pod.).
13. Skonštatoval, že správny orgán nie je oprávnený v tomto konaní skúmať rozsudok o povolení obnovy
konania z hľadiska jeho spôsobilosti na zápis do katastra nehnuteľností ani zaoberať sa argumentáciou

oboch účastníkov konania, týkajúcou sa právnych účinkov tejto listiny na aktuálny zápis v katastri
nehnuteľností s tým, že zápis rozsudku o povolení obnovy konania sa rieši pod konaním č. P 929/2019.
14. Po posúdení spisového materiálu zároveň skonštatoval, že prvostupňový správny orgán zistil v
konaní správne a úplne skutkový stav, ktorý v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia podrobne opísal
a právne posúdenie veci náležite vysvetlil. Aj keď z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé,

že v niektorých čiastkových otázkach mal odvolací orgán iný názor ako prvostupňový správny orgán, v
merite veci sa stotožnil s jeho právnym záverom o nesplnení zákonných podmienok pre opravu chyby v
katastrálnomoperátepodľa§59ods.2pís.a)ad)katastrálnehozákona.Žalovanývyzdviholskutočnosť,
že konanie o oprave chyby je zásadne nesporové konanie, v ktorom okresný úrad, katastrálny odbor
nie je oprávnený skúmať a posudzovať hmotnoprávny vzťah medzi účastníkmi konania, pretože by

tým zasiahol do výlučnej právomoci civilného súdu. V tomto konaní správny orgán skúma platné,
aktuálne údaje katastra nehnuteľností z hľadiska ich súladu s príslušnými relevantnými listinami, na
podkladektorýchbolitietoúdajedokatastranehnuteľnostízapísané.Uzavrel,ževposudzovanejvecibol
jednoznačne preukázaný súlad platných údajov katastra nehnuteľností s príslušnými listinami uloženými
v zbierke listín.

II. Konanie pred správnym súdom

15. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd
v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) a navrhol jeho zrušenie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím
a vrátenie veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne

posúdenie zo strany konajúcich správnych orgánov, ako aj nedostatočné zistenie skutkového stavu na
riadne posúdenie veci a v neposlednom rade nepreskúmateľnosť rozhodnutí.
16. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú.
17. V prvom rade sa zaoberal námietkou žalobcu o tom, že žalovaný potvrdil rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu aj napriek tomu, že mal v niektorých čiastkových otázkach iný

názor, a tým pádom mal vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na nové rozhodnutie vo
veci a umožniť žalobcovi vyjadriť sa k zmenenému skutkovému stavu, a nie ho zmeniť. Správny
súd reflektujúc relevantnú časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v tejto súvislosti vyzdvihol
konštatovanie žalovaného o tom, že prvostupňový správny orgán správne a úplne zistil skutkový stav,
ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne opísal a nebolo potrebné v rámci zistenia a posúdenia

skutkového stavu nič meniť ani doplniť.
18. Správny súd v tejto súvislosti podotkol, že pokiaľ ide o právne posúdenie veci, žalovaný explicitne
uviedol, že odlišné hodnotenie právneho významu niektorých jednotlivých skutočností nemalo vplyv na
vecnú správnosť prvostupňového rozhodnutia, a preto nebol dôvod, aby rozhodnutie zrušil. Správny
súd mal za to, že v prejednávanej veci bolo podstatným, že žalovaný sa stotožnil s kľúčovým právnym

záverom vo veci a to, že neboli naplnené zákonné podmienky pre opravu chyby v katastrálnom operáte
podľa § 59 ods. 1 písm. a) a d) katastrálneho zákona, a z tohto dôvodu neexistoval dôvod na zrušenie
rozhodnutia a vrátenie veci správnemu orgánu prvého stupňa na nové konanie. Podľa názoru správneho
súdu žalovaný postupoval v intenciách svojich právomocí podľa § 59 ods. 1 a 2 zákona o správnom
konaní.

19. V rámci teoretických východísk posudzovanej veci zdôraznil, že oprava chýb katastra je špecifickým
právnym inštitútom, ktorého účelom je zabezpečenie súladu medzi skutkovým a právnym stavom, a tým
i zabezpečenie právnej istoty a zákonnosti. Predpokladom vykonania opravy chyby v operáte katastra
nehnuteľností správou katastra podľa § 59 ods. 1 katastrálneho zákona je zistenie, či už na základenávrhu alebo z úradného postupu, že údaje katastra sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou
listinnou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov
katastra. Predmetom konania o oprave chyby nemôže byť posudzované konanie a rozhodovanie o

vkladevlastníckehoprávanazákladelistinyavtomtokonanínemôžubyťposudzovanéanipochybeniav
postupe správy katastra vo vkladovom konaní, z ktorých dôvodov predmetom konania podľa § 59 a nasl.
katastrálneho zákona nie je a nemôže ani byť obnova stavu údajov katastra pred zápisom rozhodnutí
o povolení návrhov na vklad vlastníckeho práva.
20. Stotožnil sa so žalovaným v závere o tom, že rozhodnutie vo veci opravy chyby v katastrálnom

konaní nenahrádza a ani nemôže nahrádzať rozsudok súdu vo veci určenia práva alebo právneho
vzťahu k nehnuteľnostiam. Odkazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. februára 2008, sp. zn.
1 Sžo 80/2007 konštatoval, že účelom konania o oprave chýb nie je riešiť vlastnícky spor, riešenie
ktorého patrí do výlučnej právomoci súdu. Citujúc rozsudok Nejvyššího soudu Českej republiky sp. zn.
22Cdo/1840/2003 zo dňa 03.01.2005 doplnil, že opravou chýb sa nemení právny vzťah k nehnuteľnosti.
Právne vzťahy nemôžu byť dotknuté na základe revízie údajov katastra, opravou chýb v katastrálnom

operáte ani obnovou katastrálneho operátu, pokiaľ ich zmena nie je doložená listinou. Zákon má na mysli
listinu, z ktorej vyplýva existencia právnych skutočností, ktoré majú za následok vznik, zmenu alebo
zánik právnych vzťahov.
21. V súvislosti s uvedeným správny súd poukázal na to, že prípadnú zmenu alebo zrušenie zápisu
vlastníckeho práva tak, ako to prezentuje žalobca a chce dosiahnuť prostredníctvom inštitútu opravy

chyby v katastrálnom konaní, je možné dosiahnuť len vo vkladovom konaní. Keďže v danom prípade
sa vedie sporové konanie o určenie vlastníckeho práva na Mestskom súde v Košiciach, právomocou
vyslovovať určenie, či tu právo je alebo nie je, disponuje súd v civilnom sporovom konaní, a to na základe
určovacej žaloby.
22. Správny súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že v tomto prípade nebolo možné vyhovieť

návrhu žalobcu na opravu chyby v katastrálnom operáte a opraviť postupom podľa § 59 ods. 1 KZ,
pretože k tomu neboli splnené zákonné podmienky.
23. V súvislosti s námietkou nepreskúmateľnosti rozhodnutí konajúcich orgánov uviedol, že tak
napadnuté, ako aj prvostupňové rozhodnutie boli vydané v súlade s katastrálnym zákonom a Správnym
poriadkom a sú dostatočne odôvodnené a zrozumiteľné. Správny súd podotkol, že správne konanie

sa riadi zásadou dvojinštančnosti, ktorá zabezpečuje, aby vec, ktorá je predmetom administratívneho
konanianaprvomstupni,bolavrámcikonaniapreskúmanáodvolacímorgánomtakpokiaľideoskutkové
zistenia, ako aj právnu kvalifikáciu zisteného skutkového stavu a zákonnosť postupu orgánu verejnej
správy prvého stupňa. V správnom konaní (na rozdiel od súdneho) odvolací orgán nie je viazaný
skutkovým stavom zisteným v prvostupňovom konaní, ani jeho hodnotiacim stanoviskom. Správny súd

nemá oprávnenie za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať,
ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti uvedené v žalobe podľa obsahu administratívneho
spisu alebo odôvodnenia napadnutého rozhodnutia za žalobcu konkretizovať. Z obsahu napadnutého
rozhodnutia správny súd nemal za preukázané tvrdenie žalobcu, že sa vôbec nezaoberal jeho
odvolaním. Naopak, žalovaný sa riadne vysporiadal s podstatnými dôvodmi odvolania žalobcu. Správny

súd mal z procesného postupu žalovaného i napadnutého rozhodnutia preukázané, že správne aplikoval
ustanovenia Správneho poriadku pri preskúmaní odvolania žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu,
pričom svoje rozhodnutie náležite odôvodnil s poukazom na § 46 Správneho poriadku. Vzhľadom na
uvedené nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia
veci konajúcimi správnymi orgánmi.

24. K námietke žalobcu, že správne orgány neprihliadli na to, že rozsudok Okresného súdu Košice II č. k.
24C/41/2008-136 zo dňa 27.02.2009, ako aj nadväzujúci potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu tvoria
v zmysle rozsudku ESĽP prekážku res iudicata pre rozsudok tvoriaci podklad zápisu vlastníckeho práva
mesta Košice do katastra nehnuteľností, správny súd zdôraznil, že žalovanému neprináleží skúmať
zákonnosť a správnosť predloženého súdneho rozhodnutia. Úlohou okresného úradu bolo vyhodnotiť, či

ono rozhodnutie súdu obsahuje formálne všetky potrebné náležitosti predpísané katastrálnym zákonom
na zápis práv k nehnuteľnostiam záznamom, či neobsahuje zrejmé chyby v písaní a počítaní a či
nadobudlo právoplatnosť. Všetky tieto skutočnosti boli v čase zápisu rozsudku o určení vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností overené a pozitívne preukázané.
25. Správny súd záverom odôvodnenia zhrnul, že v danej veci spornosť údajov katastra v kontexte

určenia vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam už nie je možné odstrániť v konaní o
oprave chyby katastrálneho operátu, keďže vo svojej podstate sa preklopilo do roviny sporu o určenie
vlastníckeho práva, o ktorom žalovaný v žiadnom prípade rozhodovať ani nemôže. Za podstatnúpovažuje zároveň skutočnosť, že oprava údajov obsahovo ani nemôže zodpovedať zmene či výmazu
vlastníka tak, ako to žiadal v návrhu žalobca.

II. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanovisko účastníkov
A/

26. Žalobca (sťažovateľ) podal proti rozsudku v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, a to z dôvodu,
že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g)
SSP) a nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm.
f) SSP). Navrhuje, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného
zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

27. Sťažovateľ v úvode kasačnej sťažnosti objasnil svoju predstavu o obsahu práva na spravodlivý
súdny proces a o atribútoch odôvodnenia súdneho rozhodnutia a pokračoval rozsiahlou citáciou pre vec
súvisiacich ustanovení právnych predpisov. Následne predostrel tieto kasačné námietky:
- žalovaný a správny súd nezistili presný a úplný skutočný stav veci a vec nesprávne právne posúdili,
zvlášť ak neprihliadli na to, že oprava chyby v katastrálnom operáte má iba čisto evidenčný charakter

a správny orgán nie je oprávnený ani skúmať spôsobilosť listín na zápis v rámci konania o oprave
chyby v katastrálnom operáte (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18.02.2009, sp. zn.
6Sžo/126/2008);
- napadnutý rozsudok považuje za nepresvedčivý, riadne neodôvodnený a arbitrárny. Má za to, že
správny súd iba všeobecne poukázal na odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov bez posúdenia

podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov namietaných v správnej žalobe. Jeho závery
sú ústavne nekonformné a nerešpektujú rozsudok ESĽP ani rozhodnutie všeobecného súdu o povolení
obnovy konania, a tým pádom nevychádzajú z povinnosti Slovenskej republiky nastoliť stav pred
porušením dohovoru. Tento je možné zabezpečiť (aj) uvedením veci do pôvodného stavu, v ktorom sa
jednotlivec nachádzal pred porušením dohovoru;

- uznanie prekážky právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata) medzi žalobcom a mestom Košice
Európskym súdom pre ľudské práva je záväzné pri rozhodovaní nielen pre Ústavný súd Slovenskej
republiky, ale aj pre správny súd a správne orgány, keďže ním bolo uznané právoplatné skončenie
konania medzi ďalším účastníkom konania a žalobcom na základe žaloby zo dňa 22.04.2008 v konaní
vedenom pod sp. zn. 24C/41/2008;

- vytýka správnemu súdu, že nenáležite poukázal na prebiehajúce civilné sporové konanie namiesto
toho, aby zohľadnil, že rozsudok o určení vlastníckeho práva stratil právoplatnosť a vykonateľnosť, a že
bol listinou, ktorá (pre vytýkané nezrovnalosti v údajoch) nevychádzala z údajov katastra. Za súčasnej
vedomosti o rozsudku ESĽP, ktorým tento uznal nesprávnosť skoršieho zápisu vlastníckeho práva v
prospech mesta Košice, nemôže rozsudok o určení vlastníckeho práva zostať titulom pre zotrvanie

zápisu vlastníckeho práva k pozemkom v prospech mesta Košice. Sťažovateľ má za to, že má dôjsť
k obnove stavu v katastrálnom operáte z obdobia pred zápisom vlastníckeho práva v prospech mesta
Košice;
- keďže ESĽP poukázal na účinný prevod vlastníckeho práva žalobcu k dotknutým pozemkom dňa
28.07.2004, je podľa sťažovateľa dôvodné zapísať žalobcu na list vlastníctva č. XXXX pre k. ú. C. G. a

obnoviť stav, aký bol pred zápisom vlastníckeho práva k pozemkom v prospech mesta Košice;
-vovzťahukčastinávrhu,ktorousadožadovalopravyúdajovvzmysle§59ods.2písm.a)katastrálneho
zákona (nezrovnalosti v údajoch rozsudku o určení vlastníckeho práva), má za to, že ak konanie o
oprave chyby z roku 2015 predstavovalo podľa žalovaného a správneho súdu prekážku právoplatne
rozhodnutej veci pre prejednanie jeho (aktuálneho) návrhu z roku 2019 a v tejto časti žalovaný konanie

nezastavil, ale odvolanie en bloc zamietol, musel mať za to, že skutkový stav od roku 2015 sa podstatne
zmenil, a preto sa mal riadne zaoberať odvolaním žalobcu. Keďže tak neučinil, porušil právo sťažovateľa
na spravodlivé súdne konanie;
- ak mal žalovaný v čiastkových otázkach iný názor než prvostupňový správny orgán, mal vec
vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie vo veci a nie zmeniť

skutkový stav oproti skutkovému stavu zistenému prvostupňovým správnym orgánom, hoci podľa výroku
napadnutého rozhodnutia sa tento nemal meniť, a umožniť sa k nemu žalobcovi vyjadriť, a nie stotožniť
sa s jeho právnym záverom, naviac bez skúmania toho, či sa podstatne zmenil alebo nezmenil skutkovýstav oproti konaniu o oprave chyby z roku 2015 č. X-101/2015-Kol, ktorého rozhodnutie nemôže ani
predstavovať prekážku právoplatne rozhodnutej veci;
- správny súd a ani žalovaný neprihliadli na to, že jednotlivé listinné dôkazy sa ich zaslaním spolu

s návrhom žalobcu stali súčasťou katastrálneho operátu s prihliadnutím na ustanovenie § 35 ods. 1
prvá veta katastrálneho zákona, v zmysle ktorého okresný úrad vykoná záznam aj bez návrhu. Vyčíta
preto správnemu súdu a správnym orgánom, že keď už mu nezapísali vlastnícke právo k dotknutým
nehnuteľnostiam prostredníctvom opravy chyby, mali tak urobiť záznamom z vlastného podnetu;
- nesúhlasí s tým, že nie sú dané podmienky na opravu chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 ods.

2 písm. a) a d) katastrálneho zákona. Správny súd sa nezaoberal podstatnou argumentáciou žalobcu a
ústavne konformným spôsobom nevysvetlil, prečo by mesto Košice malo mať zapísané vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam na základe už nezáväznej, neprávoplatnej a nevykonateľnej verejnej listiny;
- namieta, že správny súd nedal odpoveď na jeho námietky súvisiace s nesprávnosťou zápisu
(pôvodného) rozsudku o určení vlastníckeho práva v dôsledku rozporu prítomného medzi označením
listu vlastníctva vo výroku rozsudku, uvedením výmer pozemkov, špecifikáciou registra parciel vo výroku

rozsudku a údajmi katastrálneho operátu. Informácie uvedené vo výroku rozsudku (číslo LV) vníma
ako údaje záväzné pre okresný úrad pri vykonaní zápisu. Rozsudok o určení vlastníckeho práva nebol
listinou spôsobilou na zápis tohto práva, keďže sa netýkal platných aktuálnych údajov zapísaných
v katastri a týkal sa iného listu vlastníctva. Preto nemal byť vykonaný zápis vlastníckeho práva k
pozemkom žalobcu v prospech mesta Košice, a vôbec nie zápis práva k pozemku parc. č. 3499/9, ku

ktorému Okresný súd Košice II neurčil vlastnícke právo mestu Košice;
- správny súd nereagoval na námietku žalobcu, že prvostupňovému správnemu orgánu ani žalovanému
nič nebránilo, aby konanie o návrhu žalobcu o oprave chyby prerušil do času opätovného rozhodnutia
vo veci vedenej Mestským súdom Košice pod sp. zn. K2-18C/154/2012.

B/
28. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s právnym posúdením správneho súdu a
navrhuje kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú. Objasnil účel konania o oprave chyby a upozornil
na skutočnosť, že opravou chyby v katastrálnom operáte nemôžu byť zmenené či novozaložené právne
vzťahy k nehnuteľnostiam evidovaným v KN, pretože dochádza iba k nahradeniu chybného údaja,

ktorý nezodpovedá skutočnému stavu, údajom správnym. Opravu chyby v katastrálnom operáte si však
nemožno zamieňať so skúmaním súladu zápisu v katastri nehnuteľností so skutočným stavom.
29. Z judikatúry Najvyššieho súdu SR je podľa žalovaného nepochybne zrejmé, že inštitút opravy chyby
v katastrálnom operáte neslúži na účely prenosu a zápisu nového, doteraz nezaznamenaného údaja,
ale na opravu údaju síce už zaevidovaného, avšak pri jeho evidencii došlo k chybnému, nesprávnemu

prenosu zo zmluvy alebo listiny, z ktorej bol tento údaj prenášaný.
30.Vnadväznostinakasačnénámietkysťažovateľazdôraznil,žekonanieonávrhunebolomožnévčasti
zastaviť a v časti zamietnuť, nakoľko všetky k návrhu predložené dôkazy mali spolu jeden nedeliteľný
účel - dosiahnuť zrušenie zápisu vlastníckeho práva v prospech mesta Košice. V ostatnom sa pridržiava
svojej predošlej argumentácie.

C/
31. Ďalší účastník konania sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti pridržiava obsahu svojich predošlých
vyjadrení, cituje odôvodnenie rozsudku kasačného súdu vo veci sp. zn. 4Sžrk/4/2021 z 26.08.2022 a
odkazuje na už v predošlom konaní konzistentne prezentovanú argumentáciu o tom, že rozhodnutie o
povolení obnovy konania je rozhodnutie procesného charakteru, ktoré nezakladá žiadne hmotnoprávne

následky, teda ani vznik, zmenu alebo zánik vlastníckeho práva, a nie je tak spôsobilé byť podkladom na
vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností. Povolením obnovy konania sa pôvodné, obnovou konania
napadnuté rozhodnutie neruší (R 49/2005), odkladá sa len jeho právoplatnosť a aj to len od momentu
právoplatnosti rozhodnutia o obnove konania a nie spätne. Verejná listina tvoriaca podklad zápisu
vlastníckeho práva v prospech mesta Košice do katastra teda zrušená nebola, naďalej existuje a teda

zmena v teoretickej rovine mohla nastať, len ak by toto rozhodnutie bolo nahradené novým rozhodnutím
v obnovenom konaní.
32. Spresňuje, že žalobcom predložený rozsudok ESĽP vyslovuje porušenie práv žalobcu, avšak
iba v procesnoprávnej rovine, pričom hmotnoprávnej roviny prípadu sa nedotkol (Ústavný súd SR,
II. ÚS 421/2012-53 zo dňa 13. decembra 2016), a teda tiež nemôže byť listinou spôsobilou na

zápis vlastníckeho práva záznamom. Poukazuje zároveň na to, že v obnovenom konaní rozhodol
prvostupňový súd tak, že návrh na zmenu pôvodného rozsudku zamietol. Nie je preto ani na mieste
aplikácia žalobcom navrhovaného ustanovenia § 36a ods. 2 písm. a) a b) a ods. 5 katastrálneho zákona,keďže toto ustanovenie počíta so zrušením podkladového rozhodnutia, k čomu v tomto prípade nikdy
nedošlo (práve naopak, podkladové rozhodnutie bolo potvrdené).
33. Napadnutý rozsudok považuje za zákonný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a kasačnú

sťažnosť navrhuje zamietnuť ako nedôvodnú.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
34. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“ alebo „najvyšší
správny súd“) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445
ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou

v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná
sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), zohľadniac § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej
porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju podľa
§ 461 SSP zamietol týmto rozsudkom, ktorý po predchádzajúcom zverejnení termínu verejne vyhlásil
dňa 25. júna 2025.
35. V rámci teoretických východísk posudzovanej veci kasačný súd v prvom odkazuje na rozsudok

senátu 1S kasačného súdu vo veci sp. zn. 4Sžrk/4/2021 z 26.08.2022 a cituje z neho relevantné
časti konštatované v súvislosti s charakterom konania o oprave chyby v katastrálnom operáte, tvoriace
podstatný základ pre závery prijaté i v tu prejednávanej veci, cit.:
„24. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že predmetom opravy je chybný údaj katastra
nehnuteľností. Pod chybným je potrebné rozumieť predovšetkým taký údaj, ktorý je v rozpore s

listinou, na podklade ktorej bol zapísaný do katastra nehnuteľností. Z uvedeného je zrejmé, že
oprava chyby bude slúžiť najmä na odstraňovanie nesprávnych zápisov uskutočnených na podklade
vykonania záznamu. Vylúčená nie je ale ani oprava nesprávneho zápisu vykonaného na podklade
inak zákonného rozhodnutia o povolení vkladu. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že oprava
chyby v katastrálnom operáte nemá povahu univerzálneho opravného prostriedku voči rozhodnutiam a

opatreniam vydávaným v katastrálnych konaniach.
25. Predmetom opravy môžu byť všetky údaje katastra nehnuteľností vymedzené v § 7 katastrálneho
zákona, t.j. aj údaje o právach k nehnuteľnostiam. To znamená, že na podklade rozhodnutia o oprave
chyby v katastrálnom operáte možno opraviť, t.j. zmeniť aj vlastnícky alebo iný vecnoprávny zápis v
katastri nehnuteľností. Takáto oprava môže mať podobu buď zmeny zápisu vlastníckeho alebo iného

vecného práva na liste vlastníctva alebo aj zmeny zákresu hraníc pozemku na katastrálnej mape, resp.
mape určeného operátu a s tým súvisiacu zmenu zápisu výmery dotknutých pozemkov na príslušných
listoch vlastníctva. Logicky musí ísť o aktuálny vlastnícky alebo vecnoprávny zápis a nie o zápis jemu
predchádzajúci, pretože tento už nemá povahu „opraviteľného“ údaja katastra nehnuteľností.
26. Vykonaná zmena vlastníctva alebo vecného práva však nemá povahu jeho nadobúdacieho titulu, t.j.

skutočnosti, na základe ktorej vlastníctvo alebo vecné právo vzniklo, zmenilo sa alebo zaniklo, pretože
takýmto titulom bude vždy pôvodná skutočnosť, ktorá vyplývala z verejnej alebo inej listiny, prípadne
zo zákona, na podklade ktorej bol do katastra nehnuteľností vyznačený pôvodný chybný zápis. V tomto
zmysle bolo potrebné chápať aj znenie § 59 ods. 4 katastrálneho zákona v znení účinnom do 30.9.2018,
podľa ktorého „oprava chýb v katastrálnom operáte nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k

nehnuteľnostiam; to neplatí, ak ide o opravu podľa § 59 ods. 1 písm. a) a § 78 ods. 1.“
27. Oprava chyby v katastrálnom operáte sa uskutočňuje v rámci administratívneho (katastrálneho)
konania, pričom pri oprave vlastníckeho alebo vecnoprávneho zápisu má toto konanie povahu
správneho konania (§ 59 ods. 5 katastrálneho zákona v znení účinnom do 30.9.2018), keďže sa naň
subsidiárne vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Vždy sa však jedná o

nesporové konanie, predmetom ktorého nemôže byť riešenie vlastníckych alebo iných vecnoprávnych
sporov, na rozhodovanie ktorých sú príslušné výlučne súdy v civilnom sporovom konaní (§ 3 Civilného
sporového poriadku). Ak orgán katastra zistí nesúlad medzi údajom katastra nehnuteľností týkajúcim
sa práva k nehnuteľnosti a verejnou, či inou listinou alebo právnou skutočnosťou, na podklade ktorej
bol tento údaj zapísaný, či zakreslený do katastrálneho operátu, rozhodne o oprave, pričom v opačnom

prípade návrh na opravu zamietne alebo konanie začaté ex offo zastaví.
28. Práve nesporová povaha je pre pochopenie inštitútu opravy chyby v katastrálnom operáte zásadnou.
Má dopad nielen na právomoc orgánov katastra ale i na spôsob dokazovania. I keď orgány katastra
majú tendenciu chronologicky skúmať správnosť zápisov v katastri nehnuteľností od najstarších po
najnovšie a takto identifikovať prípadne vzniknuté nesprávnosti, v zásade platí, že skúmanie platnosti,

resp. zákonnosti prevodu a prechodu vlastníctva, resp. vzniku vecných práv od najstarších po najnovšie
je typické pre civilné sporové konanie, keďže sa odvíja od zásady, že nikto nemôže previesť na iného
viac práv, než sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet), resp. z nepráva
nemôže vzniknúť právo (ex iniuria ius non oritur).29. Pri dokazovaní v rámci konania o oprave chyby v katastrálnom operáte by však mala byť opačná
chronológia, pretože súlad zápisov vykonaných do katastra nehnuteľností a obsahu verejných a iných
listín,napodkladektorýchbolitietozápisyvykonané,bysamalvovšeobecnostiskúmaťodnajmladšieho

(posledného) zápisu.
30. Zistenie, že posledný aktuálny zápis je v súlade s listinou, na podklade ktorej bol vykonaný, v zásade
vylučuje vykonanie opravy chyby. Inak povedané prípadný chybný údaj v katastrálnom operáte nemožno
opraviť, ak bol následne dotknutý ďalšou právnou zmenou. Ktorý zápis do katastra nehnuteľností bude
mať povahu práve takejto ďalšej právnej zmeny však bude závisieť od okolností každého konkrétneho

prípadu.
31. Opísané vnímanie opravy chyby v katastrálnom operáte s akcentom na nemožnosť riešenia
vlastníckych a vecnoprávnych sporov a zohľadňovanie ďalšej právnej zmeny je súčasne plne v
súlade s predchádzajúcou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudky sp.zn.
3Sžrk/5/2019 z 25.11.2019 a sp.zn. 6Sžrk/16/2018 z 3.9.2019) ako i odbornou spisbou (Števček, M.,
Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník. Komentár.

II. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2019, s. 983, Fečík, M., Jakubáč, R. Katastrálny zákon. Komentár. 1.
vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2021, s. 817,824, 826, 827, 836, 837).“
36. Kasačný súd sa stotožňuje s tvrdením sťažovateľa o tom, že oprava chyby v katastrálnom operáte
má iba čisto evidenčný charakter a správny orgán ani nie je oprávnený skúmať spôsobilosť listín na
zápis v rámci konania o oprave chyby v katastrálnom operáte. Nadväzujúc na obsah sťažnostných

bodov konštatuje, že otázka namietaných chýb rozsudku o určení vlastníckeho práva z roku 2013
nekorelujúcich so stavom údajov v katastri bola právoplatne vyriešená v roku 2015 v konaní o oprave
chyby, pričom obsah vtedy podaného návrhu bol z pohľadu namietaných chýb identický ako v tu
prejednávanej veci, a žalobca v onom konaní dostal odpoveď na všetky (aj tu opakovane) v danej
súvislosti tematizované a vytýkané skutočnosti. Nemožno preto vytýkať žalovanému, že na uvedené

posúdenie v tu posudzovanej veci pri rozhodovaní o odvolaní len odkázal a uviedol, že námietkami v
tejto súvislosti sa nebude zaoberať. K námietke, že konanie v tejto súvislosti mal žalovaný zastaviť, a
nie odvolanie ako celok zamietnuť, kasačný súd uvádza, že prípadné zastavenie konania v tejto časti by
nebolo spôsobilé privodiť sťažovateľovi iný (celkový) výsledok konania, a preto nevzhliadol relevanciu
tejto námietky. Rozhodnutie sa nezrušuje iba preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady,

ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž/98-102/02 zo 17. decembra 2002).
37. K námietke, že ak mal žalovaný v čiastkových otázkach iný názor než prvostupňový správny orgán,
mal vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie vo veci, kasačný
súd poukazuje na zásadu jednotnosti konania, v zmysle ktorej je správne konanie jediným celkom

od podania až po jeho právoplatné ukončenie. Prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie o odvolaní
nemožno posudzovať individuálne, keďže sa jedná o rozhodnutie v tej istej veci, ale je potrebné ich
vykladať v ich vzájomných súvislostiach a nie samostatne.
38. Hoci s vyššie uvedeným prepojená zásada dvojinštančnosti znamená, že účastník konania má
v prípade inštančného postupu právo na oznámenie (doručenie) dvoch rozhodnutí vo veci samej,

neznamená to automaticky, že odvolací orgán musí v prípade odlišného názoru na čiastkovú otázku či
v prípade čiastočnej dôvodnosti odvolania prvostupňové rozhodnutie vždy zrušiť a vrátiť vec na ďalšie
konanie prvostupňovému orgánu (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sžk/37/2019 z
02.02.2022). Uvedené by bolo jednak v rozpore s vyššie popisovanou zásadou jednotnosti konania, ale
súčasne by tu bol aj rozpor s § 59 ods. 2 Správneho poriadku. V zmysle tohto zákonného ustanovenia,

ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší. Voľba medzi zmenou a zrušením
prvostupňového rozhodnutia zo strany odvolacieho orgánu bude závislá od okolností konkrétnej veci,
pričom zrušenie bude do úvahy prichádzať najmä vtedy, ak prvostupňový orgán v podstatnej časti veci
vôbec nerozhodol. V danom prípade však prvostupňový orgán zamietol námietky v celku ako nedôvodné
a odvolací orgán k tomuto zamietnutiu pripojil svoje dôvody, ktoré korigovali a spresňovali argumentáciu

predostretú prvostupňovým správnym orgánom. Takýto postup pritom je formálne v súlade s § 59 ods. 2
Správneho poriadku, a preto ho nemožno vyhodnotiť ako porušujúci zásadu dvojinštančnosti konania.
39. K námietke straty záväznosti rozsudku o určení vlastníckeho práva z roku 2013 kasačný súd
uvádza, že tento bol v čase zápisu vlastníckeho práva v prospech mesta Košice záznamu schopnou
listinou, pričom táto jeho vlastnosť nebola dotknutá ani právoplatnosťou (následne vydaného) rozsudku

o povolení obnovy konania. Ide totiž o rozhodnutie procesného charakteru, ktoré nezakladá žiadne
hmotnoprávne následky, teda ani vznik, zmenu alebo zánik vlastníckeho práva, a nie je tak spôsobilé byť
podkladom na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností. Považuje sa za akýsi medzistupeň v ďalšompostupe súdu a zároveň titul pre uskutočnenie obnoveného konania, ktorého vedenie sa zapisuje do
katastra nehnuteľností poznámkou.
40. Až v prípade, ak by rozsudkom vydaným v obnovenom konaní došlo k zmene doterajších

vlastníckych pomerov, stratil by pôvodný rozsudok o určení vlastníckeho práva spôsobilosť byť titulom
pre zápis vlastníckeho práva v prospech mesta Košice. V čase podania návrhu na opravu chyby
v katastrálnom operáte (júl 2019) však obnovené konanie ešte neprebehlo, a je preto potrebné
konštatovať, že katastrálny úrad nebol na podklade sťažovateľovho návrhu oprávnený realizovať
akékoľvek zmeny v subjekte vlastníka sporných nehnuteľností, a už vôbec nie v konaní o oprave chýb.

Konal preto správne, ak takýto návrh ako nedôvodný zamietol.
41. Ani rozsudok ESĽP konštatujúci porušenie práva sťažovateľa na spravodlivý súdny proces v
dôsledku rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v dovolacom konaní, ktoré predchádzalo vydaniu rozsudku
o určení vlastníckeho práva mesta Košice v roku 2013, neanuluje automaticky pôvodný titul pre zápis
vlastníctva do katastra nehnuteľností. Ak je aj v dôsledku povolenia obnovy konania v zmysle § 415
CSP ex lege odložená právoplatnosť, rozsudok stále právne existuje a nič sa nemení na tom, že bol a

naďalej je spôsobilou listinou pre zápis vlastníckeho práva z pohľadu ustanovení katastrálneho zákona.
Existencia rozsudku ESĽP ani rozsudku o povolení obnovy konania o určenie vlastníckeho práva tak
nezakladá nový právny stav, ktorý by bolo potrebné zosúladiť s údajmi katastra. Kasačný súd pripúšťa,
že záväznosť údajov katastra je v takomto prípade oslabená, avšak práve na to slúži inštitút poznámky,
ktorý daný stav (prebiehajúce konanie o určení vlastníckeho práva) hodnoverne reflektuje.

42. Skutočnosť, že Najvyšší súd SR vyhovel mimoriadnemu opravnému prostriedku (mimoriadnemu
dovolaniu generálneho prokurátora) podanému proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu o
priznaní vlastníctva pozemkov žalobcovi, nie je postupom contra legem, pretože zákon takýto
mimoriadny opravný prostriedok pri splnení stanovených podmienok pripúšťa. V dôsledku zrušenia
rozhodnutí nižších súdov v dovolacom konaní došlo následne k novej úprave vlastníckych pomerov

prvostupňovým súdom, ktorý na podklade záväzného právneho názoru Najvyššieho súdu SR dospel
k záveru odlišnému od záverov pôvodných (v dovolacom konaní zrušených) rozhodnutí. Tento záver
(potvrdený následne aj krajským súdom) bol podkladom pre vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností
v podobe zápisu vlastníckeho práva v prospech mesta Košice. Nakoľko po rozhodnutí ESĽP až do
doby začatia konania o návrhu na opravu chyby nebol súdom právoplatne konštatovaný opak (iné

usporiadanie vlastníckych pomerov), rozsudok o určení vlastníckeho práva z roku 2013 je stále listinou
spôsobilou na zápis práva k dotknutým nehnuteľnostiam v prospech mesta Košice.
43. Kasačný súd konštatuje, že katastrálny úrad nemohol návrh žalobcu vyhodnotiť ako podnet na
vykonanie záznamu, keďže preukázateľne ešte nedošlo k zmene právnych vzťahov zodpovedajúcich
údajom katastra. Rovnako postráda relevanciu prerušovanie konania o oprave chyby do doby

rozhodnutia súdu v obnovenom konaní, keďže závery rozhodnutia súdu, ktoré vyplynú z tohto konania,
budú predmetom zápisu v rámci samostatného záznamového konania (ak by došlo k zmene pôvodného
rozsudku), teda nie formou opravy chyby údajov katastra.
44. K námietke neodôvodnenosti a arbitrárnosti rozsudku správneho súdu kasačný súd poznamenáva,
že nie je povinný vyhľadávať za sťažovateľa konkrétne dôvody nezákonnosti napadnutého rozsudku,

ak tieto v odôvodnení kasačnej sťažnosti špecificky neuvádzal a ani neobjasnil ich dopad na výsledok
prejednávanej veci. Je pravdou, že sťažovateľ poukazuje v kasačnej sťažnosti na nevysporiadanie sa
správnehosúdusnamietanýminezrovnalosťamirozsudkuourčenívlastníckehoprávasúdajmikatastra,
z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia mu však postoj správneho súdu k uvedenej otázke
(totožný so závermi žalovaného) musel byť zrejmý. Správny súd explicitne odkázal na skutočnosť,

že táto časť návrhu na opravu chyby už bola predmetom konania o oprave chýb v roku 2015, a
preto nebolo na mieste námietky vznesené v tejto súvislosti bližšie skúmať (tak, ako konštatoval sám
žalovaný pri preskúmaní podaného odvolania). Nie je však pravdou, že by sa správny súd nevysporiadal
s podstatnou argumentáciou sťažovateľa týkajúcou sa straty záväznosti pôvodného titulu na zápis
vlastníckeho práva v prospech mesta Košice. Naopak, správny súd v bodoch 103-108 dostatočne

zrozumiteľným a vyčerpávajúcim spôsobom objasnil, z akých dôvodov argumentácia žalobcu v tomto
ohľade nemôže obstáť, keď objasnil predpoklady vykonania opravy chyby v operáte, účinky rozhodnutia
vo veci opravy chyby, prípustné spôsoby dosiahnutia zmeny alebo zrušenia vlastníckeho práva a
právomoc katastrálneho úradu rozhodovať o spornom vlastníckom práve.
45. Kasačný súd konštatuje, že správny súd sa v rozhodnutí riadne vysporiadal so?všetkými pre

vec zásadnými námietkami a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na
kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako bezpredmetné, ktoré
neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Vzhľadom na to, že žiaden sťažnostný bod
nebol dôvodný, kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietol.46. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní
nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP) a
žalovanému náhradu trov konania nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP

a analogicky podľa § 168 SSP). Ďalšiemu účastníkovi konania kasačný súd náhradu trov kasačného
konania podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP nepriznal, nakoľko mu v kasačnom konaní
nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by mu trovy kasačného konania vznikli a nevzhliadol dôvody
osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania.
47. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :

0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).
Ani rozsudok ESĽP konštatujúci porušenie práva sťažovateľa na spravodlivý súdny proces v dôsledku
rozhodnutia dovolacieho súdu o zrušení skoršieho právoplatného rozsudku o určení vlastníckeho
práva automaticky neanuluje pôvodný titul pre zápis vlastníctva do katastra nehnuteľností. Ak je aj v
dôsledku povolenia obnovy konania v zmysle § 415 CSP ex lege odložená právoplatnosť rozsudku
o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nemení sa nič na tom, že rozsudok bol a naďalej je

spôsobilou listinou pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Existencia rozsudku ESĽP
ani rozhodnutia o povolení obnovy konania o určenie vlastníckeho práva tak nezakladá nový právny stav,
ktorý by bolo potrebné zosúladiť s údajmi katastra v konaní o oprave chýb. Záväznosť údajov katastra
je v takomto prípade oslabená, avšak práve na to slúži inštitút poznámky, ktorý daný stav (prebiehajúce
konanie o určení vlastníckeho práva) hodnoverne reflektuje.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.