Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, June 25, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/36/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6620200509
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6620200509.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.
Ľubomíra Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore
žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX D., právne zastúpený JUDr. Zuzanou
Šimovou, PhD., advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom M. Rázusa 32, 984 01 Lučenec, proti
žalovanému: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/X, XXX XX G., právne zastúpený Mgr.

Jozefom Mochnackým, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom T. G. Masaryka 14/A, 984 01
Lučenec, o žalobe žalobcu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a
ovzájomnejžalobežalovanéhoozaplatenie16769,37eur,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresného
súdu Lučenec č. k. 21C/3/2020 – 397 zo dňa 23. októbra 2024 ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v šiestom výroku o nepriznaní nároku na náhradu trov prvoinštančného
konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v siedmom výroku o čiastočnom vyhovení vzájomnej žalobe
žalovaného m e n í tak, že vzájomnú žalobu žalovaného aj v časti sumy 6 537,55 eur z a m i e t a.

III. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v rozsahu 100% do troch dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov tohto odvolacieho konania.

IV. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného a odvolacieho konania
o vzájomnej žalobe žalovaného v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej
inštancie o výške náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal pôvodne proti žalovanej H. B. zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom Lučenec, katastrálny odbor na LV č.
XX pre okres Poltár, obec a katastrálne územie I., a to k parcele EKN č. XXX - trvalý trávny porast o

výmere 759 m2, k parcele EKN č. XXX - orná pôda o výmere 496 m2, parcele EKN č. XXX - orná pôda
o výmere 2528 m2, k parcele EKN č. XXX/X - trvalý trávny porast o výmere 2702 m2, k parcele EKN č.
XXX/X - trvalý trávny porast o výmere 1534 m2, k parcele EKN č. XXX - orná pôda o výmere 1485 m2, k
parcele EKN č. XXX - orná pôda o výmere 3776 m2, k parcele EKN č. XXX - orná pôda o výmere 1633
m2, k parcele EKN č. XXX - orná pôda o výmere 1654 m2, k parcele EKN č. XXX - orná pôda o výmere
3535 m2, k parcele EKN č. XXX - orná pôda o výmere 2877 m2, k parcele EKN č. XXX/X - trvalý trávny

porast o výmere 1006 m2, k parcele EKN č. XXXX/X - orná pôda o výmere 1197 m2, k parcele EKN č.
XXXX/X - orná pôda o výmere 238 m2, k parcele EKN č. XXXX - trvalý trávny porast o výmere 1176 m2,
k parcele EKN č. XXXX - trvalý trávny porast o výmere 1172 m2, k parcele EKN č. XXXX/X - trvalý trávnyporast o výmere 118 m2, k parcele EKN č. XXXX/X - trvalý trávny porast o výmere 407 m2 (ďalej aj
„poľnohospodárske nehnuteľnosti“) a k ďalším nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom Lučenec,
katastrálny odbor na LV č. XX pre obec a k. ú. I., a to k rodinnému domu súp. č. XXX postavenému na

parcele CKN č. XXX, k parcele CKN č. XXX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 824 m2 a parcele
CKN č. XXX - záhrada o výmere 1779 m2, všetky nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele žalobcu
a žalovanej, každého v 1. Žalobca žiadal, aby poľnohospodárske nehnuteľnosti boli prikázané do jeho
výlučného vlastníctva a ostatné nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovanej a aby táto vyplatila
titulom vyporiadania žalobcovi sumu 15 000,- eur, podporne ak žalovaná nemá finančné prostriedky na

vyplatenie žalobcu, aby súhlasila s predajom ostatných nehnuteľností.

2. Uznesením č. k. 21C/3/2020 - 112 zo dňa 14. júna 2021 súd prvej inštancie pripustil zmenu na
strane žalovaného tak, že namiesto pôvodne žalovanej H. B. vstúpil do konania nový žalovaný E. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/X, G. ako nový podielový spoluvlastník nehnuteľností. Tento
žalovaný žiadal všetky nehnuteľnosti prikázať do jeho vlastníctva za náhradu žalobcovi. Navrhol nariadiť

znalecké dokazovanie za účelom stanovenia hodnoty nehnuteľností, pričom, ak by táto bola neúmerná
jeho finančným možnostiam, navrhoval predaj nehnuteľností.

3. Po predložení súkromného znaleckého posudku č. 77/2022 zo dňa 31.08.2022 vypracovaného
znalcom J. K. L. žalobcom do konania, predmetom ktorého bolo stanovenie všeobecnej hodnoty

rodinného domu súp. č. XXX a parciel CKN č. XXX M. XXX žalovaný navrhoval prikázať do jeho
výlučného vlastníctva rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele CKN č. XXX a parcely CKN č.
XXX M. N. XXX zapísané na LV č. XX vedenom pre obec a katastrálne územie I.. Poľnohospodárske
nehnuteľnosti vedené na predmetnom liste vlastníctva navrhol rozdeliť medzi neho a žalobcu, a to
tak, aby do výlučného vlastníctva žalovaného boli prikázané nehnuteľnosti vedené Okresným úradom

Lučenec, katastrálny odbor na LV č. XX pre obec a k. ú. I., a to parcela EKN č. XXX - trvalý trávny porast
o výmere 759 m2, parcela EKN č. XXX - orná pôda o výmere 2528 m2, parcela EKN č. XXX - orná pôda
o výmere 1485 m2, parcela EKN č. XXX - orná pôda o výmere 3776 m2, parcela EKN č. XXX - orná
pôda o výmere 1654 m2, parcela EKN č. XXX/X - trvalý trávny porast o výmere 1006 m2, parcela EKN
č. XXXX - trvalý trávny porast o výmere 1176 m2, parcela EKN č. XXXX - trvalý trávny porast o výmere

1172 m2, parcela EKN č. XXXX/X - trvalý trávny porast o výmere 118 m2 a parcela EKN č. XXXX/X -
trvalý trávny porast o výmere 407 m2 a do výlučného vlastníctva žalobcu boli prikázané nehnuteľnosti
vedené Okresným úradom Lučenec, katastrálny odbor na LV č. XX pre obec a k. ú. I., a to parcela EKN
č. XXX - orná pôda o výmere 496 m2, parcela EKN č. XXX/X - trvalý trávny porast o výmere 2702 m2,
parcela EKN, parcelu č. XXX/X - trvalý trávny porast o výmere 1534 m2, parcela EKN č. XXX - orná

pôda o výmere 1633 m2, parcela EKN č. XXX - orná pôda o výmere 3535 m2, parcela EKN č. XXX
- orná pôda o výmere 2877 m2, parcela EKN č. XXXX/X - orná pôda o výmere 1197 m2 a parcela
EKN č. XXXX/X - orná pôda o výmere 238 m2. Zároveň navrhol vzhľadom na rozdiel medzi výmerami
poľnohospodárskych nehnuteľností prikázaných žalobcovi a žalovanému v rozsahu 131 m2 v prospech
žalobcu, aby žalobca titulom vyporiadania uhradil žalovanému sumu 160,- eur vychádzajúc z hodnoty

2,39 eur za 1 m2 určenej v znaleckom posudku (65,50 m2 x 2,39 eur). Zároveň si vzájomnou žalobou
doručenou súdu prvej inštancie dňa 03.03.2023 titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva v
širšom zmysle uplatnil voči žalobcovi ním uvádzané vynaložené investície do spoločných nehnuteľností
tak zo strany jeho právnej predchodkyne – žalovanej, ako aj z jeho strany v rozsahu pripadajúcom
na spoluvlastnícky podiel žalobcu, t.j. celkové investície vo výške 33 538,74 eur / 2 = 16 769,37 eur.

Žiadal, aby súd uložil žalobcovi zaplatiť túto sumu žalovanému v lehote tridsiatich dní od právoplatnosti
rozsudku.

4. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 23.10.2024 súhlasil so žalovaným navrhovaným rozdelením
poľnohospodárskych nehnuteľností, avšak bez finančného vyrovnania. Taktiež súhlasil s tým, aby

ostatné nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného, titulom vyrovnania však za
ne žiadal už sumu 40 000,- eur. So vzájomnou žalobou žalovaného nesúhlasil.

5. Žalovaný na pojednávaní trval na vyrovnaní vo výške 160,- eur za poľnohospodárske nehnuteľnosti.
Pokiaľ ide o ostatné nehnuteľnosti – rodinný dom s priľahlými pozemkami CKN, nemal už záujem o

nadobudnutie týchto nehnuteľností do vlastníctva. Poukázal na to, že v prípade, že ani jedna zo strán
sporu tieto nehnuteľnosti nechce, malo by sa vykonať vyporiadanie nariadením predaja nehnuteľností a
rozdelením finančných prostriedkov z neho. Zotrval na vzájomnej žalobe.6. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu
k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom Lučenec, katastrálny odbor na LV č. XX pre obec
a katastrálne územie I., a to k parcele EKN č. XXX - trvalý trávny porast o výmere 759 m2, k parcele EKN

č. XXX - orná pôda o výmere 496 m2, k parcele EKN č. XXX - orná pôda o výmere 2528 m2, k parcele
EKN č. XXX/X - trvalý trávny porast o výmere 2702 m2, k parcele EKN č. XXX/X - trvalý trávny porast o
výmere 1534 m2, k parcele EKN č. XXX - orná pôda o výmere 1485 m2, k parcele EKN č. XXX - orná
pôda o výmere 3776 m2, k parcele EKN č. XXX - orná pôda o výmere 1633 m2, k parcele EKN č. XXX -
orná pôda o výmere 1654 m2, k parcele EKN č. XXX - orná pôda o výmere 3535 m2, k parcele EKN č.

XXX - orná pôda o výmere 2877 m2, k parcele EKN č. XXX/X - trvalý trávny porast o výmere 1006 m2, k
parcele EKN č. XXXX/X - orná pôda o výmere 1197 m2, k parcele EKN č. XXXX/X - orná pôda o výmere
238 m2, k parcele EKN č. XXXX - trvalý trávny porast o výmere 1176 m2, k parcele EKN č. XXXX - trvalý
trávny porast o výmere 1172 m2, k parcele EKN č. XXXX/X - trvalý trávny porast o výmere 118 m2, k
parcele EKN č. XXXX/X - trvalý trávny porast o výmere 407 m2 (prvý výrok); do výlučného vlastníctva
žalovaného prikázal nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Lučenec, katastrálny odbor na LV č. XX

pre obec a k. ú. I., a to parcelu EKN č. XXX - trvalý trávny porast o výmere 759 m2, parcelu EKN č.
XXX - orná pôda o výmere 2528 m2, parcelu EKN č. XXX - orná pôda o výmere 1485 m2, parcelu EKN
č. XXX - orná pôda o výmere 3776 m2, parcelu EKN č. XXX - orná pôda o výmere 1654 m2, parcelu
EKN č. XXX/X - trvalý trávny porast o výmere 1006 m2, parcelu EKN č. XXXX - trvalý trávny porast o
výmere 1176 m2, parcelu EKN č. XXXX - trvalý trávny porast o výmere 1172 m2, parcelu EKN č. XXXX/

X - trvalý trávny porast o výmere 118 m2 a parcelu EKN č. XXXX/X - trvalý trávny porast o výmere 407
m2 (druhý výrok); do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal nehnuteľnosti vedené Okresným úradom
Lučenec, katastrálny odbor na LV č. XX pre obec a k. ú. I., a to parcelu EKN č. XXX - orná pôda o výmere
496 m2, parcelu EKN č. XXX/X - trvalý trávny porast o výmere 2702 m2, parcelu EKN, parcelu č. XXX/
X - trvalý trávny porast o výmere 1534 m2, parcelu EKN č. XXX - orná pôda o výmere 1633 m2, parcelu

EKN č. XXX - orná pôda o výmere 3535 m2, parcelu EKN č. XXX - orná pôda o výmere 2877 m2, parcelu
EKN č. XXXX/X - orná pôda o výmere 1197 m2 a parcelu EKN č. XXXX/X - orná pôda o výmere 238 m2
(tretí výrok); uložil žalobcovi povinnosť titulom vyporiadania tohto podielového spoluvlastníctva zaplatiť
žalovanému sumu 160,- eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (štvrtý výrok); zrušil podielové
spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom Lučenec, katastrálny odbor

na LV č. XX pre obec a k. ú. I. - k rodinnému domu súp. č. XXX postavenému na parcele CKN č. XXX, k
parcele CKN č. XXX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 824 m2 a k parcele CKN č. XXX - záhrada
o výmere 1779 m2 a nariadil ich predaj s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený medzi žalobcu a
žalovaného podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov, t.j. žalobcovi 1- ica a žalovanému 1- ica (piaty
výrok); žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania o (zrušenie a) vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva nepriznal (šiesty výrok); uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 6 537,35
Eur titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle v lehote 30 dní od právoplatnosti
rozsudku (siedmy výrok); vo zvyšnej časti vzájomnú žalobu žalovaného zamietol (ôsmy výrok) a priznal
žalobcovi titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle proti žalovanému nárok na
náhradu trov konania (o vzájomnej žalobe žalovaného) v rozsahu 22 %. (deviaty výrok).

7. Z nesporných skutkových tvrdení strán sporu a z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil
nasledovný skutkový stav:

8. Žalobca a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XX vedenom

pre katastrálne územie a obec I., a to každý v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/2. Medzi stranami
sporu nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Rodinný dom s priľahlými
CKN parcelami bol znaleckým posudkom ohodnotený na sumu 61 000 eur, parcely 2,39 eur za
1 m2. Predmetom ohodnocovania bola aj garáž na parcele CKN č. XXX a príslušenstvo domovej
nehnuteľnosti, a to hospodárska budova, dreváreň, chliev, kopaná studňa, domáca vodáreň, žumpa,

vonkajšie schody a oporný múr, všetky nachádzajúce sa na parcele CKN č. XXX. Vek stavieb ku dňu
ohodnotenia bol stanovený na 57 rokov na základe údajov prevzatých z ústneho vyjadrenia žalobcu a
porovnaním s použitými materiálmi. Z doplnku č. 1 k znaleckému posudku vyplýva, že rodinný dom nie
je možné stavebnými úpravami reálne rozdeliť na samostatné bytové jednotky. Rodinný dom spolu s
prislúchajúcimi nehnuteľnosťami užíva žalovaný spolu so svojou rodinou (matka a sestra žalovaného).

V hospodárskej budove pri rodinnom dome si žalovaný zriadil autodielňu.

9. Z fotografií, ktoré sú súčasťou znaleckého posudku vyplýva, že na chlieve, drevárni bola kompletne
vymenená strešná krytina z prednej aj zadnej časti, na hospodárskej budove len z prednej časti, zozadnej časti len cca v jednej tretine, pričom z fotografií je zrejmé, že ďalšia časť strešnej krytiny už bola
v čase vypracovania znaleckého posudku zložená. Bolo položené nové latovanie a zostávajúca časť
strešnej krytiny je pôvodná, ešte z roku 1965. Do nehnuteľností investovala už pôvodná žalovaná H. B.,

ktorá uhradila spoločnosti E. - O., s. r. o. za úpravu rozvodov vody sumu 13 376,30 eur (v skutočnosti
sa jedná o sumu 13.376,30 eur - 444,01 Eur) podľa faktúry č. 2001/119 zo dňa 11.12.2001. Za výmenu
okien uhradila spoločnosti O., s. r. o. sumu 1 200,- eur a za montáž sumu 690,- eur. Za stavebné a
demolačné práce v súvislosti s výmenou okien uhradila K. P. sumu 624,85 eur podľa faktúry č. 006/2014
zo dňa 01.10.2014. Spolu teda mala investovať sumu 15 891,15 eur (resp. 15 447,14 eur).

10.Vobdobíodaugustadonovembra2018žalovanýrekonštruovalpríjazdovúcestudodvorarodinného
domu z dôvodu, že nebolo možné sa do dvora dostať v prípade námrazy alebo dažďa. Náklady na
použitie bagra a na podlahu pri garáži činili 100,- eur, na betón (B 20) 121,60 eur, polypropylénové vlákno
do betónu 6 kg 42,- eur a na zatrávňovacie tvárnice 60 kusov 132,- eur. Žalovaný mal celkovo vynaložiť
na túto rekonštrukciu príjazdovej cesty sumu 395,60 eur.

11. Náklady na rekonštrukciu strechy pozostávali z výdavkov na zakúpenie dreva, tzv. strešné laty 1000
bm, dosky 2,5 metra x 0,5 metra - 800 bm, hranoly 8 x 15,5 metra, všetko v sume 1 500,- eur. K. G.
ml. žalovaný uhradil sumu 4 995,- eur na základe vystavenej faktúry č. 2281000001 zo dňa 15.09.2022
za zloženie starej strešnej krytiny, latovanie, fóliovanie, montáž strešnej krytiny a za kúpu spojovacieho

materiálu. Za materiál od spoločnosti E. s. r. o. žalovaný uhradil sumu vo výške 3 698,63 eur v zmysle
faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.11.2022 a sumu 2 881,48 eur v zmysle faktúry č. XXXXXXXXXX zo
dňa 21.11.2022. Spolu oprávnené náklady na rekonštrukciu strechy predstavujú sumu 13 075,11 eur,
pričom na podiel žalobu pripadá suma 6 537,55 eur. Uvedené náklady boli uhradené v novembri 2022.

12. Súd prvej inštancie neuznal žalovanému ním uplatnené výdavky v súvislosti s rekonštrukciou strechy
– cenu za materiál 4 176,88 eur v zmysle faktúry NRFSE - 18355/22/1ZABO od spoločnosti Q., Poľsko,
vystavenej dňa 01.10.2022 na meno K. G., XXX XX I. XX. Aj keď je z faktúry zrejmé, že sa jedná o
nákup materiálu - strešnej krytiny a príslušenstva k jej osadeniu a z čestného prehlásenia K. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R. XXX vyplýva, že tento nakupoval materiál vo svojom mene pre E. B. z dôvodu,

že má na nákup zľavu, súd prvej inštancie poukázal v prvom rade na to, že na spornej faktúre nie je suma
4 176,88 uvedená v mene EUR ale v mene PLN (poľský zlotý), čo je v prepočte 857,71 eur a v druhom
rade tento výdavok považoval za účelový, fiktívny, pretože faktúra je vystavená na meno K. G., I. XXX a
čestné vyhlásenie urobil K. G., R. XXX. Súd prvej inštancie navyše podotkol, že ak tento nákup zo dňa
01.10.2022 bol výhodný so zľavou, nedáva zmysel, aby žalovaný ďalší podstatne vyšší nákup strešnej

krytiny a príslušenstva uskutočnil dňa 21.11.2022 vo vlastnom mene od spoločnosti E. S..

13. Na základe takto vykonaného dokazovania s poukazom na ust. § 142 ods. 1, § 107 ods. 1 a 2 a §
451 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej aj „OZ“) dospel súd
prvej inštancie k nasledovným záverom:

14. Po úvodnom poukaze na poradie jednotlivých spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva
vyplývajúce z ust. § 142 ods. 1 OZ (reálna deľba predmetu spoluvlastníctva, ak je dobre možná,
prikázanie veci za náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom a nariadenie predaja veci
a rozdelenie jeho výťažku medzi spoluvlastníkov podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov) súd prvej

inštancie ohľadne poľnohospodárskych nehnuteľností pristúpil k prikázaniu časti poľnohospodárskych
pozemkov (parciel EKN) žalovanému a časti žalobcovi tak, ako s tým obaja súhlasili, nakoľko ich
reálnu deľbu nepovažoval za možnú s poukazom na ustanovenia zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom zakotvujúce zákaz drobenia poľnohospodárskych
pozemkov mimo zastavaného územia obce. Súd prvej inštancie považoval žalovaným požadovanú

náhradu titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva k týmto nehnuteľnostiam vo výške 160,- eur
za dôvodnú a primeranú, preto zaviazal žalobcu na jej úhradu.

15. Súd prvej inštancie ustálil, že možná nie je ani reálna deľba rodinného domu a k nemu
prislúchajúcich nehnuteľností (garáže, hospodárskej budovy, drevárne, chlievu, záhrady). Žiaden zo

spoluvlastníkov v konečných stanoviskách neprejavil ani záujem o ich prikázanie do jeho výlučného
vlastníctva za primeranú náhradu. Súd prvej inštancie preto pristúpil k tretiemu spôsobu vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k týmto nehnuteľnostiam – nariadeniu predaja rodinného domu súp. č.
XXX postaveného na parcele CKN č. XXX ( s prislúchajúcimi nehnuteľnosťami), parcely CKN č. XXX -zastavaná plocha a nádvoria o výmere 824 m2 a parcely CKN č. XXX - záhrada o výmere 1779 m2 s tým,
že výťažok z predaja bude rozdelený medzi žalobcu a žalovaného podľa výšky ich spoluvlastníckych
podielov, t.j. žalobcovi v 1 a žalovanému v 1. S poukazom na odbornú literatúru upozornil strany sporu

na to, že v prípade zrušenia spoluvlastníctva a jeho vyporiadania nariadením predaja veci, rozdelením
výťažku podľa podielov, dochádza k zániku spoluvlastníctva až dňom, v ktorom dôjde k predaju veci.
Do tohto okamihu môžu spoluvlastníci nakladať so svojimi podielmi napriek tomu, že už bolo súdom
rozhodnuté o zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva. Súdnym rozhodnutím o zrušení
podielového spoluvlastníctva nariadením predaja spoločnej veci vzniká len exekučný titul a samotný

predaj sa uskutočňuje spôsobom predpokladaným ustanoveniami § 189 a nasl. Exekučného poriadku.
Návrh na exekúciu môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov a exekútor postupuje podľa ustanovení
o predaji hnuteľných alebo nehnuteľných vecí. Ak sa vec nepodarí predať a súd exekúciu zastaví,
zostávajú zachované všetky doterajšie spoluvlastnícke vzťahy.

16. O nároku na náhradu trov konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

k nehnuteľnostiam rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok v platnom znení (ďalej aj „CSP“) v spojení s § 255 ods. 2 CSP majúc za to, že za
stavu, keď pri poľnohospodárskych pozemkoch došlo k ich prerozdeleniu medzi žalobcu a žalovaného
v zásade rovnakým dielom a pri rodinnom dome súp. č. XXX s prislúchajúcimi nehnuteľnosťami bol
nariadený predaj týchto nehnuteľností, mala každá zo strán sporu úspech v jednej polovici. Preto žiadnej

zo strán sporu nárok náhradu trov konania nepriznal.

17. Pokiaľ ide o nárok žalovaného uplatnený vzájomnou žalobou na zaplatenie sumy 16 769,37 eur
titulom investícii vynaložených na opravu a údržbu rodinného domu súp. č. XXX s prislúchajúcimi
nehnuteľnosťami, súd prvej inštancie ustálil, že sa jedná o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

v širšom zmysle a o tomto nároku je potrebné rozhodnúť samostatným výrokom. S poukazom na
judikatúruaodbornúliteratúrusúdprvejinštancieuviedol,žezhľadiskapovahynárokovaichpremlčania
treba rozlišovať medzi nákladmi na nutnú opravu a údržbu veci a nákladmi na opravu a údržbu veci,
ktoré neboli nevyhnutné, medzi nákladmi v bežnej záležitosti a v ostatných záležitostiach (§ 139 OZ),
medzi nákladmi, s ktorými spoluvlastníci vyslovili súhlas alebo ktoré boli niektorým spoluvlastníkom

vynaložené bez tohto súhlasu. Ak by došlo k vynaloženiu investícií na spoločnú vec bez toho, aby
tomu predchádzala dohoda medzi spoluvlastníkmi, či rozhodnutie spoluvlastníkov v súlade s princípom
majority, potom by investujúcemu spoluvlastníkovi nárok na náhradu vynaložených prostriedkov
voči ostatným spoluvlastníkom nevznikol, mohol by však žiadať to, o čo sa ostatní neinvestujúci
spoluvlastníci obohatili podľa zásad o bezdôvodnom obohatení. Z hľadiska okamihu vzniku povinnosti

vydať bezdôvodné obohatenie investujúcemu spoluvlastníkovi, súdna prax rozlišuje, či išlo o investíciu
nevyhnutnú typicky z dôvodu nevyhnutnej opravy alebo údržby veci alebo investíciu, ktorá nebola
nevyhnutná.Pokiaľbyišlooinvestíciunanevyhnutnéopravyaleboúdržbu,povinnosťvydaťbezdôvodné
obohatenie by vznikla už počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu samotným vynaložením investície.
Pokiaľ by nešlo o investície na nevyhnutnú opravu alebo údržbu, potom by povinnosť neinvestujúceho

spoluvlastníka vydať bezdôvodné obohatenie vznikla až pri zániku jeho spoluvlastníctva, napríklad pri
jeho zrušení alebo predaji podielu a to vo výške zhodnotenia podielu v dôsledku investície k okamihu
zrušenia spoluvlastníctva.

18. Vzhľadom na to, že dom súp. č. XXX bol postavený v roku 1965, náklady na opravu rozvodov vody

a výmenu okien vynaložené ešte pôvodnou žalovanou považoval súd prvej inštancie za nevyhnutnú
opravu a údržbu nehnuteľnosti, ktorá však bola vykonaná bez súhlasu žalobcu. Bol názoru, že sa
nejedná o neplatné právne úkony a právna predchodkyňa žalovaného si mohla tieto nároky uplatniť
okamihom vynaloženia investícii už v priebehu trvania spoluvlastníckeho vzťahu (ako bezdôvodné
obohatenie) v dvojročnej premlčacej dobe v zmysle § 107 OZ. Keďže však faktúry mali byť uhradené v

roku 2001 a 2014, pričom vzájomná žaloba bola podaná na súd až dňa 03.03.2023, súd prvej inštancie
tieto nároky s prihliadnutím na žalobcom vznesenú námietku premlčania považoval za premlčané, a
preto vzájomnú žalobu žalovaného v tejto časti (v sume 15 891,15 eur) zamietol ako nedôvodnú.

19. Náklady žalovaného na rekonštrukciu príjazdovej cesty v sume 395,60 eur súd prvej inštancie taktiež

považoval za náklady na nevyhnutnú opravu a údržbu nehnuteľnosti, nakoľko prístupová cesta do dvora
rodinného domu je v miernom svahu, pričom pôvodne mala len zemité podložie, čo v prípade dažďa
komplikovalo prístup do dvora. Aj táto investícia však bola vykonaná bez súhlasu žalobcu. Aj v tomto
prípade mal súd prvej inštancie za to, že sa nejedná o neplatné právne úkony a žalovaný si mohol tietonároky uplatniť okamihom vynaloženia investícii už v priebehu trvania spoluvlastníckeho vzťahu (ako
bezdôvodné obohatenie) v dvojročnej premlčacej dobe v zmysle § 107 OZ. Aj nárok na ich náhradu
považoval súd prvej inštancie za premlčaný, nakoľko posledná faktúra bola uhradená v novembri 2018,

pričom vzájomná žaloba bola podaná na súd až dňa 03.03.2023, preto aj v tejto časti (v sume 395,60
eur) vzájomnú žalobu žalovaného zamietol ako nedôvodnú.

20. Napokon súd prvej inštancie zamietol vzájomnú žalobu žalovaného ako nedôvodnú aj v časti
žalovaným deklarovaných a uplatnených nákladov na rekonštrukciu strechy vo výške 4 176,88 eur

vzhľadom na to, že ich považoval za fiktívne z dôvodov uvedených v bode 12 odôvodnenia tohto
rozsudku odvolacieho súdu.

21. Súdom prvej inštancie uznané náklady na rekonštrukciu strechy v celkovej výške 13 075,11 eur
však boli uhradené v novembri 2022, preto tento nárok žalovaného nepovažoval súd prvej inštancie za
premlčaný a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému na jeho podiel pripadajúcu sumu 6 537,55

Eur (v siedmom výroku rozsudku uviedol chybou v písaní nesprávne sumu 6 537,35 eur) a to v lehote
30 dní od právoplatnosti napadnutého rozsudku vzhľadom na výšku uloženej povinnosti.

22. O nároku na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe žalovaného (o vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva v širšom zmysle) rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s

§ 255 ods. 2 CSP podľa pomeru úspechu strán v danom konaní. Vychádzajúc z toho, že predmetom
konania bol nárok na zaplatenie sumy 16 769,37 eur, pričom vyhovel vzájomnej žalobe len čiastočne
(priznal žalovanému nárok v časti sumy 6 537,55 eur) ustálil úspech žalovaného v rozsahu 38,97 % (6
537,55 eur x 100% /16 769,37 eur) a úspech žalobcu v rozsahu 61,03 %. Väčšinovo úspešný žalobca
mal teda čistý úspech v spore 22 % (61,03 % - 38,97 %). Preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi

proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 22 %. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 CSP
dodal, že o výške náhrady trov rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Proti šiestemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie o nepriznaní nároku na náhradu trov konania

o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam žiadnej zo strán sporu,
proti siedmemu výroku o čiastočnom vyhovení vzájomnej žalobe žalovaného a proti deviatemu výroku
o nároku na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe (o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
v širšom zmysle) podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil
za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d), f), g) a h) CSP, t.j. z dôvodov, že konanie

má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

24. So šiestym výrokom rozsudku súdu prvej inštancie žalobca nesúhlasil z dôvodu, že to bol on, kto
sa od roku 2018 snažil o mimosúdnu dohodu, zo strany žalovaného a jeho právnej predchodkyne
dochádzalo k zavádzaniu a predlžovaniu konania vedeného od roku 2020, žalobca sa snažil o predaj
rodinného domu s priľahlými pozemkami, avšak žalovaný tomu bránil, nedal na predaj realitnej kancelárii

súhlas. Žalobca bol v celom konaní ten, kto na podporu svojich tvrdení predkladal na svoje náklady súdu
mnohé listinné dôkazy a znalecké posudky. Uvedené skutočnosti mali byť pri rozhodovaní o náhrade
trov konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zohľadnené a nárok na náhradu
trov konania priznaný žalobcovi v rozsahu 100%.

25. Žalobca ďalej nesúhlasil ani s čiastočným vyhovením vzájomnej žalobe žalovaného. Poukázal na
to, že žalovaný už na pojednávaní dňa 13.10.2021 prostredníctvom právneho zástupcu tvrdil, že v
roku 2014 bola vykonaná rekonštrukcia strechy v hodnote 8 000,-eur a ako dôkaz o tom predložil
faktúru č. 1409004783 vystavenú pre odberateľa Q. s.r.o. z roku 2014 za materiál na opravu strechy
na starom dome. Súd prvej inštancie sa touto faktúrou nezaoberal. Vyplýva z nej, že sa jednalo o

strešnú krytinu STEELA hnedej farby. Žalovaný však následne predložil do konania k vzájomnej žalobe
doklady za rekonštrukciu strechy, a to faktúry vystavené dňa 21.11.2022 dodávateľom E. s.r.o., ktoré
súd prvej inštancie zohľadnil, avšak z predložených faktúr vyplýva, že išlo o strešnú krytinu čiernej farby.Nafotografiáchvznaleckomposudkuvšakjasnevidieť,žestrecha,ktorábolačiastočnerekonštruovaná,
je farby červenej, resp. hnedej, nie čiernej. Danú okolnosť súd prvej inštancie prehliadol.

26. Žalobca ďalej poukázal na to, že zo znaleckého posudku taktiež vyplýva, že v čase obhliadky
žalovanej nehnuteľnosti, t.j. dňa 06.07.2022 bola strecha rekonštruovaná len čiastočne, avšak
žalovaný predložil faktúry za rekonštrukciu strechy až z novembra 2022, tzn. rekonštrukcia strechy
by bola vykonaná skôr, než by došlo k zakúpeniu strešnej krytiny. Okrem spomínanej faktúry z roku
2014 žalovaný nepredložil žiadnu faktúru o oprave strechy z obdobia pred vykonaním znaleckého

dokazovania. Nárok na investíciu vyplývajúci z faktúry z roku 2014 by bol však už premlčaný.

27. Na základe vyššie uvedeného mal žalobca za to, že súd prvej inštancie nemal akceptovať faktúry
z novembra 2022 vystavené dodávateľom E. s.r.o., ani faktúru vystavenú K. G. o montáži strešnej
krytiny v septembri 2022, pretože strecha na nehnuteľnostiach prislúchajúcich k rodinnému domu nie
je kompletne zrekonštruovaná a už vôbec nie je na nich čierna strešná krytina, daná krytina teda

nebola namontovaná na týchto nehnuteľnostiach. Žalovaný teda nepreukázal hodnoverným spôsobom,
že by všetky investície, ktoré sa snažil zdokladovať, boli vykonané práve na týchto nehnuteľnostiach,
z vykonaného dokazovania naopak vyplýva, že zdokladovaná zakúpená strešná krytina musela byť
použitá na nejakej inej nehnuteľnosti, ktorá nie je predmetom sporu.

28. Žalobca trval na názore, že právne úkony žalovaného týkajúce sa opráv nehnuteľností sú neplatné,
pretože ich žalovaný vykonal v rozpore so zásadami nakladania so spoločnou vecou. Žalobcovi nebola
daná príležitosť vyjadriť sa k spôsobu hospodárenia so spoločnou vecou. Uviedol, že z komentára k §
139 OZ od Števček a spol. vyplýva, že bez ohľadu na veľkosť spoluvlastníckeho podielu, nemožno z
rozhodovania o spoločnej veci vylúčiť žiadneho zo spoluvlastníkov. Ak je z rozhodovania spoluvlastník

vylúčený, aj súdna prax dospela k názoru, že ide o neplatný právny úkon. Preto sa žalovaný nemôže
domáhať nároku na náhradu nákladov na opravy.

29. Žalobca nesúhlasil ani s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaným vynaložené investície do
rekonštrukcie strechy sú investíciami nevyhnutnými. Konanie žalovaného považoval za účelové, pretože

k rekonštrukcii strechy mal pristúpiť až počas trvania súdneho sporu, rekonštrukciu strechy vykonával
postupne, a to len na hospodárskej budove, ktorú si potreboval zrekonštruovať pre svoje podnikanie,
nebola však podľa žalobcu v takom stave, že by ju bolo vyslovene nevyhnutné opravovať počas súdneho
sporu. Na rodinnom dome, teda na obytnej časti nedošlo k žiadnej rekonštrukcii strechy.

30. Žalobca bol preto názoru, že súd prvej inštancie rozhodol na základe nesprávne zisteného
skutkového stavu, resp. nesprávne vyhodnotil skutkové závery a vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci, keď ustálil, že rekonštrukcia strechy bola vykonaná koncom roku 2022 a jednalo sa o
nevyhnutnú investíciu.

31. Keďže žalobca mal za to, že súd prvej inštancie mal zamietnuť vzájomnú žalobu žalovaného v celom
rozsahu, mal priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe žalovaného (konania
o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle) v rozsahu 100%.

32. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec

v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

33. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
rozsahu potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Mal za to,
že súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil.

34. Uviedol, že on, resp. jeho právna predchodkyňa (pôvodná žalovaná) mali záujem na uzavretí
mimosúdnej dohody, pred začatím konania reagovali na návrhy žalobcu a jednali so žalobcom, a to aj
prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne K. Q.. Žalovaná strana teda nebola pred podaním
žaloby na súd pasívna, snažila sa vyriešiť spor mimosúdne. Strany sporu však mali pred začatím

súdneho konania diametrálne rozdielne predstavy o spôsobe vyporiadania a o zohľadnení investícií
vložených jedným zo spoluvlastníkov, preto k mimosúdnej dohode nedošlo. Samotný žalobca v priebehu
konania menil svoje požiadavky ohľadne výšky prípadného vyrovnania za jeho podiel. Vzhľadom na
tieto okolnosti, ako aj skutočnosť, že v tomto spore ohľadne vyporiadania nie je žiadna zo sporovýchstrán úspešná alebo neúspešná, považoval žalovaný šiesty výrok napadnutého rozsudku za správny
a zákonný.

35. Žalovaný trval na tom, že na rekonštrukciu strechy použil strešnú krytinu ŠKRÍDLOPLECH značky
E.. Je síce pravdou, že na faktúrach vystavených dodávateľom E. s.r.o. je uvedené, že bola dodaná
krytina ŠKRÍDLOPLECH čierna matná, jedná sa však o chybu dodávateľa, nakoľko žalovaný reálne
prebral hnedú krytinu. Uvedenú chybu si doposiaľ neuvedomil. Zdôraznil, že farbu krytiny žalobca
v prvoinštančnom konaní nerozporoval. Ak by tak bol urobil, mohol sa ním tvrdený rozpor odstrániť

ohliadkou na mieste a dopytom na dodávateľa krytiny.

36. Žalovaný zotrval aj na tom, že investície vynaložené na rekonštrukciu strechy boli nevyhnutné.
Strechu začal opravovať v roku 2022, kedy bola v havarijnom stave potom, čo sa v roku 2021
stal podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností. Bol nútený neodkladne riešiť opravu strechy, aby
nedochádzalo k poškodzovaniu a znehodnocovaniu spoločných stavieb. Ani žalobca, ani právna

predchodkyňa žalovaného nemali na opravu strechy finančné prostriedky. Je právne irelevantné,
že k oprave došlo v priebehu súdneho sporu. Súdny spor ohľadne vyporiadania podielového
spoluvlastníctva sa začal v roku 2020 a nie je doposiaľ ukončený. Ak by ako spoluvlastník nehnuteľnosti
počas súdneho konania nemohol bez súhlasu žalobcu (ktorý nemal finančné prostriedky na akúkoľvek
opravu) vykonať žiadnu opravu, hrozilo by podstatné zhoršenie stavu nehnuteľnosti. Poukázal tiež na

jeho zákonnú povinnosť vyplývajúcu z ust. § 86 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (stavebný zákon), podľa ktorého vlastník stavby je v súlade s dokumentáciou
overenou stavebným úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné
rozhodnutie) povinný udržiavať stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych
a hygienických závad, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo

najviac predĺžila jej užívateľnosť.

37. Žalovaný poukázal na to, že judikatúra, na ktorú poukázal aj súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia, umožňuje vykonanie nevyhnutných opráv stavieb jedným zo spoluvlastníkov
nehnuteľnosti bez súhlasu ostatných vlastníkov, pričom rieši aj otázku premlčania týchto nevyhnutných

neodsúhlasených investícii.

38. Aj deviaty výrok o nároku žalobcu na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe žalovaného podľa
pomeru úspechu strán v konaní považoval žalovaný za súladný so zákonom a ustálenou judikatúrou.

39. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.

40. Krajský súd v Banskej Bystrici ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34
ods. 1 CSP, po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, v
rozsahu odvolania podľa § 379 CSP, z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 CSP a mimo

nich podľa § 380 ods. 2 CSP v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok, ktoré vady nezistil,
dospel k názoru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v šiestom výroku o nepriznaní nároku
na náhradu trov konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam
žiadnej zo strán sporu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdiť a v siedmom výroku
o čiastočnom vyhovení vzájomnej žalobe žalovaného a od neho závislom deviatom výroku o nároku

na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe (o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom
zmysle) zmeniť v zmysle § 388 CSP, nakoľko nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie
v siedmom a deviatom výroku z nasledovných dôvodov:

41.Prerozhodnutieonárokustránsporunanáhradutrovkonaniaozrušenieavyporiadaniepodielového

spoluvlastníctva, určenie pomeru úspechu a neúspechu je rozhodujúce porovnanie výsledku konania
snávrhmisporovýchstrán.Konanieozrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvaješpecifické
tým, že sa jedná o tzv. konanie iudicium duplex, teda každá zo strán sporu je zároveň žalobcom aj
žalovaným, ich procesné označenie v spore sa spravuje tým, kto inicioval začatie konania podaním
žaloby. Keďže žiadna zo strán sporu nenapadla odvolaním prvý až piaty výrok rozsudku súdu prvej

inštancie týkajúce sa veci samej v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
nadobudli tieto výroky právoplatnosť. Pri porovnaní právoplatného výsledku konania o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (uvedeného v bode 6 odôvodnenia tohto rozhodnutia)
so žalobou, ako aj ďalšími návrhmi žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie ohľadne spôsobuvyporiadania podielového spoluvlastníctva možno konštatovať, že žalobca nemal plný úspech v spore,
pretože žalobou žiadal prikázať všetky poľnohospodárske nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva
a ostatné nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva pôvodnej žalovanej, neskôr žalovaného za náhradu

pre žalobcu vo výške 15 000,- eur, neskôr až 40 000,- eur. Neskôr na základe návrhu žalovaného
pristúpil k tomu, aby časť poľnohospodárskych nehnuteľností bola prikázaná do jeho vlastníctva
a časť do vlastníctva žalovaného, nesúhlasil však s návrhom žalovaného, aby vyplatil žalovanému
vyrovnacípodielvovýške160,-eur.Aniohľadnevyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctvakrodinnému
domu s prislúchajúcimi budovami a priľahlými pozemkami – parcelami CKN nekorešponduje spôsob

vyporiadania stanovený v napadnutom rozsudku so žalobou žalobcu. Ani žalovanému nebolo vyhovené
v celom rozsahu, pretože tento spočiatku žiadal prikázať všetky nehnuteľnosti do jeho vlastníctva za
náhradu pre žalobcu, neskôr žiadal prikázať časť poľnohospodárskych nehnuteľností do vlastníctva
žalobcu a súd prvej inštancie síce so súhlasom žalobcu vyporiadal podielové spoluvlastníctvo
k poľnohospodárskym nehnuteľnostiam týmto spôsobom, avšak ohľadne ostatných nehnuteľností
žalovaný trval na ich prikázaní do jeho výlučného spoluvlastníctva, až neskôr vzhľadom na výsledky

znaleckého dokazovania a požiadavku žalobcu na vyrovnací podiel vo výške 40 000,- eur od
tohto spôsobu upustil a napokon (rovnako ako žalobca) súhlasil s nariadením predaja nehnuteľností
a rozdelením výťažku z predaja medzi oboch podielových spoluvlastníkov rovným dielom (po polovici).
Preto možno konštatovať, že každá zo strán sporu mala úspech vo veci len čiastočný, tento však
vzhľadom na charakter konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ako iudicium

duplexnemožnokvantifikovať,pretosúdprvejinštanciesprávnerozhodol,keďnepriznalžiadnejzostrán
sporu nárok na náhradu trov tohto konania. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej v konaní
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bolo tak výsledkom kompromisu (aj to nie
úplného),kuktorémudospelistranysporuvpriebehuštyrochrokovtrvajúcehokonaniapredsúdomprvej
inštancie. Len v prípade, ak by návrhu jednej zo strán sporu ohľadne zrušenia a spôsobu vyporiadania

podielového spoluvlastníctva bolo v celom rozsahu vyhovené, možno konštatovať jej plný úspech
vkonaníapriznaťjejvzmysle§255ods.1CSPnároknanáhradutrovkonaniaozrušenieavyporiadanie
podielového spoluvlastníctva v rozsahu 100%. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje napr. na nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 73/2023 – 39 zo dňa 25.05.2023, v ktorom Ústavný
súd Slovenskej republiky vyslovil právny názor, že v prípade ak rozhodnutie súdu prvej inštancie

v plnom rozsahu zodpovedá v žalobe navrhovanému zrušeniu a spôsobu vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, má v takom prípade žalobca právo na plnú náhradu trov konania v zmysle § 255 ods.
1 CSP: „Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je sporom podľa CSP a nie
je žiaden dôvod na to, aby sa na toto konanie zásadne neaplikoval § 255 CSP. Samotná skutočnosť,
že pomer úspechu strán v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môže mať

vzhľadom na osobitosť tohto konania rôzne podoby, nie je dôvodom na to, aby z ústavného hľadiska
mohol byť udržateľný schematický záver o tom, že v takomto konaní si každá zo strán má znášať svoje
trovy (pozri aj III. US 138/2022). Napokon o tom, že aj v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva je smerodajný úspech v konaní, hovorí aj R 54/1973.“ V stanovisku Najvyššieho súdu
SR č. Cpj 8/72 zo dňa 08.03.1973, publikovanom v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR

pod č. R 54/1973, na ktoré predmetný nález ÚS SR odkazuje, sa uvádza: „Ak súd vyhovel návrhu a
zrušil spoluvlastníctvo spôsobom, ktorý bol navrhovaný, najmä ak sa žalovaní bránili alebo navrhovali, a
to neúspešne, iný spôsob vyporiadania, niet v zásade prekážok, aby súd použil ustanovenie § 142 ods.
1 O.s.p. a aby navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania. Iný je, pravda, prípad, ak súd rozhodol
o vyporiadaní inak, než bolo navrhnuté. Tu bude opodstatnené uvažovať, či by nebolo vhodné použiť

ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. (teraz § 255 ods. 2 CSP – poznámka odvolacieho súdu). V konaní
o zrušenie spoluvlastníctva bude odôvodnené použitie ustanovenia § 150 O.s.p. (porov. rozhodnutie
uverejnené pod č. 31/1972 Zbierky rozhodnutí a stanovísk). So zreteľom na rozmanitosť prípadov treba
však riešiť každý prípad individuálne s prihliadnutím na celý priebeh konania a postup jednotlivých
účastníkov ako aj na to, do akej miery sú jednotliví účastníci dotknutí na svojich záujmoch vyneseným

rozsudkom.“

42. Z uvedených dôvodov odvolací súd šiesty výrok rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil.

43. K nároku uplatnenému vzájomnou žalobu žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné:

44. Aj keď súd prvej inštancie poukázal na správne ustanovenia OZ pojednávajúce o bezdôvodnom
obohatení a v bode 22 odôvodnenia napadnutého rozsudku na odbornú literatúru ohľadne otázkyposudzovania povahy nárokov a ich premlčania pri vynakladaní investícií spoluvlastníkom na spoločnú
vec : „...Ak by došlo k vynaloženiu investícií na spoločnú vec bez toho, aby tomu predchádzala
dohoda medzi spoluvlastníkmi, či rozhodnutie spoluvlastníkov v súlade s princípom majority, potom

by investujúcemu spoluvlastníkovi nárok na náhradu vynaložených prostriedkov voči ostatným
spoluvlastníkom nevznikol, mohol by však žiadať to, o čo sa ostatní neinvestujúci spoluvlastníci obohatili
podľa zásad o bezdôvodnom obohatení.“, vec však v konečnom dôsledku nesprávne právne posúdil na
základe nesprávnym smerom vedeného dokazovania. Žalovaný výšku vzájomnou žalobou uplatneného
nároku ohľadne rekonštrukcie (opravy) strechy a súdom prvej inštancie akceptovanej časti tohto

nároku stotožňoval s výškou investícií, nákladov na rekonštrukciu strechy na budovách prislúchajúcich
k rodinnému domu a na ich preukázanie v konaní predkladal doklady – faktúry o cene materiálu a prác.
Aj pri akceptácii záveru súdu prvej inštancie, že sa jednalo o nevyhnutné investície nemožno výšku
investícií automaticky stotožňovať s výškou bezdôvodného obohatenia druhého spoluvlastníka, ktorý do
rekonštrukcie strechy neinvestoval a nedal na to nielenže ani súhlas, ale žalovaný ho o zamýšľaných
investíciách ani neupovedomoval (čo nebolo v konaní sporné). Právne úkony žalovaného týkajúce sa

opravy strechy sú neplatné pre rozpor so zákonom – ust. § 139 ods. 2 veta prvá OZ, podľa ktorého o
hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov.
V danom prípade nebolo sporné, že žalovaný, resp. jeho právna predchodkyňa vynakladali investície na
opravu a údržbu spoločných nehnuteľností bez toho, aby pred ich vynaložením o zamýšľanej investícii
upovedomili žalobcu a dali mu možnosť vyjadriť sa k nej. Judikatúra Najvyššieho súdu Českej republiky

týkajúca sa identického znenia § 139 ods. 2 OZ ustálila, že dokonca aj v prípade, ak menšinovému
spoluvlastníkovi nebola vôbec daná možnosť vyjadriť sa k zamýšľanej investícií (druhu a výške), išlo by
z hľadiska hospodárenia spoluvlastníkov so spoločnou vecou o neplatný právny úkon a menšinovému
spoluvlastníkovi by vznikla povinnosť vydať investujúce spoluvlastníkovi, pokiaľ išlo o investície na
nevyhnutné opravy alebo údržbu len bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 2 a § 459 OZ). Pre platné

rozhodnutie o hospodárení so spoločnou vecou je nevyhnutné, aby všetci podieloví spoluvlastníci boli
zoznámení so zamýšľanou investíciou, aby mohli s týmto zámerom vysloviť svoj súhlas či nesúhlas.
Ak nebola menšinovému spoluvlastníkovi daná možnosť vyjadriť sa k zamýšľanej investícií, potom aj
v prípade, že by s ňou súhlasila väčšina spoluvlastníkov počítaná podľa veľkosti podielov, nejde o
rozhodnutie väčšiny v zmysle ustanovenia § 139 ods. 2 OZ, ale jednalo by sa z hľadiska hospodárenia so

spoločnou vecou o neplatný právny úkon (viď napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 22 Cdo 599/99, 22 Cdo 1870/2007, 23 Cdo 3166/2011 ). O to viac uvedené závery judikatúry platia
v situácii, ak jeden z hľadiska veľkosti podielov rovnocenný spoluvlastník (žalovaný, resp. jeho právna
predchodkyňa) neupovedomil o zamýšľanej investícií druhého rovnocenného spoluvlastníka (žalobcu).
Navyše pri rovnosti spoluvlastníckych podielov dvoch spoluvlastníkov veci investujúci spoluvlastník

nemá nárok na náhradu investícií, nákladov na rekonštrukciu strechy od spoluvlastníka, ktorý na
investície nedal súhlas, a to aj keby o nich vedel, pretože nebol dodržaný postup podľa § 139 ods. 2
veta prvá OZ - rozhodnutie o hospodárení so spoločnou vecou nebolo prijaté vačšinou počítanou podľa
veľkostispoluvlastníckychpodielovaneboldodržanýanipostuppodľa§139ods.2vetadruháOZ,podľa
ktorého ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

V konaní totiž nebolo tvrdené ani preukazované, že by žalovaný (alebo žalobca) pri rovnosti podielov
žiadal súd o rozhodnutie o hospodárení so spoločnou vecou, pokiaľ ide o tieto investície, schválenie
ich plánovaného vynaloženia pre nesúhlas druhého rovnocenného spoluvlastníka). Vzhľadom na vyššie
uvedené, aj keď žalovaný nemá voči žalobcovi nárok na náhradu ceny investícií, má voči nemu nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie je totiž majetkový prospech získaný

v zmysle § 451 ods. 2 OZ o. i. plnením z neplatného právneho úkonu. Bezdôvodné obohatenie žalobcu
ako spoluvlastníka nehnuteľností totiž spočíva v hodnote, o ktorú sa jeho spoluvlastnícky podiel na
nehnuteľnostiach navýšil, zhodnotil v dôsledku investícií vynaložených do nich druhým spoluvlastníkom
(žalovaným). Bezdôvodné obohatenie sa síce môže aj rovnať výške investícií, ale môže byť aj nižšie,
alebo vyššie. Závisí to od hodnoty nehnuteľnosti v danej lokalite pred a po vynaložení investícií. V tejto

súvislosti odvolací súd poukazuje napr. na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 3766/2011
zo dňa 30. 11. 2011: „Investície vynaložené jedným zo spoluvlastníkov bez dohody s ostatnými
a nemajúce základ v tzv. majorizácii zakladajú investujúcemu spoluvlastníkovi právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktoré ostatným spoluvlastníkom vzniklo. Povinnosť vydať bezdôvodné
obohatenie v súvislosti s vynaložením nákladov na nevyhnutnú opravu alebo údržbu vzniká za trvania

spoluvlastníckeho vzťahu vynaložením týchto nákladov. Ak nejde o náklady na nevyhnutnú opravu
alebo údržbu, vzniká táto povinnosť až pri zániku podielového spoluvlastníctva.“ Bolo na žalovanom,
na ktorom spočíva dôkazné bremeno ohľadne preukázania vzniku a výšky bezdôvodného obohatenia,
navrhnúť vykonať, prípadne aj zabezpečiť, predložiť za tým účelom dôkaz – odborné vyjadrenieodborne spôsobilej osoby, prípadne znalca z príslušného odboru a odvetia ohľadne všeobecnej hodnoty
nehnuteľností v danej lokalite pred vynaložením investícií na rekonštrukciu strechy a po ich vynaložení.
Prípadný kladný rozdiel v rozsahu zodpovedajúcom spoluvlastníckemu podielu žalobcu predstavuje

bezdôvodné obohatenie žalobcu. Nakoľko žalovaný takýto dôkaz v konaní nenavrhol vykonať, ani
ho nepredložil, nezabezpečil, neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Nie je úlohou súdu uvádzať strane sporu, aké dôkazy je nevyhnutné na
preukázanie jej nároku vykonať. V zásade platí (až na výnimky uvedené v CSP nedopadajúce na tento
prípad), že v civilnom sporovom konaní je zodpovednosť za výsledok sporu na stranách sporu, súd

sám bez návrhu dôkazy nevykonáva, rozhoduje len o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185
ods. 1 CSP). Iniciatíva ohľadne uplatňovania prostriedkov procesného útoku, resp. obrany, medzi ktoré
patria aj návrhy na vykonanie dôkazov (§ 149 CSP) je na stranách sporu, úlohou súdu je len vytvoriť
im ich na ich uplatnenie rovnakú mieru možnosti (čl. 6 a čl. 8 základných princípov CSP). Prípadné
napomáhanie strane sporu zo strany súdu bez zákonom povolenej výnimky (ktorá je napr. v prípade
spotrebiteľských sporov zakotvená v § 295 CSP) pri uplatňovaní prostriedkov procesného útoku, resp.

obrany by znamenalo neprípustné porušenie rovnosti strán sporu, rovnosti zbraní ako základného
princípu zakotveného v čl. 6 CSP a porušenie práva protistrany na spravodlivá proces. Preto je pre toto
konanie zbytočné zo strany súdu vykonávať dokazovanie, aká krytina (akej farby a značky) a z akého
obdobia bola použitá na rekonštrukciu strechy na nehnuteľnostiach prislúchajúcich k rodinnému domu,
tieto podklady by mali význam pre vypracovanie odborného vyjadrenia, ktoré však žalovaný nenavrhol.

V odvolacom konaní už navrhovanie nových dôkazov prípustné nie je, ak ich strana sporu vlastnou
vinou (procesnou pasivitou) nenavrhla v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Vzhľadom na
vyššie uvedené odvolací súd siedmy výrok rozsudku súdu prvej inštancie zmenil a vzájomnú žalobu
žalovaného aj v časti, v ktorej jej súd prvej inštancie vyhovel, zamietol. Ako už bolo uvedené vyššie, vo
výrokovej časti došlo k chybe v písaní pri uvedení súdom prvej inštancie priznaného nároku vo výške

6 537,35 eur, z odôvodnenia napadnutého rozsudku totiž vyplýva, že sa jednalo o sumu 6 537,55 eur,
preto odvolací súd zamietol vzájomnú žalobu žalovaného v časti o zaplatenie 6 537,55 eur.

45. Keďže je z dôvodov uvedených v predchádzajúcom bode pre toto konanie už nepodstatné
zisťovanie, aká krytina (akej farby a značky) a z akého obdobia bola použitá na rekonštrukciu strechy na

nehnuteľnostiach prislúchajúcich k rodinnému domu, nemá pre toto konanie právny význam zaoberať
sa odvolacou námietkou žalobcu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci spočívajúcu v tom, že súd prvej inštancie sa nezaoberal faktúrou č. 1409004783
vystavenou pre odberateľa Q. s.r.o. z roku 2014 za materiál na opravu strechy na starom dome. Preto
len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že žalobca v odvolacom konaní už nemôže meniť prostriedky

procesného útoku a považovať strešnú krytinu uvedenú na danej faktúre za tú, ktorá bola použitá
na opravu strechy, keď prostredníctvom svojej vtedajšej právnej zástupkyne na pojednávaní sám
túto faktúru, použitie strešnej krytiny v nej uvedenej na opravu strechy nehnuteľnosti v podielovom
spoluvlastníctve spochybňoval (viď č. l. 127 spisu, piata strana zápisnice o súdnom pojednávaní zo dňa
13.10.2021).

46. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že oprávnenosťou nároku uplatneného vzájomnou žalobou vo
zvyšnej časti sa odvolací súd nezaoberal, ani zaoberať nemohol, nakoľko proti ôsmemu výroku rozsudku
súdu prvej inštancie o čiastočnom zamietnutí vzájomnej žaloby žalovaného nebolo podané odvolanie,
je právoplatný.

47. Z uvedeného vyplýva, že vzájomná žaloba bola ôsmym výrokom rozsudku súdu prvej inštancie
v spojení s II. výrokom rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený siedmy výrok rozsudku súdu
prvej inštancie zamietnutá v celom rozsahu.

48. Na záver k veci samej pre úplnosť odvolací súd uvádza, že žalobca v podanom odvolaní síce
formálne označil aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP, tento však v obsahu odvolania
žiadnym spôsobom nešpecifikoval, neuviedol konkrétne okolnosti, v ktorých má tento odvolací dôvod
spočívať, t. j. z akého dôvodu uvedeného v § 366 CSP sú prípustné za účelom ďalšieho zisťovania
skutkového stavu ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie a o aké prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku sa má jednať. Tým, že v lehote na podanie odvolania žalobca
nekonkretizoval, nevymedzil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP, vlastne ho neuviedol.
Rovnaký názor zastávajú aj autori Veľkého komentára k Civilnému sporovému poriadku: „Odvolaniemusí byť niektorou (prípadne viacerými) z uvedených vád odôvodnené (§ 363), čo znamená, že nestačí
formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t.j. v akom konkrétnom
pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu.“ (Števček, M., Ficová, S.,

Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha:C.H.Beck,2016,strana1237).TaktiežvzmysleuzneseniaÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky
sp. zn. IV. ÚS 90/2019 z 05.11.2019 iba uvedenie všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní nie
je postačujúce na to, aby odvolací súd mohol o odvolaní rozhodnúť vecným preskúmaním správnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov.

49. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods.
1 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 % z dôvodu plného úspechu žalovaného v odvolacom konaní, nakoľko odvolanie žalobcu týkajúce
sa konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (teda smerujúce proti šiestemu

výroku rozsudku súdu prvej inštancie) nie je dôvodné. Odvolací súd pre úplnosť podotýka, že na rozdiel
od konania pred súdom prvej inštancie, kde každá zo strán sporu je vo svojej podstate žalobcom aj
žalovaným, súd prvej inštancie nie je viazaný návrhmi strán ohľadne spôsobu vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, v odvolacom konaní je odvolateľom len ten, kto odvolanie podal, napáda rozhodnutie
súdu prvej inštancie, odvolací súd je (až na zákonom stanovené výnimky nedopadajúce na tento prípad)

viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania vzhľadom na princíp neúplnej apelácie, preto odvolacie konanie
na rozdiel od konania pred súdom prvej inštancie nemá charakter konania iudicium duplex. Aj o výške
a prijímateľovi náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP a § 263 CSP
súd prvej inštancie po právoplatnosti III. výroku tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník. Z tohto dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty na plnenie náhrady trov odvolacieho

konania podľa § 232 ods. 2 CSP od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady
trov konania.

50. Odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods.
1 CSP o nároku strán sporu na náhradu trov (prvoinštančného a odvolacieho) konania o vzájomnej

žalobe žalovaného (o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle), pretože zmenil
prvoinštančné rozhodnutie (§ 396 ods. 2 CSP). Plný úspech v tomto konaní mal žalobca, keďže
vzájomná žaloba žalovaného bola zamietnutá v celom rozsahu. Preto priznal žalobcovi v zmysle §
255 ods. 1 CSP voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rovnako o výške
a prijímateľovi náhrady trov tohto konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po

právoplatnosti IV. výroku tohto rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

51. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 ods.u 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods.u 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.

1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis
(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou

o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania
lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11
ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods.u 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP, resp. dovolanie má vady podľa § 429 CSP napriek
riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 CSP v odvolacom konaní, resp. napriek
výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch

neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) CSP v spojení s § 436
ods. 1 CSP).