Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 25, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/56/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123205139
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3123205139.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov

Mgr. Mareka Anovčina a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Dubai, Spojené arabské emiráty, 2/, A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., obaja zastúpení JUDr. Janou
Blahovou, advokátkou so sídlom K dolnej stanici 7282/20A, Trenčín, IČO: 42 277 329, proti žalovaným:
1/ EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724
803, zastúpeného Remedium Legal, s.r.o. so sídlom Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov,
IČO: 53 255 739, 2/ U9, a.s., so sídlom Zelinárska 6, 921 08 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO:
35 849 703, zastúpeného STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., so sídlom Dunajská 15, Bratislava

- mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 795 038, 3/ EOS Slovensko Investment LC, s.r.o., so sídlom
Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 032 979, zastúpeného Remedium Legal, s.r.o.
so sídlom Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, o určenie neplatnosti
dražby, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 13. februára 2024, č. k.
28C/40/2023-171, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1/, 2/, 3/ m a j ú proti žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zamietol žalobu (výrok I.), ktorou sa žalobcovia 1/, 2/ domáhali,
aby súd určil, že dobrovoľná dražba nehnuteľností vykonaná dňa 17.04.2023 žalovaným 2/ na návrh
žalovaného 1/ osvedčená notárskou zápisnicou o priebehu dražby, notárom D. E. F. číslo 179/2023,
Nz 10214/2023, NCRIs 10617/2023, v rámci ktorej došlo k vydraženiu nehnuteľností v podielovom
spoluvlastníctve žalobcov 1/, 2/, zapísaných na LV č. XXX, k. ú. B. G. H., a to pozemku registra C-KN
parc. č. 831/1, druh pozemku: orná pôda, o výmere 1220 m2, pozemku registra C-KN parc. č. 831/3, druh

pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 231 m2, pozemku registra C-KN parc. č. 831/4, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 482 m2, pozemku registra C-KN parc. č. 831/5,
druh pozemku: ostatná plocha, o výmere 13 m2, pozemku registra C-KN parc. č. 833/3, druh pozemku:
orná pôda, o výmere 447 m2 a rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na pozemku registra C-KN
parc. č. 831/3, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 231 m2, je neplatná. Súčasne
rozhodol, že žalovaní 1/, 2/, 3/ majú voči žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
% (výrok II., III.).

2. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie navrhnuté stranami sporu (viď bod 13 až 28 odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie), konštatoval, že žalobcovia 1/, 2/ sa podanou žalobou domáhali určenia
neplatnosti dražby, t. j. žaloba smeruje k určeniu právnej skutočnosti, ktorá žaloba je prípustná v zmysle§ 137 písm. d) CSP len v prípade, ak jej existenciu predpokladá osobitný predpis, ktorým v danom
prípade je ust. § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z. Procesná prípustnosť žaloby je daná. Poukázal
na ust. § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z., ktoré zakladá pre konanie o určenie neplatnosti

dobrovoľnej dražby nerozlučné procesné spoločenstvo a uviedol, že z predložených listín vyplynulo,
že dražbu navrhol žalovaný 1/ ako záložný veriteľ (po postúpení zo B., I.), dražbu vykonal žalovaný
2/, nehnuteľnosť vydražil žalovaný 3/ a žalobcovia 1/, 2/ sú predchádzajúci podieloví spoluvlastníci
vydražených nehnuteľností, čím je splnená aj procesná podmienka úplného okruhu účastníkov konania
(strán sporu). Ďalej preskúmal, či bola žaloba podaná v zákonnej lehote. Dražba, na ktorej bol

žalovanému 3/ udelený príklep, a tým boli vydražené nehnuteľnosti žalobcov 1/, 2/, bola uskutočnená
dňa 17.04.2023, pričom žalobcovia 1/, 2/ podali žalobu na súde dňa 05.07.2023. Žalobcovia 1/, 2/ tak
svoj nárok žalobou uplatnili v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. pred uplynutím zákonnej
prekluzívnej lehoty 3 mesiacov počítanej od udelenia príklepu na dražbe.

3. Súd prvej inštancie k dôvodu neplatnosti dražby uvádzanom žalobcami 1/, 2/, že dražbu nebolo možné

vykonať, nakoľko výkon záložného práva bol premlčaný, námietke porušenia zákona č. 527/2002 Z. z.
v tom zmysle, že došlo k porušeniu ustanovení § 17 ods. 5 písm. a), § 24 ods. 7 a § 32 ods. 1 a k ich
pochybnostiam o úhrade ceny dosiahnutej vydražením uviedol, že žalobcovia 1/, 2/ v žalobe síce uviedli
tieto tvrdenia, avšak žiadnym relevantným spôsobom neodôvodnili a nepreukázali akým spôsobom
boli tvrdenými porušeniami ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. fakticky dotknutí na svojich právach

a tým neodôvodnili ani nepreukázali príčinnú súvislosť medzi tvrdenými porušeniami a dotknutím na
ich právach. Obidva uvedené predpoklady musia byť splnené súčasne. Nebolo tiež preukázané, že by
žalobcovia 1/, 2/ počas dražobného konania namietali žalobou vytýkané porušenia zákona č. 527/2002
Z. z. ani že by boli z ich strany vznesené námietky proti postupu vykonávania dražby (napr. námietky
voči znaleckému posudku, voči ohodnoteniu, námietky počas samotnej dražby a iné). Z uvedeného

dôvodu nesplnenia zákonných predpokladov domáhania sa neplatnosti dobrovoľnej dražby, nemožno
tejto žalobe vyhovieť, a preto súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol.

4. K námietke premlčania výkonu záložného práva vznesenej žalobcami 1/, 2/, keď poukázali na
rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 14Csp/67/2020-179 zo dňa 21.07.2021 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Trenčíne č. k. 27CoCsp/61/2021-244 zo dňa 30.08.2022 (č. l. 141 – 156 spisu), ktorým
bola žaloba žalovaného 1/ (v postavení žalobcu) ako veriteľa (po preukázanom postúpení) zamietnutá
z dôvodu premlčania uplatnenej pohľadávky, súd prvej inštancie uviedol, že túto námietku žalobcovia
vzniesli v súdnom konaní o neplatnosť dražby. Dovolať sa premlčania môže záložca najneskôr v deň
konania dražby, t. j. iba do vykonania dražby. Vznesenie námietky premlčania totiž môže zabrániť

vykonaniu práva záložného veriteľa uspokojiť sa predajom na dobrovoľnej dražbe. Po vykonaní tohto
práva už námietku premlčania nemožno úspešne uplatniť. Záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa,
resp. domáhať sa uspokojenia svojho záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby, a to aj v
prípade pohľadávky, ktorá bola premlčaná. Ak bolo premlčané aj záložné právo, avšak nebola uplatnená
námietka premlčania, možno na základe vyššie uvedeného vyvodiť, že záložný veriteľ je oprávnený aj

naďalej využiť proces dobrovoľnej dražby na uspokojenie svojho záložného práva. V prípade, že došlo
k premlčaniu záložného práva, je záložca v procese dobrovoľnej dražby oprávnený uplatniť námietku
premlčania. Záložca sa však nemôže brániť námietkou premlčania záložného práva po uskutočnení
dobrovoľnej dražby, prostredníctvom ktorej došlo k uspokojeniu pohľadávky záložného veriteľa, keďže
účelom námietky premlčania je ochrana pred výkonom premlčaného práva. Keďže žalobca uplatnil

námietku premlčania až po vykonaní dražby, vznesená námietka premlčania nevyvoláva žiadne právne
následky (napr. rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 4C/1/2018 zo dňa 10.06.2021 a rozsudok
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/224/2013 zo dňa 26.06.2014).

5. Žalobcovia 1/, 2/ sa v konaní bránili tvrdením, že listom zo dňa 21.12.2022 (č. l. 27 spisu) vyzvali

žalovaného 1/ na upustenie od výkonu záložného práva z dôvodu premlčania a tým vzniesli námietku
premlčania pred vykonaním dražby. Toto tvrdenie, podľa názoru súdu prvej inštancie, však neobstojí z
dôvodu, že záložca, ako osoba dotknutá na svojich právach, sa môže domáhať ochrany svojich práv
prostredníctvom žaloby o určenie neplatnosti dražby len zo zákonom stanovených dôvodov (uvedených
vyššie), nie z dôvodu, že dražbou bolo vykonané premlčané záložné právo. Námietku premlčania

výkonu záložného práva možno vzniesť len do momentu výkonu záložného práva, t. j. pred ukončením
dobrovoľnejdražbyavprípade,akboližalobcovia1/,2/vdanomčasenázoru,ževýkonzáložnéhopráva
je premlčaný a záložný veriteľ mal upustiť od výkonu záložného práva na základe ich námietky a tento od
výkonu neupustil, mali žalobcovia 1/, 2/ možnosť domáhať sa na súde žalobou o určenie, že premlčanézáložné právo nie je vykonateľné, resp. žalobou o zdržanie sa výkonu záložného práva. Záložca teda
v prípade premlčania záložného práva nemôže jeho premlčanie namietať v dobrovoľnej dražbe, ani
v konaní o zaplatenie úverovej pohľadávky (tu možno namietať len premlčanie úverovej pohľadávky

dlžník), a preto je v oprávnení záložcu podať v tomto smere žalobu, keďže ide o jedinú prípustnú obranu
záložcupredzrealizovanímpremlčanéhozáložnéhopráva.Otázkuvykonateľnostizáložnéhoprávavšak
nemožno riešiť po vykonaní dražby.

6. Súd prvej inštancie v súvislosti s premlčaním výkonu záložného práva poukazuje na uznesenie

Najvyššieho súdu spis. zn. 4Cdo/41/2021 zo dňa 27.02.2023, v ktorom NS SR zaujal v bode 26
nasledovný právny názor: „Najvyšší súd po zhrnutí významných právnych hľadísk vzťahujúcich sa na
danú vec uzatvára, dražobník je subjekt, ktorému zákon zveruje oprávnenie zrealizovať právo záložného
veriteľa na výkon záložného práva, ktorým je zabezpečená pohľadávka záložného veriteľa, preto ho
možno považovať za iný príslušný orgán v zmysle § 112 Obč. zák. V nadväznosti na uvedené potom
začatie dražobného konania spôsobuje, že premlčacia doba vo vzťahu k záložnému právu neplynie

(spočíva).“ Záložné právo teda v predmetnom prípade nebolo premlčané, nakoľko splatnosť celého
úveru nastala 20.08.2017, premlčacia doba začala plynúť od 21.08.2017 a žalovaný 1/ (jeho právny
predchodca) uskutočnil úkony výkonu záložného práva riadne a včas, a to návrhom na vykonanie
dražby dražobníkovi a oznámením o začatí výkonu záložného práva 09.05.2018, teda uplatnením práva
sa podľa § 112 Občianskeho zákonníka plynutie premlčacej doby prerušilo (teda premlčacia doba

neplynula).

7. Ďalšími dôvodmi neplatnosti dražby uvedenými žalobcami 1/, 2/ je porušenie § 17 ods. 5 písm. a)
zákona č. 527/2002 Z. z. spočívajúceho v tom, že žalobcom 1/, 2/ nebolo doručené oznámenie o dražbe
a§24ods.7zákonač.527/2002Z.z.spočívajúcehovtom,žežalobcom1/,2/nebolazápisnicaodražbe

doručená.Popreskúmanípredloženýchlistínsúdprvejinštanciedospelkzáveru,žežalovaný2/vykonal
dostatočné šetrenie pobytu žalobcov 1/, 2/, listiny – tak oznámenie o dražbe ako aj zápisnice o dražbe
doručoval žalobcom 1/, 2/ na jemu zistené a známe adresy, pričom sa zásielky vracali s poznámkou
doručovateľa„neprevzatávodbernejlehote“.Zároveňpočaspriebehudražobnéhokonaniakomunikoval
so žalobcom 1/ aj prostredníctvom e-mailu (napr. žalobca 1/ potvrdil termín ohliadky nehnuteľností)

a tiež s právnou zástupkyňou žalobcov 1/, 2/, ktorej boli listiny doručované aj do vlastných rúk. Na
základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že námietky žalobcov 1/, 2/ v tomto smere nie
sú dôvodné s poukazom aj na neodôvodnenie dotknutia na právach a príčinnej súvislosti medzi týmito
tvrdenými porušeniami a dotknutím na právach žalobcov 1/, 2/.

8. Ďalšími dôvodmi neplatnosti dražby uvedenými žalobcami 1/, 2/ je porušenie § 32 ods. 1 zákona č.
527/2002 Z. z. spočívajúceho v tom, že žalobcovia 1/, 2/ neobdržali prebytok z výťažku dražby a majú
pochybnosť, či došlo k úhrade ceny dosiahnutej vydražením riadne. Súd prvej inštancie k predmetným
námietkam uvádza, že ide o námietky týkajúce sa procesného postupu po uskutočnení dražby, ktorý
nemajú žiadny vplyv na priebeh samotnej dražby. Na základe uvedených skutočností súd posúdil

namietané dôvody ako nedôvodné. Zároveň však uvádza, že žalovaný 1/ správou o výkone záložného
práva zo dňa 17.07.2023 (č. l. 111, 112 spisu) preukázal, akým spôsobom bol rozdelený výťažok
dosiahnutý vydražením (z titulu zmluvy o splátkovom úvere č. 0274070436 zo dňa 30.10.2006 v sume
107.098,47 EUR (z toho istina 100.962,93 EUR a príslušenstvo 6.135,54 EUR) a zmluvy o splátkovom
úvere č. 5114324938 zo dňa 14.07.2016 v sume 104.386,38 EUR (z toho istina 98.927,18 EUR

a príslušenstvom 5.459,20 EUR) spolu s rozpisom nákladov dražby. Taktiež bolo v konaní preukázané,
že k úhrade zábezpeky a ceny dosiahnutej vydražením došlo riadne, čo vyplýva z predložených listín
– potvrdenia o zrealizovaní transakcie zo dňa 14.04.2023 a 21.04.2023 (č. l. 85 a 86 spisu) a výpisu o
obratoch (č. l. 113 a 113 p. v. spisu). Skutočnosť namietaná žalobcami 1/, 2/, že žalovaný 1/ a žalovaný
3/ sú prepojenými obchodnými spoločnosťami, keď žalovaný 1/ je spoločníkom žalovaného 3/, nie je

skutočnosť, ktorá by spôsobovala neplatnosť dobrovoľnej dražby.

9. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že počas výkonu dobrovoľnej dražby
nedošlo k porušeniam zákona č. 527/2002 Z. z., ktoré by zakladali neplatnosť dobrovoľnej dražby. Preto
súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a túto výrokom

I. rozsudku zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 3 ods. 6, § 7 ods. 2, § 11 ods. 4, § 17
ods. 5 písm. a), § 19 ods. 1 písm. d), § 21 ods. 2, ods. 4, § 24 ods. 7, § 32 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z. z.
o dobrovoľných dražbách, o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný 1/, 2/,
3/ majú proti žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II., III.).10. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalobcovia 1/, 2/ a domáhali
sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie. Uplatnili odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Vyslovili názor,
že správanie žalovaného 1/ a 2/, ktorí pristúpili k vykonaniu dražby nehnuteľnosti napriek výzve žalobcu
1/ z decembra 2022, ktorou boli vyzvaní na upustenie od výkonu záložného práva, nemôže požívať
právnu ochranu. Trvali na závere, že záložnému veriteľovi (žalovanému 1/) začala plynúť premlčacia
lehota domáhania sa uspokojenia zo zálohu dňa 21.08.2017, nakoľko ide o splátku v zmysle zmluvy

o úvere žalobcov splatnú dňa 20.08.2017, a uplynula dňa 21.08.2020, t. j. deň po tom, ako bola
premlčaná zabezpečovaná pohľadávka, resp. pohľadávky. Pokiaľ súd prvej inštancie v bode 45 svojho
odôvodnenia uviedol, že žalovaný 1/ uskutočnil úkony výkonu záložného práva riadne a včas, a to
návrhom na vykonanie dražby dražobníkovi oznámením o začatí výkonu záložného práva 09.05.2018,
poukázali na skutočnosť, že žalovaný 2/ nebol dražobníkom od počiatku, nakoľko žalovaný 1/ je
právnym nástupcom pôvodného záložného veriteľa žalobcov 1/, 2/, a teda v r. 2018 žalovaný 2/ nebol

dražobníkom nehnuteľností, ktorých sa žaloba v danej právnej veci týka. Poukázal na čl. 5 CSP, podľa
ktorého zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Uviedli, že zo strany žalovaného 1/ ako
záložného veriteľa došlo k zjavnému zneužitiu práva, keď pristúpil k vykonaniu dražby predmetných
nehnuteľností, hoci vedel, že záložné právo, na základe ktorého bola dražba vykonaná je premlčané
a nemal k jeho vykonaniu pristúpiť. Poukázali na skutočnosť, že žalovaný 1/ bol neúspešný v spore

o zaplatenie pohľadávky voči žalobcovi 1/ zabezpečenej záložným právom v dôsledku jej premlčania
a zneužil postavenie záložného veriteľa, čo je zrejmé aj z toho, že vydražiteľom je osoba osobnostne
a majetkovo prepojená so žalovaným 1/ a nie reálny skutočný záujemca. Konanie žalovaného 1/ je
bezpochyby v rozpore s dobrými mravmi, nemôže požívať právnu ochranu, nakoľko vlastnícke právo
žalobcov a jeho ochrana majú prednosť pred svojvoľným zneužívaním práva zo strany žalovaného

1/ ako záložného veriteľa. Podľa ich názoru je tu hrubý nepomer medzi výškou dlhu a hodnotou
predmetu zabezpečenia (zálohu), ktorý nemôže byť v súlade s dobrými mravmi, kedy jeden subjekt
súkromného práva (záložný veriteľ) pripraví druhý rovnocenný subjekt súkromného práva (dlžník)
o obydlie. Ďalej uviedli, že doposiaľ neobdržali od žalovaného 1/, ani žalovaného 2/ prebytok z výťažku
dražby, žalovaní 1/, 3/ ho predložili až 18.08.2023, k uvedenému nepredložili ani doručenky žalobcov

a vyhotovili ho údajne v júli 2023, hoci dražba bola vykonaná v apríli 2023. Dlžná suma predstavovala
sumu 100.962,93 EUR v prípade žalovaného 1/ a 98.927,18 EUR v prípade žalovaného 1/ (zrejme
žalovaného 2/ pozn. odvolacieho súdu), spolu 199.890,11 EUR, nehnuteľnosti sa vydražili za 298.000
EUR, rozdiel týchto súm je 98.109,89 EUR. Ďalej uviedli, že pokiaľ si žalovaný 1/ spolu s pohľadávkou
uplatnil aj úroky, tieto majú akcesorický charakter k hlavnej zmluve a nemožno ich teda požadovať za

obdobie, v ktorom už zmluva o pôžičke neexistovala, pretože zanikla. Dohodnuté úroky z poskytovaných
peňažných prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť
úrok z omeškania. Žalovaní doposiaľ riadne nepreukázali ako postupovali pri nakladaní so sumou
dosiahnutou vydražením, na čo bola táto použitá, koľko použili na úhradu istiny, čím porušili ustanovenia
zák. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Trvali na svojom názore , že došlo k porušeniu ustanovení

zákona o dobrovoľných dražbách v §32 ods. 1 a že správanie žalovaného 1/, ktorý pristúpil k vykonaniu
dražby, hoci vedel, že záložné právo je premlčané, nemôže požívať právnu ochranu .

11. Žalovaný 2/ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol odvolaciemu súdu, aby
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Uplatnil si náhradu trov konania. Poukázal na ust. § 151j ods.

2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne
a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď
zabezpečená pohľadávka je premlčaná. Citoval ust. § 101 a § 112 Občianskeho zákonníka a uviedol,
že právny predchodca žalovaného 1/ začal riadne s výkonom záložného práva, a to pred uplynutím
zákonnej lehoty, ktorú predpokladá dikcia uvedených ustanovení občianskeho zákonníka a vo výkone

tohto záložného práva aj riadne pokračoval žalovaný 1/, čím došlo k prerušeniu plynutia všeobecnej
trojročnej premlčacej doby (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 41/2021). Poukázal na
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 307/2020 a uviedol, že výkonom záložného práva formou
dražby záložné právo zaniklo, a preto vznesenie námietky premlčania záložného práva v konaní pred
súdom v čase po jeho zániku nemôže byť spôsobilé privodiť účinky premlčania. Námietku premlčania

výkonu záložného práva mohli žalobcovia vzniesť v konaní pred súdom iba do okamihu vykonania
dražby a udelenia príklepu. Z týchto dôvodov odvolacie námietky žalobcov týkajúce sa údajného
premlčania výkonu záložného práva neobstoja a nie sú spôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie
odvolaním napadnutého rozsudku. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na hrubý nepomer medzi výškou dlhua hodnotou predmetu zabezpečenia (zálohu) uviedol, že táto námietka nebola obsiahnutá v žalobe
a nebola riešená v rámci konania pred súdom prvej inštancie, preto ju treba považovať za novotu
v odvolacom konaní v zmysle § 366 CSP a súd na túto námietku nemôže prihliadať. K námietke žalobcov

týkajúcej sa údajného prebytku z výťažku dražby uviedol, že v rámci konania pred súdom prvej inštancie
preukázal, že žiaden prebytok z výťažku dražby, ktorý by mal byť vyplatený žalobcom nezostal a celý
výťažok bol použitý na úhradu vymáhanej pohľadávky, ktorá dokonca nebola v plnej výške uspokojená.
Pokiaľ námietky žalobcov smerujú proti postupu, ktorý nasledoval až po samotnej dražbe, tento postup
nemôže mať za následok vyslovenie neplatnosti dražby.

12. Žalovaní 1/ a 3/ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhli, aby odvolací súd
rozsudok prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal im náhradu trov odvolacieho konania
v celom rozsahu. V celom rozsahu sa pridržiavali svojich doterajších tvrdení a dôkazov, ktoré v konaní
prezentovali a rozsudok súdu prvej inštancie považujú za spravodlivý, odôvodnenie rozsudku za
koherentné, určité a presvedčivé, súd sa správne vysporiadal so skutkovým a právnym stavom tak ako

bol zistený a nemožno hovoriť, že jeho rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo
vzťahu k obydliu žalovaní 1/, 3/ poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 51/2020.

13. Vyjadrenia žalovaných 1/, 2/, 3/ boli žalobcom 1/, 2/ písomne doručené prostredníctvom ich
zástupkyne, bolo im umožnené vyjadrenie k týmto podaniam, ďalšie písomné vyjadrenia k veci podané

neboli.

14. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu
podaného odvolania podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie

je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správny.

15. Žalobcovia 1/, 2/ v podanom odvolaní uplatnili odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, teda,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

17. Zásadnou odvolacou námietkou žalobcov bolo tvrdenie, že záložné právo žalovaného 1/ ako ich
veriteľa bolo premlčané, nakoľko mu premlčacia doba domáhania sa uspokojenia zo zálohu začala
plynúť dňa 21.08.2017 a uplynula dňa 21.08.2020, t. j. deň potom ako bola premlčaná zabezpečovaná
pohľadávka, resp. pohľadávky. Žalovaní 1/, 2/ napriek ich výzve z decembra 2022 pristúpili k vykonaniu

dražby nehnuteľností, pričom boli vyzvaní na upustenie od výkonu záložného práva.

18. Právo záložného veriteľa na výkon záložného práva sa môže premlčať, a to vo všeobecnej trojročnej
dobe, ktorá plynie odo dňa, keď sa mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka), teda po
márnom uplynutí lehoty splatnosti zabezpečenej pohľadávky. Toto pravidlo je však modifikované druhou

vetou ust. § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej záložné práva sa nepremlčujú skôr než
zabezpečená pohľadávka.

19. Občiansky zákonník v § 112 upravuje spočívanie premlčacej doby, ktorého podstata spočíva v tom,
že okamihom nastania právnej skutočnosti, premlčacia doba prestáva plynúť a po odpadnutí zákonnej

prekážky jej plynutia pokračuje v plynutí. Inštitútom spočívania premlčacej doby sa zabezpečuje
nemožnosť premlčania práva počas doby, v ktorej sa účastník právneho vzťahu svojho práva domáha
na súde alebo u iného orgánu. Právnym dôvodom spočívania premlčania je uplatnenie práva veriteľom
na súde alebo na inom príslušnom orgáne. Zákon pre iný príslušný orgán nestanovuje žiadne
podmienky. Pre zabezpečenie cieľa, ktorý inštitút spočívania má zabezpečiť, musí ísť o orgán, ktorý

je kompetentný uplatnené právo realizovať, či už vydaním exekučného titulu, vykonaním exekúcie
na základe exekučného titulu alebo speňažením zálohu na dobrovoľnej dražbe. Za iný príslušný
orgán súdna prax v zhode s odbornou spisbou považuje rozhodcovský súd, priestupkový orgán
v rámci priestupkového konania a za takýto orgán považuje subjekt tzv. notifikačnej povinnosti (§ 102Občianskeho zákonníka). Dražobník je subjekt, ktorému zákon zveruje oprávnenie realizovať právo
záložného veriteľa na výkon záložného práva, ktorým je zabezpečená pohľadávka záložného veriteľa,
preto ho možno považovať za iný príslušný orgán v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka. V naväznosti

na uvedené začatie dražobného konania spôsobuje, že premlčacia doba vo vzťahu k záložnému právu
neplynie ( rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 64/2020, R 27/2023).

20. Treba zdôrazniť, že uvedené neplatí vo vzťahu k pohľadávke záložným právom zabezpečenej. Vo
vzťahuknejpremlčaciadobaplynie,pretožejejspočívanievzmysle§112Občianskehozákonníkamôže

nastať iba v prípade jej uplatnenia na súde, resp. v rozhodcovskom konaní, pretože iba tieto orgány majú
kompetenciu uložiť povinnosť povinnej osobe pohľadávku zaplatiť veriteľovi, teda zabezpečiť exekučný
titul, ktorý môže oprávnený vykonať v exekúcii. Pre výkon záložného práva však exekučný titul nie je
potrebný, pričom záložný veriteľ sa môže uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy,
keď je zabezpečená pohľadávka premlčaná (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 64/2020).

21. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a. s.) ako veriteľ
uzavrel so žalobcom 1/ ako dlžníkom Zmluvu o splátkovom úvere č. 0274070436 dňa 30.10.2006,
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru na bývanie vo výške 132.775,68 EUR (4.000.000 Sk) s lehotou
splatnosti do 20.06.2033. V rovnaký deň bola medzi rovnakými účastníkmi uzavretá aj Zmluva o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX pre k. ú. B. G. H., ktorých bol žalobca 1/

výlučným vlastníkom v čase uzavretia zmluvy. Zo zmluvy o splátkovom úvere č. 5114324938 zo dňa
14.07.2016 vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a. s., ako veriteľ a žalobca 2/ ako dlžník uzavreli zmluvu
o úvere na bývanie vo výške 100.000 EUR s lehotou splatnosti do 20.07.2046, v rovnaký deň bola
medzi rovnakými účastníkmi uzavretá i zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vedeným
na LV č. XXX, ktorých bol žalobca 1/ výlučným vlastníkom. Z listu vlastníctva č. XXX v k. ú. B. G. H.

vyplýva, že k začatiu výkonu záložného práva došlo na základe týchto záložných zmlúv už v r. 2018
(P-259/2018- oznámenie o začatí výkonu záložného práva, P-134/2019 – Oznámenie o dražbe
dňa 23.05.2019, P-197/2019 – Oznámenie o opakovanej dražbe), ktorú realizoval dražobník Platiť sa
oplatí s.r.o. na návrh pôvodného záložného veriteľa – Slovenská sporiteľňa, a. s., ktorá skutočnosť
vyplýva i z oznámenia o začatí výkonu záložného práva podľa §151l ods. 4 zák. č. 40/1964 Občianskeho

zákonníka zo dňa 09.05.2018 (č. l. 103 a násl. spisu) . Dňa 16.05.2018 navrhovateľ dražby – Slovenská
sporiteľňa, a. s., ako záložný veriteľ vydal vyhlásenie o spôsobilosti predmetu dražby a pravosti, sume
a splatnosti pohľadávky, pre ktorú navrhuje výkon dražby na základe zmlúv o zriadení záložného práva
zo dňa 30.10.2006 a 14.07.2016 (č. l. 130 spisu). Dňa 16.04.2019 uzavrela Slovenská sporiteľňa, a. s.,
s dražobníkom Platiť sa oplatí s.r.o. Bratislava zmluvu o realizácií dražby v zmysle ust. § 16 a násl. zák.

č. 527/2002 Z. z. č. PSO107/18 a dňa 28.05.2019 zmluvu o realizácií opakovanej dražby v zmysle ust.
§16 a násl. zák. č. 527/2002 Z. z.

22. Z uvedeného bez akýkoľvek pochybností vyplýva, že pokiaľ pôvodný záložný veriteľ dňa 09.05.2018
oznámil katastru nehnuteľností a dňa 15.05.2018 žalobcovi začatie výkonu záložného práva a došlo

k zápisu tohto oznámenia do katastra nehnuteľností na LV č. XXX v k. ú. B. G. H. pod P-259/2018,
dňa 16.05.2018 záložný veriteľ vydal vyhlásenie navrhovateľa dražby o spôsobilosti predmetu dražby
a pravosti, sume a splatnosti pohľadávky, nesporne došlo k uplatneniu práva záložným veriteľom
(Slovenská sporiteľňa, a. s.) na príslušnom orgáne – u dražobníka dobrovoľnej dražby. Uplatnením
práva podľa § 112 Občianskeho zákonníka sa plynutie premlčacej doby sa prerušilo, premlčacia doba

neplynula – spočívala.

23. Z hľadiska plynutia premlčacej doby práva na výkon záložného práva je rozhodujúce, kedy mohol
veriteľ objektívne prvý raz začať s výkonom záložného práva, t. j. adresovať záložcovi (a dlžníkovi)
oznámenie o začatí výkonu záložného práva. Spočívanie premlčacej doby v zmysle § 112 Občianskeho

zákonníka spôsobuje aj začatie dražobného konania podľa zákona o dobrovoľných dražbách (viď
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo 105/2024), ktoré v danej veci nespochybniteľne začalo
09.05.2018 na základe návrhu pôvodného veriteľa, čím došlo k prerušeniu plynutia premlčacej doby)

24. Platí, že premlčacia doba spočíva po celú dobu súdneho alebo obdobného konania za predpokladu,

že oprávnený v začatom súdnom alebo inom konaní riadne pokračuje. Riadne pokračuje v konaní
ten, „kto nebráni svojimi procesnými úkonmi jeho náležitému priebehu tak, aby toto konanie mohlo
skončiť meritórnym rozhodnutím“ (rozhodnutie NS ČR sp. zn. Cpj 35/78, rozhodnutie NS SR sp. zn.
4Cdo/41/2021).25. K postúpeniu pohľadávky pôvodného veriteľa (Slovenská sporiteľňa, a. s.) došlo na základe
zmluvy č. 0220/2021/CE zo dňa 23.03.2021 na žalobcu 1/, ktorý pokračoval vo výkone záložného

práva (P-384/2021 – oznámenie o začatí výkonu záložného práva predajom na dobrovoľnej dražbe,
oznámenie o konaní dobrovoľnej dražby zn. 164/2022 konanej dňa 21.02.2023- P-18/2023, oznámenie
o konaní opakovanej dobrovoľnej dražby zn. 39/2023 dňa 17.04.2023 – P-120/2023 na LV č. XXX).
Žalobcovia 1/, 2/ nepreukázali a ani netvrdili, že pôvodný záložný veriteľ (Slovenská sporiteľňa, a. s.)
alebo jeho právny nástupca (žalobca 1/) v konaní o dobrovoľnej dražbe riadne nepokračovali, resp.

bránili v jej riadnom pokračovaní . Ani zmena v osobe záložného veriteľa (postúpenie pohľadávky)
a ani zmena v osobe dražobníka, ani prípadne majetkové prepojenie žalovaného 1/ (záložného veriteľa)
a žalovaného 3/ (vydražiteľa) nemôže mať bez ďalšieho za následok, že súd nebude prihliadať na
spočívaniepremlčacejdobynavýkonzáložnéhoprávavdôsledkuúkonovpôvodnéhozáložnéhoveriteľa
úkonov (podrobne popísaných v predchádzajúcich bodoch tohto odôvodnenia) smerujúcich k realizácií
výkonu záložného práva, ako sa mylne žalobcovia domnievali.

26. Pokiaľ odvolatelia (žalobcovia 1/, 2/) tvrdia, že premlčacia doba na výkon záložného práva mala
žalovanému 1/ začať plynúť dňa 21.08.2017, kedy mohlo byť záložné právo vykonané po prvý
raz, premlčacia doba je trojročná a uplynula dňa 21.08.2020, t. j. deň po tom ako bola premlčaná
zabezpečovaná pohľadávka (žalobcovia 1/, 2/ premlčanie pohľadávky odvodzujú z rozhodnutia

tunajšieho súdu č. k. 27CoCsp/61/2021-244 zo dňa 30.08.2022, vo vzťahu ku ktorému prebieha
dovolacie konanie) odvolací súd sa s ich tvrdením nemôže stotožniť, nakoľko z obsahu spisu
je nesporné, že premlčacia doba na výkon záložného práva najneskôr od 09.05.2018 spočívala
(neplynula) a jej spočívanie bolo ukončené až zánikom záložného práva v dôsledku udelenia príklepu
na opakovanej dobrovoľnej dražbe konanej dňa 17.04.2023. Z týchto dôvodov odvolací súd uzatvára, že

k premlčaniu záložného práva v danej veci nedošlo, nedošlo ani k zneužitiu práva zo strany žalovaných
(Čl. 5CSP) a táto námietka žalobcov 1/, 2/ bola nedôvodná.

27. Z týchto dôvodov i výzva žalobcu 1/ na upustenie od výkonu záložného práva zo dňa 20. decembra
2022, v ktorej konštatuje, že ide o premlčanie pohľadávky zabezpečenej záložným právom, nemohla

vyvolať žiadne právne následky, nakoľko pôvodný záložný veriteľ (Slovenská sporiteľňa, a. s.) oznámil
žalobcovi 1/začatie výkonu záložného práva listom, ktorý bol žalobcovi 1/ doručený dňa 15.05.2018,
ktorú skutočnosť potvrdil práve vo svojej výzve zo dňa 20. decembra 2022.

28. V súvislosti s uvedenou námietkou odvolací súd zdôrazňuje, že ust. § 151j ods. 2 Občianskeho

zákonníka dovoľuje uskutočniť výkon záložného práva aj v prípade, ak je zabezpečená pohľadávka
premlčaná. Tým sa má na mysli práve situácia, kedy je premlčaná pohľadávka, avšak záložné
právo premlčané nie je. V takomto prípade o aký ide v posudzovanej veci nemá ani prípadná
námietka premlčania zabezpečenej pohľadávky vplyv na výkon záložného práva a prekážkou výkonu
záložného práva nie je ani skutočnosť, že právnym dôvodom premlčanej zabezpečenej pohľadávky

je spotrebiteľská zmluva (§ 54a Občianskeho zákonníka). Ak bola platná pohľadávka zabezpečená
záložným právom, záložné právo premlčaním pohľadávky nezaniká, tzn., že zostáva v platnosti aj
v prípade, ak medzičasom došlo k premlčaniu zabezpečenej pohľadávky (NS SR sp. zn. 9Cdo
105/2024). Námietku premlčania je možné účinne uplatniť pred súdom spravidla len v konaní vo veci
samej. Komplexné posúdenie, či došlo v konkrétnom prípade k premlčaniu výkonu záložného práva

a k jeho právnym následkom vyplývajúcim zo zákona je spojené so zistením časového vymedzenia
plynutia premlčacej doby účinnosti vznesenia námietky na súde alebo inom orgáne, premlčateľnosti
práva (Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 307/2020).

29. Odvolací súd dodáva, že pri posudzovaní platnosti dobrovoľnej dražby, ktorou sa realizuje výkon

záložného práva k bytu alebo rodinnému domu, nemožno aplikovať § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka
(výkon práva v rozpore s dobrými mravmi) – tu posudzovanie hrubého nepomeru medzi výškou
uplatnenej pohľadávky a hodnotou predmetu dražby, pretože to vylučuje ust. § 853 ods. 2 Občianskeho
zákonníka (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo 163/2021). Naviac uvedená námietka bola
vznesená až v odvolacom konaní, žalobcovia 1/, 2/ ju nesporne mohli uplatniť už pred súdom prvej

inštancie, netýka sa procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu a ani
ňou nemôže byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (viď bod 47 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie) a jej uplatnenie ako novotyv odvolacom konaní (§ 366 CSP) nie je preto prípustné. Odvolací súd na túto námietku nemohol
prihliadať.

30. Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalobcov 1/, 2/ týkajúce sa rozdelenia výťažku dražby, doručenia tejto
listiny a dátumov jej vyhotovenia odvolací súd zdôrazňuje, že uvedené námietky nemôžu mať žiaden
vplyv na rozhodnutie súdu o platnosti/ neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorá končí udelením príklepu (§
20 ods. 11 zák. č. 527/2002 Z. z.) a až následne, t. j. po ukončení dražby dochádza k rozdeleniu výťažku.
Naviac súd prvej inštancie sa v bode 47 odôvodnenia svojho rozsudku dostatočne s rozdelením výťažku

vysporiadal, na ktoré riadne odôvodnenie odvolací súd poukazuje a stotožňuje sa s ním.

31. Záverom odvolací súd len vyvracia mylný názor odvolateľov, že úroky z úveru patria len do splatnosti
dlhu (spoplatnenia úveru) nakoľko po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru veriteľovi
náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí
(rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo 42/2020, R 5/2020)

32. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil vrátane
výroku o trovách konania, ktorý vecne spochybnený nebol.

33. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 , §255 ods. 1, § 262 ods. 1

CSP tak, že žalovaným 1/, 2/, 3/, ktorí boli v odvolacom konaní plne úspešní, priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

34. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.