Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 25, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/89/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119201252
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2119201252.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudkýň:

JUDr.ZlaticaJavorováaJUDr.MonikaVozárová,vsporežalobkyne:A.B.,nar.XX.X.XXXX,trvalebytom
B. C. D. XXXX/X, E., zastúpená advokátom: JUDr. Michal Antal, so sídlom Hlavná 13, Trnava, proti
žalovaným: 1. C. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/X, H., zastúpená advokátom: Mgr. Peter
Kupka, so sídlom Hlavná 23, Trnava, 2. I. H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, H., o zaplatenie
7.333,33 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 1. a 2. proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.
k. 20C/27/2019-184 zo dňa 24. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a. III. p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovaným 1. a 2. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom uložil žalovaným 1. a 2. povinnosť zaplatiť
žalobkyni spoločne a nerozdielne istinu 7.333,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne
zo sumy 7.333,33 eur od 11.11.2022 a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením
jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia aj povinnosť druhého žalovaného, II. výrokom vo
zvyšku žalobu zamietol, III. výrokom priznal žalobkyni voči žalovaným spoločne a nerozdielne nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Právne rozhodnutie prvoinštančný súd odôvodnil aplikáciou § 488, § 657, § 460, 100 ods. 1, § 101
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Občiansky zákonník“
alebo „OZ“), § 149, § 150 ods. 1, § 151, § 185 ods. 1 a 2, § 191 ods. 1, § 215, § 251, § 255 ods. 1, 2, §
257, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej aj „CSP“).

3. Prvoinštančný súd vychádzal zo zistených skutočností, že rozsudkom Okresného súdu Trnava
č. k. 38C/5/2017-128 zo dňa 27.2.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k.
11Co/62/2020-192 zo dňa 16.3.2021 (č. l. 140-151) bolo určené, že poručiteľka J. K. bola ku dňu
smrti vlastníčkou pohľadávky z titulu pôžičky zo dňa 5.2.2013 voči dlžníkom C. F. (žalovaná 1.) a
H. F. (žalovaný 2.) vo výške 22.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške vo výške 3 %
zo sumy 22.000,- eur od 26.7.2015 do 1.3.2016. Krajský súd zároveň určiť splatnosť pôžičky dňom

uvedeným v zmluve, t. j. 1.3.2016 (odsek 29 rozhodnutia č. k. 11Co/62/2020-192 zo dňa 16.3.2021).
Konanie pod sp. zn. 38C/5/2017 začalo 14.8.2017 doručením žaloby. Z uznesenia Krajského súdu v
Trnave č. k. 10CoD/3/2022-106 zo dňa 27.2.2022 (č. l. 152) zistil, že súd potvrdil určenie všeobecnej
hodnotydedičstvavovýške22.000,-euranadobudnutiededičstvažalobcom,žalovanej1.ažalovanému2. - každému po 1/3 z dedičstva. Okresný súd konštatoval, že žalobkyňa preukázala existenciu jej
pohľadávky voči dlžníkom, ktorá je pohľadávkou vymáhateľnou. Zmluva o pôžičke bola uzatvorená dňa
5.2.2013, splatnosť pôžičky bola dohodnutá najneskôr dňa 1.3.2016. Za jedinú relevantnú námietku

žalovaných súd prvej inštancie považoval námietku premlčania. Zmluva o pôžičke bola uzatvorená dňa
5.2.2013, splatnosť pôžičky bola dohodnutá najneskôr do troch rokov, t.j. dňa 1.3.2016. Žaloba bola
podaná dňa 18.2.2019, teda v zákonom stanovenej lehote. K tvrdeniu žalovaných, že ustanovenie o
splatnosti pôžičky je dohodnuté nezrozumiteľne, prvoinštančný súd uviedol, že dohoda o splatnosti
pôžičky je dohodnutá jasne, keď bola dohodnutá slovami „Uvedená suma bude splatná najneskôr do

3 rokov, to je 1.3.2016.“. Ak aj žalovaní uvádzajú, že nie je zrejmé, či sa jedná o zaplatenie sumy
veriteľom jeho dlžníkom alebo naopak, okresný súd poznamenal, že by bolo použité prinajmenšom
slovné spojenie suma bude dlžníkom vyplatená. Splatná suma, resp. splatný podľa Krátkeho slovníka
Slovenského jazyka znamená, splatný (príd.) ktorý sa má zaplatiť, pričom slovo zaplatiť v Krátkom
slovníku Slovenského jazyka je vo význame dať peniaze za nejakú hodnotu. Naviac, odvolací súd
vo svojom rozhodnutí č. k. 11Co/62/2020-192 zo dňa 16.3.2021 (odsek 29.) uviedol splatnosť

pôžičky 1.3.2016 (pričom dal za pravdu odvolateľke, že splatnosť pôžičky bola najneskôr 1.3.2016
- odsek 3 uvádzaného rozhodnutia). Začatím konania o určenie, že pohľadávka patrí do dedičstva,
premlčacia doba spočívala. Žalobkyni bola jej pohľadávka právoplatne priznaná až rozhodnutím č. k.
10CoD/3/2022-106 zo dňa 27.9.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.11.2022. Podľa názoru
okresného súdu trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva žalobkyne plynie od 11.11.2022. Ostatné

námietky žalovaných, a to pretransformovanie pôžičky na dar, platenie pobytu v sociálnom zariadení,
nepovažoval okresný súd v tomto konaní za relevantné, nakoľko o týchto argumentoch pojednával
už súd v konaní sp. zn. 38C/5/2017, pričom na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru,
že pohľadávka poručiteľky zo zmluvy o pôžičke patrila poručiteľke ku dňu smrti a teda je možné ju
prejednať v dodatočnom dedičskom konaní. Súd v konaní sp. zn. 38C/5/2017 pojednával o samotnom

právnom úkone. Ani argument žalovaného 2., a to neodovzdanie predmetu pôžičky žalovanému 2., súd
prvej inštancie nevyhodnotil ako relevantný a závažný, a to vzhľadom na konanie sp. zn. 38C/5/2017
a konanie sp. zn. 27D/80/2021. Ak žalovaný mal takýto argument, mal ho uplatniť v konaní sp. zn.
38C/5/2017. Z dokazovania jasne vyplynulo, že zmluva o pôžičke bola platná a účinná, peniaze veriteľ
poskytol - vyplatil svojim dlžníkom a tieto peniaze dlžníci užívali a doposiaľ nevrátili. V tomto konaní súd

pojednával už len o priznaní sumy, ktorá na základe vyššie citovaných rozhodnutí patrí žalobkyni (po
právoplatnosti dedičského konania, v ktorom zdedila po poručiteľke 1/3 jej pohľadávky voči žalovaným).
Týmito rozhodnutiami je súd viazaný.

4. Okresný súd ďalej uviedol, že na pojednávaní dňa 24.1.2024 opomenul rozhodnúť o rozšírení žaloby

v zmysle návrhu žalobkyne zo dňa 8.6.2021 tak, aby súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobkyni
sumu 7.333,33 eur spolu s 3% - ným úrokom zo sumy 7.333,33 eur od 26.7.2015 do 1.3.2016 a
s 5,05% - ným ročným úrokom z omeškania odo dňa 2.3.2015 do zaplatenia. Aj keby okresný súd
o rozšírení žaloby uznesením na pojednávaní rozhodol, žalobkyni by priznal len sumu 7.333,33 eur,
ako ekvivalent 1/3 k čistej hodnote dedičstva, t. j. 22.000,- eur. Súd prvej inštancie mal za to, že v

dodatočnom dedičskom konaní súd určil ako čistú hodnotu dedičstva sumu 22.000,- eur, túto sumu
ako zistený majetok prejednal, pričom túto pohľadávku zdedili žalobkyňa a žalovaná 1. a žalovaný 2.,
každý 1/3 z dedičstva. Konštatoval, že pohľadávka zo zmluvy o pôžičke vo výške 22.000,- eur bola
vlastníctvom poručiteľky ku dňu je smrti. Táto pohľadávka bola spôsobilým predmetom dedičstva a ako
taká sa prejednala v dodatočnom dedičskom konaní (sp. zn. 27D/80/2021 v spojení s konaním sp. zn.

10CoD/3/2022). V dodatočnom dedičskom konaní súd určil čistú hodnotu dedičstva 22.000,- eur, pričom
túto sumu rozdelil medzi dedičov, strany sporu, každému po 1/3 k celku. Prvoinštančný súd preto priznal
žalobkyni sumu 7.333,33 eur ako sumu rovnajúcu sa 1/3 z 22.000,- eur (22.000,- eur : 3). Žalovaní
nepreukázali, že by žalobkyni uhradili čo i len časť z tejto sumy, preto žalobkyni priznal sumu 7.333.33
eur. Súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovaným túto sumu zaplatiť spoločne a nerozdielne, nakoľko

žalovaná 1. a žalovaný 2. si spoločne požičali peniaze od poručiteľky (v zmluve uvedené „požičiavajú“).
Solidárne záväzky sú záväzky, pri ktorých je dlžníkov niekoľko, ktorí sú viazaní na to isté plnenie, pričom
veriteľ môže žiadať celé plnenie od ktoréhokoľvek z nich, alebo viac veriteľov aj oprávnených požadovať
to isté plnenie od dlžníka a dlžník je povinný poskytnúť celé plnenie tomu veriteľovi, ktorý požiadal o
plnenie ako prvý. Dôsledkom je oslobodenie dlžníka od povinnosti plnenia voči ostatným veriteľom. V

časti úroku 3 % zo sumy 7.333,33 eur od 26.07.2015 do 1.3.2016 okresný súd musel žalobu vo výroku
II. zamietnuť s ohľadom na už uvedené.5. Žalobkyňa si uplatnila aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo od 2.3.2016 do zaplatenia.
Prvoinštančný súd však žalobkyni priznal úrok z omeškania zo sumy 7.333,33 eur od 11.11.2022. Mal
v konaní preukázané, že žalobkyni bola pohľadávka priznaná až právoplatným dedičským konaním,

ktoré bolo právoplatne skončené dňa 10.11.2022, pričom od 11.11.2022 boli žalovaní v omeškaní
so splatením pohľadávky. Preto priznal žalobkyni úrok z omeškania od 11.11.2022 do zaplatenia. V
ostatnej časti úrokov z omeškania, t. j. od 2.3.2016 do 10.11.2022, okresný súd žalobu vo výroku II.
rozhodnutia zamietol. K doručovaniu listín na pojednávaní dňa 24.1.2024 a následnej žiadosti právneho
zástupcu žalovanej 1. uviedol, že doručovať listiny na pojednávaní mu umožňuje priamo CSP. Právny

zástupca žalovanej 1. na základe doručovania listín krátkou cestou požiadal o odročenie pojednávania,
čomu súd prvej inštancie nevyhovel, nakoľko nevidel nutnosť ďalšej prípravy na pojednávanie. Mal za
to, že žalobkyňa vo svojom poslednom podaní neuviedla žiadne nové a závažné tvrdenia a dôkazy
(ak aj navrhla dôkazy - výsluch žalobkyne a pripojenie spisu sp. zn. 27D/80/2021 - tieto okresný
súd na pojednávaní nevykonal z dôvodu hospodárnosti), na základe ktorých by bola príprava na
pojednávanie spojená s vykonaním ďalších osobitne náročných činností, ako napríklad ďalšia porada

zástupcu strany so stranou a pod. Žiadne ďalšie nové dôkazy navrhnuté neboli. Ak sa v odôvodnení súd
nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď
naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce.

6. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd postupom podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1

CSPtak,žepriznalžalobkyninároknanáhradutrovkonaniavočižalovanýmvrozsahu100%.Žalobkyňa
bola v konaní neúspešná len v nepatrnom rozsahu v časti príslušenstva pohľadávky. V konaní nebol
pritom tvrdený a okresný súd sám nezistil dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. O výške náhrady
trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP do 60 po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

7. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná 1. výlučne voči I. a III. výroku s návrhom na
zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s poukazom na § 365 ods. 1 písm.
b), h) CSP. Argumentovala, že súd prvej inštancie sa so skutkovým a právnym tvrdením žalovanej
1. v podstate pomerne stručne vysporiadal iba v bode 27. odôvodnenia, s ktorou argumentáciou

nesúhlasí. Vzniesla námietku premlčania (čím však žiadnym spôsobom neuznávala údajný nárok
zo zmluvy o pôžičke) proti žalobkyňou uplatnenému údajnému nároku zo zmluvy o pôžičke zo dňa
5.2.2013 a to s poukazom na ustálenú judikatúru R 28/1984 v spojení s neplatnosťou zmluvy o
pôžičke pre jej neurčitosť v časti, z ktorej odvodzuje žalobkyňa čas plnenia (§ 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Formulácia ,,Uvedená suma bude splatná najneskôr do 3 rokov to je 1.3.2016.“ je nejasná

v tom zmysle, či sa týka času plnenia vo vzťahu k povinnosti odovzdania peňažných prostriedkov
z titulu pôžičky od veriteľa dlžníkovi alebo času plnenia, kedy mala byť pôžička dlžníkom vrátená
veriteľovi. R 28/1984: Ak čas plnenia dlhu nebol dohodnutý ani inak stanovený, premlčacia doba začína
plynúť dňom nasledujúcim po tom, kedy dlh vznikol. Nakoľko čas plnenia nebol v zmluve o pôžičke
platne určený (neurčitosť formulácie), tak premlčacia doba by musela uplynúť po uplynutí 3 rokov

od uzatvorenia zmluvy o pôžičke, t.j. dňom 5.2.2016 (žaloba bola súdu doručená 18.2.2019). Súd
prvej inštancie nereflektoval, že zmluva o pôžičke zakladá dvojstranný právny vzťah s povinnosťou
veriteľa prenechať dlžníkovi veci určené podľa druhu (peniaze) a povinnosťou dlžníka vrátiť po uplynutí
dohodnutej doby veci rovnakého druhu, pričom v prípade oboch povinností je s nimi spojený atribút
splatnosti (čas plnenia - § 563 Občianskeho zákonníka) a okresný súd jednostranne vykladal z

gramatického hľadiska splatnosť iba vo väzbe na povinnosť dlžníka peniaze vrátiť. Okresný súd
teda vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci pri aplikácii § 563 Občianskeho zákonníka
(nesprávne určenie času plnenia na vrátenie peňazí 1.3.2016) v spojení s § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (neurčitosť dojednanej splatnosti z hľadiska vymedzenia k nej viazanej povinnosti) a §
100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (neprihliadnutie na námietku premlčania). Uvedené spôsobuje

nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Žaloba o určenie, že sporná pohľadávka patrí do dedičstva je
určovacou žalobou, a teda má iný predmet konania ako žaloba o plnenie. S určovacou žalobou nie je
spojené spočívanie plynutia premlčacej doby podľa § 112 Občianskeho zákonníka (takýto účinok má
žaloba na plnenie). Podaním určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) CSP sa plynutie premlčacej doby
nezastavuje (R 26/1975). Súd teda vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci pri aplikácii §

112 Občianskeho zákonníka (okresný súd chybne určil spočívanie plynutia premlčacej doby od podania
určovacej žaloby) v spojení s § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (neprihliadnutie na námietku
premlčania). Uvedené spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Napriek uvedenému okresný súd
dospel k nepresvedčivému formalistickému záveru a bez dostatočného vysvetlenia úvah súdu, ktoréby vytvárali dostatočný podklad k výroku I. a nadväzujúcemu výroku III. Rozsudok je preto formalistický
a nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok presvedčivých dôvodov, čo spôsobilo porušenie
práva žalovanej 1. na spravodlivý súdny proces.

8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie aj žalovaný 2. výlučne voči I. a III. výroku s návrhom na
zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s poukazom na § 365 ods. 1 písm. b),
h) CSP. Argumentoval tým, že súd prvej inštancie sa so skutkovým a právnym tvrdením žalovaného
2. v podstate pomerne stručne vysporiadal iba v bode 27. odôvodnenia, ktorá argumentácia súdu

neobstojí. Žalovaný 2. vzniesol námietku premlčania (čím však žiadnym spôsobom neuznáva údajný
nárok zo zmluvy o pôžičke) proti žalobkyňou uplatnenému údajnému nároku zo zmluvy o pôžičke zo
dňa 5.2.2013 a to s poukazom na ustálenú judikatúru R 28/1984 v spojení s neplatnosťou zmluvy
o pôžičke pre jej neurčitosť v časti, z ktorej odvodzuje žalobkyňa čas plnenia (§ 37 ods. 1 OZ).
Formulácia ,,Uvedená suma bude splatná najneskôr do 3 rokov to je 1.3.2016.“ je nejasná v tom
zmysle, či sa týka času plnenia vo vzťahu k povinnosti odovzdania peňažných prostriedkov z titulu

pôžičky od veriteľa dlžníkovi alebo času plnenia, kedy mala byť pôžička dlžníkom vrátená veriteľovi. R
28/1984: Ak čas plnenia dlhu nebol dohodnutý ani inak stanovený, premlčacia doba začína plynúť dňom
nasledujúcim po tom, kedy dlh vznikol. Nakoľko čas plnenia nebol v zmluve o pôžičke platne určený
(neurčitosť formulácie), tak premlčacia doba by musela uplynúť po uplynutí 3 rokov od uzatvorenia
zmluvy o pôžičke, t.j. dňom 5.2.2016 (žaloba bola súdu doručená 18.2.2019). Súd prvej inštancie

nereflektoval, že zmluva o pôžičke zakladá dvojstranný právny vzťah s povinnosťou veriteľa prenechať
dlžníkovi veci určené podľa druhu (peniaze) a povinnosťou dlžníka vrátiť po uplynutí dohodnutej doby
veci rovnakého druhu, pričom v prípade oboch povinností je s nimi spojený atribút splatnosti (čas
plnenia - § 563 OZ) a súd jednostranne vykladal z gramatického hľadiska splatnosť iba vo väzbe na
povinnosť dlžníka peniaze vrátiť. Okresný súd teda vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

pri aplikácii § 563 OZ (nesprávne určenie času plnenia na vrátenie peňazí 1.3.2016) v spojení s § 37
ods. 1 OZ (neurčitosť dojednanej splatnosti z hľadiska vymedzenia k nej viazanej povinnosti) a § 100
ods. 1 OZ (neprihliadnutie súdom na námietku premlčania). Uvedené spôsobuje nepreskúmateľnosť
rozhodnutia. Žaloba o určenie, že sporná pohľadávka patrí do dedičstva je určovacou žalobou, a teda
má iný predmet konania ako žaloba o plnenie. S určovacou žalobou nie je spojené spočívanie plynutia

premlčacej doby podľa § 112 OZ (takýto účinok má žaloba na plnenie). Podaním určovacej žaloby
podľa § 137 písm. c) CSP sa plynutie premlčacej doby nezastavuje (R 26/1975). Prvoinštančný súd
teda vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci pri aplikácii § 112 OZ (súd chybne určil
spočívanie plynutia premlčacej doby od podania určovacej žaloby) v spojení s § 100 ods. 1 OZ
(neprihliadnutie súdom na námietku premlčania). Uvedené spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

Okresný súd sa nevysporiadal s námietkou žalovaného 2., že žalovaný 2. nikdy neprevzal peňažné
prostriedky z predmetnej zmluvy o pôžičke zo dňa 5.2.2013 v hotovosti ani na svoj bankový účet, pričom
zmluva o pôžičke ani nerieši pôsob odovzdania peňažných prostriedkov. Zmluva o pôžičke je reálny
kontrakt a k jej platnému uzatvoreniu sa vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky, inak právny vzťah
zo zmluvy o pôžičke nevznikne. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva

veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí
dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre
uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne
alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia
zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť

dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom),
k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ
k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 30.6.2010 sp. zn. 3Cdo/325/2009). Uvedené spôsobuje nepreskúmateľnosť
rozhodnutia. Súd prvej inštancie teda vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci pri aplikácii

§ 657 OZ v spojení s § 39 OZ (súd nereflektoval neplatnosť zmluvy o pôžičke ako reálneho kontraktu
voči žalovanému 2. pre neodovzdanie peňazí žalovanému 2. Napriek uvedenému okresný súd dospel
k nepresvedčivému formalistickému záveru a bez dostatočného vysvetlenia úvah súdu, ktoré by
vytvárali dostatočný podklad k výroku I. a nadväzujúcemu výroku III. Rozsudok je preto formalistický a
nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok presvedčivých dôvodov, čo spôsobilo porušenie

práva žalovaného 2. na spravodlivý súdny proces.

9. Žalobkyňa odvolanie nepodala, k odvolaniu žalovaných uviedla, že odvolania sú nedôvodné, keďže
rozhodnutie súdu je vecne správne, navrhuje jeho potvrdenie. Prístup žalovaných k vráteniu pôžičky,ktorá im bola reálne poskytnutá, je absurdný. Ani jeden z nich prijatie pôžičky pôvodne nesporoval
(žalovaný 2. túto skutočnosť začal sporovať až v tomto konaní, avšak predtým to v dedičskom konaní
priznával) a napriek tomu ju odmietajú vrátiť, pričom už sedem rokov sa z tohto dôvodu súdia. V

prvom konaní (sp. zn. OS Trnava 38C/5/2017 a sp. zn. KS v TT 11Co/62/2020) súd právoplatne určil,
že žalobkyňou uplatňovaná pohľadávka patrí do dedičstva. V druhom konaní (sp. zn. OS Trnava
27D/80/2021 a sp. zn. KS v TT 10CoD/3/2022) súdy právoplatne rozhodli, že žalobkyňa pohľadávku
zdedila.Avtomtokonanísadomáhažalobkyňajejzaplatenia.Akovpredchádzajúcichdvochkonaniach,
tak i teraz bolo potom, čo žalobkyni okresný súd vyhovel, podané odvolanie. Žalovaných prístup

považuje za účelový a nemorálny. Pokiaľ ide o samotné odvolacie dôvody, tak obaja žalovaní poukazujú
na neprihliadnutie súdu na ich námietky premlčania, pričom svoju argumentáciu opierajú o to, že
vraj nebola riadne dohodnutá splatnosť pôžičky. Žalobkyňa má za to, že s touto argumentáciou sa
okresný súd dostatočne vysporiadal v odôvodnení svojho rozsudku (viď. bod 27 odôvodnenia). Žalovaní
ďalej namietajú nepreskúmateľnosť rozsudku. S týmto taktiež žalobkyňa nesúhlasí, súd sa nemusí
vyjadrovať úplne ku každej námietke sporovej strany a to najmä vtedy, keď sú tieto námietky úplne

zrejme nepodložené a mylné.

10. Žalovaná 1. k vyjadreniu žalobkyne uviedla, že súhlasí s argumentáciou žalovaného 2. v jeho
odvolaní proti napadnutému rozsudku.

11. Žalovaný 2. k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že súhlasí s argumentáciou žalovanej 1. v jej odvolaní
proti napadnutému rozsudku.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenými subjektmi – zároveň stranou, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§

359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1
CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§

380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
boli oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§
219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolania žalovaných 1. a 2. nie sú dôvodné, preto postupom
podľa § 387 CSP napadnutý rozsudok vo výrokoch I. a III. ako vecne správny potvrdil.

13. Predmetom konania je požiadavka žalobkyne na zaplatenie sumy 7.333,33 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 7.333,33 eur od 2.3.2016 do zaplatenia.

14. Výrok II. (zamietnutie žaloby v časti úrokov z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 7.333,33 eur od

2.3.2016 do 10.11.2022), nebol napadnutý odvolaním strán, preto nadobudol právoplatnosť.

15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaných
1.a2.boloposúdi?,eisúdprvejinštancierozhodolvovecisprávne,akI.výrokomuložilžalovaným1.a2.
povinnos? zaplati? žalobkyni spoloene a nerozdielne istinu 7.333,33 eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 5,05 % roene zo sumy 7.333,33 eur od 11.11.2022 a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku
s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia aj povinnos? druhého žalovaného,
III. výrokom priznal žalobkyni voei žalovaným spoloene a nerozdielne nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

16. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokia3 ide o zistené
skutoenosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyoou uplatneného nároku, a pretože v celom rozsahu
zdie3a i jeho právny záver vo veci, prieom sa stotožouje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnos? jeho dôvodov a odkazuje na
dostatoené, správne a presvedeivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku.

Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej
inštancie odchýli? a nemôže preto da? za pravdu odvolate3om. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia dopaoa iba nasledovné:17. Z obsahu spisu vyplýva, že doa 5.2.2013 bola medzi matkou žalobkyne 1B. K., C. L., nar.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom H. - M. XXX, zomrelou doa XX.X.XXXX ako verite3kou a žalovanými
1. a 2. ako dlžníkmi uzavretá zmluva o pôžieke, pod3a ktorej si žalovaní 1. a 2. požieali od verite3ky

sumu 22.000,- eur za 3 % úrok, splatnos? ktorej bola dojednaná najneskôr do 3 rokov, t.j. doa 1.3.2016.
Okresný súd Trnava rozsudkom e. k. 38C/5/2017-128 zo doa 27.2.2020 ureil, že porueite3ka 1B. K., C.
L., nar. XX.X.XXXX, zomr. doa XX.X.XXXX, bola ku dou smrti vlastníekou poh3adávky z titulu pôžieky
zo doa 5.2.2013 voei dlžníkom C. F., nar. XX.XX.XXXX a H. F., nar. XX.XX.XXXX vo výške 22.000,- eur
spolu s úrokom vo výške 3% zo sumy 22.000,- eur od 26.7.2015 do zaplatenia. Krajský súd v Trnave

rozsudkom e. k. 11Co/62/2020-192 zo doa 16.3.2021 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a ureil,
že porueite3ka 1B. K., C. L., nar. XX.X.XXXX, zomr. doa XX.XX.XXXX, bola ku dou smrti vlastníekou
poh3adávky z titulu pôžieky zo doa 5.2.2013 voei dlžníkom C. F., nar. XX.XX.XXXX a H. F., nar.
XX.XX.XXXX, vo výške 22.000,- eur spolu s úrokom vo výške 3 % zo sumy 22.000,- eur od 26.7.2015 do
1.3.2016 a vo zvyšku žalobu zamietol. Krajský súd zároveo urei? splatnos? pôžieky doom uvedeným v
zmluve,t.j.1.3.2016.KrajskýsúdvTrnaveuzneseníme.k.10CoD/3/2022-106zodoa27.2.2022potvrdil

ureenie všeobecnej hodnoty dediestva vo výške 22.000,- eur a nadobudnutie dediestva žalobkyoou,
žalovanou 1. a žalovaným 2., každému po 1/3 z dediestva.

18. Právne posudzovanie veci je einnos? súdu, pri ktorej skutkový stav podriaiuje pod skutkovú podstatu
príslušnej právnej normy, na základe eoho dospieva k záveru, ei sa právo prizná alebo neprizná. Právne

posúdenie veci je nesprávne, ak súd vec posúdil pod3a nesprávneho právneho predpisu alebo, že
správnepoužitýprávnypredpisnesprávneinterpretoval,prípadnehonazistenýskutkovýstavnesprávne
aplikoval.

19. Pod3a § 657 Obeianskeho zákonníka zmluvou o pôžieke prenecháva verite3 dlžníkovi veci ureené

pod3a druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vráti? po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

20. Pod3a § 100 ods. 1 Obeianskeho zákonníka právo sa premleí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premleanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premleania dovolá, nemožno premleané právo verite3ovi prizna?.

21.Pod3a§101Obeianskehozákonníkapokia3niejevialšíchustanoveniachuvedenéinak,premleacia
doba je trojroená a plynie odo doa, kei sa právo mohlo vykona? po prvý raz.

22. Žalovaní 1. a 2. vo svojich odvolaniach zhodne uviedli, že vzniesli námietku premleania v spojení s
neplatnos?ou zmluvy o pôžieke pre jej neureitos? v easti, z ktorej odvodzuje žalobkyoa eas plnenia (§ 37
ods. 1 OZ). Formulácia ,,Uvedená suma bude splatná najneskôr do 3 rokov to je 1.3.2016.“ je nejasná
v tom zmysle, ei sa týka easu plnenia vo vz?ahu k povinnosti odovzdania peoažných prostriedkov
z titulu pôžieky od verite3a dlžníkovi alebo easu plnenia, kedy mala by? pôžieka dlžníkom vrátená

verite3ovi. Nako3ko eas plnenia nebol v zmluve o pôžieke platne ureený (neureitos? formulácie), tak
premleacia doba by musela uplynú? po uplynutí 3 rokov od uzatvorenia zmluvy o pôžieke, t.j. doom
5.2.2016 (žaloba bola súdu dorueená 18.2.2019). Súd prvej inštancie nereflektoval, že zmluva o pôžieke
zakladádvojstrannýprávnyvz?ah spovinnos?ouverite3aprenecha?dlžníkoviveciureenépod3adruhu
(peniaze) a povinnos?ou dlžníka vráti? po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu, prieom v

prípade oboch povinností je s nimi spojený atribút splatnosti (eas plnenia - § 563 OZ) a okresný súd
jednostranne vykladal z gramatického h3adiska splatnos? iba vo väzbe na povinnos? dlžníka peniaze
vráti?. Súd prvej inštancie teda vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci pri aplikácii §
563 OZ (nesprávne ureenie easu plnenia na vrátenie peoazí 1.3.2016) v spojení s § 37 ods. 1 OZ
(neureitos? dojednanej splatnosti z h3adiska vymedzenia k nej viazanej povinnosti) a § 100 ods. 1 OZ

(neprihliadnutie súdom na námietku premleania), eo spôsobuje nepreskúmate3nos? rozhodnutia.

23. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie sa s týmito námietkami žalovaných
podrobne a presvedeivo vysporiadal v odseku 27 odôvodnenia, s ktorou argumentáciou nemal odvolací
súd dôvod nesúhlasi? a keiže žalovaní vo svojich odvolaniach len zopakovali tvrdenia uvádzané

v konaní pred súdom prvej inštancie, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odsek 27 odôvodnenia
napadnutého rozsudku a zvýraznenie správnosti dodáva nasledovné.24. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo
povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Prejavom vôle treba rozumie? jej
vonkajšiu manifestáciu. Ak zákon neustanovuje inak, právny úkon možno urobi? ústne ako aj písomne.

Náležitosti právnych úkonov vyžadované právnymi normami obeianskeho práva vo vz?ahu k prejavu
vôle sú upravené v § 37 ods. 1 OZ a § 40 ods. 1 OZ. Pod3a § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobi?
slobodne a vážne, ureite a zrozumite3ne; inak je neplatný.

25.Jazykovévyjadrenieprávnehoúkonuzachytenéhovzmluvemusíbyťnajprvvykladanégramatickými

prostriedkami (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska
vzájomnej nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska radenia pojmov v štruktúre
celého právneho úkonu). Okrem toho súd posúdi na základe celého vykonaného dokazovania, aká bola
skutočnávôľastránvokamihuuzatváraniazmluvy,pričompodmienkoupreprihliadnutiakvôliúčastníkov
je to, aby nebola v rozpore s tým, čo plynie z jazykového vyjadrenia (porovnaj rozsudok Najvyššieho
súdu ČR 26.11.1998 sp. zn. 25 Cdo 1650/98).

26. Súd prvej inštancie zistil, že predmetná zmluva o pôžieke bola uzatvorená doa 5.2.2013, prieom
splatnos? pôžieky bola dohodnutá najneskôr do troch rokov, to je doa 1.3.2016. Odvolací súd sa
stotožouje s názorom okresného súdu, že dohoda o splatnosti pôžieky je dohodnutá jasne, a to slovami
„Uvedená suma bude splatná najneskôr do 3 rokov, to je 1.3.2016.“, ktoré dojednanie je aj pod3a

krajského súdu dostatoene ureité. V rámci komplexného posudzovania tohto právneho úkonu odvolací
súd upriamuje pozornos? aj na prvú vetu zmluvy o pôžieke, v ktorej dlžníci uvádzajú, že si požieiavajú
od 1B. K. sumu 22.000,- eur. Sloveso požieiavajú bolo uvedené v prítomnom ease, z eoho vyplýva, že
verite3ka poskytla dlžníkom pôžieku v ease uzavretia zmluvy a žiadnym výkladom nemožno vyvodi?, že
by sa verite3ka zaviazala poskytnú? dlžníkom pôžieku najneskôr do 3 rokov. Bezprostredný ekonomický

cie3, ktorý je motívom dlžníka k uzavretiu zmluvy o pôžieke, je požieanie si veci (peoazí) preto, lebo
dlžník ich v danom ease nemá a potrebuje ich. Žalovaní ako dlžníci a zároveo úeastníci právneho úkonu
nepredložili žiadny logický argument k tomu, aký zmysel by malo dojednanie o tom, že pôžieku im
verite3ka poskytne za tri roky od uzavretia zmluvy o pôžieke. Druhá veta zmluvy o pôžieke, že uvedená
suma bude splatná najneskôr do 3 rokov, t.j. 1.3.2016, (v logickej nadväznosti na predchádzajúcu vetu,

že dlžníci si požieiavajú sumu 22.000 eur) jednoznaene hovorí o dojednaní doby vrátenia pôžieky
dlžníkmi verite3ke. Platnos? každého právneho úkonu je potrebné hodnoti? s prihliadnutím na skutoenú
vô3u zmluvných strán. Tvrdenie žalovaných, že nie je zrejmé, ei sa jedná o eas plnenia vo vz?ahu
k odovzdaniu peoazí verite3ky dlžníkom alebo eas, kedy mala by? pôžieka vrátená dlžníkmi verite3ke,
je v rozpore nielen s tým, eo je uvedené v samotnej zmluve o pôžieke ale aj v rozpore s následným

konaním žalovanej 1. po uzavretí predmetnej zmluvy, ktorá v konaní potvrdila, že verite3ka im pôžieku
poskytla a že z tejto platili aj dojednané zmluvné úroky, vo vz?ahu ku ktorým v konaní sp. zn. 38C/5/2017
oznaeila za dátum splatnosti pôžieky 1.3.2016. Pojmovým znakom zmluvy o pôžieke je aj jej doeasnos?,
preto sa v nej dlžník zaväzuje vráti? pôžieku po uplynutí dohodnutej doby. Pod3a gramatického výkladu
slovo „splatnos?“ oznaeuje dátum alebo eas, do ktorého je dlžník povinný uhradi? verite3ovi svoj

peoažný záväzok. Odvolací súd po vyložení obsahu jednotlivých dojednaní zmluvy o pôžičke z hľadiska
použitých gramatických prostriedkov, z hľadiska logickej nadväznosti použitých pojmov, ako aj z hľadiska
ich systematického zaradenia v štruktúre právneho úkonu, dospel tiež k záveru, že text zmluvy je
jasný, zrozumiteľný a vôľa strán je vyjadrená jednoznačne a nepripúšťa iný výklad. V zmluve o pôžieke
bol dohodnutý len jeden dátum, ktorý aj s poukazom na znenie § 657 OZ vymedzujúce podstatné

náležitosti zmluvy o pôžieke je jednoznaene dátumom splatnosti (vrátenia) pôžieky, nie dátumom jej
poskytnutia.

27. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že splatnos?ou tejto pôžieky sa už zaoberal aj
Okresný súd Trnava v rozsudku e. k. 38C/5/2017-128 zo doa 27.2.2020 a aj Krajský súd v Trnave

v rozsudku e. k. 11Co/62/2020-192 zo doa 16.3.2021, ktorý ureil splatnos? pôžieky doom uvedeným v
zmluve, t. j. 1.3.2016. Z citovaného rozsudku vyplýva, že žalovaná 1. sama za deo splatnosti pôžieky
oznaeovala tento deo a nesúhlasila s platením dojednaného úroku po tomto dni splatnosti, eomu
odvolací súd v oznaeenej veci vyhovel a ureil, že porueite3ka, 1B. K., bola ku dou smrti vlastníekou
poh3adávky z titulu pôžieky zo doa 5.2.2013 voei dlžníkom C. F. a H. F. vo výške 22.000,- eur spolu s

úrokom vo výške vo výške 3 % zo sumy 22.000,- eur od 26.7.2015 do 1.3.2016 a vo zvyšku (úroku po
splatnosti pôžieky) žalobu zamietol. S poukazom na uvedené bola námietka žalovaných o neureitosti
dojednania doby splatnosti pôžieky nedôvodná.28. V nadväznosti na vyššie konštatované nebolo možné považova? sa opodstatnenú ani námietku
žalovaných o nesprávnom právnom posúdení veci pod3a všeobecnej úpravy splnenia dlhu pod3a § 563
OZ, ktoré pod3a odvolacieho súdu nebol dôvod aplikova?, nako3ko eas plnenia bol v zmluve o pôžieke

presne dohodnutý.

29. Premleacou dobou sa rozumie easový úsek, v ktorom musí by? právo vykonané, inak môžu nasta?
úeinky premleania pod3a § 100 Obeianskeho zákonníka. Premleacia doba je ustanovená konkrétnym
easovýmúsekom,ktorýmáureenýzaeiatokplynutia.Dažkupremleacejdobyureujezákon.Ustanovenie

§ 101 Obeianskeho zákonníka upravuje trojroenú všeobecnú premleaciu dobu. Obeiansky zákonník
stanovuje objektívny zaeiatok plynutia premleacej doby. Za tento deo sa všeobecne považuje deo, kei sa
právo mohlo po prvý raz uplatni? na súde, teda len eo mohla by? dôvodne podaná žaloba na súd (actio
nata).Trojroenápremleaciadobaplynieododoa,keisaprávomohlovykona?poprvýraz.Rozhodujúcou
skutoenos?ou z h3adiska možnosti uplatni? právo na súde a zaeiatku plynutia (všeobecnej) premleacej
doby je okamih splatnosti (zroenosti) záväzku (dlhu), ktorý je konkrétnym momentom, kedy je dlžník

povinný záväzok (dlh) splni?, a nie momentom, kedy je dlžník k splneniu iba oprávnený.

30. Rovnako nedôvodná bola aj námietka premleania vznesená oboma žalovanými, kei splatnos?
pôžieky bola dohodnutá najneskôr do troch rokov, t.j. do doa 1.3.2016, verite3ka mohla právo po prvý raz
uplatni? na súde nasledujúci deo, t.j, doa 2.3.2016 a všeobecná trojroená premleacia doba uplynula doa

2.3.2019. Žalobkyoa podala žalobu na súde doa 18.2.2019, teda pred uplynutím trojroenej premleacej
doby. Z uvedeného dôvodu bolo zároveo nadbytoeným zaobera? sa tým, ei premleacia doba poeas
trvania konania o ureenie, že poh3adávka patrí do dediestva, spoeívala, alebo nie.

31. Žalovaný 2. v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho námietkou, že on

nikdy neprevzal peoažné prostriedky z predmetnej zmluvy o pôžieke zo doa 5.2.2013 v hotovosti ani
na svoj bankový úeet, prieom zmluva o pôžieke ani nerieši pôsob odovzdania peoažných prostriedkov.
Zmluva o pôžieke je reálny kontrakt a k jej platnému uzatvoreniu sa vyžaduje odovzdanie predmetu
pôžieky,inakprávnyvz?ahzozmluvyopôžiekenevznikne.Súdtedavychádzalznesprávnehoprávneho
posúdenia veci pri aplikácii § 657 OZ v spojení s § 39 OZ (súd nereflektoval neplatnos? zmluvy o pôžieke

ako reálneho kontraktu voei žalovanému 2. pre neodovzdanie peoazí žalovanému 2.).

32. Z odseku 28 odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že tento nepovažoval
argument žalovaného 2. o neodovzdaní predmetu pôžieky žalovanému 2. za relevantný a závažný
a to vzh3adom na konanie sp. zn. 38C/5/2017 a konanie sp. zn. 27D/80/2021, v ktorých konaniach ho

mohol žalovaný 2. uplatni?. Súd prvej inštancie uzavrel, že z vykonaného dokazovania jasne vyplynulo,
že peniaze verite3ka poskytla - vyplatila dlžníkom, tieto peniaze dlžníci užívali a nevrátili, prieom
v tomto konaní pojednával už len o priznaní sumy, ktorá na základe citovaných rozhodnutí, ktorými
rozhodnutiami je súd viazaný, patrí žalobkyni, s ktorým záverom sa odvolací súd stotožouje a dodáva
nasledovné.

33. Pod3a § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

34. Pod3a § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnos? pravdivo a úplne uvádza? podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

35. Pod3a § 151 ods. 1 a 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujúzanesporné(1).Akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktorésatýkajújejkonaniaalebovnímania,

uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúeinné (2).

36. Pod3a § 181 ods. 2 CSP, po úkonoch pod3a odseku 1 súd ureí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi
stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy
nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri

predbežnom prejednaní sporu.

37. Skôr ako súd v sporovom konaní pristúpi k vykonávaniu dôkazov, identifikuje, ktoré skutkové
tvrdenia strán sú sporné a ktoré sú nesporné. Táto klasifikácia má pre ialší procesný postup súduzásadný význam. Ak sú skutkové tvrdenia strán sporné, je povinnos?ou súdu vyhodnoti? ich pravdivos?
na základe vykonaných dôkazov. V sporovom konaní však súd nevykonáva dôkazy na preukázanie
nesporných skutkových tvrdení strán. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako zistený skutkový

stav, z ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí. Nespornos? skutkového tvrdenia je daná bui de
facto alebo de iure. De facto je skutkové tvrdenie nesporné, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé, alebo
ak protistrana uvedie rovnaké skutkové tvrdenie. De iure je skutkové tvrdenie nesporné, ak sa aplikuje
právna domnienka uvedená v § 151 ods. 1 CSP. Pod3a tejto domnienky platí, že skutkové tvrdenie
je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec (ak sa k tvrdenej skutoenosti nevyjadrila), alebo ak

ho síce poprela, avšak neúeinne. Popretie (žalobcom) skutkových tvrdení žalovaného je prostriedok
procesného útoku. Popretie (žalovaným) skutkových tvrdení žalobcu je prostriedok procesnej obrany
(pozri komentár k § 149). Popretie skutkových tvrdení protistrany podlieha sudcovskej a zákonnej
koncentrácii konania (§ 153 a 154). Z ustanovenia § 151 vyplýva, že stranu sporu za?ažuje procesné
bremenopopretiaskutkovýchtvrdeníprotistrany(nem.Bestreitungslast).Napopretieskutkovýchtvrdení
sa kladú ureité kvalitatívne nároky. Za podmienok uvedených v § 151 ods. 2 musí totiž popierajúca

strana uvies? vlastné tvrdenia. Pre kvalitu popretia skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre
predkladanie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 1). Rovnako ako skutkové tvrdenia, aj popretie skutkových
tvrdení musí by? substancované (pozri komentár k § 150). Ak strana sporu neunesie bremeno
popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že
skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. Popretie skutkových tvrdení protistrany musí by? výslovné.

Nepostaeuje všeobecné vyhlásenie (napr. o tom, že žaloba je úplne nedôvodná), z ktorého by bolo
možné vyvodi? iba konkludentný nesúhlas strany so skutkovým stavom tvrdeným protistranou. Výslovné
popretie skutkových tvrdení protistrany môže ma? podobu: a) vyhlásenia, že konkrétne skutkové
tvrdenie protistrany nie je pravdivé a súeasného predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných
skutkových okolnostiach, b) iba predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových

okolnostiach, c) iba vyhlásenia, že konkrétne skutkové tvrdenie protistrany nie je pravdivé. (Števeek, M.,
Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovie, M., a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 619 – 621).

38. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyoa sa domáha voei žalovaným zaplatenia sumy 7.333,33

eur titulom nevrátenia pôžieky, ktorú poskytla jej právna predchodkyoa ako verite3ka žalovaným ako
dlžníkom.Žalovaná1.vovyjadreníkžalobepotvrdila,žepôžiekajejbolaposkytnutáeštezaživotamatky
a opísala, eo všetko z týchto požieaných peoazí žalovaná 1. uhradila. Žalovaný 2. vo vyjadrení k žalobe
namietol, že on peoažné prostriedky neprevzal v hotovosti ani na svoj úeet a že on žalobkyni nie nedaži.
Žalobkyoa v replike uviedla, že je nesporné, že žalovaný 2. spolu so svojou matkou - žalovanou 1. (obaja

na strane dlžníkov) uzavreli a vlastnoruene podpísali predmetnú zmluvu o pôžieke. Je úplne irelevantné,
ak bola suma pôžieky vyplatená len jednému z nich (žalovanej 1.). Navyše, existenciu záväzku z pôžieky
oboch žalovaných potvrdil aj sám žalovaný 2. v dedieskom konaní, v ktorom zastupoval svoju matku
(žalovanú. 1) a to svojím podpisom na notárskej zápisnici zo doa 14.1.2016. To, že obaja žalovaní boli
spoloenedlžnícizpôžiekyneboloaždoteraznikýmspochyboované.Žalovaný2.vduplikezopakoval, že

žalobkyoa nepreukázala, že by peoažné prostriedky z pôžieky boli odovzdané žalovanému 2. Z obsahu
spisu ialej vyplýva, že žalovaný 2. bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k žalobe a replike a na
uvedenie rozhodujúce skutoenosti na svoju obranu, pripojenie listín, na ktoré sa odvoláva, oznaeenie
dôkazov na preukázanie svojich tvrdení, poueený o procesných právach a povinnostiach strán sporu
pod3a § 160 CSP, v ktorom bolo aj poueenie o prostriedkoch procesného útoku, procesnej obrany a

koncentrácii konania (e.l. 122, 125, 161). Z obsahu písomných vyjadrení žalovaného 2. vyplýva, že
žalovaný 2. nepoprel, že by predmet pôžieky nebol odovzdaný žalovanej 1. Zo zápisnice o pojednávaní
doa 24.1.2024 vyplýva, že súd prvej inštancie v zmysle § 181 ods. 2 CSP ureil, že považuje za nesporné
skutkové tvrdenia o poskytnutí pôžieky, o prevzatí peoažných prostriedkov a iné, prieom žalovaný 2. ich
protokoláciu nenamietal a na pojednávaní sa k dokazovaniu ani k právnej stránke nevyjadril.

39. S poukazom na uvedené v odseku 38 odvolací súd konštatuje, že v konaní nebolo sporné, že
zmluvu o pôžieke uzavreli obaja žalovaní ako dlžníci, že pôžieku prevzala žalovaná 1., ktorá sama
túto skutoenos? potvrdila, prieom žalovaný 2. prevzatie pôžieky žalovanou 1. nerozporoval, preto tieto
skutoenosti považoval okresný súd správne za nesporné. Predmet pôžieky bol odovzdaný jednému

z dlžníkov (žalovanej 1.), preto zmluva o pôžieke bola platne uzavretá.

40. Pod3a § 657 OZ zmluvou o pôžieke prenecháva verite3 dlžníkovi veci ureené pod3a druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vráti? po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. V rámcizáväzkových vz?ahov môže vystupova? na niektorej zo strán viac ako jedna osoba (viac fyzických aj
právnických osôb). Aj vystupuje viac osôb na strane dlžníka, ktorí sú zaviazaní tomu istému verite3ovi
spoloene a nerozdielne, jedná sa o pasívnu solidaritu. Spoloene v tom zmysle, že sú zaviazaní

všetci spolu na to isté plnenie, a nerozdielne v tom zmysle, že každý zo spoludlžníkov je povinný
splni? verite3ovi nerozdelený dlh ako celok, prieom nemôže žiada? jeho rozvrhnutie medzi ostatných
spoludlžníkov. Verite3 je oprávnený požadova? plnenie od ktoréhoko3vek z dlžníkov a ak dlh splní jeden
dlžník, zanikne tým aj povinnos? ostatných dlžníkov

41. Zo zmluvy o pôžieke vyplýva, že sumu 22.000,- eur (jednu a tú istú sumu) si od verite3ky požieali
obaja žalovaní, to znamená, že žalovaní 1. a 2. majú postavenie solidárnych dlžníkov (spoludlžníkov).

42. Zmluva o pôžieke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom), ktorá vyžaduje odovzdanie
predmetu pôžieky (peoazí) verite3om dlžníkovi, a to bui bezhotovostným spôsobom na úeet dlžníka
alebo odovzdaním krátkou cestou (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 55/98). Súdna

prax uznáva za odovzdanie pôžieky jej vyplatenie dokonca aj na úeet tretej osoby, ktorú oznaeí dlžník
(rozhodnutie Najvyššieho súdu ER, sp. zn. 28 Cdo 4279/2016, rozhodnutie Najvyššieho súd ER, sp.
zn. 28Cdo 3790/2008).

43. Je potrebné prisvedei? žalovanému 2. v tej easti, že pôžieka je reálny kontrakt a k jej uzavretiu zákon

vyžaduje odovzdanie predmetu pôžieky dlžníkovi, avšak v prípade viacerých dlžníkov (spoludlžníkov) je
postaeujúce, ak predmet pôžieky prevezme jeden z nich (resp. ak je peoažná pôžieka zaslaná na úeet
jednéhozospoludlžníkov)tak,akotobolovtuprejednávanejveci.Opaenývýkladnemáoporuvžiadnom
zákonnom ustanovení a v praxi by neumožnil poskytnú? peoažnú pôžieku viacerým spoludlžníkom
bezhotovostne na úeet v banke (dlžníci by si museli kvôli tomu zriadi? spoloený úeet v banke). V konaní

bolo nesporné, že predmet pôžieky prevzal jeden z dlžníkov a to žalovaná 1., preto medzi zmluvnými
stranami vznikol právny vz?ah zo zmluvy o pôžieke. V danej veci ide jednoznaene o tzv. solidárny
záväzok a preto prevzatie požieanej sumy len žalovanou 1. nespôsobuje, že by žalovaný 2. stratil
postavenie solidárneho dlžníka (spoludlžníka), a že by nebol povinný požieané peniaze vráti?.

44. Odvolací súd ialej po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku konštatuje, že
rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle
220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore,
výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a

z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie
vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumite3ne a v súlade
s ustálenou súdnou praxou, pri súeasnom zoh3adnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových
strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídate3nosti
súdneho rozhodnutia.

45. Nedôvodnými tak boli námietky odvolate3ov o nepreskúmate3nosti, rozsudku súdu prvej inštancie
v napadnutých eastiach, súd prvej inštancie sa v jeho odôvodnení vysporiadal so všetkými právne
a skutkovo relevantnými otázkami, aj so špecifickými námietkami strán sporu a tým, že súd neodôvodnil
svoje rozhodnutie pod3a predstáv žalovaných, ktorí sú nespokojní s právnymi závermi, nemohlo dôjs?

k porušeniu práva žalovaných na spravodlivý súdny proces.

46. S oh3adom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý I. výrok rozsudku ako vecne správny
postupompod3a§387ods.1a2CSPpotvrdilatovrátanieIII.(závislého)výrokuonáhradetrovkonania,
ktorý nebol napadnutý osobitnou odvolacou argumentáciou, kei súd prvej inštancie správne aplikoval

ustanovenie § 255 ods. 1 CSP s tým, že nevidel dôvody na aplikáciu § 257 CSP.

47. I pod3a už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí da?
odpovei na všetky otázky nastolené úeastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatoene objasoujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných úeastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
da? odpovei na každú jednu poznámku, ei pripomienku úeastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty úeastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Ialšie odvolacieargumenty odvolate3ov odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez
potreby sa nimi osobitne vysporiadava?.

48. Na záver odvolací súd dodáva, že skutoenos?, že súd nerozhodol pod3a predstáv a oeakávaní
odvolate3ov, nemožno považova? za porušenie ei nerešpektovanie ich práv. Odvolací súd v tejto
súvislosti upriamuje pozornos? na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 218/2010, pod3a
ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespoeíva len v tom, že osobám nemožno bráni?
v uplatnení práva alebo ich diskriminova? pri jeho uplatoovaní, obsahom tohto práva je i relevantné

konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí
právo úeastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na
to, aby bol úeastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva pod3a el. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces pod3a el. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

3udských práv a slobôd nepatrí ani právo úeastníka konania vyjadrova? sa k spôsobu hodnotenia
ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadova? ním navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne
záväzných predpisov, ktorý predkladá úeastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

49. Pod3a § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

50. Pod3a § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania pod3a pomeru jej úspechu vo veci.

51. Pod3a § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie koneí.

52. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol pod3a § 255 ods. 1 a
§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnej žalobkyni priznal voei

žalovaným 1. a 2. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, a to z dôvodu, že strana,
ktorá mala plný úspech vo veci (žalobkyoa), má nárok na náhradu všetkých úeelne vynaložených trov
proti strane, ktorá vo veci úspech nemala (žalovaní 1. a 2.), kei nezistil dôvod pre aplikáciu ust. § 257
CSP. Pod3a § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie koneí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

53. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).