Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, June 25, 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/56/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615211525
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kolcun
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:1615211525.1

Uznesenie

NajvyššísúdSlovenskejrepublikyvsporežalobcu:T.L.,nar.XX.XX.XXXX,X.,X.XXXX/.XX,zastúpený
FAKTOR Legal, s. r. o., Bratislava, Bardošová 2/A, IČO: 53 495 730, proti žalovaným: 1/ U9, a.s.
(predtým Dražobná spoločnosť, a.s.), Bratislava, Zelinárska 6, IČO: 35 849 703, zastúpená STANĚK,
VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., Bratislava, Dunajská 15, IČO: 36 795 038, 2/ Y. Š., nar. XX. XX. XXXX,
U. XXX/.X, zastúpená: advokátska kancelária AKPF s.r.o., Bratislava, Dúbravská cesta 2, 3/ Prvá

stavebná sporiteľňa a.s., Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, o určenie neplatnosti dražby,
vedenej vedenom na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 5C/1716/2015, o dovolaní žalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 31. októbra 2023 sp. zn. 7Co/22/2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu Bratislave z 31. októbra 2023 sp. zn. 7Co/22/2022 z r u š u j e a vec mu
vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Malacky (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 26. októbra
2017 č. k. 5C/1716/2015 - 192 rozhodol tak, že súd žalobu zamieta (I. výrok). Žalobca je povinný uhradiť
žalovanému v 1/ rade trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (II.výrok). Súd žalovanej v 2/ rade právo na náhradu
trov konania nepriznáva (III. výrok).
1.1. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca tvrdí, že vykonaním dražby

došlo k porušeniu ustanovenia § 12 ods. 1 ZoDD tým, že dražobník si nesplnil povinnosti podľa tohto
ustanovenia, zaistiť ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania
dražby. Ako dôkaz porušenia tejto povinnosti žalobca predložil znalecké posudky k predmetu dražby
č. 3/2014 vypracované súdnym znalcom Ing. V. a č. 130/2015 vypracované súdnym znalcom Ing.
Q., ktoré boli vypracované v rozpätí jedného roka a z ich záverov podľa neho jednoznačne vyplýva,
že hodnota predmetu dražby sa nemenila a je v diametrálne inej výške ako bola určená znaleckým

posudkom č. 64/2015, ktorý vypracoval na objednávku žalovaného v 1/ rade súdny znalec Ing. J. L. a
ktorýohodnotilpredmetdražbyoneakceptovateľnýchvyše50%nižšieakobolajehovšeobecnáhodnota
v mieste a čase konania dražby. Ďalej žalobca tvrdí, že z ním predložených dokladov je zrejmé, že súdny
znalec, ktorého požiadal žalovaný v 1/ rade o vypracovanie znaleckého posudku postupoval v rozpore
s právnymi predpismi, ktorými je povinný sa riadiť pri vyhotovovaní ZP.
1.2. Súd vyššie citoval Čl. 2 ods. 2 CSP, podľa ktorého spor má byť rozhodnutý v súlade s ustálenou

rozhodnou praxou najvyšších súdnych autorít.
1.3. Právny zástupca žalovaného v 1/ rade uviedol viacero rozhodnutí okresných súdov SR, krajských
súdov SR aj Najvyššieho súdu SR, tiež Najvyššieho súdu ČR, keď predmetom sporu bolo rozhodovanie
o návrhu o vyslovenie neplatnosti dražby podľa § 12 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách a namietali
sa nesprávne závery súdneho znalca.
1.4. Podľa žalobcu na tieto skutočnosti by sa nemalo prihliadať, vzhľadom k tomu, že každý súdny spor

je iný špecifický.1.5. Podstata sporu je však v tvrdení žalobcu, že znalecký posudok znalca Ing. Petríka č. 64/2015 je
nesprávny (neakceptovateľný), pretože o viacej ako o 50% ohodnotil draženú nehnuteľnosť nižšie ako
bolajejvšeobecnáhodnotavmiesteačasekonaniadražby.Znalectedapostupovalvrozporesprávnymi

predpismi, ktorými je povinný sa riadiť pri vyhotovovaní znaleckých posudkov. Podľa názoru žalobcu,
rozdiel v hodnote nehnuteľnosti, stanovenej viacerými znaleckými posudkami, nesmie byť väčší ako
10%.
1.6. Okresný súd v Malackách, rovnako ako iné súdy na Slovensku, však konštatuje, že aj prípadné
nesprávne závery súdneho znalca nepredstavujú porušenie zákona o dobrovoľných dražbách, a preto

nemôžu mať za následok neplatnosť dražby. Takáto skutočnosť nepredstavuje naplnenie dôvodu
stanoveného citovaným § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách pre vyslovenie neplatnosti dražby.
Dražobník vystupuje vo vzťahu k znaleckému posudku iba v úlohe zadávateľa. Dražobník nemá vplyv na
obsah posudku a súčasne je podľa zákona povinný určiť cenu predmetu dražby podľa záverov znalca. V
prejednávanej veci žalovaný v 1/ rade práve takto postupoval, svoje povinnosti si splnil, dražbu oznámil.
Spôsobom obvyklým a súd konštatuje, až naozaj nad rámec svojich povinnosti, dražbu inzeroval a

umožnil čo najširšiemu počtu záujemcov sa dražby zúčastniť. O tom svedčí aj reálna účasť záujemcov
zúčastnených na dražbe, keď sa dražby zúčastnilo 6 záujemcov.
1.7. Zákon o dobrovoľných dražbách neupravuje možnosť súdu v konaní o učení neplatnosti dražby
preskúmať ocenenie nehnuteľnosti. Cena, ktorá sa v dražbe vygeneruje, je výsledkom ponuky a dopytu
v danom čase.

1.8. Dražbou nedochádza k prevodu vlastníckeho práva a vydražiteľ neodvodzuje svoje právo od
predchádzajúceho vlastníka, preto si voči nemu nemôže ani uplatňovať nároky za prípadné zľavy z ceny
a podobne. Istota nadobudnutia vlastníctva draženého predmetu je pre vydražiteľa nižšia, pretože po
udelení príklepu a zaplatení ceny, dosiahnutej vydražením, je ešte zákonnom daná možnosť pôvodnému
vlastníkovi namietať neplatnosť dražby do 3 mesiacov podaním žaloby o určenie neplatnosti dražby ako

je to i v danom prípade, a ukončenie súdneho sporu môže trvať aj niekoľko rokov. Táto neistota sa
potom odráža aj v cene predmetu dražby, ako aj v prípadnom nezáujme potencionálnych vydražiteľov
(KS Banská Bystrica 17Co/107/2015).
1.9. Relevantným nemôžu byť ani ďalšie argumenty žalobcu, ktoré uviedol až po podaní žaloby a po
uplynutí prekluzívnej lehoty. Preto sa v podstate súd ani nemal dôvod nimi zaoberať. Napriek tomu

žalovaný v 1/ rade prostredníctvom svojho právneho zastúpenia aj žalobcom tvrdené argumenty vyvrátil
doloženými dokladmi a právnou argumentáciou.
1.10. Nie je v právomoci súdu dospieť k záveru, že dražba bola vykonaná na základe nezákonného
znaleckého posudku ako tvrdí žalobca. Súd už vyššie konštatoval, že dražobník - žalovaný v 1/ rade
bol povinný, ak ide o nehnuteľnosť, len zabezpečiť ohodnotenie predmetu dražby, podľa ceny obvyklej

v mieste a čase konania dražby, znaleckým posudkom. Nebolo v jeho právomoci aby sám vykonával
ohodnotenie nehnuteľnosti, alebo aby nejakým spôsobom preskúmaval správnosť ohodnotenia znalca.
Keďže žalovaný v 1/ rade postupoval pri dražbe v súlade so zákonom č. 527/2002 Z. z. v platnom znení
a žalovaná v 2/ rade na základe zákonnej dražby nadobudla vlastníctvo ku konkrétnej nehnuteľnosti a
tiež aj na už vyššie uvedené dôvody, bolo treba žalobu žalobcu zamietnuť.

1.11. Žalobca navrhoval v konaní vypočuť ako svedkov znalca Ing. J. L., ktorý vypracoval znalecký
posudok, ktorým bola ocenená cena predmetu dražby a navrhoval vypočuť aj JUDr. T. V., licitátora
dražby. Súd takýto žalobcov návrh na vykonanie dokazovania zamietol. Výsluch znalca, ktorý vypracoval
znalecký posudok na základe zákonného oprávnenia by nemohol nič zmeniť na skutkových a právnych
okolnostiach prejednávanej veci a už vôbec by rozhodnutie súdu nemohlo ovplyvniť vypočutie licitátora

dražby, ktorého úlohou bolo priebeh dražby iba organizovať.
1.12. Žalovaný v 1/ rade bol v spore plne úspešný a preto súd rozhodol, že žalobca je povinný uhradiť
žalovanému v 1/ rade trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
1.13. Žalovaná v 2/ rade si náhradu trov konania neuplatnila a ani jej trovy konania nevznikli. Ak

úspešnej strane sporu, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania, preukázateľne v konaní žiadne
účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania neprizná
(uznesenie NS SR z 26. 10. 2016 sp. zn. 6Cdo/544/2015). Zo spisu súd zistil, že žalovanej v 2/ rade trovy
konania nevznikli, preto súdu vo vzťahu k nej rozhodol o trovách tak, že žalovanej v 2/ rade náhradu
trov konania voči žalobcovi nepriznal.

2. Okresný súd Malacky opravným uznesením z 11. januára 2022 č. k. 5C/1716/2015 - 240 rozhodol, že:
Súd o p r a v u j e rozsudok Okresného súdu Malacky sp. zn. 5C/1716/2015-192 zo dňa 26. 10. 2017
tak, že záhlavie rozsudku správne znie:„Okresný súd Malacky v právnej veci žalobcu: T. L., nar. XX.XX.XXXX bytom X.I. XXXX/XX, X., zast.:
JUDr. Dušan Kolesár, advokát so sídlom Laurinská 12, Bratislava proti žalovaným: 1. U9, a.s., IČO:
35849703 so sídlom Zelinárska 6, Bratislava v zast.: STANĚK, VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., IČO:

36795038 so sídlom Vlčkova 18, Bratislava; 2. Y. Š., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, U. XXX, U., 3. Prvá
stavebná sporiteľňa a.s., IČO: 31335004 so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, o určenie neplatnosti
dražby, takto“ (I. výrok)

Súd žalovanému v 3. rade právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. (II. výrok)

3. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom z 31. októbra 2023
sp. zn. 7Co/22/2022 rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným
uznesením sa potvrdzuje (výrok I.). Žalovaným 1/, 2/ a 3/ sa proti žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu
trov odvolacieho konania (výrok II.).
3.1. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a §

378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo
o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu voči rozsudku súdu
prvej inštancie, v znení opravného uznesenia nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil
skutkovýstavveci,keďvykonaldokazovanievrozsahupotrebnomnazistenierozhodujúcichskutočností

(§ 185 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatnenej žaloby o neplatnosť dražby, výsledky
vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 CSP) a na ich základe dospel k správnym
skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§
220 ods. 2 CSP).
3.2. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v

postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP) s
dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým zamietol žalobu
žalobcu a v ktorom zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom
nároku podstatný význam.

3.3. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva
nasledovné.
3.4. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie
dňa 19. 11. 2015 sa žalobca domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby vykonanej žalovaným

1/ dňa 19. 08. 2015, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou pod č. N 2053/2015, Nz
28632/2015, NCRIs 29539/2015 spísanej notárom JUDr. Martou Pavlovičovou, a ktorej predmetom boli
nehnuteľnosti.
3.5. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie postupoval správne, ak v prejednávanej veci
dôvodil, že dôvody neplatnosti dobrovoľnej dražby na nehnuteľnosti (pôvodne) žalobcu nie sú dané.

3.6. K žalobcom uplatneným odvolacím dôvodom, odvolací súd uvádza, že citované odvolacie dôvody
podľa ust. § 365 písm. a) a f) CSP žalobca nijak nekonkretizoval, nevymedzil a tieto nie je možné z
podaného odvolania ani dôvodiť.
3.7. Podstata odvolacej argumentácie žalobcu spočíva v tom, že došlo k porušeniu § ust. 11 ods. 1
zákona o dobrovoľných dražbách (konanie dražby v hlavnom meste SR v Bratislave vzdialenom od

obce Sološnica, kde sa nachádzajú nehnuteľnosti, cca 50 km), k porušeniu ust. § 12 ods. 1 zákona
o dobrovoľných dražbách (s ohľadom na nesprávne závery súdneho znalca v Znaleckom posudku
č. 64/2015 o výške hodnoty nehnuteľnosti, ktorú považuje žalobca za neprimerane nízku), porušeniu
ust. § 17 ods. 5 písm. i) zákona o dobrovoľných dražbách v spojení s ust. § 19 ods. 1 písm. d)
zákona o dobrovoľných dražbách (nepreukázanie doručenia oznámenia o dražbe notárovi) a porušením

procesných práv žalobcu (nevykonanie výsluchu žalovaného 1/ a 3/, znalca, ktorý vypracoval Znalecký
posudok č. 64/2015 a nevyhlásenie uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie).
3.8. Vo vzťahu k dôvodom neplatnosti dražby, správne súd prvej inštancie uviedol, že v žalobe si
žalobca ako dôvod neplatnosti dražby uplatnil len nesprávnosť a nezákonnosť Znaleckého posudku č.
64/2015, nesprávne však dôvodil, že ďalšie argumenty žalobcu, uvedené po podaní žaloby a po uplynutí

prekluzívnej lehoty nemôžu byť relevantné, preto sa súd prvej inštancie s nimi nemal dôvod zaoberať
(žalovaný 1/ ich vyvrátil doloženými dokladmi a právnou argumentáciou), a to s poukazom na uznesenie
NS SR z 31. 05. 2021 sp. zn. 5Cdo/220/2018, R 89/2021, podľa ktorého: „Lehota ustanovená v § 21
ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách slúži k uplatneniu práva na určenie neplatnostidobrovoľnej dražby. Pokiaľ to nie je v rozpore s koncentráciou konania, môže žalobca po včas podanej
žalobenielenrozširovaťokruhžalovaných,aletiežuvádzaťďalšieskutkovéokolnostispôsobilézaložiťaj
iný, ako v žalobe uplatnený dôvod neplatnosti dražby.“ V prejednávanej veci súd prvej inštancie konanie

skoncentroval (§ 167 ods. 3, § 153 a § 149 CSP) a v uznesení zo dňa 08. 02. 2017 a 14. 03. 2017, ktorými
žalobcu vyzval na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaných 1/ a 2/, žalobcu poučil o právnych dôsledkoch
koncentrácie konania. Je však správny aj záver súdu prvej inštancie, že žalobcom uvedené dôvody boli
v konaní vyvrátené. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia o tom, že dôvody neplatnosti
dražby neboli žalobcom preukázané, odvolací súd uvádza a dopĺňa nasledovné.

3.9. K namietanému porušeniu ust. § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách odvolací súd poukazuje
na to, že z obsahu spisu vyplýva, že dražobník (ako zadávateľ) zabezpečil vypracovanie Znaleckého
posudku č. 64/2015, ktorý bol žalobcovi doručený v súlade s ust. § 12 ods. 4 zákona o dobrovoľných
dražbách dňa 17. 06. 2015 (dňom vrátenia zásielky, keďže žalobca si zásielku na adrese trvalého
pobytu neprebral a na zasielanie a doručovanie písomností v priebehu dražobného procesu sa vzťahuje
ust. § 10 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách za subsidiárneho použitia CSP). Správne namietal

žalovaný 3/, že žalobca svoje právo podľa ust. § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách (vzniesť u
dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok
iným znalcom do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa § 12 ods. 4 zákona
o dobrovoľných dražbách) nevyužil. Ak žalobca až v deň konania dražby a následne v priebehu konania
vzniesol námietky proti Znaleckému posudku č. 64/2015, vykonal tieto úkony oneskorene, a sám sa

pripravil o zákonom predpokladaný nástroj jeho obrany voči ohodnotenie predmetu dražby (§ 12 ods. 5),
a teda na jeho námietky týkajúce sa nesprávnosti Znaleckého posudku č. 64/2015 nie je možné neskôr
prihliadať. Písomné námietky boli zákonodarcom zavedené ako ďalší inštitút ochrany práva osoby
povinnej z dražby a reagoval na rozšírenú zneužívajúcu prax doručenia znaleckého posudku, ktorým
došlo k podhodnoteniu predmetu dražby bez možnosti akejkoľvek reakcie zo strany vlastníka predmetu

dražby. Ako potvrdila judikatúra, akékoľvek priame nároky smerujúce proti znalcovi alebo znaleckému
posudku s cieľom určiť jeho neplatnosť nemohli byť úspešné, a preto k iniciovaniu súdnych sporov
dochádzalo neraz len v dôsledku podhodnotenia predmetu dražby. Ak by žalobca tento prostriedok na
ochranu svojich práv využil, na účely ohodnotenia predmetu dražby by sa použil ten znalecký posudok,
ktorým bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby.

3.10. Nad rámec uvedeného, k odvolacím námietkam žalobcu, ktoré smerovali k otázke hodnoty
predmetu dražby (podstatné zníženie hodnoty nehnuteľnosti), poukazuje odvolací súd opakovane na
to, že podľa ust. § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, dražobník zaistí ohodnotenie predmetu
dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby a ak ide o nehnuteľnosť, musí byť cena
predmetu dražby určená znaleckým posudkom (podľa pozn. 11a - Vyhláška Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku), ktorý nesmie byť v
deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu
vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny. Žalovaný 1/ si
splnil svoju zákonnú povinnosť vykonať dražbu nehnuteľnosti na podklade znaleckého posudku, keď
zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby,

a to súdnym znalcom v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, zapísaným v zozname
znalcov Ministerstva spravodlivosti SR (ďalej aj „MS SR“), Ing. J. L., ktorý podal dňa 23. 05. 2015 pod
č. 64/5015 písomný Znalecký posudok č. 64/2015, v ktorom určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti na
sumu zaokrúhlene 40.200 eur s tým, že uviedol, že na nehnuteľnosti viazne ťarcha - záložné právo v
prospech žalovaného 3/ a poznámka o oznámení výkonu dražby. Pokiaľ ide o závery znalca, žalovaný

1/ (ani ostatní žalovaní) nemali žiadne preukázané možnosti nejakým spôsobom znalca ovplyvňovať
alebo usmerňovať pokiaľ ide o stanovenie ceny predmetu dražby, pretože jeho povinnosťou podľa
zákona bolo iba zabezpečiť, aby cena predmetu dražby bola v tomto prípade (keďže ide o nehnuteľnosť)
určená znaleckým posudkom, čo aj urobil a znalecký posudok objednal u osoby, zapísanej v zozname
znalcov vedenom MS SR. Ostatnú zodpovednosť za obsah Znaleckého posudku č. 64/2015 už znáša

samotný znalec ako osoba splnomocnená štátom na vykonávanie znaleckej činnosti vo svojom odbore,
ktorého povinnosťou bolo podať posudok riadne a v určenej lehote, účelne, hospodárne a nestranne
(§ 16 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov). Dražobník - žalovaný 1/, teda vystupoval vo vzťahu k podanému Znaleckému
posudku č. 64/2015 iba v úlohe zadávateľa a nemal vplyv na jeho obsah a súčasne bol podľa zákona

povinný určiť cenu predmetu dražby podľa záverov znalca. Odvolací súd zhodne so závermi súdu prvej
inštancie konštatuje, že v tomto smere nemožno dražobníkovi nič vytknúť, pretože svoje povinnosti
si splnil, pri určení ceny predmetu dražby vychádzal zo záverov znalca. Pokiaľ teda ide o určenie
ceny predmetu dražby, odvolací súd je názoru, že určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá zanásledok neplatnosť dražby (uvedené bolo už konštatované v uznesení NS SR sp. zn. 3Cdo/233/2010
z 3. 10. 2013). Aj podľa rozhodnutia NS ČR sp. zn. 20Cdo/1083/2005 ohodnotenie nehnuteľnosti na
účely dražby nepredstavuje zistenie takej ceny nehnuteľnosti, za ktorú bude predaná, ale stanovenie

podkladu pre najnižšie podanie. Až samotný výsledok dražby môže odpovedať na otázku, akú má
nehnuteľnosť hodnotu, za ktorú môže byť vlastne predaná. Pokiaľ je trhová cena nehnuteľnosti vyššia
než cena uvedená v dražobnej vyhláške, tak sa táto skutočnosť prejaví pri samotnej dražbe. Podporne
možno poukázať aj na uznesenie NS SR sp. zn. 2Obo/95/2009 zo 14. 10. 2009, podľa ktorého znalecká
hodnota majetku úpadcu nie je podstatným kritériom speňaženia v konkurznom konaní, ale výšku kúpnej

ceny stanovuje trh a ponuka kupujúcich. V sporovom konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby nie je
možné hodnotiť odborné znalecké závery z hľadiska ich správnosti, ale len presvedčivosť posudku, jeho
úplnosť vo vzťahu k zadaniu a k zásadám logického myslenia. Z vykonaného dokazovania nevyplynula
pochybnosť o objektivite podaného Znaleckého posudku č. 64/2015 vypracovaného v súvislosti s
konaním dobrovoľnej dražby, a to ani s poukazom na Znalecký posudok č. 3/2014 a Znalecký posudok
č. 130/2015. Žalobca v konaní nekonkretizoval v čom presne bol Znalecký posudok č. 64/2015 neúplný

a nepravdivý, jeho jedinou námietkou v tomto smere bola nízka cena predmetu dražby v porovnaní s
ním predloženými znaleckými posudkami. Odvolací súd opakovane poukazuje na to, že ak mal žalobca
výhrady k Znaleckému posudku č. 64/2015, mal zákonnú možnosť uplatniť tieto výhrady inými právnymi
prostriedkami a nie (až) prostredníctvom žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.
3.11. Aj námietku žalobcu týkajúcu sa porušenia ust. § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách

(spočívajúce v konaní dražby v hlavnom meste SR v Bratislave vzdialenom od obce Sološnica, kde
sa nachádzajú nehnuteľnosti, cca 50 km), odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú a poukazuje na
rozsudok NS SR z 24. 10. 2013 sp. zn. 4Cdo/100/2012: „Dobrovoľná dražba (§ 2 písm. a/ zákona
527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách) má byť verejná tak z hľadiska možnosti účasti všetkých
potenciálnych záujemcov o draženie, ako aj z hľadiska účasti verejnosti. Prístup verejnosti do dražobnej

miestnosti nesmie byť obmedzený tak, aby musela prekonať prekážku spôsobilú odradiť ju od vstupu
do tejto miestnosti. Ak ide o dobrovoľnú dražbu nehnuteľnosti určenej na bývanie, je spravidla v rozpore
s požiadavkou primeranosti a vhodnosti stanovenia podmienok dražby také určenie miesta konania
dražby, ktoré v dôsledku jeho neprimerane veľkej vzdialenosti od draženej nehnuteľnosti obmedzí
možnosť účasti na dražbe tých záujemcov, pre ktorých môže byť geografická poloha nehnuteľnosti

rozhodujúca“ a na neskoršie konkrétnejšie rozhodnutie vo vzťahu k primeranosti vzdialenosti, a to
uznesenie NS SR z 05. 06. 2019 sp. zn. 8Cdo/58/2018 „Samotná vzdialenosť miesta konania dražby od
miesta draženej nehnuteľnosti nemusí byť vždy dôvodom vyslovenia neplatnosti dražby, ale dôvodom
jej neplatnosti bude vždy vtedy, ak táto vzdialenosť viedla, prípadne spôsobila ohrozenie alebo
porušenie práv dražbou dotknutých osôb, a to napríklad tak, že im hoci len nepriamo znemožnila

účasť na dobrovoľnej dražbe (t. j. ak táto vzdialenosť bola neprimeraná od draženej nehnuteľnosti). Za
neprimerané, možno „bez ďalšieho“ považovať iba také miesto konania dražby, ak ním je v prípade
dražby bežnej nehnuteľnosti (bytu alebo rodinného domu) určenej na každodenné bývanie, miesto
vzdialené niekoľko stoviek kilometrov od miesta, v ktorom sa dražená nehnuteľnosť nachádza (nie
vzdialenosť do 100 km). Záver o neprimeranosti a nevhodnosti miesta konania dražby bude teda závisieť

od posúdenia konkrétnych okolností toho ktorého prípadu, vyhodnotením ktorých súd môže dospieť
k tomu, že určenie miesta konania dražby skutočne spôsobilo príp. mohlo spôsobiť sťaženie účasti
dražiteľov (predovšetkým z blízkeho okolia ak išlo o nehnuteľnosť určenú na bývanie) na dražbe.“
Dôvodná je aj argumentácia žalovaného 3/ o tom, že práve toto miesto konania dražby v Bratislave
zabezpečilo, že sa dražby zúčastnilo 6 záujemcov a nehnuteľnosť bola predaná v prvom kole, a že aj

vydražiteľ - žalovaná 2/ - má bydlisko v Sološnici a dražby konanej v Bratislave sa zúčastnila.
3.12. Ostatná námietka žalobcu týkajúca sa konania dražby smerovala k tomu, že bolo porušené ust.
§ 17 ods. 5 písm. i) zákona dobrovoľných dražbách a žalovaný 1/ nepreukázal splnenie tam uloženej
povinnosti (doručenie oznámenia o dražbe notárovi), v dôsledku ktorého porušenia podľa ust. § 19 ods.
1 písm. d) zákona dobrovoľných dražbách bol povinný upustiť od vykonania dražby. Uvedenú námietku

vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú a účelovú, keď z obsahu spisu (dražobného spisu predloženého
žalovaným 1/) vyplýva, že oznámenie o dražbe zo dňa 07. 07. 2015 o konaní dražby dňa 19. 08. 2015
o 10.00 hod. v sídle dražobníka (žalovaného 1/) bolo notárom JUDr. Martou Pavlovičovou registrované
v Notárskom centrálnom registri dražieb dňa 07. 07. 2015 (N 1710/2015), pričom rovnaký notár JUDr.
Marta Pavlovičová v mieste konania dražby osvedčoval priebeh dražby nehnuteľností. Z uvedeného je

jednoznačne potrebné vyvodiť, že oznámenie o dražbe bolo notárovi doručené; naviac, ani prípadné
porušenie povinnosti doručiť oznámenie notárovi, za preukázateľného konania dražby za prítomnosti
notára, by nespadalo pod hypotézu ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách v tom smere, že
ani v prípade takéhoto porušenia by nebol žalobca týmto porušením dotknutý na svojich právach.3.13. Pokiaľ ide o existenciu rozporu s dobrými mravmi, súd uvádza, že zákonný priebeh dražby za
účelom uspokojenia zabezpečovanej pohľadávky je vo všeobecnosti možné považovať za súladné s
dobrými mravmi, keď navrhovateľ dražby ako veriteľ využíva možnosť domôcť sa svojej pohľadávky

výkonom záložného práva na dražbe. Podmienky dražby ako formalizovaného procesu v rámci svojej
zákonodarnej činnosti stanovil zákonodarca a tým určil aj mieru primeranosti, či neprimeranosti zásahu
do spôsobu nakladania s vecou, pričom ako neprimerané v zmysle tohto zákona možno považovať iba
také konanie, ktoré by sa počas dražobného procesu vymykalo zákonným podmienkam stanovených
v zákone o dobrovoľných dražbách. Pokiaľ teda žalobca v súvislosti s cenou draženej nehnuteľnosti

(predmetu dražby) poukazoval na rozpor s dobrými mravmi, odvolací súd ako na relevantné pre
rozhodnutie vo veci poukazuje na to, že v rámci žalovaných dôvodov nebola zistená neplatnosť dražby
pre rozpor so zákonom o dobrovoľných dražbách. Naviac, odvolací súd uvádza, že z podstaty veci
vyplýva, že navrhovateľ dražby, žalovaný 3/ ako záložný veriteľ v prejednávanej veci, nemá a priori
záujem, aby sa predmet dražby predával pod hodnotu jeho reálneho ocenenia. V prípade, ak dražbu
realizuje záložný veriteľ ako výkon záložného práva, tak má prioritný záujem, aby výťažok dosiahnutý

dražbou dosahoval aspoň výšku pohľadávky, čím by došlo k jeho efektívnemu a úplnému uspokojeniu.
Zámerom dražby teda ani v tomto prípade nebolo predať predmet dražby za každú cenu, ale dosiahnuť
splatenie dlhu dlžníka voči žalovanému 3/. Splatenie dlhu je prioritné aj počas procesu vymáhania
nesplateného dlhu (mimo dražby aj v jej priebehu). To, že napriek nezistenému, nepreukázanému
porušeniu zákona o dobrovoľných dražbách, považuje žalobca konečný výťažok z dražby za nízky,

neznamená neplatnosť dražby. Absencia vyššieho výťažku dražby podľa predstáv dlžníka, rovnako
nezakladá bez ďalšieho rozpor s dobrými mravmi.
3.14. Odvolateľom namietaná neúplnosť zistenia skutkového stavu podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
e) CSP, je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných
skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz,

spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre
vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní
spôsobilým odvolacím dôvodom. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi
dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je
navrhnutý dôkaz bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého

dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou
potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku
ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných
pochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46
ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“), ktoré garantujú pre stranu

sporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer
vždy založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež
jeho protiústavnosť (rozsudok NS SR z 31.03.2021 sp. zn. 5Cdo/107/2019).
3.15. Súd prvej inštancie nevykonanie žalobcom navrhovaných dôkazov v napadnutom rozsudku
odôvodnil, z jeho odôvodnenia je jednoznačne zrejmé, že vykonanie týchto dôkazov na zistenie

rozhodujúcich skutočností pre potreby zistenia skutkového stavu v konaní a posúdenie dôvodnosti
žaloby nepovažoval za potrebné (vyplývali z tvrdení strán a v konaní predložených dôkazov). Z obsahu
žaloby a z v konaní produkovaných dôkazoch (listinné dôkazy) je zrejmé, že aj vykonanie dôkazu
výsluchom strany (žalovaného 1/ a 3/) by bolo nadbytočné a nehospodárne (čo potvrdil aj žalovaný 3/
vo vyjadrení) a neprispelo by k zisteniu rozhodujúcich skutočností pre potreby zistenia skutkového stavu

v konaní a posúdenie dôvodnosti žaloby.
3.16. Vo vzťahu k odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu ust. podľa § 365 ods. 1 písm. b)
CSP (súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), odvolací súd uvádza.
Uvedený odvolací dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.

1 Ústavy SR a s porušením práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a k jeho naplneniu by došlo, ak by
súd prvej inštancie zasiahol do Ústavou SR, resp. Dohovorom garantovaných práv odvolateľa, čím
by mu bolo znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami, ktoré mu zákon (CSP)
priznáva. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nespočíva

len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní.
Jeho obsahom je i zákonom relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé
konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením Ústavou SR zaručeného
práva na súdnu ochranu alebo inú právnu ochranu (I. ÚS 26/1994). Pojem „procesný postup“ bolvysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach NS SR tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného
rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to
ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti

jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1Cdo/6/2014, 3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011,
6Cdo/90/2012). Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým
sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a
záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý
súdny proces. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu

rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie
však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. V danej veci
nebola odvolacím súdom zistená v postupe súdu prvej inštancie pri prejednaní veci žiadna vada, ktorá
by znemožnila odvolateľovi realizáciu jeho procesných práv a ktorá by mu zmarila možnosť aktívnej
účasti na konaní.
3.17. Odvolací súd zdôrazňuje, že ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že

strana sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej
neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia (napr. I. ÚS 188/06). Princípu práva na spravodlivý
proces zodpovedá právo účastníka na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia a povinnosť súdu svoje
rozhodnutie riadne odôvodniť. Súd sa teda musí zaoberať účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými
návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05).

3.18. Pokiaľ žalobca namietal, že súd prvej inštancie nevyhlásil uznesenie, ktorým sa konanie končí
v súlade s ust. § 182 CSP, odvolací súd uvádza, že citované ustanovenie ukladá konajúcemu súdu
povinnosť vyhlásiť uznesenie stranám sporu prítomným na pojednávaní, napriek tomu, nevyhlásenie
uznesenia o skončení dokazovania nespôsobuje vadu zmätočnosti konania v prípade, ak súd prvej
inštancie síce nevyhlásil dokazovanie za skončené, ale umožnil stranám predniesť a zhrnúť svoje

záverečné návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu a právnej stránke veci. Uvedeným postupom nebola
žalobcovi v konaní znemožnená realizácia jeho procesných práv.
3.19. Na základe všetkého zhora uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust.
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne a právne správne potvrdil.
3.20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust.

§ 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP. Vzhľadom k výsledku odvolacieho konania bolo zrejmé, že úspešnými
v odvolacom konaní boli žalovaní. Nakoľko z obsahu spisu vznik trov odvolacieho konania na strane
žalovaných nevyplýval (žalovaný 2/ a 3/ si trovy konania ani neuplatnili), odvolací súd v súlade s čl. 17
základných princípov CSP, prihliadol na procesnú ekonómiu a rozhodol tak, že žalovaným 1/ až 3/ nárok
na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

4. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj ako „dovolateľ“) dovolanie,
prípustnosť ktorého vyvodzoval z ust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Namietal nesprávne ohodnotenie
predmetu dražby. Uviedol, že novela zákona o dobrovoľných dražbách rozšírila § 12 o možnosť
namietania znaleckého posudku a uplatnenia žiadosti o vyhotovenie nového znaleckého posudku.

4.1. Zmena § 12 cit. novelou bola odôvodnená potrebou predchádzať podhodnoteniu ceny predmetu
dražby,ktoréjepodľazákonodarcuschopnévkontextezistenízpraxeprivodiťujmuvlastníkovipredmetu
dražby (porovnaj osobitnú časť dôvodovej správy k zákonu č. 106/2014 Z. z. k bodom 3, 4 a 5 k článku
IV zákona).
4.2. Odvolacím súdom citované rozhodnutie, ktoré časovo predchádzalo cit. novele a teda aj zisteniam

relevantnej praxe, nemohlo zobrať do úvahy túto prax manipulácie dobrovoľných dražieb. Toto je
osobitne vidieť v závere, ku ktorému NS SR dospel, t. j. určenie ceny draženej nehnuteľnosti nemá za
následok neplatnosť dražby. Vzhľadom na zmenu právneho stavu a vzhľadom na zmenu spoločenského
vnímania ohodnotenia dražby je citované rozhodnutie NS SR prekonané v rozsahu výkladu k § 12
Zákona o dobrovoľných dražbách. Preto absentuje riešenie právnej otázky, či (zjavne) nesprávne

ohodnotenie predmetu dražby môže mať za následok jej neplatnosť, čo zakladá dovolací dôvod podľa
§ 421 ods. 1 písm. b) CSP.
4.3. Dovolateľ je toho názoru, že (zjavne) nesprávne ohodnotenie predmetu dražby môže mať za
následok jej neplatnosť. Práve o takéto ohodnotenie ide aj v spore vo veci samej.
4.4. Žalovaná 1/ sa ako dražobník v procese dražby (ani po vykonaní dražby) písomne nevysporiadala

s námietkou žalobcu zo dňa 18. 08. 2015, ktorá smerovala práve proti znaleckému posudku č.
64/2015, vypracovaný Ing. J. L., zo dňa 25. 03. 2015. Túto argumentáciu dovolateľa nijak odvolací súd
nezohľadnil.4.5. Ak by aj išlo o podanie námietky po jej lehote podľa § 12 ods. 5 Zákona o dobrovoľných dražbách,
nie je možné konštatovať, že uplynutie takejto lehoty spôsobuje zánik práva vlastníka predmetu dražby
vzniesť námietky. Takáto lehota slúži iba na predchádzanie prieťahov v procese dražby.

4.6. Ak je teda účelom § 12 Zákona o dobrovoľných dražbách chrániť vlastníka predmetu dražby a
zákonodarca explicitne neustanovil preklúziu práva vzniesť námietky, interpretáciou, ktorá by takýto
prekluzívny právny účinok predmetnému ustanoveniu priznávala, by dochádzalo k neoprávnenému
zásahu do majetkovej sféry vlastníka predmetu dražby a takúto interpretáciu je preto potrebné vylúčiť,
a to aj s ohľadom na jej ústavnú nekonformnosť v zmysle čl. 20 Ústavy.

4.7. Dovolateľ zastáva názor, že došlo k nesprávnemu vyriešeniu nasledujúcich právnych otázok, ktoré
ešte neboli v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu (relevantne) vyriešené:
I. či (zjavne) nesprávne ohodnotenie predmetu dražby môže mať za následok jej neplatnosť,
II. či márne uplynutie lehoty podľa § 12 ods. 5 Zákona o dobrovoľných dražbách má za následok zánik
práva vlastníka predmetu dražby vzniesť námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a žiadať vyhotoviť
znalecký posudok iným znalcom,

pričom podľa dovolateľa sú na takto vymedzené právne otázky nasledujúce správne riešenia:
I. nesprávne ohodnotenie predmetu dražby má za následok jej neplatnosť,
II. márne uplynutie lehoty podľa § 12 ods. 5 Zákona o dobrovoľných dražbách nemá za následok zánik
práva vlastníka predmetu dražby vzniesť námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a žiadať vyhotoviť

znalecký posudok iným znalcom.
Právna argumentácia dovolateľa k tomu, prečo považuje uvedené odpovede na predmetné otázky za
správne je obsahom časti B. (odpoveď na otázku I.) a časti C. (odpoveď na otázku II.) tohto podania.
4.8. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolateľ navrhuje, aby dovolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie
tak, že rozhodnutie prvého stupňa zrušuje.

5. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalobcu uviedol, že nedošlo k naplneniu dovolacieho
dôvodu v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP tak, ako to v dovolaní uvádza žalobca. Navrhol, aby dovolací
súd dovolanie žalobcu ako nedôvodné zamietol a súčasne si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania.

6. Žalovaná 2/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalobcu uviedla, aby dovolací súd dovolanie žalobcu
zamietol a priznal jej náhradu trov dovolacieho konania.

7. Žalovaný 3/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalobcu uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu
je vecne správne a plne sa stotožňuje s jeho závermi. Navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalobcu

odmietol okrem iného aj z dôvodu, že nie je daný žiaden z dovolacích dôvodov.

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,
že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom
(§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie odvolacieho súdu vydané (§ 424 CSP), bez

nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie je prípustné i dôvodné.

9. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutiaodvolaciehosúdu,protiktorýmjedovolanieprípustné,súvymenovanév§420a§421CSP.

10. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je
dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

11. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

12.Dovolateľnamietal,žerozhodnutieodvolaciehosúduvdanomsporezáviseloodvyriešeniaprávnych
otázok, ktoré v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte neboli vyriešené, a to konkrétne: 1/ „či (zjavne)
nesprávne ohodnotenie predmetu dražby môže mať za následok jej neplatnosť“, 2/ „či márne uplynutielehoty podľa § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách má za následok zánik práv vlastníka predmetu
dražby vzniesť námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným
znalcom.“

13. Pokiaľ ide o dovolaciu otázku „či (zjavne) nesprávne ohodnotenie predmetu dražby môže mať za
následok jej neplatnosť“, dovolací súd uvádza:

14. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je
dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

15. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

16. Na to, aby dovolací súd mohol pristúpiť k meritórnemu dovolaciemu prieskumu rozhodnutia

odvolacieho súdu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, musia byť (najskôr)
splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej
otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho
konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi
a spôsobom vymedzeným v § 431 až § 435 CSP.

17. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné
charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o
skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou
riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie

napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj
procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť
o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním.
Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo
k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi

posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná
v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a
zrozumiteľným spôsobom).

18. Pri skúmaní procesnej prípustnosti dovolania a náležitého vymedzenia dovolacieho dôvodu v

zmysle § 432 CSP dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľom nastolená právna otázka uvedené
kritérium nespĺňa a jej formulácia opomína základné závery rozhodujúce pre právne úvahy odvolacieho
(i prvoinštančného) súdu. Pre záver o tom, že ide o právnu otázku kľúčovú pre rozhodnutie vo veci
samej a pre posúdenie prípustnosti dovolania, nie je rozhodujúci subjektívny názor sporovej strany, že
daná právna otázka môže byť pre ňu rozhodujúca. Právna otázka, ktorú má dovolací súd vo svojom

rozhodnutí riešiť, musí byť rozhodujúca pre rozhodnutie vo veci samej. To znamená, že dovolací súd
nemôže riešiť hypotetické otázky, ktoré nemajú, resp. v ďalšom konaní nemôžu mať vplyv na meritórne
rozhodnutie, a ani otázky, ktoré vôbec nesúvisia s rozhodovaným sporom. Sama polemika dovolateľa
s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len
kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu niektorého problému, významovo nezodpovedajú

kritériu vymedzenia dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 CSP.

19. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP je relevantná právna otázka,
ktorú odvolací súd riešil, na jej riešení založil svoje rozhodnutie a dovolací súd sa zároveň ešte touto
právnou otázkou vo svojej rozhodovacej praxi nezaoberal.

20. Dovolateľ položil v dovolaní právnu otázku, ktorá bola hore citovaná, od vyriešenia ktorej podľa jeho
názoru záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci a ktorú mal odvolací súd vyriešiť nesprávne.
Tvrdil, že táto otázka ešte nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená. Dovolateľ sícejasným a zrozumiteľným spôsobom uviedol v dovolaní konkrétnu právnu otázku, avšak dovolací súd
zastáva názor, že takúto právnu otázku odvolací súd neriešil. Riešenie danej otázky by malo iba
akademický charakter a vo vzťahu k predmetnej veci ju nemožno považovať za rozhodujúcu, keďže na

jej riešení nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie
riešil otázku, „či žalobca si svoje právo podľa ustanovenia § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách,
vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký
posudok iným znalcom do 10 pracovných dní od doručenia znaleckého posudku (podľa § 12 ods. 4
zákona o dobrovoľných dražbách) uplatnil včas. Uzavrel, že ak žalobca až v deň konania dražby a

následne v priebehu konania vzniesol námietky proti znaleckému posudku č. 64/2015, vykonal tieto
úkony oneskorene a sám sa pripravil o zákonom predpokladaný nástroj jeho obrany voči ohodnoteniu
predmetu dražby (§ 12 ods. 5), a teda na jeho námietky týkajúce sa nesprávnosti znaleckého posudku
č. 64/2015 nie je možné neskôr prihliadať. Ak by žalobca tento prostriedok na ochranu svojich práv
využil, na účely ohodnotenia predmetu dražby by sa použil ten znalecký posudok, ktorým bola určená
vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby. Iba nad rámec odvolací súd uviedol, že určenie výšky ceny

dražobnej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR pod sp. zn. 3Cdo/233/2010 zo dňa 03. 10. 2013. Dovolací súd k tomu uvádza, že ak by aj bola
preukázaná nesprávne určená cena čo však nebolo predmetom dokazovania, predmetnú otázku riešil
judikát najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/233/2010 z 03. 10. 2013. Je nevyhnutné pripomenúť, že cieľom
konania pred dovolacím súdom je poskytnúť dotknutej strane reálnu ochranu jej práva. Dovolateľom

nastolená právna otázka mala v danom prípade iba právnu teoretickú povahu a jej zodpovedanie
dovolacím súdom by neviedlo k zrušeniu alebo zmene dovolaním napadnutého rozhodnutia. Bolo
by preto nadbytočné podrobne sa zaoberať jednotlivými rozhodnutiami najvyššieho súdu, na ktoré
dovolateľ poukazoval v dovolaní, od ktorých sa mal odvolací súd odkloniť, resp. poskytnúť odpoveď
na dovolateľom nastolenú právnu otázku, ktorú ešte dovolací súd vo svojej rozhodovacej praxi neriešil.

Dovolacísúdpretouzatvára,žepredloženáargumentácianepredstavujevymedzeniepodstatnejprávnej
otázky tak, ako to predpokladá ust. § 421 ods. 1 písm. b) v spojení s § 432 ods. 2 CSP. Uplatnený
dovolací dôvod tak nie je vymedzený spôsobom uvedeným v § 431 až 435 CSP.

21. Pokiaľ ide o druhú dovolaciu otázku uplatnenú v zmysle ust. § 421 ods. 1 písm b) CSP „či márne

uplynutia lehoty podľa § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách má za následok zánik práva
vlastníka predmetu dražby vzniesť námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a žiadať vyhotoviť
znalecký posudok iným znalcom“ dovolací súd uvádza:

22. Pri posudzovaní prípustnosti dovolania z hľadiska § 421 ods. 1 písm. b) CSP považoval dovolací

súd za podstatné to, či táto otázka, od vyriešenia ktorej záviselo dovolaním napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu, bola alebo nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu riešená. Dospel pri tom k
záveru, že uvedená právna otázka nebola doposiaľ v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu riešená, a
preto je dovolanie žalobcu v danom prípade procesne prípustné. Dovolací súd ďalej skúmal, či dovolateľ
dôvodne odvolaciemu súdu vytýka, že jeho rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci

tak, ako to v dovolaní namieta.

23. V súdenej veci dospel súd prvej inštancie k záveru (bod 36, 39, 40 rozsudku), že nie je v právomoci
súdu dospieť k záveru, že dražba bola vykonaná na základe nezákonného znaleckého posudku, nebolo
v právomoci dražobníka preskúmať správnosť ohodnotenia znalca, pričom žalobca svoje argumenty

uviedol až po podaní žaloby a po uplynutí prekluzívnej lehoty, preto sa nimi nemal dôvod ani zaoberať.
Odvolací súd sa s rozsudkom súdu prvej inštancie stotožnil a vyjadril právny názor (bod 21 a 22
rozsudku), že žalobca svoje právo podľa ust. § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách (vzniesť u
dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok
iným znalcom do 10 pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa § 12 ods. 4 zákona o

dobrovoľných dražbách) nevyužil. Ak žalobca až v deň konania dražby a následne v priebehu konania
vzniesol námietky proti znaleckému posudku č. 64/2015, vykonal tieto úkony oneskorene a sám sa
pripravil o zákonom predpokladaný nástroj jeho obrany voči ohodnoteniu predmetu dražby (§ 12 ods. 5),
a teda aj jeho námietky týkajúce sa nesprávnosti znaleckého posudku č. 64/2015 nie je možné neskôr
prihliadať.

24. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z., v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy
alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich
právach,požiadaťsúd,abyurčilneplatnosťdražby.Právodomáhaťsaurčenianeplatnostidražbyzaniká,ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia
so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci
vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto

prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby
bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).
24.1. § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách jediný hovorí o prekluzívnej lehote,
keď hovorí, že právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do 3 mesiacov
odo dňa príklepu... Vo vzťahu k iným lehotám toto zákon o dobrovoľných dražbách č. 527/2002 Z. z.

neupravuje, ostatné lehoty v príslušných ustanoveniach predmetného zákona nie sú prekluzívne.

25. V prípade spochybnenia alebo absencie hmotnoprávnych podmienok výkonu dražby (záložného
práva), alebo porušenia akýchkoľvek procesných pravidiel nemožno dosiahnuť stav platnej dražby.
25.1. Samostatným dôvodom neplatnosti dražby je pritom aj jej neprimeranosť, ktorá sa posudzuje s
ohľadom na ust. § 3 ods. 1 OZ s poukazom na ústavný princíp primeranosti plynúci z čl. 1 Ústavy SR. Aj

preto ust. § 3 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách nie je vo svojej podstate reguláciou primeranosti
dražby, ale reguláciou zákonnosti dražby. Ust. § 3 ods. 1 OZ je generálnou klauzulou primeraného
výkonu práva, a teda aj záložného práva.

26. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z., dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa

všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo
o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán
štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v
deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu
vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.

27. Podľa § 12 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z., ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník
zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.

28. Podľa § 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z., vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich

pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti
ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník
je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred
konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby
žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní

odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca.

29. Podľa § 12 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z., na účely ohodnotenia predmetu dražby sa použije
znalecký posudok podľa odsekov 1, 3 alebo 5, ktorým bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu
dražby.

30. Z ust. § 12 ods. 1 prvá veta zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách vyplýva, že dražobník
je zodpovedný, aby cena predmetu dražby zodpovedala všeobecnej cene v mieste a čase konania
dražby, toto kritérium musí zohľadniť bez ohľadu na uplynutie lehôt uvedených v § 12 ods. 5 zákona o
dobrovoľných dražbách.

30.1. Márne uplynutie lehoty podľa § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách nemá za následok
zánik práva vlastníka predmetu dražby vzniesť námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a žiadať
vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom.

31. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca tvrdil, že vykonaním dražby došlo k porušeniu ust. § 12 ods. 1

zákona o dobrovoľných dražbách tým, že dražobník si nesplnil povinnosť podľa tohto ustanovenia zaistiť
ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ako dôkaz
porušenia tejto povinnosti žalobca predložil znalecký posudok č. 3/2014 vypracovaný dňa 24. 03. 2014
znalkyňou Ing. H. V., ktorým bola určená všeobecná hodnota predmetnej dražby zaokrúhlená na sumu
84.600 eur a znalecký posudok č. 130/2015 vypracovaný znalcom Ing. L. Q. dňa 25. 08. 2015, pričom

všeobecná hodnota dražby bola určená sumou 85.200 eur, oba znalecké posudky boli vypracované v
rozpätí jedného roka a z ich záverov podľa žalobcu jednoznačne vyplýva, že hodnota predmetu dražby
sa nemenila a je diametrálne v inej výške ako bola určená znaleckým posudkom č. 64/2015 vypracovanýna objednávku žalovaného 1/ (dražobníka) a ktorý ohodnotil predmet dražby o neakceptovateľných vyše
50 % nižšie sumou 40.200 eur, ako bola všeobecná hodnota v mieste a čase konania dražby.
31.1. Ako je zrejmé z vykonaného dokazovania pred súdmi nižšej inštancie dražobník (žalovaný 1/)

sa námietkami žalobcu vôbec nezaoberal, nesplnil si povinnosti plynúce z ust. § 12 ods. 1 zákona o
dobrovoľných dražbách a pristúpil k vykonaniu dražby. Predmetný postup dražobníka (žalovaného 1/)
vzbudzuje pochybnosti, či ohodnotenie predmetu dražby je v súlade so zákonom (§ 12 ods. 1 zákona o
dobrovoľných dražbách) podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby.

32. V kontexte uvedeného najvyšší súd záverom konštatuje, že nie je možné považovať za správny
právny názor odvolacieho súdu týkajúci sa druhej dovolacej otázky, že márne uplynutie lehoty podľa
§ 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách má za následok zánik práva vlastníka predmetu dražby
vzniesťnámietkyprotiohodnoteniupredmetudražbyažiadaťvyhotoviťznaleckýposudokinýmznalcom.
Dovolaním napadnuté rozhodnutie tak spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1
CSP). Z uvedených dôvodov preto dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 449

ods. 1 CSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP).

33. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).

34. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§
453 ods. 3 CSP).

35. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Právna veta „A“

Márne uplynutie lehoty podľa § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách nemá za následok zánik
práva vlastníka predmetu dražby vzniesť námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a žiadať vyhotoviť
znalecký posudok iným znalcom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.