Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, June 26, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/73/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5724203175
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5724203175.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členiek
JUDr. Zuzany Krivdovej a JUDr. Renáty Krajčiovej, v spore žalobkyne: A. B. C., D., so sídlom E.
XX/X, XXX XX C. C., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu DELTA, s.r.o., so sídlom Sučianska 29,
036 08 Martin - Priekopa, IČO: 31 601 561, proti žalovaným: 1/ F. G., nar. XX.XX.XXXX trvale bytom
H. XXX, XXX XX C. - H., zastúpený JUDr. Dominikom Brogyányim, advokátom so sídlom Martina

Hamuljaka 1473/25, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 56 102 011, 2/ F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
H. XXX, XXX XX C. - H., zastúpený obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so
sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, o právnej neúčinnosti právneho úkonu
a o zaplatenie 114.278,66 eur, v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní
žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. 5C/117/2024-32 zo dňa 27. novembra
2024, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Martin č. k. 5C/117/2024-32 zo dňa 27. novembra 2024 mení tak, že návrh
žalobkyne na vydanie rozhodnutia o zabezpečovacom opatrení v celom rozsahu zamieta.

II. Odvolanie žalovaného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. 5C/117/2024-32 zo dňa
27. novembra 2024 v časti výroku, ktorou bolo zriadené v prospech žalobkyne záložné právo k

spoluvlastníckemu podielu žalovaného 2/ o veľkosti 1/2 k celku k nehnuteľnostiam evidovaným
Okresným úradom Martin, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie H.,
obec C. - H., okres F., ako stavba - dom súpisné. č. XXX na pozemku parcela KN-C č. 508/1, pozemok
parcela KN-C č. 508/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 333 m2 a parcela KN-C č. 508/2 -
záhrada o výmere 598 m2, za účelom zabezpečenia možnej/predpokladanej pohľadávky žalobkyne voči
žalovaným 1/ a 2/ vo výške 114.278,66 eur, odmieta.

III. Odvolanie žalovaného 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. 5C/117/2024-32 zo dňa
27. novembra 2024 v časti výroku, ktorou bolo zriadené v prospech žalobkyne záložné právo k
spoluvlastníckemu podielu žalovaného 1/ o veľkosti 1/2 k celku k nehnuteľnostiam evidovaným
Okresným úradom Martin, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie H.,
obec C. - H., okres F., ako stavba - dom súpisné. č. XXX na pozemku parcela KN-C č. 508/1, pozemok

parcela KN-C č. 508/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 333 m2 a parcela KN-C č. 508/2 -
záhrada o výmere 598 m2, za účelom zabezpečenia možnej/predpokladanej pohľadávky žalobkyne voči
žalovaným 1/ a 2/ vo výške 114.278,66 eur, odmieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zriadil v prospech
žalobkynezáložnéprávoknehnuteľnostiam,resp.spoluvlastníckympodielom,ato:kspoluvlastníckemu
podielu žalovaného 1/ v podiele 1/2 k celku a k spoluvlastníckemu podielu žalovaného 2/ v podiele

1/2 k celku k nehnuteľnostiam evidovaným Okresným úradom Martin, katastrálnym odborom na liste
vlastníctva č. XXX, katastrálne územie H., obec C. - H., I. F., ako stavba - dom súpisné. č. XXX napozemku parcela KN-C č. 508/1, pozemok parcela KN-C č. 508/1 - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 333 m2 a parcela KN-C č. 508/2 - záhrada o výmere 598 m2, za účelom zabezpečenia možnej/
predpokladanej pohľadávky žalobkyne voči žalovaným 1/ a 2/ vo výške 114.278,66 eur.

2. Na odôvodnenie uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa návrhom doručeným mu
dňa 18.11.2024 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by v jej prospech bolo zriadené vyššie uvedené
záložné právo. Návrh odôvodnila tým, že uznesením č. k. 47-24K 161/99-317 zo dňa 25.11.1999 súd
vyhlásil konkurz na majetok dlžníka DELTA, s. r. o. a za správcu konkurznej podstaty ustanovil A. F.

G.. Uznesením Krajského súdu Banská Bystrica spis. zn. 47K/161/1999 zo dňa 17.10.2023 bol A. F.
G. zbavený funkcie správcu a za správcu konkurznej podstaty ustanovil žalobkyňu. Správca konkurznej
podstaty A. F. G. zabezpečil finančné prostriedky do konkurznej podstaty vo výške 1.621.029,19 eur. Z
účtovníctva úpadcu vyplynulo, že zabezpečené finančné prostriedky boli sčasti uložené na konkurzných
účtoch vedených v G. G., B. a časť finančných prostriedkov ku dňu 31.12.2022 vo výške 109.478,66
eur bola z účtov vybraná a formálne vedená v hotovosti v pokladni správcu konkurznej podstaty. Tieto

prostriedky neboli do dňa podania návrhu prevedené na konkurzné bankové účty a nenachádzali sa
ani v pokladni. Ich použitie správca nezdokladoval. Dňa 10.02.2023 bol vykonaný hotovostný výber
z konkurzného účtu vedeného v G. G., B. vo výške 4.800,- eur s poznámkou „náklady správy“. Ani
tento nebol žiadnym spôsobom zdokladovaný. Finančné prostriedky boli v zmysle konečnej správy
schválenej súdom určené na uspokojenie konkurzných veriteľov a ich nedôvodným odstránením z

konkurznej podstaty nie je možné konkurzných veriteľov v súdom schválenej výške uspokojiť. Výbery
zkonkurznéhoúčtubolirealizovanépriebežnetak,akojeuvedenévprehľadevýpisovzbankovéhoúčtu.
Posledný výber bol uskutočnený dňa 10.02.2023. Z uvedeného dôvodu eviduje žalobca pohľadávku
voči dlžníkovi vo výške 114.278,66 eur, ktorá nebola uhradená a ktorá je zároveň predmetom súdneho
konania vedeného na Okresom súde Martin pod spis. zn. 27C/55/2024. Počas existencie dlhu A. F. G.

došlo dňa 31.05.2023 k povoleniu vkladu vlastníckeho práva k vyššie označeným nehnuteľnostiam v
prospech žalovaných - synov A. F. G. a J. A. G., a to na základe darovacej zmluvy. Touto zmluvou bolo
podľa všetkého aj zriadené vecné bremeno, pričom osobou oprávnenou z vecného bremena boli A. F.
G. a J. A. G. v rozsahu práva doživotného bývania a užívania označených nehnuteľností. Žalobkyňa
poukazovala ďalej na to, že medzi dlžníkom a žalovanými bol zákonom predpokladaný vzťah blízkych

osôb, preto je vedomosť žalovaných o úmysle ukrátiť svojho veriteľa daná - predpokladaná zákonom.
Túto skutočnosť v ďalšom zdôrazňuje to, že žalovaní následne odmietli dedičstvo, teda sa nestali
právnymi nástupcami po A. F. G.. Záväzok A. F. G. existoval už v čase uzatvorenia odporovaného
právneho úkonu. Po uskutočnení odporovaného právneho úkonu dlžník nemal dostatočný majetok,
ktorý by postačoval na splnenie jeho záväzku, čo vyplynulo aj z nízkej hodnoty majetku, ktorý bol

predmetom dedenia po ňom. Úmysel, ako aj vedomosť žalovaných o ukrátení veriteľa podľa žalobkyne
vyplynula aj zo zriadeného vecného bremena v prospech J. A. G. a A. F. G., ktorí mali v nehnuteľnosti
naďalej trvalé bydlisko, hoci došlo k strate ich vlastníckeho práva. Z dedičského konania vyplynulo,
že hodnota dedičstva, ktoré nadobudla manželka A. F. G. J. A. G., predstavuje sumu 46.864,49 eur.
V zmienenom konaní vedenom pod spis. zn. 27C/55/2024 namietala nedôvodnosť výšky pohľadávky

uplatňovanej voči nej z titulu dedičského konania s poukazom na presah pohľadávky žalobkyne nad
hodnotu dedičstva. Zároveň žalobkyňa poukázala na to, že majetok J. A. G. nepostačuje na úhradu jej
pohľadávky, a to ani sčasti, keďže táto nie je vlastníkom žiadnych hnuteľných vecí okrem pozemkov,
ktorýchhodnotabolavdedičskomkonaníurčenánasumu4.995,12euramotorovéhovozidlashodnotou
11.000,- eur. Z uvedeného žalobkyňa vyvodzovala, že pokiaľ by nedošlo ku uzatvoreniu odporovaného

právneho úkonu, majetok – rodinný dom s priľahlým pozemkom by bol predmetom dedičského konania
po dlžníkovi, na základe čoho by sa mohla domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z tohto majetku. Za
podstatnú však považovala žalobkyňa aj skutočnosť, že v prípade neuskutočnenia tohto odporovaného
právneho úkonu - hodnota dedičstva by presahovala hodnotu pohľadávky žalobcu. Odporovaným
právnym úkonom teda došlo k faktickému zníženiu majetku, z ktorého sa môže domáhať uspokojenia

svojej pohľadávky. Považovala za zrejmé, že uzatvorenie darovacej zmluvy viedlo k ukráteniu veriteľa
- žalobkyne. Vzhľadom na uvedený skutkový stav, ako aj vzhľadom na konanie tak žalovaných (ktorí
odmietli dedičstvo, na základe čoho sa nestali právnymi nástupcami A. F. G. a žalobkyňa sa nemôže
domáhať uspokojenia svojej pohľadávky voči nim, hoci práve oni nadobudli odporovaným právnym
úkonom prospech), ako aj vzhľadom na znižovanie majetku zo strany účastníčky odporovaného úkonu J.

A. G., ktorá krátko po nadobudnutí dedičstva toto z podstatnej časti previedla na tretie osoby a vzhľadom
na neexistenciu iného majetku žalovaných, žalobkyňa navrhla, aby súd zriadil záložné právo na predmet
odporovaného právneho úkonu.3. Súd prvej inštancie z predložených listinných dôkazov zistil, že synovia poručiteľa A. F. G. - žalovaní
odmietli dedičstvo a dedičom zo zákona v II. dedičskej skupine bola J. A. G., manželka poručiteľa v
podiele 1/1. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že dotknuté nehnuteľnosti nadobudli žalovaný 1/ a žalovaný

2/ darovacou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena, každý v podiele o veľkosti 1/2. Osobami
oprávnenými z vecného bremena v rozsahu práva doživotného bývania a užívania nehnuteľností boli
A. F. G. s manželkou J. A. G.. K prevodu vlastníckeho práva došlo dňa 31.05.2023. Z predložených
bankových dokladov zistil, že od roku 2011 do roku 2023 boli vykonané výbery z bankového účtu vo
výške 114.278,66 eur, pričom táto suma mala byť príjmom do pokladne. Posledný výber bol uskutočnený

dňa 10.02.2023. Uvedená suma nebola do dňa podania návrhu uhradená.

4. Citujúc ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 343 ods. 1 a 2, §
344 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP), § 151a,
§ 151c ods. 1, § 151d ods. 1 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“)
súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa dostatočne osvedčila možnú existenciu práva vo veci

samej (nároku na náhradu škody)., keď zo žalobkyňou predložených listín sa javilo ako pravdepodobné
ukrátenie veriteľa, keďže A. F. G. mal v čase uzatvorenia darovacej zmluvy záväzok voči konkurznej
podstate, ktorý vznikol z titulu bezdôvodných výberov z účtu úpadcu v celkovej sume 114.278,66 eur.
Zároveň sa javilo, že v dôsledku uzatvorenia darovacej zmluvy došlo k ukráteniu žalobkyne, pričom
prospech z tohto ukrátenia mali blízke osoby dlžníka - žalovaní 1/ a 2/.

5. Súd prvej inštancie považoval za dôvodné vydať zabezpečovacie opatrenie za účelom zabezpečenia
možnej pohľadávky žalobcu, a to zriadením záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných
1/ a 2/.

6.Záveromsúdprvejinštancieuviedol,žeonárokunanáhradutrovkonanianerozhodol,pretožeotomto
rozhodne v rozhodnutí vo veci samej.

7. Proti uzneseniu v celom jeho rozsahu podali v zákonom určenej lehote odvolanie obidvaja žalovaní
1/ a 2/ samostatnými podaniami, pričom navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie zrušil.

8. Žalovaní, aj keď podali odvolanie samostatne, jeho obsah koncipovali totožne. Odvolanie odôvodnili
tým, že neboli splnené procesné podmienky na vydanie napadnutého uznesenia, konanie pred súdom
prvej inštancie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a z dôvodu,

že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tieto námietky konkretizovali tým, že žalobkyňa nepreukázala
dôvodnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a že neboli splnené obligatórne
podmienky na jeho vydanie. O existencii pohľadávky žalobkyne sa dozvedeli až v rámci dedičského
konania po otcovi. Poukázali na to, že sú vlastníkmi dotknutých nehnuteľností odo dňa 31.05.2023 a

doposiaľ neuskutočnili žiadny úkon, ktorým by chceli previesť nehnuteľnosti na tretiu osobu. Žalobkyňa
preto v konaní neosvedčila potrebu nevyhnutnej ochrany jej práv či jej právom chránených záujmov
a zároveň dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie.

9. Vo vzťahu k existencii pohľadávky vo výške 114.278,66 eur namietali, že nebola právoplatne priznaná

súdnym rozhodnutím, pričom jej existenciu popreli. Zároveň vzniesli námietku premlčania tohto nároku,
keďže zo žaloby im nebolo zrejmé, kedy sa žalobkyňa dozvedela o vzniku škody. Poukázali n to, že
podľa uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici spis. zn. 47-24K/161/1999-Ga zo dňa 30.06.2011,
ktorým súd schválil konečnú správu o speňažení majetku z konkurznej podstaty a vyúčtovaní odmeny
správcu, mal správca A. F. G. nárok na odmenu vo výške 74.600,23 eur, pričom nie je zrejmé, či mu táto

odmena bola vyplatená. V ďalšom má Okresný súd Banská Bystrica ešte rozhodovať
o priznaní ďalšej odmeny, a teda nebola určená celková výška odmeny, na ktorú mal bývalý
správca konkurznej podstaty nárok. Zároveň namietali, že žalobkyňa nepredložila inventarizáciu stavu
finančných prostriedkov, pokiaľ mala byť hotovosť uložená v pokladni bývalého správcu úpadcu, s tým,
že manko nevyplýva zo žiadnych účtovných dokladov úpadcu.

10. K ukráteniu uspokojenia pohľadávky žalobkyne uzatvorením darovacej zmluvy uviedli, že v čase
uzatvorenia darovacej zmluvy ani v čase povolenia vkladu ich vlastníckeho práva do katastranehnuteľnosti nemali a ani nemohli mať vedomosť o údajnej pohľadávke žalobkyne. Poukázali na
rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky spis. zn. 21Cdo/313/2001 a spis. zn. 30Cdo/978/2007.

11. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniam žalovaných sa s vydaným rozhodnutím v celom rozsahu
stotožnila. Súd prvej inštancie podľa nej správne poukázal na skutočnosť, že žalovaní mali vedomosť
o pohľadávke žalobkyne. Žalovaní sa od počiatku, odkedy si uplatnila pohľadávku do dedičstva, snažili
naďalej zabezpečiť nadobudnutý majetok tak, aby nebolo možné uspokojiť z neho veriteľov. Ďalej
doplnila, že matka žalovaných už previedla podstatnú časť dedičstva na tretie osoby. Zopakovala,

že existencia pohľadávky je dostatočne preukázaná zrealizovanými výbermi dlžníka. Konkurzný spis
odovzdávala správcovi manželka dlžníka, a to bez finančných prostriedkov účtovaných v pokladni.
Podotkla, že jedinou osobou oprávnenou realizovať tieto operácie s účtom úpadcu bol dlžník, a že
nebolo možné delegovať toto oprávnenie na tretiu osobu. Ďalej zopakovala, že existencia pohľadávky
vyplýva z účtovníctva úpadcu a z konečnej správy. Poukázala na skutočnosť, že súčasný správca
musel, po konzultácii s konkurzným súdom, pristúpiť k vypracovaniu čiastočného rozvrhu výťažku,

keďže z finančných prostriedkov nachádzajúcich sa na účte úpadcu nebolo možné postupovať v súlade
so schválenou konečnou správou. K vznesenej námietke premlčania uviedla, že v tomto prípade
sa premlčanie jednoznačne spravuje normami obchodného práva, čo odôvodnila tým, že dlžník bol
správcom konkurznej podstaty úpadcu. Zároveň namietala, že lehota na uplatnenie práva plynie
odo dňa, kedy sa právo mohlo uplatniť na súde. Uvedené právo jej vzniklo najskôr ustanovením

nového správcu konkurznej podstaty, teda dňa 20.10.2023, kedy sa mohla prvýkrát dozvedieť o
chýbajúcich finančných prostriedkoch. Dodala, že najskôr musela vykonať kontrolu majetku úpadcu
a jeho účtovníctva. Nezákonné odstránenie finančných prostriedkov z konkurznej podstaty je možné
konštatovať až odo dňa ich nevydania žalobkyni, odkedy je možné počítať plynutie premlčacej
doby. Poukázala na to, že účelom inštitútu premlčania je zabezpečovať právnu istotu, a nie chrániť

protizákonné konanie. Vo vzťahu k odmene pôvodného správcu uviedla, že v konečnej správe bol
pôvodnému správcovi priznaný nárok na odmenu 74.600,23 eur a výdavky 188,76 eur a neexistuje
dôvod na priznanie ďalšej odmeny pôvodnému správcovi. Dodala, že nárok predchádzajúceho správcu
konkurznejpodstatybolvcelomrozsahuuspokojený.Vovzťahuktvrdeniu,žežalovanínemalivedomosť
o pohľadávke žalobkyne, zopakovala, že ich vedomosť sa prezumuje, keďže išlo o blízke osoby. Zákon

na vyvrátenie tejto domnienky ukladá žalovaným povinnosť preukázať, že uskutočnili také úkony, na
základe ktorých by mohli pri vynaložení náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho
veriteľa. Na preukázanie tejto skutočnosti nestačí len ich tvrdenie.

12. Žalovaní 1/ a 2/ v odvolacích replikách zhodne uviedli, že zotrvávajú na podaných odvolaniach

a napadnuté rozhodnutie považovali naďalej za nesprávne. Zásadne zopakovali argumentáciu už
uvedenú v ich odvolaniach.

13.Žalobkyňavodvolacejduplikezotrvalanasvojichpodaniachvkonaníastotožnilasavcelomrozsahu
s odôvodnením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.

14. Iné podania strán v odvolacom konaní neboli odvolaciemu súdu predložené.

15. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie žalovaného 1/
proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti jeho výroku, ktorou bolo v prospech žalobkyne zriadené

záložné právo k jeho spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1/2 k dotknutým nehnuteľnostiam a odvolanie
žalovaného 2/ proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti jeho výroku, ktorou bolo v prospech žalobkyne
zriadené záložné právo k jeho spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1/2 k dotknutým nehnuteľnostiam,
bolo podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP), žalovanými 1/ a 2/ v neprospech ktorých bolo
rozhodnuté, včas (§ 362 ods. 1 CSP), ako aj proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné

[§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP], preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP a bez
nariadenia pojednávania postupom podľa ust. § 378 ods. 1 v spojení s ust. § 329 ods. 1 CSP, konštatujúc
dôvodnosť odvolania žalovaných 1/ a 2/, uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 CSP zmenil
tak, že návrh žalobkyne na vydanie rozhodnutia

o zabezpečovacom opatrení v celom rozsahu zamietol. Pokiaľ každý zo žalovaných 1/ a 2/ podal
odvolanie aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti jeho výroku, ktorou bolo v prospech žalobkyne
zriadené záložné právo k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1/2 k dotknutým nehnuteľnostiamdruhého z nich, odvolací súd odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu súdu prvej inštancie v týchto
častiach ako podané neoprávnenou osobou podľa ust. § 386 písm. b) CSP odmietol.

16. Primárne odvolací súd poukazuje na to, že prípustnosť odvolania má vo všeobecnosti nielen
stránku objektívnu, ale aj stránku subjektívnu. Objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho
odvolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného prostriedku – či smeruje proti rozhodnutiu
vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je odvolanie prípustné (objektívna prípustnosť
odvolania je vymedzená ust. § 355 a nasl. CSP určujúcim podmienky, v prípade splnenia ktorých

je odvolanie prípustné). Na rozdiel od toho sa subjektívna stránka prípustnosti odvolania viaže na
osobu konkrétneho odvolateľa (§ 359 CSP) a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie
- či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie (hoci aj proti rozhodnutiu objektívne
napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom); takým dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutie bolo
vydané v jeho neprospech, teda že rozhodnutím súdu prvej inštancie bol odvolateľ po procesnej stránke
negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. Záver o tom, že podané

odvolanie je prípustné, predpokladá zaujatie záveru o jeho prípustnosti tak po stránke objektívnej, ako aj
po stránke subjektívnej. Posúdenie subjektívnej prípustnosti odvolania ale vo všeobecnosti predchádza
posúdeniu objektívnej prípustnosti odvolania (k tomu napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn.
3Cdo 240/2012 zo dňa 12.11.2012).

17. Odvolací súd pri posudzovaní subjektívnej prípustnosti odvolaní žalovaných 1/ a 2/ vychádzal z
toho, že právo podať odvolanie prináleží len tej strane sporu, ktorej bola rozhodnutím spôsobená
ujma (bolo rozhodnuté v jej neprospech), pričom v danom prípade žalovaným 1/ a 2/ uznesením
súdu prvej inštancie v časti jeho výroku, ktorou bolo v prospech žalobkyne zriadené záložné právo
k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1/2 k dotknutým nehnuteľnostiam druhého z nich žiadna ujma

na ich právach spôsobená nebola. Pokiaľ ide o procesné spoločenstvo v spore na strane žalovaných,
vdanomprípadeideosamostatnéprocesnéspoločenstvo,vktoromideosamostatnéprávaapovinnosti
žalovaných a každý z nich koná sám za seba (§ 76 CSP). V posudzovanom prípade mal byť predmetom
prospechu získaného každým zo žalovaných odporovaným právnym úkonom spoluvlastnícky podiel
o veľkosti 1/2, ktorý je samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov, a teda aj podmienky

odporovateľnosti dotknutého právneho úkonu dlžníka je potrebné skúmať vo vzťahu ku každému
zo žalovaných osobitne. Zároveň žalobkyňa uplatnila voči žalovaným nárok na zaplatenie sumy 114
278,66 eur ako voči solidárnym dlžníkom, pričom solidarita dlžníkov podľa ust. § 511 ods. 1 OZ
nevytvára na strane žalovaných nerozlučné spoločenstvo. Napokon aj návrh žalobkyne na vydanie
rozhodnutia o zabezpečovacom opatrení je potrebné vnímať ako návrh na zriadenie sudcovského

záložného práva ku spoluvlastníckemu podielu každého zo žalovaných samostatne, keďže ako už
bolo povedané, spoluvlastnícky podiel je samostatným predmetom spoluvlastníckych vzťahov a je
tak samostatne spôsobilým predmetom záložného práva. Z tohto dôvodu sa zriadenie záložného
práva k podielu jedného zo žalovaných negatívne nedotýka druhého zo žalovaných a rozhodnutím
o zriadení sudcovského záložného práva k spoluvlastníckemu podielu jedného zo žalovaných tak nebolo

rozhodnuté v neprospech druhého zo žalovaných. Preto odvolací súd odvolanie žalovaných
1/ a 2/ proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti jeho výroku, ktorou bolo v prospech žalobkyne
zriadené záložné právo k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1/2 k dotknutým nehnuteľnostiam
druhého z nich, ako podané neoprávnenou osobou podľa ust. § 386 písm. b) CSP odmietol

18. Vo vzťahu k zvyšnej časti odvolania žalovaných 1/ a 2/ odvolací súd poukazuje na to, že jednou
z odvolacích námietok obidvoch žalovaných bolo to, že žalobkyňa neosvedčila jednu z podmienok
vydania uznesenia o zabezpečovacom opatrení, a to existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie
(§ 343 ods. 1 CSP).

19. Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že konanie o zriadení zabezpečovacieho opatrenia je ovládané
dispozičnou zásadou a zabezpečovacie opatrenie tak možno nariadiť len na návrh. Uvedené je zrejmé
z dikcie ust. § 156 CSP, v súlade s ktorým sa konanie začína aj doručením návrhu na nariadenie
neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia musí spĺňať všeobecné náležitosti podania v súlade s § 127 CSP, ako aj všeobecné

náležitosti žaloby v súlade s § 132 CSP. Popri všeobecných náležitostiach podania musí návrh na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spĺňať aj osobitné náležitosti, ktoré vyplývajú predovšetkým
z § 343 ods. 1 CSP v spojení s § 344 aj ust. § 326 ods. 1 CSP. S poukazom na § 344 v spojení
s § 326 ods. 1 CSP bude musieť navrhovateľ opísať skutočnosti, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanienároku (pohľadávky), ktorému sa má v konaní poskytnúť ochrana a ktoré osvedčujú existenciu obavy
z budúceho zmarenia exekúcie. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné
poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Nebude tak možné zasiahnuť do

majetkových práv subjektu, hoci len zriadením sudcovského záložného práva v prípade, ak základ
nároku nie je minimálne osvedčený. Súd je túto skutočnosť povinný vyhodnotiť s ohľadom na konkrétne
okolnosti prípadu. V prípade neosvedčenia nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, nie je ipso facto
možné hovoriť o existencii akejkoľvek obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

20. Žalobkyňa v žalobe/návrhu na vydanie rozhodnutia o zabezpečovacom opatrení skutkovo vymedzila
nárok uplatnený proti žalovaným 1/ a 2/ na zaplatenie sumy 114.278,66 eur (pohľadávku, ktorá mala
byť zabezpečená sudcovským záložným právom zriadeným navrhovaným zabezpečovacím opatrením)
tak, že na nehnuteľnosti, ktorá je predmetom odporovaného právneho úkonu (predmete žiadaného
záložného práva) je zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania v prospech
J. A. G. (manželky - dedičky zomrelého dlžníka). Uspokojenie sa z nehnuteľnosti, ktorá je zaťažená

vecným bremenom, jej speňažením je viac než problematické. Samotné prípadné speňaženie takejto
nehnuteľnosti by znamenalo jej speňaženie pod cenu, ak by to vôbec bolo možné. Zároveň J. G. ako
právny nástupca po zomrelom dlžníkovi (poručiteľovi A. F. G.) namieta plnenie presahujúce hodnotu
dedičstva, a teda plnenie presahujúce sumu 46.864,49 eur, kde v prípade ak by k odporovanému
právnemu úkonu nedošlo, tak by hodnota dedičstva bola pre úhradu pohľadávky veriteľa postačujúca.

V dôsledku odporovaného právneho úkonu došlo k ukráteniu veriteľa - žalobcu, pričom prospech z tejto
darovacej zmluvy mali žalovaní. Žalobca si preto voči žalovaným uplatnil nárok na zaplatenie sumy
zodpovedajúcej pohľadávke vo výške 114 278,66 eur (viď bod V. žaloby / návrhu na vydanie rozhodnutia
o zabezpečovacom opatrení).

21. Žalobkyňa zároveň poukázala v rámci argumentácie na uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn.
5Cdo/101/2017 zo dňa 27.02.2020 (publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov SR č. 3 ročník 2020 pod poradovým č. 34), v zmysle ktorého právnej vety žalobu o vyslovenie
neúčinnosti právneho úkonu nemôže súd zamietnuť len z dôvodu, že prichádza do úvahy iba žaloba na
plnenie v zmysle ust. § 42b ods. 4 veta za bodkočiarkou OZ. Zároveň Najvyšší súd SR v odôvodnení

tohto rozhodnutia uviedol, že zmyslom odporovacej žaloby je dosiahnutie súdneho rozhodnutia, ktorým
je určené, že právny úkon dlžníka, ukracujúci uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky je
voči veriteľovi neúčinný. Odporovateľnosť právneho úkonu nemožno riešiť ako predbežnú otázku.
Neúčinnosť právneho úkonu nastáva až právoplatnosťou rozsudku, ktorým bolo žalobe podľa § 42a
OZ vyhovené (rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 4Cdo/44/2007 zo dňa 30.04.2007 publikovaný

v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR
č.1ročník2008podporadovýmč.5).Súdvskutočnostineurčujeexistenciualeboneexistenciuprávneho
pomeru, ale rozhoduje konštitutívne, keď vyhlasuje právny úkon za neúčinný. Právna neúčinnosť
odporovateľného právneho úkonu je neúčinnosťou relatívnou,
t. j. táto neúčinnosť patrí iba veriteľovi, ktorý sa úspešne domáhal odporovateľnosti právneho úkonu.

Vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu zakladá veriteľovi priamy nárok domáhať sa uspokojenia
svojej pohľadávky voči tomu, kto mal z odporovateľného úkonu prospech, avšak výlučne len z toho
čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Vznik tohto nároku však nemôže
predchádzať úspešnému odporovaniu, pretože môže nastať až ako jeho právny dôsledok. Priznaniu
takéhotonárokupretomusípredchádzaťprávoplatnéurčenieneúčinnostiprávnehoúkonu.Aktedanieje

možné uspokojiť vymáhateľnú pohľadávku veriteľa z toho, čo odporovateľným úkonom ušlo z dlžníkovho
majetku má veriteľ právo na náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech.
Ideopeňažnúnáhradu,ktoránepodliehaprávnemurežimunáhradyškody,atátonáhradajeobmedzená
výškou získaného prospechu. Toto právo musí veriteľ uplatniť žalobou na plnenie, a to buď samostatne
alebo súčasne v jednej žalobe spolu s nárokom na určenie neúčinnosti právneho úkonu.

22. Odvolací súd rešpektujúc a stotožňujúc sa s uvedenou ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho
súdu SR dospel k záveru, že skutkové vymedzenie žalovanej pohľadávky žalobkyne voči žalovaným
1/ a 2/, ktorej zabezpečenie záložným právom bolo predmetom návrhu na vydanie uznesenia o
zabezpečovacom opatrení, nezodpovedá prípadnému nároku (náhradovej pohľadávke) veriteľa podľa

ust.§42bods.4vetazabodkočiarkouOZ.Žalobkyňasatotižpriamobezďalšiehovočižalovaným1/a2/
žalobou domáha prisúdenia pohľadávky, ktorá zodpovedá ňou tvrdenej pohľadávke na zaplatenie sumy
114.278,66 eur proti pôvodnému dlžníkovi, a to bez ohľadu na skutočnosť, že žalovaní 1/ a 2/ naďalej
disponujú majetkovým prospechom získaným odporovaným právnym úkonom (darom ako predmetomodporovaného právneho úkonu). Spôsob uplatnenia pohľadávky žalobkyňou proti žalovaným (nejde
o podmienene uplatnenú pohľadávku, t. j. o pohľadávku uplatnenú in eventum pre prípad objektívnej
nemožnosti uspokojenia sa z pôvodného majetku dlžníka, ako zodpovedá dikcii ust. § 42b ods. 4 veta za

bodkočiarkou OZ) tak zodpovedá skôr snahe o získanie priameho exekučného titulu voči žalovaným 1/
a 2/ zaväzujúceho ich oboch ako solidárnych dlžníkov na rovnaké plnenie, ako mal žalobkyni poskytnúť
samotný pôvodný dlžník A. F. G. a ktoré bude možné uspokojiť z akéhokoľvek ich majetku (teda nielen
z prospechu, ktorý mali získať odporovaným právnym úkonom) a v plnej výške bez ohľadu na hodnotu
prospechu, ktorý mal ten-ktorý zo žalovaných získať odporovaným právnym úkonom, a to výlučne len

na základe tej skutočnosti, že žalovaní 1/ a 2/ uzavreli s dlžníkom (A. F. G.) odporovaný právny úkon
ukracujúci uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobkyne voči tomuto dlžníkovi a ako dedičia odmietli
dedičstvo po tomto dlžníkovi. Je potrebné zdôrazniť, že uzavretím odporovateľného právneho úkonu,
nevzniká osobe, ktorá s dlžníkom odporovateľný právny úkon uzavrela a mala z neho prospech, záväzok
poskytnúť veriteľovi rovnaké peňažné plnenie, na ktoré bol zaviazaný veriteľovi samotný dlžník, teda
táto osoba sa nestáva ďalším dlžníkom popri samotnom dlžníkovi veriteľa.

23.Vkontextesuvedenýmodvolacísúdpoukazujetiežnato,žežalobkyňanajednejstranevyvodzovala
vznik uplatnenej pohľadávky voči žalovaným 1/ a 2/ z ňou tvrdenej skutočnosti, že nie je možné
dosiahnuť uspokojenie jej pohľadávky voči dlžníkovi A. F. G. (resp. toho času voči jeho právnej
nástupkyni – dedičke J. A. G.) vo výške 114.278,66 eur speňažením nehnuteľností, ktoré boli predmetom

prevodu na základe odporovaného právneho úkonu, a to z dôvodu ich praktickej nepredajnosti (kvôli
existencii vecného bremena zriadeného tým istým odporovaným právnym úkonom dlžníka), na strane
druhej však z dôvodu existencie obavy, že exekúcia na vymoženie pohľadávky voči žalovaným 1/ a 2/
v rovnakej výške 114.278,66 eur bude ohrozená, požadovala vydať uznesenie o zabezpečovacom
opatrení, ktorým by bolo zriadené záložné právo práve k tým istým nehnuteľnostiam.

24. Podmienkou vydania uznesenia o zabezpečovacom opatrení je osvedčenie obavy, že exekúcia
na vymoženie zabezpečovanej pohľadávky môže byť v budúcnosti ohrozená. Túto podmienku možno
považovať za naplnenú zásadne len vtedy, ak v čase rozhodovania súdu o návrhu na vydanie
uznesenia o zabezpečovacom opatrení existuje obava, že v budúcnosti nastane taká skutočnosť, ktorá

bez zriadenia záložného práva k navrhovateľom (žalobcom) označenému majetku dlžníka povedie
k čiastočnej či úplnej nemožnosti jeho uspokojenia ako oprávneného v exekučnom konaní. Ak potom
nie je možné uspokojiť pohľadávku veriteľa z majetku, ktorý má byť predmetom sudcovského záložného
práva, už v čase rozhodovania súdu o návrhu na vydanie uznesenia o zabezpečovacom opatrení (ako to
v podstate tvrdila žalobkyňa), nemôže byť uvedená podmienka vydania uznesenia o zabezpečovacom

opatrení naplnená.

25. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe zdôrazňovala skutočnosť, že žalovaní 1/ a 2/ ako do úvahy prichádzajúci
zákonní dedičia po dlžníkovi A. F. G. odmietli dedičstvo po ňom, táto skutočnosť vo vzťahu
k posudzovanej veci nemala právnu relevanciu. Ak by aj totiž žalovaní 1/ a 2/ dedičstvo neodmietli,

predmetom dedenia by bol rovnaký majetok, ako bol aj ako dedičstvo potvrdený uznesením Okresného
súdu Martin č. k. 6D/51/2023-203,
Dnot 212/2023 zo dňa 26.03.2024 ostatnej dedičke J. A. G.. Rozdiel by bol len v tom, že by
obidvaja žalovaní spolu s touto dedičkou zodpovedali za dlhy poručiteľa celkovo v rovnakom rozsahu
(zodpovedajúcom rovnakej hodnote ceny dedičstva). Za dlhy poručiteľa by s J. A. G. nezodpovedali

spoločne a nerozdielne, ale každý z nich samostatne, a to len pomerne podľa toho, čo z dedičstva
nadobudol. Predmet odporovaného právneho úkonu by sa ani v prípade neodmietnutia dedičstva
žalovanými 1/ a 2/ nestal predmetom dedenia a žalovaní 1/ a 2/ by spolu s J. A. G. ako dedičia
nezodpovedali za dlhy poručiteľa vo väčšom rozsahu (t. j. v rozsahu zahŕňajúcom aj hodnotu predmetu
odporovaného právneho úkonu). Na miere možného uspokojenia pohľadávky veriteľa (žalobkyne)

titulomprechoduzáväzkuporučiteľanajehodedičovbysatakničnezmenilo.Inakpovedanéodmietnutie
dedičstva niektorým z dedičov nemôže mať za následok ukrátenie uspokojenia pohľadávky, ktorú mal
veriteľ voči poručiteľovi, a to ani v prípade, že dedič za života poručiteľa nadobudol majetok poručiteľa
na základe odporovateľného právneho úkonu poručiteľa.

26. V nadväznosti na uvedené, ak potom žalovaní 1/ a 2/ v odvolaní namietali nenaplnenie jednej
zpodmienokprevydanieuzneseniaozabezpečovacomopatrení,atoneosvedčeniaexistencieobavyzo
zmarenia budúcej exekúcie, odvolací súd považoval ich odvolanie v tejto časti za dôvodné a postačujúce
bez zaoberania sa ďalšími nimi formulovanými odvolacími dôvodmi pre záver odvolacieho súduo neopodstatnenosti návrhu žalobkyne na vydanie uznesenia o zabezpečovacom opatrení, a teda dôvod
nazmenunapadnutéhouzneseniasúduprvejinštancie(§388CSP).Odvolacísúdnapadnutéuznesenie
súdu prvej inštancie preto zmenil tak, že návrh žalobkyne na vydanie uznesenia o zabezpečovacom

opatrení zamietol.

27. Vzhľadom na to, že prebieha konanie vo veci samej, a teda toto rozhodnutie odvolacieho súdu nemá
charakter rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, odvolací súd nerozhodoval o nároku na náhradu trov
tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP). O nároku na náhradu trov tohto

odvolacieho konania tak rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým bude konanie končiť (§ 262
ods. 1 CSP).

28. Záverom odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že jeho závery uvedené v tomto uznesení
neprejudikujú rozhodnutie súdu vo veci samej.

29. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].