Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 26, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11Co/27/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124252471
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:6124252471.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MárieVrtochovejasudcovJUDr.
Aleny Radičovej a Mgr. Marka Anovčina, v spore žalobcu: Slovak Estate s.r.o., so sídlom Bratislava
– mestská časť Staré Mesto, Tallerova 4, IČO: 50 050 907, práv. zast.: Advokátska kancelária VASIĽ
& partners, s.r.o., so sídlom Košice – mestská časť Juh, Kupeckého 320/33, IČO: 47 240 482, proti
žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. C., E. XXXX/X, práv. zast.: JUDr. Peter

Ďurmek, advokát so sídlom Bánovce nad Bebravou, Sládkovičova 1172/34, o zaplatenie 1.200,- eur
spríslušenstvom,naodvolaniežalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduPrievidza,č.k.30C/49/2024-103
zo dňa 7. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanému

priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu sa
žalobca domáha zaplatenia 1.200,- eur s príslušenstvom. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že ako
predávajúci uzatvoril dňa 20.02.2023 so žalovaným ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol
prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území F.
D. C., obec F. D. C., G. C. D. C.. Žalovaný sa ako kupujúci zaviazal podľa čl. III. bod 1 kúpnej zmluvy

za prevod predmetných nehnuteľností uhradiť prvú časť kúpnej ceny vo výške 1.600,- eur. Žalobca
do dnešného dňa neeviduje úhradu prvej časti kúpnej ceny. Na uvedenú skutočnosť bol žalovaný
upozornený výzvou zo dňa 19.12.2023, ktorá bola žalovanému doručená dňa 27.12.2023. Žalovaný na
uvedenú výzvu nereagoval a dlžnú čiastku kúpnej ceny neuhradil. Žalovaný neuznal uplatnený nárok
a uviedol, že podľa čl. IV. bod 1 kúpnej zmluvy žalobca ručí za to, že na predmete prevodu neviaznu
žiadne vady, najmä právne, nie je zaťažený žiadnymi vecnými bremenami, predkupným právom ani
inými dlhmi a podľa čl. IV. bod 7 je uvedené, že na predmete práva neviaznu žiadne práva tretích

osôb. Vzhľadom na existenciu viacerých podielových spoluvlastníkov, ktorí majú k podielu žalobcu na
nehnuteľnostiach zákonné predkupné právo, pričom nebola jednotlivým spoluvlastníkom doručovaná
výzva na uplatnenie predkupného práva, žalovaný sa dostal do právnej neistoty, že by ktorýkoľvek
zo spoluvlastníkov mohol v trojročnej premlčacej dobe žalovať na súde nároky vyplývajúce z
porušenia predkupného práva. Keďže vyhlásenia žalobcu sú nepravdivé, žalovaný v zmysle čl. IV. bod 9
kúpnej zmluvy dňa 25.01.2024 odstúpil od kúpnej zmluvy v celom rozsahu. Odstúpenie od zmluvy bolo

žalobcovi doručené dňa 02.02.2024. Nemá vedomosť, ako žalobca dospel k žalovanej sume.3. Súd vykonal dokazovanie a zistil nasledujúci skutkový stav: dňa 20.02.2023 uzatvorili žalobca
a žalovaný kúpnu zmluvu (ďalej iba ako "zmluva"), predmetom ktorej bol predaj podielu na
nehnuteľnostiach špecifikovaný v zmluve žalovanému za kúpnu cenu 3.200,- eur. Podľa článku IV. bod

1 zmluvy žalobca ako predávajúci vyhlásil, že na predmete prevodu v čase podpisu zmluvy nie je
predmet zmluvy zaťažený predkupným právom. Podľa článku IV. bod 7 zmluvy predávajúci vyhlásil, že
prevodu predmetu zmluvy nebránia žiadne práva tretích osôb. Podľa článku IV. bod 8 zmluvy kupujúci
vyhlásil, že predávané nehnuteľnosti pozná a kupuje ich v stave, v akom stoja a ležia (v právnom stave,
v akom sú uvedené na liste vlastníctva katastra nehnuteľností a v rozsahu vyhlásení predávajúceho

uvedených v tomto článku zmluvy). Podľa článku IV. bod 9 zmluvy je žalovaný ako kupujúci oprávnený
od zmluvy odstúpiť, ak sa niektoré vyhlásenia žalobcu v článku IV. bod 1 a/alebo 7 preukážu ako
nepravdivé. V dôsledku odstúpenia od zmluvy sa zmluva zrušuje od počiatku. Z výpisu z LV
č. XXX pre katastrálne územie F. D. C. vyplýva, že nehnuteľnosti parc. č. XXX - orná pôda o
výmere 3.747 m2 a parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 4.289 m2 sú v spoluvlastníctve
dvanástich osôb, pričom šiestich zastupuje Slovenský pozemkový fond. Z výpisu z LV č. XXX

pre katastrálne územie F. D. C. vyplýva, že nehnuteľnosti parc. č. XXX/XX - orná pôda o výmere 403 m2,
parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 5.870 m2 a parc. č. XXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere
227 m2 sú v spoluvlastníctve štyroch osôb. Žalovaný listom zo dňa 25.01.2024 odstúpil od zmluvy z
dôvodu porušenia vyhlásenia žalobcu podľa článku IV. bod 1 zmluvy, keďže k predmetu predaja majú
viaceríspoluvlastnícivzmysleustanovenia§140Občianskehozákonníkapredkupnéprávo.Odstúpenie

od zmluvy bolo žalobcovi doručené dňa 02.02.2024, ako vyplýva z fotokópie predloženej doručenky.
Žalobcavýzvouzodňa20.07.2020ponúkolsvojspoluvlastníckypodielnaodkúpeniepánoviH.I.,pánovi
J. I., pani E. J. a pani K. L.. Žalobca výzvou zo dňa 16.05.2022 ponúkol svoj spoluvlastnícky podiel
na odkúpenie pánovi M. I., pánovi H. I. a pani E. J.. Z rozpisu zásielok pre K. vyplýva, že žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu nezaslal list Slovenskému pozemkovému fondu. Žalobca

výzvou zo dňa 19.12.2023 vyzval žalovaného na úhradu kúpnej ceny vo výške 1.600,- eur, a
to do troch kalendárnych dní, odo dňa doručenia tejto výzvy. Z podacieho lístka na č. l. 7 spisu vyplýva,
že dňa 20.12.2023 bola výzva na zaplatenie kúpnej ceny podaná na doručovanie.

4. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia kúpnej ceny vo výške 1.200,- eur vyplývajúcej zo

zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 20.02.2023 spolu s úrokom z omeškania.
Žalovaný sa v konaní bránil tým, že vzhľadom na nesplnenie povinnosti zo strany žalobcu,
účinne odstúpil od zmluvy, a preto nie je povinný zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu. Medzi stranami nebolo
sporné, že žalobca so žalovaným uzatvorili kúpnu zmluvu. Spornou zostala skutočnosť, či si žalobca
splnil povinnosť ponúknuť svoj podiel na predaj spoluvlastníkom nehnuteľností pred predajom svojho

podielu žalovanému, v dôsledku ktorej žalovaný odstúpil od zmluvy. Podľa ustanovenia § 140
Občianskeho zákonníka, v prípade prevodu spoluvlastníckeho podielu, majú spoluvlastníci
predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe. Žalovaný nie je blízkou osobou žalobcu, čo ani
žiadna zo strán sporu netvrdila. Podľa čl. IV. bod 7 zmluvy žalobca vyhlásil, že prevodu predmetu
prevodu nebránia žiadne práva tretích osôb. Z uvedeného vyplýva, že pred uzatvorením zmluvy ponúkol

spoluvlastníkom nehnuteľností svoj podiel na predaj, aby sa títo nemohli po predaji domáhať porušenia
predkupného práva. Túto skutočnosť žalovaný namietal. Z dôkazov predložených žalobcom súd zistil,
že žalobca nepreukázal doručenie výzvy na predaj spoluvlastníckeho podielu všetkým spoluvlastníkom,
konkrétne pánovi H. A., pani N. F., pani O. I., pani P. I., pánovi B. I. a pánovi B. I. (všetci zastúpení
Slovenským pozemkovým fondom). Z uvedeného vyplýva, že vyhlásenie žalobcu v článku IV. bod 7

zmluvy bolo nepravdivé, keďže uvedení spoluvlastníci mali v čase uzatvorenia zmluvy na podiel žalobcu
predkupné právo. V dôsledku nepravdivého vyhlásenia žalobcu, mohol žalovaný v zmysle článku IV. bod
9 odstúpiť od zmluvy. Žalovaný svoje právo odstúpiť od zmluvy využil a od zmluvy odstúpil listom zo dňa
25.01.2024, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 02.02.2024. Žalovaný teda platne a účinne odstúpil od
zmluvy, čoho dôsledkom bolo zrušenie zmluvy od počiatku. Z dôvodu zrušenia zmluvy následne zanikla

žalovanému povinnosť vyplývajúca z tejto zmluvy zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu. Keďže žalovaný nie
je povinný žalobcovi zaplatiť kúpnu cenu, žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. Preto súd žalobu v
celom rozsahu zamietol.

5. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa oboznámil s kúpnou zmluvou a právnym stavom

poukazujúc na článok IV. bod 8 a vyhlásenie žalovaného, že pozná právny stav, ktorý je uvedený
na liste vlastníctva a z uvedeného dôvodu žalovaný nemôže namietať porušenie povinnosti žalobcom,
toto tvrdenie neobstojí, pretože žalovaný uzatváral kúpnu zmluvu v dobrej vôli v súlade s vyhlásením
žalobcu o skutočnosti, že k predmetu predaja nemá žiadne práva iná tretia osoba. Z listu vlastníctvasíce vyplýva, že nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb a že žalovaný
kupuje iba podiel žalobcu na týchto nehnuteľnostiach (s touto skutočnosťou bol žalovaný istotne
oboznámený), ale žalobca žalovanému zjavne nepreukázal, že predkupné právo ostatných

spoluvlastníkov na jeho podiele neviazne, keďže to nepreukázal ani v tomto konaní. Žalovaný sa preto
zrejme spoľahol na jeho vyhlásenie v článku IV. bod 7 zmluvy, ktoré sa ukázalo ako nepravdivé. Pokiaľ
sa však po uzatvorení zmluvy žalovaný dozvedel skutočnosť, že žalobca si svoju povinnosť nesplnil a k
predmetu predaja majú ostatní spoluvlastníci predkupné právo, nezostávalo mu nič iné, ako odstúpiť od
zmluvy. Zároveň z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca si skutočne svoju povinnosť nesplnil

a jeho vyhlásenie bolo nepravdivé. Z uvedeného dôvodu žalovaný účinne odstúpil od zmluvy, čím došlo,
ako je uvedené vyššie, k zrušeniu zmluvy od počiatku. Nepravdivé vyhlásenie v zmluve jednou zo
strán zmluvy nemôže požívať právnu ochranu tak, ako si to vykladá žalobca.

6. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že
žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100 %, keďže žalovaný mal v spore úplný úspech

vzhľadom na zamietnutie žaloby v celom rozsahu.

7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, v ktorom uviedol, že
s odôvodnením súdu I. inštancie sa nestotožňuje. Zdôrazňuje, že žalovaný mal vedomosť o tom, že
kupuje spoluvlastnícke podiely žalobcu, čo znamená, že k týmto spoluvlastníckym podielom viazne

zákonné predkupné právo, ktoré je zakotvené priamo v zmluve a nie je potrebné ho osobitne jednak
do kúpnej zmluvy uvádzať a v druhom rade podľa názoru žalobcu nie je potrebné na túto skutočnosť
zmluvnú stranu kúpnej zmluvy osobitne upozorňovať. V prípade uzatvorenia kúpnej zmluvy, zmluvné
strany počítajú s istou mierou, ak už nie právneho povedomia, tak aspoň s tým, že zmluvné strany
sú si vedomé – osobitne tiež kupujúci, akú nehnuteľnosť nadobúda a za akých podmienok a rizík,

nakoľko za nadobudnutie tejto nehnuteľnosti sa viaže v kúpnej zmluve uhradiť kúpnu cenu.
Navyše, sám kupujúci v kúpnej zmluve, v zmysle článku IV bod 8 zmluvy vyhlásil a podpisom kúpnej
zmluvy potvrdil: ,,Kupujúci vyhlasuje, že nehnuteľnosti pozná z osobnej obhliadky na mieste samom, z
výpisuzlistuvlastníctvaakupujeichvofaktickomstave,akoichpozná zobhliadkyavprávnom
stave, v akom sú vedené na liste vlastníctva katastra nehnuteľností a v rozsahu vyhlásení

predávajúceho uvedených v tomto článku zmluvy.“ Žalovaný ako kupujúci mal vedomosť o tom, že
predmetomprevodusúspoluvlastníckepodiely,no predpodpisomzmluvysaneinformovalotom,
či si niektorý zo spoluvlastníkov predkupné právo uplatňuje, práve naopak, bez uvedeného dobrovoľne,
slobodne a vážne kúpnu zmluvu podpísal. Podľa jeho názoru mal zachovať istú mieru opatrnosti aj
žalovaný. V ďalšom rade zotrváva tiež na tvrdení, ktoré preukázal tiež listinnými dôkazmi, že už od

r. 2020 oslovoval spoluvlastníkov s ponukami buď na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu, prípadne
následnetiežnaodpredajspoluvlastníckychpodielov.Ostatníspoluvlastníciboliopakovanenekontaktní,
t. j. nebolo možné s nimi dosiahnuť akúkoľvek dohodu. T. j. žalobca zotrváva na tom, že si
splnil v maximálnej možnej miere svoju povinnosť oslovenia ostatných spoluvlastníkov pred prevodom
tohto spoluvlastníckeho podielu na žalovaného, v zmysle kúpnej zmluvy uzavretej so žalovaným. Preto,

akékoľvek spochybňovanie nároku žalobcu na úhradu kúpnej ceny vo vzťahu k žalovanému, je s
ohľadom na jasné znenie ustanovení kúpnej zmluvy a spôsob jej uzatvorenia, nedôvodné a predstavuje
neoprávnené zvýhodňovanie žalovaného ako kupujúceho. Predkupné právo je právom spoluvlastníkov
a týka sa výlučne vzťahu medzi predávajúcim a ostatnými spoluvlastníkmi. Neplnenie predkupného
práva by mohlo zakladať nárok ostatných spoluvlastníkov na nápravu, avšak nemá vplyv na povinnosť

žalovanéhovočižalobcovi,ktorúprijalpodpisomzmluvy.Žalovanýpretonemôžesvojupovinnosťúhrady
kúpnej ceny podmieňovať otázkou predkupného práva, ktorá nie je predmetom vzájomnej zmluvnej
dohody. Zmluva jasne stanovuje podmienky úhrady kúpnej ceny, pričom tieto podmienky neobsahujú
žiadnupožiadavkunapreukázaniesplneniapredkupnéhopráva.Žalovanývedomeadobrovoľneuzavrel
zmluvu so žalobcom, čím akceptoval tieto zmluvné podmienky. Akékoľvek dodatočné podmieňovanie

úhrady kúpnej ceny zo strany žalovaného je preto neoprávnené a predstavuje porušenie
zmluvy. Ak argumentácia žalovaného bola vyhodnotená ako dôvodná, vytvoril by sa nebezpečný
precedens, ktorý by podkopal dôveru v zmluvné vzťahy. Žalovaný odstúpil od kúpnej zmluvy z dôvodu,
že nemal za preukázané doručenie písomnej ponuky na uplatnenie predkupného práva ostatným
podielovým spoluvlastníkom. Tento dôvod odstúpenia od zmluvy nie je explicitne uvedený v príslušných

ustanoveniach Občianskeho zákonníka, ako možnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy. Taktiež tento
dôvod nie je explicitne uvedený ani v kúpnej zmluve, ktorú uzavrel žalobca so žalovaným. Uzavretá
kúpna zmluva medzi žalobcom a žalovaným neobsahuje explicitnú povinnosť predávajúceho preukázať
doručenie ponuky na uplatnenie predkupného práva ostatným podielovým spoluvlastníkom. Žalobcatak neporušil žiadne ustanovenie uzavretej kúpnej zmluvy, t. j. všetky jeho vyhlásenia v čl. IV, bod 1 a/
alebo 7/ boli pravdivé, nakoľko žalovanému bol v čase podpisu zmluvy známy faktický a
právny stav nehnuteľnosti a zákonné predkupné právo podielových spoluvlastníkov predmetu prevodu

napríslušnomkatastrinehnuteľnostínebránilo.Navyšezastávanázor,žepostupžalovanéhobolúčelový
a žalovaný svojím správaním zavádzal žalobcu o jeho záujme o kúpu nehnuteľností a obmedzoval ho
týmto správaním s ďalšou dispozíciou s jeho majetkom, nakoľko žalobca neponúkal do momentu úhrady
kúpnej ceny žalovaným tieto nehnuteľnosti ďalej na predaj. Žalovaný mal vedomosť, že prvú časť kúpnej
cenyjepovinnýuhradiťvzmyslečl.III,ods.2kúpnejzmluvyvdeňpodpisutejtokúpnejzmluvy,t.j.kudňu

20.02.2023. Avšak žalovaný odstúpil od kúpnej zmluvy až 25.01.2024, t. j. viac ako rok po uzavretí tejto
kúpnej zmluvy a povinnosti úhrady prvej časti kúpnej ceny, po tom, čo bol vyzvaný až v decembri 2023 na
úhradu prvej časti kúpnej ceny. Žalovaný tak od kúpnej zmluvy odstúpil zámerne, kde hlavným dôvodom
bolo to, že nemá záujem o úhradu kúpnej ceny a nie to, že predmetom prevodu je spoluvlastnícky podiel,
kde ostatní spoluvlastníci majú k danému zákonné predkupné právo, nakoľko túto skutočnosť žalovaný
vedel už pri podpise kúpnej zmluvy a s vedomím existencie zákonného predkupného práva ostatných

spoluvlastníkov kúpnu zmluvu dobrovoľne podpísal. Žalobca preto zdôrazňuje uvedený časový sled
úkonov vykonaných žalovaným, nakoľko to považuje za dôležité zdôrazniť na podporu svojho tvrdenia,
že konanie žalovaného, spočívajúce v odstúpení od kúpnej zmluvy viac ako rok po jej uzavretí
a zavádzanie žalobcu ako kupujúceho ohľadne záujmu o kúpu nehnuteľností, nemôže podľa názoru
žalobcu požívať právnu ochranu a považuje v tejto súvislosti odstúpenie od kúpnej zmluvy realizované

žalovaným za v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca tak zotrváva na tom, že odstúpenie žalovaného od
kúpnej zmluvy zo dňa 20.2.2023 nebolo platným, čo znamená, že záväzok žalovaného na úhradu kúpnej
ceny aj naďalej zotrváva. Zamietnutie žaloby formálnym výkladom súdu I. inštancie, ako uviedol vyššie,
podľajehonázorupodkopávadôveru vzmluvnévzťahy,pričomprinášanebezpečnýprecedens
ľubovoľnej možnosti odstúpenia od zmluvy, aj keď si druhá zmluvná strana splnila v maximálnej

možnej miere všetky svoje zákonné a najmä zmluvné povinnosti. Z uvedeného dôvodu, zastáva názor,
že súd I. inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (v otázke
nesplnenia si zákonnej povinnosti na zaslanie ponúk na uplatnenie predkupného práva), kde z
uvedeného dôvodu následne vec nesprávne právne posúdil. Rozhodnutie súdu je tak v rozpore
s princípom právnej istoty, neodôvodnené, arbitrárne a nemôže požívať právnu ochranu. Žalobca má

právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, k čomu však v prípade napádaného
rozhodnutia nedošlo, čím rozhodnutie trpí vadou jeho nepreskúmateľnosti, je arbitrárne a v rozpore s
princípom právnej istoty. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam, žiadal,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zmenil a žalobe vyhovel. Alternatívne,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové

konanie a rozhodnutie.

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v celom rozsahu sa stotožňuje
s napadnutým rozsudkom okresného súdu. Súd prvej inštancie dospel k správnym
skutkovým zisteniam, svoje rozhodnutie po právnej stránke posúdil správne a dostatočne svoje

rozhodnutie odôvodnil. Aj naďalej zotrváva na svojich doterajších ústnych i písomných vyjadreniach.
Žalobca si riadne nesplnil svoju zákonnú povinnosť a neponúkol odpredaj svojho spoluvlastníckeho
podielu všetkým podielovým spoluvlastníkom spôsobom a vo forme, ktorú predpisuje zákon. Žalobca
pritom výslovne žalovanému uviedol, že nikto nemá k predmetu kúpy predkupné právo a priamo v článku
IV. ods. 1 kúpnej zmluvy žalobca vyhlásil, že ručí za to, že na predmete prevodu v čase podpisu zmluvy

neviazne predkupné právo. Obdobne v článku IV. ods. 7 žalobca výslovne uviedol, že na predmete
prevodu neviaznu žiadne práva tretích osôb. Tieto vyhlásenia neboli pravdivé. Žalovaný namietol
ponuky, ktoré podľa neho vôbec nesúviseli s plánovaným predajom podielu žalobcu žalovanému a boli
robené niekoľko rokov vopred. Navyše v nich ani nesedí ponúkaná kúpna cena, ktorá bola dohodnutá so
žalovaným.Tiežpoukazujenato,ževlistevlastníctvač.XXXsúevidovaníďalšívlastníci–H.A.,N.F.,O.

I., P. I., B. I. (po Štefanovi), B. I. (po Jánovi), B. I. (po I. a J.), ktorí sú zastúpení Slovenským pozemkovým
fondom, pričom zákonnému zástupcovi nebola písomná ponuka doručená. Známy spoluvlastník má
povinnosť rešpektovať zákonné predkupné právo štátu alebo neznámeho spoluvlastníka podľa § 140
Občianskehozákonníka(aplikáciatohtoustanoveniatotižlegislatívneniejevylúčená),apretosaponuka
predkupného práva mala doručiť aj SPF. Pritom vyššie uvedené má zásadný význam pri

uplatnení si nárokov z porušeného predkupného práva zo strany právnych nástupcov podielových
spoluvlastníkov. Subjektívne práva a z nich vyplývajúce nároky vzniknuté porušením predkupného práva
majú majetkovú povahu a sú predmetom dedenia (napr. uznesenie NS SR č. 27. 10. 2010, sp. zn. 6
Cdo 209/2010). To znamená, že žalovaný by sa kúpou predmetných podielov od žalobcudostal do právnej neistoty aj preto, že by prípadní dedičia nezistených vlastníkov zastúpených SPF mohli
uplatňovať nároky z porušenia predkupného práva. Tiež poukazuje na to, že nie všetkým podielovým
spoluvlastníkom boli ponuky aj skutočne doručené. Napr. zásielka E. adresovaná dňa 17. 05. 2022 p. H.

I.(rovnakoajzásielkaE.adresovanádňa24.07.2020)munikdyneboladoručenáaSlovenskápoštaobe
zásielky žalobcovi vrátila s poznámkou „adresát neznámy“. V takom prípade sa nejednalo o doručenie
ponuky adresátovi. Podľa Veľkého komentára k Občianskemu zákonníku, Števček a kol., C.H.Beck
2019 „Nedoručenie ponuky všetkým podielovým spoluvlastníkom je nutné považovať za nesplnenie
ponukovej povinnosti. V prípade, ak povinný spoluvlastník chce splniť ponukovú povinnosť voči všetkým

podielovým spoluvlastníkom, no miesto pobytu jedného alebo viacerých z nich nepozná, je možné
ustanoviť takémuto podielovému spoluvlastníkovi opatrovníka podľa § 29 Občianskeho zákonníka.“ Aj
ponuky, ktoré žalobca poslal, neboli v súlade so zákonom, a teda nespôsobovali právne účinky. Riadnou
je len taká ponuka, v ktorej je stanovená lehota na prijatie ponuky najmenej dva mesiace.
Totiž v zmysle § 605 Občianskeho zákonníka sa výslovne vyžaduje, aby spoluvlastníkom boli
ohlásené všetky podmienky, o. i. aj lehota dvoch mesiacov, pričom v ponukách, ktoré predložil žalobca,

sa uvádza lehota iba 15 dní. O tom, že nedošlo k riadnemu ponúknutiu predkupného práva
svedčí aj tá skutočnosť, že v ponukách boli uvedené iné navrhované kúpne ceny, než boli
dojednané v kúpnej zmluve so žalovaným. Napr. v ponuke p. K. L. zo dňa 20. 07. 2020 bol ponúknutý
podiel na parc. č. XXX/X (58,7 m2) za kúpnu cenu 180,- eur, v ponuke p. M. I. za kúpnu cenu 130,- eur
a v ponuke p. J. I. za kúpnu cenu 530,- eur, čo presahuje kúpnu cenu za takýto pozemok dohodnutú so

žalovaným, keďže podľa kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu bola kúpna cena pozemkov
parc. č. XXX/X, XXX/X A. XXX dohodnutá vo výške 60,- eur. Vzhľadom k tomu, že písomná
ponuka na uplatnenie si predkupného práva nebola doručovaná všetkým podielovým spoluvlastníkom
(napr. nezisteným vlastníkom zastúpeným SPF), minimálne jednému spoluvlastníkovi (H. I.), ktorému
bolo doručované, sa nepodarilo ponuku doručiť, keďže pošta vrátila zásielku s poznámkou „adresát

neznámy“ a tiež z dôvodu, že písomné ponuky neobsahovali zákonné náležitosti, a teda sa
nejednalo o riadne ponuky, sa žalovaný dostal do právnej neistoty, že by ktorýkoľvek z
podielových spoluvlastníkov, resp. dedičov nezistených vlastníkov mohol v trojročnej premlčacej dobe
žalovať na súde nároky vyplývajúce z porušenia predkupného práva. Keďže žalobca v kúpnej zmluve
vyhlásil, že na predmete prevodu neviazne žiadne predkupné právo ani iné práva tretích osôb, boli

tieto vyhlásenia žalobcu nepravdivé, pretože k predmetu prevodu viaznu predkupné práva podielových
spoluvlastníkov. Vzhľadom k tomu, že podľa článku IV. ods. 9 kúpnej zmluvy v prípade, ak sa niektoré
vyhlásenie predávajúceho preukáže ako nepravdivé, má kupujúci právo od zmluvy odstúpiť, žalovaný
dňa 25. 01. 2024 od kúpnej zmluvy odstúpil v celom rozsahu. Odstúpenie od zmluvy bolo žalobcovi
doručenédňa 02.02.2024.Doručenímpísomnéhoodstúpeniasakúpnazmluvazrušilaodpočiatku

(súčinkamiextunc).Odstúpeniežalovanéhoodkúpnejzmluvytakpovažujezaplatnéstým,žežalovaný
nie je povinný zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu. V spore nedošlo k spochybneniu platnosti
odstúpenia od kúpnej zmluvy zo strany žalovaného, tiež nedošlo k spochybneniu tvrdenia
žalovaného, že predkupné právo nebolo riadne a všetkým spoluvlastníkom ponúknuté, tiež nedošlo k
spochybneniu toho, že žalovaný bol oprávnený od kúpnej zmluvy odstúpiť. Žalovaný sa

spoľahol na vyhlásenie žalobcu v kúpnej zmluve. Pred ani pri uzatvorení kúpnej zmluvy totiž žalobca
žalovanému nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce riadne ponúknutie predkupného práva všetkým
podielovým spoluvlastníkom. Uvedené vyhlásenie žalobcu tak bolo nepravdivé, a preto žalovanému,
ktorý by sa tak dostal do veľkej právnej neistoty trvajúcej minimálne tri roky všeobecnej premlčacej
doby, nezostávalo nič iné, ako od kúpnej zmluvy odstúpiť. Tiež nie je zrejmé, prečo žalobca žaluje o

zaplatenie sumy 1.200,- eur, keď z kúpnej zmluvy takáto suma výslovne nevyplýva, navyše vlastnícke
právo k predmetu kúpy nikdy na žalovaného neprešlo, preto by sa v prípade zaplatenia sumy 1.200,-
eur jednalo u žalobcu o bezdôvodné obohatenie. Keďže žalobcovi zostalo zachované vlastnícke právo k
predmetným pozemkom, nič mu nebráni, aby svoje spoluvlastnícke podiely, pokiaľ ich nechce, ponúkol
na odkúpenie iným osobám. Na základe vyššie uvedeného preto navrhoval, aby odvolací súd potvrdil

napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu a zaviazal žalobcu k náhrade trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

9. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že zotrváva na
svojich doterajších písomných vyjadreniach a tvrdeniach uvedených v podanom odvolaní. Žalovaný aj

v tomto vyjadrení sám uviedol: „Žalovaný sa spoľahol na vyhlásenie žalobcu v kúpnej zmluve.“
Žalovaný sa tak vyslovene sám spoľahol na vyhlásenie žalobcu, pred podpisom kúpnej
zmluvy. Žalovaný sa mal sám ubezpečiť pred podpisom kúpnej zmluvy, žalovaný mal vedomosť o tom,
že predmetom prevodu sú spoluvlastnícke podiely, no pred podpisom zmluvy sa neinformoval o tom, čisi niektorý zo spoluvlastníkov predkupné právo uplatňuje, práve naopak, bez uvedeného dobrovoľne,
slobodne a vážne kúpnu zmluvu podpísal. Žalobca teda zotrváva na tom tvrdení, že mal zachovať istú
mieru opatrnosti aj žalovaný. Žalobca taktiež zotrváva na tých tvrdeniach, že odstúpenie

žalovaného od uzavretej kúpnej zmluvy nebolo platným právnym úkonom, nakoľko dôvod
odstúpenia, ktorý žalovaný uplatnil, nebol špecifikovaný ani v zákone, a tiež ani v príslušných zmluvných
ustanoveniach. Opätovne zdôraznil podstatné časové súvislosti v konaní žalovaného, a to síce: prvú
časť kúpnej ceny bol žalovaný povinný uhradiť v zmysle čl. III, ods. 2 kúpnej zmluvy v deň
podpisu tejto kúpnej zmluvy, t. j. ku dňu 20.02.2023; žalovaný odstúpil od kúpnej zmluvy až 25.01.2024,

t. j. viac ako rok po uzavretí tejto kúpnej zmluvy a povinnosti úhrady prvej časti kúpnej ceny, po tom, čo
bol vyzvaný až v decembri 2023 na úhradu prvej časti kúpnej ceny. Žalovaný podľa názoru žalobcu tak
od kúpnej zmluvy odstúpil účelovo, kde hlavným dôvodom bolo to, že nemá zámer uhradiť dohodnutú
kúpnu cenu a nie to, že predmetom prevodu je spoluvlastnícky podiel, kde
ostatní spoluvlastníci majú k danému zákonné predkupné právo. O existencii spoluvlastníckeho vzťahu
žalovaný vedel už pri podpise kúpnej zmluvy a s týmto vedomím existencie zákonného

predkupného práva ostatných spoluvlastníkov kúpnu zmluvu dobrovoľne podpísal. Uvedený časový sled
úkonov vykonaných žalovaným, nakoľko to považuje za dôležité zdôrazniť na podporu svojho tvrdenia,
že konanie žalovaného, spočívajúce v odstúpení od kúpnej zmluvy viac ako rok po jej uzavretí
a zavádzanie žalobcu ako kupujúceho ohľadne záujmu o kúpu nehnuteľností, nemôže podľa názoru
žalobcu požívať právnu ochranu a považuje v tejto súvislosti odstúpenie od kúpnej zmluvy realizované

žalovaným za v rozpore s dobrými mravmi. Zotrváva na tom, že odstúpenie žalovaného od kúpnej
zmluvyzodňa20.2.2023neboloplatným,čoznamená,žezáväzokžalovanéhonaúhradukúpnejcenyaj
naďalej zotrváva. Existencia zákonného predkupného práva ostatných spoluvlastníkov nemôže zároveň
predstavovať platný dôvod na to, aby žalovaný neuhradil dohodnutú kúpnu cenu. S ohľadom na vyššie
uvedené, berúc v úvahu vo vzájomnej súvislosti všetky vyššie uvedené skutkové okolnosti, nie je možné

považovať rozhodnutie súdu I. inštancie za vecne správne a riadne odôvodnené, najmä ako aj uviedol
v podanom odvolaní, považuje rozhodnutie súdu I. inštancie za arbitrárne a formálne. S ohľadom na
vyššie uvedené zotrváva na ním podanom odvolaní v celom rozsahu.

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že zotrváva v celom rozsahu na

poslednom písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 19. 03. 2025, ako aj na
predchádzajúcich písomných a ústnych vyjadreniach. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že žalovaný
sa spoľahol na vyhlásenie žalobcu v kúpnej zmluve, ale sám sa mal ubezpečiť pred podpisom
kúpnej zmluvy, či si niektorý zo spoluvlastníkov predkupné právo uplatňuje. S touto argumentáciou
nemožno súhlasiť. Písomne riadne ponúknuť možnosť uplatnenia si predkupného

práva všetkým podielovým spoluvlastníkom je zákonnou povinnosťou predávajúceho a v prípade
porušenia tejto povinnosti je zodpovedný predávajúci. Výzvy predsa posiela vlastník a jemu sa doručujú
reakcie ostatných podielových spoluvlastníkov, vrátené zásielky, ako aj prípadné doručenky o prevzatí.
Vedomosť o ponukách, ich prijatí alebo neprijatí, ich doručení alebo nedoručení má výlučne predávajúci.
Aj napriek tomu, že nedošlo k riadnej ponuke predkupného práva všetkým podielovým

spoluvlastníkom a ponuky nemali predpísané náležitosti, predávajúci v kúpnej zmluve uviedol
nepravdu, že ručí za to, že na predmete prevodu v čase podpisu zmluvy neviazne predkupné
právo a že na predmete prevodu neviaznu žiadne práva tretích osôb. Veď predávajúci mohol
kupujúcemu poskytnúť pri podpise kúpnej zmluvy písomné ponuky aj s dokladmi o ich doručení, aby
sa s nimi kupujúci oboznámil, toto však žalobca neurobil. Prečo by mal byť kupujúci „postihovaný“ za

porušenie zákonnej povinnosti zo strany predávajúceho a za nepravdivé vyhlásenia
žalobcu v kúpnej zmluve. Pokiaľ ide o odstúpenie od zmluvy, na odstúpenie boli zákonné
dôvody. Odstúpenie od zmluvy považuje za platné. Lehota, v ktorej žalovaný od zmluvy
odstúpil, je v tomto prípade bez právneho významu. Právo na odstúpenie žalovaného od
kúpnej zmluvy nebolo premlčané. Taktiež nesúhlasí s argumentáciou žalobcu,

že odstúpenie žalovaného od kúpnej zmluvy považuje za v rozpore s dobrými mravmi. Žalovanému
priznávala právo odstúpiť od zmluvy priamo kúpna zmluva (podľa článku IV. ods. 9 kúpnej zmluvy v
prípade, ak sa niektoré vyhlásenie predávajúceho preukáže ako nepravdivé, má kupujúci právo od
zmluvy odstúpiť). Toto právo žalovaný využil. Práve naopak, konanie žalobcu a jeho praktiky považuje
za v rozpore s dobrými mravmi, keď aj napriek tomu, že predkupné právo nebolo ponúknuté riadne a

všetkým podielovým spoluvlastníkom s rôznymi kúpnymi cenami a s lehotami v rozpore so zákonom,
tak žalobca žalovaného výslovne ubezpečil, že žiadny z účastníkov nemá predkupné právo, toto im bolo
ponúknuté a žiadny z nich si právo na kúpu podielu neuplatnil. Takýmto postupom by žalobca dostal
žalovaného do právnej neistoty, či by si opomenutí podieloví spoluvlastníci, resp. ich právni nástupcoviav trojročnej premlčacej lehote uplatnili nároky z porušenia predkupného práva. Žalovaný sa
kúpou predmetných nehnuteľností nechce dostať do takejto právnej neistoty. Je preto právneho názoru,
že zo strany žalobcu sa jedná o uplatňovanie práva, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. V tejto

súvislosti poukázal na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv
a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do
práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. A tiež poukázal na
článok 5 CSP zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Na základe vyššie uvedeného preto
opätovne zotrváva na návrhu, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu v celom

rozsahu a zaviazal žalobcu k náhrade trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

11. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa §
379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1
CSP, pričom v náväznosti na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na

vecne správne odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

12. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané
alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené

spôsobom vyplývajúcim z § 191 až 194 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny
predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd
sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto
dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne
poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP.

13. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil a
vyvodil z nich i správny právny záver. Na zdôraznenie ich správnosti odvolací súd len podčiarkuje, že
z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie mal aj odvolací súd za
preukázané, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia kúpnej ceny vo výške 1.200,- eur

vyplývajúcej zo zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 20.02.2023 spolu s úrokom z omeškania.
Žalovaný sa v konaní pred súdom prvej inštancie bránil tým, že vzhľadom na nesplnenie povinnosti
zo strany žalobcu, účinne odstúpil od zmluvy, a preto nie je povinný zaplatiť
žalobcovi kúpnu cenu. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca so žalovaným uzatvorili kúpnu zmluvu.
Spornou zostala skutočnosť, či žalovaný platne odstúpil od zmluvy, čoho dôsledkom bolo zrušenie

zmluvy od počiatku a z dôvodu zrušenia zmluvy následne zanikla žalovanému povinnosť
vyplývajúca z tejto zmluvy zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej
inštancie, a to z kúpnej zmluvy pritom bolo preukázané, že podľa článku IV. bod 1 zmluvy žalobca ako
predávajúci vyhlásil, že na predmete prevodu v čase podpisu zmluvy nie je predmet zmluvy zaťažený
predkupným právom; podľa článku IV. bod 7 zmluvy predávajúci vyhlásil, že prevodu predmetu zmluvy

nebránia žiadne práva tretích osôb; podľa článku IV. bod 9 zmluvy bol žalovaný ako kupujúci oprávnený
od zmluvy odstúpiť, ak sa niektoré vyhlásenia žalobcu v článku IV. bod 1 a/alebo 7 preukážu ako
nepravdivé. Rovnako dokazovaním vykonaným pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že žalobca
nepreukázal doručenie výzvy na predaj spoluvlastníckeho podielu všetkým spoluvlastníkom, konkrétne
pánovi H. A., pani N. F., pani O. I., pani P. I., pánovi B. I. a pánovi B. I. (všetci zastúpení Slovenským

pozemkovým fondom). Z uvedeného vyplýva, že vyhlásenie žalobcu v článku IV. bod 7 zmluvy bolo
nepravdivé, keďže uvedení spoluvlastníci mali v čase uzatvorenia zmluvy na podiel žalobcu predkupné
právo. Keďže žalobca v kúpnej zmluve vyhlásil, že na predmete prevodu neviazne žiadne
predkupné právo ani iné práva tretích osôb, boli teda tieto vyhlásenia žalobcu nepravdivé, pretože ako
vyplýva z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie, k predmetu prevodu viaznu

predkupné práva podielových spoluvlastníkov. Vzhľadom k tomu, že podľa článku IV. ods. 9 kúpnej
zmluvy v prípade, ak sa niektoré vyhlásenie predávajúceho preukáže ako nepravdivé, má
kupujúci právo od zmluvy odstúpiť, žalovaný dňa 25. 01. 2024 od kúpnej zmluvy odstúpil v
celom rozsahu. Odstúpenie od zmluvy bolo žalobcovi doručené dňa 02.02.2024. Doručením písomného
odstúpenia sa kúpna zmluva zrušila od počiatku (s účinkami ex tunc). Odstúpenie žalovaného od kúpnej

zmluvy odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie považuje teda za platné s tým, že
žalovanýniejepovinnýzaplatiťžalobcovižalovanúsumu.Vprejednávanejvecipritomnedošložalobcom
k účinnému spochybneniu platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy zo strany žalovaného, tiež nedošlo
k riadnemu spochybneniu tvrdenia žalovaného, že predkupné právo nebolo riadne a všetkýmspoluvlastníkom ponúknuté, tiež nedošlo k spochybneniu toho, že žalovaný bol oprávnený od
kúpnej zmluvy odstúpiť. Čo sa týka lehoty, v ktorej žalovaný od zmluvy odstúpil, je v tomto prípade bez
právneho významu. Taktiež odvolací súd nesúhlasí s argumentáciou žalobcu, že odstúpenie žalovaného

od kúpnej zmluvy sa považuje za v rozpore s dobrými mravmi. Právo odstúpiť od zmluvy žalovanému
priznávala priamo kúpna zmluva (podľa článku IV. ods. 9 kúpnej zmluvy v prípade, ak sa
niektoré vyhlásenie predávajúceho preukáže ako nepravdivé, má kupujúci právo od zmluvy
odstúpiť), pričom toto právo žalovaný využil, teda odstúpenie od zmluvy žalovaným nemožno považovať
za v rozpore s dobrými mravmi. Čo sa týka námietky žalobcu uvádzanej v odvolaní, že predkupné právo

je právom spoluvlastníkov a týka sa výlučne vzťahu medzi predávajúcim a ostatnými spoluvlastníkmi a
neplnenie predkupného práva by mohlo zakladať nárok ostatných spoluvlastníkov na nápravu, avšak
nemá vplyv na povinnosť žalovaného voči žalobcovi, ktorú prijal podpisom zmluvy, odvolací súd túto
nepovažoval za opodstatnenú, nakoľko priamo z kúpnej zmluvy, a to ako bolo už uvedené
vyššie z článku IV. bod 1 zmluvy vyplýva, že žalobca ako predávajúci vyhlásil, že na predmete prevodu
v čase podpisu zmluvy nie je predmet zmluvy zaťažený predkupným právom a v článku IV. bod 7 zmluvy

vyhlásil, že prevodu predmetu zmluvy nebránia žiadne práva tretích osôb (čo sa pred súdom prvej
inštancie preukázalo ako nepravdivé tvrdenia v čase uzavretia kúpnej zmluvy), pričom zároveň v zmysle
článku IV. bod 9 mohol žalovaný odstúpiť od zmluvy v prípade nepravdivých vyhlásení žalobcu,
preto v prejednávanej veci, či bolo dodržané predkupné právo, malo vplyv na možnosť odstúpenia od
kúpnej zmluvy. Čo sa týka ďalšej námietky žalobcu uvádzanej v odvolaní, že žalovaný odstúpil od kúpnej

zmluvy z dôvodu, že nemal za preukázané doručenie písomnej ponuky na uplatnenie
predkupného práva ostatným podielovým spoluvlastníkom, pričom tento dôvod odstúpenia od zmluvy
nie je explicitne uvedený v príslušných ustanoveniach Občianskeho zákonníka a taktiež tento dôvod nie
jeexplicitneuvedenýanivkúpnejzmluve,ktorúuzavrelžalobcasožalovaným,odvolacísúdrovnakotúto
nepovažoval za opodstatnenú, nakoľko, ako už bolo uvedené vyššie, priamo kúpna zmluva obsahuje,

že v dôsledku nepravdivého vyhlásenia žalobcu v článku IV. bod 1 a/alebo 7, mohol žalovaný v zmysle
článku IV. bod 9 odstúpiť od kúpnej zmluvy, pričom z písomného odstúpenia od kúpnej zmluvy (č. l. 30)
vyplýva, že práve z tohto dôvodu žalovaný od kúpnej zmluvy odstúpil. Pokiaľ ide o námietku žalobcu
uvádzanú tak pred súdom prvej inštancie, ako i v podanom odvolaní, že žalovaný sa oboznámil s kúpnou
zmluvou a právnym stavom poukazujúc na článok IV. bod 8 a vyhlásenie žalovaného,

že pozná právny stav, ktorý je uvedený na liste vlastníctva a z uvedeného dôvodu žalovaný nemôže
namietať porušenie povinnosti žalobcom, túto námietku ani odvolací súd nepovažoval za opodstatnenú,
nakoľko žalovaný uzatváral kúpnu zmluvu v dobrej vôli v súlade s vyhlásením žalobcu o
skutočnosti, že k predmetu predaja nemá žiadne práva iná tretia osoba. Z listu vlastníctva síce vyplýva,
že nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb a že žalovaný kupuje

iba podiel žalobcu na týchto nehnuteľnostiach (s touto skutočnosťou bol žalovaný istotne oboznámený),
ale ako bolo uvedené vyššie, žalobca v kúpnej zmluve vyhlásil, že k predmetu predaja nemá žiadne
práva iná tretia osoba, pričom žalobca žalovanému zjavne nepreukázal, že predkupné právo ostatných
spoluvlastníkov na jeho podiele neviazne, keďže to nepreukázal ani pred súdom prvej inštancie, preto sa
žalovaný zrejme spoľahol na jeho vyhlásenie v článku IV. bod 7 zmluvy, ktoré sa ukázalo ako nepravdivé.

Preto, ak sa žalovaný po uzatvorení zmluvy dozvedel skutočnosť, že k predmetu predaja majú ostatní
spoluvlastníci predkupné právo, nezostávalo mu ani podľa odvolacieho súdu nič iné, ako od kúpnej
zmluvy odstúpiť, na čo mal podľa článku IV. ods. 9 kúpnej zmluvy právo. Vzhľadom na vyššie uvedené,
súd prvej inštancie správne posúdil nárok žalobcu ako nedôvodný a správne žalobu zamietol.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov
dokazovania vyvodil správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správnu právnu úpravu, preto odvolací
súd nepovažoval námietky žalobcu za opodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu voči žalobcovi, ktorý úspech v odvolacom konaní nemal, a preto
mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429

ods. 2 CSP). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).