Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, June 26, 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/105/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1623200557
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Terézia Mecelová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:1623200557.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Y. J., narodeného X. S. XXXX, R., L.
XXXX/XX, zastúpeného advokátkou JUDr. Katarínou Kalabovou, Bratislava - mestská časť Petržalka,
Krasovského 13, proti odporkyni Z. J., narodenej XX. E. XXXX, F. - R. F., B. XXXX/XX, zastúpenej
splnomocnenkyňou AK JAKUBCOVA s.r.o., Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Rajská 7, IČO:
51 207 575, o zrušenie neodkladného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Malacky pod sp. zn.

27C/26/2023, o dovolaní odporkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 5. novembra 2024
sp. zn. 8Co/97/2024, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania vo výške určenej
súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Malacky (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo 7. marca 2024 č. k.
27C/26/2023-158 zrušil neodkladné opatrenie nariadené výrokom IV uznesenia zo 14. augusta 2020
č. k. 32C/73/2020-38 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo 14. januára 2021
č. k. 1Co/1/2021-245, ktorým súd uložil navrhovateľovi, aby písomne, telefonicky, elektronickou
komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne nekontaktoval odporkyňu a aby sa k odporkyni

nepribližoval na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou súdnych konaní vo veci, resp.
vyšetrovacích úkonov v trestnom konaní; navrhovateľovi priznal voči odporkyni nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 325 ods. 1, § 328 ods. 1,
§ 329 ods. 1 a 2, § 334 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“). Vecne dôvodil, že pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia
bolo podozrenie z násilia navrhovateľa voči odporkyni osvedčené len zo skutkových tvrdení odporkyne

v návrhu, zo záznamu o podaní oznámenia, z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia, z lekárskej
správy predloženej odporkyňou a správy z kontrolného psychiatrického vyšetrenia navrhovateľa u
psychiatra H.. E., avšak dôvodnosť obavy odporkyne z ohrozenia jej telesnej a duševnej integrity
bola po nariadení neodkladného opatrenia vyvrátená dokazovaním vykonaným v troch priestupkových
konaniach a v trestnom konaní. Ak v čase nariadenia neodkladného opatrenia súd vychádzal z toho,
že odporkyňa podala na navrhovateľa oznámenie, ktoré bolo nutné prešetriť a za tým účelom dočasne

odporkyni poskytol ochranu, tak následne musel prihliadnuť na skutočnosť, že príslušné konania skončili
zastavením. Medzi stranami sporu teda nastala relevantná zmena pomerov a dôvody, pre ktoré bolo
neodkladné opatrenie nariadené, odpadli. Za významnú považoval aj skutočnosť, že odporkyňa sa v júli
2021 odsťahovala zo spoločnej domácnosti, ktorá bola podľa tvrdení odporkyne miestom odohrávania
sa všetkých atakov na jej telesnú a duševnú integritu. Súd prvej inštancie komplexne zhodnotil aj
závery znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou J.. F., J.. a poukázal na jej odporúčanie obnoviť

vzťah detí s otcom a na konštatovanie, že odporkyňa aktuálne nie je schopná priamej komunikácie
s navrhovateľom z dôvodu spracovávania náročných životných situácií zo spoločnej domácnosti. Anizávery znalkyne nesvedčia o trvaní dôvodnej obavy odporkyne o jej život alebo zdravie v dôsledku
konania navrhovateľa. Považoval za nadbytočné vykonať dokazovanie vyžiadaním si aktuálnej správy
od psychiatra navrhovateľa, nakoľko rozsudkom z 21. marca 2023 sp. zn. 8P/57/2022 bolo uložené

výchovné opatrenie v podobe psychologického poradenstva stranám sporu jednotlivo, ale aj vo
vzájomnej interakcii; pričom súd vychádzal aj z posudku znalkyne J.. F., J.. a považoval za potrebné
vytvoriť priestor na nadviazanie komunikácie medzi navrhovateľom a odporkyňou navzájom a medzi
navrhovateľom a maloletými deťmi. Nariadené neodkladné opatrenie teda predstavuje do istej miery aj
bariéru pre účinné napĺňanie cieľa sledovaného výchovným opatrením. Rozhodnutie o trovách konania

právne odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a vecne úspechom navrhovateľa v
konaní v plnom rozsahu.

2. Krajský súd v Bratislave (ďalej tiež len „odvolací súd“ a spolu so súdom prvej inštancie tiež len
„nižšie súdy“) na odvolanie odporkyne uznesením z 5. novembra 2024 sp. zn. 8Co/97/2024 uznesenie
súdu prvej inštancie v časti zrušenia neodkladného opatrenia podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil a v

časti rozhodnutia o náhrade trov konania podľa § 388 CSP zmenil tak, že navrhovateľovi náhradu trov
konania nepriznal; o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že navrhovateľovi ich náhradu nepriznal.
Potvrdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie o zrušení neodkladného opatrenia odôvodnil jeho vecnou
správnosťou. Súhlasil so súdom prvej inštancie, že v danom prípade došlo k relevantnej zmene pomerov
medzi stranami, odôvodňujúcej záver, že dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené,

odpadli, pretože nie je osvedčená dôvodná obava na strane odporkyne. Zo záverov znaleckého posudku
vypracovaného znalkyňou J.. F., J.. vyplýva, že znalkyňa odporúča obnovu vzťahu navrhovateľa s
jeho deťmi a pokiaľ ide o diagnózu navrhovateľa, nevidí ju ako absolútnu prekážku nadviazania
prerušenej komunikácie s deťmi. Pominutie dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia preukazuje
aj nariadené výchovné opatrenie rozsudkom z 21. marca 2023 sp. zn. 8P/57/2022 z dôvodu potreby

vytvorenia priestoru pre nadviazanie komunikácie medzi stranami sporu aj medzi navrhovateľom a
deťmi. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že pokiaľ po vykonanom dokazovaní príslušný
orgán konštatoval, že odporkyňou tvrdené konanie sa navrhovateľovi nepreukázalo, ostali skutočnosti
uvádzané odporkyňou len v rovine jej tvrdenia, na základe čoho nemožno mať za osvedčenú dôvodnú
obavu na strane odporkyne. Nepovažoval za dôvodnú argumentáciu odporkyne, že ohniskom konfliktov

nebola spoločná domácnosť strán sporu, ale odporcova povaha a jeho psychický stav. Podľa tvrdení
odporkyne, ktorými odôvodňovala potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, ku všetkým atakom na
jej telesnú a duševnú integritu dochádzalo práve v spoločnej domácnosti strán sporu. Ako nedôvodnú
posúdil aj námietku odporkyne týkajúcu sa nevykonania ňou navrhnutého dokazovania vyžiadaním
aktuálnej lekárskej správy ohľadne psychického stavu navrhovateľa. V danom prípade bolo vykonaným

dokazovaním bez dôvodných pochybností preukázané tvrdenie navrhovateľa, že dôvody, pre ktoré
bolo neodkladné opatrenie nariadené, pominuli, a túto skutočnosť nie je odporkyňou navrhnutý dôkaz
spôsobilývyvrátiť.Anivkonaníonariadenieneodkladnéhoopatrenianebolzisťovanýaktuálnyzdravotný
stav navrhovateľa; bola len predložená nečitateľná správa RZP (podľa vyjadrenia odporkyne z 20.
augusta 2017), správa H.. E. - kontrolné vyšetrenie z 9. januára 2018, pričom návrh na nariadenie

neodkladnéhoopatreniabolpodanýaž13.augusta2020.Zpredloženýchsprávmalovyplývaťohrozenie
odporkyne týraním, avšak súd prvej inštancie správu osobitne nevyhodnotil a tiež nezisťoval ani
psychický stav navrhovateľa v čase ich vystavenia ani v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, preto ten ani nemohol byť dôvodom, pre ktorý by bolo neodkladné opatrenie
nariadené. Z tohto dôvodu ani nemôže byť relevantný aktuálny psychický stav navrhovateľa v konaní

o zrušenie neodkladného opatrenia, keďže ním nemôže byť preukázané odpadnutie, ale ani trvanie
žiadneho z dôvodov, pre ktorý bolo neodkladné opatrenie nariadené. Rozhodnutie o trovách odvolacieho
konania právne odôvodnil ustanovením § 396 CSP v spojení s ustanovením § 257 CSP.

3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu vo výroku, ktorým potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie

o zrušení neodkladného opatrenia, podala odporkyňa (ďalej aj len „dovolateľka“) dovolanie. Dovolanie
odôvodnilaustanovením§420písm.f)CSP,t.j.nesprávnymprocesnýmpostupomsúduznemožňujúcim
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Navrhla zrušiť uznesenie odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Namietala nesprávny procesný postup nižších súdov spočívajúci v nevykonaní ňou navrhovaného

kľúčového dôkazu - aktuálnej správy psychiatra ohľadom psychického stavu navrhovateľa viažuceho
sa na diagnostikovanú zmiešanú poruchu osobnosti. V konaní o rozvode síce navrhovateľ predložil
správu psychiatra H.. K. Ö. z 19. apríla 2023, ale táto bola vypracovaná v súvislosti s rozpadom
manželstva a nie je správou o stave navrhovateľa vo vzťahu k jeho diagnóze - zmiešanej porucheosobnosti. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“
alebo „dovolací súd“) z 31. marca 2021 sp. zn. 5Cdo/107/2019, ktorý špecifikoval dôvody, na ktorých
možno založiť nevyhovenie dôkaznému návrhu strany. Nestotožnila sa so závermi odvolacieho súdu o

nadbytočnosti ňou navrhovaného dôkazu a poukázala na to, že v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia sa dokazovanie nevykonáva (len sa osvedčujú podstatné skutočnosti), avšak v konaní o
zrušenie neodkladného opatrenia skúmanie, či odpadli dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia,
podlieha štandardnému dokazovaniu. To, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia mal súd
preukázanú dôvodnosť návrhu už na základe tvrdených skutočností, neznamená, že vykonanie dôkazu

nie je nutné pri posudzovaní možnosti zrušenia neodkladného opatrenia. Nesúhlasila s tým, že aktuálny
psychický stav navrhovateľa nie je v konaní o zrušenie neodkladného opatrenia relevantný, nakoľko
práve jeho psychický stav a ním ovplyvnené konanie vedúce k domácemu násiliu bolo dôvodom na
nariadenie samotného neodkladného opatrenia.

4. Navrhovateľ vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že v priebehu tohto konania ako aj ďalších konaní medzi

stranami sporu bolo preukázané, že zdravotný stav navrhovateľa je dobre kompenzovaný, stabilizovaný,
preto vykonávanie ďalších dôkazov by bolo nadbytočné. Podané dovolanie považoval za účelové a
navrhol ho ako nedôvodné zamietnuť.

5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427

ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo vydané napadnuté rozhodnutie (§ 424 CSP), za
splnenia tiež podmienok zastúpenia takejto strany a spísania jej dovolania v súlade so zákonom (§ 429
ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou CSP) dospel k záveru,
že dovolanie nie je prípustné.

6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna
úpravajehoprípustnosti.Vzmysle§419CSPjeprotirozhodnutiuodvolaciehosúdudovolanieprípustné,
(len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu
- ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť
dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v

ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

7. Dovolateľka prípustnosť dovolania vyvodzuje z § 420 písm. f) CSP (poukazom najmä na nevykonanie
dôkazu ohľadom zdravotného/psychického stavu navrhovateľa).

8. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

9. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor
dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce
je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017,
2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto
posudzoval opodstatnenosť argumentácie dovolateľky, že v konaní (pred nižšími súdmi) došlo k ňou

tvrdenej vade zmätočnosti.

10. Pojmovým znakom vady zmätočnosti uvedenej v ustanovení § 420 písm. f) CSP je, že k nej
došlo nesprávnym „procesným“ postupom súdu, ktorý znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pojem „procesný

postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie
faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama
procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie), znemožňujúca strane sporu (skôr a dnes
ešte v mimosporových konaniach stále účastníkovi konania) realizáciu jej procesných oprávnení a
mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (tu por. R 129/1999 a 1Cdo/202/2017, 2Cdo/162/2017,

3Cdo/22/2018, 4Cdo/87/2017, 5Cdo/112/2018, 7Cdo/202/2017 a 8Cdo/85/2018). Podstatou práva na
spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na
nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnymporiadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie
súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.

11. Najvyšší súd uvádza, že nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých
navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu nie je v rozhodovacej
praxi dovolacieho súdu považované za vadu konania v zmysle ustanovenia § 420 písm. f)
CSP (1Cdo/41/2017, 2Cdo/232/2017, 3Cdo/26/2017, 4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017, 7Cdo/11/2017,
8Cdo/187/2017). Súlad tohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej republiky (ústavný zákon SNR č.

460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov, ďalej tiež len „ústava“) posudzoval ústavný súd,
nedospel však k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti (II. ÚS 465/2017). Námietky dovolateľky po
materiálnej stránke smerujú k spochybneniu procesu hodnotenia dôkazov v konaní a správnosti záverov,
ku ktorým dospeli súdy.

12. Dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri

ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové
závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z
toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej
inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie - porov.
ustanovenie § 442 CSP, v zmysle ktorého dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil

odvolací súd. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených
súdmi prvej a druhej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd síce má
možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní
(tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či
konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle,

ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k
vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP, avšak dovolací súd takúto vadu v posudzovanom spore
nezistil.

13. Pre úplnosť dovolací súd dopĺňa, že nevykonanie navrhovaného dôkazu nižšie súdy navyše i

dostatočne a logicky odôvodnili ako nadbytočný a navyše aj s poukazom na skutočnosť, že dôvod
vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spočíval, resp. sa odvíjal od úplne iných
skutočností, nie od zdravotného stavu navrhovateľa. Uznesenie spĺňa zákonné požiadavky na riadne
odôvodnenie rozhodnutia. Z odôvodnení rozhodnutí nižších súdov, chápaných v ich organickej jednote
ako celok (I. ÚS 259/2018), je dostatočne zrejmé, z ktorých skutočností a dôkazov súdy vychádzali,

akými úvahami sa riadil prvoinštančný súd, ako ich posudzoval odvolací súd a aké závery zaujal k
jeho právnemu posúdeniu. Odvolací súd a pred ním súd prvej inštancie odôvodnili svoje rozhodnutia
podrobne, spôsobom zodpovedajúcim zákonu. S potrebnou presvedčivosťou vysvetlili tak všeobecné
právne úvahy, ktoré mali na zreteli pri rozhodovaní, ako aj individuálne okolnosti preskúmavaného
prípadu.

14. Tu ešte treba dodať, že prípadné nesprávne právne posúdenie nezakladá vadu zmätočnosti (R
24/2017). Sama polemika dovolateľa/ky s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie
správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu prípadnej právnej
otázky nezakladá vadu zmätočnosti [§ 420 písm. f) CSP].

15. Najvyšší súd vzhľadom na vyššie uvedené dovolanie podľa ustanovenia § 447 písm. c) CSP (ako
neprípustné) odmietol.

16. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s

ust. § 256 ods. 1 CSP per analogiam tak, že navrhovateľovi ako procesnému súperovi odporkyne, ktorá
zavinila výsledok dovolacieho konania obdobný jeho zastaveniu, priznal nárok na ich plnú náhradu. O
výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.