Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 27, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoCsp/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123407855
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6123407855.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníeky senátu JUDr. Jany Vargovej
(sudkyne spravodajkyne) a elenov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a JUDr. Jany Kotreovej, v spore žalobcu:
EOS KSI Slovensko, s.r.o., IEO: 35 724 803, so sídlom Bratislava – mestská eas? Ružinov, Prievozská
2, právne zast. Remedium Legal, s.r.o., IEO: 53 255 739, so sídlom Bratislava – mestská eas? Ružinov,
Prievozská 2, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXXX/XX, o zaplatenie 9.635,99

Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin e.k. 27Csp/9/2024-142
zo doa 18.11.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanej vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e
p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol, žalovanej vo vzťahu

k žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Z vykonaného dokazovania považoval okresný súd za nesporne preukázané, že medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou bola dňa 13.08.2019 uzatvorená zmluva o úvere, ktorá
je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou. Žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 10 200,- Eur, ktorý
sa zaviazala splácať v pravidelných 96 mesačných splátkach spolu s poistením vo výške 154,50 Eur

počnúc dňom 13.09.2019. Nakoľko žalovaná neplnila riadne svoje zmluvné povinnosti, osobitne riadne
a včas úver nesplácala napriek upozorneniu na omeškanie, právny predchodca žalobcu dňa 15.06.2021
vyhlásil úver za splatný. Súd dospel k záveru, že pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru neboli
splnené zákonom vyžadované predpoklady. V súdenom prípade právny predchodca žalobcu listom
označeným ako Tretia upomienka - pokus o zmier zo dňa 26.04.2021 (č. 1. 61), adresovanej žalovanej,
oznámil, že k uvedenému dňu je žalovaná v omeškaní so splácaním pohľadávky vo výške 500,72 Eur, s
tým, že nech dlžnú sumu okamžite uhradí, inak bude požadovať vrátenie celej poskytnutej sumy úveru s

príslušenstvom pred dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve o úvere. Okresný súd konštatoval, že v
predmetnejTretejupomienke-pokusozmierniejeoznačenáašpecifikovanákonkrétnasplátka,sktorou
je dlžník v omeškaní a zároveň pre omeškanie s ktorou veriteľ zvažuje uplatnenie práva podľa § 565
OZ a ani to z nej nieje možné vyvodiť. Veriteľ v nej poukazuje na omeškanie so splácaním pohľadávky
v celkovej výške 500,72 Eur. Vzhľadom na výšku v úverovej zmluve dohodnutej splátky 154,50 Eur je
podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že dlžná suma presahuje výšku jednej pravidelnej splátky. Tým, že

právny predchodca žalobcu ako veriteľ vo výzve označenej ako Tretia upomienka - pokus o zmier zo dňa
26.04.2021 neoznačil konkrétnu splátku, v súvislosti s omeškaním s ktorou zvažoval uplatnenie právazosplatniť úver, znemožnil žalovanej ako dlžníkovi efektívne odvrátiť hrozbu vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 52 ods, 1, § 53 ods. 9, § 565, § 525 ods.
2, § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka, podľa § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách
v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky, ďalej v intenciách ustanovení § 17 ods. 1 a § 2 písm.
d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.

4. Na základe vykonaného dokazovania, ako aj právneho posúdenia sporu dospel okresný súd k záveru,
že právnym predchodcom žalobcu koncipovaná výzva vzhľadom na jej obsahovú náplň nespĺňa
zákonné požiadavky tak, ako to má na mysli ust. § 53 ods. 9 OZ v spojení s ustanovením § 37 ods.
1 OZ. Výzva je neurčitá a nezrozumiteľná a preto je neplatná. Žalobca tak dostatočným spôsobom
nepreukázal využitie práva svojho právneho predchodcu na predčasné zosplatnenie úveru. Nemohlo tak
dôjsť k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti peňažného záväzku Výzvou na predčasné splatenie

zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 15.06.2021. S poukazom na uvedené obsahové nedostatky
výzvy označenej ako Tretia upomienka - pokus o zmier zo dňa 26.04.2021 v zmysle § 53 ods. 9
OZ resp. jej neurčitosť ako právneho úkonu, hoc zaslanej a doručenej do sféry dispozície dlžníka
- žalovanej, v dôsledku ktorých tento jednostranný právny úkon právneho predchodcu žalobcu ako
veriteľa je neplatný, nemožno následné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru Výzvou na predčasné

splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 15.06.2021, hoc tiež zaslanou a prijatou do sféry
dispozície žalovanej, považovať za platné a účinné. Čo následne spôsobilo, že žalobca nepreukázal,
že je nositeľom žalobou uplatneného nároku a prislúcha mu aktívna vecná legitimácia. Z vykonaného
dokazovania nevyplýva splnenie podmienok vyžadovaných zákonom č. 129/2010 Z. z. (postúpenie
výhradnesplatnejpohľadávky)azákonomč.483/2001Z.z.obankáchpreplatnépostúpeniepohľadávky

z banky E., a,.s. na žalobcu. Riadnym nenaplnením postupu podľa § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Obč.
zák. nemohlo dôjsť k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, čo v zmysle § 17 ods. 1 zák. č.
129/2010 Z. z., § 92 ods. 8 zák. č. 438/2001 Z. z. v spojení s § 39, § 525 ods. 2 OZ zakladá neplatnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky, a teda nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcu. Vzhľadom k
uvedenému súd prvej inštancie žalobu zamietol v celom rozsahu.

5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Nestotožnil sa s právnym záverom súdu, v zmysle
ktorého je vo výzve podľa § 565 OZ potrebné špecifikovať, s ktorou splátkou je žalovaný v omeškaní.
Ďalej poukázal, že platobný rozkaz bol zrušený len kvôli jeho nedoručeniu žalovanému, a teda Okresný
súd Banská Bystrica podanej žalobe vyhovel v celom rozsahu. Ak preto okresný súd považoval

preukázanie splnenia podmienok pre platné zosplatnenie za nepreukázané, resp. sporné, mal žalobcu
vyzvať na doplnenie dôkazov, prípadne dopytovať žalobcu za účelom vyjadrenia v konaní. Súd však
v prejedávanom prípade žalobcu na doplnenie dôkazov, resp. vyjadrenie sa k skutočnostiam, ktoré
považoval za sporné, nevyzval, v dôsledku čoho mu odňal možnosť konať pred súdom, nakoľko mu
neumožnil vyjadriť sa k skutočnostiam, ktoré napriek nespornosti medzi stranami sporu sám považoval

za sporné. K otázke výkladu, či skutkové vymedzenie splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k uplatneniu
práva podľa § 565 OZ v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ je náležitosťou takéhoto právneho úkonu, ktorej
prípadné neuvedenie by spôsobovalo neplatnosť tohto právneho úkonu, zaujal stanovisko dovolací
súd (s iným právnym názorom ako v rozhodnutí Krajského súdu Žilina sp. zn. 8CoCsp/61/2022 zo
dňa 31.05.2023, na kt. súd prvej inštancie poukázal), a to v uznesení Najvyššieho súdu SR, sp. zn.

1Cdo/123/2022 z 30.01.2024, v zmysle záverov ktorého sa dovolací súd nestotožňuje s názorom, že
špecifikácia splátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu by mala byť podmienkou platnosti predčasného
zosplatenia dlhu. Ďalej sa žalobca odvolával na viaceré rozhodnutia krajských súdov, Najvyššieho súdu
SR, Ústavného súdu SR a na judikatúru Súdneho dvora EÚ.

6. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu
danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a

contrario) rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

8. Po oboznámení sa s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutiu
predchádzajúceho konania, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovaniev dostatočnom rozsahu potrebnom na vydanie rozhodnutia, na základe vykonaných dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia konajúceho súdu

prvej inštancie, a preto naň v podrobnostiach poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

9. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že ak okresný súd považoval preukázanie splnenia podmienok pre
platné zosplatnenie za nepreukázané, resp. sporné mal žalobcu vyzvať na doplnenie dôkazov, avšak ho
nevyzval,vdôsledkučohomuodňalmožnosťkonaťpredsúdom,odvolacísúdkonštatuje,ževsporovom

konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia a jednak dôkaznú
povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá
strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy
na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže
splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná
zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu

muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť
súdu rozhodnúť o veci samej aj v tých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti, významné
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil
povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení alebo preto, že táto skutočnosť nemohla byť
preukázaná vôbec). Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia

dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotno-právnej normy, ktorá upravuje sporný
právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah bremena tvrdenia ako aj
rozsah dôkazného bremena (t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť nielen tvrdené, ale následne aj
preukázané) a v konečnom dôsledku aj nositeľa dôkazného bremena a bremena tvrdenia. Žalobca
zastáva názor, že súd mal žalobcu vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení, teda de facto skutkových

tvrdení, ktoré sú predpokladom unesenia bremena tvrdenia a za predpokladu ich nerozporovania
žalovaným (resp. preukázania v prípade ich rozporovania) dôvodom pre priznanie uplatneného nároku.
Ak však skutkové tvrdenia žalobcu relevantné z hľadiska aplikovanej hmotno-právnej normy nie sú
dostatočné substancované, je uvedená okolnosť dôvodom pre zamietnutie žaloby pre neunesenie
samotného bremena tvrdenia. Žalobca je pánom sporu, nie je povinnosťou súdu namiesto strany

sporu a v jej záujme vyhľadávať substancované skutkové tvrdenia z pripojených dôkazov, nakoľko by
takýto postup bol v príkrom rozpore s ústavnou zásadou rovnosti účastníkov konania. Osobitne vo
vzťahu k prejednávanej veci, ktorou je spotrebiteľský spor, považuje odvolací súd za potrebné na záver
zdôrazniť, že ak je žalovaným spotrebiteľ, podľa § 294 CSP v spojení s § 140 CSP sa v spotrebiteľských
sporoch nepripúšťa podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich (substancovaných) skutočností

tvrdených v žalobe.

10. Vo vzťahu k nestotožneniu sa žalobcu s právnym záverom súdu, v zmysle ktorého je vo výzve podľa
§ 565 OZ potrebné špecifikovať, s ktorou splátkou je žalovaný v omeškaní, odvolací súd zdôrazňuje,
že ak má byť naplnený účel ustanovenia § 53 ods. 9 OZ, ktorého podstatou je vytvorenie možnosti

pre spotrebiteľa predísť eventualite predčasného zosplatnia jeho dlhu (a tým vyvolanej strate výhody
splátok),atotak,žezaplatíkonkrétnusplátku,sktoroujevomeškaníviacako3mesiace,jezuvedeného
možno vyvodiť jediný akceptovateľný záver, a to nevyhnutnosť presnej, nezameniteľnej identifikácie
(vo výzve) splátky, na ktorú sa viažu tak zásadné právne účinky, akými sú nástup mimoriadneho
zosplatnenia a začiatok plynutia premlčacej doby. Určenie konkrétnej splátky je o to viac nevyhnutné,

že predčasné zosplatnenie je právom veriteľa, nie jeho povinnosťou, a je na jeho uvážení, či a pre ktorú
omeškanú splátku (za súčasného naplnenia zákonných podmienok v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9
OZ) sa rozhodne toto svoje právo využiť. Na záver k uvedenej námietke odvolací súd konštatuje, že
nakoľko právo na zosplatnenie môže veriteľ využiť najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky, tvrdenie
žalobcu,žeoznačeniekonkrétnejsplátky,kuktorejsaviažeuplatnenietohtopráva,jenadbytočné,stráca

akýkoľvek logický základ. Spornosť, resp. nejasnosť v týchto otázkach (určenia rozhodného momentu)
je totiž v zjavnom rozpore s princípom právnej istoty na strane spotrebiteľa.

11. Nemôže preto obstáť odvolateľovo bagatelizovanie vymedzenia konkrétnej splátky, pre ktorú má
dôjsť k zosplatneniu. Takýto výklad by totiž skutočne oslaboval možnosť dlžníka odvrátiť zosplatnenie

a následné postúpenie pohľadávky. Nadväzne je zodpovedajúce účelu zákona od veriteľa požadovať,
aby dotknutá výzva obsahovala presné uvedenie splátky, od ktorej sa mimoriadne zosplatnenie odvíja.
Inak výzva na zaplatenie nie je dostatočne kvalifikovaná, na základe čoho jej nie je možné priznať
relevanciu vo vzťahu k splneniu podmienok podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z.12. Okrem toho, že je súd povinný vychádzať z doslovného znenia právneho predpisu, je tiež
povinný v zmysle Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 171/05 z 27.2.2008 prihliadať aj na

účel zákona. Odvolací súd zdôrazňuje, že § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ je prejavom právnej
ochrany dlžníka ako slabšej strany v spotrebiteľských sporoch. Samotným cieľom zákonodarcu bolo
zamedziť zneužívaniu predčasnej splatnosti pohľadávky v režime § 565 OZ, ktorý bol sám osebe
ustanovený pomerne prísne, zákonodarca v čl. I novelizačnom bode 5 zákona č. 379/2008 Z.z.,
ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, zaviedol predmetné ustanovenie, ktorého osobitnú úpravu

a nevyhnutnosť jej prijatia z vecného hľadiska odôvodnil nasledovne: „Úprava straty výhody splátok
v spotrebiteľských veciach podľa § 565 Občianskeho zákonníka vytvára v praxi neprimerané situácie“.

13. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodnutie okresného súdu je v súlade s účelom právnej ochrany
spotrebiteľa ako slabšej strany v spore, prejavujúcej sa ako vo vyššie uvedených zákonných
ustanoveniach, tak aj v rozhodovacej činnosti NS SR, ktorý opakovane vo svojich rozhodnutiach

potvrdil záver, že následkom postupu pohľadávky, ohľadom ktorej nie je cesia podľa § 525 OZ alebo
podľa osobitných predpisov dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so
zákonom (§ 39 OZ), pričom na absolútnu neplatnosť postúpenia musí prihliadnuť súd aj bez námietky
(z úradnej povinnosti). Ak teda dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom ktorej to zákon vylučuje, ide o
cesiu neplatnú ex tunc a jej neplatnosť nie je možné zhojiť (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, 1Cdo/147/2017). Zvlášť upozorňuje NS SR napr. v rozhodnutí sp. zn. 7Cdo/86/2021 na
nevyhnutnosť posudzovať inštitút dojednania i samotných právnych vzťahov oveľa prísnejšie a v záujme
ochrany slabšej strany (spotrebiteľa).

14. V tomto prípade pri ochrane dlžníka stanovenej zákonom ide práve o to, aby dlžník mal možnosť

odvrátiť zosplatnenie celého úveru uhradením konkrétnej splátky. Preto je aj odvolací súd toho názoru,
že je potrebné špecifikovať konkrétnu splátku, pre ktorú sa má úver zosplatniť, aby mohol spotrebiteľ
tento účinok uhradením takto určenej splátky odvrátiť.

15. Na konštatovanom závere nič nemení odvolateľom označené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 1Cdo/123/2022. Odhliadnuc od ojedinelosti tam prezentovaného záveru, označené rozhodnutie
neponúka žiadne vysvetlenie (okrem konštatovania, že explicitne táto povinnosť zo zákona veriteľovi
nevyplýva), prečo konkretizácia určujúcej splátky postráda právnu relevanciu (ktorá vyplýva z vyššie
rozoberaných hľadísk), resp. neobsahuje úvahu spôsobilú vyvrátiť doterajšiu aplikačnú prax súdov, ktorá
pre účely ustálenia rozhodného momentu (pre beh premlčacej doby, resp. pre zosplatenie) vychádza

z konkrétnej splátky (napr. i rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/224/2021, ktoré cituje v žalobe samotný
žalobca). V závere odvolací súd konštatuje, že odvolateľom citované rozhodnutia iných krajských
súdov nie sú pre súdy konajúce v prejednávanom prípade záväzné (§ 193, eventuálne § 455 CSP).
Zároveň nepredstavujú ani ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v zmysle článku
2 ods. 2 základných princípov CSP. Napokon, vo vzťahu k odvolateľom uvádzaným uzneseniam

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sa zaoberajú problematikou začiatku plynutia premlčacej
dobyprispotrebiteľskýchzmluvách,odvolacísúdkonštatuje,žetietosanezaoberajúnáležitosťamivýzvy
v intenciách § 565 OZ.

16. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalobcom, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné

a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti
(§ 380 ods. 2 CSP), v meritórnej/preskúmavanej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

17. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, §
262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, a preto by jej patrila náhrada trov konania,

nakoľko jej však v konaní žiadne trovy nevznikli, odvolací súd jej náhradu trov konania nepriznal.

18. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)