Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 27, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Cob/140/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121421809
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6121421809.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu

JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: Claims Collection,
s.r.o., so sídlom Národná 16A, Žilina, IČO: 51 875 101, zastúpený: 1/ Mgr. Michal Zeman, advokát, so
sídlom Medená 18, Bratislava, IČO: 42 137 730, 2/ Mgr. Tomáš Dentico, advokát, so sídlom Medená
18, Bratislava, IČO: 36 075 418, proti žalovanému: VERA GROUP, s.r.o., so sídlom Družstevná 164,
Gbely, IČO: 34 143 831, zastúpený: JUDr. Juraj Procházka, advokát, so sídlom Lakšárska Nová Ves
403, Lakšárska Nová Ves, IČO: 37 170 392, o zaplatenie 4.205,92 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 5Cb/14/2021-90 zo dňa 09.08.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. 5Cb/14/2021-90 zo dňa 09.08.2022
p o t v r d z u je.

II. Žalovanému súd voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny s
príslušenstvom titulom nezaplatenej ceny diela - opravy vysokozdvižného vozíka zo zmluvy o dielo.
Žalobca mal žalobu odôvodniť tým, že spoločnosť ALGATECH s.r.o., so sídlom Cintorínska 2702/13,
Piešťany, IČO: 52 242 269, ktorá zmluvu o dielo so žalovaným uzavrela, postúpila svoju pohľadávku na
žalobcu, pričom žalovaný dlžnú pohľadávku neuhradil ani po oznámení postúpenia pohľadávky listom
zo dňa 01.04.2021.

3. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že spoločnosť ALGATECH s.r.o.
ako predávajúci (ďalej len „predávajúci“ alebo „postupca“) a žalovaný ako kupujúci uzavreli kúpnu
zmluvu podľa § 588 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“) dňa 24.02.2020 (v kúpnej zmluve založenej v súdnom spise
na č. l. 58-60 je nesprávne uvedený rok 2010), ktorej predmetom bol vysokozdvižný vozík DESTA,
DVHM 3522 TXK, výrobné číslo 1-4222 (ďalej len „vysokozdvižný vozík“) s kúpnou cenou 7.833 eur.
Kúpna cena mala byť splácaná v zmysle čl. III kúpnej zmluvy v splátkach od 29.02.2020 v sume 1.400

eur a ďalej po 500 eur mesačne do 30.06.2021. Dňom odovzdania predmetu kúpy pri podpise zmluvy
v zmysle čl. IV. prešlo na žalovaného nebezpečenstvo škody na predanej veci. Vlastníkom predanej
veci sa mal žalovaný stať až dňom zaplatenia celej kúpnej ceny (čl. V. kúpnej zmluvy). Približne tri
mesiace po uzavretí kúpnej zmluvy malo dôjsť k vzniku poruchy na vysokozdvižnom vozíku, z dôvoduktorej mal žalovaný požadovať od predávajúceho opravu veci v rozsahu uvedenom v dodacom liste
č. 1/6/20, založenom v súdnom spise na č. l. 8, 31 (Desta - oprava motora - vyhadzuje olej, nový
štartér, nová vodná pumpa, s poznámkou, na dovezenej deste tečie olej alebo voda). Z vyúčtovania

zákazky predávajúceho č. 20200166 zo dňa 31.08.2020 (č. l. 9-10) súd zistil rozsah vykonaných prác
a zapožičanie náhradného vysokozdvižného vozíka počas opravy v sume celkom 4.205,92 eur. Za
vykonané práce dňa 31.08.2020 predávajúci žalovanému vystavil faktúru č. 200279 (č. l. 7) na sumu
4.205,92 eur s DPH. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že dňa 01.04.2021 predávajúci oznámil žalovanému
postúpenie žalovanej pohľadávky na žalobcu z faktúry č. 200279 splatnej dňa 14.09.2020 (č. l. 11-12).

Z odovzdávacieho protokolu zo dňa 01.06.2020 k zákazke ZAK2020/0144 (č. l. 77) súd prvej inštancie
vykonaným dokazovaním taktiež zistil, že dňa 01.06.2020 postupca odovzdal zákazníkovi označenému
ako REMI - sped. spol. s r.o., so sídlom Potočná 60/50, Gbely, vysokozdvižný vozík DESTA, DVHM
3522 TXK.
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 133 ods. 1, § 16, § 266 ods. 1, § 536 ods. 1 a 2, 537
ods. 1 až 3, § 546 ods. 1, § 560 ods. 1 až 4, § 561, § 562 ods. 1 až 3, § 564, § 565, § 436 ods. 1 až 4,

§ 437 ods. 1 až 5, § 441 ods. 1 až 4, § 272 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení
neskorších predpisov (ďalej len „OBZ“, alebo „Obchodný zákonník“), § 601 OZ, § 445 OBZ a § 150 ods.
1 a 2, § 151 ods. 1 a 2, § 255 ods. 1 a 2, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
5. Súd prvej inštancie ustálil, že predmetom konania je nárok žalobcu z titulu postúpenej pohľadávky,

pričom žalobca súdu preukázal, že postúpenie pohľadávky postupca žalovanému písomne oznámil.
Žalovaný nespochybnil postúpenie pohľadávky, a tým nespochybnil ani aktívnu legitimáciu žalobcu.
Žalobca sa v konaní domáhal nároku na zaplatenie sumy 4.205,92 eur s príslušenstvom z
dôvodu nezaplatenia prác vykonaných postupcom, ktoré pozostávali prevažne z generálnej opravy
motora vysokozdvižného vozíka, dohodnutých v zmluve o dielo, a ceny za prenájom náhradného

vysokozdvižného vozíka.
6. K otázke vlastníctva vysokozdvižného vozíka uviedol, že v čase jeho opravy kúpna cena nebola celá
uhradená, čo strany sporu nenamietali, a preto by vlastníkom vysokozdvižného vozíka podľa kúpnej
zmluvy mal byť postupca. Z vykonaných dôkazov však vyplynulo, že predávajúci a kupujúci (žalovaný)
sa v čase poruchy vysokozdvižného vozíka a jeho opravy (t. j. 01.06.2020) správali tak, že vlastníkom

vysokozdvižného vozíka je žalovaný, čím fakticky konkludentne zmenili ustanovenie čl. V. kúpnej zmluvy
a za vlastníka vysokozdvižného vozíka bol už vtedy považovaný žalovaný. Tieto právne skutočnosti
majú vyplývať z vyjadrenia žalovaného uvedeného v odpore proti platobnému rozkazu, kde uviedol,
že pri prevzatí vysokozdvižného vozíka do opravy, bolo so zodpovedným zástupcom predávajúceho
dohodnuté, že rozsah a cenu opravy navzájom odsúhlasia po rozobratí motora pred vykonaním opravy

(č. l. 28) - s veľkou pravdepodobnosťou kvôli cene opravy. V tejto súvislosti súd prvej inštancie
poznamenal, že ak by žalovaný považoval za vlastníka vysokozdvižného vozíka predávajúceho, bol
by mu len oznámil, že vysokozdvižný vozík vo vlastníctve predávajúceho je pokazený s tým, aby
predávajúci zabezpečil jeho opravu na vlastné náklady, nakoľko z ich komunikácie nevyplýva, že by
poruchu čo i len z nedbanlivosti spôsobil žalovaný. Žalovaný by sa taktiež nesnažil s predávajúcim

dohodnúť na rozsahu a cene opravy a opravu by ani neobjednával (č. l. 8). Na druhej strane by
predávajúci vysokozdvižný vozík neopravoval pre žalovaného na základe jeho objednávky (č. l. 8), ale
by na vlastné náklady opravoval svoj vlastný vysokozdvižný vozík tak, aby bol po oprave používania
schopný zo strany žalovaného.
7. Na základe uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že vysokozdvižný vozík bol v čase opravy dňa

01.06.2020 vo vlastníctve žalovaného, ktorý u predávajúceho objednal jeho opravu. Táto skutočnosť
vyplýva aj z toho, že pokiaľ zmluvné strany uzatvorili kúpnu zmluvu podľa Občianskeho zákonníka (čo
je v kúpnej zmluve uvedené), potom ustanovenie § 601 Občianskeho zákonníka nemožno použiť na
obchodnú kúpnu zmluvu, nakoľko Obchodný zákonník má samostatnú úpravu výhrady vlastníctva v §
445 Obchodného zákonníka. Predávajúci a žalovaný sú podnikateľské subjekty, a preto mohli uzatvoriť

v kúpnej zmluve dohodu o neskoršom nadobudnutí vlastníctva len v zmysle Obchodného zákonníka, a
to § 445 OBZ. Preto podľa názoru súdu pokiaľ strany danej kúpnej zmluvy neuzatvorili písomnú kúpnu
zmluvu v zmysle Obchodného zákonníka, čl. V. kúpnej zmluvy o prechode vlastníctva dňom zaplatenia
celej kúpnej ceny (podľa § 601 OZ) je neplatný v zmysle § 39 OZ (odporuje zákonu) a žalovaný sa stal
vlastníkom vysokozdvižného vozíka uzatvorením kúpnej zmluvy.

8. Pokiaľ ide o opravu vysokozdvižného vozíka - t. j. samotnej zmluvy o dielo, žalobca tvrdil, že žalovaný
si u predávajúceho objednal generálnu opravu motora, skutočnosť, ktorú uvádzal aj svedok - pracovník
postupcu D. L., ktorý uviedol, že generálnu opravu ústne u neho objednal pán U. (ďalej aj „zamestnanec
žalovaného“), a tiež mu dal objednávku na práce, ktoré sa majú robiť. Vysokozdvižný vozík na opravuboli zobrať z Gbelov z areálu píly alebo družstva, vozidlo bral vodič Q. Č.. Vodič mu objednávku na
opravu vysokozdvižného vozíka doviezol vtedy, keď bol zobrať uvedený vysokozdvižný vozík (č. l. 72).
Svedok neozrejmil, prečo opravu nevykonali podľa uvedenej písomnej objednávky, ale urobili generálnu

opravu motora.
9. Žalovaný túto skutočnosť popiera, čo preukazoval výpoveďou svedka U., ktorý vo svojej výpovedi
poprel,žebyupostupcuobjednávalgenerálnuopravumotoravysokozdvižnéhovozíka.Zároveňuviedol,
že vypísal pre postupcu písomnosť - dodací list (č. l. 8), kde uviedol rozsah opravy - oprava motora -
vyhadzuje olej.

10. Vtedajší zamestnanec žalovaného, pritom podľa úvahy súdu mohol uzatvoriť zmluvu o dielo na
generálnu opravu vysokozdvižného vozíka, nakoľko v tom čase vykonával fakticky funkciu vedúceho
prevádzky - píla, kde bol aj vysokozdvižný vozík používaný a v zmysle § 16 Obchodného zákonníka,
podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že
konajúca osoba na to nie je oprávnená.
11. Z písomného dôkazu - dodacieho listu č. 1/6/20 s pečiatkou žalovaného (č. l. 8, 31) vyplýva, že dňa

01.06.2020 žalovaný na tejto listine uviedol rozsah požadovanej opravy vysokozdvižného vozíka Desta
- oprava motora - vyhadzuje olej ( nový štartér, nová vodná pumpa ). Poznámka - Na dovezenej deste
tečie olej alebo voda. Z tohto dôkazu podľa názoru súdu prvej inštancie nevyplýva, že by žalovaný u
postupcu objednával generálnu opravu motora vysokozdvižného vozíka. Svedok Š. U. - vtedajší vedúci
prevádzky píly u žalovaného vo svojej výpovedi uviedol, že oznamoval len závadu vysokozdvižného

vozíka a túto aj uviedol v písomnej objednávke. Vo svojej výpovedi však nespomenul, že žalovaný žiadal
generálnu opravu motora (č. l. 84).
12. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno ohľadne tvrdenia, že žalovaný objednal u postupcu generálnu opravu vysokozdvižného
vozíka, teda že žalovaný zmenil rozsah požadovanej opravy (oprava motora - vyhadzuje olej) na

rozsah - generálnu opravu motora, preto žalobca nepreukázal rozsah zmluvy o dielo, na ktorom sa
postupca dohodol so žalovaným. Tento záver je dôvodný aj na základe nelogickej skutočnosti, prečo
by žalovaný objednával generálnu opravu motora vysokozdvižného vozíka už po štyroch mesiacoch od
jeho zakúpenia.
13. V tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca žiadnym dôkazom v konaní nepreukázal

ani dohodu ohľadne ceny diela - opravy motora vysokozdvižného vozíka. Žalobca tvrdil, že cenu dohodol
ústne zamestnanec postupcu - D. L.D. s pánom U., o čom vypovedal svedok L. (ústne dohodol cenu
opravy - č. l. 73). Tento svedok si však vo výpovedi odporuje, keď uviedol, že cenu opravy dohodol
ústne s pánom U. (č. l. 73), keď mu pán U. povedal, že vozík potrebujú opraviť a nežiadal ani cenovú
ponuku. ... Zrejme potom ako vozík prišiel k nim na opravu, asi už s nikým nekomunikoval, už si

to nepamätá. Žalovaný poprel dohodu s postupcom ohľadne ceny opravy, čo vyplýva z výpovede
štatutárneho zástupcu žalovaného U., ktorý uviedol že ho vedúci prevádzky neinformoval ohľadne
cenovej ponuky za opravu vysokozdvižného vozíka a z ich strany nedošlo k žiadnemu odsúhlaseniu a
ani k objednávke (č. l. 55 - 2. strana), čo taktiež vyplýva z výpovede svedka U. (vtedy vedúci prevádzky
žalovaného), ktorý uviedol, že postupcovi oznámil poruchu vysokozdvižného vozíka, o cene opravy sa

však vôbec nerozprávali (č. l. 84). Dohodnutie ceny opravy vysokozdvižného vozíka nevyplýva ani zo
žiadnej písomnej komunikácie medzi postupcom a žalovaným. Súd prvej inštancie mal za to, že pokiaľ
žalobca dôkazmi nepreukázal rozsah dohodnutej opravy vysokozdvižného vozíka (generálna oprava
motora, alebo oprava unikania oleja z jedného valca motora, dymenie), nemohol potom preukázať
ani dohodu ohľadne jej ceny. Na základe uvedeného súd prvej inštancie usúdil, že žalobca neuniesol

dôkazné bremeno ani ohľadne ceny opravy vysokozdvižného vozíka (ceny zmluvy o dielo).
14. Medzi stranami sporu nebola sporná skutočnosť, že postupca vykonal práce na odstránenie
vzniknutej poruchy na vysokozdvižnom vozíku a poruchu odstránil. Vo vzťahu k nároku žalobcu na
odmenu za vykonané práce súd prvej inštancie uviedol, že ak neexistuje dohoda o rozsahu a cene
týchto prác, v zmysle § 546 ods. 1 OBZ je žalovaný povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí

za porovnateľné dielo (dôvodne vykonané práce) na odstránenie poruchy vysokozdvižného vozíka v
čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. Dôkazné bremeno ohľadne preukázania
ceny diela na odstránenie poruchy vysokozdvižného vozíka v čase uzavretia zmluvy za obdobných
obchodných podmienok (v zmysle § 546 ods. 1 OBZ) nesie žalobca. V tejto súvislosti súd prvej inštancie
podotkol,ženedokážestanoviťresp.vypočítaťtakútocenudielaarozsahnevyhnutnýchprácpotrebných

na opravu vysokozdvižného vozíka vzhľadom k tomu, že na takéto stanovenie ceny diela sú potrebné
vysoko odborné technické znalosti v odbore strojárstva a mechaniky s prípadným zameraním na opravy
vysokozdvižných vozíkov a cenu náhradných dielov. Takéto vzdelanie a vedomosti môže mať napr.
znalec s vysokoškolským vzdelaním v odbore strojárstvo, nie však sudca s právnickým vzdelaním.15. Žalobca súdu nenavrhol vykonanie dôkazu znaleckým posudkom resp. odborným stanoviskom na
stanovenie ceny diela na odstránenie poruchy vysokozdvižného vozíka v čase uzavretia zmluvy za
obdobnýchobchodnýchpodmienokvzmysle§546ods.1OBZ.Súdprvejinštanciepretonemoholtakéto

znaleckédokazovanievykonať.Žalobcasúdunepredložilvtomtosmereanisúkromnýznaleckýposudok
resp. ani odborné stanovisko subjektu s potrebnými znalosťami. Žalobca preto dôkazom nepreukázal
ani cenu diela v zmysle § 546 ods. 1 OBZ a neuniesol dôkazné bremeno. Z uvedeného dôvodu súd v
tejto časti žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.
16. Na doplnenie súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ by bola správna úvaha, že v čase opravy

vysokozdvižného vozíka žalovaný nebol jeho vlastníkom (z dôvodu neuhradenia celej kúpnej ceny),
žalobca by mal nárok na náhradu škody, ktorá vznikla postupcovi tým, že musel opraviť poruchu na
vysokozdvižnom vozíku, ktorý užíval žalovaný, a ktorú hoci len z nedbanlivosti spôsobil žalovaný.
Dôkazné bremeno ohľadne preukázania ceny opravy vysokozdvižného vozíka však nesie žalobca, a ten
súdu dôkazom nepreukázal ani prípadnú výšku náhrady škody, a preto dôkazné bremeno neuniesol. Aj
z uvedeného dôvodu by súd v tejto časti žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.

17. Vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie ceny za poskytnutie náhradného vysokozdvižného vozíka
na užívanie počas opravy súd vyhodnotil, že užívanie tohto náhradného vysokozdvižného vozíka nebolo
stranami sporu spochybnené. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že náhradný vozík bol žalovanému
zapožičaný dňa 01.06.2020 celkom na obdobie 27 dní. Vo vyúčtovaní zákazky postupca uviedol dátum
dodania služby 31.08.2020, s čím sa žalovaný nestotožnil.

18. Žalobca podľa názoru súdu žiadnym dôkazom v konaní nepreukázal dohodu ohľadne zapožičania
vysokozdvižného vozíka žalovanému. Bolo výlučne povinnosťou žalobcu preukázať, že postupca sa
so žalovaným dohodol na prenájme náhradného vysokozdvižného vozíka počas opravy pokazeného
vysokozdvižného vozíka a na cene za používanie tohto vysokozdvižného vozíka počas 27 dní. Dohoda
môže byť uzatvorená vtedy, ak žalovaný zapožičanie vysokozdvižného vozíka u postupcu objedná,

postupca mu oznámi cenu za zapožičanie a akceptuje objednávku zapožičania, a žalovaný akceptuje
cenu zapožičania. Pracovník postupcu D. L. uviedol, že sa ústne dohodol s pracovníkom žalovaného
U., kedy im privezú vysokozdvižný vozík na požičanie a kedy zároveň zoberú pokazený vysokozdvižný
vozík do opravy. Cenu za prenájom vysokozdvižného vozíka taktiež dohodli, bližšie podrobnosti k tomu
nevedel uviesť. Konateľ žalovaného U. poprel skutočnosť, že sa jednalo o zapožičanie vysokozdvižného

vozíka, podľa neho to bolo na základe iniciatívy postupcu, keď si boli vedomí toho, že vysokozdvižný
vozík ktorý im predali, nebol v poriadku. Pracovník U. uviedol, že pán L. (zamestnanec postupcu)
mu niečo hovoril ohľadne ceny za prenájom náhradného vozíka, avšak on k tomu bližšie nič nevie,
nakoľko pánovi L. hovoril, že s ním nemôže sumu dohovárať, že toto musí dohodnúť s pánom U.. Týmto
poprel dohodu ohľadne ceny prenájmu, poprel že by cena bola odsúhlasená žalovaným. Dohodnutie

toho, že sa jedná o zapožičanie náhradného vysokozdvižného vozíka a ceny za zapožičanie - nájom,
nevyplýva ani zo žiadnej písomnej komunikácie medzi postupcom a žalovaným. Nevyplýva ani z
jediného písomného dôkazu - dodacieho listu č. 1/6/20 (č. l. 8), kde žalovaný neuvádza objednanie
náhradného vysokozdvižného vozíka a neodsúhlasuje ani cenu za zapožičanie. Na základe uvedeného
súd zastal názor, že žalobca neuniesol dôkazné ani ohľadne ceny zapožičania vysokozdvižného vozíka.

Žalobca nepredložil súdu ani cenovú ponuku za zapožičanie a ani cenník postupcu, v ktorom by bola
stanovená bežná cena takejto služby.
19. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd prvej inštancie dospel k záveru, že pokiaľ nebola preukázaná
dohoda ohľadne zapožičania - prenájmu vysokozdvižného vozíka, a žalovaný by bezplatne využíval
vysokozdvižný vozík bez toho, aby s tým postupca súhlasil, mohlo by sa v takom prípade jednať v

uvedenej časti žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného na základe získania
plnenia bez právneho dôvodu ( § 451 ods. 2 OZ). Žalobca by ale musel preukázať, v akej výške
- sume získal žalovaný bezdôvodné obohatenie. Výška tohto bezdôvodného obohatenia by mohla
vyplývať z cenníka postupcu za prenájmom vysokozdvižného vozíka, alebo z obvyklej ceny za prenájom
vysokozdvižného vozíka v čase využívania vysokozdvižného vozíka. Žalobca však súdu nepreukázal

ani cenu prípadného bezdôvodného obohatenia, a preto neuniesol dôkazné bremeno. Z uvedených
dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol.
20. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP a
žalovanému, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
21. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas v celom rozsahu odvolanie a žiadal, aby odvolací

súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalovaného zaviazal na zaplatenie žalovanej pohľadávky
v zmysle žalobného petitu. Žalobca si zároveň uplatnil náhradu trov prvostupňového a odvolacieho
konania v plnom rozsahu.22. Žalobca nesúhlasil so záverom súdu, že v konaní nebolo preukázané uzavretie dohody o cene
za vykonanie opravy a dohody o nájme náhradného vysokozdvižného vozíka. Mal za to, že postupca
a žalovaný platne uzavreli ústnu zmluvu o dielo, na základe ktorej postupca vykonal pre žalovaného

odplatnú opravu vysokozdvižného vozíka. Rovnako malo dôjsť k uzavretiu nájomnej zmluvy medzi
postupcom a žalovaným, na základe ktorej postupca prenajal a žalovanému odovzdal náhradný
vysokozdvižný vozík do dočasného užívania.
23. Žalobca zotrval na tvrdení, že pri uzatváraní ústnej zmluvy o dielo za žalovaného konal Š. U.
ako vedúci zamestnanec prevádzky žalovaného v Gbeloch. Táto skutočnosť má vyplývať z vyjadrenia

konateľa žalovaného na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 15.02.2022, ako aj z vyjadrenia zamestnanca
žalovaného Š. U.. Žalovaný mal vozík využívať priamo na predmetnej prevádzke, z ktorej bola
uskutočnená objednávka jeho opravy a nájmu náhradného vozíka.
24. V tejto súvislosti žalobca poznamenal, že oprávnenie tohto zamestnanca konať za žalovaného
v zmluvných vzťahoch vyplýva priamo z § 15 OBZ. Nakoľko vozík bol používaný pri prevádzke píly,
zamestnanec žalovaného, ako osoba poverená riadením píly s postavením vedúceho prevádzky, mal

oprávnenie uskutočniť úkony smerujúce k zabezpečeniu opravy vozíka a dojednaniu dočasnej náhrady.
Žalobca sa nestotožnil s aplikáciou § 16 OBZ, ktorá by podľa neho bola namieste len ak by neexistovalo
oprávnenie podľa § 15 OBZ.
25. Otázku vlastníctva dotknutého vozíka žalobca nepovažuje za právne významnú s poukazom na §
455 OBZ o prechode nebezpečenstva škody na tovare na kupujúceho za podmienok tam uvedených. Vo

vzťahu k tomuto ustanoveniu žalobca uviedol, že nebezpečenstvo škody na tovare prešlo na kupujúceho
dňom prevzatia veci (t. j. dňa 24.02.2020). Medzi postupcom a žalovaným navyše nebola dohodnutá
žiadna záruka za akosť, a preto postupca nezodpovedal za vady predmetu kúpy, ktoré predmet kúpy
nemal v čase jeho odovzdania. Ak by teda žalovaný aj nebol vlastníkom predmetu kúpy, zodpovedal by
za poškodenie predmetu kúpy a musel by zabezpečiť jeho opravu.

26. Žalobca nepovažuje za správne ani závery súdu o absencii dohody o cene za vykonanie
opravy vysokozdvižného vozíka. Žalobca v odvolaní spochybnil dôveryhodnosť výpovede zamestnanca
žalovaného, ktorého pôvodne ako svedka navrhol vypočuť žalobca, no žalovaný žalobcovi odmietol
poskytnúť bližšie údaje o zamestnancovi potrebné na to, aby súd mohol svedka na pojednávanie
predvolať. Následne mal žalovaný navrhnúť výsluch svedka sám, čo naznačuje, že medzi žalovaným

a jeho zamestnancom došlo k dohode o tom, ako bude v konaní vypovedať. Nedôveryhodnosť svedka
má preukazovať aj spôsob jeho výpovede (napr. o dohodnutí ceny nájmu za náhradný vozík). Konateľ
žalovaného mal na pojednávaní uviesť, že s konateľom postupcu prvýkrát komunikoval dňa 03.09.2020,
kedy mu žalovaný povedal, že nevie za čo mu postupca posiela faktúru. Na pravde sa nezakladá
ani tvrdenie svedka (zamestnanca žalovaného), že s postupcom sa nerozprával o cene opravy. Podľa

názoru žalovaného z výpovede svedka jednoznačne vyplýva, že žalovaný (vrátane jeho zamestnanca)
očakával od postupcu zaslanie faktúry po vykonaní opravy. Uvedené má vyvrátiť predchádzajúce
tvrdenia žalovaného o tom, že oprava bola vykonaná bezodplatne v rámci záruky (pričom žiadna záruka
ani neexistovala). Je teda zrejmé, že konateľ žalovaného očakával faktúru za opravu, avšak po jej
doručení sa mal tváriť, že nevie, o čo má ísť. Navyše, žalovaný túto faktúru vrátil až koncom decembra,

t. j. po niekoľkých mesiacoch. Je zjavné, že išlo o účelovú obranu žalovaného, aby nemusel platiť za
vykonanú opravu.
27. Rovnako žalobca považuje za nedôveryhodné vyjadrenie svedka, ktorý mal svojej výpovedi uviesť,
že sa domnieval, že ide o záručnú opravu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že z objednávky
žalovaného uskutočnenej jeho zamestnancom nijako nevyplýva, že ide o uplatnenie zodpovednosti za

vady a poznamenal, že na vozík sa záruka za akosť ani nevzťahovala, keďže išlo o obchodno-záväzkový
vzťah, pri ktorom je nevyhnutné osobitne dohodnúť záruku za akosť, ak sa má aplikovať. Pokiaľ by išlo o
reklamáciu, uvedená žiadosť žalovaného by určite obsahovala pojem „reklamácia“, „reklamovať“, resp.
obdobné slovné spojenie. Zo samotného odporu žalovaného jednoznačne vyplýva, že žalovaný si bol
vedomý, že išlo o odplatnú opravu. Tým, že opravu za žalovaného dojednával len jeho zamestnanec,

tieto informácie musel mať konateľ žalovaného priamo od svojho zamestnanca.
28. Navyše, ak žalovaný, ktorý rozporuje cenu o oprave, v odpore uvádzal, že cena opravy má byť ešte
len vzájomne odsúhlasená (po rozobratí motora), javí sa nanajvýš zvláštne, že žalovaný opravený vozík
prezval a vykonanie opravy bez údajnej ceny o oprave vôbec nespochybňoval až do momentu vrátenia
faktúry dňa 30.12.2020.

29. Z uvedených dôvodov žalobca zastal názor, že súd nesprávne vyhodnotil svedeckú výpoveď
konateľapostupcuakoodporujúcusi,keďuviedol,žesozamestnancomžalovanéhosaústnedohodolna
cene opravy a následne nežiadal ani cenovú ponuku. Žalobca tu považuje za potrebné uviesť, že konateľ
postupcu uvedené skutočnosti v podstate uviedol v rámci jednej vety a dané vyjadrenie je potrebnévykladať v celkovom kontexte. Bežne, keď niekto uvedie, že nežiada písomnú ponuku, znamená to, že
nežiada písomnú cenovú ponuku. Je teda zrejmé, že keď si niekto od prevádzky opravovne (postupcu)
objednáva opravu, akceptuje tým cenník tejto opravovne. Keď teda konateľ postupcu uviedol, že sa

ústne dohodli ohľadne ceny opravy, je zrejmé, že mal na mysli dohodu o tom, že sa oprava uskutoční
podľa cenníka postupcu. Z výpovede konateľa postupcu vyplýva, že vyúčtovanie, na podklade ktorého
bola vypracovaná faktúra, predmetom ktorej sú žalované pohľadávky, zodpovedá rozsahu vykonanej
opravy aj cenovej dohode. Z výpovede konateľa postupcu je tiež zrejmé, že žalovaný si objednal práce
v rozsahu, v akom to bolo uvedené vo vyúčtovaní.

30. Žalobca nesúhlasil ani s úvahami súdu o tom, že žalovaný pravdepodobne nemal žiadny dôvod
na objednanie generálnej opravy motora po štyroch mesiacoch od zakúpenia vozíka. Zo svedeckej
výpovede konateľa postupcu je zrejmé, že vozík bol v čase uzavretia kúpnej zmluvy už používaný.
Konateľ postupcu vo svojej výpovedi uviedol, že sa síce jednalo o starší vozík, ale plne použiteľný.
Vzhľadom k tomu, že vozík bol používaný v prevádzke píly, ktorá sa vo všeobecnosti vyznačuje značnou
prašnosťou, nie je vylúčené, aby žalovaný požadoval generálnu opravu vozíka, ktorý bol už starší a

zároveň používaný v prašnom prostredí.
31. K úvahe súdu o práve žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. škody, ktorého výška
však nebola preukázaná, žalobca uviedol, že faktúra postupcu bola bežná cenníková cena, t. j. tieto
ceny preukazujú výšku bezdôvodného obohatenia. Uvedené rovnako platí aj vo vzťahu k cene užívania
náhradného vozíka, avšak s tým, že v skutočnosti bola uplatnená cena postupcu nižšia ako bežná cena,

nakoľko v prípade nájmu náhradného vozíka, postupca poskytol žalovanému 50% zľavu.
32. Žalobca sa nestotožnil s právnym posúdením súdu, že v konaní nebolo preukázané uzavretie
dohody o výške nájomného za poskytnutie náhradného vozíka. Z výsluchu konateľa postupcu vyplýva,
že postupca prenajal náhradný vozík žalovanému za odplatu. Sám zamestnanec žalovaného vo svojej
výpovedi uviedol, že s konateľom postupcu komunikoval ohľadne ceny za prenájom náhradného

vozíka. Je nepochybné, že zamestnanec žalovaného po oznámení tejto ceny daný náhradný vozík
prevzal, čo aj potvrdil. Záverom žalobca poukázal na to, že v súdnom spise na č. l. 77 je založený
odovzdávajúci protokol zo dňa 01.06.2020, ktorým postupca odovzdal náhradný vozík žalovanému. Na
odovzdávajúcom protokole je omylom uvedený nesprávny subjekt ako odberateľ (správne malo ísť o
žalovaného, nie Remi Sped, s.r.o.). Zamestnanec žalovaného však uviedol, že išlo o doklad, ktorým

sa žalovanému odovzdával vozík (len s chybou v odberateľovi), pričom pre túto chybu najskôr za
žalovanéhoodmietoldanýprotokolprevziať,nopoopravehopodpísal.Uvedenýdokladmápreukazovať
skutočnosť, že postupca dával náhradný vozík žalovanému do dočasného užívania za odplatu, pričom
táto odplata je tam uvedená sumou 80,- Eur/deň, 40,- Eur/deň po dohodnutej zľave. Takýto nájom bol
žalovanému aj riadne vyfakturovaný. Vzhľadom na uvedené teda nemôžu byť žiadne pochybnosti, že

v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy na náhradný vozík, postupca oznámil cenu nájmu žalovanému a
žalovaný takýto náhradný vozík za oznámených podmienok akceptoval.
33. Žalovaný sa k riadne doručenému odvolaniu žalobcu nevyjadril.
34. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané
oprávnenou osobu v zákonnej lehote, prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP

a contrario) a po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a preskúmaní napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP) zistil, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
35. Odvolací súd po dôslednom preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania žalobcu a celého
spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne posúdil a na základe

vykonaných dôkazov vyvodil správne právne závery a svoje rozhodnutie aj dostatočne presvedčivo
odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, na ktorého
odôvodnenie ďalej v celom rozsahu odkazuje a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k
podstatným tvrdeniam žalobcu uvedeným v odvolaní uvádza nasledovné.
36. Úvodom odvolací súd považuje za nutné poznamenať, že žalobca v súlade s § 363 CSP v odvolaní

neuviedol z akých dôvodov považuje rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny. Po oboznámení
sa s jeho obsahom odvolací súd preto usúdil, že námietky žalobcu obsiahnuté v odvolaní je možné
subsumovať pod odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, a to síce, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

37. Podľa § 536 ods. 1 OBZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ
sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
38. Podľa § 536 ods. 2 OBZ, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu
zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebohmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava
alebo úprava stavby alebo jej časti.
39. Podľa § 546 ods. 1 OBZ, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve

alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva
je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za
porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
40. Podľa § 266 ods. 1 OBZ, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol
strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

41. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením súdu prvej inštancie, že vlastníkom veci bol v
čase opravy žalovaný, a že dojednanie výhrady nadobudnutia vlastníckeho práva podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka je absolútne neplatné, nakoľko zmluvné strany kúpnej zmluvy (postupca a
žalovaný), ktorej predmetom bol neskôr opravovaný vysokozdvižný vozík, sú podnikateľské subjekty, a
tie mohli dojednať výhradu o neskoršom nadobudnutí vlastníckeho práva v kúpnej zmluve len v zmysle
§ 445 OBZ.

42. Odvolací súd konštatuje, že pre platnosť zmluvy o dielo uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka
sa nevyžaduje písomná forma. Tento typ zmluvy môžu účastníci záväzkového vzťahu dojednať aj ústne,
súd ale pre rozhodnutie o nároku vyplývajúceho zo zmluvy musí mať náležite zistený obsah takejto
ústnej dohody a identifikované strany, ktoré ju uzatvorili.
43. K námietkam žalobcu o platnom uzavretí ústnej zmluvy o dielo odvolací súd v zhode so súdom

prvej inštancie uvádza, že žalobca v konaní nepreukázal konsenzus zmluvných strán na určení rozsahu
požadovanej opravy veci a ceny za jej vykonanie. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa
tvrdenia, že zo strany žalovaného došlo k zmene objednávky z pôvodne požadovanej opravy motora -
„vyhadzujeolej“nagenerálnuopravumotora,ktorúžalobcavykonal.Rovnakožalobcasúdunepreukázal
dohodu o cene za opravu vysokozdvižného vozíka. Z listiny na č. l. 8 a 31 vyplýva, že žalovaný v

dodacomlistežiadaloopravumotora,novéhoštartéraanovejvodnejpumpy.Žalovanývodporeuviedol,
že rozsah opravy a cena opravy mala byť s postupcom záväzne dojednaná až po rozobratí motora
pred vykonaním opravy. Postupca však žalovaného nekontaktoval a žiadnym spôsobom nešpecifikoval
potrebný rozsah opravy a jej predbežnú cenu. V podobnom duchu sa žalovaný vyjadril aj na pojednávaní
dňa 15.02.2022, keď vo svojej výpovedi okrem iného uviedol, že mu zo strany postupcu nebol oznámený

rozsah prác plánovanej opravy a ani predložená cenová ponuka. S ohľadom na ústnu formu zmluvy
sa žalobcovi tieto skutkové tvrdenia v rámci vykonaného dokazovania nepodarilo vyvrátiť. Žalobca už
vo vyjadrení k odporu tvrdil, že cena opravy a jej rozsah bola odsúhlasená žalovaným pri uzatváraní
zmluvy o dielo. Táto skutočnosť však z vykonaného dokazovania nevyplýva a žalobca ju relevantným
spôsobom nepreukázal.

44. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že podľa § 536 OBZ v spojení s § 263 ods. 2 OBZ
sa pre platné uzavretie zmluvy o dielo vyžaduje dohoda zmluvných strán o podstatných obsahových
náležitostiach tejto zmluvy, a to určení zmluvných strán, určení diela, t. j. vymedzení predmetu zmluvy
a určení ceny za zhotovenie diela alebo spôsobu jej určenia. Cena diela nemusí byť dojednaná len za
predpokladu, že zmluva preukázateľne obsahuje prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu uzatvoriť

zmluvu o dielo aj bez dohody o cene alebo jej spôsobe určenia. Základom určenia ceny v takomto
prípade je obvyklosť ceny za porovnateľné dielo za obdobných obchodných podmienok v čase uzavretia
zmluvy podľa § 546 ods. 1 OBZ. Vychádzajúc zo všeobecného ustanovenia § 35 ods. 1 OBZ, prejav
strán obchodnoprávnej zmluvy o dielo o tom, že chcú uzavrieť zmluvu aj bez určenia ceny diela, môže
byť výslovný alebo konkludentný. Podstatné však je, aby takýto prejav bol v zmluve obsiahnutý, len

v takom prípade sa na určenie ceny diela aplikuje § 546 ods. 1 OBZ, podľa ktorého má zhotoviteľ
nárok na cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných
obchodných podmienok. Zo skutkového stavu veci zisteného súdom prvej inštancie však nevyplýva
záver, že pri uzatváraní ústnej zmluvy o dielo zmluvné strany prejavili vôľu uzavrieť túto zmluvu aj bez
dojednania ceny. K uvedenému nemožno dospieť ani použitím výkladového pravidla podľa § 266 OBZ.

Žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie v rámci svojej procesnej obrany argumentoval
tým, že cena ako aj rozsah diela (opravy) mala byť záväzne dojednaná až po prvotnej „obhliadke“
vysokozdvižného vozíka ešte pred vykonaním opravy. Z vyjadrení žalovaného je zrejmé, že nebolo v
jeho záujme uzavrieť zmluvu bez dohody o cene za plánovanú opravu vozíka. Po zadaní objednávky a
odovzdaní vozíka do opravy postupca žalovaného už nekontaktoval a opravu nad rámec požiadaviek

žalovaného vykonal napriek tomu, že sa so žalovaným záväzne nedohodli na rozsahu opravy a cene
plnenia. Nemožno prisvedčiť žalobcovmu tvrdeniu, že medzi zmluvnými stranami došlo po vzájomnej
dohode k vymedzeniu predmetu plnenia a ceny plnenia, nakoľko z predložených dôkazov a vykonaného
dokazovania tento záver nie je možné vyvodiť. Odvolací súd na tomto mieste konštatuje, že pokiaľ sazmluvnéstranynedohodlinacenezavykonaniedielaapredmeteplneniaakopodstatnýchnáležitostiach
zmluvy o dielo žiadnym zo spôsobov uvedených v základnom ustanovení tejto zmluvy, zmluva nebola
platneuzatvorenáažalovanémuakostrane,ktorásiopravuvecipôvodneobjednala,nevznikápovinnosť

zaplatiť tzv. obvyklú cenu diela určenú podľa § 546 ods. 1 OBZ.
45. Žalobca v odvolaní argumentoval aj tým, že pri zadaní objednávky žalovaný uviedol, že nežiada
písomnúponuku,čoznamená,žežalovanýodpostupcunepožadovalpísomnúcenovúponukupostupcu
a súhlasil s vykonaním opravy podľa bežného cenníka. K uvedenému odvolací súd podotýka, že aj v
prípade, ak by v konaní žalobca preukázal dohodu zmluvných strán o cene diela podľa cenníka opráv

postupcu, žalobca by musel takýto cenník do konania doložiť. Súdu nie sú známe bežné ceny opráv
vysokozdvižných vozíkov, a rovnako súd nemôže ani stanoviť cenu za vykonané práce, ktorých rozsah
je navyše sporný, namiesto postupcu (zhotoviteľa diela). Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu
prvej inštancie, že stanovenie ceny diela (len za predpokladu, že zmluvné strany by preukázateľne
prejavili vôľu uzavrieť zmluvu aj bez dojednania ceny) podľa § 546 ods. 1 OBZ vyžaduje vykonanie
znaleckéhodokazovania.Žalobcazaúčelomvýpočtucenydielanenavrholvykonaniedôkazuznaleckým

posudkom a nepredložil ani súkromný znalecký posudok, resp. odborné stanovisko o cene diela.
Odvolací súd podotýka, že vyžiadanie odborného vyjadrenia od odborne spôsobilej osoby, ako aj
nariadenia znaleckého dokazovania a poverenie znalca je v zásade možné len na návrh strany sporu,
ktorému súd vyhovie, ak je v konaní potrebné posúdiť skutočnosti, na ktoré treba vedecké poznatky
alebo odborné znalosti.

46. Odvolací súd nevzhliadol ako pravdivé ani tvrdenie žalobcu ohľadne dohody zmluvných strán
o prenájme a cene nájmu za poskytnutie náhradného vozíka, ktorý mal žalovaný bezplatne užívať
počas opravy pokazeného vysokozdvižného vozíka. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že
postupca poskytol žalovanému náhradný vysokozdvižný vozík na užívanie počas opravy pôvodného
vysokozdvižného vozíka, ale skutočnosť, že k zapožičaniu vozíka malo dôjsť na základe dohody o

prenájme veci za odplatu. Uvedené nevyplýva z protichodných výpovedí svedkov a ani z jediného
listinného dôkazu - dodacieho listu žalovaného (č. l. 8), kde sa žalovaný žiadnym spôsobom nezmieňuje
o požiadavke dojednania náhrady na čas opravy.
47. Dôkazné bremeno pri preukázaní uzatvorenia predmetnej zmluvy o dielo medzi postupcom
a žalovaným nesie v danom prípade žalobca a je iba jeho povinnosťou preukázať rozhodujúce

skutočnosti súvisiace s uzatvorenou zmluvou. Žalobca bol preto v konaní povinný preukázať, na akej
oprave (predmete opravy) a na akej cene za opravu sa postupca so žalovaným dohodli. Žalovaný
nebol zaťažený bremenom tvrdenia a dôkazným bremenom o týchto skutočnostiach a nebolo ani
jeho povinnosťou preukazovať rozšírenie pôvodne požadovanej opravy o generálnu opravu motora
vysokozdvižného vozíka, ktorú v konečnom dôsledku postupca vykonal a vyúčtoval. Žalovaný v rámci

procesnej obrany a popretí skutkových tvrdení protistrany tvrdil a preukázal, že od postupcu požadoval
vykonanie opravy v rámci záručnej doby (podľa jeho posúdenia) iba v rozsahu uvedenom v dodacom
liste č. 1/6/20. Podstatným v predmetnom konaní však bolo, aby žalobca súdu preukázal, že sa zmluvné
strany dohodli na oprave vozíka v rozsahu uvedenom vo vyúčtovaní zákazky (č. l. 9-10) ešte pred
uzavretím tejto zmluvy a aj na tom, za koľko túto opravu postupca urobí, a že žalovaný súhlasí

s ním navrhnutou cenou opravy. Uvedené platí aj vo vzťahu k údajnému zapožičaniu náhradného
vysokozdvižného vozíka na základe predchádzajúcej odplatnej dohody o nájme. Súd prvej inštancie
preto na základe vykonaných dôkazov dospel k správnemu právnemu posúdeniu veci, a to síce, že
postupca a žalovaný sa nedohodli jasne a určito na rozsahu a cene opravy (neuzavreli platnú zmluvu o
dielo) a poskytnutí náhrady za odplatu, z čoho potom vyplýva, že žalobca v konaní neuniesol povinnosť

tvrdenia a nepreukázal skutočnosti podstatné pre vyslovenie záveru o dôvodnosti jeho žaloby.
48. Rovnako správny je podľa odvolacieho súdu aj záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobcom
uplatnenú pohľadávku by bolo možné posúdiť ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia len za
predpokladu, že by žalobca pred súdom relevantným spôsobom osvedčil jeho výšku. Podľa ustanovenia
§ 451 ods. 2 OZ, ktoré je použiteľné aj v obchodnoprávnych záväzkových vzťahoch s poukazom na

ustanovenie § 1 ods. 2 OBZ, sa bezdôvodným obohatením rozumie plnenie bez právneho dôvodu
alebo z neplatného právneho úkonu alebo z dôvodu, ktorý odpadol. Ten, kto sa na úkor iného obohatil
(neoprávnene získal majetkový prospech), musí vydať všetko, čo nadobudol bezdôvodným obohatením.
V prípade, že takáto reštitúcia nie je dobre možná, musí osoba, ktorá neoprávnený majetkový prospech
získala, poskytnúť peňažnú náhradu, ktorá predstavuje ekonomickú protihodnotu toho, čo nemožno

vrátiť in natura.
49. Žalobca v preskúmavanej veci podľa všetkého videl bezdôvodné obohatenie žalovaného v tom,
že získal hodnotu postupcom vykonaných opravných prác na pokazenom vozíku, ktorý bez opravy
nebol použitia schopný, ako aj v tom, že žalovaný využíval úžitkovú hodnotu zapožičaného náhradnéhovysokozdvižného vozíka v čase opravy. Žalobca v tejto časti odvolania argumentoval tým, že faktúra
postupcu je bežnou cenníkovou cenou a cena v nej uvedená preukazuje výšku bezdôvodného
obohatenia nielen vo vzťahu k cene opravy vysokozdvižného vozíka, ale aj k cene užívania náhradného

vysokozdvižného vozíka, ktorý mal postupca žalovanému zapožičať na čas opravy. Žalobca však v
priebehu prvostupňového a ani odvolacieho konania cenník postupcu nedoložil a nepreukázal tak ani
čiastočne splnenie podmienok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka. Odvolací súd zdôrazňuje, že sporové konanie sa spravuje princípom formálnej
pravdy, a nie je preto úlohou súdu vyhľadávať a vykonávať dôkazy namiesto a v prospech strany sporu.

To znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré navrhli sporové strany a podľa
toho, čo vyšlo v konaní najavo a nie je povinný zisťovať skutočný stav veci.
50. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že záväzkový právny vzťah z bezdôvodného
obohatenia vznikne len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými sú získanie
bezdôvodnéhoobohatenianastraneurčitejosoby(obohateného),protiprávnosťzískaniabezdôvodného
obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu postihnutého) a príčinná súvislosť medzi

protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby.
Napokon, že nejde o prípad, kedy Občiansky zákonník napriek majetkovému prospech bezdôvodné
obohatenie výslovne vylučuje. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho
úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané (uznesenie Najvyššieho súdu SR 2Cdo/92/2010 zo dňa
19.01.2012).

51. Žalobca v odvolaní vyslovil pochybnosti o dôveryhodnosti výpovede svedka, zamestnanca
žalovaného, Š. U.. Mal za to, že medzi konateľom žalovaného a jeho zamestnancom došlo k dohode o
tom, ako má zamestnanec v prospech žalovaného vypovedať. Odvolací súd sa ani s touto námietkou
žalobcu nestotožnil, nakoľko tento záver z vykonaného dokazovania bez ďalšieho nemožno vyvodiť.
52. S poukazom na § 191 ods. 1 CSP vo všeobecnosti platí, že dôkazy súd hodnotí podľa svojej

úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Zásada voľného hodnotenia dôkazov znamená,
že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na
poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického
myšlienkového postupu. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je úsudok sudcu o tom, ktoré z

rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, t. j. ktoré z nich bude považovať za preukázané
poznatkami získanými vykonaním jednotlivých dôkazov. Zákon nepredpisuje a ani dobre nemôže
predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať hodnotenie jednotlivých dôkazov, ako i hodnotenie
ich vzájomnej súvislosti, pretože hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou
sú jednak čiastkové, ako i komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním

dôkazov, a ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti účastníkmi tvrdené má
súd za preukázané, a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav. Základom hodnotiaceho postupu sudcu
by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná
logika formuluje do základných logických zásad. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním
konkrétneho dôkazu, a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových

tvrdení súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých
zostávajúcich dôkazov. V prvom prípade ide o posúdenie vierohodnosti poznatku z hľadiska druhu
dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona dôkaz vykonáva. Tak napr. pri svedeckej
výpovedi sudca hodnotí najprv všeobecne vierohodnosť výpovede s prihliadnutím na to, aký má svedok
vzťah k účastníkom a k prejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná úroveň, a ďalej vzhľadom

na okolnosti, ktoré sprevádzali jeho vnímanie určitých skutočností, vzhľadom na spôsob reprodukcie
týchto skutočností, na chovanie pri výpovedi a pod. Poznatky, ktoré získa týmto hodnotením obsahu
svedeckej výpovede, potom sudca porovná s poznatkami, ktoré získal na základe hodnotenia ostatných
dôkazov, a uváži, do akej miery sú tieto poznatky súladné či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod.
Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností

(viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 MCdo 1/2010).
53. Záverom v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou považuje odvolací súd za potrebné uviesť,
že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní
(uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 59/05).54. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
55. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani
nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výroku napadnutého rozsudku, odvolací
súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

56. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

57. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

58. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s

§ 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu trov nepriznal, a to z
dôvodu, že mu v tomto konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli.

59. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ

nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§
447 písm. d/ a e/ CSP).