Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 27, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Co/51/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124225832
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Čelková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:6124225832.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky

senátu JUDr. Ivice Čelkovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Stanislavy
Kollárovej v spore žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, Sučany,
IČO: 50 387 189, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Zboja, advokát s.r.o., so sídlom Kuzmányho
4, Martin, IČO: 55 732 453, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group,
so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441,
o zaplatenie 412,53,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza č. k. 8C/48/2024 – 97 zo dňa 8. augusta 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 412,53 eur, spolu
s úrokom z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 412,53 eur od 22.6.2023 do zaplatenia, všetko v lehote
15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalobcovi priznal nárok voči žalovanému na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

2. Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 412,53 eur
s príslušenstvom s odôvodnením, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného došlo
ku škode na vozidle poškodeného. V dôsledku uvedeného poškodenia bol poškodený nútený užívať
náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu, v
zmyslezmluvyonájmezodňa04.05.2023.Poukončenínájmužalobcapoškodenémuvystavilfaktúruna
celkovú sumu 979,94 eur. Oznámením o poistnom plnení z 06.06.2023 žalovaný oznámil poškodenému

šetrenie škodovej udalosti tak, že znížil sadzbu denného nájmu, čím priznal náklady vo výške 404,09
eur. Poškodený uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok
na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na
prenájom náhradného vozidla spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Žalovaný uviedol,
že poistná udalosť za zapožičanie náhradného vozidla bola zlikvidovaná v súlade so zák.
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení, pričom pri výpočte poistného plnenia postupoval v
súlade s ustanovením § 442 Občianskeho zákonníka. Čo sa týka rozdielu medzi žalovanou škodou

a poskytnutým plnením v tejto súvislosti uviedol, že žalovaný priznal žalobcovi poistné plnenie za
nájom náhradného vozidla so zníženou hodnotou, nakoľko neuznal dennú sadzbu poistného a dĺžku
prenájmu, čo odôvodnil tým, že vzhľadom na rozsah poškodenia a dĺžku nevyhnutne potrebnej opravy
je primeraným plnením plnenie za 8 dní.3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav, podľa ktorého dňa 05.09.2022
došlo k dopravnej nehode (správa o nehode), pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo A. B. ev.č. C.

D. optima. Poškodený v zmysle uzavretej zmluvy
o nájme č. 276/707 zo dňa 04.05.2023 používal od žalobcu náhradné vozidlo E. F. G. E.. Z faktúry
č. 230291 zo dňa 16.05.2023 s dátumom splatnosti 31.05.2023 mal súd prvej inštancie zistené, že
uvedenou faktúrou dodávateľ, SetCar s.r.o. vyúčtoval odberateľovi cenu za prenájom náhradného
vozidla podľa zmluvy o nájme za 14 dní užívania náhradného motorového vozidla v sume 979,94 eur.

Listom z 06.06.2023 žalovaný oznámil spoločnosti SetCar, s.r.o. ukončenie likvidácie poistnej udalosti
s tým, že ukončil šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie. V liste
žalovaný uviedol, že priznáva poistné plnenie v čiastočnej výške 404,09 eur. Zo zmluvy o postúpení
pohľadávky
a oznámenia o postúpení pohľadávky mal súd prvej inštancie zistené, že v čase uzavretia zmluvy mal
postupca peňažnú pohľadávku voči žalovanému, ktorý rieši škodu spôsobenú vozidlom z titulu jeho

nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona č. 381/2001 Zb., pričom ide
o náhradu vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti s
predmetnou škodou na vozidle A. B.. V bode 5 sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky na
úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa podpisom
tejto zmluvy započítavajú, pričom SetCar si bude pohľadávku podľa bodu 1 vymáhať vo vlastnom mene

a na vlastný účet. Listom zo dňa 17.05.2023 postupca oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky na
žalobcu, a to z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla.

4. Súd prvej inštancie aplikoval na daný spor ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b/, § 15
ods. 1, § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov, § 442
ods. 2, § 443 Občianskeho zákonníka.

5. Súd prvej inštancie skonštatoval aktívnu legitimáciu žalobcu. Na základe zmluvy
o postúpení a oznámení postúpenia žalovanému došlo k prevodu práva medzi žalobcom

a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne
vynaloženýchzaprenájomnáhradnéhovozidlavočižalovanémuzostalzachovaný,zmenilasalenosoba
oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky.

6. V zmysle rozhodnutia R 7/1992 a rozhodnutia NS SR sp. zn. 3MCdo 3/2015 mal súd prvej inštancie

za to, že škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného
automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý
nemohol používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca
povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Nájom vozidla E. F. G. E. s denným
nájomnýmfakturovanýmzaužívanievrozsahu14dnívsume58,33eurnadeňjeprimeranýmsohľadom

na vzniknutú škodu na majetku poškodeného. Náhrada škody má plniť reparačnú funkciu a má zaistiť
plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy. S poukazom na rozhodovaciu prax iných súdov mal súd prvej
inštancie za to, že neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal
v takomto prípade najlacnejšiu požičovňu. V tej súvislosti súd prvej inštancie poukázal na rozsudok
Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 27Cb 39/2015

a rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob 110/2017 zo dňa 22.11.2017. Čo sa týka účelnosti
žalobca v konaní preukázal, že užíval náhradné vozidlo na nevyhnutný čas počas opravy svojho
poškodeného vozidla za účelom vybavenia svojich pracovných záležitostí-vybavovanie nevyhnutnej
podnikateľskej agendy a pracovné cesty, čo súd považoval za účelné využitie náhradného vozidla
vzhľadom na jeho dennú nevyhnutnosť užívania motorového vozidla. Krátenie poistného plnenia za 6

dní užívania vozidla počas prenájmu náhradného vozidla nepovažoval za dôvodné, pričom poukázal na
závery, ktoré vyplývajú z rozsudku
NS SR sp. zn. 2Obdo/48/2012, a to, že pokiaľ by súd nezohľadňoval vykompenzovanie škody v celom
rozsahu v dôsledku vynaložených nákladov žalobcom na opravu poškodeného vozidla, aby sa toto
dostalo do stavu pred poškodením, takéto rozhodovanie by bolo v rozpore nielen

s ustálenou súdnou praxou, ale aj v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný nepostupoval správne, ak
pri likvidácii poistnej udalosti odpočítal od nákladov za použitie náhradného vozidla za účelných 14 dní
náklady za použitie vozidla za 6 dní, čo vo svojom oznámení riadne nešpecifikoval. Nakoľko žalobca
v konaní faktúrou 2310238 a zákazkovým listom SB001015 preukázal, H. I. C. C. J. K. A. L. A. došlodňa 04.05.2023, pričom k odovzdaniu predmetného vozidla došlo dňa 17.05.2023 a v ten deň bol
ukončený aj nájom vozidla, predchodca žalobcu účelne na základe nájomnej zmluvy užíval náhradné
vozidlo počas 14 dní, a preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok v celom rozsahu tak ako si

ho uplatnil. Súd prvej inštancie na záver poznamenal, že dĺžka opravy vozidla bola žalobcom v konaní
riadne preukázaná splatnou faktúrou č. 230291 a zákazkovým listom SB001015. Nakoľko sa žalobca
reálne k užívaniu opraveného vozidla dostal a mohol opätovne užívať svoje vlastné vozidlo odo dňa
17.05.2023, čo vyplýva okrem iného z faktúry č. 230291, do tohto dátumu považoval nájom náhradného
vozidla za dôvodný. Súd prvej inštancie

v zmysle vyššie uvedeného aj s ohľadom na ustálenú súdnu prax a rozhodnutia okrem iného NS SR
sp. zn. 25Cdo/3911/2007, či nález ÚS SR III ÚS 602/2022 mal za to, že uplatnený nárok na doplatenie
sumy je dôvodným v celom rozsahu.

7. Čo sa týka úroku z omeškania mal súd prvej inštancie za to, že v zmysle § 11
ods.7zákonaoPZPbolžalovanýpovinnýplniťsvojdlhvlehotedo21.06.2023,nakoľkožalovanýskončil

šetrenie poistnej udalosti v zmysle pripojeného oznámenia o poistnom plnení 15 dní pred 21.06.2023.
V zmysle § 517 ods. 1 a 2 OZ a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z. z. je žalovaný povinný uhradiť žalobcovi zákonne vyčíslený úrok z omeškania vo výške
9 % ročne z istiny 412,33 eur od 22.06.2023 do zaplatenia. V danej časti priznaného úroku
z omeškania sa súd prvej inštancie stotožnil s rozhodnutiami NS SR sp. zn. 3Obdo/27/2021

a 1Cdo/225/2021, nakoľko nedôvodným krátením poistného plnenia zo strany žalovaného vznikol
žalobcovi nárok na úrok z omeškania.

8. O náhrade trov sporových strán rozhodol súd prvej inštancie v zmysle podľa § 255
ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal

plnú náhradu trov konania voči žalovanému, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

9. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Podľa

žalovaného sa súd prvej inštancie nesprávne vysporiadal s námietkou aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu, pričom žalovaný v priebehu konania poukazoval na tú skutočnosť, že podnikateľ G. D. L.
D., ktorý postúpil pohľadávku titulom nákladov na náhradné vozidlo na žalobcu, nebol vlastníkom
poškodeného vozidla, ale iba leasingovým nájomcom. Vlastníkom poškodeného MV bola leasingová
spoločnosť, a teda G. D. mal poškodené MV iba v leasingovom prenájme. Žalovaný v tejto súvislosti

poukázal na judikatúru súdov, konkrétne na rozhodnutie R 7/1992, rozsudok Najvyššieho súdu ČR z
30.3.2010,sp.zn.25Cdo3911/2007.Zuvedenejjudikatúryjepodľanázoružalovanéhozrejmé,ženárok
na náhradné vozidlo má iba vlastník poškodeného vozidla, a nie leasingový nájomca, ktorý poškodené
vozidlo nevlastnil, ale si ho iba prenajímal na základe leasingovej zmluvy. Leasingový nájomca preto
ani nemohol mať pohľadávku voči žalovanému titulom účelne vynaložených nákladov na náhradné

vozidlo, ktorú preto logicky nemohol ani postúpiť na žalobcu. Žalovaný uviedol, že sa súd prvej inštancie
nevysporiadal s ďalšou žalovaným tvrdenou judikatúrou súdov (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 2 Cdo 205/2009), poukázal na súvisiacu rozhodovaciu prax súdov, rozsudok Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/155/2019 zo dňa 29.7.2020, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 4Co/322/2015 zo dňa 28.9.2016 (ďalej napr. uznesenie NS ČR z 21. júna 2007, sp. zn. 30 Cdo

2319/2006, rozsudok NS SR z 12. februára 2008, sp. zn. 4 Obo 16/2007, uznesenie NS ČR
z 29. januára 2009, sp. zn. 25 Cdo 981/2007, uznesenie NS ČR z 11. apríla 2011, sp. zn.
23 Cdo 862/2010). Sám súd prvej inštancie v ods. 16. odôvodnenia napadnutého rozsudku opakovane
odôvodňuje nárok poškodeného na náhradné vozidlo tým, že nemohol používať svoje vlastné vozidlo,
pričom sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s tvrdením žalovaného, ktoré potvrdzovali aj predložené

listinné dôkazy, že nešlo o vlastné vozidlo právneho predchodcu žalobcu, ktorý mal toto iba v prenájme.
Žalovaný v konaní namietal aj výšku uplatneného nároku, nakoľko žalovaný považoval počet dní
prenájmu náhradného vozidla za neprimerané skutočnému rozsahu škody na poškodenom vozidle.
Žalovaný na podporu svojich tvrdení v konaní predložil Odborné vyjadrenie č. 025/2024 znalca M. N.
O. zo dňa 5.3.2024, ku ktorému sa však súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevyjadril. Žalovaný

zastáva názor, že nutnosť vynaloženia nákladov na prenájom náhradného MV je obmedzená na
dobu nevyhnutnej potreby vykonania opravy poškodeného MV, resp. na dobu úkonov potrebných na
šetrenie uplatneného nároku zo strany poisťovne, a teda v tomto konkrétnom prípade, vzhľadom na
zaznamenané poškodenia vozidla, bola oprava zo strany autoservisu vykonávaná neprimerane dlho,čo vo svojich záveroch potvrdil aj znalec. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie, prípadne aby vo veci sám
rozhodol a to tak, že žalobu žalobcu zamietne.

10. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý námietky žalovaného považoval za
neopodstatnené a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny
a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Zotrval na všetkých svojich
doterajších tvrdeniach a stanoviskách. Judikatúra, na ktorú žalovaný v odvolaní poukázal podľa

názoru žalobcu nie je aplikovateľná na prejednávaný spor, nakoľko rozhodnutia vychádzali z odlišného
skutkového stavu. Súdy sa v rozhodnutiach R 7/1992, rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 30.03.2010,
sp. zn. 25 Cdo 3911/2007, na ktoré poukázal žalovaný vôbec nezaoberali skutočnosťou, že poškodený
bol leasinovým nájomcom, preto nie sú na danú vec aplikovateľné. Žalovaný nerozlišuje medzi škodou,
ktorá vznikla na vozidle
v dôsledku škodovej udalosti a škodou, ktorá vznikla poškodenému v dôsledku prenájmu náhradného

vozidla z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti poškodené. Rozlišovanie týchto dvoch
skutočností má však v konaní zásadný význam. V dôsledku nerozlišovania medzi týmito nárokmi
poškodeného potom žalovaný aj nesprávne poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 13Co/155/2019 zo dňa 29.07.2020. Rozhodnutie sa netýkalo náhrady škody z titulu využívania
náhradného vozidla, ale náhrady škody za opravu poškodeného vozidla, čo sú dve úplne odlišné

situácie. V prípade škody na vozidle ako takej svedčí nárok na vyplatenie poistného plnenia vlastníkovi
vozidla, avšak
v prípade škody, ktorá vyplýva z nájmu náhradného vozidla nárok na výplatu poistného plnenia prislúcha
držiteľovi vozidla, teda osobe, ktorá vozidlo skutočne užívala, ktorá v dôsledku škodovej udalosti
nemohla poškodené vozidlo užívať a zabezpečila si náhradné vozidlo. Rovnako tak ani rozhodnutie

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/322/2015 neriešilo náhradu škody vyplývajúcu z titulu nároku
za prenájom náhradného motorového vozidla.
V danej veci sa jedná o finančný leasing, kedy je ako držiteľ vozidla evidovaný poškodený, teda budúci
vlastník vozidla, ktorým sa stane po zaplatení poslednej splátky za vozidlo. Škoda v podobe náhrady za
prenájom vozidla vznikla priamo poškodenému ako leasingovému nájomcovi, nakoľko tento nemohol

užívať predmet leasingu, t.j. poškodené vozidlo, v dôsledku škodovej udalosti spôsobenej vinníkom,
ktorý mal svoje motorové vozidlo poistené
u žalovaného. Teda poškodený platil leasingovú splátku a nemohol využívať vozidlo, a teda
v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou bol obmedzený poškodený v užívaní vozidla a bol nútený
zapožičať si iné vozidlo, z čoho vyplýva, že táto škoda nemohla vzniknúť leasingovej spoločnosti.

Škoda vznikla priamo poškodenému zmenšením jeho majetku v súvislosti so zaplatením prenájmu
náhradného vozidla počas opravy poškodeného vozidla, za ktoré platil rovnako leasingové splátky a
nie leasingovej spoločnosti. Argumentáciu žalobcu podporuje aj rozsudok Okresného súdu Bratislava
I sp. zn. 36Cb/53/2019, zo dňa 29.06.2021. Žalovaný namietal aj výšku uplatneného nároku, nakoľko
počet dní prenájmu považoval za neprimeraný skutočnému rozsahu škody a opätovne poukázal na ním

predložené odborné vyjadrenie
č. 025/2024. Znalec sa v predloženom odbornom vyjadrení vyjadroval iba výlučne k dĺžke opravy
z technického hľadiska. Zo záverov odborného vyjadrenia predloženého žalobcom vyplýva, že
zodpovedne a čo najpresnejšie posúdiť časový rozsah opravy v servise
z predložených dokladov nie je možné. Žalovaný odborným vyjadrením nijakým spôsobom nepreukázal,

že by servis v období, kedy bolo vozidlo v servise, na tomto účelovo nevykonával opravné práce a
zámerne tak predlžoval dobu opravy. Žalobca poukázal na ďalšie rozhodnutia súdov, a to rozhodnutie
Okresného súdu Martin sp. zn. 11C/17/2024 zo dňa 16.04.2024, Nález Ústavného súdu SR č.k. III.
ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.02.2023, rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 46C/24/2024 zo dňa
26.06.2024, rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 6C/33/2024 zo dňa 02.07.2024.

11. Žalovaný v ďalšom vyjadrení uviedol, že na jeho podstatné námietky, vrátane ustálenej judikatúry,
súd prvej inštancie absolútne nereflektoval a v odôvodnení svojho rozhodnutia tieto námietky ani len
nespomenul. Poukázal na závery Krajského súdu v Bratislave, uvedené
v bodoch 21., 22. a 23. odôvodnenia rozsudku sp. zn. 10Co/63/2022 zo dňa 29.2.2024. Žalobca vo

svojom písomnom podaní tvrdil, že v prípade poškodeného sa jednalo o finančný leasing,
a teda poškodený by sa po zaplatení poslednej splátky stal vlastníkom vozidla. Podľa žalovaného tento
argument vo svetle ustálenej rozhodovacej praxe neobstojí, nakoľko platí, že leasingový nájomca včase škodovej udalosti nebol vlastníkom poškodeného motorového vozidla. Navyše, obsah leasingovej
zmluvy a podmienky leasingového prenájmu súd
v prvoinštančnom konaní vôbec neskúmal, preto podľa žalovaného tvrdenia žalobcu, či by sa

leasingový nájomca stal alebo nestal vlastníkom vozidla, a za akých podmienok, sú iba nepreukázanými
špekuláciami. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal aj na ďalšie súdne rozhodnutia, rozsudok Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/94/2023 zo dňa 15.11.2023, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS
602/2022-34 zo 16.2.2023. Z uvedenej judikatúry je podľa názoru žalovaného možné vyvodiť záver,
že nárok na náhradné vozidlo má iba vlastník poškodeného vozidla, a nie nájomca, ktorý poškodené

vozidlo nevlastní, ale má ho iba
v prenájme, pričom s predmetnou argumentáciu, sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom
nevysporiadal. Podľa žalovaného leasingový nájomca nemohol mať ani pohľadávku voči žalovanému
titulom účelne vynaložených nákladov na náhradné vozidlo, ktorú preto logicky nemohol ani postúpiť
na žalobcu. Súd prvej inštancie otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní nesprávne
právne posúdil, resp. sa s ňou náležite nevysporiadal.

Súd prvej inštancie podľa žalovaného pochybil aj pri vyhodnocovaní predloženého
dôkazu - odborného vyjadrenia znalca, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a pri
jeho hodnotení sa odchýlil od ustálenej judikatúry (R 4/1969, R 1/1981). Žalobca v konaní nepreukázal,
že jeho právny predchodca nemohol ovplyvniť dĺžku trvania opravy poškodeného vozidla s dôrazom na
skutočnosť, že práve poškodený mal s autoservisom uzatvorenú zmluvu o oprave vozidla a nepreukázal

aniexistenciužiadnychkonkrétnychšpecifickýchokolností,ktorévrozporesozávermiznalca,mohlimať
vplyv na dĺžku trvania opravy. Súd prvej inštancie podľa žalovaného nárok žalobcu nesprávne právne
posúdil (R 7/92) a s otázkou účelnosti a nevyhnutnosti prenájmu sa vysporiadal iba formálne. Žalovaný
poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.6.2016, sp. zn. 3 MCdo 3/2015, rozsudok
Mestského súdu Bratislava IV, sp. zn. 52C/36/2024 zo dňa 3.10.2024. Žalobca v konaní preukazoval

nevyhnutnosť a účelnosť nákladov vynaložených poškodeným na prenájom náhradného motorového
vozidla iba stručným čestným vyhlásením poškodeného. Súd prvej inštancie nemal z čoho ustáliť, či
poškodeným vynaložené náklady na prenájom náhradného vozidla boli vynaložené nutne a účelne, čo
je nevyhnutná podmienka pre priznanie nároku na náhradu škody (v tejto súvislosti porovnaj rozsudok
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.9.2020, sp. zn. 3Co/142/2019. Žalovaný poukázal aj na rozsudok

Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8Co/131/2019. Žalovaný zotrval na svojom návrhu, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie, prípadne aby vo veci sám
rozhodol a to tak, že žalobu žalobcu zamietne.

12. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zopakoval, že žalovaný nerozlišuje medzi škodou,

ktorá vznikla na vozidle v dôsledku škodovej udalosti a škodou, ktorá vznikla poškodenému v dôsledku
prenájmu náhradného vozidla z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti poškodené. Zopakoval
svoje doterajšie tvrdenia. Pokiaľ by žalovaný mal za to, že poškodený nebol spôsobilý na žalobcu
postúpiť pohľadávku, nepristúpil by na základe postúpenia pohľadávky k čiastočnej úhrade poistného
plnenia priamo žalobcovi, pričom

v oznámení o poistnom plnení tieto skutočnosti nenamietal. V nadväznosti na uvedené poukázal na
rozsudok Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 25Cb/90/2020 zo dňa 09.06.2021. Žalovaný vo svojom
vyjadrení poukázal aj na ďalšie súdne rozhodnutia (rozsudok KS BA sp. zn. 3Cob/94/2023, nález
ÚS III. ÚS 602/2022), ktoré sa opäť absolútne nezaoberali otázkou prenájmu náhradného vozidla
leasingovým nájomcom. Žalovaný následne namietal, že súd prvej inštancie na predložený dôkaz

(odborné vyjadrenie) vôbec neprihliadal, pričom takýto postup ponechal bez akéhokoľvek odôvodnenia.
Súd prvej inštancie však v rozhodnutí náležite zdôvodnil, prečo považoval krátenie poistného plnenia
zo strany žalovaného za nedôvodné a to v bode 16. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Tvrdenia
žalovaného, že žalobca v konaní nepredložil žiaden dôkaz, ktorými by vyvrátil závery znalca, že dĺžka
opravy bola neprimeraná, sú nepravdivé. Žalobca do konania predložil vlastné odborné vyjadrenie ako

aj analýzu opráv servismi. V tomto smere si dovoľujeme poukázať aj na naše vyjadrenie k odvolaniu,
kde sme sa k tejto otázke obsiahle vyjadrili. K poukazu žalovaného na Uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 28.06.2016, sp. zn. 3MCdo 3/2015 žalobca zdôraznil, že predmetné
rozhodnutie vychádza z úplne odlišného skutkového stavu a nie je na prejednávanú vec aplikovateľné.
RozsudokMestskéhosúduBratislavaIVsp.zn.52C/36/2024niejedohľadateľnýnastránkeministerstva

spravodlivosti a preto nie je možné sa k nemu relevantným spôsobom vyjadriť. Vo všeobecnosti
však možno uviesť, že poškodený užíval náhradné motorové vozidlo denne a bolo využívané na
podnikateľskú činnosť spoločnostiv okrese PD, na cesty do PE a TO, čo vyplýva zo zmluvy o nájme, napokon poškodený na náhradnom
vozidle najazdil 1056 km, čo je priemerne 75,43 km denne. Už len táto samotná skutočnosť preukazuje
nutnosť a účelnosť nájmu. Napokon, žalovaný sám uznal nutnosť

a účelnosť samotného nájmu náhradného vozidla, keď čiastočne za tento plnil. Následne žalovaný
poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/131/2019, avšak citácia, na ktorú
poukazuje žalovaný, nie je záverom Krajského súdu v Bratislave, táto sa nachádza hneď v úvodnej
časti odôvodnenia. Podľa súčasnej a konštantnej judikatúry súdov poškodený nie je povinný vyhľadávať
najrýchlejšiu opravovňu. Všetky námietky žalovaného uvedené v predloženom odvolaní zo dňa

23.08.2024 ako aj vyjadrení zo dňa 27.12.2024 sú podľa žalobcu neopodstatnené.

13. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

14. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359

a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti
podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

15. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP

a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 378
ods. 1 a 2 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané
pred súdom prvej inštancie.

16. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci,
a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že súd prvej
inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o procesných právach a o

procesných povinnostiach,
o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania
a procesný postup pred skončením dokazovania. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému
nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné
práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

17. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy hodnotil v súlade so
zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver. Za aplikácie
§ 387 ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa

v celom rozsahu stotožňuje. Hlavne poukazuje na ods. 15. až 17. napadnutého rozsudku, v ktorom súd
prvej inštancie zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnil svoje rozhodnutie. Práve z titulu aplikácie § 387
ods. 2 CSP nie je žiaduce, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové
a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie a s ktorými sa
stotožňuje. Odvolací súd v rámci postupu podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP k odvolacím dôvodom žalovaného

uvádza:

18. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimáciejeimanentnousúčasťoukaždéhosúdnehokonania.

Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania
nenamieta. Procesným dôsledkom absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu je zamietnutie žaloby.

19. Žalovaný v podanom odvolaní, zhodne ako aj v konaní pred súdom prvej inštancie, namietal
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 17.5.2023

vyplýva, že poškodený postúpil na žalobcu pohľadávku vo výške 816,62 eur, ktorú mal voči žalovanému.
Zmluvné strany si postúpenie dohodli ako odplatné, a to vo výške 816,62 eur, ktorá výška zodpovedá
faktúre č. 230291 zo dňa 16.5.2023. Zároveň si dohodliv bode 5. zmluvy, že si vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu
nájomného za náhradné vozidlo) započítavajú, pričom SetCar si bude pohľadávku vymáhať vo vlastnom
mene a na vlastný účet.

20. Všeobecne platí, že pohľadávku je možné postúpiť (s výnimkou kategórie pohľadávok, ktoré
nemožno postúpiť), a to aj pohľadávku budúcu, podmienenú, nesplatnú, splatnú, peňažnú i nepeňažnú.
V prípade budúcej pohľadávky sa vyžaduje, aby bola určitá a identifikovateľná. Vo vzťahu k posúdeniu
aktívnej legitimácie sa odvolací súd stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalobca je

aktívne legitimovaný v konaní, a to v dôsledku zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko predmetnou
zmluvou došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň
k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom.
Postúpenámôžebyťibaexistujúcapohľadávka,ajpremlčaná,atiežbudúcapohľadávka,pokiaľjeurčitá,
identifikovateľná. „Podmienkou platnosti zmluvy je, aby išlo o existujúcu, určitú
a identifikovanú pohľadávku“ (citované z Uznesenia ÚS SR sp.zn. II ÚS 165/2017).

21. Predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok
dopravnej nehody. Postupovaná pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, nakoľko jej vznik bol
viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré boli obsahom zmluvy o postúpení pohľadávky, a to odplatnosť
postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Identifikovaná pohľadávka bola existujúca, vyjadrená

určito a bez pochybností bola identifikovateľná, a fakt, že ňou došlo zároveň k vysporiadaniu záväzkov
medzi poškodeným ako nájomcom vozidla
a žalobcom ako prenajímateľom vozidla, nijako záver o platnosti postúpenia pohľadávky nenarúša, a
to tiež vzhľadom na vyššie prezentované závery. V posudzovanej veci uzavretou zmluvou o postúpení
pohľadávky došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky a súčasne

k započítaniu vyúčtovaného nájomného za náhradné vozidlo s odplatou za postúpenie pohľadávky, teda
k vyporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom, čo žiadny
platnýprávnypredpisnevylučuje.Spoukazomnauvedenébolopostúpeniepohľadávkymedzižalobcom
a poškodeným platné, čím je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v spore.

22. Otázka (ne)platnosti zmluvy o postúpení budúcej pohľadávky bola riešená aj Najvyšším súdom ČR
(rozsudok sp. zn. 33 Cdo 4658/2009 zo dňa 29.02.2012), ktorý výňatok odvolací súd uvádza na podporu
svojho konštatovania a v ktorom NS ČR konštatoval, že „predmetom postúpenia môže byť pohľadávka
budúca, t.j. taká, ktorá v dobe uzatvorenia zmluvy o postúpení ešte neexistuje a má vzniknúť až v
budúcnosti; okamih postúpenia budúcej pohľadávky je potom totožný s okamihom, v ktorom pohľadávka

vznikne. Dohoda o postúpení pohľadávok môže taktiež zahŕňať väčší počet pohľadávok. K postúpeniu
je spôsobilá i pohľadávka, ktorej existencia je sporná, i pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie
podmienky. Dôsledkom neexistencie pohľadávky v dobe uzatvorenia zmluvy o jej postúpení (postupník
sa tak nestal miesto postupcu veriteľom pohľadávky s dohodnutým obsahom) nie je neplatnosť zmluvy
o postúpení, ale „iba“ zákonná zodpovednosť postupcu voči postupníkovi podľa § 527

ods. 1 písm. a) OZ. Ak dopadá uvedený záver na neexistenciu pohľadávky, tým skôr možno dovodiť, že
nie je neplatná zmluva o postúpení, ktorej predmetom sú existujúce pohľadávky postúpené s odkladacou
podmienkou zaplatenia dohodnutej ceny za postúpenie“

23. Poistné plnenie má byť v takom rozsahu, aby poškodenému bola nahradená škoda v

rozsahu, ktorý je preukázaný. Rozsah škody určuje ust. § 442 Občianskeho zákonníka. Podľa § 442
ods. 1 OZ sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Občiansky zákonník nedefinuje pojem „skutočná
škoda“. Podľa ustálenej judikatúry sa pod skutočnou škodou rozumie ujma, ktorá predstavuje zmenšenie
majetku poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Ide
o určenie rozdielu v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody

(R 55/1971); inak sa škoda definuje aj ako ujma (vyjadriteľná v peniazoch) spočívajúca v zničení,
strate, zmenšení alebo znehodnotení veci a predstavujúca majetkové hodnoty potrebné na uvedenie
do predchádzajúceho stavu. Za skutočnú škodu sa považuje škoda, ktorá sa prejaví v majetkovej sfére
poškodeného tým, že došlo k zmenšeniu jeho majetku. Predstavuje tak náklady vyjadrené v peňažnej
forme,ktorésúpotrebnénauvedeniedopôvodnéhostavualeboajnáklady,ktorébolinavyševynaložené

v porovnaní so stavom, ktorý tu bol bez škodovej udalosti.

24. Žalovaný namietal, že poškodený nemal nárok na náhradné vozidlo, nakoľko nebol vlastníkom
poškodeného motorového vozidla. Uvedenú námietku vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Zustálenej judikatúry vyplýva, že poškodený má nárok na náhradné vozidlo len za podmienky, ak je
jeho zapožičanie nevyhnutne potrebné a zároveň, že náklady na takéto zapožičanie sú vynaložené
nutne a účelne. Poškodený G. D. bol leasingovým nájomcom poškodeného motorového vozidla. Škoda,

ktorú si žalobca uplatňuje vznikla leasingovému nájomcovi z dôvodu, že predmet leasingu nemohol
využívať a bol nútený požičať si náhradné vozidlo. Uplatnená škoda nie je škodou, ktorá vznikla na
poškodenom vozidle. Leasingovým nájomcom bol G. D. L. D., teda fyzická osoba – podnikateľ, ktorý
používal poškodené motorové vozidlo s veľkou mierou pravdepodobnosti najmä na podnikateľské účely.
Žalobca v konaní preukázal, že užíval náhradné vozidlo na nevyhnutný čas počas opravy poškodeného

vozidla, ktoré mal v držbe na základe uzavretej zmluvy za účelom vybavenia svojich pracovných
záležitostí,vybavovanienevyhnutnejpodnikateľskejagendyapracovnécesty,čojemožnépovažovaťza
účelnévyužitienáhradnéhovozidlavzhľadomnajehodennúnevyhnutnosťužívaniamotorovéhovozidla.
Podstataleasinguspočívavtom,žeprenajímateľposkytnenájomcoviurčitýpredmetnapoužívanie,teda
sa dostáva do jeho držby, pričom je ako držiteľ uvádzaný aj v technickom preukaze motorového vozidla.
Pri finančnom leasingu, tak ako správne poznamenal súd prvej inštancie, sa zaplatením poslednej

leasingovej splátky stáva leasingový nájomca vlastníkom vozidla. V tomto je finančný leasing odlišný
od nájmu vozidla. Leasingový nájomca bol povinný naďalej platiť leasingové splátky, avšak vozidlo
využívať nemohol. Žalovaný nesprávne konštatoval, že nárok na náhradné vozidlo by mal mať len
vlastník vozidla. Pri leasingovej spoločnosti uvedené konštatovanie nie je možné akceptovať, nakoľko
leasingový prenajímateľ vozidlo fakticky nepoužíva, len ho prenecháva na základe uzavretej zmluvy

do užívania leasingovému nájomcovi. Nemožnosťou využívať poškodené motorového vozidlo vznikla
škoda nie na strane leasingového prenajímateľa, ale leasingového nájomcu.

25. Námietku žalovaného, že sa súd prvej inštancie nevyjadril k predloženému Odbornému vyjadreniu č.
025/2024, v ktorom sa znalec vyjadroval k dĺžke opravy, vyhodnotil odvolací súd taktiež za nedôvodné.

Súd prvej inštancie sa v ods. 16 vyjadril okrem iného aj k dĺžke vykonanej opravy, ako aj k sume
vyúčtovanej za jeden deň nájomného za náhradné vozidlo. Skonštatoval, že za užívanie náhradného
vozidla v rozsahu 14 dní v sume 58,33 eur na jeden deň je primeraným s ohľadom na vzniknutú škodu
na motorovom vozidle. Vyjadril sa aj ku kráteniu dní zo strany žalovaného za vykonávanú opravu, ktoré
krátenie preukazoval žalovaný hlavne odborným vyjadrením. Pokiaľ súd prvej inštancie posudzoval

dĺžku prenájmu vozidla v spojitosti s dĺžkou vykonávanej opravy poškodeného vozidla, žalovaný dostal
jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na jeho procesnú obranu.

26. Odvolací súd zdôrazňuje, že poškodený si náhradné vozidlo požičal iba na obdobie, kedy sa
jeho poškodené vozidlo nachádzalo v servise a poškodený dĺžku opravy ovplyvniť nemohol. Náhradné

vozidlo bolo vrátené bezodkladne po skončení opravy, preto je účelnosť jeho zapožičania jednoznačná.
Taktiež bolo preukázané, že žalovaný priznal poškodenému poistné plnenie 404,09 eur len za 8 dní
vypožičania. Účelnosť vynaložených nákladov na zabezpečenie náhradného motorového vozidla súvisí
so zabezpečením súkromných alebo pracovných potrieb poškodeného v takom rozsahu, v akom na ich
zabezpečenie bolo používané motorové vozidlo.

27. Odvolací súd uvádza, že v posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia
dal odpoveď na všetky zásadné právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace
s predmetom súdnej ochrany a obrany proti nej. V odvolacom konaní nezistil žiadne dôvody na iné
posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho

spisu a dávajú dostatočný podklad v napadnutom výroku jeho rozsudku o veci samej. Odvolacie
námietky žalovaného posúdil ako nedôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a táto
vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne
zisteného skutkového stavu.

28. K uvádzanej judikatúre odvolací súd uvádza, že rozhodnutia, na ktoré poukazoval žalovaný
vychádzali z iných skutkových okolností, pričom ani jedno z týchto rozhodnutí sa nezaoberalo
otázkounájmunáhradnéhovozidlaleasingovýmnájomcompoškodenéhomotorovéhovozidla.Žalovaný
namietal, že súd prvej inštancie opakovane odôvodňoval nárok poškodeného na náhradné vozidlo tým,
že nemohol používať vlastné vozidlo, pričom o vlastné vozidlo poškodeného nešlo. Z kontextu celého

odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie vyhodnocoval uplatnený nárok
aj z pohľadu žalovaným namietanej skutočnosti, že poškodený nebol vlastníkom motorového vozidla.
Použité slovné spojenie „svoje vozidlo“ nie je možné považovať za tvrdenie o existencii vlastníckeho
práva leasingového nájomcu k vozidlu, ale len ako spôsob vyjadrenia tej skutočnosti, že poškodený akodržiteľ vozidla nemohol toto „svoje“ vozidlo, ktoré mal v držbe od leasingového prenajímateľa, používať.
Uvedené nemalo žiaden vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

29. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku
o nároku na náhradu trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady
zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj
u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu.
Žalobcovi patrí podľa § 255 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 %.

30. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396

ods. 1 CSP v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal proti
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania
rozhodnesúdprvejinštanciepodľa§262ods.2CSPsamostatnýmuznesením,ktorévydásúdnyúradník
za dodržania zásad podľa § 251 CSP.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci
(§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1
CSP).