Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, July 30, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Ssk/16/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200066
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:1015200066.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Petry Vysaníkovej, v právnej veci
navrhovateľa: P.. U. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. č. XX, C., právne zastúpený JUDr. Mariánom
Ďurinom, advokátom so sídlom Sibírska č. 4, Bratislava, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie,
so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu
Sociálnej poisťovne, ústredie číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 15.12.2014 v znení zmenového
rozhodnutia číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 12.11.2015, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-5Sd/6/2015-116 zo dňa 29.10.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-5Sd/6/2015-116 zo dňa 29.10.2024 sa potvrdzuje.

II. Navrhovateľovi sa právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správny súd v Bratislave ako odvolací súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. v spojení s § 492 SSP
potvrdilprvostupňovérozhodnutieodporkyneXXXXXXXXXXXzodňa15.12.2014(ďalej„prvostupňové
rozhodnutie") v znení jeho zmenového rozhodnutia číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 12.11.2015 (ďalej
„zmenové rozhodnutie").
2. Prvostupňovým rozhodnutím odporkyňa podľa § 65 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.

v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o sociálnom poistení") zamietla žiadosť navrhovateľa o
starobný dôchodok z 24.11.2014. V odôvodnení poukázala na článok 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných,
starobných a pozostalostných dávkach č. 128 a skonštatovala, že podľa potvrdenia Vojenského úradu
sociálneho zabezpečenia z 11.06.2014 účastník vykonával službu I. kategórie funkcií od 27.08.1976 do
30.06.1990. Nie je poberateľom dávky výsluhového zabezpečenia, nakoľko nezískal obdobie výkonu
služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. v znení
neskorších predpisov, preto mu nevznikol nárok na znížený dôchodkový vek od XX.XX.2014 podľa § 21

a § 132 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o sociálnom zabezpečení")
a podľa § 274 zákona o sociálnom poistení. Nárok na starobný dôchodok mu vznikne dovŕšením
dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení.

3. Zmenovým rozhodnutím zo dňa 12.11.2015 odporkyňa opätovne zamietla jeho žiadosť o starobný
dôchodok z 24.11.2014, tentoraz odôvodnenie doplnila aj o § 174 zákona o sociálnom zabezpečení a
§ 65 zákona o sociálnom poistení v spojení s § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Na rovnako

zistený skutkový stav aplikovala § 174 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom zabezpečení a konštatovala, že v
služobnom pomere I. kategórie funkcií, ktorý je postavený na roveň zamestnaniu I. pracovnej kategórie
uvedenému v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona o sociálnom zabezpečení, v období od 27.08.1976
do 30.06.1990 získal len 13 rokov a 311 dní a jeho služobný pomer netrval do 31.12.1999. Podľa § 65zákona o sociálnom poistení je jeho dôchodkovým vekom vek 62 rokov, ktorý ku dňu uplatnenia nároku
na výplatu starobného dôchodku nedovŕšil, preto bola jeho žiadosť zamietnutá.

Konanie na správnom súde

4. Správny súd, rozhodujúc o opravnom prostriedku navrhovateľa proti prvostupňovému rozhodnutiu,
ktoré bolo v priebehu súdneho konania nahradené zmenovým rozhodnutím, sa stotožnil s právnym
posúdením veci zo strany odporkyne. Poukázal na to, že navrhovateľ nesplnil podmienky dosiahnutia

skoršieho dôchodkového veku podľa § 21 zákona o sociálnom zabezpečení, ani podľa § 174 citovaného
zákona, ani podľa § 132 citovaného zákona. Čo sa týka aplikácii § 174, pracovný pomer navrhovateľa
vo zvýhodnenej kategórii zamestnania (I. pracovná kategória) netrval k 31.12.1999, teda navrhovateľ
nesplnil podmienku § 174 ods. 2 citovaného zákona. Bez ohľadu na počet rokov služby I. alebo II.
kategórie funkcií kumulatívne musí byť splnená aj táto podmienka upravená v § 174 ods. 2, ak má
mať poistenec nárok na starobný dôchodok za zvýhodnených podmienok vo vzťahu k dovŕšeniu veku.

Odporkyňa nepochybila, ak zamietla preskúmavanými rozhodnutiami žiadosť navrhovateľa o starobný
dôchodok od XX.XX.2014 z dôvodu, že tento nedovŕšil dôchodkový vek, ako to ukladá § 65 ods. 1 a 2
a zákon o sociálnom poistení a nesplnil ani zákonné podmienky na nárok na nižší dôchodkový vek.

Odvolanie a vyjadrenie k nemu

5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ. Konštatoval, že v I. kategórii funkcií dosiahol
celkom 13 rokov a 312 dni, pričom v I. kategórii funkcií pracoval do 01.07.1990. V II. pracovnej kategórii
pracoval od 01.01.1991 do 31.12.1999 celkovo 9 rokov a 2 dni a v III. pracovnej kategórii pracoval 19
rokov a 216 dní. Spolu má odslúžených a odpracovaných 42 rokov a 165 dní. Podľa neho odporkyňa

mala zhodnotiť a dôchodkovo posúdiť všetky roky, teda aj v službe aj v civilnom zamestnaní, pretože
splnil podmienky pre vznik starobného dôchodku v zníženom veku. Ďalej namietal, že počas štúdia
na vysokej škole reálne dostával finančné a naturálne príjmy, ktoré žiada započítať do vymeriavacieho
základu. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 6Ads/141/2011, ktoré podľa
neho stanovuje pravidlo, na základe ktorého možno započítať ako celú dobu I. pracovnej kategórie i

kratšiu odpracovanú dobu nad 110 dní, a toto pravidlo sa na Slovensku neuplatňuje. Nástojil na tom, aby
sa obdobie reálne vykonávanej vojenskej služby hodnotilo a preklenulo judikatúrou súdov Slovenskej
republiky v prospech navrhovateľa. Odporkyňa nevykonala navrhovateľom navrhované dôkazy, ktoré
odignorovala, respektíve sa im vyhla, čím porušila zákon o sociálnom poistení. Nie je ochotná predložiť
ani základnú substanciu pre výpočet objektívneho určenia sumy starobného dôchodku a tají dôvody pre

vydanie výpočtu starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení a zákona o sociálnom
poistení. Podľa neho ním odpracované dni v I. kategórii funkcií a II. pracovnej kategórii, celkovo 22
rokov a 314 dní, neboli zohľadnené a podľa tejto získanej výšky navrhovateľ mal nárok na zníženie
dôchodkového veku. Poukázal pritom na to, že v II. pracovnej kategórii vo Fakultnej nemocnici v
Bratislave získal 9 rokov a 2 dni a spolu s obdobím jeho služby I. kategórie funkcií malo byť toto

obdobie zakladajúcim na nárok na znížený vek odchodu do starobného dôchodku. Napokon namietal, že
odporkyňa neaplikovala Dohovor č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, z ktorého
vyplýva, že na nárok na starobný dôchodok sa musí posudzovať celé obdobie trvania sociálnej udalosti,
teda doba poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme poistenia. Žiadal napadnutý rozsudok zmeniť
a prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.

6. Odporkyňa sa k odvolaniu vyjadrila podaním zo dňa 27.01.2025, v ktorom zotrvala na vecnej
správnosti prvostupňového rozhodnutia a navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Posúdenie veci odvolacím súdom

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 492 ods.
1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie jemu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania
podľa § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.

8. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že konanie pred odvolacím súdom sa spravuje ustanoveniami
O.s.p., pretože konanie pred správnym súdom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. začalo dňa
19.01.2015 predo dňom nadobudnutia účinnosti SSP. V tom prípade sa dokončí podľa doterajších
predpisov, t. j. O.s.p. (§ 492 ods. 1 SSP).9. Predmetom súdneho prieskumu je prvostupňové rozhodnutie odporkyne v spojení s jeho zmenovým
rozhodnutím, ktorými zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok zo dňa 24.11.2014, ktorý si

uplatnil dávku od dovŕšenia jeho 57. roku veku. Odporkyňa poukázala na § 21, 174 a 135 zákona o
sociálnom zabezpečení a § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a konštatovala, že podľa žiadneho
tohto ustanovenia nemá navrhovateľ nárok na znížený dôchodkový vek vo veku 57 rokov. Navrhovateľ
mal zato, že tento nárok vznikol podľa § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení s tým, že do doby
uvedenej v tomto ustanovení sa započítava nielen doba služby I. kategórie funkcie, ale aj doba civilného

zamestnania II. pracovnej kategórie.

10. Podľa § 174 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov občan,
ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo
II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný
najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní

uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach,
alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie
funkcií.

Podľa § 174 ods. 2 citovaného zákona podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1

je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru
1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6
ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb.

11. Z administratívneho spisu je nesporné, že navrhovateľ vykonával službu I. kategórie funkcií od

27.08.1976 do 30. júna 1990, teda 13 rokov a 311 dní. Z informácie o stave individuálneho účtu poistenca
k 31.12.2003 ďalej vyplýva (a rovnako aj z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia), že v
období od 01.01.1991 do 31.12.1999 bol zamestnancom v civilnom zamestnaní II. pracovnej kategórie.
Vzhľadom na odvolaciu námietku navrhovateľa bolo potrebné posúdiť, či zamestnanie II. pracovnej
kategórie trvajúce ku dňu 31. 12. 1999 splňuje podmienku stanovenú v § 174 ods. 1, 2 zákona o

sociálnom zabezpečení.

12. Zákon o sociálnom zabezpečení v § 174 ods. 1 výslovne uvádza, že nárok na starobný dôchodok
v zníženom veku (56, 57, 58 a 59 rokov) dosiahne občan za tam stanovených podmienok vtedy, ak
pred 01. januárom 2000 vykonával zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II.

kategórie funkcií. Zákonná úprava je úplne zrejmá v tom, že zákonodarca uvádza len zamestnanie
I. pracovnej kategórie, a nie II. pracovnej kategórie (teda odlišne ako pri službe, kde uvádza službu
I. alebo II. kategórie funkcií). Z uvedeného vyplýva, že vykonávanie zamestnania II. pracovnej
kategórie nemá žiaden vplyv na získanie zníženého dôchodkového veku. Pokiaľ teda navrhovateľ aj
k 31.12.1999 pracoval v zamestnaní II. pracovnej kategórie, nezískal znížený dôchodkový vek podľa

tohto ustanovenia.

13. Uvedený právny názor je v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou odvolacieho súdu aj kasačného
súdu. Napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/8/2016 zo dňa 31.01.2018 vyplýva:
„Nemožno súhlasiť s tvrdením navrhovateľa, že splnil podmienky nároku na starobný dôchodok pri

dosiahnutí dôchodkového veku 58 rokov. Dôchodkový vek nemožno v prípade navrhovateľa znížiť,
nakoľko jeho zamestnanie v I. pracovnej kategórii ku dňu 31.12.1999 netrvalo. Navrhovateľ ku dňu
31.12.1999 vykonával zamestnanie zaradené do II. pracovnej kategórie, pričom takéto zamestnanie ani
podľa predpisov účinných pred 01.01.2004 (t. j. podľa § 21 a podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb.)
nezakladalo nárok na zníženie dôchodkového veku."

14. V prípade navrhovateľa nie je možné aplikovať § 174 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom
zabezpečení, pretože jednak nedosiahol 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, 13 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) ani 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h)
citovaného zákona. Kumulatívne nebola tiež splnená podmienka upravená v § 174 ods. 2 citovaného

zákona, že služba I. alebo II. kategórie funkcií alebo zamestnanie I. pracovnej kategórie musí trvať k
31.12.1999, ak má mať poistenec nárok na starobný dôchodok za zvýhodnených podmienok vo vzťahu
k dovŕšeniu veku. V prípade navrhovateľa služba I. kategórie funkcií trvala len do 30.06.1990.15. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namietal, že jeho príjmy, ktoré dostával na vojenskej škole, neboli
započítané, táto námietka by bola relevantná pre výpočet výšky starobného dôchodku, avšak nie je
relevantná v konaní, v ktorom bol zamietnutý nárok na starobný dôchodok pre nesplnenie zákonnej

podmienky vzniku nároku na dávku.

16. K námietke, že obdobie výkonu vojenskej služby nebolo navrhovateľovi započítané na jeho nárok na
starobný dôchodok a vykonával ju zbytočne, márne slúžil vlasti a „všetko vyšlo navnivoč", odvolací súd
poukazuje na to, že navrhovateľovi musí byť známe, že mu bol starobný dôchodok priznaný rozhodnutím

zo dňa 03. decembra 2019, kde mu podľa osobného listu dôchodkového poistenia, tvoriaceho prílohu
tohto rozhodnutia, bola riadne započítaná doba jeho služby I. kategórie funkcií od roku 1976 až do roku
1990.

17. Pokiaľ ide o námietku neaplikovania rozsudku Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn.
6Ads/141/2011, kasačný súd poukazuje na to, že tento sa týkal aplikácie § 174 ods. 2 zákona o

sociálnom zabezpečení v znení účinnom v ČR do 15.03.1993; pritom ani Najvyšší správny súd ČR zo
znenia ods. 2 nevyvodil iný záver ako ten, že pracovné zaradenie v preferovanej kategórii muselo trvať
podľa aplikovaného znenia zákona do 31.12.1992. Podstatné však je, že toto znenie zákona sa danom
prípade vôbec neaplikovalo. Kasačný súd dodáva, že sporným v tam riešenom prípade nebol dátum
trvania zamestnania či služby ku dňu 31.12.1992, ale samotný rozsah výkonu zamestnania alebo služby

v preferovanej kategórii v priebehu konkrétneho roku. Uvádzaný rozsudok teda nie je aplikovateľný na
tu posudzovanú právnu vec.

18. Pokiaľ navrhovateľ nástojí na tom, aby sa obdobie reálne vykonávanej vojenskej služby hodnotilo
a preklenulo judikatúrou súdov Slovenskej republiky v jeho prospech, odvolací súd opakovane uvádza,

že obdobie jeho služby I. kategórie funkcií v ozbrojených silách bolo riadne započítané do celkového
obdobia dôchodkového poistenia v rozhodnutí o priznaní starobného dôchodku podľa všeobecných
ustanovení zákona o sociálnom poistení, keď navrhovateľ dosiahol dôchodkový vek podľa zákona o
sociálnom poistení.

19. Navrhovateľ tiež namietal, že odporkyňa odignorovala ním navrhované dôkazy. Odvolací súd
konštatuje, že navrhovateľ neuviedol, ktoré dôkazy, ktoré v administratívnom konaní predkladal,
respektíve navrhoval, neboli vykonané alebo nevyhodnotené. Ani jeho požiadavka, aby odporkyňa
uviedla základ pre výpočet určenia sumy starobného dôchodku nie je dôvodná, pretože k výpočtu sumy
starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení vôbec nedošlo práve pre nesplnenie

základnej podmienky pre priznanie starobného dôchodku a to podmienky zníženia dôchodkového veku
navrhovateľa vo veku 57 rokov. Keďže ku dňu podania žiadosti navrhovateľ nedosiahol ani dôchodkový
vek podľa zákona o sociálnom poistení, z rovnakých dôvodov nebolo možné vypočítať ani výšku
starobného dôchodku podľa tohto zákona.

20. Navrhovateľ namietal, že v jeho prípade malo dôjsť k aplikácii Dohovoru č. 128 o invalidných,
starobných a pozostalostných dávkach a z tohto dohovoru odvodzoval započítanie civilného
zamestnania do doby uvedenej v § 174 zákona o sociálnom zabezpečení. Odvolací súd konštatuje,
že citovaný dohovor sa aplikuje v prípade, keď na jednu sociálnu udalosť, v danom prípade starobu,
fyzická osoba by mala poberať 2 dávky. To sa stáva v prípadoch, ak je príslušníkovi ozbrojených síl

priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. a zároveň by mu mal byť za obdobie
už zohľadnené na výšku výsluhového dôchodku priznaný aj starobný dôchodok. Vtedy dochádza k
takzvanému kráteniu starobného dôchodku. Inštitút zníženia dôchodkového veku podľa § 174 zákona o
sociálnom zabezpečení má úplne iný cieľ, ktorým je umožniť dotknutým poistencom znížiť dôchodkový
vek, keďže títo poistenci už určité obdobie v zvýhodnenej pracovnej kategórii alebo kategórii funkcií

odpracovali a nemohli dosiahnuť zákonom stanovený rozsah tohto obdobia iba z dôvodu zrušenia
zaraďovaniatýchtozamestnaníafunkciídopreferovanejkategóriek31.12.1999(prvýkrátk31.12.1992),
avšak za predpokladu, že takéto ich zamestnanie alebo služba k tomuto dňu trvali.

21. Pre prípad navrhovateľa to znamená, že aplikácia Dohovoru č. 128 v tu preskúmavanej veci nie je

možná. Pokiaľ navrhovateľ žiadal, aby boli započítané všetky doby civilného zamestnania, nebolo to
možné, pretože podľa § 174 zák. o soc. zabezpečení iné civilné zamestnania ako I. pracovnej kategórie
sa do tejto doby nezapočítavajú. Podmienky § 174 sú zreteľne dané a túto jasnú a zrozumiteľnú právnu
úpravu nie je možné preklenúť výkladom, ktorý by poprel nielen jej gramatický význam, ale aj jej cieľ.Odporkyňa na splnenie podmienky dosiahnutia doby uvedenej v § 174 ods. 1 písm. b) zák. o soc.
zabezpečení započítala všetky zistené relevantné obdobia - započítala celé obdobie služby, avšak
nemohla započítať obdobie civilného zamestnania, pretože nespadalo do I. pracovnej kategórie. Nebol

dôvod ani na krátenie sumy dôchodkovej dávky, keďže jednak neboli splnené podmienky vzniku nároku
a jednak žiadne obdobie poistenia nebolo započítané na dve dávky poskytované na rovnakú sociálnu
udalosť.

22. K poslednej námietke o nesplnení legitímneho očakávania, že si štát po ukončení služby a

odpracovaní zamestnania II. pracovnej kategórie splní svoje záväzky, odvolací súd musí konštatovať,
že navrhovateľovi po skončení zamestnania II. pracovnej kategórie nevznikol nárok na zníženie
dôchodkového veku podľa § 174 zákona o sociálnom zabezpečení a tento mu nevznikol ani pri ukončení
služby I. kategórie funkcií (v čase ukončenia služby právna úprava zachovania nárokov z I. pracovnej
kategórie a I. a II. kategórie funkcií ešte nebola prijatá) a preto navrhovateľ nemohol nadobudnúť
legitímne očakávanie, že má v tomto smere zákonný nárok a že mu bude vyhovené.

Záver

23. Napadnutý rozsudok správneho súdu je vecne správny, správny súd sa dostatočným spôsobom
zaoberal všetkými podstatnými argumentmi navrhovateľa a tiež správne právne posúdil aplikáciu

podstatných ustanovení zákona o sociálnom zabezpečení. Odvolanie neobsahuje také námietky, ktoré
by boli schopné zvrátiť vecnú správnosť napadnutého rozsudku ani prvostupňového a zmenového
rozhodnutia odporkyne. Preto odvolací súd rozsudok správneho súdu potvrdil podľa § 250ja ods. 3 v
spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny.

Trovy odvolacieho konania

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l
ods. 2 a § 250k ods. 1 O.s.p. a contrario tak, že navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal, pretože nebol v konaní úspešný.

25. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.