Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/37/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123387676
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6123387676.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členiek

JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Renáty Krajčiovej, v spore žalobcu: AMBIS vysoká škola, a. s., so sídlom
Lindnerova 575/1, 180 00 Praha 8 - Libeň, Česká republika, IČO: 61 858 307, zastúpený obchodnou
spoločnosťou Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO:
36 715 352, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX, XXX XX C., zastúpenému
JUDr. Michalom Novákom, advokátom so sídlom Ličartovce 161, 082 03 Ličartovce, IČO: 54 532 493, o
zaplatenie 2.041,17 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina
č. k. 3C/16/2024-155 zo dňa 31. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 3C/16/2024-155 zo dňa 31. októbra 2024
vo výrokoch I. a III. potvrdzuje.

II. Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

III. Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 3C/16/2024-155 zo dňa 31. októbra 2024
vo výroku II. zostáva nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú

pokutu vo výške 1.732,28 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,75 % ročne zo sumy 1.732,28
eur od 16.11.2021 do zaplatenia a náklady spojené s vymáhaním pohľadávky vo výške 154,44 eur do
3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), ďalej žalobu
vo zvyšku zamietol (výrok II.) a o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobca má voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou sa žalobca voči žalovanému
domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 1.732,28 eur s úrokom

z omeškania vo výške 10,75 % ročne zo sumy 1.732,28 eur od 16.11.2021 do zaplatenia
s príslušenstvom a nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 308,89 eur.
3. Žalobca uplatnený nárok odôvodňoval tým, že dňa 29.02.2021 bola medzi žalobcom a žalovaným
uzatvorená Zmluva o štúdiu, v zmysle ktorej mal žalovaný nastúpiť
na bakalárske štúdium v študijnom programe Ekonomika a management podniku
so štandardnou dobou štúdia v kombinovanej forme 3 roky a so zahájením štúdia
v akademickom roku 2021/2022. V zmysle bodu 11. Zmluvy sa žalovaný zaviazal splniť podmienky pre

prijatie na štúdium pre akademický rok 2021/2022, o. i. vrátane podmienok definovaných v ust. § 48
zák. č. 111/1998 Sb. o vysokých školách. Podmienkou pre prijatie žalovaného na štúdium v bakalárskom
stupni programu je v zmysle ust. § 48 ods. 1 zák. č. 111/1998 Sb. o vysokých školách dosiahnutie
stredného vzdelania s maturitou. Podľa bodu 11.2. Zmluvy sa žalovaný zaviazal najneskôr do 01.10.akademického roka, v ktorom mal byť zapísaný na štúdium, doložiť doklad o splnení týchto podmienok,
a teda v prípade žalovaného doložiť maturitné vysvedčenie, resp. doklad o neabsolvovaní maturitnej
skúšky v riadnom, ani opravnom termíne. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný si túto svoju povinnosť

v stanovenej lehote nesplnil a požadovaný doklad žalobcovi nepredložil, žalobcovi voči žalovanému
vznikol v zmysle bodu 11.3. Zmluvy nárok na úhradu zmluvnej pokuty vo výške školného za akademický
rok 2021/2022 dojednaného podľa Zmluvy. Žalobcovi vznikol nárok na úhradu zmluvnej pokuty vo výške
školného dojednaného podľa Cenníka štúdia obsiahnutého v bode 10.1. Zmluvy pre akademický rok
2021/2022 za štúdium

v magisterskom študijnom programe Bezpečnostný management v kombinovanej forme štúdia vo výške
41.800,- Kč, t. j. 1.732,28 eur (prepočítané kurzom Národnej banky Slovenska zo dňa 24.08.2023
platným ku dňu podania žaloby, t. j. ku dňu 25.08.2023
vo výške 1 eur = 24,130 CZK). Žalobca žalovanému vystavil faktúru č. 202210036 dňa 25.10.2021,
splatnú dňa 15.11.2021, znejúcu na sumu 41.800,- Kč, t. j. 1.732,28 eur (prepočítané vyššie
špecifikovaným kurzom NBS). Žalovaný nepristúpil k úhrade svojho záväzku ani po doručení upomienky,

na základe čoho bol žalobca nútený postúpiť predmetnú vec svojmu právnemu zástupcovi, ktorý
žalovaného predžalobnou výzvou zo dňa 28.02.2022 vyzval na úhradu jeho splatného záväzku. V
súvislosti s predžalobnou výzvou žalobcovi vznikli náklady spojené s vymáhaním pohľadávky vo
výške odmeny advokáta za dva úkony právnej služby a 2x režijný paušál podľa vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti ČR č. 177/1996 Sb. advokátskych taríf v znení neskorších predpisov, čomu zodpovedá

suma
vo výške 7.453,60 Kč, t. j. 308,89 eur (prepočítané vyššie špecifikovaným kurzom NBS). Nakoľko sa
žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, žalobca si uplatňuje voči žalovanému aj úroky
z omeškania.
4. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdil, že vzťah medzi sporovými stranami je

potrebné vyhodnotiť ako spotrebiteľský vzťah. Žalobca podniká formou akciovej spoločnosti, pričom
v judikáte Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 4532/2014 sa konštatuje, že súkromné vysoké školy
poskytujú verejnú službu ako „obecně prospěšné společnosti“ založené podľa zákona č. 248/1995 Sb.
o obecně prospěšných společnostech, pričom v prípade žalobcu tu zjavne nejde o obecne prospešnú
spoločnosť, ale o akciovú spoločnosť. Žalobca dojednaním o zmluvnej pokute núti záujemcov o štúdium

nastúpiť do tejto školy a nerealizovať ich ústavné právo na slobodný výber vzdelania a vysokej školy.
Zmluvná pokuta sa uplatňuje za porušenie povinností - nezdokladovanie ukončenia stredoškolského
štúdia. Žalovaný sa študentom nikdy nestal, preto nemá povinnosť platiť ani školné. Je nemysliteľné,
aby výška zmluvnej pokuty za takéto porušenie dosahovala výšku školného. Výška zmluvnej pokuty
uvedená v čl. 11.3. Zmluvy o štúdiu, ktorá predstavuje sumu celého ročného školného 41.800,- Kč je

neprimerane vysoká a spôsobuje nevyváženosť vzťahu medzi sporovými stranami, a to bez ohľadu na
to, či ide o spotrebiteľský vzťah alebo nie. Uvedené ustanovenie o zmluvnej pokute je preto v zmysle
Občianskeho zákonníka ČR potrebné vyhodnotiť ako absolútne neplatné, alternatívne žalovaný žiada
súd prvej inštancie, aby v prípade vyhodnotenia tejto zmluvnej pokuty ako platne dojednanej ju znížil na
sumu 1,- eur, vzhľadom na povinnosť, ktorú zabezpečovala.

5. Žalobca k obrane žalovaného uviedol, že na vzťah medzi ním a žalovaným nemožno nazerať ako na
spotrebiteľský. Žalobca ako súkromná vysoká škola vo vzťahu k študentovi nevystupuje ako podnikateľ
a ani dodávateľ služby, nakoľko v prípade školného sa nejedná o protiplnenie za poskytnutú službu.
Na základe uvedeného tak žalovaný nebol vo vzťahu k žalobcovi v pozícii spotrebiteľa. Žalobca ako
súkromná škola uzatvorila so žalovaným ako uchádzačom o štúdium Zmluvu, ktorá medzi stranami

sporuzaložilasúkromnoprávnyvzťah.NazákladeuzatvorenejZmluvyoštúdiuježalobca,akosúkromná
vysoká škola nútený dodržať svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú tak zo zmluvy, ako aj zo ZVŠ. Naproti
tomu u žalovaného, ako osoby spôsobilej na právne úkony, sa s ohľadom na jej záujem študovať
na súkromnej vysokej škole predpokladá, že sa so Zmluvou riadne oboznámi a rovnako ako žalobca si
svoje povinnosti, ku ktorým sa svojím podpisom na Zmluve zaviazala, splní. Pri uzatváraní zmluvného

vzťahu tak oba subjekty - žalobca ako vysoká škola a žalovaný ako uchádzač o štúdiu, vystupovali v
rovnoprávnom postavení, kedy bolo na záujemcovi o štúdium, aby pred podpisom Zmluvy, v ktorej sa
okrem iného zaviazal aj k úhrade zmluvnej pokuty, zvážil svoje finančné a časové možnosti pre plnenie
svojich povinností vyplývajúcich mu zo Zmluvy a v prípade, že mu okolnosti neumožňovali na štúdium
nastúpiť, aby si bol vedomý povinnosti dodržať svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy. Zmluvná pokuta

je zmluvnými stranami dojednaná peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi alebo veriteľ
dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali, a to aj vtedy, keď porušením
povinnosti veriteľovi alebo dlžníkovi žiadna škoda nevznikla. Účelom zmluvnej pokuty je tak donútiť
účastníka zmluvy pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu zmluvného záväzku. Dojednaniezmluvnej pokuty obsahovalo všetky potrebné náležitosti predpokladané zákonom - bolo písomné, jasné,
určité a zrozumiteľné. Účelom zmluvnej pokuty bolo primäť uchádzača o štúdium k riadnemu plneniu
svojich povinností a najmä zaistiť žalobcovi, ako vysokej škole, ktorá je v podstatnej miere financovaná

zo školného hradeného študentmi, určitý rozsah finančných prostriedkov, ktoré mu umožnia zabezpečiť
vzdelávaciu, vedeckú, vývojovú a prevádzkovú činnosť. Zmluvou o štúdiu si žalobca zaväzuje svojho
budúceho študenta, že mu bude hradiť školné, naproti čomu stojí jeho záväzok, poskytnúť uchádzačovi
o štúdium možnosť štúdia v zmysle zákona o vysokých školách. Zmluvnou pokutou zabezpečil žalobca
záväzok žalovaného hradiť riadne školné, a to z toho dôvodu, že pre žalobcu je absolútne zásadné, aby

školné bolo riadne a včas hradené, keď podľa zákona o vysokých školách je povinný si zaistiť zdroje
financovania
pre akreditované programy. Z tohto dôvodu potom plnenie tejto povinnosti, a to predovšetkým z dôvodov
prevencie, zaistil zmluvnou pokutou. Žalobca musí už s predstihom zabezpečiť dostatočný počet
pedagogických pracovníkov spĺňajúcich akreditačné štandardy tak, aby mohol študentom, s ktorými
uzavrel zmluvu, poskytnúť vzdelávanie v rozsahu stanovenom akreditáciou, a to po celý čas štúdia.

Týmto pedagogickým pracovníkom (profesorom, docentom, odborným asistentom s doktorandským
vzdelaním a zodpovedajúcou vedeckou a publikačnou aktivitou) musí žalobca garantovať istotu príjmu,
pedagogického
a vedeckého pôsobenia na dlhšiu dobu. Ďalej musí zabezpečiť dostatočné priestory
pre výučbu, čo kladie značné nároky na plánovanie a zabezpečovanie týchto priestorov, ako vynakladá

aj ďalšie výdavky. Väčšinu nákladov na zabezpečenie výučby po materiálnej aj personálnej stránke musí
žalobcazabezpečiťspredstihomnaďalšieobdobieavychádzapriichkalkuláciizdôvodneočakávaného
počtu študentov a nemá tak už v prípade, že sa študent rozhodne svoje štúdium ukončiť, možnosť tieto
náklady znížiť. Aj s poukazom na uvedené má žalobca za to, že zmluvnými stranami dojednaná výška
zmluvnej pokuty nie je neprimeraná, a teda ani neprijateľná.

6. Nakoľko je žalobca zahraničnou právnickou osobou, keďže má sídlo v Českej republike, ide v danom
prípade o konanie s cudzím prvkom. Preto sa súd prvej inštancie najskôr zaoberal tým či je daná jeho
právomoc na konanie a aké rozhodné právo má pri rozhodovaní aplikovať. Vzťah medzi žalobcom a
žalovaným, predmetom ktorého bolo zabezpečenie štúdia, je vzťahom občianskoprávnym, spadajúcim
do právomoci Nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone

rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (tzv. Brusel I.). V Čl. 12.3. zmluvy sa zmluvné strany
dohodli,
že príslušnými súdmi pre všetky spory z tejto zmluvy sú súdy Českej republiky. Uvedené dojednanie
predstavuje tzv. voľbu právomoci podľa Čl. 25 označeného nariadenia Napriek uvedenému bola
právomoc súdu na konanie a rozhodovanie v danej veci daná podľa Čl. 26 ods. 1 Nariadenia. Pravidlo

podľa Čl. 26 ods. 1 totiž stanovuje, že okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto
nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium
sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má
iný súd výlučnú právomoc. Ide teda o samostatné pravidlo určenia právomoci v tom zmysle, že
upravuje prípad, keď súd, ktorý nemal právomoc, túto právomoc získal v dôsledku samostatnej účasti

strán na konaní. Akýkoľvek európsky súd tak môže rozhodovať o akomkoľvek spore v občianskych
a obchodných veciach, pokiaľ žalovaný nespochybnil jeho právomoc. Nakoľko sa žalovaný na konaní
zúčastnil (podaním vyjadrenia k žalobe i podaním vyjadrenia k vyjadreniu žalobcu) a právomoc súdu
prvej inštancie žiadnym spôsobom nespochybnil, právomoc na konanie a rozhodovanie tohto sporu má
súd prvej inštancie.

7. Zmluvné strany sa v Čl. 12.2. zmluvy takisto dohodli, že táto zmluva a akékoľvek vzťahy z nej
vyplývajúce alebo súvisiace s predmetnom tejto zmluvy sa riadia a budú sa vykladať a vymáhať v
súlade s právnym poriadkom Českej republiky s vylúčením kolízneho práva. S poukazom na uvedené je
potrebnévdanejveciaplikovaťakorozhodnéprávoprávnyporiadokČeskejrepubliky,atopredovšetkým
zákon č. 89/2012 Sb. Občiansky zákonník.

8. Vzhľadom na stranami prezentované skutkové tvrdenia je zrejmé, že medzi stranami bolo nesporné,
že dňa 29.02.2021 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená zmluva o štúdiu, ktorá upravovala
práva a povinnosti strán pri zabezpečení výuky v bakalárskom študijnom programe Ekonomika a
management podniku so štandardnou dobou štúdia v kombinovanej forme 3 roky a so zahájením štúdia
v akademickom roku 2021/2022.

9. Podľa zmluvy o štúdiu, pokiaľ uchádzač bude prijatý k štúdiu, k 1.9. príslušného akademického roku
bude uchádzač zapísaný do štúdia. Pokiaľ k tomuto dátumu nebudú splnené podmienky nevyhnutné pre
prijatie, bude uchádzač prijatý a zapísaný po ich splnení. Zápis do štúdia z organizačných dôvodov po
prijatí uchádzača vykoná v danom termíne žalobca a uchádzač s týmto súhlasí. To isté platí v prípadeprerušenia štúdia, keď nasledujúci deň po uplynutí doby, na ktorú bolo študentovi štúdium prerušené,
vykoná žalobca zápis
do štúdia. Uchádzač/študent s týmto súhlasí (Čl. 2.3.). Jednou z povinností študenta je

vsúladesozmluvouoštúdiuapokynmižalobcuzahájiťštúdiumvstanovenomtermíne(Čl.3.1.).Žalobca
má nárok na poplatky spojené so štúdiom (školné a ďalšie administratívne poplatky) dňom účinnosti
Zmluvy po celú dobu trvania zmluvy. Nárok na poplatky spojené
so štúdiom trvajú a sú nárokovateľné za podmienok v tejto Zmluve uvedených i v prípadoch, pokiaľ
štúdium netrvá, t.j. bolo prerušené, ukončené alebo dosiaľ nebol uchádzač zapísaný. Poplatky spojené

so štúdiom sú zdrojom pre zaistenie finančných prostriedkov
pre vzdelávaciu, vedeckú, vývojovú a prevádzkovú činnosť žalobcu (Čl. 9.1.). Uchádzač/študent je
povinný hradiť školné tak, že ho bude hradiť vždy na akademický rok trvania štúdia vopred. Čiastka
školného na akademický rok je uvedená v článku 10.1. Nárok žalobcu na školné vzniká dňom účinnosti
tejto Zmluvy (Čl. 9.2.). Výška školného
pre akademický rok 2021/2022 je 41.800,- Kč (Čl. 10.1.). Uchádzačom pre účely čl. 11 tejto zmluvy je

osoba, ktorá podpísala zmluvu o štúdiu, ale nesplnila všetky podmienky pre prijatie k štúdiu, vrátane
podmienok definovaných v § 48 Zákona č. 111/1998 S. o vysokých školách (Čl. 11.1.). Uchádzač je
povinný najneskôr do 1. októbra daného akademického roku,
vktorommalbyťzapísaný naštúdium, splneniepodmienok(t.j.vprípadeúspešnéhozloženiamaturitnej
skúšky v riadnom či opravnom termíne, je povinný predložiť žalobcovi maturitné vysvedčenie či iný

doklad podľa § 48 ods. 4, resp. ods. 5 zákona) alebo je povinný žalobcovi doložiť, že nezložil maturitnú
skúšku (v bakalárskych študijných programoch)
v riadnom ani opravnom termíne či obdobný doklad (Čl. 11.2.). V prípade, že v hore uvedenom termíne
poruší svoju povinnosť doložiť splnenie podmienok pre prijatie na štúdium či doklad o neúspešnom
zložení maturitnej skúšky či obdobný doklad, je povinný zaplatiť

za porušenie tejto povinnosti žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške školného na daný akademický rok a
povinnosť hradiť školné od počiatku zaniká (Čl. 11.3.). Zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej
podpisu poslednou stranou (Čl. 7.1.).
10. Dňa 25.10.2021 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 202210036, splatnú dňa 15.11.2021,
znejúcu na sumu 41.800,- Kč, ktorou vyúčtoval zmluvnú pokutu podľa Zmluvy o štúdiu podpísanej dňa

29.02.2021, a ktorú žalovaný doposiaľ neuhradil.
11. Z Vyjadrenia Českej obchodnej inšpekcie zo dňa 26.03.2021 vyplýva, že podľa ich názoru
nevystupuje študent vo vzťahu k súkromnej vysokej škole v pozícii spotrebiteľa.
12. Dňa 07.01.2022 vyzval žalobca, prostredníctvom Cermen Špalkovej, finančného špecialistu, mailom
žalovaného na zaplatenie faktúry č. 202210036, splatnej dňa 15.11.2021, zmluvnej pokuty na základe

Zmluvy o štúdiu, do 14.01.2022 s tým, že v prípade nedodržania termínu úhrady bude postúpená
právnemu oddeleniu na vymáhanie.
13. Dňa 28.02.2022 vyzval žalobca, prostredníctvom advokátskej kancelárie D., advokátní kancelář,
s.r.o., žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 50.275,70 Kč, z toho 41.800,- Kč titulom faktúry č.
202210036 - zmluvná pokuta podľa Zmluvy o štúdiu, 1.022,10 Kč titulom úroku z omeškania zo sumy

41.800 Kč od 16.11.2021 do 28.02.2022 (vyčísleného ku dňu vyhotovenia výzvy) a 7.453,60 Kč titulom
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
Vo výzve uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 29.02.2021 uzatvorená Zmluva
o štúdiu. Vzhľadom k tomu, že v súlade s čl. 11.2. Zmluvy nedoložil splnenie podmienky dosiahnutia
stredoškolského vzdelania ani nedoložil prípadné nezloženie maturitnej skúšky či tam uvedený obdobný

doklad a tým porušil svoju povinnosť toto doložiť, je v súlade s čl. 11.3. Zmluvy povinný uhradiť ich
klientovi zmluvnú pokutu vo výške školného
za akademický rok. Pripomenul, že mohol podľa čl. 6.1. Zmluvy bez ďalšieho od zmluvy odstúpiť, čo však
neurobil. Ďalej má ich klient právo na náhradu škody a úroky z omeškania z uvedenej sumy. Nakoľko
dlžnúsumuinapriekpísomnejvýzveklientaneuhradil,klientsiuplatňujeajnákladyspojenésuplatnením

pohľadávky vo výške odmeny advokáta za 2 úkony právnej služby a 2x režijný paušál á 300 Kč, podľa
vyhláškyMinisterstvaspravodlivostič.177/1996Sb.,advokátskatarifa,čomuzodpovedásuma7.453,60
Kč. Zároveň vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 50.275,70 Kč do 15.03.2022. Z podacieho
hárku vyplýva, že výzva bola podaná na poštovú prepravu dňa 01.03.2022.
14. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na právnu úpravu ČR vzťahujúcu sa na tento prípad, a to ust. §

1746 ods. 2, § 2048 a § 2051 zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník, § 2 ods. 7
a § 48 ods. 1 zákona č. 111/1998 Sb. o vysokých školách.
15. Súd prvej inštancie ustálil, že zmluva o štúdiu uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa
29.02.2021 je nepomenovanou zmluvou v zmysle § 1746 ods. 2 zákona č. 89/2012 Sb. Občianskehozákonníka, pričom pri uzavretí zmluvného vzťahu oba subjekty vystupovali v rovnoprávnom postavení,
a teda sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu. Žalobca ako súkromná vysoká škola nie je podnikateľom,
pretože podnikateľskú činnosť nevykonáva sústavne tak, ako to vyžaduje § 2 ods. 1 zákona č.

513/1991Sb.ObchodnízákonníkČR,vktoromsapodnikaniedefinujeakosústavnáčinnosťvykonávaná
samostatne podnikateľom vlastným menom a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
Nestačí iba zistenie,
že žalobca je súkromnou vysokou školou, zriadenou vo forme akciovej spoločnosti, teda obchodná
spoločnosť založená za účelom podnikania a vytvárania zisku. K rozhodujúcim skutočnostiam, ktoré

nemožno pri právnom hodnotení zmluvy o štúdiu opomenúť, patrí i skutočnosť, že žalobca je súčasťou
verejného vzdelávacieho systému. Súkromná vysoká škola nevystupuje ako dodávateľ služieb. Z
povahy vysoké školy vyplýva, že táto zabezpečuje prístup k vysokoškolskému vzdelaniu a získaniu
vysokoškolskej kvalifikácie v akreditova-ných študijných odboroch a špecializáciách. Prostredníctvom
štúdia na vysokej škole (verejnej, štátnej alebo súkromnej) sa realizuje právo na vzdelanie podľa článku
33 odsek 1 veta prvá Listiny základných práv a slobôd (2/1993). Na vysokých školách možno stanoviť

poplatky, ktoré môže požadovať vysoká škola v priebehu štúdia. Tieto poplatky nepredstavujú priame
(adresné) protiplnenie za poskytnutú službu (sprostredkovaním výuky), vyjadrujú len podiel študenta na
nákladoch na vysokoškolské štúdium a na jeho administráciu.
16. Vo vzťahu k postaveniu žalobcu, ako súkromnej vysokej školy, je judikatúra českých súdov ustálená.
Charakterom zmlúv o štúdiu (o ktorú ide i v danom spore) uzatváraných súkromnými školami sa

opakovane zaoberal Ústavný súd ČR a Najvyšší súd ČR (napr. sp. zn. 33 Cdo 4532/2014, sp. zn.
I. ÚS 523/07, sp. zn. I. ÚS 728/10, sp. zn. Pl.ÚS 34/2017, sp. zn. IV. ÚS 4361/12, sp. zn. 33 Cdo
4532/2014). Na základe ustálenej judikatúry vyšších súdov je potrebné uzavrieť, že na tieto zmluvy
nemožnonazeraťakonazmluvyspotrebiteľské,ktorébyspotrebiteľoviposkytovalivyššiumieruochrany.
Rovnaký právny záver, že žalovaný nie je spotrebiteľom, vyplýva i z rozsudkov, ktoré v konaní predložil

žalobca (Rozsudok Mestského súdu v Prahe zo dňa 03.11.2021, sp. zn. 23Co/293/2021, Rozsudok
Krajského súdu v Plzni zo dňa 14.11.2022, č. k. 18Co/188/2022-243, Rozsudok Krajského súdu v
Prahe zo dňa 01.03.2023, č. k. 21Co/298/2022-164). Záver, že študent nevystupuje vo vzťahu k vysokej
škole (verejnej či súkromnej) v pozícii spotrebiteľa, bol prijatý i Českou obchodnou inšpekciou, čo
vyplýva z Vyjadrenia Českej obchodnej inšpekcie zo dňa 26.03.2021. S poukazom na vyššie uvedené,

tvrdenia žalovaného, že má postavenie spotrebiteľa, že požíva ochranu náležiacu spotrebiteľovi, a že
sa naňho rozsudky ČR nevzťahujú, neobstoja. Ako už bolo uvedené, tento spor sa spravuje výlučne
právnym poriadkom Českej republiky. Ak boli otázky týkajúce sa postavenia žalobcu i charakteru zmlúv
o štúdiu v rámci českého súdnictva zodpovedané, takto ustálenú judikatúru českých súdov nemožno
ignorovať, naopak je potrebné plne ju rešpektovať. Nakoľko zmluva o štúdiu nie je spotrebiteľskou

zmluvouažalovanýnemápostaveniespotrebiteľa,nemožnodojedanieozmluvnejpokutevyhodnocovať
z hľadiska neprijateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách.
17. Súd prvej inštancie nevzhliadol žiaden dôvod, ktorý by spôsobil neplatnosť dojednania o zmluvnej
pokute. Pri uzatváraní zmluvy mali obe zmluvné strany rovnoprávne postavenie. Zo samotnej zmluvy,
ani z vyjadrení sporových strán nevyplýva, že by zmluva nebola uzavretá slobode, vážne, určito a

zrozumiteľne. Podmienkou platnosti dojednania o zmluvnej pokute je existencia hlavného záväzku, ktorý
má byť zmluvnou pokutou zabezpečený. V danom prípade nebolo zistené, že by hlavný záväzok t. j.
záväzok doložiť splnenie podmienok pre štúdium, nevznikol platne. Žalovaný bol povinný najneskôr do
01.10.2021 doložiť splnenie podmienok t.j. v prípade úspešného zloženia maturitnej skúšky v riadnom
či opravnom termíne, bol povinný predložiť žalobcovi maturitné vysvedčenie či iný doklad podľa § 48

ods. 4, resp. ods. 5 zákona č. 111/1998 Sb. o vysokých školách alebo bol povinný žalobcovi doložiť,
že nezložil maturitnú skúšku (v bakalárskych študijných programoch) v riadnom ani opravnom termíne
či obdobný doklad. Pre prípad nesplnenia tejto povinnosti bola v zmluve dojednaná zmluvná pokuta.
Keďže žalovaný si túto povinnosť nesplnil, do 01.10.2021 nedoložil žalobcovi splnenie podmienok a
nepredložil doklad o úspešnom/neúspešnom zložení maturitnej skúšky, je povinný žalobcovi uhradiť

zmluvnú pokutu, ktorá bola medzi stranami práve pre prípad nesplnenia tejto povinnosti, dojednaná.
18. Skutočnosť, že žalovaný sa nestal študentom žalobcu je vo vzťahu k povinnosti zaplatiť zmluvnú
pokutu irelevantná. Žalovaný realizoval svoje ústavné právo na slobodný výber vzdelania a vysokej školy
tým, že uzavrel zmluvu o štúdiu práve so žalobcom, čím prejavil svoj záujem študovať na tejto vysokej
škole. Žalovaný dobrovoľne vstúpil do záväzkového vzťahu so žalobcom uzatvorením zmluvy o štúdiu

a zaviazal sa ňou na splnenie viacerých povinností. Žalovaný pri uzatvorení zmluvy bol oboznámený
s povinnosťami, na splnenie ktorých sa jej podpisom zaviazal, medzi ktorými bola aj povinnosť doložil
splnenie podmienok pre štúdium, teda predložiť doklad o úspešnom/neúspešnom zložení maturitnej
skúšky, najneskôr do 01.10.2021. Zároveň bol oboznámený s výškou ročného školného pre danýakademický rok a tiež mu muselo byť zrejmé, že v prípade nesplnenia podmienky doložiť najneskôr do
01.10.2021 doklad o úspešnom/neúspešnom zložení maturitnej skúšky, bude povinný zaplatiť zmluvnú
pokutu vo výške ročného školného. Zmluvnú pokutu

za nedoloženie požadovaného dokladu do 01.10.2021 sa zaviazal uhradiť ako uchádzač, teda ako
osoba, ktorá podpísala zmluvu, ale nesplnila všetky podmienky pre prijatie na štúdium.
19. Vzhľadom k tomu, že medzi stranami sporu bola v zmluve o štúdiu písomne dojednaná zmluvná
pokuta pre prípad porušenia povinnosti doložiť splnenie podmienok pre štúdium, teda predložiť doklad
o úspešnom/neúspešnom zložení maturitnej skúšky, najneskôr

do 01.10.2021, pričom bolo nesporné, že žalovaný túto povinnosť nesplnil a v stanovenej lehote
nepredložil doklad o úspešnom/neúspešnom zložení maturitnej skúšky, je žalobcom uplatnený nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty dôvodný.
20. Výška zmluvnej pokuty bola dojednaná vo výške školného pre akademický rok 2021/2022 v sume
41.800,- Kč. Žalovaný tvrdil, že zmluvná pokuta je neprimerane vysoká, avšak počas celého konania
neviedol žiaden dôvod, pre ktorý nesplnil svoju zmluvnú povinnosť predložiť doklad o úspešnom/

neúspešnom zložení maturitnej skúšky, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou. Naproti
tomu, žalobca zrozumiteľne a logicky vysvetlil dôvody, pre ktoré bola výška zmluvnej pokuty dojednaná
práve vo výške ročného školného. Zmluvou o štúdiu sa žalovaný zaviazal hradiť školné už odo dňa
účinnosti zmluvy. Zmluvnou pokutou zabezpečil žalobca záväzok žalovaného hradiť riadne školné, a to
z toho dôvodu, že pre žalobcu je absolútne zásadné, aby školné bolo riadne a včas hradené, keď podľa

zákona č. 111/1998 Sb. o vysokých školách je povinný si zaistiť zdroje financovania pre akreditované
programy. Z tohto dôvodu potom plnenie tejto povinnosti, a to predovšetkým z dôvodov prevencie,
zaistil zmluvnou pokutou. Žalobca musí už s predstihom zabezpečiť dostatočný počet pedagogických
pracovníkov spĺňajúcich akreditačné štandardy tak, aby mohol študentom, s ktorými uzavrel zmluvu,
poskytnúť vzdelávanie v rozsahu stanovenom akreditáciou. Týmto pedagogickým pracovníkom musí

žalobca garantovať istotu príjmu, pedagogického a vedeckého pôsobenia na dlhšiu dobu. Ďalej musí
zabezpečiť dostatočné priestory pre výučbu, čo kladie značné nároky na plánovanie a zabezpečovanie
týchto priestorov, vynakladá aj ďalšie výdavky. Väčšinu nákladov na zabezpečenie výučby
po materiálnej aj personálnej stránke musí žalobca zabezpečiť s predstihom na ďalšie obdobie
a vychádza pri ich kalkulácii z dôvodne očakávaného počtu študentov a nemá tak už v prípade, že

sa študent rozhodne svoje štúdium ukončiť, možnosť tieto náklady znížiť. Okrem toho, zo samotnej
zmluvy, ani z vyjadrení sporových strán, nevyplýva, že by zmluva nebola uzavretá slobode, vážne,
určito a zrozumiteľne. Preto neexistuje žiadny dôvod odchýliť sa od slobodného a vážneho zmluvného
dojednania strán sporu ohľadom výšky zmluvnej pokuty a je potrebné vychádzať zo zásady, podľa ktorej
sa zmluvy musia dodržiavať (pacta sunt servanda). Z týchto dôvodov má súd prvej inštancie za to,

že zmluvnými stranami dojednaná výška zmluvnej pokuty nie je neprimeraná a nie je dôvod ju znížiť.
21. Sumarizujúc uvedené, žalovaný nesplnil zmluvnú povinnosť predložiť žalobcovi najneskôr
do 01.10.2021 doklad o úspešnom/neúspešnom zložení maturitnej skúšky, pričom splnenie tejto
povinnosti bolo v zmluve zabezpečené zmluvnou pokutou, preto je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi
zmluvnú pokutu vo výške 41.800,- Kč, čo pri prepočte konverzným kurzom Národnej banky Slovenska

platným ku dňu podania žaloby, t.j. ku dňu 25.08.2023
vo výške 1 eur = 24,130 Kč, predstavuje sumu 1.732,28 eur.
22. Žalobca ďalej poukázal na ust. § 513, § 1968 a § 1970 zákona č. 89/2012 Sb. Keďže žalovaný
zmluvnú pokutu nezaplatil, dostal sa do omeškania a žalobca má v zmysle § 1968 a § 1970 Občanského
zákoníka nárok na úroky z omeškania voči žalovanému vo výške 10,75 % ročne z dlžnej sumy 1.732,28

eur odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry, ktorou bola zmluvná pokuta vyúčtovaná, t.j. od
16.11.2021 do zaplatenia. Výška úrokov z omeškania je určená podľa nariadenia vlády ČR č. 351/2013
Sb., ktorým sa určuje výška úroku z omeškania, podľa ktorého je ročná výška úroku z omeškania
stanovená vo výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre prvý deň kalendárneho
polroka, v ktorom došlo k omeškaniu navýšená o osem percentuálnych bodov. Repo sadzbou rozhodnou

preurčenievýškyúrokuzomeškaniavzmyslevyššieuvedenéhonariadeniavládyČRje2Treposadzba,
ktorá je hlavnou menovo-politickou úrokovou sadzbou Českej národnej banky.
S účinnosťou od 05.11.2021 určená sadzba pre 2T REPO operácie Českej národnej banky
vo výške 2,75 %.
23. Žalobca si uplatnil i nárok na úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 308,89

eur, t. j. vo výške odmeny advokáta za 2 úkony právnej služby podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
ČR č. 177/1996 Sb. o odměnách advokátů a náhradách advokátů za poskytování právních služeb, a to
za - 1. upomienku (na úhradu dlžnej sumy), 2. predžalobnú výzvu. Žalobca v žalobe poukázal na ust.§ 11 ods. 1 písm. d) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti ČR č. 177/1996 Sb. a § 11 ods. 2 písm. h)
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti ČR č. 177/1996 Sb.
24. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že predžalobná výzva zo dňa 28.02.2022 je výzvou

na plnenie so základným skutkovým a právnym rozborom, preto za ňu žalobcovi patrí, podľa ust. § 11
ods. 1 písm. d) vyhlášky odmena v plnej výške. Odmena advokáta spolu s režijným paušálom je v zmysle
§ 7, § 8, § 14b vyhlášky spolu vo výške 3.726,80 Kč, čo pri prepočte konverzným kurzom platným ku dňu
podania žaloby 25.08.2023 vo výške 1 eur = 24,130 Kč predstavuje sumu 154,44 eur. Na druhej strane
upomienka zo dňa 07.01.2022 bola zaslaná žalobcovi mailom (nie poštou) a je len jednoduchou výzvou

na plnenie, ktorú nevypracoval advokát, ale priamo žalobca (jeho zamestnanec - finančný špecialista
E. F.). Žalobca nepreukázal, že by mu nejaké náklady v súvislosti s touto výzvou vôbec mohli vzniknúť,
preto súd prvej inštancie žalobcovi za túto výzvu nepriznal žiadnu náhradu a v tejto časti žalobu zamietol.
25. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Žalobca mal v spore úspech v plnom rozsahu čo
do nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Neúspech žalobcu bol len v nepatrnej časti, a to v časti

príslušenstva (v časti náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky), preto súd prvej inštancie
priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
26. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaný (ďalej aj „odvolateľ“), ktorý sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutých výrokoch zrušil a vec v tomto rozsahu mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný

podal odvolanie proti napadnutému rozsudku z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, keď
namietal, že napadnutý rozsudok je najmä pre nesprávne právne posúdenie nezákonný. Žalovaný
vyjadril nesúhlas s napadnutým rozsudkom, keď právne názory súdu prvej inštancie považuje za
neudržateľné, ktoré vo svetle judikatúry Súdneho dvora EÚ nemôžu obstáť a zakladajú arbitrárnosť
rozsudku (sp. zn. II.ÚS 440/2011).

27. Žalovaný mal za to, že uvedený vzťah medzi sporovými stranami bolo potrebné vyhodnotiť ako
spotrebiteľský vzťah. Uvedené navyše vyplýva aj z judikatúry Súdneho dvora EÚ, s ktorou sa však
konajúci súd nijako nevysporiadal, keď odkázal len na údajne ustálenú českú judikatúru, pričom však
právo EÚ je pre členské štáty záväzné. Rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 3805/2018 a
v ňom citovaný rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/05 pritom stanovuje jasné pravidlá, podľa

ktorých je potrebné postupovať pri posúdení, či sa jedná o vzťah spotrebiteľský, a to nasledovne:
„Ustanovení § 1810 o. z., které vymezuje spotřebitelské smlouvy prostřednictvím subjektů, které právně
jednají, t. j. jako smlouvy, které se spotřebitelem uzavírá podnikatel. Podle § 2 odst. 1, písm. f/ a g/
zákona č. 634/1992 Sb. o ochraně spotřebitele je službou jakákoli podnikatelská činnost, která je určena
k nabídce spotřebiteli, včetně práv a závazků s touto činností souvisejících. Podle článku 50 Smlouvy

o založení Evropského společenství se za služby pokládají úkony poskytované zpravidla za úplatu,
pokud nejsou upraveny ustanoveními o volném pohybu zboží, kapitálu a osob. Podle rozsudku SD
C-76/05 odst. 37 je tak potřeba zkoumat a posoudit, zda výuka poskytovaná zde žalobkyní představuje
v souladu s čl. 50 prvním pododstavcem ES „výkony poskytované zpravidla za úplatu“. Odst. 38
Súdny dvor EÚ konstatuje, že již bylo rozhodnuto, že základní charakteristický znak úplaty spočívá ve

skutečnosti, že úplata představuje hospodářské protiplnění za dotčený výkon. V odst. 39 Súdny dvor
EÚ z pojmu služeb ve smyslu článku 50 ES vyloučil vzdělávání poskytované určitými institucemi, které
jsou součástí veřejného vzdělávacího systému a které jsou zcela nebo hlavně financovány z veřejných
prostředků. Súdny dvor EÚ tak upřesnil, že se stát tím, že zavede a udržuje takový veřejný vzdělávací
systém financovaný zpravidla z veřejného rozpočtu, a nikoliv žáky nebo jejich rodiči, nehodlá věnovat

výkonu činnosti za úplatu, ale plní vůči svému obyvatelstvu své poslání v oblasti sociální, kulturní
a vzdělávací. Konečně v odst. 40 Súdny dvor EÚ rozhodl, že vzdělávání poskytované vzdělávacími
institucemi financovanými z podstatné části ze soukromých prostředků, zejména žáky a jejich rodiči,
představuje službu ve smyslu článku 50 ES, jelikož tyto instituce sledují cíl, který spočívá v nabízení
služeb za úplatu.“ Ako vyplýva z vyššie uvedeného, navzdory rozhodovacej praxi českých súdov, Súdny

dvor EÚ rozlišuje, či ide o vysokú školu financovanú z verejných prostriedkov alebo súkromných. Napriek
argumentácii žalobcu je zjavné, že súkromná vysoká škola poskytuje svoje služby len a len
za účelom dosiahnutia zisku, a to aj napriek tomu, že to podľa súdu vylučuje fakt, že patrí
do verejného vzdelávacieho systému. Nič na podnikaní žalobcu nemení ani skutočnosť,
že prostredníctvom štúdia sa realizuje právo na vzdelanie. Ad absurdum, napríklad kúpou motorového

vozidla od autorizovaného predajcu sa realizuje právo na majetok, ale to neznamená, že predajca v
takomto vzťahu nemôže vystupovať ako obchodník. Takýto výklad práva je absolútne neudržateľný
a nelogický. V zmysle ustanovenia § 419 zákona č. 89/2012 Sb. (ďalej aj „OZ“) je spotrebiteľom
každý človek, ktorý mimo rámec svojej podnikateľskej činnosti alebo mimo rámec samostatného výkonusvojho povolania uzatvára zmluvu s podnikateľom alebo s ním inak jedná. Podnikateľom sa okrem
iného rozumie každá osoba, ktorá uzatvára vlastnú obchodnú, výrobnú alebo obdobnú činnosť. Preto je
potrebné na tento právny vzťah uplatniť právne predpisy ochrany spotrebiteľa. Pokiaľ sa súd a žalobca

odvolávajú na „ustálenú judikatúru“, žalovaný tu poukázal na zásadný rozdiel v predložených judikátoch
oproti dotknutému skutkovému stavu. Zásadným rozdielom oproti predloženým judikátom je skutočnosť,
že žalobca podniká formou akciovej spoločnosti, pričom v judikáte Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo
4532/2014, na ktorý nesprávne odkazujú žalobcom predložené rozsudky sa konštatuje, že súkromné
vysoké školy poskytujú verejnú službu ako „obecně prospěšné společnosti“ založené podľa zákona č.

248/1995 Sb. o obecně prospěšných společnostech, pričom v prípade žalobcu tu zjavne nejde o obecne
prospešnú spoločnosť,
aleoakciovúspoločnosť.Samotnýžalobcavovyjadrenítvrdí,ženekonalvrámcipodnikateľskejčinnosti,
ale len poskytoval verejnú službu, pritom z jeho návrhu na vydanie platobného rozkazu vyplýva presný
opak, cit.: „Žalobca je zahraničnou právnickou osobou, ktorej predmetom podnikania je poskytovanie
vysokoškolského vzdelávania na súkromnej vysokej škole podľa zákona ČR č. 111/1998 Sb. o vysokých

školách.“. Podľa zákona
č. 248/1995 Sb. o obecně prospěšných společnostech výsledek hospodaření (zisk) obecne prospešnej
společnosti nesmí být použit ve prospěch zakladatelů, členů jejích orgánů nebo zaměstnanců a musí
být použit na poskytování obecně prospěšných služeb, pro které byla obecně prospěšná společnost
založena. Název obecně prospěšné společnosti musí obsahovat označení "obecně prospěšná

společnost" nebo jeho zkratku "o. p. s.". Jiné osoby nesmějí ve svém názvu nebo obchodní firmě
toto označení používat.“ Takáto osoba sa podľa uvedeného zákona zapisuje do „rejstříku obecně
prospěšných společností“, a nie obchodního rejstříku, z ktorého výpis predložil v konaní žalobca.
Súd však nijakým spôsobom túto „drobnú nuansu“ nevyhodnotil a nevysporiadal sa s ňou vo svojom
rozhodnutí, v ktorom len stroho konštatuje viazanosť judikatúrou českých súdov. Opomína však

skutočnosť, že je ňou viazaný len vtedy, ak by v daných judikátoch išlo o skutkovo totožnú situáciu, o
čo však nejde. Je teda zrejmé, že žalobca (už len z titulu majetkových vzťahov v akciovej spoločnosti
definíciu obecne prospešnej spoločnosti nespĺňa a nie je poskytovateľom obecne prospešných služieb,
a preto ani priložené rozsudky krajských súdov ČR sa na neho nevzťahujú, a samozrejme, vôbec nie
sú pre tunajší súd záväzné). Žalobca rovnako – na jednej strane tvrdí, že ide o verejnoprávny vzťah,

pričom štát mu zveril isté oprávnenia, avšak na druhej strane keď obhajuje zmluvnú pokutu tvrdí, že ide
čisto o súkromnoprávny vzťah. Je zrejmé, že žalobca prekrúca svoje tvrdenia, ako sa mu len hodí.
28. Navyše, väčšina rozsudkov, na ktoré sa žalobca odvolával sa nevzťahujú na rovnakú situáciu aj z
toho dôvodu, že v nich súdy riešia nezaplatenie školného. Avšak v danom prípade si žalobca uplatňuje
zmluvnú pokutu, ktorá je bez akéhokoľvek racionálneho zdôvodnenia uplatnená vo výške školného,

hoci sa žalovaný študentom školy nikdy nestal, teda sa ani nezapísal na štúdium. Zmluvná pokuta za
uplatňuje za porušenie povinností – nezdokladovanie ukončenia stredoškolského štúdia. Súd pritom v
rozsudku poukazuje na to, že žalovaný nepreukázal, prečo uvedený doklad nepredložil. Je zrejmé, že
to bolo z jednoduchého dôvodu – uplatnenia jeho práva na slobodný výber povolania (a štúdia), pričom
jeho neodmysliteľnou súčasťou je aj nakoniec štúdium neuskutočniť. Podľa súdu je však toto slobodné

naplnenie tohto práva potrebné sankcionovať. Je nemysliteľné, (bez toho, aby to musel žalovaný nejako
dokazovať), aby výška zmluvnej pokuty za takéto porušenie dosahovala výšku školného a aby to súd
vyhodnotil ako primerané. Výška zmluvnej pokuty, ktorá predstavuje sumu celého ročného školného
(41.800 Kč) je neprimerane vysoká a spôsobuje nevyváženosť vzťahu medzi sporovými stranami,
a to bez ohľadu na to, či ide o spotrebiteľský vzťah alebo nie. Odhliadnuc od vyššie uvedeného je

potrebné zohľadniť aj dojednanie zmluvnej pokuty vo vzťahu k vnútroštátnej právnej úprave Českej
republiky, a to konkrétne s ustanovením § 61 a § 82 OZ. Rovnako dôležité je uvedený prípad vykladať
aj v súvislosti s ustanovením § 580 ods. 1 OZ: „Neplatné je právní jednání, které se příčí dobrým
mravům, jakož i právní jednání, které odporuje zákonu, pokud to smysl a účel zákona vyžaduje.“ Podľa
§ 2051 OZ: „Nepřiměřeně vysokou smluvní pokutu může soud na návrh dlužníka snížit s přihlédnutím

k hodnotě a významu zajišťované povinnosti až do výše škody vzniklé do doby rozhodnutí porušením
té povinnosti, na kterou se vztahuje smluvní pokuta.“ Uvedené ustanovenia o zmluvnej pokute je preto
v zmysle Občianskeho zákonníka potrebné vyhodnotiť ako absolútne neplatné, alternatívne žalovaný
žiadal konajúci súd, aby v prípade vyhodnotenia tejto zmluvnej pokuty ako platne dojednanej ju pokrátil
vzhľadom

na povinnosť, ktorú zabezpečovala. Súd prvej inštancie však nevzhliadol dôvod na jej pokrátenie a
považoval ju za primeranú z dôvodu, že žalobca musel zabezpečiť mzdy učiteľov a podobne. Avšak
podľa názoru žalovaného by tak mal robiť z poplatkov riadnych študentov, ktorí sa na štúdium zapísali, a
nie zo zmluvných pokút neskúsených mladých ľudí, ktorí si zjavne vzhľadom na svoj vek a nedostatočnéskúsenosti ani neuvedomovali, že v prípade, ak sa rozhodnú na školu nenastúpiť, budú musieť zaplatiť
zmluvnú pokutu a tobôž nie v takej vysokej výške.
29. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie potvrdil ako vecne správny a priznal mu právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %. Podľa názoru žalobcu na vzťah žalobcu a žalovaného nemožno nazerať ako na spotrebiteľský,
keď tento názor je v súlade s teraz už konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu ČR, a to napríklad
s uznesením Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo/2156/2023, uznesením Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
33Cdo/2186/2024. Žalobca aj naďalej zotrval na tom, že poskytuje verejnú službu, a to najmä s ohľadom

na nižšie uvedené skutočnosti (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo 4532/2014). Vysoké
školy sú rovnako ako základné a stredné školy súčasťou vzdelávacieho systému štátom vytvoreného
a štátom spravovaného a nie je tak dôvod, prečo by poskytovaním vzdelávania na vysokých školách
malo byť považované za čokoľvek iné ako verejnú službu. Štát vo vzťahu k vysokým školám upravuje
podmienky a spôsob, za ktorých je vysokoškolské vzdelávanie poskytované, a to vo vzťahu k štátnym,
verejným i súkromným vysokým školám. Štát ďalej na vysoké školy prenáša právomoc rozhodovať

autoritatívne o právach a povinnostiach uchádzačov/ študentov, kedy toto sa týka opäť vysokých škôl
bezrozdielu,tedanielenverejných,aleajsúkromných,kedypritomtorozhodovanívystupujúvpostavení
orgánu verejnej moci a na ich rozhodovanie sa použije okrem zákona o vysokých školách aj zákon č.
500/2004 Sb. Správny poriadok. Ďalej žalobca poukázal na nález Ústavného súdu ČR Pl.ÚS 34/17,
na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo 3805/2018, keď uviedol, že režim fungovania

súkromnej vysokej školy je striktne upravený verejnoprávnym predpisom, a to zákonom o vysokých
školách, ktorý platí pre všetky vysoké školy bez rozdielu, ako je uvedené. Pokiaľ zákonodarca má na
mysli špeciálnu úpravu pre verejné alebo pre súkromné školy, v texte predpisu je to priamo uvedené,
úvodom „verejná vysoká škola...“. Samotný zákon vo svojom ustanovení § 1 uvádza, že „Vysoké školy
ako najvyšší článok vzdelávacej sústavy sú vrcholnými centrami vzdelanosti, nezávislého poznania

a tvorivej činnosti a majú kľúčovú úlohu vo vedeckom, kultúrnom, sociálnom a ekonomickom rozvoji
spoločnosti tým, že…“ Ten istý zákon až následne rozdeľuje školy na štátne, verejnoprávne a súkromné
podľa ust. § 2 ods. 7. Zákon o vysokých školách predpokladá uplatnenie aj ďalších ustanovení tohto
zákona na súkromné vysoké školy v zmysle § 41 ods. 1. Uvádza: „vnútorné predpisy súkromnej vysokej
školy stanovujú, ktoré orgány vykonávajú pôsobnosť podľa časti štvrtej až jedenástej tohto zákona.“

Je nepochybné vzhľadom na právnu úpravu, že aj súkromná vysoká škola je súčasťou verejného
vzdelávacieho systému, aj pre ňu platí nariadenie vlády a ďalšie predpisy. V tejto súvislosti žalobca
pripomína, že zriaďovať iné školy ako štátne a vyučovať na nich možno len za podmienok stanovených
zákonom. Na takých školách je možné vzdelanie poskytovať podľa čl. 33 Listiny základných ľudských
práv a slobôd za odplatu, proti tomu stojí dokonca zákonná povinnosť súkromnej vysokej školy si

zabezpečiť zdroje financovania (§ 40 zákona o vysokých školách). Poskytovanie vzdelania, hoci za
odplatu, nie je ani živnosťou a je striktne regulované, ako vyššie uvedené, verejnoprávnym predpisom,
udelením súhlasu pôsobiť ako súkromná vysoká škola pri splnení presne definovaných podmienok.
Na súkromnú vysokú školu sú kladené štátom ďalšie nároky, vrátane správneho rozhodovania
a udeľovania akademických titulov. Zákon o vysokých školách zveruje súkromným vysokým školám

výkon verejnej moci v oblasti vysokoškolského vzdelávania. Orgány súkromnej vysokej školy preto
pôsobia v príslušných právnych vzťahoch ako orgány moci verejnej a ako také autoritatívne stanovujú
práva a povinnosti podradeným subjektom, typicky študentom. Dochádza teda k naplneniu definície
verejnoprávneho vzťahu, z čoho vyplýva, že právne vzťahy vznikajúce pri realizácii štúdia musia byť,
bez ohľadu na druh školy, na ktorej je štúdium realizované, nutne považované za vzťahy verejnoprávne

a nie je na ne možné aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Pri uzatvorení zmluvy o štúdiu
sa navyše nejedná o typický vzťah predajcu tovaru a kupujúceho či príjemcu klasickej služby,
na ktorého ochranu ako spotrebiteľa majú ustanovenia o spotrebiteľskej zmluve predovšetkým slúžiť.
Nejedná sa o „servis či kúpu automobilu a pod.“, jedná sa
o poskytovanie vzdelávania ako ústavne zaručeného práva na základe zákona o vysokých školách.

Žalobca v tomto opakovane odkazuje aj na svoju otázku v tejto veci na Českú obchodnú inšpekciu a jej
odpoveď, keď z otázky žalobcu je zrejmé, že ju robí ako súkromná vysoká škola a ani Česká obchodná
inšpekcia vo svojej odpovedi nijako svoj záver nerozlišuje podľa toho, či by išlo o súkromnú alebo verejnú
školu. Dokonca aj vo vzťahu k povinnostiam k DPH je v smernici o DPH (2006/112/ES) zakotvené
oslobodenie vzdelávacích služieb, a to v čl. 132 bod 1. písm. i). Ďalej podľa ust. § 51 ods. 1 písm. h)

zákona č. 235/2004 Sb. je
za splnenia podmienok oslobodené od dane bez nároku na odpočet dane práve „výchova
a vzdelávanie“ (pojem výchova a vzdelávanie vo vzťahu k vysokým školám je špecifikovaný v ust. § 57
ods. 1 písm. c) zákona č. 235/2004 Sb.). Aj z dôvodovej správy k zákonu č. 235/2004 Sb. vyplýva, žeani tento zákon na účel vzdelávania ako špecifickej činnosti nerozlišuje medzi verejnou vysokou školou
a súkromnou vysokou školou. Žalobca tiež uviedol, že disponuje desiatkami právoplatných vyhovujúcich
rozhodnutí rôznych prvoinštančných súdov i niekoľkými rozhodnutiami odvolacích súdov - rozhodnutie

Okresného súdu Praha 8 sp. zn. 26C 330/2020 v spojení s rozsudkom Mestského súdu v Prahe sp. zn.
23 Co 293/2021, z ktorých vyplýva, že súdom bola vec posúdená ako nie spotrebiteľský vzťah a ďalej
MestskýsúdvPrahevyslovilsvojprávnynázor,žežalovanýniejeanislabšoustranou.Žalobcapoukázal
tiež narozsudokMestskéhosúduvPrahesp.zn.17Co123/2024,ktorýtiežpotvrdil,ževposudzovanom
prípade nejde o spotrebiteľský vzťah: „Odvolací súd s týmto záverom nesúhlasí a vychádza z existujúcej

judikatúry Najvyššieho súdu ČR napr. rozhodnutie sp. zn. 33 Cdo 3805/2018 zo 17.10.2019, sp. zn. 33
Cdo 4532/2014 z 26.10.2016, na ktoré odkazuje aj najnovšie uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
33 Cdo 2156/2023 z 24.04.2024, ktoré predložila žalobkyňa. Ďalej je možné odkázať aj
na plenárny nález Ústavného súdu ČR Pl. ÚS 34/2017, ale už aj na rozhodovaciu činnosť tunajšieho
súdu, napr. vo veci 23Čo 293/2021. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a predložené dôkazy je
jednoznačné, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným nemožno posudzovať ako spotrebiteľský.

30. Žalobca uviedol ohľadom výšky zmluvnej pokuty, že zmluvná pokuta je akcesorická k hlavnému
záväzku, povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou v tom zmysle, že je v danom prípade jednoznačne
viazaná na porušenie povinnosti žalovaného spočívajúcej v jeho neuhradení školného. Treba zvažovať
aj dôvody, ktoré viedli k dojednaniu posudzovanej výšky zmluvnej pokuty a okolnosti, ktoré dojednanie
zmluvnej pokuty sprevádzali. Treba prihliadnuť aj na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti.

Primeranosť zmluvnej pokuty v zmysle § 2051 zák. č. 89/2012 Sb. Občiansky zákonník sa posudzuje
s ohľadom na to, akým spôsobom a za akých okolností nastalo porušenie zmluvnej povinnosti utvrdenej
zmluvnou pokutou a v akej miere sa dotklo záujmov veriteľa, ktoré mali byť dojednaním zmluvnej pokuty
chránené. Súd má prihliadnuť pritom nielen na okolnosti známe už v čase dojednávania zmluvnej
pokuty, ale aj na okolnosti, ktoré tu boli pri porušení zmluvnej povinnosti a okolnosti, ktoré nastali

po jej porušení, ak majú v porušení zmluvné povinnosti nepochybne pôvod a boli v čase porušenia
povinnosti predvídateľné. Je nutné prihliadať na to, aký záväzok so zmluvnou pokutou zabezpečuje
a z akých dôvodov sa zabezpečuje. V tomto prípade žalobca zabezpečil zmluvnou pokutou záväzok
žalovaného hradiť riadne školné, a to z toho dôvodu, že pre žalobcu je absolútne zásadné, aby školné
bolo riadne a včas hradené, keď podľa zákona o vysokých školách je žalobca povinný zabezpečiť si

zdroje financovania pre akreditované programy. Z tohto dôvodu potom plnenie tejto povinnosti, a to
predovšetkým z dôvodov prevencie, žalobca zaistil zmluvnou pokutou, a to vo výške úplne primeranej
podľa existujúcej judikatúry Najvyššieho súdu ČR. Žalobca musí už s predstihom zabezpečiť dostatočný
počet pedagogických pracovníkov spĺňajúcich akreditačné štandardy tak, aby mohol študentom, s
ktorými uzavrel zmluvu, poskytnúť vzdelávanie v rozsahu stanovenom akreditáciou, a to po celý čas

štúdia. Týmto pedagogickým pracovníkom musí garantovať istotu príjmu, pedagogického a vedeckého
pôsobenia na dlhšiu dobu. Väčšinu nákladov na zabezpečenie výučby po materiálnej i personálnej
stránke musí zabezpečiť s predstihom na ďalšie obdobie a vychádza pri ich kalkulácii z dôvodne
očakávaného počtu študentov a nemá tak už v prípade, že sa študent rozhodne svoje štúdium ukončiť,
možnosť tieto náklady znížiť. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na ust. § 39 ods. 4 písm. d) zákona

o vysokých školách a § 40 ods. 1 zákona o vysokých školách. Napokon žalobca uviedol, že žalovaný
bol na úhradu školného vyzvaný upomienkou a tiež predžalobnou výzvou zaslanou právnym zástupcom
žalobcu. Zmluvná pokuta v zmysle ust.
§ 2048 ods. 1 Občianskeho zákonníka je dojednaním strán pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti.
V posudzovanom prípade bola táto dojednaná medzi zmluvnými stranami priamo v Zmluve o štúdiu.

Zmluvná pokuta neplní reparačnú, ale zaisťovaciu a sankčnú funkciu a má zabezpečovať včasnú a
riadnu úhradu dlhu a nie nahrádzať škodu. Slúži ako paušalizovaná náhrada škody s tým, že žalobca si
škodu neuplatňuje. Žalobca má za to, že výška zmluvnej pokuty je v súlade s dobrými mravmi, a teda
nemôže byť posúdená ako neplatná.
31. Iné podania strán v odvolacom konaní neboli odvolaciemu súdu predložené.

32. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku súdu
prvej inštancie vo výrokoch I. a III. bolo podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP), žalovaným, v
neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané, keďže súd prvej inštancie (napadnutými výrokmi I. a III.)
žalobe vyhovel a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%,
včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§

355 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia §
379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania
postupom podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ustanovením § 378 ods. 1 a
§ 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie tak v meritórnom výroku I., ako aj v závislom výrokuIII. o náhrade trov konania na súde prvej inštancie ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1
CSP potvrdil. Vo zvyšnom odvolaním napadnutom výroku II. zostal rozsudok súdu prvej inštancie týmto
rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.

33. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a stotožnil
sa s podstatnými skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje rozhodnutie
vo výrokoch I. a III. súd prvej inštancie založil. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil
skutočnosti rozhodné pre rozhodnutie o žalobe, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil
v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne

správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd.
Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia vo výrokoch I. a III. (§ 387 ods. 2 CSP).
34. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu
žalovaného formulovanú v jeho opravnom prostriedku, pričom v zmysle princípu neúplnej apelácie sa
nezaoberal inými prípadnými pochybeniami súdu prvej inštancie. Odvolací súd zároveň poukazuje na

zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou
odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). Vo všeobecnosti
odvolací súd považuje za potrebné uviesť,
že v zmysle ustanovenia § 380 CSP je viazaný odvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich
sa procesných podmienok, na ktoré je povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené

(ods.2).Ztohtovyplýva,ženainépochybeniasúduprvejinštancie,mimotých,ktorénamietolodvolateľv
odvolacejlehote,ktorébyinakmohlibyťodvolacímdôvodomvzmysleustanovenia§365CSP,prihliadať
nemôže, aj keď by takéto pochybenia zistil. Odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok
týkajúci sa procesných podmienok.
35. V tomto prípade žalovaný podal odvolanie z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP proti

meritórnemu výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o uplatnenom
nároku žalobcu voči žalovanému na zaplatenie zmluvnej pokuty
vo výške 1.732,28 eur z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného predložiť najneskôr do
01.10.2021 doklad o úspešnom/neúspešnom zložení maturitnej skúšky, dojednanej v ust. 11.3 zmluvy
o štúdiu uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 29.02.2021 tak, že žalobe vyhovel. Odvolací súd

podotýka, že výrokom I. súd prvej inštancie vyhovel žalobe aj v časti príslušenstva – úroku z omeškania
vo výške 10,75 % ročne zo sumy 1.732,28 eur od 16.11.2021 do zaplatenia a nákladov spojených
s vymáhaním pohľadávky
vo výške 154,44 eur, avšak ohľadom príslušenstva odvolateľ neprodukoval žiadnu odvolaciu
argumentáciu, táto sa dotýkala priznaného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.

36. Nesprávne právne posúdenie predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod je
naplnený v prípade, keď súd na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval
nesprávnuprávnunormu,obsahsprávnejprávnejnormynesprávneinterpretoval alebosprávnezvolenú
a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.
37. Odvolateľ primárne v odvolaní namietal, že vzťah medzi sporovými stranami na základe Zmluvy

o štúdiu uzavretej medzi žalobcom, ktorý je súkromnou vysokou školou a žalovaným dňa 29.02.2021,
je potrebné vyhodnotiť ako vzťah spotrebiteľský.
38. Z hľadiska právneho posúdenia bol k tejto spornej otázke súdom prvej inštancie, ustálený právny
záver, že uvedená zmluva nie je spotrebiteľskou zmluvou, ktorá by žalovanému poskytovala vyššiu
mieru ochrany. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie podrobne vysvetlil, ako dospel

kuvedenémuzáveru,atov bodoch16.a17,naktoréodvolacísúd poukazuje.Odvolateľnamietalvtejto
súvislosti,žesúdprvejinštanciesa vôbecnevysporiadalsjudikatúrouSúdnehodvoraEÚ,hociprávoEÚ
je pre členské štáty záväzné. Konkrétne odvolateľ poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
33Cdo/3805/2018 a v ňom citovaný rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/05, ktorý stanovuje jasné
pravidlá,podľaktorýchjepotrebnépostupovaťpriposudzovaní,čisajednáovzťahspotrebiteľský.Vtejto

súvislosti tiež odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal v napadnutom rozhodnutí so
skutočnosťou, že v judikáte Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 4532/2014 sa konštatuje, že súkromné
vysoké školy poskytujú verejnú službu ako všeobecne prospešné spoločnosti založené podľa zákona č.
248/1995Sb.oobecneprospešnýchspolečnostech,pričomvprípadežalobcuzjavnenejdeovšeobecne
prospešnú spoločnosť, ale o akciovú spoločnosť.

39. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď vychádzal z ustálenej
judikatúry českých súdov, predovšetkým Najvyššieho súdu ČR, z ktorej vyplýva, aké predpoklady je
potrebné splniť, aby bolo možné dôjsť k záveru o charaktere uzavretej zmluvy o štúdiu ako zmluvy
spotrebiteľskej.40. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo 4532/2014 žalobkyňa bola všeobecne
prospešnou spoločnosťou, ktorá poskytuje všeobecne prospešné služby najmä tým, že zabezpečuje
prístup k všeobecnému vzdelaniu a získaniu vysokoškolskej kvalifikácie v akreditovaných študijných

odboroch a špecializáciách, pričom tak robí ako súkromná vysoká škola, ako „nedielny článok
najvyššieho stupňa českej vzdelávacej sústavy, centrum vzdelanosti, nezávislého poznania, tvorivej
a vedeckej činnosti s významnou úlohou v kultúrnom, sociálnom a ekonomickom rozvoji spoločnosti
ajedinca“.Nemožnoopomenúť,žeštúdiomnavysokejškole,hociverejnej,štátnejčisúkromnej,občania
realizujú ústavou garantované právo na vzdelanie podľa čl. 33 ods. 1 vety prvej Listiny základných práv

a slobôd (publ. pod č. 2/1993 Sb.). Čl. 33 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd potom určuje, že
občania majú právo na bezplatné vzdelanie v základných a stredných školách, podľa schopností občana
a možností spoločnosti tiež na vysokých školách. Poplatky spojené so štúdiom nepredstavujú priame
(adresné) protiplnenie za poskytnuté služby (sprostredkovanú výuku), vyjadrujú podiel študenta na
nákladoch na vysokoškolské štúdium, a ich zmyslom nie je založiť sociálnu prekážku v prístupe ku
vzdelaniu.

41. Ďalej Najvyšší súd ČR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 33 Cdo 3805/2018 dospel k záveru,
že pri posúdení zmluvy o štúdiu z 08.01.2016 z hľadiska § 1810 (ako zmluvy spotrebiteľskej) OZ nestačí
len zistenie, že žalobkyňa je súkromnou školou zriadenou vo forme spoločnosti s ručením obmedzeným,
teda obchodnou korporáciou založenou za účelom podnikania a vytvárania zisku. K rozhodujúcim
skutočnostiam, ktoré nemožno pri právnom hodnotení zmluvy opomenúť, patrí to, že vzdelávanie

poskytované právnickými osobami, predmetom činnosti ktorých je aj poskytovanie vzdelávania alebo
školských služieb, je verejnou službou v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 561/2004 Sb. Ďalším kritériom je
spôsob financovania právnickej osoby (žalobkyne), ktorá je súčasťou verejného vzdelávacieho systému,
t. j. úplne alebo prevažne z verejných prostriedkov, príp. s nariadeným spôsobom nakladania so ziskom
na vzdelávanie a školské služby.

42. Krajský súd v Prahe vo svojom rozhodnutí sp. zn. 21Co 298/2022 dospel k záveru,
že zmluvný vzťah medzi žalobkyňou, t. j. súkromnou vysokou školou, a žalovanou, t.j. študentkou tejto
školy, nie je vzťahom spotrebiteľským, keď uzavrel, že pri posudzovaní zmluvy o štúdiu na súkromnej
vysokej škole nestačí len zistenie, že sa jedná o súkromnú vysokú školu zriadenú vo forme akciovej
spoločnosti, teda obchodnej korporácie založenej

za účelom podnikania a vytvárania zisku, ale že k rozhodujúcim skutočnostiam, ktoré nemožno pri
právnom hodnotení zmluvy opomenúť, patria aj skutočnosti týkajúce sa prevádzkovaných činností
a financovania súkromnej vysokej školy a najmä skutočnosť,
že predmetná vysoká škola je súčasťou verejného vzdelávacieho systému.
43. Uvedené závery o nespotrebiteľskom charaktere zmluvného vzťahu sú podľa uznesení Najvyššieho

súdu ČR sp. zn. 33Cdo 1054/2023 zo dňa 20.06.2024 a sp. zn. 33Cdo 2186/2024 zo dňa 25.09.2024
aplikovateľné aj vo vzťahu k osobe žalobcu v posudzovanej veci.
44. Odvolací súd vzhľadom na ustálenú judikatúru českých súdov sa stotožnil so závermi súdu
prvej inštancie, keď posúdil zmluvu o štúdiu uzavretú medzi žalobcom a žalovaným v kontexte vyššie
uvedených podmienok tak, že nejde o zmluvu spotrebiteľskú. V súdenom prípade žalobca ako súkromná

vysoká škola vo forme akciovej spoločnosti poskytuje vysokoškolské vzdelávanie podľa zákona č.
111/1998 Sb. o vysokých školách (ďalej aj Zákon o vysokých školách) . Žalobca má oprávnenie pôsobiť
ako súkromná vysoká škola
na základe udelenia štátneho súhlasu ministerstvom (ust. § 39 ods. 1 Zákona o vysokých školách),
ktoré môže tento udelený štátny súhlas následne za splnenia zákonných podmienok odňať (ust. § 43

ods. 2 Zákona o vysokých školách). Povinnosťou žalobcu ako súkromnej vysokej školy v zmysle ust.
§ 40 ods. 1 Zákona o vysokých školách je zabezpečiť finančné prostriedky na vzdelávanie a tvorivú
činnosť. Úlohy žalobcu ako u všetkých vysokých škôl, teda aj súkromných vysokých škôl, ktoré sú
rovnako ako verejné či štátne vysoké školy súčasťou systému verejného vzdelávania, sú vymedzené
v ust. § 1 Zákona o vysokých školách, ktoré upravuje, že vysoké školy ako najvyšší článok vzdelávacej

sústavy sú vrcholnými centrami vzdelanosti, nezávislého poznania a tvorivej činnosti a majú kľúčovú
úlohuvovedeckom,kultúrnom,sociálnomaekonomickomrozvojispoločnosti.Vysokáškolauskutočňuje
akreditovanéštudijnéprogramy aprogramceloživotnéhovzdelávania(ust.§2ods.2Zákonaovysokých
školách). Občania štúdiom na vysokej škole realizujú ústavou garantované právo na vzdelanie podľa
čl. 33 ods. 1 vety prvej Listiny základných práv a slobôd. Podľa názoru odvolacieho súdu z uvedených

zákonných ustanovení nepochybne vyplýva, že žalobca je súčasťou systému verejného vzdelávania
a v nadväznosti na to plní zákonom vymedzené úlohy, teda prioritným zmyslom jeho pôsobenia je
poskytovaním vzdelávania v rámci verejného vzdelávacieho systému podieľať sa na rozvoji spoločnosti,
nie dosahovanie a udržiavanie zisku. Nie je prítomný pojmový znak podnikania v zmysle ust. § 2 ods. 1Sb. Obchodného zákonníka (účel činnosti = dosahovanie zisku), preto nemožno charakterizovať činnosť
žalobcu ako typickú podnikateľskú činnosť. Poplatky uhrádzané študentami žalobcovi tak predstavujú
priame protiplnenie za sprostredkovanú výuku, ide o ich príspevok na prevádzku školy.

45. Odvolací súd k námietke žalovaného týkajúcej sa skutočnosti, že rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 33Cdo 4532/2014 sa vzťahuje na všeobecne prospešnú spoločnosť, čo nie je prípad žalobcu,
dodáva, že vysoká škola zriadená vo forme všeobecne prospešnej spoločnosti, rovnako ako žalobca
zriadený vo forme obchodnej spoločnosti (korporácie) - akciovej spoločnosti, sú súkromnými vysokými
školami. V oboch prípadoch je potrebné získať štátny súhlas pôsobiť ako súkromná vysoká škola

a v oboch prípadoch sú zverené úlohy týmto subjektom vymedzené Zákonom o vysokých školách (ust.
§ 1), a za tým účelom im zákon priznáva určité oprávnenia a ukladá určité povinnosti. Vzhľadom k tomu
odvolací súd má
za to, že je možné použiť uvedené rozhodnutie na tento prípad.
46. Odvolací súd je toho názoru, že právny záver súdu prvej inštancie, že zmluva o štúdiu nie je
spotrebiteľskou zmluvou, nie je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ k otázke výkladu pojmu

„služba“ (akákoľvek samostatná zárobková činnosť poskytovaná spravidla za úplatu v zmysle čl. 50
Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva), napr. rozhodnutia vo veciach: Rozhodnutie C-76/05
Herbert Shwartz a Magda Gootjes – Schwarz proti Finanzamt Bergisch Gladbach, v ktorom Súdny
dvor EÚ poznamenal, že v prípade kurzov ponúkaných inštitúciami, ktoré sú súčasťou verejného
vzdelávacieho systému a sú celkom alebo v prevažnej miere financované z verejných prostriedkov,

hoci niekedy musia byť hradené poplatky alebo školné za účelom príspevku na náklady fungovania
vnútroštátnehovzdelávaciehosystému,neexistujeodplata,atedaani„služba“podľaprávaúnie.Naopak
vzdelávanie poskytované vzdelávacími inštitúciami financovanými z podstatnej časti
zo súkromných prostriedkov - žiakmi a ich rodičmi - predstavuje služby v zmysle unijného práva, nakoľko
inštitúcie sledujú cieľ, ktorý spočíva v ponuke služieb za odplatu.

47. V rozhodnutiach C-263/86 Belgický štát proti René Humbel a Marie-Thérese Edel a C-109/92
Stephan Max Wirth proti Landeshauptstadt Hannover, Súdny dvor EÚ dospel k záveru,
že študijný program inštitútu vyššieho vzdelania, ktorý je súčasťou sekundárneho vzdelávania
poskytovaného v rámci štátneho vzdelávacieho systému, nemožno považovať za službu v zmysle čl.
50 Zmluvy. Podstatný znak odplaty spočíva v tom, že predstavuje protiplnenie za predmetnú službu, na

ktorej sa poskytovateľ a príjemca služby obvykle dohodnú. Táto charakteristika však chýba v prípade
študijných programov v rámci štátneho vzdelávacieho systému. V prvom rade štát pri zriaďovaní
a udržiavaní takého systému neusiluje o zárobkovú činnosť, ale plní svoje povinnosti voči vlastnému
obyvateľstvu v sociálnej, kultúrnej alebo vzdelávacej oblasti. Po druhé dotknutý systém je obvykle
financovaný z verejných zdrojov, a nie žiakmi alebo ich rodičmi. Povaha činnosti nie je ovplyvnená

skutočnosťou, že žiaci alebo ich rodičia musia niekedy platiť poplatky za výuku alebo za zápis, aby mohli
určitým spôsobom prispieť na prevádzkové náklady systému.
48. Uvedené rozhodnutia Súdneho dvora EÚ brali do úvahy pri svojom rozhodovaní aj súdy ČR, napr.
Najvyšší súd ČR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 33Cdo 3805/2018. Odvolací súd však poznamenáva,
že východisko pri posudzovaní tejto otázky je ústavou garantované právo na vzdelanie, občania majú

právo na bezplatné vzdelanie (v základných a stredných školách, podľa schopností občana a možností
spoločnosti aj na vysokých školách) a s tým spojené špecifiká národného vzdelávacieho systému
v Českej republike. Súčasťou verejného vzdelávacieho systému sú aj súkromné vysoké školy, ktoré
plnia úlohy pri poskytovaní vysokoškolského vzdelania v zmysle zákona, teda poskytujú verejnú službu.
Z pohľadu práva EÚ V zmysle čl. 14 Charty základných práv EÚ každý má právo na vzdelanie a na

prístup k odbornému a ďalšiemu vzdelávaniu. Toto právo zahŕňa možnosť bezplatnej povinnej školskej
dochádzky. Sloboda zakladať vzdelávacie inštitúcie za predpokladu dodržiavania demokratických zásad
sa rešpektuje v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, ktoré upravujú výkon tohto práva. Európska únia
podporuje vzdelávacie politiky členských štátov, nevytvára nové právomoci v oblasti vzdelávania.
Vzhľadom k tomu odvolací súd námietku odvolateľa spočívajúcu v poukaze na rozdiel medzi ustálenou

judikatúrou a skutkovým stavom považoval za nedôvodnú.
49. Nad rámec uvedeného odvolací súd dodáva, že prirovnávať realizáciu práva na vzdelanie štúdiom
na súkromnej vysokej škole k realizácii práva na majetok kúpou motorového vozidla od autorizovaného
predajcu je nenáležité, a to práve z dôvodu odlišnej povahy ústavou zaručeného práva na vzdelanie
a na to nadväzujúcej verejnej služby poskytovanej súkromnými vysokými školami v rámci vytvoreného

verejného vzdelávacieho systému v Českej republike. Študent súkromnej vysokej školy sa podieľa na
úhrade nákladov spojených so štúdiom, nejde o protiplnenie za poskytnutú školskú službu. V prípade
predaja motorového vozidla je zjavné, že nejedná sa o poskytovanú verejnú službu, ale o súkromnú
službu, kedy kupujúci uhrádza predávajúcemu kúpnu cenu, ktorá je protiplnenímza predmetnú službu (odplatou), na ktorej výške sa účastníci zmluvy obvykle dohodnú.
50. Odvolateľ taktiež namietal, že výška zmluvnej pokuty v sume celého ročného školného je
neprimerane vysoká a spôsobuje nevyváženosť zmluvného vzťahu medzi stranami, žalovaný sa

študentom žalobcu nikdy nestal, nezapísal sa na štúdium. Odvolateľ poukázal, že v konaní na súde
prvej inštancie žiadal, aby bolo ustanovenie o zmluvnej pokute vyhodnotené ako neplatné a alternatívne
žiadal, aby v prípade vyhodnotenia tejto zmluvnej pokuty ako platne dojednanej ju súd prvej inštancie
krátil vzhľadom na povinnosť, ktorú zabezpečovala s poukazom na ust. § 2051 Občianskeho zákonníka.
51. Odvolací súd nevzhliadol žiaden dôvod posúdiť zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté

v bode 11.3 zmluvy o štúdiu odchylne ako súd prvej inštancie - záväzok zaplatiť zmluvnú pokutu bol
dojednaný platne v súlade s ust. § 2048 zákona č. 89/2012 Sb. Občianskeho zákonníka. Súd prvej
inštancie sa vysporiadal s uvedenou námietkou žalovaného danou v konaní na súde prvej inštancie
v bodoch 18. a 19. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje,
že dojednaná zmluvná pokuta
vo výške školného na daný akademický rok zabezpečuje splnenie zmluvnej povinnosti dojednanej

v bode 11.2 zmluvy o štúdiu, a to povinnosti uchádzača najneskôr do 01.10 daného akademického
roku, v ktorom mal byť zapísaný k štúdiu doložiť splnenie podmienok pre prijatie na štúdium (maturitné
vysvedčenie či iný doklad podľa ust. § 48 ods.4, resp. 5 Zákona o vysokých školách), alebo je povinný
doložiť, že nezložil maturitnú skúšku v riadnom ani opravnom termíne či obdobný doklad podľa ust. §
48 ods. 4 a 5 Zákona o vysokých školách.

52. Odvolací súd má za to, že námietka žalovaného o tom, že nikdy sa nestal študentom žalobcu pre
rozhodovanie o nároku na zmluvnú pokutu je bez právneho významu. Žalovaný zmluvu uzavrel ako
uchádzač o štúdium, t.j. osoba, ktorá podpísala zmluvu o štúdiu, ale nesplnila všetky podmienky pre
prijatie na štúdium, vrátane podmienok definovaných v ust.
§ 48 zákona o vysokých školách (bod 11. zmluvy o štúdiu), jeho povinnosťou ako uchádzača o štúdium

bolo doložiť splnenie podmienok pre prijatie na štúdium na vysokej škole v lehote do 01.10. daného
akademického roka a v takom prípade bude uchádzač prijatý na štúdium a zapísaný žalobcom na
štúdium – stane sa študentom, príp. doložiť potvrdenie o neúspešnom vykonaní maturitnej skúšky, kedy
zmluva o štúdiu zaniká (rozväzovacia podmienka) a v týchto prípadoch povinnosť hradiť školné od
začiatku zaniká (bod 11.2 zmluvy o štúdiu). Odvolací súd poukazuje na nasledujúci bod 11.3 zmluvy

o štúdiu, v ktorom zmluvné strany dojednali zmluvnú pokutu pre prípad porušenia povinnosti uchádzača
doložiť splnenie/nesplnenie podmienok pre prijatie na štúdium vo výške školného na daný akademický
rok. V neposlednom rade odvolací súd upriamuje pozornosť na dojednanie čl. 11.1 Zmluvy o štúdiu,
podľa ktorého uchádzačom pre účely čl. 11 tejto zmluvy je osoba, ktorá podpísala zmluvu o štúdiu, ale
nesplnila všetky podmienky pre prijatie na štúdium, vrátane podmienok definovaných v § 48 zákona č.

111/1998 Sb. o vysokých školách aj čl. 7.1. Zmluvy o štúdiu, podľa ktorého zmluva nadobúda platnosť
a účinnosť dňom jej podpisu zmluvnou stranou, k čomu došlo dňa 29.02.2021. Uvedené skutkové
zistenia vyplynuli z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, predovšetkým oboznámením so
Zmluvou o štúdiu zo dňa 29.02.2021, ako vyplýva z bodu 10. odôvodnenia. Vzhľadom k týmto zisteniam
súd prvej inštancie správne ustálil, že žalovaný uzavretím tejto zmluvy realizoval svoje právo na výber

vzdelania, keď prejavil záujem o štúdium u žalobcu, žalovaný dobrovoľne vstúpil do tohto záväzkového
vzťahu, pri uzatvorení zmluvy bol si vedomý svojich povinností, okrem iného aj povinnosti zdokladovať
splnenie podmienok pre prijatie
na štúdium, ako aj následkov ich nesplnenia - bol si vedomý v čase podpisu zmluvy výšky ročného
školného na daný akademický rok, t. j. výšky zmluvnej pokuty pre prípad nesplnenia povinnosti

zdokladovať splnenie/nesplnenie podmienok pre prijatie na štúdium. Ide o povinnosti, na plnenie ktorých
sauchádzačoštúdiumzaviazalnazáklade uzavretejzmluvyoštúdiu.Vtejtosúvislostijevýchodiskovým
princípom „pacta sunt servanda“, ide o základný právny princíp, v zmysle ktorého zmluvy, ktoré boli
uzatvorené platne, sú záväzné
pre zmluvné strany a musia byť dodržiavané. Tento princíp je dôležitý pre stabilitu právnych vzťahov a

predvídateľnosť v spoločnosti.
53. Súd prvej inštancie nevzhliadol žiaden dôvod, ktorý by spôsoboval neplatnosť dojednania o zmluvnej
pokute. V zmysle bodu 18. odôvodnenia súd prvej inštancie mal za to,
že zo samotnej zmluvy ani z vyjadrení sporových strán nevyplýva, že by zmluva nebola uzavretá
slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Rovnako súd prvej inštancie dospel k záveru, že hlavný záväzok

(doložiť splnenie/nesplnenie podmienok pre prijatie na štúdium) vznikol platne, čo je predpokladom
vzniku platného vedľajšieho záväzku zaplatiť zmluvnú pokutu. Odvolateľ spochybnil platnosť uzavretej
zmluvy o štúdiu aj s poukazom na nevyváženosť vzťahu medzi sporovými stranami spôsobenú
neprimeranou výškou zmluvnej pokuty. Ako bolo ustálené vyššie, v prípade uzavretej zmluvy o štúdiunejde o spotrebiteľskú zmluvu, postavenie účastníkov tejto zmluvy je rovnoprávne. Odvolací súd
odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku v bode 21. k otázke primeranosti výšky zmluvnej
pokuty, kde súd prvej inštancie zdôraznil povinnosť žalobcu – súkromnej vysokej školy stanovenú

zákonom
č. 118/1998 Sb. o vysokých školách zaistiť si zdroje financovania pre akreditované programy. Vzhľadom
k tomu žalobca musí v predstihu zabezpečiť dostatočný počet pedagogických pracovníkov spĺňajúcich
akreditačné štandardy tak, aby mohol študentom, s ktorými uzavrel zmluvu, poskytnúť vzdelávanie
v rozsahu stanovenom akreditáciou. Týmto pedagogickým pracovníkom musí garantovať istotu príjmu,

pedagogického a vedeckého pôsobenia po dlhšiu dobu. Taktiež je potrebné, aby žalobca zabezpečil
priestory na výučbu. Vzhľadom k tomu žalobca pri kalkulácii vychádza z dôvodne očakávaného
počtu študentov a nemá tak už možnosť (pokiaľ sa študent rozhodne štúdium ukončiť) tieto náklady
znížiť. Argumentácia odvolateľa, že tak má žalobca robiť z poplatkov riadnych študentov, ktorí sa na
štúdium zapísali, je nedostatočná, keďže aj žalovaný nepochybne patril v procese kalkulácie do okruhu
očakávaných študentov vzhľadom na skutočnosť uzavretia zmluvy o štúdiu medzi ním a žalobcom.

Výklad, ktorý realizuje žalovaný v odvolaní (relevancia momentu zápisu študenta), by podľa názoru
odvolacieho súdu neumožnil žalobcovi riadne plniť zákonnú povinnosť týkajúcu sa zaistenia zdrojov
financovania pre akreditované programy, a to aj s prihliadnutím k časovému hľadisku, keď financovanie
je nevyhnutné zaistiť v predstihu, čo v čase zápisu študenta nie je reálne zabezpečiť, pretože výučba
v akademickom roku už začína, teda v tomto čase všetko potrebné k výučbe musí byť pripravené.

Vzhľadom k tomuto kontextu veci nemožno pri hodnotení výšky zmluvnej pokuty uvažovať o nepoctivom
konaní žalobcu, či zneužití práva, resp. o rozpore s dobrými mravmi (ust. §6, § 8, § 580 OZ). Z tohto
dôvodu právny záver súdu prvej inštancie o platnosti dojednania o zmluvnej pokute v zmluve o štúdiu
považuje odvolací súd za správny.
54. Rovnako je správny právny názor súdu prvej inštancie, na základe ktorého nepristúpil k zníženiu

zmluvnej pokuty na návrh žalovaného podľa ust. § 2051 OZ. Námietka odvolateľa s poukazom na jeho
vek a nedostatočné skúsenosti, následkom ktorých si neuvedomil,
že v prípade ak sa rozhodne na školu nenastúpiť, bude musieť zaplatiť zmluvnú pokutu v takej vysokej
výške,jenedôvodná,pretožežalovanýpodpisomnazmluveoštúdiubolsivedomýpovinností,kuktorým
sa zaviazal a následkov ich porušenia, teda aj povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške celého

ročného školného, ak nedoloží splnenie či nesplnenie zákonných predpokladov pre prijatie na štúdium
na vysokej škole v dohodnutej lehote. Splnenie tejto zmluvnej povinnosti žalovaným má nepochybne
pre žalobcu nezanedbateľný význam, nakoľko na základe toho mohol žalobca uplynutím 01.10. daného
akademického roka ustáliť ďalší postup, t.j. v prípade doloženia splnenia predpokladu
pre prijatie na štúdium žalobca mohol zapísať žalovaného na štúdium a ten by sa stal študentom

s povinnosťou uhrádzať školné a v prípade doloženia nesplnenia predpokladov
pre prijatie na štúdium zmluva o štúdiu zaniká (rozväzovacia podmienka), ako aj povinnosť hradiť školné
od začiatku (čl. 11.2). Nesplnenie povinnosti žalovaného malo na žalobcu dopad, najmä v prípade
reálneho splnenia predpokladov na prijatie na štúdium nemohlo dôjsť k zápisu žalovaného na štúdium
ani k vzniku jeho povinnosti platiť školné v danom akademickom roku, hoci na základe uzavretej zmluvy

o štúdiu s týmto zdrojom financií žalobca oprávnene počítal.
55. Vzhľadom na uvedené odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 písm. h) CSP nebol naplnený. Odvolanie
žalovanéhovdanomprípadenemaloopodstatnenieanebolizistenéaninedostatkyvpostupesúduprvej
inštancie, na ktoré súd prihliada z úradnej povinnosti, odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v časti meritórneho výroku I. ako vecne správny potvrdil.

Ako vecne správny odvolací súd potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok III. napadnutého
rozsudku o trovách konania
na súde prvej inštancie, vo vzťahu ku ktorému odvolateľ neprodukoval žiadnu relevantnú odvolaciu
argumentáciu a ktorý zároveň plne zodpovedá úspechu sporových strán posúdenému v zmysle
zákonných ustanovení v ňom citovaných.

56. Vo zvyšnej časti odvolaním nenapadnutej (vo výroku II.) zostáva napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie nedotknutý.
57. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 ods. 1
v spojení s ust. § 255 ods. 1 a ust. § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pretože žalobca bol v tomto štádiu konania úspešný

v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (ust. § 262 ods. 2 CSP). Odvolací súd nezistil existenciu dôvodov osobitného zreteľa pre postup
v zmysle ust. § 257 CSP, t. j. pre nepriznanie náhrady trov konania.58. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].