Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 8Sfk/50/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200527
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Babiaková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:4021200527.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny

Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne JUDr. Anity Filovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša,
PhD., v právnej veci žalobkyne: marand plus, s.r.o., so sídlom Levická 7, 949 01 Nitra, IČO: 47 617
292, právne zastúpená advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária CIMRÁK s.r.o., so sídlom
Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 876, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 100405781/2021 zo dňa 9. marca 2021, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku
Správneho súdu v Bratislave č. k. NR-11S/133/2021-117 zo dňa 18. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k.
NR-11S/133/2021-117 zo dňa 18. júna 2024 mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. 100405781/2021
zo dňa 9. marca 2021 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobkyni priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania ako aj
konania pred správnym súdom.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Nitra, pobočka Komárno (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobkyne daňovú kontrolu

dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobia február až december 2016, január
až december 2017, január až december 2018, január až jún 2019, o výsledku ktorej (vo vzťahu k
zdaňovacím obdobiam november a december 2016, január až december 2017, január, marec až máj,
júl, september až december 2018, marec až máj 2019) vyhotovil protokol č. 101345628/2020 zo dňa
21. augusta 2020 (ďalej len „protokol“).
2. Na základe výsledkov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania správca dane vydal rozhodnutie
č. 101586122/2020 zo dňa 15. októbra 2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým vyrubil

žalobkyni rozdiel dane v sume 1.931,36 € na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2018.
3. Žalovaný rozhodnutím č. 100405781/2021 zo dňa 9. marca 2021 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“
alebo „žalované rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
4. Správca dane a žalovaný neuznali žalobkyni uplatnené právo na odpočítanie dane z dodaní od
dodávateľovAdeptSchools.r.o.(školenieanglickéhoanemeckéhojazyka;správaservera,administrácia
webových stránok, správa sociálnych sietí, správa servera Pohoda SQL, správa kamerového systému,
správa a údržba počítačov a tlačiarní - faktúry boli vyhotovené v účtovnom softvéri MRP, licencia

YPFEM1700086) a AUTOSERVIS QUATRO s.r.o. (sprostredkovanie obchodov; upratovanie skladov a
plochy, kancelárie a predajne; administratívne práce - faktúry boli vyhotovené v účtovnom softvéri MRP,
licencia YPFEM1700086).5. Správca dane si vyžiadal od žalobkyne predloženie relevantnej časti účtovníctva. Konateľ žalobkyne
sa vyjadril, že spoločnosť Adept School, s.r.o. zabezpečovala vzdelávanie pracovníkov a poskytovala
služby technického charakteru. Spoločnosť AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. poskytovala externé služby

v oblasti servisu motorových vozidiel a administratívne služby (archiváciu, párovanie dokladov, triedenie
projektovej dokumentácie, výkazníctvo a pod.). Kontakt na oboch dodávateľov bol zabezpečovaný
prostredníctvom U..
6. Za účelom preverenia sporných obchodov správca dane nahliadol do spisu z daňovej kontroly za
zdaňovacieobdobia1.-4.štvrťrok2018,vykonanejvspoločnostiAdeptSchool,s.r.o.,kdebolovykonané

ústne pojednávanie s konateľkou predmetnej spoločnosti Mgr. Máriou Hlozákovou, ktorá uviedla, že
predmetom činnosti danej spoločnosti bola výuka anglického jazyka, ktorá prebiehala v prenajatých
priestoroch na adrese Nitra, Kozmonautov 3, pričom v apríli 2018 viedol účtovníctvo U. (zápisnica o
ústnom pojednávaní č. 102308225/2019 zo dňa 7. októbra 2019). Vo svojom vyjadrení pred Kriminálnym
úradom finančnej správy tiež Mgr. Hlozáková uviedla, že spoločnosť Adept School, s.r.o. sa okrem
výučby anglického jazyka nezaoberala inou činnosťou, nesplnomocnila na zastupovanie inú osobu,

pričom faktúry za poskytnuté služby mal vystavovať pán E. T. a spoločnosť prijíma platby v hotovosti
alebo na podnikateľský účet vo Fio banke (zápisnica o podaní vysvetlenia č. p. 414798/2019 zo dňa
17. júla 2019).
7. Z podkladov doložených Kriminálnym úradom finančnej správy správca dane zistil, že na základe
dožiadania spoločnosť MRP - Company, spol. s.r.o., ako dodávateľská spoločnosť účtovného softvéru

potvrdila, že majiteľom licencie YPFEM1700086 je fyzická osoba U..
8. Správca dane dospel k záveru, že faktúry, ktoré eviduje vo svojom účtovníctve žalobkyňa, nie
sú identické s tými, ktoré predkladala spoločnosť Adept School, s.r.o. Odlišnosti sú vizuálne aj
obsahové, keďže spoločnosť Adept School, s.r.o. používa iný číselný rad faktúr, než je ten na faktúrach
predložených žalobkyňou, pričom na svojich iných faktúrach predmetná spoločnosť uvádza iný bankový

účet. Spoločnosť Adept School, s.r.o. vo svojom účtovníctve za kontrolované zdaňovacie obdobie
neeviduje vydané faktúry a ani prijaté úhrady či nevyrovnané pohľadávky v spojitosti so žalobkyňou.
9. Rovnako z informácií Kriminálneho úradu finančnej správy správca dane zistil, že v účtovníctve
spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. sa nachádzajú faktúry označené iným číselným radom
než faktúry, ktoré predložila žalobkyňa a faktúry predložené žalobkyňou sa v účtovníctve predmetnej

spoločnosti nenachádzajú. Evidovanie a účtovanie vystavených faktúr spoločnosťou AUTOSERVIS
QUATRO, s.r.o. nebolo možné preveriť z dôvodu, že ku kontrole vykonanej iným správcom dane
neboli predložené účtovné výstupy na základe čestného prehlásenia U., osoby zodpovednej za vedenie
účtovníctva, že účtovníctvo bolo zničené vytopením (zápisnica o podaní vysvetlenia č. p. 406045/2019
zo dňa 11. júla 2019). Konatelia spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. (pán Jozef Ballay a Milan

Staník) sa vyjadrili, že žalobkyňu poznajú ako dodávateľa stavebného materiálu do ich autoservisu v
Lužiankach. Faktúry vystavujú v účtovom programe Amadeu 1.2057.1 od spoločnosti NSYS spol. s r.o.
(zápisnice o podaní vysvetlenia č. p. 392418/2019 zo dňa 4. júla 2019, č. p. 393165/2019 zo dňa 4. júla
2019, č. p. 406049/2019 zo dňa 11. júla 2019, č. p. 406045/2019 zo dňa 11. júla 2019).
10. Správca dane dal tiež do pozornosti, že na faktúrach vystavených spoločnosťou AUTOSERVIS

QUATRO, s.r.o. v iných prípadoch a vo faktúrach predložených žalobkyňou, sú odlišné čísla účtov.
Majiteľom alebo disponentom účtov, ktoré sú uvedené na faktúrach predložených žalobkyňou (ktoré mali
byť vystavené spoločnosťami Adept School, s.r.o. alebo AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o.), je U. (vyplýva
to z odpovedí dožiadaných bánk).
11. Na základe už uvedených skutkových zistení žalovaný zhrnul, že dôkazné bremeno na preukázaní

splnenia podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane ťaží prioritne daňový subjekt. Ak daňový
subjekt svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočítanie DPH priznaný.
12. V predmetnej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že faktúry predložené žalobkyňou, na
ktorých sú ako dodávateľské spoločnosti uvedené Adept School, s.r.o. a AUTOSERVIS QUATRO,
s.r.o., nenesú znaky zhody s inými faktúrami predloženými predmetnými spoločnosťami a to tak po

vizuálnej ako aj obsahovej stránke. Predmetné spoločnosti neevidujú vo svojom účtovníctve pohľadávky
a obchody so žalobkyňou. Bankové spojenia na vystavených faktúrach nepatria predmetným
spoločnostiam, ale ich vlastníkom alebo disponentom je U..
13. Pokiaľ žalobkyňa navrhovala ako dôkaz vykonanie miestneho zisťovania v priestoroch jej sídla, kde
sa mali vykonávať fakturované služby, žalovaný uviedol, že toto by neprinieslo do procesu dokazovania

nové relevantné dôkazy o realizácii obchodných transakcií. V apríli 2018 mali byť dodávané služby, ktoré
boli aj spotrebované, nemajú archívny charakter a poskytnutie takýchto služieb nezanecháva v priestore
poskytnutia hmotnú stopu. Navyše, podľa vyjadrenia konateľky spoločnosti Adept School, s.r.o., mala
výuka anglického jazyka prebiehať na inej adrese, ako je sídlo žalobkyne. Miestne zisťovanie je tiežirelevantnévtomkontexte,žedeklarovaníobchodnípartnerižalobkynenepotvrdiliobchodnúspoluprácu
so žalobkyňou. Vykonanie miestneho zisťovania tak nemožno považovať za dôkazný prostriedok, ktorý
by zakladal dôvod na priznanie práva na odpočítanie dane.

14. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že Mgr. Hlozáková, konateľka spoločnosti Adept School, s.r.o., bola
vypočutá bez toho, aby žalobkyňa bola o tomto úkone upovedomená a mohla jej klásť otázky, žalovaný
dal do pozornosti ustanovenie § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“). Mgr. Hlozáková nebola v
predmetnej veci vypočutá ako svedok, ale vyjadrovala sa v rámci inej daňovej kontroly spoločnosti Adept

School, s.r.o. ako jej konateľka a zápisnicu z tohto ústneho pojednávania prevzal správca dane ako
dôkaz aj do tohto daňového konania.
15. K ďalšej argumentácii žalobkyne žalovaný uviedol, že nespochybňuje žalobkyňou akcentovanú
potrebu vykonávania upratovacích prác či administratívnych služieb alebo servisu motorových vozidiel
pre podnikateľskú činnosť žalobkyne. Správca dane však požadoval od žalobkyne predloženie listinných
dôkazov, ktorými by preukázala svoj uplatnený nárok na odpočítanie dane. Takýmto dôkazom mohla byť

napríklad aj servisná knižka, preberacie protokoly, objednávky, cenové kalkulácie a podobne. Správca
dane v tomto smere poskytol žalobkyni na zber takýchto dôkazov časový priestor, ktorý však žalobkyňa
nevyužila.
16. Pokiaľ žalobkyňa predložila zmluvu o sprostredkovaní uzatvorenú so spoločnosťou AUTOSERVIS
QUATRO, s.r.o. a na podporu predložila tiež dôkazy o výpočtoch provízie zo sprostredkovania v

nadväznosti na obchody so spoločnosťami BOMDOM s.r.o., NITRA DOM, s.r.o., SORUS INVEST s.r.o.,
AB-STAV, s.r.o., HOLZBAU, s.r.o. a ďalšími, tieto dôkazy správca dane náležite spochybnil. Zaslal
dotknutým spoločnostiam písomnú výzvu na predloženie faktúr a označenie sprostredkovateľa, pričom
tieto reagovali písomnými vyjadreniami tak, že tovar od žalobkyne nakúpili bez účasti sprostredkovateľa.
Správca dane pritom zvážil potrebu vykonania výsluchu konateľov predmetných spoločností a dospel

k názoru, že aj bez týchto výsluchov má dostatok dôkazov na zistenie, že služba sprostredkovania sa
neuskutočnilatak,akojudeklaruježalobkyňa.SpoločnosťAUTOSERVISQUATRO,s.r.o.totižobchodnú
spoluprácu so žalobkyňou v tomto smere nepotvrdila a neevidovala ako odberateľa žalobkyňu.
17. Žalovaný zdôraznil, že práve na základe svedeckých výpovedí, ktoré poskytli konatelia
deklarovaných dodávateľských spoločností nadobudol správca dane oprávnené pochybnosti o reálnosti

zdaniteľných plnení, požiadal o súčinnosť bankové inštitúcie a z ich odpovedí vyplynulo, že deklarovaní
dodávatelia nie sú vlastníkmi na faktúrach uvedených účtov. Správca dane teda nepodmienil právo na
odpočítanie dane nepreukázaním úhrad na účty deklarované dodávateľmi služieb, ale na skutočnosti,
že títo si úhrady svojich pohľadávok od žalobkyne nenárokovali, keďže o existencii svojich pohľadávok
nemali vedomosť.

18. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že nebol uskutočnený výsluch U., žalovaný poukázal na skutočnosť,
že tento nie je splnomocneným zástupcom žiadnej dodávateľskej spoločnosti. Navyše bolo predložené
čestné vyhlásenie U., že časť účtovníctva spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. bola zničená
vytopením. Jeho výsluch, ako účtovníka dodávateľských spoločností, by tak do konania nepriniesol
relevantné nové skutočnosti.

19. Žalovaný konštatoval, že žalobkyňa neprijala dostatočné opatrenia, aby sa uistila, že obchodné
vzťahy, ktorých sa zúčastní, nebudú viesť k daňovým podvodom. Z obchodného registra je zrejmé,
že spoločnosť Adept School, s.r.o. nemá v predmete obchodnej činnosti výučbu nemeckého jazyka, a
túto si napriek tomu objednala a účtovala. Navyše konateľka predmetnej spoločnosti tvrdila, že jediným
predmetom činnosti predmetnej spoločnosti bola výučba anglického jazyka.

20. Dôvodom neuznania uplatneného práva na odpočítanie dane v predmetnej veci tak aj podľa
žalovaného bolo to, že u deklarovaných dodávateľov nevznikla daňová povinnosť, čo je jednou z
podmienok priznania práva na odpočítanie dane - § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení účinnom do 31. decembra 2018 (ďalej len „zákon o DPH“).
II.

Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie
21. Proti rozhodnutiam žalovaného podala žalobkyňa správnu žalobu na Krajský súd v Nitre a žiadala,
aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
22. V správnej žalobe žalobkyňa namietala, že predložila všetky relevantné dôkazy na preukázanie
dodania sporných tovarov a služieb, predovšetkým objednávky, faktúry, fotodokumentáciu a v daňovej

kontrole a vyrubovacom konaní bola primerane aktívna. Napriek jej aktivite však správca dane
ňou navrhované dôkazy nevykonal, a to či už ide o návrhy na výsluch svedkov alebo vykonanie
miestnej obhliadky. Správca dane a žalovaný najmä nevykonali výsluch U., výsluch Mgr. Hlozákovej
vykonali bez upovedomenia žalobkyne a bez toho, aby jej bolo umožnené klásť jej otázky. Obdobnepostupovali aj v prípade spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. a odberateľov žalobkyne dotknutých
sprostredkovaním (tu došlo len k vyžiadaniu písomných svedectiev). Výpoveď svedka získaná bez
vyrozumenia daňového subjektu o výsluchu a možnosti klásť svedkovi otázky je podľa názoru žalobkyne

neplatná. Správca dane a žalovaný nedostatočne, resp. vôbec neodôvodnili nevykonanie navrhovaných
dôkazov a nedostatočne zistili skutkový stav. Žalobkyňa navyše bola neprimerane zaťažená dôkazným
bremenom v súvislosti s požadovaním nepredložiteľných dôkazov.
23. V súvislosti so spochybnenými obchodmi so spoločnosťami Adept School, s.r.o. a AUTOSERVIS
QUATRO, s.r.o. žalobkyňa namieta, že správca dane a žalovaný len vo všeobecnosti uvádzajú, že

dodanie tovarov a služieb nebolo zo strany žalobkyne preukázané, resp. že nie je zrejmé, že tovary a
služby dodal deklarovaný dodávateľ. Toto tvrdenie však nie je podľa žalobkyne pravdivé. Jej dôkazné
bremeno nie je absolútne a požadovať možno od nej len dostupné dôkazy. Žalobkyňa listinne preukázala
dodanie tovarov a služieb, pričom je to práve správca dane a žalovaný, ktorý jej ďalšie dôkazné
návrhy zamietli. Pri servisných službách predložila žalobkyňa napríklad objednávky, faktúry a protokoly o
vykonaní servisnej prehliadky, pričom správca dane a žalovaný tieto doklady považovali za irelevantné.

V bežnej obchodnej praxi sa však ďalšie sprievodné doklady nevyhotovujú. Žalobkyňa tiež nemohla
predložiť iné dôkazy vo vzťahu k upratovacím službám, administratívnym a ekonomickým činnostiam.
Správcadaneažalovanýpriväčšineprípadovneuvádzajú,akéďalšiedokladymalažalobkyňasprávcovi
dane a žalovanému predložiť.
24. Správny súd v Bratislave (právny nástupca Krajského súdu v Nitre v správnom súdnictve; ďalej

len „správny súd“) rozsudkom č. k. NR-11S/133/2021-117 zo dňa 18. júna 2024 (ďalej len „napadnutý
rozsudok“ alebo „rozsudok správneho súdu“) správnu žalobu žalobkyne zamietol. Poukázal pritom na
konania vo veciach sp. zn. 11S 75/2021, 11S 130/2021 a 11S/135/2021, kde správny súd alebo Krajský
súd v Nitre posudzovali obdobné prípady žalobkyne a správne žaloby zamietli.
25. Správny súd uviedol, že základným predpokladom pre uplatnenie práva na odpočítanie dane je

vznik daňovej povinnosti na strane dodávateľa. Ak k takémuto vzniku nedôjde, nevzniká ani právo na
odpočítanie dane (§ 19 - § 21 v spojení s § 49 ods. 1 zákona o DPH). Práve vznik daňovej povinnosti na
strane deklarovaných dodávateľov správca dane a žalovaný spochybnili. Tento záver orgány finančnej
správy podľa názoru správneho súdu postavili na tom, že deklarovaní priami dodávatelia žalobkyne
nepotvrdili uskutočnenie zdaniteľných obchodov, resp. popreli uskutočnenie obchodov tak, ako to malo

vyplývať z dokladov predložených žalobkyňou. V predmetnej veci pritom nebola sporná existencia
plnenia, na čo poukázal aj žalovaný, ale to, či boli tovary a služby dodané žalobcom deklarovanými
dodávateľmi. Nešlo pritom o subdodávateľské dodania.
26. Správny súd sa stotožnil so žalovaným, že žalobkyňa nepreukázala realizáciu fakturovaných
plnení, nepredložila doklady, ktoré by vyvrátili pochybnosti orgánov finančnej správy, že sa zdaniteľné

plnenia reálne uskutočnili tak, ako deklarovala žalobkyňa. Priami deklarovaní dodávatelia žalobkyne
popreli uskutočnenie zdaniteľných plnení, výslovne popreli vystavenie faktúr žalobkyni. Tieto faktúry
sa nenachádzali medzi vystavenými faktúrami deklarovaných dodávateľov, resp. ich existenciu nebolo
možné overiť z dôvodu nemožnosti predloženia účtovníctva. Podľa názoru správneho súdu realizáciu
posudzovaných obchodov preukazujú v zásade jedine predložené faktúry a tvrdenia žalobkyne. Tieto

však orgány finančnej správy relevantne spochybnili a podľa názoru správneho súdu relevantne
spochybnili, že zdaniteľné plnenia dodali žalobkyni ňou deklarovaní dodávatelia, u ktorých by v súvislosti
s týmto dodaním vznikala daňová povinnosť. Dôkazné bremeno bolo prenesené na žalobkyňu, ktorá
bola oboznámená so zisteniami orgánov finančnej správy. Žalobkyňa však nepredložila žiadne dôkazné
prostriedky preukazujúce skutočné naplnenie zákonných podmienok podľa § 49 zákona o DPH. Správny

súd uzavrel, že žalobkyňa nepreukázala, že jej služba bola dodaná inou zdaniteľnou osobou, pričom
ani iného možného dodávateľa v pozícii zdaniteľnej osoby netvrdila a ani nepreukazovala. Dôkazné
bremeno kladené na žalobkyňu považoval preto správny súd za primerané.
27.Nedôvodnábolaajnámietkažalobkynetýkajúcasanedostatočnezistenéhoskutkovéhostavu.Podľa
názoru správneho súdu žalobkyňa v daňovom konaní a ani v správnej žalobe neuviedla také dôkazy,

ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť závery správcu dane o tom, že nepreukázala nadobudnutie tovarov a
služieb od deklarovaných dodávateľov. Námietka žalobkyne o nevypočutí ňou navrhovaných svedkov a
nevypočutia Mgr. Hlozákovej v prítomnosti žalobkyne bola podľa správneho súdu nedôvodná. Táto totiž
nebola v administratívnom konaní vypočúvaná ako svedok, ale správca dane použil dokumenty získané
v súvislosti s inou daňovou kontrolou ohľadom iného daňového subjektu, v ktorom bola menovaná

konateľkou. Tieto zápisnice z iných konaní použil žalovaný ako dôkaz, o čom upovedomil žalobkyňu.
Obdobne správca dane postupoval aj pri druhej dodávateľskej spoločnosti, pričom tento postup je v
súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Rovnako námietku nevypočutia U.. X. považoval správny
súd za nedôvodnú. Orgány finančnej správy vychádzali najmä z výpovedí konateľov deklarovanýchdodávateľov, pričom U. nebol v rozhodnom čase osobou splnomocnenou zastupovať niektorého z
deklarovaných dodávateľov. Vystupoval ako konateľ spoločnosti ENVIRO, s.r.o., s ktorou žalobkyňa
spolupracovala v iných zdaňovacích obdobiach. Z administratívneho spisu vyplynulo, že U. pri podaní

vysvetlenia pred Kriminálnym úradom finančnej správy využil právo nevypovedať, z dôvodu, že by si
mohol privodiť trestné stíhanie a v rámci daňovej kontroly spoločnosti ENVIRO, s.r.o. sa nedostavil
ako konateľ k správcovi dane. Správca dane zobral do úvahy tiež jeho čestné vyhlásenie o vytopení
účtovníctva spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. a spoločnosť Adept School, s.r.o. nemala s
pánom X. žiadnu zmluvu. Nevykonanie výsluchu pána X. z pohľadu správneho súdu nemalo vplyv na

zákonnosť rozhodnutia správcu dane a rozhodnutia žalovaného.
28. Rovnako ako nedôvodnú posúdil právny súd aj námietku nesprávneho vyhodnotenia dôkazov.
Zdôraznil, že orgány finančnej správy vykonávajú dokazovanie z vlastnej iniciatívy v takej miere,
ktorá môže prispieť k presnému a úplnému objasneniu veci. Rozhoduje o tom, aké dôkazy a v akom
rozsahu vykoná a následne ich v intenciách správnej úvahy hodnotí. I keď dokazovanie vedie správca
dane, dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Hoci žalobkyňa na svoju obranu uviedla všetky

dôkazy, ktoré predložila, ale z administratívneho spisu správnemu súdu vyplynulo, že medzi nimi nie
sú relevantné dôkazy, ktoré by vyvrátili tvrdenia konateľov dodávateľov žalobkyne, že tovar a služby
žalobkyni neposkytli a ani dôkazy vysvetľujúce, prečo na predložených faktúrach boli uvádzané iné čísla
účtov a bánk ohľadom úhrad.
29. Podľa názoru správneho súdu bola nedôvodná aj námietka nevykonania miestneho zisťovania

u žalobkyne, keďže nebola spochybnená existencia plnenia, ale bolo spochybnené dodanie od
konkrétnych dodávateľov. Miestne zisťovanie pritom nemôže prispieť k zisteniu identity dodávateľa
služby.
30. Na záver správny súd doplnil, že po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby vo svojej replike
žalobkyňa uviedla nové žalobné body, na ktoré správny súd podľa § 62 ods. 1 v spojení s § 134 ods.

1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“)
neprihliadal.
III.
Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde
31. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podala žalobkyňa - sťažovateľka kasačnú sťažnosť

z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. e), f), g) a h) SSP. Žiadala zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť
správnemu súdu na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť tak, že bude vyhovené správnej žalobe.
32. Podľa názoru sťažovateľky je napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnený, a to spôsobom
spochybňujúcim nezávislosť a nestrannosť súdneho konania. Správny súd totiž v predmetnej veci opísal
odôvodnenie iného rozsudku (rozsudku správneho súdu č. k. NR-11S 137/2021-125 zo dňa 18. júna

2024) a zmenil iba čísla, resp. časové údaje.
33. Nesprávny je tiež postup správneho súdu, keď neprihliadal na novú argumentáciu sťažovateľky
uplatnenú v jej replike. Podstatou tejto námietky bolo, že žalovaný neumožnil sťažovateľke nahliadnuť
do celého spisu, keďže do administratívneho spisu, nachádzajúceho sa na súde, boli po rozhodnutí
žalovaného vložené ďalšie listiny - príloha č. 79 zo dňa 18. mája 2021. Sťažovateľka pritom až do

doručenia administratívneho spisu správnemu súdu nemohla vedieť, že doň žalovaný pridával listiny.
34. Obdobne je zo spisu zrejmé, že účtovníctvo žalobkyne/sťažovateľky nebolo až do 10. marca 2021
súčasťou spisu, keďže sa nachádzalo na Kriminálnom úrade finančnej správy. Vyvstáva preto otázka, na
základe čoho žalovaný rozhodol, keď nemal k dispozícii podstatnú časť dôkazov, na ktoré sám odkazuje.
35. Podľa názoru sťažovateľky je nesprávny právny názor správneho súdu, že táto neuniesla svoje

dôkazné bremeno v daňovom konaní. Toto bremeno jej totiž zabránil uniesť práve žalovaný tým,
že odmietol vykonať jej návrhy na vykonanie dokazovania. Nesprávny je aj právny názor správneho
súdu, keď uznal zákonnosť postupu žalovaného, ktorý z iných konaní, v ktorých sťažovateľka nebola
účastníčkou, preberal zápisnice z výsluchu svedkov a sťažovateľke nedal možnosť vypočuť týchto
svedkov a ani navrhovať vlastných. Podľa názoru sťažovateľky bolo v predmetnej veci potrebné

prednostneposúdiťzákonnosťdôkazov,nazákladektorýchvydalžalovanýsvojerozhodnutieaažpotom
bolo možné posudzovať, či sťažovateľka uniesla svoje dôkazné bremeno.
36. Sťažovateľka zopakovala, že už v konaní pred správnym súdom namietala vykonanie výsluchu
Mgr. Hlozákovej bez upovedomenia sťažovateľky, využitie zistení z písomných vyjadrení spoločnosti
AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o., telefonických dopytov na odberateľov sťažovateľky. Takéto procesné

úkony nie sú podľa sťažovateľky prípustné a nie sú spôsobilým dôkazom. Podľa názoru sťažovateľky
išlo o podstatné dôkazy, a preto mala právo na kontradiktórnosť pri ich realizovaní. Opak by znamenal,
že žalovaný si môže sám určiť bez akýchkoľvek pravidiel, čo bude výsluch a čo iba výpoveď konateľa ,
resp. podanie vysvetlenia fyzickej osoby.37. Sťažovateľka opätovne namietala aj nevykonanie jej návrhu na výsluch U.. Za účelom vykonania
tohto dôkazu bolo možné využiť, v prípade jeho nedostupnosti, napr. inštitút predvedenia. Zdôraznila, že
pokiaľ U. odmietol vypovedať pred orgánmi činnými v trestnom konaní, neznamená to, že by odmietol

vypovedať aj v daňovom konaní. Motívy svedka nevypovedať môžu byť pred rôznymi orgánmi odlišné.
38. Čo sa týka § 24 ods. 4 Daňového poriadku, tento je podľa názoru sťažovateľky potrebné vykladať
v kontexte § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku. Sťažovateľke bolo v predmetnej veci upreté
právo klásť svedkom otázky (bez ohľadu na to, či boli vypočutí osobne alebo písomne) - akékoľvek
otázky týkajúce sa vykonávanej daňovej kontroly. Tento postup považuje sťažovateľka za zásadné

porušenie princípu kontradiktórnosti. S odkazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6 Sžf 28/2011, 6 Sžf 33/2012, 6 Sžf 32/2012, 6 Sžf 34/2012 a 3 Sžf 12/2012 (vo vzťahu
k týmto rozhodnutiam sťažovateľka namietala aj odklonenie sa od ustálenej rozhodovacej činnosti
kasačného súdu) sťažovateľka namietala, že ak sa má fyzická osoba v daňovom konaní vyjadriť k
dôležitým okolnostiam týkajúcim sa iných osôb, ide o výsluch svedka. V tomto prípade výsluch Mgr.
Holzákovej a ďalších svedkov bol realizovaný Kriminálnym úradom finančnej správy, nie správcom dane

ani žalovaným. Sťažovateľka nebola účastníčkou žiadneho trestného konania. Preto v tomto smere
mohli byť zápisnice z výsluchov v trestnom konaní použité len ako nepriamy dôkaz, ktorý mal správca
dane v daňovom konaní riadne preveriť, a to formou osobného výsluchu za účasti žalobcu. Význam
práva na verejné prerokovanie veci a práva klásť svedkom otázky akcentoval Ústavný súd Slovenskej
republiky vo veciach sp. zn. III. ÚS 153/07 či IV. ÚS 607/2021 zo dňa 30. novembra 2021. Podľa

názoru sťažovateľky je irelevantné, či správca dane nazve úkon miestne zisťovanie alebo telefonické
preverovanie. Ak totiž kladie fyzickým osobám otázky, ide o výsluch svedka so všetkými súvisiacimi
procesnými povinnosťami. Vyjadrenia Mgr. Hlozákovej mali podľa názoru sťažovateľky nepochybne
povahu výsluchu. Ak by išlo len o miestne zisťovanie, potom je použiteľné len v konaní, v ktorom
bolo získané. Nemôže byť však použité vo vzťahu k tretiemu subjektu, ktorý sa miestneho zisťovania

nezúčastnil.
39. Analógiou s trestným konaním sťažovateľka namieta, že v daňovom konaní (ako po vznesení
obvinenia) mali byť zopakované dôkazy vykonané v iných konaniach, najmä výsluchy svedkov a
sťažovateľke malo byť umožnené klásť svedkom otázky. Nič pritom žalovanému nebránilo v tom, aby
Mgr. Hlozákovú vypočul. Potrebu vykonať priamy výsluch tejto svedkyne zdôrazňuje to, že jej vyjadrenia

boli z pohľadu žalovaného zásadným dôkazom. Sťažovateľka vo vzťahu k významu svedeckej výpovede
a k povinnosti svedka svedčiť poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci
sp. zn. 5 Obdo 51/2020 zo dňa 25. februára 2021.
40. Správny súd tiež podľa sťažovateľky postupoval nesprávne, ak sa vyjadroval k hodnoteniu dôkazov,
aj keď sám žiadne dokazovanie nevykonal. V správnom súdnom konaní sa pritom dokazovanie spravidla

nevykonáva (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžp 35/2012). Správny súd
preto nemohol hodnotiť dôkazy obsiahnuté v administratívnom spise.
41. Na záver dala sťažovateľka do pozornosti, že predmetná vec bola pôvodne pridelená senátu 1S
Krajského súdu v Nitre a následne bola prevzatá senátom 1S správneho súdu v zložení Mgr. Monika
Hrašnová, JUDr. Michal Davala, PhD., LL.M., JUDr. Barbora Vrbová, Rozvrhom práce na rok 2024 v

znení dodatku č. 4 boli všetky veci správneho súdu nanovo prerozdelené bez zákonného dôvodu a bez
toho, aby bolo zabezpečené, že spis zostane pridelený rovnakému sudcovi spravodajcovi. Na základe
sporného opatrenia bol spis opäť pridelený senátu 1S, ale v zložení Mgr. Monika Hrašnová, Mgr. Simona
Kočišová a JUDr. Barbora Vrbová. Ani pri zmene členov senátu prostredníctvom opatrenia predsedníčky
súdu neboli jasne naplnené zákonné dôvody. Podľa názoru sťažovateľky nie je dôvodné prerozdeľovať

všetky už raz prerozdelené spisy keď nedochádza k zrušeniu senátov.
42. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti sťažovateľky nevyjadril.
IV.
Posúdenie kasačného súdu
43. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že

kasačná sťažnosť sťažovateľky bola podaná včas (§ 443 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP)
a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním,
ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
44. Kľúčovými právnymi otázkami v predmetnej veci boli vzájomne prepojené otázky, (i) či sťažovateľka
(predloženými dôkazmi a relevantnými návrhmi na vykonanie dokazovania) uniesla dôkazné bremeno

vo vzťahu k preukázaniu splnenia materiálnych podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane,
(ii) či správca dane a žalovaný vykonaným dokazovaním vzniesli relevantné pochybnosti o splnení
materiálnych podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane a (iii) či správca dane a žalovaný
mohli vychádzať z vyjadrení svedkov zabezpečených inými orgánmi verejnej moci bez toho, aby týmtosvedkom mohla sťažovateľka klásť otázky. Sťažovateľka tiež namietala, že pred správnym súdom došlo
k bezdôvodnému odňatiu jej veci zákonnému sudcovi a jej náhodnému prerozdeleniu.

IV.1.
K dôkaznému bremenu v daňovom konaní, pochybnostiam správcu dane a žalovaného a návrhom
sťažovateľky na vykonanie dokazovania
45. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom do 31. decembra 2018 (v čase uskutočnenia
sporných zdaniteľných obchodov) právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,

keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
46. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH v znení účinnom do 31. decembra 2018 platiteľ môže
odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a
služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu
uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané,
47. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH v znení účinnom do 31. decembra 2018 právo na

odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm.
a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
48. V súvislosti s nastolenými právnymi otázkami dáva kasačný súd do pozornosti, že v rámci daňového
konania je potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie (i) hmotnoprávnych podmienok
priznania daňových oprávnení, (ii) formálnych podmienok priznania práva daňových oprávnení, (iii)

odopretím nároku na daňové oprávnenia z dôvodu daňového podvodu a (iv) odopretím nároku na
daňové oprávnenia z dôvodu zneužitia práva.
49. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky, (i) aby daňový
subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na
odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka, (iii) aby

zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných
plnení (čl. 168 písm. a) Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane
z pridanej hodnoty (ďalej len „Smernica“), § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH, ale aj rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 28; vo veci
Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie

s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Formálne podmienky priznania práva na odpočet
zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm. a) Smernice, § 51 ods. 1 zákona o DPH, či
rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra
2016, bod 29; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci
Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Zatiaľ čo medzi materiálne

podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby, identita dodávateľa,
resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora
Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 25; vo
veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27).
50. Slovenská republika je jednou z krajín, ktoré si uplatňujú výnimku podľa čl. 287 Smernice, v kontexte

ktorej niektoré zo zdaniteľných osôb podľa čl. 9 ods. 1 Smernice oslobodzuje od dane z pridanej
hodnoty (§ 4 zákona o DPH). Preto sa hmotnoprávna podmienka preukázania statusu dodávateľa ako
zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a) Smernice mení na požiadavku preukázania statusu dodávateľa
ako platiteľa dane (§ 4 zákona o DPH v znení účinnom do 31. decembra 2018). Platiteľom dane je pritom
osoba registrovaná pre daň z pridanej hodnoty. Podmienka dodania tovaru/služby platiteľom dane ako

podmienka priznania práva na odpočet dane je pritom zrejmá aj z § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH
v znení účinnom do 31. decembra 2018.
51. Kasačný súd dáva do pozornosti, že hmotnoprávne podmienky priznania práva na odpočítanie dane
sú viazané na dodanie tovaru/poskytnutie služby (čl. 168 písm. a) v spojení s čl. 167 a čl. 63 Smernice,
alternatívne § 49 ods. 1 a 2 v spojení s § 2 ods. 1 písm. a) a b) a § 8 a § 9 zákona o DPH). Z tohto dôvodu

je právo na odpočítanie dane podmienené dôkazom o skutočnom/faktickom uskutočnení obchodu
(rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci W. sp. z o.o., C-114/22 zo dňa 25. mája
2023, bod 31). Obchod, ktorého obsahom nie je reálne dodanie tovaru/poskytnutie služby, teda obchod
bez materiálnej podstaty, sa považuje za tzv. simulovaný/fiktívny obchod. Simulované/fiktívne obchodné
transakcie podľa európskeho práva nemôžu založiť právo na odpočítanie dane (rozhodnutie Súdneho

dvora Európskej únie vo veci EN.SA. srl, C-712/17 zo dňa 8. mája 2019, body 24 a 25). Dôkazné
bremenovovzťahukpreukázaniuuskutočneniaobchodu-reálnehododaniatovaručiposkytnutiuslužby
pritom ťaží práve daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskejúnie vo veci Lucreţiu Hadrian Vădan, C-664/16 zo dňa 21. novembra 2018, bod 44, vo veci Ferimet SL,
C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 29 a iné).
52. Vychádzajúc z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie členské štáty Európskej únie sú

oprávnené vnútroštátnym právom uložiť daňovým subjektom aj iné povinnosti, ako tie, ktoré ustanovuje
Smernica, za účelom riadneho výberu DPH a na predchádzanie daňovým podvodom. Takéto opatrenia
však nesmú ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie určených cieľov a ich limitom je prísny
zákazuplatňovaniatakýchopatrení,ktorésystematickyspochybňujúprávonaodpočítanieDPHaprincíp
neutrality DPH ako taký (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo

dňa 11. novembra 2021, bod 32; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020,
bod 44; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, body 55 - 57, vo veci Senatex
GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20
zo dňa 9. decembra 2021, bod 28).
53. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom

chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
54. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
55. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.
56. Ľahká zneužiteľnosť práva na odpočet DPH viedla aj vnútroštátneho zákonodarcu k tomu, že

prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok daňových
oprávnení práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku;
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 3. februára 2016,
sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla 2019
a iné). Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou

faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku
pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje
tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť daňové oprávnenie uznané (rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn.

6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).
57. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp.
neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3.
septembra 2019, bod 54). Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi

daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní
dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto
povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť),
pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov
povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní,

teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov
preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým
subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom
prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti
spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese

dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým
subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady
prejednacej“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.
novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009). Inými slovami,
nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných

dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový
subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 Daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné
bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavnéhosúdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15. novembra 2017, publikované v ZNaUÚS
pod č. 71/2017).
58. Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je preto akákoľvek pochybnosť

správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť
dôvodná.Takoujepochybnosťsprávcudane,ktorámáoporuvsprávcomdanezistenýchskutočnostiach
obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení
podmienok pre priznanie daňového oprávnenia (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3. septembra 2019, rozhodnutia Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12. októbra 2022, sp. zn. IV. ÚS 86/2022 zo dňa
15. februára 2022).
59. Hoci je to práve správca dane, ktorý vedie dokazovanie v daňovom konaní, pričom hodnotenie
získaných dôkazov podlieha jeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia dôkazov), neznamená to,
že môže jednotlivé dôkazy vyhodnocovať svojvoľne. Práve naopak, musí posudzovať získané dôkazy
jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, pričom je povinný aj prihliadať na všetko, čo pri správe

daní vyšlo najavo, aj v prospech daňového subjektu (§ 3 ods. 1 a 3 Daňového poriadku).
60. Je potrebné dodať, že „určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom
subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne
nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo
vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa

snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol
uskutočnený“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/66/2016 zo dňa 31. mája
2018, bod 77).
61. V súvislosti s obchodnými prípadmi sťažovateľky so spoločnosťami Adept School, s.r.o.
a AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. správny súd uzavrel, že orgány finančnej správy spochybnili

hmotnoprávnu podmienku práva na odpočítanie dane - dodanie tovarov a služieb osobou s postavením
platiteľa dane. Je tomu tak preto, že dodanie služieb od spoločností Adept School, s.r.o. a AUTOSERVIS
QUATRO, s.r.o. bolo spochybnené a iný dodávateľ nebol zistený. Kasačný súd takýto právny záver
správneho súdu, vychádzajúci z vykonaného dokazovania, prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia
žalovaného, nepovažuje za excesívny.

62. Vo vzťahu k deklarovaným dodaniam od spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. považoval
správny súd za kľúčové zistenia správcu dane, že medzi vystavenými faktúrami spoločnosti
AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. sa nenachádzali faktúry pre sťažovateľku, spoločnosť AUTOSERVIS
QUATRO, s.r.o. neevidovala uhradené faktúry a pohľadávky voči sťažovateľke vo svojom účtovníctve,
celkový vzhľad faktúr dodávateľskej spoločnosti bol iný, ako vzhľad faktúr, ktoré predložila sťažovateľka

a účty, na ktoré boli realizované úhrady, nevlastnila spoločnosť AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o., ale ich
disponentom bol U.. K formálnym pochybnostiam týkajúcim sa vzhľadu a skutočností uvedených na
faktúrach pristúpila tiež skutočnosť, že konatelia spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. pri otázkach
na sťažovateľku uviedli, že u nej nakupovali stavebný materiál, avšak dodávanie služieb a tovarov jej
popreli .

63. Kasačný súd v zhode so správnym súdom konštatuje, že vyššie uvedené zistenia predstavujú
dôvodné pochybnosti o tom, že spoločnosť AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. dodala sťažovateľke
deklarované služby a tovary. Na sťažovateľku preto bolo prenesené dôkazné bremeno vo vzťahu k
vyvráteniu vznesených pochybností. Toto dôkazné bremeno sťažovateľka neustála a relevantné dôkazy
a dôkazné návrhy na vyvrátenie pochybností zistených správcom dane a žalovaným, zarámcovaných

správnym súdom, neprodukovala.
64. Pokiaľ ide o navrhovaný výsluch U. v tejto časti ho kasačný súd nepovažoval za nevyhnutný. Totiž
okrem skutočnosti, že konatelia spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. pri otázkach na sťažovateľku
popreli uskutočnenie zdaniteľných plnení, predložili tiež čestné vyhlásenie U., že relevantné účtovníctvo
spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. už nemôže predložiť, keďže bolo zničené vytopením. U. tak

nemoholdisponovaťdokladmiapreukázateľnýmiinformáciamivrozsahu,abyvyvrátiltvrdeniakonateľov
spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. o neuskutočnení deklarovaných obchodov so sťažovateľkou.
65. Vo vzťahu k obchodom sťažovateľky so spoločnosťou AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. sťažovateľka
v správnej žalobe a v kasačnej sťažnosti v podstatnom namietala len to, že výsluch konateľov tejto
spoločnosti - Jozefa Ballaya a Milana Staníka - bol vykonaný bez jej prítomnosti a možnosti klásť

svedkomotázky.Vtomtosmerekasačnýsúd,vzhodesosprávnymsúdom,poukazujenaskutočnosť,že
konatelia spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. neboli vypočutí ako svedkovia v daňovom konaní,
alepodalivysvetlenievsúvislostistrestnoprávnympostupompredKriminálnymúradomfinančnejsprávy
(zápisnice o podaní vysvetlenia č. p. 392418/2019 zo dňa 4. júla 2019, č. p. 393165/2019 zo dňa 4. júla2019, č. p. 406049/2019 zo dňa 11. júla 2019, č. p. 406045/2019 zo dňa 11. júla 2019). Kasačný súd už
vo svojej rozhodovacej činnosti konštatoval, že (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Sžfk/26/2020 zo dňa 31. januára 2024, bod 111) „ako dôkaz v daňovom konaní

možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne
určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 24 ods.
4 Daňového poriadku). V daňovom konaní tak možno využívať aj dôkazy získané v iných daňových
či odlišných konaniach alebo v prebiehajúcich trestných konaniach, ktorých účastníkom nevyhnutne
nebol daňový subjekt - žalobkyňa (mutatis mutandis rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci

WebMindLicenses Kft., C-419/14 zo dňa 17. decembra 2015, bod 90).“ V predmetnej veci tak nešlo o
vykonanie neprípustného výsluchu svedkov bez upovedomenia sťažovateľky podľa Daňového poriadku,
ale o zákonné použitie dôkazov z iných konaní v daňovej veci sťažovateľky. Pokiaľ osobitné predpisy
v iných konaniach negarantovali sťažovateľke právo na účasť pri takomto procesnom úkone či právo
klásť pri procesnom úkone otázky, nemožno v tomto smere bez ďalšieho vidieť nezákonnosť získaného
dôkazu.

66. Na druhej strane však kasačný súd dáva do pozornosti, že aj používanie dôkazov z iných odlišných
(vrátane trestných) konaní má svoje limity. Ako už kasačný súd tiež uviedol vo svojej rozhodovacej
činnosti (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/26/2020 zo dňa
31. mája 2024, body 112 a 113) „(i) dotknutá osoba má právo byť oboznámená s dôkazmi, ktoré
sa voči nej použijú a má právo sa k nim účinne vyjadriť, (ii) na žiadosť má tiež dotknutá osoba

právo sa oboznámiť v celosti s dôkazmi získanými v súvisiacich konaniach, na ktorých správca dane
plánuje založiť svoje rozhodnutie (ak nie sú dané dôvody pre obmedzenie tohto prístupu) a (iii) orgány
konajúce v hlavnom konaní (poťažmo súd) musia mať možnosť overiť zákonnosť získania a použitia
takýchto dôkazov z iných konaní ako aj prípadných zistení v správnych rozhodnutiach vydaných proti
dodávateľom daňového subjektu a kľúčových pre rozhodnutie veci daňového subjektu (rozhodnutie

Súdneho dvora Európskej únie vo veci Glencore Agriculture Hungary Kft., C-189/18 zo dňa 19. októbra
2019)... Kasačný súd dáva do pozornosti, že aj dôkaz získaný z iného konania, má stále povahu
dôkazu, ktorý aj z hľadiska svojho obsahu podlieha hodnoteniu dôkazov (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku).
Hoci je hodnotenie dôkazov primárne na úvahe správcu dane a sťažovateľa, aj títo sa musia pri
hodnotení dôkazov vyvarovať svojvôle (bod 79 tohto rozsudku).“ Nemožnosť klásť osobe otázky pri

výkone zabezpečeného dôkazu bude nepochybne jednou zo skutočností, ktoré majú mať vplyv na
posudzovanie výpovednej hodnoty zabezpečeného dôkazu a je úlohou daňových orgánov posúdiť, či
vzhľadom na túto skutočnosť, je potrebné jeho vykonanie aj v daňovom konaní.
67.Kasačnýsúdvtejtovecipovažovalzáveryorgánovfinančnejsprávyasprávnehosúdu,vychádzajúce
z použitých vysvetlení konateľov spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o., za udržateľné, a to

vzhľadom na okolnosti posudzovaného prípadu, že (i) konatelia spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO,
s.r.o. boli v odlišnom konaní vyslovene dopytovaní na obchody so sťažovateľkou a tieto popreli
(výpovedná hodnota vyjadrenia vo vzťahu k obchodom sťažovateľky) a (ii) sťažovateľka v daňovom
konaní neprodukovala návrh na opätovné vypočutie konateľov spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO,
s.r.o. ako svedkov v daňovom konaní za jej prítomnosti (s možnosťou klásť otázky) a v tomto smere

nepredložila ani žalobnú či sťažnostnú argumentáciu. V správnej žalobe a v kasačnej sťažnosti
namietala len procesnú nepoužiteľnosť zápisníc o podaní vysvetlenia č. p. 392418/2019 zo dňa 4. júla
2019,č.p.393165/2019zodňa4.júla2019,č.p.406049/2019zodňa11.júla2019,č.p.406045/2019zo
dňa 11. júla 2019 pre jej neprítomnosť pri vyjadrení konateľov spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o.
a nemožnosť klásť otázky, čo však samo osebe nie je dôvodom na vyslovenie nezákonnosti záverov

daňových orgánov (bod 65 tohto rozsudku).
68. Kasačný súd sa však nestotožňuje so závermi správneho súdu týkajúcimi sa posúdenia
deklarovanéhododaniaodspoločnostiAdeptSchool,s.r.o.Kasačnýsúdnajednejstranenespochybňuje
správnymsúdomakcentovanéformálnezisteniaapochybnostisprávcudane,týkajúcesavzhľadufaktúr,
ich číselného radu (odlišné na iných faktúrach od spoločnosti Adept School, s.r.o. a na tých, ktoré

predložila sťažovateľka) a skutočnosti, že úhrady boli pripísané na účet, ktorého vlastníkom bol U.. Na
druhej strane však podľa kasačného súdu nie je možné posúdiť ako zákonné závery daňových orgánov
o nerealizovaní deklarovaných služieb, ak sú postavené len na týchto formálnych pochybnostiach
a na akcentovanej vysokej cene plnenia. Totiž na rozdiel od obchodného prípadu sťažovateľky so
spoločnosťou AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o., v prípade obchodov sťažovateľky so spoločnosťou Adept

School, s.r.o. sa správcovi dane nepodarilo relevantne spochybniť, že spoločnosť Adept School, s.r.o.
sa nezúčastnila deklarovaného obchodu.
69. Kasačný súd si je vedomý skutočnosti, že správca dane z inej daňovej kontroly získal zápisnicu
o ústnom pojednávaní č. 102308225/2019 zo dňa 7. októbra 2019 a od Kriminálneho úradu finančnejsprávy tiež zápisnicu o podaní vysvetlenia č. p. 414798/2019 zo dňa 17. júla 2019, pri ktorých sa
vyjadrovala konateľka spoločnosti Adept School, s.r.o. Aj podľa názoru kasačného súdu ide o procesne
použiteľný dôkaz a skutočnosť, že v iných konaniach nebolo umožnené klásť sťažovateľke konateľke

spoločnosti Adept School, s.r.o., otázky ešte neznamená, že ide bez ďalšieho o nezákonný dôkaz.
Osobitne vtedy, ak sťažovateľka nenavrhla jej výsluch ako svedkyne v daňovom konaní a v tomto smere
neformulovala ani žalobnú a ani sťažnostnú námietku (bod 65 a 66 tohto rozsudku). Kasačný súd však
má výhrady vo vzťahu k hodnoteniu týchto dôkazov zo strany orgánov finančnej správy a správneho
súdu.KonateľkaspoločnostiAdeptSchool,s.r.o.totižnebolavinýchkonaniachkonfrontovanásotázkou,

či obchodovala so sťažovateľkou a ani s faktúrami, ktoré predložila sťažovateľka. Vyjadrovala sa len
vo všeobecnosti k povahe svojej podnikateľskej činnosti, ktorá mala spočívať v poskytovaní výučby
anglického jazyka. Takúto výpoveď možno považovať len za nepriamy dôkaz a nemožno ju posudzovať
tak, že ide o popretie obchodov sťažovateľky so spoločnosťou Adept School, s.r.o.
70. Za tohto stavu, keď spoločnosť Adept School, s.r.o. priamo nepoprela obchody so sťažovateľkou, jej
konateľka v daňovom konaní ani nebola vypočutá ako svedok a ďalšie dôkazy zabezpečené správcom

dane a žalovaným tiež len nepriamo spochybňujú tvrdenia sťažovateľky (formálne vady účtovných
dokladov vo vzájomnom porovnaní), bol podľa názoru kasačného súdu relevantný dôkazný návrh
sťažovateľky spočívajúci vo svedeckej výpovedi U. U.k totiž predstavoval osobu, ktorú aj sťažovateľka
od počiatku označovala za osobu, ktorá sprostredkovávala obchody so spoločnosťou Adept School,
s.r.o. a aj z vyjadrení konateľky spoločnosti Adept School, s.r.o. vyplýva, že malo ísť o osobu, s ktorou

mala spoločnosť Adept School, s.r.o. v rôznych obdobiach spolupracovať ako s účtovníkom. Navyše U..
X. je tiež osobou, na ktorú bola vedená licencia k programu, z ktorého boli vystavené sporné faktúry
a tiež osoba, ktorá bola vlastníkom účtu, na ktorý mali byť realizované platby za dodávky spoločnosti
Adept School, s.r.o.
71. Podľa názoru kasačného súdu neobstojí argumentácia správneho súdu, že U. nebolo potrebné

vypočuť, keďže pred Kriminálnym úradom Finančnej správy nepodal vysvetlenie z dôvodu, že by sebe
alebo svojim blízkym mohol privodiť nebezpečenstvo trestného stíhania. Kasačný súd zdôrazňuje, že
odmietnutie podania výpovede v trestnom konaní (s ohľadom na jeho zásadné dopady na dotknutú
osobu) ešte neznamená, že svedok odmietne podať výpoveď v akomkoľvek inom konaní (vrátane
daňového). Polemika správneho súdu o tom, či by U. využil alebo nevyužil právo odmietnuť výpoveď v

daňovom konaní, je nateraz nepodloženou špekuláciou, ktorá nemá žiadnu oporu v administratívnom
spise. Rovnaké závery platia aj k argumentácii správneho súdu, že U. sa nedostavil pred správcu dane
v súvislosti s postavením konateľa inej spoločnosti, ktorá s predmetným zdaňovacím obdobím nesúvisí.
72. S ohľadom na vyššie uvedené kasačný súd zastáva názor, že správca dane a žalovaný vo vzťahu
k obchodom sťažovateľky so spoločnosťou Adept School, s.r.o. formulovali len nepriame a všeobecné

pochybnosti. Sťažovateľka v tomto smere v daňovom konaní navrhla relevantný dôkaz, ktorý sa priamo
týkal formulovaných pochybností - výsluch U.. Správca dane a žalovaný však tento relevantný dôkazný
návrh odmietli vykonať bez racionálneho odôvodnenia, čím znemožnili sťažovateľke uniesť v daňovom
konaní jej dôkazné bremeno. V tomto smere preto správca dane a žalovaný, rovnako ako správny súd
aprobujúci napadnutým rozsudkom ich závery, vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci.

IV.2.
K ďalším procesným námietkam sťažovateľky
73. Pokiaľ sťažovateľka v predmetnej veci namietala, že v dôsledku dodatku č. 4 k rozvrhu práce
správneho súdu na rok 2024 došlo k porušeniu jej práva na zákonného sudcu, kasačný súd sa s touto
námietkou nestotožnil.

74. Podľa § 51 ods. 4 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) ak odsek 5 neustanovuje inak, náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom
sa podľa rozvrhu práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade
a) dlhodobej šesť týždňov presahujúcej neprítomnosti zákonného sudcu, ktorému bola vec pridelená,

b) zmeny v obsadení súdu sudcami, a to vrátane zmeny v dôsledku dočasného pridelenia sudcu; pri
zmene v zložení senátu sa vec ponecháva v pôvodnom senáte, alebo sa prerozdelí do iného senátu, kde
sa zaraďuje sudca spravodajca tak, aby prerozdelením veci bola zabezpečená rovnomerná zaťaženosť
senátov na súde,
c) výraznej nerovnomernosti zaťaženosti sudcov a

d) ak bol zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená, z konania a rozhodovania vo veci vylúčený.
75. Kasačný súd dáva do pozornosti, že dodatkom č. 4 k rozvrhu práce správneho súdu na rok
2024 predsedníčka správneho súdu riešila situáciu, keď na správny súd nastúpili noví sudcovia a v
dôsledku obsadenia miest novými predsedami senátov boli vytvorené nové senáty. V prípade zmeny vzložení senátov zákonodarca ponecháva na rozhodnutí predsedu súdu, či veci ponechá v pôvodnom
senáte alebo ich prerozdelí do senátu, kde sa zaraďuje sudca spravodajca (§ 51 ods. 4 písm. b)
zákona o súdoch). V predmetnej veci predsedníčka správneho súdu dodatkom č. 4 k rozvrhu práce

správneho súdu na rok 2024 rozhodla, že predmetné veci zostanú v pôvodných senátoch. Vytvorením
dvoch nových senátov bez akýchkoľvek pridelených vecí však na správnom súde vznikla situácia
nerovnomernejzaťaženostisudcov,ktorúzákonodarcaumožňujeriešiťnáhodnýmprerozdelenímspisov
(§ 51 ods. 4 písm. c) zákona o súdoch). Z tohto dôvodu predmetným opatrením došlo tiež k náhodnému
prerozdeleniu vecí všetkých zvyšných senátov pre dva novovzniknuté senáty.

76. Kasačný súd zvolený spôsob prerozdelenia spisov považuje za manažérske rozhodnutie a
zodpovednosť predsedníčky správneho súdu, ktoré je kryté zákonnými dôvodmi pre náhodné
prerozdelenie vecí podľa § 51 ods. 4 písm. b) a c) zákona o súdoch. Nemožno preto konštatovať,
že by v predmetnej veci došlo prerozdelením spisom v dôsledku dodatku č. 4 k rozvrhu práce
správneho súdu na rok 2024 k porušeniu práva na zákonného sudcu sťažovateľky. Prerozdelenie
vecí okrem toho, že bolo realizované v súlade so zákonom a rozvrhom práce, bolo tiež realizované

prostredníctvom náhodného výberu pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov
schválených ministerstvom. Teda spôsobom, ktorý vylučuje úvahy o prípadnom účelovom prideľovaní
spisov senátom alebo konkrétnym sudcom na správnom súde. Zjednocujúce rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. PLz. ÚS 2/2015 zo dňa 18. marca 2015 sa na predmetnú vec
neaplikuje, keďže sa týkalo výkladu odlišného znenia právnej úpravy - § 51 ods. 4 zákona o súdoch v

znení účinnom do 30. novembra 2014, pričom jeho závery sú už premietnuté aj v aktuálnom zákonnom
znení § 51 ods. 4 písm. b) zákona o súdoch.
77. Navyše je potrebné dodať, že aj po prerozdelení bola táto vec sťažovateľky opätovne pridelená
senátu 1S správneho súdu, hoci v zmenenom zložení (JUDr. Michal Davala, PhD., LL.M., už nebol
členom senátu 1S a touto sa stala Mgr. Simona Košičová).

78. Pokiaľ sťažovateľka namietala, že správny súd sa nevysporiadal s jej novou argumentáciou,
kasačný súd uznáva, že pokiaľ po doručení administratívneho spisu do súdneho konania vyplynuli
nové skutočnosti, ktoré neboli dané v čase vydania rozhodnutia žalovaného, voči ktorému sťažovateľka
podala žalobu, nebolo porušením zásady koncentrácie konania, keď tieto okolnosti sťažovateľka
namietala až v neskorších podaniach.

79. Kasačný súd však na druhej strane dáva do pozornosti, že už notorietou v rámci práva na spravodlivý
procesje,žesprávnysúdnemusídaťdetailnéodpovedenavšetkyotázkynastolenéúčastníkomkonania
alebo odpovedať na každú jeho námietku či argument, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho

súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, by malo postačovať na záver
o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.
80. Kasačný súd preskúmal námietku vznesenú v replike, ako aj obsah administratívneho spisu. Je
pravdou, že po vydaní napadnutého rozhodnutia bola do administratívneho spisu zažurnalizovaná
obálka s podkladmi na CD nosiči. Z administratívneho spisu ale vyplýva, že podstatné dôkazy, ktorými

správca dane spochybňoval jednotlivé obchody (a o ktoré opreli svoje rozhodnutia aj správny a kasačný
súd), boli súčasťou administratívneho spisu už pred vydaním napadnutého rozhodnutia a sťažovateľka
mala možnosť sa k nim vyjadriť. Sťažovateľka napokon ani neoznačila konkrétny dôkaz, ktorý by
vyplýval výlučne z dodatočne zažurnalizovanej prílohy a ku ktorému sa nemala možnosť v priebehu
administratívneho konania vyjadriť. Kasačný súd v tomto kontexte poukazuje na to, nie je jeho úlohou,

aby nahrádzal činnosť sťažovateľky a sám dohľadával, ku ktorému dôkazu sa nemala možnosť vyjadriť
a pod.
81. Preto sa síce kasačný súd stotožnil s tým, že dodatočne vznesené námietky sťažovateľky boli
procesne prípustné, avšak po preskúmaní podstaty týchto námietok a po zohľadnení nízkej miery ich
konkrétnosti dospel k záveru, že tieto nepredstavovali podstatné námietky v konaní, ktoré by mali vplyv

na správnosť výroku rozhodnutia žalovaného a vyžadovali si explicitnú odpoveď správneho súdu.
82. Rovnako nedôvodná bola námietka sťažovateľky, že správny súd len fakticky opísal odôvodnenie
iného rozsudku vo veci sťažovateľky (rozsudku správneho súdu č. k. NR-11S 137/2021-125 zo dňa 18.
júna 2024). Kasačný súd konštatuje, že súčasná právna úprava nevylučuje, aby sa správny súd pri
tvorbe odôvodnenia inšpiroval argumentáciou v inom rozhodnutí správneho súdu, osobitne v prípade,

ak ide o rozhodnutia, ktoré v obdobných veciach sťažovateľky vydal ten istý senát správneho súdu a v
ten istý deň. V takomto postupe nemožno vidieť nesprávny procesný postup.
V.
Záver83. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k tomu záveru, že napadnutý rozsudok
správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP) v časti

posúdenia otázky (ne)primeranosti zaťaženia dôkazným bremenom a potreby vykonania dokazovania
výsluchom U. v prípade obchodov sťažovateľky so spoločnosťou Adept School, s.r.o., rovnakou vadou
(nezákonnosťou) podľa zistení kasačného súdu trpí aj rozhodnutie žalovaného (§ 191 ods. 1 písm. c)
SSP). Keďže správny súd žalobu sťažovateľky zamietol, kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 2
SSP a § 191 ods. 1 písm. c) SSP zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zrušil rozhodnutie

žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
84. V ďalšom konaní budú orgány finančnej správy postupovať spôsobom načrtnutým kasačným
súdom vyššie (najmä body 68 až 72 tohto rozsudku), vykonajú výsluch U. a s ohľadom na jeho
výsledky zvážia prípadné ďalšie dôkazné návrhy sťažovateľky. Výsledky doplneného dokazovania
samostatne ako aj v celom kontexte vykonaného dokazovania orgány finančnej správy opätovne zvážia
(v kontexte príslušných dôvodov na prípadné neuznanie daňových oprávnení) a svoje nové závery

náležite zdôvodnia. Vyvarujú sa pritom pochybení zistených kasačným súdom v tejto veci. Správca dane
a žalovaný sú pritom viazaní vyjadreným právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP).
85. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s §
167 ods. 1 SSP tak, že plne úspešnej žalobkyni/sťažovateľke priznal právo na úplnú náhradu trov
kasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov

konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
86. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.