Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/73/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2225200214
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2225200214.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov
senátu Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. X.X.XXXX,
bytom C. XXX/XXX, D., zastúpenej splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Miroslav Repka,
s.r.o., so sídlom Leškova 3A, Bratislava, IČO: 36 847 143, proti žalovanému: E. E. B., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom C. XXX/XXX, D., zastúpenému splnomocnencom: ONDRUŠEK & PARTNERS s.r.o., so

sídlom Tranovského 47, Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO: 36 867 942, o návrhu žalobkyne na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská
Streda zo dňa 29. januára 2025 č. k. 12C/4/2025-46 v spojení s opravným uznesením zo dňa 4. februára
2025 č.k. 12C/4/2015-65, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že nariaďuje neodkladné
opatrenie, ktorým žalovanému u k l a d á povinnosť:

- dočasne nevstupovať do bytu č. X nachádzajúceho sa na 2. poschodí vo vchode č. 12 bytového domu
so súp. č. XXX postaveného na parc. č. 2277 zapísaného na LV č. XXXX pre obec D., katastrálne
územie D., nachádzajúceho sa na adrese C. XX, D., a to do právoplatného skončenia konania vo veci
samejožalobežalobkyneprotižalovanémuoobmedzenieužívaciehoprávažalovanéhoalebovylúčenie
žalovaného z užívacieho práva k nehnuteľnosti,

- dočasne sa nepribližovať k žalobkyni bez jej súhlasu na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, s výnimkou
účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom konaní a v priestupkovom konaní,
na ktoré bude predvolaný v rozsahu nevyhnutnom na jeho riadnu účasť na týchto úkonoch, a to
do právoplatného skončenia konania vo veci samej o žalobe žalobkyne proti žalovanému o ochranu
osobnosti.

II. Žalobkyni u k l a d á povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia odvolacieho
súdu na súd prvej inštancie proti žalovanému žalobu o obmedzenie užívacieho práva žalovaného alebo
vylúčenie žalovaného z užívacieho práva k nehnuteľnosti špecifikovanej vo výroku I. tohto uznesenia.

III. Žalobkyni u k l a d á povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia odvolacieho
súdu na súd prvej inštancie proti žalovanému žalobu o ochranu osobnosti.

IV. Žalobkyni priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému,
aby nevstupoval do bytu č. X nachádzajúceho sa na 1. poschodí bytového domu súp. č. XXX na adrese
D., C. XX; uložil žalovanému, aby sa nepribližoval k žalobkyni bez jej súhlasu na vzdialenosť menšiu ako

20 metrov; poučil žalovaného, že toto neodkladné opatrenie súd zruší na návrh niektorej z procesnýchstrán v prípade, že odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené a žalobkyni priznal voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 324 ods. 1, 2, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. e) a h), § 326 ods. 1
a 2, § 328 ods. 1 až 3, § 329 ods. 1 a 2, § 334 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“).

3. Vecne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobkyňa k návrhu pripojila lekársku

správu zo dňa 26.1.2025, podľa ktorej bola počas včerajšieho dňa napadnutá, dostala viaceré údery do
sánky, bola pichnutá do pravého stehna, zistené boli palpačná bolestivosť obojstranne v oblasti sánky,
viaceré bodné rany. V ten istý deň podala žalobkyňa na polícii trestné oznámenie (ČVS: ORP-47/X-
VYS-DS-2025), zo zápisnice o jej výpovedi zo dňa 25.1.2025 a doplnenej dňa 26.1.2025 vyplývajú
skutkové okolnosti, aké boli opísané v návrhu. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 24Tp/2/2025 zo dňa
29.1.2025 bol žalovaný sudcom pre prípravné konanie prepustený zo zadržania na slobodu s tým, že

väzba sa nahrádza dohľadom probačného a mediačného úradníka. Zároveň boli žalovanému uložené
povinnosti a obmedzenia, okrem iných vo vzťahu k žalobkyni aj zákaz styku a kontaktu v akejkoľvek
forme s poškodenou - žalobkyňou, zákaz priblíženia k nej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, zákaz
zdržiavať sa v blízkosti jej obydlia. Rozhodnutie nie je právoplatné. Zistené okolnosti prípadu nevyvolali
podľa súdu prvej inštancie žiadne pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu súdu v podobe bezodkladnej

úpravy pomerov medzi stranami sporu. Zo žalobkyňou predložených dôkazov, ako aj rozhodnutia
súdu v trestnom (prípravnom) konaní, mal súd za preukázané, že tento návrh je podaný dôvodne,
lekárskasprávapripojenáknávrhuatiežvýpoveďžalobkynedostatočneosvedčujúpotrebuneodkladnej
úpravy pomerov medzi ňou a žalovaným, keďže je tu dôvodná obava z opakovania tohto správania,
a preto návrhu vyhovel. Tieto dôkazné listiny, keďže ide o konanie z procesného hľadiska maximálne

zrýchlené, podľa názoru súdu stačia na osvedčenie, že žalovaný je vo vzťahu k žalobkyni dôvodne
podozrivý z násilia a svojim správaním môže ohroziť telesnú a duševnú integritu žalobkyne. Na uloženie
takéhoto zákazu postačuje dôvodná obava žalobkyne o svoje zdravie, ktorú žalobkyňa vo svojom podaní
dostatočne precizovala a vyjadrila svoj strach. Súd preto považoval za dôvodné nariadiť neodkladné
opatrenie ukladajúce žalovanému, aby sa dočasne nepribližoval k bydlisku žalobkyne a k nej samotnej,

navrhovaná vzdialenosť 20 metrov je v súvislosti s okolnosťami bežného života primeraná a dostatočne
ochraňujúca. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na situácie, keď žalobkyňa dá súhlas na to, aby sa
žalovaný priblížil aj na bližšiu vzdialenosť a rovnako sa nevzťahuje na situácie, keď sa má žalobkyňa
a žalovaný ocitnúť spolu v budove súdu alebo iného orgánu verejnej moci. Nariadené neodkladné
opatrenie nepredstavuje podľa názoru súdu ani neprimeraný a ani bezdôvodný zásah do výkonu práv

žalovaného, požiadavka vyváženosti bezodkladnej úpravy pomerov strán tak zostáva zachovaná. Súd
prvej inštancie žalobkyni neuložil povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, ani neobmedzil z
časového hľadiska trvanie neodkladného opatrenia, v danom prípade jeho nariadením možno dosiahnuť
trvalúúpravupomerovmedzistranami,zrušenímneodkladnéhoopatreniasasúdbudezaoberaťvýlučne
na návrh niektorej zo strán. Žalovaný má v zmysle cit. § 334 CSP možnosť podať návrh na zrušenie

neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Ak teda žalovaný hodnoverne
preukáže, že na jeho strane neexistuje dôvodné podozrenie z násilia voči žalobkyni, má možnosť
domáhať sa zrušenia nariadeného neodkladného opatrenia.

4. V časti o trovách súd prvej inštancie odôvodnil právne ust. § 251 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2, vecne

procesným úspechom žalobkyne v celom rozsahu.

5. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný s návrhom na jeho zmenu tak, aby odvolací
súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol. Odvolanie odôvodnil ust.
§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Dôvodil, že vydané neodkladné opatrenie je nedôvodné a vydané

na základe uvedenia takých rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy,
ktoré nie sú vo svojej celosti pravdivé, resp. v podstatných a rozhodujúcich okolnostiach sú nepravdivé.
Súd mal pri nariadení neodkladného opatrenia vedomosť o tom, že iným uznesením tamojšieho súdu
(sp.zn. 24Tp/2/2025 zo dňa 29.1.2025) bol žalovaný sudcom pre prípravné konanie síce prepustený
zo zadržania na slobodu, avšak väzba bola nahradená dohľadom probačného a mediačného úradníka

a žalovanému bolo uložených 13 povinností, medzi iným aj napr. zákaz styku a akéhokoľvek kontaktu
s navrhovateľkou, zákaz úmyselne sa priblížiť na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov k žalobkyni, a tiež
aj do blízkosti bytu na adrese C. XX C. D.. Navyše bol povinnému tým istým uznesením nariadená
kontrola žalovaného technickými prostriedkami. Súd teda vedel, že sa žalovaný k žalobkyni ani k bytuv D. nemôže priblížiť bez toho, aby o tom žalobkyňa dostatočne včas nevedela a bez toho, aby týmto
spôsobom žalovaný porušil povinnosti a bola mu následne nariadená väzba. Potom, čo mal žalovaný
možnosť sa vyjadriť k svojmu obvineniu a podal voči tomu odvolanie, tak ho Krajský súd v Trnave

z väzby prepustil a všetky obmedzenia žalovanému zrušil. Žalovaný zdôraznil, že odvolanie podáva
nie z dôvodu, že by mal záujem a usiluje sa približovať či stretávať sa so žalobkyňou, alebo že by
mal záujem vstupovať do bytu v D.. So žalobkyňou komunikuje prostredníctvom mobilného telefónu,
osobné stretnutia nie sú zásadne nevyhnutné. Nemôže však ostať nečinný a de facto tak súhlasiť s
obsahom návrhu, ktorý je neúplný, vypracovaný tendenčne, zavádza súd a obsahuje aj nepravdy. Na

základe takého návrhu preto súd nariadil neodkladné opatrenie, ktoré však nariadené byť nemalo a
neexistujú ani dôvody, prečo by nariadené byť malo. Žalovaný poprel, že by žalobkyňu napadol spiacu
v posteli, že by ju udieral päsťami do tváre, že by ju bodol nožom do zadnej strany stehna, či sa
jej v manželstve snažil čímkoľvek vyhrážať. Žalovaný sa nemal ako brániť voči podanému trestnému
oznámeniu, dokonca ani voči svojmu obvineniu, lebo mu vyšetrovateľ odmietol umožniť vypovedať.
Potom, keď sa už vyjadriť mohol (v rámci súdneho konania a odvolacieho konania), Krajský súd v

Trnave konštatoval, že nie je dôvod na väzbu, nevzhliadol žiadne také skutkové okolnosti prípadu (a ani
dôkazy), ktoré by mohli naznačovať akékoľvek opakovanie správania žalovaného – ak by sa preukázalo,
že sa skutku dopustil. Naopak, odvolací súd správanie žalovaného dňa 25.1.2025 po oboznámení sa
s prípadom posúdil ako jednorazové, trvajúce veľmi krátky čas, bez predchádzajúceho stupňovania
správania a bez toho, aby hrozilo, že bude svoje údajné správanie opakovať či v ňom pokračovať.

Nie je preto daná žiadna obava z opakovania tohto správania žalovaného, ako mylne uvádza súd.
Krajský súd v Trnave sa dôkladne zaoberal skutkovými okolnosťami prípadu a mal k dispozícii celý
vyšetrovací spis vrátane trestných oznámení žalobkyne, zápisníc a vyjadrenia žalovaného. Krajský súd
v Trnave sa nestotožnil s tvrdením prokuratúry, že by bol žalovaný žiarlivý, konfliktný a nevypočítateľný
a skonštatoval, že išlo o jednorazový incident. Po tom, čo boli povinnému deinštalované „náramky“ dňa

6.2.2025 sa toto aj potvrdilo. Žalovaný nekontaktoval žalobkyňu ani deti (ani susedov), neskúšal sa s
nimi stretnúť a ani raz nebol v D. – okrem nutnej návštevy svojho ošetrujúceho lekára kvôli zraneniam zo
dňa 25.1.2025. Ak teda Krajský súd v Trnave dospel k záveru, ktorý odôvodňoval žalovaného prepustiť
z väzby, nemalo by byť podľa žalovaného a s prihliadnutím na jeho doterajšie správanie, neodkladné
opatrenie nariadené. Namietal záver súdu prvej inštancie, že na osvedčenie, že žalovaný je vo vzťahu

k žalobkyni dôvodne podozrivý z násilia a svojím správaním môže ohroziť telesnú a duševnú integritu
žalobkyne, stačia iba jej tvrdenia a ňou deklarované subjektívne presvedčenie o obave o svoje zdravie,
lekárska správa a trestné oznámenie. Toto subjektívne presvedčenie žalobkyne však silno kontrastuje s
tým, ako odôvodnil Krajský súd v Trnave svoje rozhodnutie o prepustení žalovaného z väzby. Nemôže
preto podľa názoru žalovaného pri existencii rozhodnutia Krajského súdu v Trnave obstáť subjektívne

presvedčenie žalobkyne o jej obave zo žalovaného. To preukázal aj žalovaný tým, že v jej blízkosti
odvtedy nebol, hoci vôbec ani len netušil, že je neodkladné opatrenie vydané, a naopak vedel, že
žiadne obmedzenia mu v trestnom konaní neboli ponechané, neusiloval o stretnutie s ňou. Keď niečo
potreboval z bytu v D., poslal tam svojho brata a žalobkyňa veci odovzdala bratovi žalovaného, nepôsobil
na žalobkyňu, aby sa stretli, nenavrhoval jej vlastnú prítomnosť ani nič iné.

6. Žalovaný ďalej namietal, že vydaným neodkladným opatrením došlo k vážnemu zásahu do práv
žalovaného, ktorý je neprimeraný a bezdôvodný, na čom nič nemení ani konštatovanie súdu, že
obmedzenie žalovaného sa nevzťahuje na situácie, keď žalobkyňa dá súhlas na to, aby sa žalovaný
priblížil aj na bližšiu vzdialenosť a rovnako na situácie, keď sa má žalobkyňa a žalovaný ocitnúť spolu

v budove súdu alebo iného orgánu verejnej moci. Žalovaný nebude vyhľadávať prítomnosť manželky
a plne rešpektuje, ak sa s ním nebude chcieť stretnúť, čo by vlastne znamenalo, že uznesenie môže
ostať v platnosti. Keďže však na jeho vydanie neboli splnené zákonné predpoklady, žalovaný navrhol,
aby bolo uznesenie podrobené revízii odvolacím súdom a aby ten konštatoval, či návrh žalobkyne
po tom, čo sa k nemu mohol žalovaný vyjadriť, bol relevantný a či má neodkladné opatrenie ostať v

platnosti. Rovnako na tom nič nemení ani to, že žalovaný môže podať návrh na zrušenie neodkladného
opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Na základe jednorazového skutku nemožno
vyvodiť záver, že správanie žalovaného voči žalobkyni je stabilne nebezpečné, rizikové a trvalo ohrozuje
jej telesnú alebo duševnú integritu (až do rozhodnutia o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia).
Žalovaný dodal, že mu v rámci chatovania žalobkyňa odmietla poslať kontakt na právnika, teda so

žalovaným komunikovať dokáže a aj chce o podstatných skutočnostiach, ktoré oni dvaja budú musieť
v budúcnosti riešiť. „Dôkaz“ predložený žalobkyňou - vo forme lekárskej správy zo dňa 26.1.2025
síce hovorí o napadnutí manželom, ale zdravotníci uviedli iba to, čo povedala žalobkyňa. Rovnako jej
trestné oznámenie obsahuje iba „jej verziu“ príbehu a opisu incidentu a až neskôr sa vyjavili konkrétnedetaily, ktoré boli zamlčané, resp. úplne vyvrátili tvrdenia žalobkyne (čas incidentu, spôsobenie zranení,
žalovanýdalúmyselnezastreliťpsazasahujúcimipolicajtami,apod.).Spolužitiežalovanéhoažalobkyne
trpelo bežnými manželskými hádkami, ktoré ale nikdy ani z jednej strany neprekročili verbálny prejav a

žalovaný sa žalobkyni ničím nevyhrážal. Aj ohľadom majetku – po incidente žalobkyňa s deťmi odišli do
bytu v D., ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného. Žalobkyňa mala od neho
kľúče, býva v ňom, nikto ju v užívaní bytu neruší. Nie je to tak, že by žalovaný zneužíval nejakú svoju
pozíciu voči nej vo svoj prospech a udržiaval ju v nejakej závislosti na ňom. Žalobkyňa má vlastný účet
v banke, na ktorý jej chodí rodičovský aj prídavky na deti. Žalovaný bol naopak nútený strpieť napr. aj

jej nadmerné užívanie alkoholu, či dožadovanie sa pohlavného styku od nej v čase takej jej opitosti, že
to bolo povinnému vrcholne nepríjemné a odmietal to. To je aj čiastočné vysvetlenie toho, že im to v
manželstve v sexuálnej oblasti nie úplne „klapalo“. Žalovaný netvrdí, že žalobkyňa je alkoholička, len jej
užívanie alkoholu bolo nadmerné. Tým však, že v manželstve boli dvaja a žalovaný sa rád staral o deti v
čase, keď žalobkyňa dospávala svoje stavy, využívala to žalobkyňa k tomu, aby alkohol popíjala výrazne
viac, ako by bolo patričné a ako by to bol žalovaný ochotný tolerovať. Kvôli najmenšej Rebeke to takto

ostávalo. Aj žalovaný si dal doma pivo, to nepopiera, ale nikdy nie tak, že by bol opitý. Dochádzal do
práce vždy mimo svojho bydliska na F. G. a vždy na to využíval motorové vozidlo, ktoré riadil on sám.
Žalovaný tiež uviedol, že napriek svojmu obvineniu sa cíti nevinný a ani jeden zo skutkov, ktoré sa mu
kladú za vinu v obvinení nespáchal. Doteraz nikdy nespáchal žiaden trestný čin ani nebol uznaný za
vinného z priestupku (okrem menej závažných dopravných priestupkov). Jeho správanie voči žalobkyni

sa nijako nestupňovalo a negradovalo. Došlo k incidentu, ktorý žalovaný ľutuje, že sa stal. Ale ak by sa
žalobkyňa o ôsmej či deviatej ráno rozhodla oslavu ukončiť a išla by sa domov dospať (ako to bývalo
inokedy), žalovaný by ju nehľadal a nemal by o ňu strach a k incidentu by nedošlo. Ak by žalobkyňa
nepokračovala v ranných hodinách v oslave v jacuzzi u susedov (a išla by domov), ak by nebola nahá
v posteli (a požičala si od susedky aspoň nejaké dlhšie tričko), ak by nespala práve v rodičovskej spálni

s nahými susedmi v jednej posteli (ale napr. na gauči v spálni alebo na pohovke v obývačke alebo v
posteli v druhej detskej izbe na prízemí), asi by bol priebeh dňa 25.1.2025 úplne iný.

7. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdiť. K hlavnému argumentu žalovaného, že Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa

6.2.2025 č.k. 3Tpo/300/2025-88 zrušil pôvodné rozhodnutie o nariadení väzby a žalovaného ako
obvineného nevzal do väzby, žalobkyňa uviedla, že hoci odvolací súd v trestnom konaní dospel k
záveru, že z jednorazového a krátkeho konania žalovaného nemožno bez ďalšieho vyvodiť obavu
z pokračovania v trestnej činnosti, zároveň uviedol, že doteraz vykonané a zabezpečené dôkazy
vzbudzujú dôvodné podozrenie obvineného (žalovaného) zo spáchania stíhaných trestných činov, a to

podozrenie v takej kvalite, ktorá odôvodňuje trestné stíhanie. Skutočnosť, že odvolací súd v trestnom
konaní nevzal žalovaného do väzby, sama o sebe nezakladá nedôvodnosť nariadeného neodkladného
opatrenia.Zodvolaniažalovanéhojezrejmé,žesubjektívnevnímanieincidentužalobkyňouažalovaným
jezásadneodlišné.Nespornouskutočnosťouvšakostáva,žeknásilnémufyzickémuútokunažalobkyňu
došlo, čo potvrdili sporové strany, ako aj svedkovia. Pokiaľ sa žalovaný snaží svojimi tvrdeniami zmierniť

svoju vinu alebo zľahčiť či spochybniť závažnosť zranení žalobkyne, žalobkyňa považuje jeho tvrdenia
za účelové, s cieľom dosiahnuť pre neho priaznivý výsledok súdneho konania. Žalobkyňa mala za
to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil tvrdenia a dôkazy predložené žalobkyňou v návrhoch
a správne dospel k záveru, že žalobkyňa svoj nárok osvedčila a na účely nariadenia neodkladného
opatrenia dostatočne preukázala, že k násilnému správaniu žalovaného nepochybne došlo a existuje

dôvodná hrozba, že by sa takéto konanie žalovaného mohlo zopakovať. Žalobkyňa zotrvala na svojej
výpovedi zo dňa 25.1.2025, 26.1.2025 a 27.1.2025, a teda, že ju žalovaný spiacu napadol päsťami do
tváre u susedov, ktorí sa na uvedené zobudili a sused H. B. zamedzil pokračovaniu útoku žalovaného
na žalobkyňu po tom, čo neoprávnene vnikol do cudzej nehnuteľnosti. Tvrdenie žalovaného, že sa
nemohol účinne brániť voči podaným trestným oznámeniam (žalobkyne a susedov H. B. a I. J. zo

dňa 25.1.2025) je nepochopiteľné, keďže od momentu zadržania policajnou hliadkou v F. G. mal pri
sebe svojho právneho zástupcu p. Ľubomíra Ondrušeka, ako aj pri všetkých policajných procesných
úkonoch, výpovediach susedov, kde dokonca kládol otázky. Žalobkyňa trvá na potrebe vydania NO, a to
z dôvodu nepretržitého elektronicky písomného psychického nátlaku žalovaného na žalobkyňu (aby sa
k nemu vrátila, zmenila pôvodnú výpoveď, vzdala sa právnej pomoci advokáta a umožnila povinnému

prístup k maloletým deťom podľa jeho predstáv), pričom absolútne nerešpektuje spôsobenú traumu
ním vyvolaným incidentom zo dňa 25.1.2025, počas ktorého fyzicky napadol žalobkyňu. Následne
celú situáciu ešte vystupňoval tým, že nereagoval na výzvu PMJ a museli byť privolaní tzv. kukláči,
ktorí pri jeho zadržaní smrteľne postrelili rodinného psa, ktorého žalovaný zrejme zámerne vypustilz nehnuteľnosti. Hoci sa jedná o subjektívne vnímanie a pocity, že žalobkyňa má strach, obáva sa
správania žalovaného v budúcnosti, má potrebu aktuálne stretávaniu so žalovaným zamedziť, nakoľko
objektívne došlo k incidentu. Aktuálny postoj žalobkyne vyplýva aj zo správania žalovaného v minulosti,

ktoré pramení z jeho manipulatívnej a kontrolujúcej osobnosti. Túto osobnosť žalovaného potvrdzujú aj
vyjadrenia žalovaného v odvolaní, kedy uvádza, že hádky medzi manželmi plynuli najmä z toho, prečo
niejenavarené,oprané,postaranéodomácnosťazáhradu,keďžežalobkyňajenamaterskejdovolenke.
Žalobkyňa vníma posledný incident ako vyvrcholenie dlhodobo napätého a konfliktného vzťahu medzi
manželmi, ktorý bol spôsobený aj agresívnou a manipulatívnou povahou žalovaného. O pretrvávajúcom

konflikte strán sporu svedčí aj komunikácia žalovaného ohľadom jeho žiadosti o vydanie niektorých vecí
z bytu, v ktorom sa žalobkyňa s deťmi zdržiava a býva, z ktorej je zrejmé, že žalovaný podľa svojho
vnímania popisuje konanie žalobkyne ako agresívne, úmyselné a zákerné, ďalej ako neľútostné týranie
a štvanie, z ktorého má žalovaný stále väčší strach o svoj život a zdravie. Nasvedčuje to jeho osobnosti
a vnímania reality, kde jeho racionalizácia situácie vôbec nekorešponduje s objektívnym skutkovým
stavom veci. Na druhej strane je rovnako zrejmé, že aj zo strany žalovaného má a môže existovať

dôvodná obava z útokov na jeho osobu. Je tak nepochybne naplnený dôvodný predpoklad hrozby násilia
medzi účastníkmi, a teda neustále existuje nevyhnutná potreba dočasnej úpravy vzťahov účastníkov
formou neodkladných opatrení, ktorých sa žalobkyňa domáhala.

8. Žalovaný zaslal súdu dňa 16.5.2025 podanie označené ako podnet, v ktorom uviedol, že v prílohe

predložil podanie žalobkyne z 19.2.2025, kde sa uvádza, že žalovaný bol v nekontrolovateľnom amoku
a pri výsluchu po jeho obvinení žalobkyňa na polícii Dunajskej Strede dňa 14.5.2025 uviedla, že len
sedel na gauči, nič nehovoril a nijak nereagoval. Dal do pozornosti, že žalobkyňa tvrdí, že vzhľadom na
stupňujúce sa konanie voči nej, susedia privolali políciu, ale pri procesnom výsluchu tvrdila, že políciu
zavolali preto, lebo oni si mysleli, že žalovaný podá na nich oznámenie, a preto ho podali oni. Žalovaný

poukázal na to, že nemohol stupňovať svoje konanie voči jeho manželke, keď bol v dome sám zamknutý
a v bezvedomí po troch útokoch susedov na jeho osobu a jeho zranenia boli tak vážne, že do dnešného
dňa ešte nie je doliečený. Dal tiež do pozornosti, že na jeho otázku, prečo si žalobkyňa žiadne detaily
nepamätá, uviedla, že bola opitá, ale na to, že ju mal žalovaný údajne udrieť a niečím bodnúť, si pamätá.
Tiež uviedol, že v ďalších prílohách bude predkladať dokumentáciu o tom, aby súdu bolo jasné, že

žiadneho takého konania, z ktorého ho obvinili, sa nedopustil a celá policajná šikana voči jeho osobe
bola vyvolaná len preto, aby jeho susedia zakryli svoju trestnú činnosť a súd bol úmyselne zavedený,
aby boli vydané neodkladné opatrenia a ovplyvnené jeho deti, na čo už musel podať aj podnet Úradu
práce sociálnych vecí a rodiny. K tomuto podaniu priložil aj neúplnú zápisnicu o výsluchu o poškodenej –
žalobkyne zo 14.5.2025, ako aj neúplné uznesenie Okresnej prokuratúry Dunajská Streda, ktorým bolo

z dôvodu nezákonnosti zrušené uznesenie, ktorým vyšetrovateľ odovzdal vec podozrenia zo spáchania
zločinu týrania blízkej a zverenej osoby na prejednanie priestupku Okresnému úradu Dunajská Streda,
odboruvšeobecnejvnútornejsprávy,akoajnedatovanúelektronickúkomunikáciumedzistranamisporu.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362

ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v
spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§

380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380
ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§
329 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) po
preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia je potrebné zmeniť pre absenciu vymedzenia doby

trvanianeodkladnéhoopatrenia,priinaksprávnomzáveresúduprvejinštancieodôvodnostineodkladnej
úpravy pomerov.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu,
odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty strán predostreté v odvolacom konaní, bolo

posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci
žalobkyňou navrhované neodkladné opatrenie.11. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potreba bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 325 ods. 2 písm. e/ a h/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
e/ nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne

podozriváznásilia,h/sanaurčenúvzdialenosťnepribližovalaaleboibaobmedzenepribližovalakosobe,
ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

14. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

15. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

16. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

17. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

18. Podľa § 336 ods. 2 CSP súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania
vo veci samej.

19. Podľa § 336 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba

nebola v lehote podaná.

20. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie
môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je
obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež

po jeho skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný
urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávneného účastníka.
Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení, pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup
určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To
však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných

skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť
bezodkladná ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, ak sú tvrdenia, z ktorých
sa vyvodzuje opodstatnenosť nároku aspoň osvedčené. Účelom neodkladného opatrenia je zvyčajne
dočasne zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv účastníkov a to do času definitívnej právnej
ochrany.Vkonaníonariadenieneodkladnéhoopatreniaspočívapovinnosťtvrdeniaapovinnosťtvrdenia

osvedčiť na jeho navrhovateľovi, ktorý musí ponúknuť súdu také dôkazy, ktoré opodstatňujú naliehavosť,
primeranosť a nevyhnutnosť vydať neodkladné opatrenie.

21. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle
ustanovení§325ods.2písm.e/ah/,ktorýmbysúduložilžalovanému,abynevstupovaldonehnuteľnosti

špecifikovanej v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a aby sa nepribližoval k žalobkyni na
vzdialenosť menšiu ako 20 m.22. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania.
Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP postačuje, ak je osvedčené
dôvodné podozrenie z násilia. V prejednávanej veci bolo náležité posúdiť či správanie žalovaného

možno považovať za násilie, a to s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu. Násilie predstavuje
zdroj bezmocnosti obete a súčasne prejav prežívania moci páchateľa nad svojou obeťou. Je ním
každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo,
čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou,
pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môže mať rovnako silné následky. Psychické

násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Násilím je aj
nezabránenie násiliu (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15.12.2012, sp. zn. 5
M Cdo 10/2012).

23. V posudzovanej veci súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, konštatujúc za
osvedčené dôvodné podozrenie z násilia žalovaného voči žalobkyni, s poukazom na lekársku správu

zo dňa 26.1.2025, trestné oznámenie (ČVS: ORP-47/X-VYS-DS-2025), zápisnicu o výpovedi žalobkyne
z 25.1.2025 a doplnenej dňa 26.1.2025 a neprávoplatné uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda
sp. zn. 24Tp/2/2025 zo dňa 29.1.2025, ktorým bol žalovaný sudcom pre prípravné konanie prepustený
zo zadržania na slobodu s tým, že väzba sa nahrádza dohľadom probačného a mediačného úradníka a
zároveň boli žalovanému uložené povinnosti a obmedzenia, okrem iných vo vzťahu k žalobkyni aj zákaz

styku a kontaktu v akejkoľvek forme s poškodenou - žalobkyňou, zákaz priblíženia k nej na vzdialenosť
menšiu ako 5 metrov, zákaz zdržiavať sa v blízkosti jej obydlia. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil
zistené okolnosti prípadu tak, že nevyvolali žiadne pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu súdu v
podobe bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Zo žalobkyňou predložených dôkazov, ako
aj rozhodnutia súdu v trestnom (prípravnom) konaní, bolo dostatočne osvedčené, že návrh bol podaný

dôvodne, keďže tu bola dôvodná obava z opakovania násilného správania žalovaného voči žalobkyni.

24. Civilný sporový poriadok pritom nekvalifikuje násilie z hľadiska jeho intenzity alebo frekvencie,
ktoré by sa vyžadovali pre vydanie neodkladného opatrenia, keďže účelom neodkladného opatrenia
podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP je zabrániť práve stupňovaniu násilia, ktoré by mohlo mať fatálne

následky. Dočasným obmedzením žalovaného vo vstupe do spoločnej nehnuteľnosti (bytu) strán sporu
sa poskytne žalobkyni ochrana pred ďalším prípadným násilím zo strany žalovaného, pričom sa
jej umožní pokojné bývanie v predmetnej nehnuteľnosti. Sama žalobkyňa opustila spoločné obydlie
manželov (neskolaudovaný rodinný dom v F. G.) a nasťahovala so do bytu, ktorý je v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov. Navyše samotný žalovaný uvádza, že nemá záujem vstupovať do tejto

spoločnej nehnuteľnosti, ani približovať sa k žalobkyni, čím potom ani nemožno konštatovať, že takéto
dočasné obmedzenie predstavuje neprimeraný zásah do jeho práv, ako nedôvodne namieta v odvolaní,
keďže v danom prípade sa ani nezasiahlo do jeho práva užívať spoločné obydlie (rodinný dom v F. G.,
kde rodina spolu viac ako 5 rokov bývala).

25. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože neodkladné opatrenie bolo nariadené len
na základe neúplných a zavádzajúcich jednostranných tvrdení žalobkyne na osobu žalovaného a
že neexistuje dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd uvádza, že osvedčenie
dôvodnéhopodozreniaznásiliaznamená,žesúdpomocouponúknutýchdôkaznýchprostriedkovzisťuje

najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia
sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne
zrýchlené. Možno pritom spravidla vychádzať iba z tvrdení strán konania, záznamov polície, lekárskych
správ, keďže stanovisko žalovaného je obvykle v zásade protichodné. Ohrozenej osobe sa poskytuje

pomerne rýchla ochrana, aby nemusela opúšťať svoje obydlie (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/355/2012). V danom prípade však sama žalobkyňa opustila aj s deťmi
spoločné obydlie a nasťahovala sa do bytu v D., ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu
a navrhla zákaz vstupu žalovaného len to tejto spoločnej nehnuteľnosti.

26. V posudzovanom prípade bolo protiprávne správanie žalovaného na účely nariadenia neodkladného
opatrenia v čase vydania napadnutého uznesenia dostatočne osvedčené, pričom odvolací súd
zdôrazňuje, že je viazaný skutkovým stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods.
2 CSP). Odvolacia argumentácia žalovaného bola predovšetkým založená na odkaze na rozhodnutieKrajského súdu v Trnave č.k. 3Tpo/300/2025-88 zo 6.2.2025, ktorým odvolací súd zrušil uznesenie
Okresného súd Dunajská Streda sp. zn. 24Tp/2/2025 z 29.1.2025 a obvineného (žalovaného v súdenej
veci) nezobral do väzby, avšak toto rozhodnutie bolo vydané až po vydaní napadnutého uznesenia

súdu prvej inštancie a navyše odvolací súd v tejto trestnej veci jednoznačne konštatoval, že na
základe doposiaľ ustáleného dôkazného materiálu je možné vyvodiť záver, že podozrenie zo spáchania
žalovaného skutku pretrváva v takej kvalite, ktorá naďalej odôvodňuje vedenie trestného stíhania, avšak
nezistil prítomnosť žiadnych dôvodov väzby u obvineného.

27. V tu prejednávanej veci odvolací súd konštatuje, že napriek skutočnosti, že žalovaný nebol
vzatý do väzby, keďže v trestnom konaní nebola zistená existencia žiadneho dôvodu väzby, uvedené
nezakladá nedôvodnosť návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia. V trestnom konaní pri
rozhodovaní o vzatí do väzby a v civilnom konaní o rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia sa totiž zohľadňujú iné skutočnosti, pričom treba zdôrazniť, že väzba predstavuje výrazný
zásah do osobnej slobody obvineného. Účelom inštitútu zákazu vstupu do obydlia pri dôvodnom

podozrení z násilia je eliminovať kontakt páchateľa násilia s jeho obeťou (keďže násilie má za následok
poranenie, psychickú škodu, a iné ujmy). Preto tvrdenie žalovaného o absencii opakovaných fyzických
útokov bolo z hľadiska ochrany obete podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP irelevantné. Vzhľadom na
charakter rozhodnutia o neodkladnom opatrení, dokazovanie sa nevykonáva v rozsahu vyžadovanom
v základom konaní vo veci samej. Postačujúce je dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti o

rozhodujúcich skutočnostiach z hľadiska hmotného a procesného práva, pričom odvolací súd dospel
k záveru, že súd prvej inštancie správne konštatoval osvedčenie žalobkyňou tvrdených skutočností.

28. Žalovaný odvolaním napadol uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu, teda aj výrok o
povinnosti nepribližovať sa k žalobkyni bez jej súhlasu na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov. Jeho

odvolacia argumentácia bola založená na tom, že tvrdenia žalobkyne o násilnom správaní žalovaného
k nej sú nepravdivé, pričom s týmito odvolacími námietkami sa odvolací súd už vyporiadal vyššie.

29. Odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 325 ods. 2 písm. h/ CSP vyžaduje na nariadenie tohto
neodkladného opatrenia iba možnosť ohrozenia integrity, zvýrazňujúc subjektivitu vnímania chránenej

osoby. Podľa názoru odvolacieho súdu má žalobkyňa v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka právo
na ochranu svojej osoby, a to života, zdravia ako aj súkromia, a ak považuje vzhľadom na osvedčené
skutočnosti násilného správania zo strany žalovaného jeho priblíženie za zásah do svojej vlastnej
integrity a neželá si ho v obave o svoje zdravie z dôvodu, že vzájomný kontakt je pre ňu násilného
charakteru, je uvedené postačujúce preto, aby bol vydaný zákaz priblíženia, najmä v situácii, keď bol

osvedčený dôvod na obmedzenie užívania nehnuteľnosti z dôvodu podozrenia z násilia.

30. Žalobkyňa v danom type konania tak hodnoverne osvedčila dôvodnosť a trvanie chráneného nároku,
ako aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktoré zákonom stanovené predpoklady boli v posudzovanej
veci splnené, ku ktorému záveru správne dospel aj súd prvej inštancie, ktorý návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia o uložení žalovanému povinnosti nevstupovať do nehnuteľnosti a nepribližovať
sa k žalobkyni vyhovel. V posudzovanej veci bolo osvedčené, že k neželanému správaniu žalovaného
reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie závisí iba od individuálnej vôle samotného žalovaného. Keďže
bolo osvedčené násilné správanie žalovaného voči žalobkyni a tiež nie je možné v súčasnosti vylúčiť
opakovanie fyzických a psychických útokov voči žalobkyni, bola osvedčená potreba neodkladnej úpravy

pomerov, v dôsledku čoho nemôže obstáť námietka žalovaného, že súd rozhodol len na základe
klamlivých tvrdení žalobkyne. Napokon voči žalovanému prebieha trestné stíhanie, predmetom ktorého
je práve skutok opisovaný žalobkyňou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

31. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci osvedčený skutkový

stav, citoval právne predpisy, ktoré vo vzťahu k posúdeniu podmienok pre nariadenie neodkladného
opatrenia správne aplikoval na prejednávaný prípad a vyvodil správne právne závery, ktoré náležite
vysvetlil. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo
účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov (porov. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 252/04). Rovnako nezahŕňa ani to, aby účastník

konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou
a právnymi názormi (porov. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 50/04).32. Vzhľadom na skutočnosť, že bolo vyhovené návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred
začatím konania vo veci samej a tiež vzhľadom na charakter obmedzenia práv žalovaného, bolo
namieste zaoberať sa otázkou potreby uloženia (žalobnej) povinnosti podať v určitej lehote žalobu

vo veci samej. Hoci potom súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o potrebe nariadenia
neodkladného opatrenia, odvolací súd musel pristúpiť k zmene rozhodnutia o nariadení neodkladného
opatrenia z dôvodu nevymedzenia doby trvania nariadeného neodkladného opatrenia. Nesprávny bol
totiž záver súdu prvej inštancie o tom, že v danom prípade návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
nemusí byť nasledovaný žalobou (žalobami) a vydané neodkladné opatrenie konzumuje vec samu.

Skutočnosť, či nariadeným neodkladným opatrením je alebo nie je možné dosiahnuť trvalú úpravu
pomerov medzi stranami, je pritom nutné v každom prípade posudzovať individuálne, a to s prihliadnutím
na špecifické skutkové okolnosti prípadu. V prejednávanej veci žalobkyňa dôvodne podala návrh na
nariadenie neodkladné opatrenie v zmysle ustanovení § 325 ods. 2 písm. e/ a h/ CSP, čo si vyžadovalo
posúdenie fakticky dvoch odlišných návrhov z pohľadu možnej aplikácie ust. § 336 ods. 1 CSP.

33. V prípade neodkladného opatrenia nariadeného v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ CSP je potrebné
vychádzať z toho, že účelom inštitútu zákazu vstupu do domu alebo bytu je eliminovať kontakt páchateľa
domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Neodkladným
opatrením možno osobe, proti ktorej návrh smeruje, uložiť, aby dočasne nevstupovala do domu alebo
bytu, v ktorom chránená osoba býva. Z formálneho hľadiska nemusí ísť o dom alebo byt, ktorý je

podľa predpisov správneho práva evidovaný ako adresa trvalého či prechodného pobytu chránenej
osoby, rozhodujúci je faktický stav užívania obydlia za účelom bývania. Pre nariadenie neodkladného
opatrenia je irelevantné, či v prospech povinnej osoby svedčí vlastnícke alebo iné subjektívne právo
vo vzťahu k dotknutému domu alebo bytu. Prípadné obmedzenie výkonu vlastníckeho práva má v
tomto prípade legitímny účel, ktorý je do značnej miery zdôraznený verejným záujmom. Samotné

obmedzenie je pritom vždy dočasné, čo vyplýva priamo zo znenia právnej normy (porov. Števček, M.,
Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1097 s.). V konaní je nesporné, že žalobkyňou v súčasnosti
obývaná nehnuteľnosť je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (strán sporu). Žalovanému tak
svedčí užívací titul daný jeho vlastníckym právom, a preto opatrenie dočasnej povahy vo forme

neodkladného opatrenia, ktoré ho vylučuje z užívania, nemôže slúžiť na trvalé obmedzenie jeho práv k
dotknutej nehnuteľnosti. Požadované neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ CSP má (s
prihliadnutím na individuálne okolnosti prípadu) povahu procesného zabezpečovacieho prostriedku vo
vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý má byť riadne uplatnený žalobou, preto odvolací súd žalobkyni
uložil povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia odvolacieho súdu na súd

prvej inštancie žalobu vo veci samej proti žalovanému, ktorou vyvolá konanie na súde o obmedzenie
užívacieho práva žalovaného alebo vylúčenie žalovaného z užívacieho práva k dotknutej nehnuteľnosti.
Došlo k tomu preto, že nariadeným neodkladným opatrením neboli trvalo vyriešené vzťahy strán, a
preto tento nárok musí byť uplatnený žalobou. Vecná súvislosť s hmotnoprávnym nárokom podľa
ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka bola daná, keďže sa vzťahuje na prípady, ak konanie

jedného z manželov spôsobuje neznesiteľné spolužitie tak, že pomery v byte druhému manželovi,
prípadne jeho deťom či iným blízkym príbuzným bývajúcim v byte, nedovoľujú dom (byt) pokojne
užívať, bez strachu o život a zdravie svojej osoby, ako aj ostatných členov domácnosti. Aj keď
žalobkyňa v podanom návrhu navrhovala trvanie neodkladného opatrenia obmedziť do právoplatného
rozhodnutia súdu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo do právoplatnosti

dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, takéto časové obmedzenie by predstavovalo
neprimeraný zásah do práv žalovaného, pretože takéto konanie ešte ani neprebieha, dokonca ešte ani
manželstvo sporových strán nebolo rozvedené.

34. V prípade neodkladného opatrenia nariadeného v zmysle § 325 ods. 2 písm. h/ CSP potom

do úvahy pripadá podanie žaloby vo veci samej o ochranu osobnosti podľa § 11 a 13 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Obmedzenie žalovaného neodkladným opatrením nariadeným v zmysle §
325 ods. 2 písm. h/ CSP totiž nemôže nahradiť rozhodnutie vo veci samej za situácie, keď tvrdenia
žalobkyne žalovaný rozporuje, považuje ich za účelové a súd v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia v rámci zákonných lehôt vychádza len zo skutočností osvedčených stranami sporu, teda nie

z riadne vykonaného dokazovania, ktoré je vlastné konaniu vo veci samej. Odvolací súd aj v tomto
prípade zastáva názor, že je potrebné, aby pomery strán sporu boli podrobené dokazovaniu a zisteniu
relevantných skutočností pre rozhodnutie súdu, či vo vzťahu k žalobkyni sú telesná a duševná integrita
konanímžalovanéhotakohrozené,žejetopotrebnékonštatovaťsúdnymrozhodnutímvrámcikonaniaoveci samej, keď až rozhodnutím vo veci samej je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov. Z uvedených
dôvodov odvolací súd v nadväznosti na neodkladné opatrenie nariadené v zmysle § 325 ods. 2 písm.
h/ CSP uložil žalobkyni povinnosť podať na súd prvej inštancie proti žalovanému žalobu o ochranu

osobnosti, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia odvolacieho súdu.

35. Vzhľadom na potrebu výslovnej úpravy časového limitovania doby trvania neodkladného opatrenia
vo výrokovej časti rozhodnutia, s poukazom na princíp proporcionality a vyváženú ochranu práv a
oprávnených záujmov strán, bol daný dôvod na vymedzenie doby trvania neodkladného opatrenia do

právoplatného skončenia konania vo veci samej, a to tak v prípade neodkladného opatrenia nariadeného
v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ CSP (na ktoré nadväzuje žaloba o obmedzenie užívacieho práva
žalovaného alebo vylúčenie žalovaného z užívacieho práva k dotknutým nehnuteľnostiam), ako aj v
prípade neodkladného opatrenia nariadeného v zmysle § 325 ods. 2 písm. h/ CSP (na ktoré nadväzuje
žaloba o ochranu osobnosti).

36. Keďže súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania a žalobkyni uložil povinnosť podať
dve žaloby podľa § 336 ods. 1 CSP, neprichádzalo do úvahy poučenie strany podľa § 337 ods. 1 a 2 CSP
o následnej žalobe protistrany. Ak žaloby špecifikované vyššie v stanovenej lehote nebudú žalobkyňou
podané, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení v príslušnej časti zruší podľa § 336
ods. 3 CSP (t. j. v časti o nariadení neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ CSP

alebo/a v zmysle § 325 ods. 2 písm. h/ CSP, a to v závislosti od toho, ktorá z vyššie uvedených žalôb
podaná nebude, prípadne ak nebude podaná ani jedna z nich - pozn. odvolacieho súdu). Tým zároveň
dôjde k proporcionálnemu obmedzeniu doby trvania neodkladného opatrenia, kedy žalobkyňa v záujme
preukázania opodstatnenosti svojho návrhu (návrhov) bude musieť vynaložiť žalobnú iniciatívu. Počas
trvania účinkov neodkladného opatrenia sa tiež môže protistrana domáhať jeho zrušenia pre odpadnutie

dôvodov, ktoré pôvodne viedli k jeho nariadeniu (§ 334 CSP).

37. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie zmenil v znení uvedenom vo výroku I. uznesenia odvolacieho súdu a súčasne výrokmi II. a
III. uložil žalobkyni povinnosť iniciovať konania vo veci samej v zmysle § 336 ods. 1 CSP. Pre úplnosť

odvolací súd uvádza, že vo výroku I. súčasne aj upravil v záujme vykonateľnosti rozhodnutia (ktorú
úpravu môže vykonať súd aj sám) navrhované petity tak, že v prípade zákazu vstupu do nehnuteľnosti
túto označil v súlade s výpisom z katastra nehnuteľností a v prípade zákazu priblíženia vymedzil vo
výroku aj výnimky z tohto zákazu.

38. V dôsledku zmeny uznesenia súdu prvej inštancie, odvolací súd rozhodoval aj o nároku na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie. O nároku na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania
odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 a 2 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnej žalobkyni (primárnemu návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia bolo súdom prvej inštancie vyhovené, rozhodnutie prvoinštančného súdu

bolo zmenené len z dôvodu potreby vymedzenia doby trvania neodkladného opatrenia) priznal proti
žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v plnom rozsahu, a to z
dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci (žalobkyňa), má nárok na náhradu všetkých účelne
vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala (žalovaný), keď odvolací súd nevidel (ani
strany netvrdili) dôvod pre aplikáciu ust. § 257 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

39. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na
príslušenstvo sa neprihliada,
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).