Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/57/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124295601
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6124295601.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov

Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Renáty Krajčiovej, v právnej veci žalobcu: Náhradné vozidlo, s. r. o., so
sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO:
50 496 166, zastúpeného spoločnosťou: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s. r. o, so sídlom Tolstého 1201/20,
010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance
Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava – Staré Mesto, IČO: 00 585 441, o zaplatenie
sumy 456,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.
51C/67/2024-109 zo dňa 4. novembra 2024 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.

k. 51C/67/2024-152 zo dňa 21. januára 2025 (jeho výrokom I.), takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 51C/67/2024-109 zo dňa 4. novembra 2024 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 51C/67/2024-152 zo dňa 21. januára 2025 (jeho výrokom I.)
potvrdzuje.

Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 456,00
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 456,00 eur od 01.03.2024 do

zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.). O trovách konania rozhodol
tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % (výrok II.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že nárok žalobcu uplatňovaný v prejednávanom prípade sa
odvíja od ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej aj „zákon č. 381/2001 Z. z.“), ako aj ust. §
442 Občianskeho zákonníka. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že dňa 13.12.2023 došlo v Žiline
k dopravnej nehode, pri ktorej došlo ku škodovej udalosti na motorovom vozidle poškodeného A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D., značky Volvo V60, EČV: E. XXX F.. Škodová udalosť
bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného. Poškodený si počas trvania
opravy jeho vlastného vozidla poškodeného poistencom žalovaného prenajal od žalobcu náhradné
motorového vozidlo zn. Seat Arona, EČV:
E. XXX G. v rozsahu 17 dní, a to v období od 16.01.2024 do 01.02.2024. Po skončení doby nájmu
prenajímateľ vystavil nájomcovi faktúru č. 01242024 splatnú dňa 16.02.2024
za prenájom náhradného vozidla v trvaní 17 dní pri dennom nájomnom vo výške 57,00 eur s DPH/deň

spolu s jednorazovým poplatkom za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla
vo výške 50,00 eur, spolu vo výške 1.019,00 eur s DPH. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa
01.02.2024 poškodený ako postupca na žalobcu ako postupníka postúpil na žalobcu za odplatu
svoju peňažnú pohľadávku voči žalovanému vo výške 1.019,00 eur s DPH z titulu poistného plnenia,ktorá odplata zodpovedá výške sumy vyfakturovanej faktúrou č. 01242024. Podľa čl. 5 tejto zmluvy
vzájomné nároky, a to úhrada odplaty za postúpenie pohľadávky)
a úhrada nájomného za náhradné vozidlo, sa podpisom zmluvy započítali s tým, že žalobca si bude

pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Poškodený oznámil žalovanému postúpenie
pohľadávky listom zo dňa 01.02.2024. Následne si žalobca
u žalovaného listom zo dňa 01.02.2024 uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky. Listom zo
dňa 01.02.2024, označeným ako „Oznámenie o poistnom plnení“, žalovaný oznámil žalobcovi, že mu
poskytne poistné plnenie vo výške 3.604,07 eur za opravu poškodeného vozidla, ktoré plnenie bolo

poukázané na účet autoservisu. Pokiaľ sa týka nájomného za náhradné motorové vozidlo, žalovaný
poskytol žalobcovi poistné plnenie
len vo výške 563,00 eur, ktoré predstavuje priznanie poistného krátené o sumu 456,00 eur, keďže len
v uvedenom rozsahu žalovaný považoval nájom náhradného vozidla za účelný a nevyhnutný. Tvrdil, že
nájomné vo výške 563,00 eur, ktoré predstavuje priznanie poistného len za 9 dní, zahŕňa čas na opravu
vozidla zohľadňujúci technické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas

potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany
poisťovne. Zároveň žalovaný v priebehu konania nespochybnil dennú výšku nájomného ani jednorazový
poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Následne žalovaný priznané poistné plnenie
vo výške 563,00 eur poukázal na bankový účet žalobcu.
3. Pri rozhodovaní tohto sporu okresný súd vychádzal z ust. § 524, § 525, § 526, § 442 ods. 1, § 517

ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 4 ods. 1 a 2, § 11 ods. 6, 7 a 8,
§15ods.1zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenézodpovednostizaškoduspôsobenú
prevádzkou motorového vozidla (ďalej aj „zákon č. 381/2001 Z. z.“).
4. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v tomto spore
riadne preukázal dôvodnosť a opodstatnenosť svojho nároku a primeranosť dĺžky nájmu od 16.01.2024

do 01.02.2024. Uviedol, že poškodený bol obmedzený vo svojom práve užívať vlastné vozidlo, a preto
bolo jeho právom zabezpečiť si iné (náhradné) vozidlo na nevyhnutnú dobu, t. j. dobu počas vykonávania
opravy jeho vozidla. Poškodený si svoju povinnosť promptne splnil a poškodené motorové vozidlo
odovzdal do opravy. V zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne
a účelne vynaložených nákladov. Vozidlo si dal poškodený opraviť v autoservise FINAL-CD premium

s.r.o.dňa16.01.2024avtenistýdeňsiprenajalnáhradnévozidloužalobcu.Týmje preukázanápríčinná
súvislosť medzi poistnou udalosťou a užívaním náhradného vozidla poškodeným. Nebyť poškodenia
vozidla, ku ktorému došlo pri dopravnej nehode, poškodený by nemusel vyhľadať autoservis a dať si
vozidlo opraviť, ale mohol ďalej svoje vlastné vozidlo užívať. Keďže poškodený bol ale nútený vozidlo
odovzdaťnaopravuvautoservise,počastejtodobysiprenajalnáhradnévozidlo.Zčestnéhoprehlásenia

poškodeného vyplýva, že prenájom náhradného vozidla počas tejto doby bol nevyhnutný z dôvodu, že
nemal
k dispozícii žiadne iné vhodné vozidlo a náhradné vozidlo nevyhnutne potreboval.
5. Pri posudzovaní účelnosti a dôvodnosti nákladov aj z hľadiska časového rozsahu ich vyjadrenia je
namieste zohľadňovať predovšetkým okolnosť skutočného obmedzenia poškodeného v možnosti užívať

svoje motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody. Žalovaný argumentoval tým, že ním priznaná
doba zapožičania korešponduje s časom potrebným na opravu vozidla zohľadňujúcim technologické
postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, na presun vozidla medzi jednotlivými
pracoviskami, a teda nájom náhradného vozidla nie je účelný v trvaní 17 dní. Zároveň predložil do spisu
odborné vyjadrenie znalca, podľa ktorého oprava dokonca mala trvať iba v rozsahu 8 až 11 pracovných

dní. V danej súvislosti konajúci súd akcentoval, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by mal
poškodený akúkoľvek možnosť reálne ovplyvniť začiatok a trvanie vykonávania opravárenských prác
na poškodenom vozidle. Naopak z Dotazníka pre poškodeného predloženého
žalovaným vyplynulo, že poškodený sa so servisom vopred dohodol na presnom dátume, kedy odovzdá
svoje vozidlo do servisu. Z vyjadrenia servisu zároveň vyplynulo, že v priebehu opravy vyvstala potreba

objednať náhradné diely, ktoré boli dodané dňa 29.01.2024 a oprava vozidla bola ukončená dňa
30.01.2024, teda v nasledujúci deň. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že doba
nájmu rozhodne nebola ponechaná na ľubovôli poškodeného, že náhrada za zaplatené nájomné za
náhradné vozidlo nebola účtovaná za dobu dlhšiu ako bol tento náklad účelný a nutný, t. j. vynaložený
v príčinnej súvislosti so vznikom škody, dopravnou nehodou. Okrem toho nie je zrejmé, prečo by práve

poškodený mal na svoju ťarchu znášať to, že oprava vozidla poškodeného poistencom žalovaného
v ním zazmluvnenom autoservise trvala podľa jeho názoru neprimerane dlho. Nie je predsa možné
od poškodeného vyžadovať, aby v situácii, do ktorej sa dostal vinou klienta žalovaného, bol nútený
hľadať autoservis s najrýchlejšou opravou, resp. najnižšími cenami. Navyše odborné vyjadrenie znalcapredložené žalovaným (podľa ktorého oprava poškodeného vozidla mala trvať 8 až 11 pracovných dní),
konštatovalo výlučne potrebnú dobu opravy, no nezohľadnilo individuálne okolnosti prejednávanej veci.
Žalovanýtedavovzťahuknímsvojvoľnekrátenejdĺžkedobynájmuneuniesoldôkaznébremenovspore.

Je totiž nesporné, že pri každej oprave automobilu sú určité špecifiká, prinajmenšom nie je možné žiadať
od autoservisu, aby mal k dispozícii na sklade náhradné diely na všetky motorové vozidlá, ktoré má
opravovať a nemožno paušálne a všeobecne podľa typu vozidla a zaznamenaného poškodenia určiť
dĺžku opravy vozidla, ktorá by bola primeraná. Je potrebné vziať do úvahy, že autoservis neopravuje v
danom čase výlučne jediné vozidlo (vozidlo poškodeného) - má ich viac, dĺžka opravy je tak závislá od

dodania náhradných dielov, obsadenosti autoservisu, od počtu pracovníkov autoservisu.
6. Nadväzne okresný súd uzavrel, že za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla je potrebné
považovať dobu do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za
opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zákona č.
381/2001 Z. z. vybavená skončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia poškodenému a
poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote (čo konštatoval i Krajský súd v Žiline v rozsudku sp.

zn. 9Co/107/2023 zo dňa 26.03.2024). V prípade opravy poškodeného vozidla autoservis po vykonaní
opravy vydá vozidlo až po zaplatení ceny opravy alebo je možné (v prípade platného PZP) požiadať
poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že opravu vozidla zaplatí.
Poškodený v prípade platnej poistnej zmluvy využije možnosť poskytnutia záruky poisťovne vo forme
krycieho listu. K obdobnému záveru dospel aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 11Co/88/2023

zo dňa 26.03.2024, podľa ktorého k zmene postavenia na strane poškodeného nedochádza už tým,
že došlo k vykonaniu opravy jeho vozidla, ale k tomu dochádza až vtedy, keď uvedené motorové vozidlo
mohol reálne užívať, t. j. dňom, kedy došlo k vydaniu krycieho listu
zo strany poisťovateľa škodcu.
7. Za účelnú dobu nájmu je preto potrebné v okolnostiach prejednávanej veci potrebné považovať

moment, kedy bolo vozidlo prijaté do opravy až do momentu jeho vydania poškodenému t. j. od
16.01.2024 do 01.02.2024, a to za predpokladu, že dobu nájmu úmyselne alebo z nedbanlivosti
nepredĺžil poškodený svojím úmyselným konaním alebo nedbanlivosťou, čo v danom prípade nebolo
preukázané.
8. V súdenom prípade bola oprava vozidla ukončená dňa 30.01.2024, čo vyplýva z

predloženej faktúry. Z predloženého krycieho listu vystaveného žalovaným vyplýva, že poisťovňa
ukončila šetrenie poistnej udalosti dňa 01.02.2024. Keďže poškodený si prevzal vozidlo z autoservisu
v deň doručenia krycieho listu 01.02.2024 a zároveň v ten istý deň žalobcovi odovzdal prenajaté
vozidlo, prvoinštančný súd dospel k záveru, že celá doba nájmu náhradného vozidla bola účelná a
náklady na prenájom náhradného vozidla boli vynaložené účelne a v príčinnej súvislosti so vznikom

škody/dopravnou nehodnou spôsobenou poistencom žalovaného. V danej súvislosti okresný súd dodal,
že poškodený nemôže ovplyvniť vydanie vozidla autoservisom skôr, než mu je doručený krycí list z
poisťovne. Vystavenie krycieho listu je v zaužívanej praxi nevyhnutnosťou, bez ktorej opravené vozidlo
servis neodovzdá. Dňom vystavenia krycieho listu mohol poškodený prevziať vozidlo do
svojej dispozície a teda ho aj reálne užívať. Nemožno požadovať od poškodeného, ktorý vinou poistenca

žalovaného bol obmedzený v užívaní svojho vozidla a na zabezpečenie obvyklého a zaužívaného
spôsobu fungovania si prenajal náhradné vozidlo, aby vopred uhradil sumu pomerne vysokú za opravu
vozidla, pokiaľ toto plnenie malo byť kryté poistným plnením, a potom následne čakal na jej preplatenie
od poisťovne. schopnosti uhradiť cenu opravy, nečakajúc na doručenie krycieho listu. Súd považuje
za potrebné poukázať, že cena opravy v prejednávanej veci predstavovala sumu

3.604,07 eur. Nie je možné dôvodne predpokladať, že ide o sumu finančných prostriedkov, ktoré sú
poškodenému bežne dostupné (v hotovosti, resp. na bežnom účte a pod.) a mohol by takouto sumou
voľne disponovať - uhradiť cenu opravy, nečakajúc na pomoc poisťovne, bez toho, aby obmedzil
uspokojovanie svojich bežných potrieb. V konaní však nebolo žalovaným tvrdený ani preukázaný
opak. Okrem toho, je všeobecne známou obchodnou praxou, že v prípade, že poisťovňa je zmluvným

partnerom autoservisu ako náhrada úhrady faktúry sa využíva krycí list. Krycí list sa používa pri poistnej
udalosti a tento vystavuje poisťovňa po poistnej udalosti voči zmluvnej opravovni, aby opravovňa mala
istotu, že dostane svoje peniaze a môže bez zábran vydať vozidlo po oprave zákazníkovi. Krycí list
bol vystavený žalovaným až dňa 01.02.2024, pričom poistné plnenie malo byť v zmysle krycieho listu
poukázané priamo na účet autoservisu.

9. Záverom súd prvej inštancie zdôraznil, že poškodený prenájmom náhradného vozidla len riešil
dôsledky zapríčinené poistnou udalosťou a odstraňoval nepriaznivý stav, ktorý nastal v dôsledku poistnej
udalosti, teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia. Súd má za to, že nepochybne
ideonákladyvynaloženénutne,keďžepoškodenýsiprenajalvozidlovdôsledkupoškodeniajehovozidlaa tieto náklady spojené s prenájmom sú kryté povinne zmluvným poistením žalovaného. Nebolo by
preto spravodlivé, aby pri uplatňovaní nevyhnutných a účelných nákladov
spojených so zaplatením ceny za nájom zapožičaného motorového vozidla bolo plnenie

poisťovne poškodenému/resp. jeho právnemu nástupcovi podmieňované splnením ďalších podmienok,
nevyplývajúcich zo zákona.
10. K samotnému účelu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenou
prevádzkou motorového vozidla uviedol Krajský súd v Žiline v rozhodnutí sp. zn. 11Co/67/2024 zo
dňa 31.07.2024: „Účelom povinného zmluvného poistenia je teda zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie

príkorí poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou spôsobenou
prevádzkovateľom motorového vozidla, a to nielen
vo sfére materiálnej ujmy vychádzajúc z ust. § 4 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., ktoré
upravuje právo poisteného (škodcu), aby poisťovateľ z poistenia zodpovednosti za neho nahradil
poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody, ale aj vo sfére rozsahu ingerencie
poškodeného spočívajúcej vo vykonaní úkonov potrebných na to, aby mu bola nahradená škoda,

ktorá mu vznikla následkom škodovej udalosti. Inak povedané, práve inštitút povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má slúžiť na to, aby sa
poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k uplatneniu nároku na náhradu škody a k jeho
uspokojeniu. V kontexte uvedeného je potom potrebné vnímať aj samotné zabezpečenie náhradného
motorového vozidla poškodeným po dobu, po ktorú z dôvodu poškodenia jeho motorového vozidla

nemôže toto vozidlo užívať.“
11. Žalobca si uplatnil voči žalovanému aj úroky z omeškania tak, že od nasledujúceho dňa po skončení
šetrenia poistnej udalosti 14.02.2024 začala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia, ktorá
uplynula dňa 29.02.2024. Tento jeho nárok vyplýva z ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. s použitím
§ 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý sa vykonávajú

niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Keďže úroky z omeškania neboli dohodnuté, prislúchali
žalobcovi úroky zákonné, v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s §
3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., a to úroky z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššie ako
základná úroková sadzba ECB platná k 1. dňu omeškania, t. j. vo výške 9,5 % ročne z priznanej sumy.
Žalovaný neopodstatnene neposkytol poistné plnenie v plnej uplatnenej výške a svojvoľne

a bez relevantných dôvodov posúdil nižšie plnenie. Keďže žalovaný svojvoľne poskytol nižšiu sumu
- zníženú o 456,00 eur (t. j. o žalovanú istinu), a to bez relevantných dôvodov, bez riadneho a
opodstatneného odôvodnenia, bez faktického základu, nemožno posúdiť začiatok omeškania neskôr
než nasledujúcim dňom po uplynutí 15-dňovej lehoty stanovenej na poskytnutie plnenia. Súd v tomto
smere poukázal aj na rozsudky Okresného súdu Žilina sp. zn. 38Cb/13/2018 zo dňa 05.02.2019 a

rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/153/2020 zo dňa 10.02.2021.
12. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP s použitím § 262 ods. 1 a 2 CSP
tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto spore v celom rozsahu úspešný, priznal nárok na ich náhradu voči
neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, v lehote 60 dní samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Opravným uznesením Okresného súdu Žilina (jeho prvým výrokom) č. k. 51C/67/2024-152 zo dňa
21.01.2025súdprvejinštancievpísomnomvyhotovenínapadnutéhorozsudku,konkrétnevjehozáhlaví,
opravil výšku žalovanej istiny z nesprávne uvedenej sumy 880,00 eur na správnu sumu 456,00 eur

s príslušenstvom. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.02.2025.
14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa
domáhal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne, a súčasne
prizná žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania; alternatívne navrhol,
aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Podľa názoru odvolateľa súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci [§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP].
16. Zhodne s argumentáciou v rámci procesnej obrany v konaní na súde prvej inštancie žalovaný

rozporoval neprimerane dlhú dobu prenájmu náhradného vozidla, ktorá sa viazala na dobu, pokým sa
poškodené motorové vozidlo nachádzalo v servise. Prenájom náhradného vozidla trval od 16.01.2024
do 01.02.2024 (t. j. 17 dní), denné nájomné bolo dojednanévo výške 57,00 eur s DPH, faktúra za prenájom bola vo výške 1.019,00 eur s DPH spolu s poplatkom
za pristavenie vozidla vo výške 50,00 eur s DPH. V procese likvidácie poistnej udalosti žalovaný uznal
ako oprávnený prenájom vozidla za 9 dní, za ktoré aj žalobcovi poskytol plnenie vo výške 563,00 eur, t.

j. nájomné vo výške 513,00 eur (57,00 x 9 dní) spolu s poplatkom za pristavenie vozidla vo výške 50,00
eur s DPH, t. j. celkom sumu 563,00 eur. Priznaný rozdiel vo výške 456,00 eur, t. j. 8 dní prenájmu,
je predmetom tohto súdneho konania. Sumu prenájmu náhradného vozidla žalovaný rozdelil na dobu,
pokým podľa jeho názoru mala trvať účelne vykonaná oprava poškodeného vozidla, t. j. 16.01.2024
do24.01.2024.Keďžeprenájommotorovéhovozidlatrvalaždodňa01.02.2024,počnúc10.dňomnájmu

nezodpovedá účelnej oprave vozidla, pretože nezohľadňuje technologické postupy udávané výrobcom,
čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami,
ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne. Jedná sa teda o obdobie od 25.01.2024 do
01.02.2024, kedy bol autoservisu doručený krycí list z poisťovne (od žalovaného) a kedy si poškodený
dňa 01.02.2024 svoje opravené motorové vozidlo prevzal po ukončení opravy dňa 30.01.2024. Žalovaný
teda v tomto spore namieta neúčelnosť doby nájmu, keďže podľa jeho názoru oprava poškodeného

motorového vozidla aj podľa pripojeného odborného vyjadrenia H. I. C., znalca z odboru cestná doprava,
technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej premávke a odhadu cestných vozidiel vyplýva, že
vzhľadom k celkovému priebehu procesu opravy predmetného vozidla Volvo V60 v autoopravovni (k
času opravy je nutné pripočítať čas
na prijatie vozidla, obhliadku vozidla, nepojazdnosť vozidla objednanie dielov a pod.) je možné z

technického hľadiska predpokladať maximálnu dĺžku opravy predmetného vozidla
v úrovni približne 8 až 11 pracovných dní. Vzhľadom na reálnu dĺžku samotnej opravy je v
uvedenom čase aj výrazná časová rezerva na ďalšie úkony popisované v texte odborného vyjadrenia
aj s prijatím vozidla do servisu či dodania náhradných dielov. Žalovaný teda čas opravy poškodeného
vozidla (ktorému musí zodpovedať aj dĺžka nájmu náhradného vozidla) stanovil s prihliadnutím na

technologické postupy uvádzané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na
presun poškodeného vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany
žalovaného pri poskytovaní súčinnosti. Zotrval na tvrdení, že je neprimerané, aby oprava motorového
vozidla trvala neúmerne dlhú dobu a tým sa zvyšovali náklady na poskytovanie náhradného vozidla
poškodenému. Žalovaný plne akceptuje svoju povinnosť nahradiť poškodenému náhradu

za použitie náhradného motorového vozidla, avšak vyžaduje, aby výška tejto náhrady bola určená
v súlade so zákonom a ustálenou súdnom praxou. V danej súvislosti odvolateľ poukázal na rozsudok
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/131/2019, v zmysle ktorého „Poškodený je oprávnený vybrať
si servis/opravovňu, v ktorom si nechá poškodené vozidlo opraviť, sám zváži pri voľbe opravovne/
servisu práve všetky ním uvádzané okolnosti, ktoré majú vplyv na dĺžku opravy poškodeného vozidla.

Poškodený následne, keď si zvolí servis, v ktorom si nechá opraviť poškodené motorové vozidlo, nesie
riziko, že mu nebude právo z dôvodu dlhotrvajúcej opravy vlastného vozidla preplatená uplatnená
náhrada za prenájom náhradného vozidla, pokiaľ si náhradné vozidlo na čas vykonávania opravy
poškodeného vozidla zabezpečí. Na úkor škodcu a na jeho náklady, v tomto prípade poisťovne, nemôžu
v žiadnom prípade byť prenesené objektívne faktory, ako napríklad počet iných objednávok vo vybranom

servise, konanie pracovníkov opravovne, personálne vybavenie a technická vybavenosť servisu a iné,
keď škodca (poisťovňa) nemá možnosť výberu servisu a technická vybavenosť servisu poškodeným
(žalobcom) nijakým spôsobom ovplyvniť. Práve žalobca pri výbere servisu tieto okolnosti, ktoré
sú predvídateľné, má pri výbere servisu zvážiť a vybrať servis, ktorý vykoná opravu poškodenia vozidla
v čo najkratšom čase, resp. dohodnúť sa na prednostnom vybavení opravy.“

17.Skutočnosť,ževposudzovanomprípadebolapotrebnáopravapoškodenéhovozidla,niejevrozpore
s faktom, že táto oprava trvala nepomerne dlho. Opravné úkony boli autoservisom fakturované v trvaní
11,1 hodín prác. Aj pri zohľadnení doby obstarania náhradných dielov a vykonania obhliadok vozidla je
ďalších 8 dní neprimerane dlhé obdobie, v ktorom bolo vozidlo umiestnené v servise za účelom opravy.
Vozidlo bolo umiestnené v servise navyše ešte 2 dni po skončení opravy. Spolu tak bolo vozidlo v servise

8 dní nad rámec primeranej doby opravy odporúčanej výrobcom. V danom prípade podľa
názoružalovanéhonebolivtomtosporežiadnymspôsobompreukázanédôvody,ktorébyopodstatňovali
uvedenú dĺžku opravy poškodeného vozidla. Žalobcovi nič nebráni, aby sa so servisom dohodol
na takom termíne opravy, aby boli vylúčené neodôvodnené prestoje
na strane autoservisu. Z Dotazníka pre poškodeného totiž vyplynulo, že poškodené motorové vozidlo

bolo po škodovej udalosti plne pojazdné, pričom poškodený svoje vozidlo po nehode využíval a najazdil
na ňom približne 700 km.
18. Ak aj z Dotazníka pre poškodeného vyplýva, že poškodený sa so servisom dohodolna dátume, kedy odovzdá svoje vozidlo do servisu, je zrejmé, že k ďalším úkonom servisu došlo
nepochybne oveľa neskôr. Z vyjadrenia autoservisu FINAL-CD premium, s.r.o., ktoré je súčasťou
spisu, vyplýva, že žalovaný tomuto autoservisu odovzdal poškodené motorové vozidla na opravu dňa

16.01.2024 s poškodením na ľavej časti vozidla. Vzhľadom na technickú kapacitu servisu a
skutočnosť, že počas opravy vozidla vznikla potreba objednania náhradných dielov, a to dňa 26.01.2024,
ktoré boli servisu následne dodané dňa 29.01.2024, aj z dôvodu maximálnej vyťaženosti personálneho
obsadenia servisu, mal za to, že oprava prebehla v štandardnom režime. Dĺžku opravy teda považoval
za adekvátnu s ohľadom na jej rozsah a technickú náročnosť s tým, že oprava vozidla bola

ukončená dňa 30.01.2024 vystavením faktúry. Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že autoservis
síce prijal poškodené motorové vozidlo do opravy dňa 16.01.2024, ale náhradné diely na jeho opravu
objednal až dňa 26.01.2024, čo je podľa názoru žalovaného zrejmý neodôvodnený prestoj na strane
autoservisu. Odvolateľ prezentoval názor, že pokiaľ servis nevie vykonať opravu vozidla vo výrobcom
stanovených termínoch, či už z kapacitných alebo akýchkoľvek iných dôvodov a v súvislosti s jeho
činnosťou vzniknú na jeho strane neodôvodnené prestoje, nemôže byť škoda, ktorá následne vznikne z

týchto dôvodov, prenesená automaticky na žalovaného. Nejde v danom prípade o príčinnú
súvislosť takejto škody so škodovou udalosťou zo dňa 13.12.2023. Za takú škodu, ktorá týmto spôsobom
vznikne, má zodpovedať autoservis. Žalovanému je zrejmé, že autoservis nemá na sklade náhradné
diely na všetky motorové vozidlá, preto pri priznaní primeranej doby nájmu tento čas na objednanie
náhradných dielov zohľadňuje, avšak v tomto prípade prvoinštančný súd vec nesprávne právne posúdil.

Bremeno zodpovednosti za postup servisu totiž teda nemôže by presunuté na žalovaného,
ktorý uvedenú skutočnosť nijako nevedel ovplyvniť, a to ani v prípade, že sa jedná zmluvný servis,
keďže táto skutočnosť neznamená, žeby žalovaný mohol nejako ovplyvňovať a zasahovať do dĺžky
opravy motorového vozidla. Žalovaný totiž nedisponuje takými personálnymi kapacitami, aby mohol
sledovať dĺžku každej jednej opravy, ktorá je vykonávaná a následne ju priebežne voči autoservisu

namietať. Nie je to objektívne možné. Nemožno opomenúť ani to, že je to práve autoservis, ktorý má
vykonať opravu v primeranom čase vzhľadom na technológiu opravy udávanú výrobcom. Okresný súd
fakticky zbavil autoservis akejkoľvek zodpovednosti za vykonanie opravy v primeranom čase. Priznaná
dĺžka nájomného v zmysle kritérií uvádzaných žalovaným pri likvidácii poistnej udalosti teda zodpovedá
obdobiu 9 dní opravy a tomu prináležiacej doby trvania prenájmu. Zároveň žalovaný akcentoval, že

v tomto spore v rámci svojej procesnej obrany netvrdil, že by mal poškodený vyhľadávať autoservis
s najrýchlejšou dobou opravy, resp. s najnižšími cenami. Poukázal len na rozsudok Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 8Co/131/2019, z ktorého citoval. Napokon aj Mestský súd Bratislava IV v rozsudku sp.
zn. 52C/36/2024 zo dňa 03.10.2024 uviedol, že tvrdenia servisu, že pri oprave nie je možné ovplyvniť
dodanie náhradných dielov a vyťaženosť servisu, resp. kapacitu personálu, bez ďalších skutkových

okolností nie je možné potvrdiť ani vyvrátiť. Každopádne však tieto okolnosti nemôžu ísť na
ťarchu škodcu, resp. na ťarchu žalovaného ako poisťovateľa škodcu. Medzi týmito subjektívnymi
okolnosťami na strane servisu (ktorý si poškodený dobrovoľne vybral v rámci pravidiel slobodného
trhu) a porušením povinnosti na strane škodcu (resp. samotnou škodovou udalosťou) totiž neexistuje
žiadna príčinná súvislosť (vzťah príčiny a následku ako nevyhnutný predpoklad vzniku zodpovednosti

za škodu). Konajúci súd sa v tejto súvislosti síce stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že poškodený nie
je povinný vybrať si najlacnejšiu a ani najrýchlejšiu opravovňu, avšak náklady na opravu a doba opravy
nesmú vybočiť z bežných rámcov (primeraná doba opravy a primeraná cena v danom mieste a čase).
Opačný názor by viedol k absurdnému záveru, že škodca (alebo jeho poisťovateľ) je povinný zaplatiť
náhradu za prenájom náhradného vozidla za akúkoľvek dobu prenájmu, pokiaľ by prenájom trval po

dobuopravypoškodenéhovozidla.NapokonajNárodnábankaSlovenskavosvojomstanoviskuuviedla,
že žalovaný nie je povinný nahradiť poškodenému neprimerane dlhé obdobie využívania náhradného
vozidla. Žalovaný v štádiu prvoinštančného konania na preukázanie svojich tvrdení predložil
konajúcemu súdu odborné vyjadrenie, znalecký úkon č. 202402179634 103/2024 vypracované H. I. C.,
znalcom z odboru doprava cestná, ktorý vo svojich záveroch konštatoval, že vzhľadom k celkovému

priebehu procesu opravy predmetného vozidla Volvo V60 v autoopravovni (k času opravy je nutné
pripočítať čas na prijatie vozidla, obhliadku vozidla, nepojazdnosť vozidla, objednanie dielov a podobne)
je možné z technického hľadiska predpokladať maximálnu dĺžku opravy predmetného vozidla v úrovni
približne 8 až 11 pracovných dní. Vzhľadom na reálnu dĺžku samotnej opravy je v uvedenom čase aj
výrazná časová rezerva na ďalšie úkony popisované v texte odborného vyjadrenia aj s prijatím vozidla

do servisu či dodania náhradných dielov. V posudkovej časti znalec v odbornom vyjadrení uviedol, že
na základe uvedených informácií je tak možné uvažovať s tým, že oprava vozidla Volvo V60 v súvislosti
s poškodením pri škodovej udalosti bude trvať maximálne 3 až 6 pracovných dni, kde
s prihliadnutím k bežným pracovným procesom v servise je možné z technického hľadiskaakceptovať dlhší čas opravy vozidla, ktorý pokryje všetky uvedené časy, kde jednotlivé časy sa ale
samozrejme môžu aj prekrývať s vplyvom na výsledný celkový čas. Vzhľadom na skutočnosti uvedené
vo vyjadrení je možné čas priamo opravy navýšiť približne o 5 pracovných dní a celkový čas opravy tak

stanoviťvrozsahu8až11pracovnýchdni,vktoromčasejeužajtakzohľadnenávýraznáčasovárezerva
na ďalšie úkony popísané vyššie. Súčasne znalec uviedol, že pri vyššie uvedených časoch
sa uvažuje s využitím jedného pracovníka servisu pre všetky vyššie popísané úkony, ale viaceré úkony je
možné vykonávať v jednom čase viacerými pracovníkmi servisu samostatne a nezávisle od seba, čím by
sa mohol uvedený časový rozsah opravy skrátiť. Zároveň je možné vykonávať viaceré popísané úkony

súbežne. Hoci žalobca na preukázanie svojich tvrdení neprodukoval v spore žiadne odborné vyjadrenie,
s jeho argumentáciou sa súd prvej inštancie plne stotožnil. Zároveň žalobca v spore nepreukázal žiadne
konkrétne osobitosti prípadu, pre ktoré by bola akceptovateľná dĺžka opravy poškodeného motorového
vozidla a tomu zodpovedajúca aj dĺžka nájmu priznaná napadnutým rozhodnutím. Dĺžka nájmu vozidla
by tak mala trvať do ukončenia opravy poškodeného vozidla v súlade s dĺžkou opravy podľa technológie
opravy vozidla danej výrobcom konkrétnej značky motorového vozidla a primeraným časovým úsekom

na objednanie nevyhnutne potrebných náhradných dielov, čomu zodpovedá aj stanovisko NBS zo
dňa 11.03.2019. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadne primeranej dĺžky opravy motorového vozidla.
19. Ďalej žalovaný namietal, že náklady vynaložené za prenájom náhradného vozidla po
dátume ukončenia opravy, teda po dátume 30.01.2024, nie je možné považovať za účelné a nutné

náklady vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Už v deň ukončenia opravy mal totiž
poškodený reálnu možnosť si svoje vozidlo z autoservisu vyzdvihnúť, no napriek tomu
si prenajímal náhradné motorové vozidlo až do 01.02.2024, kedy bol vystavený krycí list poisťovňou.
Nájomné za nasledujúce dni (po ukončení opravy) rozhodne nie je v príčinnej súvislosti s dopravnou
nehodou tak, ako to uviedol okresný súd v napadnutom rozhodnutí. Je to práve právny predchodca

žalobcu, ktorý je v zmluvnom vzťahu s autoservisom, ktorého predmetom je oprava motorového vozidla,
teda nie žalovaný. To, že žalovaný uhrádza náklady za opravu priamo na účet autoservisu, je na
prospech poškodeného, ale takáto povinnosť mu nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. V danej
súvislosti odvolateľ poukázal na ust. § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, z ktorého je
zrejmé, že žalovaný má povinnosť uhradiť škodu poškodenému a poškodený je tento nárok povinný

žalovanému preukázať. Pokiaľ poškodený využije inštitút krycieho listu, nemôže mať táto okolnosť
vplyv na výšku škody, ktorú má žalovaný z titulu povinného zmluvného poistenia zaplatiť za nájom
náhradného vozidla. Žalovanému nemožno ukladať povinnosti s odkazom na obchodnú prax, ale len
v súlade so zákonom. Oprava poškodeného motorového vozidla bola predmetom záväzkovo-právneho
vzťahu medzi poškodeným a autoservisom, a teda nie medzi žalovaným a autoservisom, o čom svedčí

aj faktúra, ktorá bola vystavená poškodenému. Na podporu svojich tvrdení žalovaný poukázal na nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III.ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.02.2020, z ktorého vyplýva, že
nájom náhradného vozidla môže byť účelným nákladom len do okamihu skončenia opravy. K rovnakému
záveru dospel aj Krajský súd v Žiline v rozhodnutí sp. zn. 8Co/46/2024 zo dňa 27.06.2024, ako aj
Okresný súd Liptovský Mikuláš v rozsudku č. k. 12C/72/2024-101 zo dňa 29.10.2024. Odvolateľ preto

nesúhlasil s argumentáciou Krajského súdu v Žiline prezentovanú v rozhodnutiach sp. zn. 9Co/107/2023
zo dňa 26.03.2024 a sp. zn. 11Co/88/2023 zo dňa 26.03.2024, ktoré podľa jeho názoru negujú právny
názor prezentovaný Ústavným súdom SR v náleze III.ÚS 602/2022 zo dňa 16.02.2023. Rovnaký názor
ako odvolateľ prezentoval aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 9Co/41/2023 zo dňa 12.09.2023.
20. Záverom žalovaný uviedol, že už v štádiu prvoinštančného konania prezentoval, že z iných

obdobných konaní má vedomosť, že žalobca zmluvu o nájme uzatvára bez udania dĺžky doby nájmu
a dátum ukončenia nájmu vypisuje spätne. Je pritom zrejmé, že tomu tak bolo aj v predmetnom prípade.
Ak teda žalobca uzatváral s nájomcami nájomnú zmluvu tak, že pri jej uzatvorení nie je známa ani
žiadnym spôsobom určiteľná doba nájmu, táto je podľa jeho názoru neplatná. Na vznik platnej nájomnej
zmluvy podľa § 633 a nasl. Občianskeho zákonníka sa totiž vyžaduje dosiahnutie dohody o predmete

nájmu (individuálne určenej veci), o odplate za užívanie a o dobe nájmu. Ak tomu tak nebolo, nájomná
zmluva, z ktorej vyplýva nárok uplatnený žalobou, je neplatná.
21. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdil. Súčasne si uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
22. V celom rozsahu sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie obsiahnutým v odôvodnení

napadnutého rozsudku. Podľa názoru žalobcu skutkové a právne okolnosti prezentované žalovaným
v jeho opravnom prostriedku neodôvodňujú zmenu napadnutého rozsudku odvolacím súdom.
Napadnutý rozsudok je z pohľadu žalobcu plne súladný s charakterom, účelom a povahou povinného
zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Žalobcasa plne stotožnil so závermi súdu prvej inštancie prezentovanými v napadnutom rozsudku o tom, že
náklady za nájom náhradné vozidla boli vynaložené nutne a účelne, keďže tieto boli vynaložené počas
vykonávania opravy poškodeného vozidla. Námietka žalovaného nesprávneho právneho posúdenia

veci aktívnej vecnej legitimácie žalobcu bola okresným súdom vyhodnotená správne. Okresný súd sa
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne zaoberal spornými skutočnosťami, argumentáciou
adôkazmistrán,pričomjednotlivédôkazyanámietkystránsporuvyhodnotilpodľasvojejúvahy.Zároveň
sa vysporiadal so skutkovými a právnymi okolnosťami žalobcom uplatneného nároku. Skutočnosť, že
súd nevyhodnotil dôkazy podľa predstáv žalovaného, nezakladá automaticky záver o nesprávnosti

týchto skutkových zistení. Konajúci súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správne uzavrel, že pre
posúdenie nutnosti a účelnosti nájmu je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom
žalovaného nemohol poškodený užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho
opravu. V dôsledku toho si poškodený musel prenajať vozidlo až do vydania jeho opraveného vozidla
autoservisom. Zároveň z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené
nájomné za prenajaté vozidlo, nie individuálne úvahy a výpočty žalovaného. Poškodený nemá nijakú

povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode podrobne skúmať podmienky, či
už požičovní alebo autoservisov, u ktorých nechá poškodené motorové vozidlo opraviť. Poškodený bol
predsa obmedzený už samotným poškodením vozidla, a preto nie je dôvod, aby v dôsledku zavinenia
inej osoby bol obmedzovaný ešte viac. Nie je možné od poškodeného očakávať, že musí mať k dispozícii
finančné prostriedky na úhradu opravy poškodeného vozidla v momente času vystavenia faktúry, ktorý

jeho poškodenie nezavinil, a zároveň možno od autoservisu žiadať odovzdať opravené motorové
vozidlo bez úhrady opravy s rizikom nezaplatenia za vykonané služby. K námietkam žalovaného
v jeho opravnom prostriedku k otázke nevyhnutnosti a účelnosti nákladov za prenájom náhradného
vozidla žalobca uviedol, že dôvod užívania náhradného vozidla odpadá ku dňu vydania opraveného
vozidla poškodenému, pretože k predmetnému dňu sa opravené vozidlo dostáva do jeho dispozície,

čo zodpovedá aj právnemu názoru vyslovenému v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k.
III.ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.02.2023. Vo vzťahu k dôvodnosti a účelnosti trvania nájmu náhradného
vozidla vo vyššie uvedenom náleze Ústavný súd SR vyslovil stotožňujúci názor s názorom odvolacieho
súdu, v zmysle ktorého v prípade čiastočnej škody účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného
vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa

opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. Súčasne Ústavný
súd SR uviedol, že účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej
dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne
užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu
zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať

škodlivý následok.
23. V prejednávanom spore je určujúca skutočnosť, že poškodený sa dostal do situácie, keď bol nútený
si prenajať náhradné motorové vozidlo za poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej
klientom žalovaného, a teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia a slobodného
vôľového konania, ale bol v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou a vzniknutou škodou.

Poškodený prenájmom náhradného motorového vozidla len riešil dôsledky zapríčinené poistnou
udalosťou a odstraňoval nepriaznivý stav. V súvislosti s dĺžkou trvania nájmu a jej dôvodnosti žalobca v
celom rozsahu poukázal na svoju argumentáciu prezentovanú v doterajšom štádiu konania i odôvodnení
napadnutého rozsudku. V predmetnej veci poškodený užíval náhradné vozidlo po dobu od 16.01.2024
do 01.02.2024, v ktorý deň sa opravené poškodené vozidlo dostalo

do jeho dispozičnej sféry, avšak nárok na náhradu nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla
mu žalovaný priznal len za 9 dní trvania nájomného vzťahu. Žalovaný si však protirečí a spochybňuje
svoj vlastný postup, keď ohľadom dĺžky trvania vykonávanej opravy nemal nijaké námietky a čiastku
fakturovanú autoservisom bez pochyby uhradil. Postup autoservisu žalovaný namieta až v súvislosti
s nákladmi na nájom náhradného vozidla. Žalobca v konaní jednoznačne preukázal, po akú dobu sa

poškodené motorové vozidlo nachádzalo v autoservise za účelom jeho opravy, pričom je nutné tiež
poukázať na skutočnosť, že to bol to práve poškodený, ktorému bol tento
stav vnútený bez jeho zavinenia a kedy sa ocitol v situácii, kedy nemohol využívať svoje motorové
vozidlo. Napokon aj samotný autoservis FINAL – CD premium, s.r.o. vo svojom vyjadrení konštatoval,
že oprava vozidla poškodeného prebehla v danom prípade v štandardnom režime, a to vzhľadom aj

na potrebu doobjednania náhradných dielov, s ohľadom na rozsah opravy a jej technickú
náročnosť. Pokiaľ odvolateľ poukazuje na závery odborného vyjadrenia znalca, podľa ktorého oprava
poškodeného vozidla mala trvať 8 až 11 pracovných dní, žalobca upriamil pozornosť na argumentáciu
prvostupňového súdu, že toto odborné vyjadrenie vo všeobecnosti môže konštatovať potrebnú dobuopravy, nezohľadňuje však individuálne okolnosti prejednávanej veci. Pri každej oprave automobilu
sú určité špecifiká, prinajmenšom nie je možné žiadať od autoservisu, aby mal k dispozícii na sklade
náhradné diely na všetky motorové vozidlá, ktoré má opravovať a nemožno paušálne a všeobecne

podľa typu vozidla a zaznamenaného poškodenia určiť dĺžku opravy, ktorá by bola primeraná. Zároveň
je nutné vziať do úvahy aj to, že autoservis neopravuje v danom čase výlučne jediné vozidlo (vozidlo
poškodeného), ale má ich viac, dĺžka opravy je tak závislá od dodania náhradných dielov, obsadenosti
autoservisu, od počtu pracovníkov autoservisu.
24. Podľa názoru žalobcu nie je dôvodné skúmať účelnosť a nevyhnutnosť užívania náhradného

vozidla nad rámec účelu náhradného vozidla definovaného vyššie označeným nálezom Ústavného súdu
Slovenskej republiky.
25. Deň ukončenia opravy nemožno považovať za rozhodujúci deň, ku ktorému by mal poškodený
ukončiť nájom náhradného vozidla, ak nemá objektívnu možnosť opravené vozidlo týmto dňom aj užívať.
Táto nastáva až momentom vydania opraveného vozidla autoservisom poškodenému, ku ktorému
autoservis pristupuje v čase, keď má aspoň deklarované krytie nákladov na vykonanú opravu zo strany

poisťovne prostredníctvom krycieho listu. Moment vydania opraveného vozidla poškodenému tak závisí
od konania poisťovne, čo podľa názoru žalobcu zakladá dôvodnosť nároku uplatneného žalobou, ktorý
predstavuje náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla po dobu zotrvania opraveného vozidla
poškodeného v autoservise. V predmetnej veci poškodený užíval náhradné vozidlo do
dňa 01.02.2024, t. j. do dňa, kedy sa opravené motorové vozidlo na základe doručenia krycieho listu

autoservisu dostalo do jeho dispozičnej sféry. Je nepochybné, že poškodený nemôže nijakým spôsobom
ovplyvniť dĺžku doby, po ktorú je poškodené vozidlo v autoservise. Žalobca v konaní jednoznačne
preukázal, po akú dobu sa poškodené motorové vozidlo nachádzalo v autoservise za účelom jeho
opravy. Zároveň je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že to bol práve poškodený, ktorému
bol tento stav vnútený bez jeho zavinenia a kedy sa ocitol v situácii, kedy nemohol využívať svoje

motorové vozidlo. Dátum a okolnosti doručenia krycieho listu neboli zo strany žalovaného v tomto
spore rozporované. Žalobca mal za to, že nie je dôvodné skúmať účelnosť a nevyhnutnosť užívania
náhradného vozidla nad rámec účelu náhradného vozidla definovaného vyššie
označeným nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky. Zotrvanie motorového vozidla poškodeného
v autoservise je priamym a bezprostredným následkom konania poistenca žalovaného. Poškodený

nemá žiaden dosah na trvanie opravy motorového vozidla či na doručenie krycieho listu zo strany
poisťovne. Čakanie na krycí list jednoznačne spadá do sledu udalostí spojených so škodovou udalosťou,
ktoré vymedzujú obdobie nároku poškodeného na náhradu nákladov spojených s užívaním náhradného
vozidla po dobu vykonávania opravy jeho motorového vozidla. Okamih vykonania opravy poškodeného
vozidla zo strany autoservisu, vzhľadom

na okolnosti prejednávanej veci i obdobných sporov, ktorými sú jednak existencia povinného zmluvného
poistenia, či zmluvného vzťahu medzi poisťovňou a autoservisom, nemôže predstavovať skutočnosť,
ktorá objektívne umožňuje poškodenému s jeho vozidlom nakladať a užívať ho. Poškodený totiž nemôže
užívať svoje opravované vozidlo, ktoré bol nútený dať do opravy autoservisu pre spôsobenie škody na
ňom poistencom žalovanej po celú dobu zotrvania jeho opravovaného vozidla v autoservise, ak táto

doba nebola ovplyvnená porušením povinností zo strany poškodeného. V prejednávanej veci nebolo
preukázané, že by doba zotrvania opravovaného vozidla v autoservise bola pričítateľná poškodenému.
26. Zároveň žalobca zdôraznil, že žalovaný v tomto spore účinne nepoprel existenciu zmluvného vzťahu
medzi autoservisom a žalovaným, dôkazom existencie ich spolupráce je však vydanie krycieho listu
zo strany poisťovne a jeho doručenie autoservisu, ktorý prijal takúto záruku na úhradu faktúry za

opravu poškodeného vozidla. Zároveň rozhodovaciu prax, o ktorú opiera žalovaný svoju obranu v tomto
spore, považuje žalobca za prekonanú s poukazom na neskoršiu rozhodovaciu prax, napr. rozsudky
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/84/2023 zo dňa 30.04.2024, sp. zn. 6Co/77/2023 zo dňa 31.07.2024,
sp. zn. 11Co/67/2024, sp. zn. 7Co/51/2024 zo dňa 26.03.2024, sp. zn. 11Co/88/2023 a sp. zn.
9Co/107/2023, č. k. 5Co/79/2024–176 zo dňa 27.11.2024, sp. zn. 8Co/148/2024 zo dňa 26.11.2024 a sp.

zn. 10Co/42/2024 zo dňa 31.10.2024 , ako aj sp. zn. 14Cob/89/2022 zo dňa 26.01.2023 a rozhodnutia
Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/202/2020-2017 zo dňa 24.11.2021 a č. k. 3Cob/86/2023-145
zo dňa 18.10.2023, ako aj sp. zn. 3Cob/94/2023 zo dňa 15.11.2023. V označených rozhodnutiach
odvolacie súdy konštatovali, že za účelnú dobu nájmu náhradného vozidla je potrebné považovať dobu
od momentu, kedy bolo vozidlo prijaté do opravy až do momentu jeho vydania poškodenému, kedy

poškodený získa reálnu možnosť svoje opravené motorové vozidlo používať. Poškodený v prípade
platnej poistnej zmluvy využije možnosť poskytnutia záruky poisťovne uhradiť cenu opravy vo forme
krycieho listu (nemožno nútiť poškodeného, aby sám zaplatil cenu opravy a následne uplatnil svoj
nárok u poisťovne). Pokiaľ nie je faktúra servisu za opravu uhradená, poškodený nemôže svoje vozidloužívať a jeho obmedzenie spôsobené poistnou udalosťou stále trvá. Existencia príčinnej súvislosti medzi
škodovou (poistnou) udalosťou a vznikom súvisiacej škody spočívajúcej v nájomnom za prenájom
náhradného motorového vozidla až do úhrady zo strany žalovaného je daná. Zároveň

žalobca zdôraznil, že skutočnosť, že opravované vozidlo poškodené konaním poistenca žalovaného
zotrvá v autoservise až do zaplatenia nákladov spojených s jeho opravou, je priamou a bezprostrednou
príčinou vzniku uplatneného nároku na náhradu škody, pričom nevydanie vozidla ku dňu poskytnutia
zdaniteľného plnenia podľa faktúry vystavenej autoservisom a doručovanej len poisťovni nepredstavuje
žiadnu ďalšiu a ani inú príčinu, ktorá by bola samostatnou a rozhodujúcou príčinou pre vznik škody, resp.

v dôsledku ktorej by došlo k pretrhnutiu príčinnej súvislosti.

27. Ďalšie podania strán sporu neboli v štádiu odvolacieho konania produkované.

28. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalovaného bolo podané
oprávneným subjektom (§ 359 CSP), včas (§ 362 ods. 1 CSP) a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré

možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného
súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP
a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení
s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP vo výroku I. a tiež v závislom výroku
II. o trovách konania v spojení s opravným uznesením – jeho výrokom I. ako vecne správne potvrdil.

29. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd
v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia

okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených
dôvodov sa odvolací súd obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§
387 ods. 2 CSP).

30. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu

žalovaného formulovanú v jeho opravnom prostriedku, pričom v zmysle princípu neúplnej apelácie sa
nezaoberal inými prípadnými pochybeniami súdu prvej inštancie. Odvolací súd zároveň poukazuje na
zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou
odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).

31. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 252/2004 zo dňa 31.08.2004), ani
právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami (uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. I.ÚS 50/2004 zo dňa 03.03.2004). Do obsahu

základného práva podľa ust. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý
proces podľa ust. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nepatrí ani
právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa
dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS
3/1997 zo dňa 19.03.1997 a sp. zn. II.ÚS 251/2003 zo dňa 17.12.2003). Odvolacie námietky žalovaného

k spôsobu vyhodnotenia dokazovania súdom prvej inštancie z uvedených dôvodov odvolací súd
vyhodnotil ako nedôvodné. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo žalobe
vyhovel, pričom ku svojim záverom dospel v kontexte všetkých vykonaných dôkazov s prihliadnutím
na individuálne okolnosti prejednávanej veci. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že právu
na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (ako súčasti základného práva na súdnu ochranu) zodpovedá

povinnosť dotknutého súdu dať odpoveď nielen na skutkové a právne otázky daného prípadu, ale
i na relevantné argumenty strán. V súdenej veci však súd prvej inštancie svoje rozhodnutie veľmi
podrobne a zákonným spôsobom odôvodnil. Právo na súdnu ochranu však nemožno zamieňať s
„právom“ strany sporu byť pred súdom úspešnou; prípadne s „právom“ na vydanie rozhodnutia v súlade
s jej požiadavkami a právnymi názormi. Preto nie je porušením daného základného práva, ak súd

nerozhodnepodľapredstávstranysporu;vrátanepredstávoobsahuodôvodneniasúdnehorozhodnutia.
S prihliadnutím na obsah dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, popísaný v odôvodnení
jeho rozsudku, odvolací súd len doplnil dôvody napadnutého rozhodnutia. Uvedený postup odvolacieho
súdu je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 350/2009 zo dňa 08.10.2009, podľaktorého „....odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať
izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok
(II.ÚS 78/2005, III.ÚS 264/2008,

IV.ÚS 372/2008). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých
rozhodnutí všetkých všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne
aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“.
32. Žalovaný vo svojom opravnom prostriedku argumentoval, že poistné plnenie znížil o neprimeranú
dĺžkunájmuvrozsahu8dní,čozodpovedásumežalovanejistiny456,00eur.Tvrdil,ženájomnévovýške

563,00 eur, ktoré žalobcovi poskytol za 9 dní nájmu náhradného vozidla, zahŕňa čas na opravu vozidla
zohľadňujúci technické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný
na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne.
Žalovaný pritom v priebehu konania nespochybnil dennú výšku nájomného ani jednorazový poplatok
za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Na podporu svojej argumentácie žalovaný predložil
do spisu Odborné vyjadrenie – znalecký úkon č. 202402179634 103/2024, vypracovaný H. I. C.,

znalcom z odboru doprava cestná, v závere ktorého znalec konštatoval, že v danom prípade je možné
z technického hľadiska predpokladať maximálnu dĺžku opravy predmetného vozidla v úrovni približne
8 až 11 pracovných dní. Ak teda poškodený odovzdal svoje poškodené motorové vozidlo
autoservisu za účelom opravy dňa 16.01.2024 a jeho oprava bola ukončená ku dňu 30.01.2024, jej
dĺžka plne zodpovedá záverom odborného vyjadrenia znalca citovaného vyššie, pretože v uvedenom

období bolo 11 pracovných dní. Oprava poškodeného motorového vozidla bola teda primeraná aj
v zmysle tohto dôkazu produkovaného žalovaným v rámci jeho procesnej obrany. Súčasne žalovaný
žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo pri rozmedzí 8 až 11 pracovných dní stanovených znalcom
priznal žalobcovi ako účelný nájom len za obdobie 9 dní. Autoservis vykonávajúci opravu poškodeného
motorového vozidla pritom sám vo svojom vyjadrení uviedol, že oprava prebehla v štandardnom režime,

najmä s prihliadnutím na technickú kapacitu servisu a skutočnosť, že počas
opravy vozidla vznikla potreba objednania náhradných dielov a to dňa 26.01.2024, ktoré mu boli
dodané dňa 29.01.2024, ako aj z dôvodu maximálnej vyťaženosti personálneho obsadenia servisu.
Oprava motorového vozidla bola pritom ukončená nasledujúci deň pod dodaní náhradných dielov, t.j.
30.01.2024. Dĺžka opravy motorového vozidla poškodeného bola teda adekvátna s ohľadom na jej

rozsah a technickú náročnosť. S prihliadnutím na individuálne okolnosti prejednávanej veci nebol preto
dôvod, aby žalovaný poskytol žalobcovi plnenie len za obdobie v dolnej hranici časového obdobia
stanoveného znalcom v odbornom vyjadrení, práve naopak tieto okolnosti aj podľa názoru odvolacieho
súdu zakladajú dôvod na jeho priznanie na jeho hornej hranici, t.j. za 11 pracovných dní.

33. Neobstojí ani námietka žalovaného o nedôvodnosti doby trvania nájmu náhradného vozidla
poškodeným za obdobie od 30.01.2024 do 01.02.2024, keď argumentoval tým, že z faktúry
vystavenej autoservisom vyplýva, že dátum ukončenia opravy motorového vozidla poškodeného bol
30.01.2024, kedy už bolo toto vozidlo prevádzkyschopné, a preto trvanie ďalšieho nájmu náhradného
vozidla až do doručenia krycieho listu žalovaným už nebolo dôvodné.

34. Vo vzťahu k uvedenej odvolacej námietke odvolací súd východiskovo považuje za
potrebné vyjadriť sa k samotnému účelu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla tak, ako ju prezumuje zákon č. 381/2001 Z. z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 381/2001 Z. z.“). Účelom uvedeného
zákona je poskytnutie právnej ochrany poškodeného škodovými následkami zapríčinenými motorovým
vozidlom škodcu. Právnu ochranu poškodeného zákon zabezpečuje jednak tým, že poškodenému
priznáva právo na náhradu škody priamo proti poistiteľovi, s ktorým škodca uzavrel poistnú zmluvu
a jednak tým, že v rámci združenia zodpovednostných poistiteľov zakladá vznik poistného garančného

fondu, z ktorého sa odškodňujú obete dopravných nehôd, ktorým škodu spôsobilo nepoistené alebo
neznáme motorové vozidlo. Účelom povinného zmluvného poistenia je teda zabezpečiť čo najväčšie
zmiernenie príkorí poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou spôsobenou
prevádzkovateľommotorovéhovozidla,atonielenvosféremateriálnejujmyvychádzajúcsust.§4ods.2
a ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z., ktoré upravuje právo poisteného (škodcu), aby poisťovateľ z poistenia

zodpovednosti za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody, ale aj
vo sfére rozsahu ingerencie poškodeného, spočívajúcej vo vykonaní úkonov potrebných na to, aby mu
bola nahradená škoda, ktorá mu vznikla následkom škodovej udalosti. Inak povedané, práve inštitút
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidlamá slúžiť na to, aby sa poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k uplatneniu nároku
na náhradu škody a k jeho uspokojeniu. V kontexte uvedeného je potom potrebné vnímať aj samotné
zabezpečenie náhradného motorového vozidla poškodeným po dobu, po ktorú z dôvodu poškodenia

jeho motorového vozidla nemôže toto vozidlo užívať. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. III.ÚS 602/2022
zo dňa 16. februára 2023 poukázal na to, že „...Účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať
škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až
do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody
nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil

s cieľom eliminovať škodový následok...“.

35. V tejto súvislosti je zásadné zodpovedanie otázky, či poškodenému (právnemu predchodcovi
žalobcu) vzniká nárok na náhradu škody spočívajúcej v nájme náhradného motorového vozidla do
vykonania opravy poškodení motorového vozidla, ktoré boli spôsobené škodcom (poisteným), alebo až
do doby, po ktorú poškodený nemohol predmetné motorové vozidlo užívať.

36. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že otázka dôvodnosti nájmu náhradného motorového
vozidla (ako škody vzniknutej v súvislosti so škodovou udalosťou – dopravnou nehodou zo dňa
13.12.2023) nebola medzi žalobcom a žalovaným sporná. Jedná sa o takú zložku náhrady škody, ktorá
bola poškodenej strane žalovaným aj sčasti uhradená. Nesporným bolo i to, že nájom predmetného

motorového vozidla trval 17 dní (od 16.01.2024 do 01.02.2024). Medzi stranami sporu však zostala
spornou otázka, či po vykonaní opravy poškodeného motorového vozidla, ktorá bola ukončená dňa
30.01.2024, t. j. v období od 30.01.2024 do 01.02.2024 (kedy autoservis odovzdal
poškodenému opravené motorové vozidlo po tom, ako mu žalovaný doručil krycí list), možno nájomné za
tieto 2 dni považovať za náklady vynaložené nutne a účelne na vypožičanie – nájom náhradné vozidla,

ktoré podľa názoru žalovaného autoservis zadržiaval poškodenému protiprávne. Žalovaný tvrdil,
že podmieňovať vydanie už opraveného motorového vozidla poškodenému doručením krycieho
listu poisťovne považuje za protiprávny postup. Notoricky známou, a tiež z vlastnej rozhodovacej
činnosti v identických veciach (napr. vo veci Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/88/2023) je pritom
odvolaciemu súdu známa prax, že autoservis je zo strany poškodeného splnomocnený na komunikáciu

s poisťovateľom škodcu, keď poistné plnenie nežiada uhradiť na svoj účet, ale žiada, aby cena
opravy bola likvidovaná zo strany poisťovateľa škodcu (t. j. žalovaného) formou vydania krycieho listu
žalovaným. V tejto súvislosti odvolací súd akcentuje tú skutočnosť, že žalovaný je subjektom, ktorý
podniká ako poisťovateľ v oblasti poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových
vozidiel, a teda v rámci svojej činnosti poskytuje poistné plnenia za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla, keď nezriedka poskytuje poistné plnenia za škodu, ktorú zavinil jeho poistník na
motorovom vozidle poškodeného pri strete prevádzok ich motorových vozidiel. Poškodenia motorového
vozidla sa spravidla opravujú v opravovniach – servisoch, s ktorými môže mať poisťovateľ
ako „zmluvný partner“ osobitný (exkluzívny) vzťah, premietnutý do poskytnutia určitej (predbežnej)
„garancie“, že uhradí cenu opravy motorového vozidla poškodeného opravy, na čo slúži práve tzv.

krycí list.ako zmluvný partner poisťovne má nepochybne skúsenosti s komunikáciou so žalovaným
ohľadne poistných plnení pri škode spôsobenej prevádzkou motorového vozidla s tým, že úhrada
ceny opravy poškodeného motorového vozidla je v takýchto prípadoch likvidovaná formou „krycieho
listu“. Je tak zrejmé, že poškodený vstupoval do právneho vzťahu s autoservisom založeného zmluvou
o dielo s tým, že on nebude uhrádzať cenu diela a že úhrada ceny diela bude zabezpečená zo strany

poisťovateľa škodcu, t. j. žalovaného. O uvedenom svedčí aj postup samotného
autoservisu, ktorý faktúru za opravu motorového vozidla nezasielal poškodenému, ale túto zaslal priamo
žalovanému ako poisťovni škodcu. Napokon sám žalovaný vo svojej odvolacej replike uviedol, že
faktúra za opravu poškodeného motorového vozidla mu bola predložená autoservisom na úhradu, na
základe požiadavky poškodeného, ktorý v tlačive „Uplatnenie nároku na náhrade škody“ v kolónke

„Poistné plnenie žiadam zaslať na“ uviedol „servis“. V kontexte uvedeného muselo byť žalovanému
zrejmé, že pri bežnom (očakávanom) chode udalostí s poukazom na vyššie uvedené vyjadrenie
troch autoservisov bude predmetné motorové vozidlo poškodeného vydané až po vydaní krycieho
listu, prípadne úhrade fakturovanej sumy, teda že ukončenie tohto procesu bude podmienené úhradou
(prípadnezabezpečenímúhrady,ktorúmalvykonaťsamotnýžalovaný.Argumentáciažalovanéhopotom

prinajmenšom ignoruje existujúci faktický stav založený poškodeným a autoservisom. Bol to práve
žalovaný, ktorý po doručení faktúry autoservisom nevzniesol žiadne námietky voči cene vykonanej
opravy a bolo na ňom, či zrealizuje jej úhradu, alebo len doručí krycí list autoservisu. V danom prípade
to bol teda žalovaný, ktorý objektívne oddialil vydanie motorového vozidla poškodenému.37. Odvolaciemu súdu známa obchodná prax, že autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo (len)
až po zaplatení ceny opravy, alebo je možné (v prípade platného povinného zmluvného poistenia)

požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že cenu opravy
vozidla v konkrétnej výške zaplatí. Podľa názoru odvolacieho súdu nahliadať je potrebné na proces
odškodňovania škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla tak, ako ho prezumuje zákon č.
381/2001 Z. z., čo sa v reálnom živote prejavuje napríklad v tom, že poškodený si dá vykonať opravu
svojho motorového vozidla v zmluvnom/partnerskom servise poisťovateľa škodcu a že splnomocní

príslušný servis
na zastupovanie voči poisťovateľovi škodcu, čoho reálnym odzrkadlením je práve to,
že zmluvný servis nezasiela faktúru, ktorou vyúčtuje cenu opravy priamo poškodenému ako
objednávateľovi opravy, ale priamo poisťovateľovi škodcu a tento následne vykoná úhradu. Napriek
tomu, že žalovaný sa v prejednávanom spore snaží navodiť dojem, že on nijakým spôsobom nezasahuje
do realizácie práv a povinností, ktoré sú obsahom právneho vzťahu založeného zmluvou o dielo

medzi poškodeným a zmluvným servisom, jeho ingerencia (daná spoluprácou so zmluvným servisom
na báze likvidovania škody vzniknutej prevádzkou motorového vozidla) je týmto jednoznačne daná.
V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť rozdielnosť postavenia žalovaného (ako poisťovateľa škodcu),
ktorého si poškodený sám neurčuje, nakoľko povinnosti žalovaného vznikajú v dôsledku škodovej
udalosti zavinenej škodcom (poisteným), a ktorý tým vstupuje do vzťahu s vymedzeným rozsahom práv

a povinností s poškodeným „nútene“ v dôsledku vzniku poistnej udalosti (tak ako ich prezumuje zákon
č. 381/2001 Z. z.) a postavenia autoservisu, ktorý vstupuje do vzťahu s poškodeným na (dobrovoľnom)
zmluvnom základe (na základe voľby poškodeného), ktorý je výsledkom kontraktačného procesu
surčitýmobsahom.Vkontexteuvedenéhobypotomúvaha,ktorábyrozlišovaladôvodnosť(príp.rozsah)
nároku na náhradu škody súvisiacej s nájmom náhradného motorového vozidla poškodeným aj vo

vzťahu k dĺžke doby medzi ukončením opravy motorového vozidla poškodeného a vydaním krycieho
listu/vykonaním úhrady zo strany poisťovne výlučne v závislosti od toho, či by bol príslušný autoservis
oprávnený uplatniť voči poškodenému zádržné právo, vyznela nesystematicky. Poškodený by si totiž
„musel“ dojednať so servisom také zmluvné podmienky, ktoré by ukladali servisu povinnosť vydať mu
motorové vozidlo po oprave aj bez zaplatenia ceny opravy/vydania krycieho listu (uvedený výklad by

potom napr. de facto vylučoval možnosť uplatnenia zádržného práva zo strany servisu), čo by servis
pri uzatváraní zmluvy o oprave nebol povinný akceptovať. Prípadné nevyjednanie takých podmienok
opravy zo strany poškodeného, s ktorými by poisťovateľ škodcu súhlasil, by potenciálne viedlo k ďalším
sporom medzi poškodeným a poisťovateľom, týkajúcim sa námietok voči voľbe toho-ktorého servisu zo
strany poškodeného a poškodený by sa stal do určitej miery „rukojemníkom“ poisťovateľa škodcu na

strane jednej a servisu na strane druhej. V kontexte uvedenej (všeobecnej) úvahy je potom potrebné
o to viac nahliadať na prípady, kedy si poškodený dá opraviť motorové vozidlo v partnerskom servise
poisťovateľa škodcu (tak ako to bolo aj v prejednávanom prípade). Odvolací súd má za to, že
práve „partnerský“ vzťah poisťovateľa škodcu a servisu, ktorého reálnym vyjadrením (okrem iného) je
aj vydanie krycieho listu „zmluvnou/partnerskou poisťovňou“, má byť tou skutočnosťou, ktorá poskytne

zhotoviteľovi - partnerskému autoservisu poisťovateľa škodcu dostatočnú garanciu na to, aby
vydal poškodenému jeho opravené motorové vozidlo, a tým sa v konečnom dôsledku vo vzťahu
k poškodenému skrátila nevyhnutná doba, po ktorú bude z jeho strany potrebné užívanie náhradného
vozidla. Z uvedeného potom možno jednoznačne vyvodiť záujem poisťovateľa škodcu (ak nevzniknú
dôvodné pochybnosti o rozsahu škody) bezodkladne vydať krycí list, príp. partnerskému servisu škodu

uhradiť,abytýmnedochádzalo kďalšiemuvznikuškodyzdôvodunájmunáhradnéhovozidla
zo strany poškodeného, príp. v rámci spolupráce s partnerským servisom vyjednať také podmienky, na
základe ktorých by zmluvný servis vydal vozidlo poškodenému ihneď po vykonaní opravy. Argumentácia
žalovaného v intenciách uvedeného vyznieva jednostranne a nereflektuje na skutočnosť,
že servis je (vo všeobecnosti), či už na zmluvnom základe, resp. ex lege, oprávnený zadržať motorové

vozidlo do vykonania úhrady opravy. Uvedená prax autoservisov nepochybne svedčí tiež o danosti tzv.
funkčnej synalagmy, v danom type záväzkovo-právnych vzťahov.
38. Odvolací súd potom v základe nevidí dôvod, aby zo strany zmluvnej poisťovne nedošlo k nahradeniu
dodatočných nákladov spojených s nájmom náhradného vozidla poškodenému partnerským servisom
až do úhrady náhrady škody, príp. vydania krycieho listu.

39. Vychádzajúc z vyššie uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu je potom existencia príčinnej
súvislosti medzi škodovou (poistnou) udalosťou (dopravnou nehodou zo dňa 13.12.2023) a vznikom
súvisiacej škody, spočívajúcej v nájomnom za prenájom náhradného motorového vozidla až dorealizácie úhrady žalovaným, prípadne do vystavenia krycieho listu zo strany žalovaného, daná. Za
popísanej situácie a s prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovaného prípadu konštatované
súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku ani odvolací súd nevidí žiaden dôvod na to, aby žalovaný

krátil žalobcovi poistné plnenie za nájom náhradného vozidla.

40. V danej súvislosti odvolací súd opätovne poukazuje na argumentáciu Ústavného súdu Slovenskej
republiky v náleze č. k. III.ÚS 602/2022-34 zo dňa 16. februára 2023, kde v bode 23. ústavný súd
konštatoval: „Preskúmavaná záležitosť nie je v poistných vzťahoch nijako nová. Doba nájmu, za ktorú

možno žiadať náhradu, sa spravuje podľa doby nevyhnutnej opravy alebo obstarania náhrady. Do doby
nájmu treba započítať napríklad dobu vystavenia posudku o škode a časť komunikácie s poisťovňou
škodcu, nevyhnutnú dobu čakania na termín opravy, primeranú lehotu na rozhodnutie o tom, či sa škoda
nahradíopravoualeboobstaranímnovéhovozidla.Akéčasovéobdobiasúprimerané,závisí od
okolností jednotlivého prípadu. Ak poškodený preukázateľne nemá prostriedky na
financovanie kúpy náhradného auta alebo jeho opravy, treba dobu nájmu priznať až po

výplatu náhrady za spôsobenú škodu“ (Greger R., Zwickel M., Haftung im Straßenverkehr Handbuch
und Kommentar 2014, Walter de Gruyter GmbH, Berlin/Boston, str. 651).

41. Zároveň odvolací súd dodáva, že je pravdou, že hypoteticky mohol faktúru za opravu vozidla zaplatiť
aj poškodený, ktorý by si tak mohol vozidlo v autoservise vyzdvihnúť už po reálnom

ukončení opravy 30.01.2024. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany v tomto spore však netvrdil,
ani inak nevyšlo najavo, že poškodený s ohľadom na svoje majetkové a finančné pomery bol schopný
bezproblémovej úhrady ceny opravy poškodeného motorového vozidla z vlastných zdrojov.

42. Pokiaľ by však aj poškodený disponoval určitou disponibilnou finančnou rezervou, na

účely krytia náhodných udalostí nemožno podľa mienky odvolacieho súdu spravodlivo žiadať, aby túto
použil práve na (hoc dočasne) prekrytie nákladov škody škodovej udalosti zavinenej tretím subjektom.
Skutočnou otázkou však je, či aj bolo povinnosťou poškodeného postupovať hore uvedeným spôsobom.
Odpoveď na túto otázku pritom treba hľadať výkladom e ratione legis zákona o povinnom zmluvnom
poistení. Konkrétne si treba uvedomiť, že cieľom povinného zmluvného poistenia motorových vozidiel

je zabezpečenie prostriedkov na zaplatenie škôd spôsobených iným na zdraví alebo na majetku. Je
teda namieste, aby škodu na majetku uhrádzala priamo poisťovňa bez toho, aby sa vyžadovala aktivita
poškodeného – najmä aktivita spočívajúca v použití vlastných prostriedkov poškodeného na úhradu
ceny za opravu motorového vozidla. Nakoniec – vzhľadom na to, že prevádzkou motorových
vozidiel vznikajú často relatívne vysoké škody (t. j. škody presahujúce sumu 1.000,00 eur), pre väčšinu

populácie by bolo zložité zaplatiť cenu za opravu vozidla a následne čakať, kým poisťovňa
tieto výdavky poškodenému refunduje.
43. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za vhodné zdôrazniť, že poškodený je v dôsledku
ním nezavinenej škodovej udalosti beztak zaťažený rôznymi bremenami, keď musí komunikovať
s poisťovňou (čím poškodený spotrebúva svoj voľný čas), vozidlo pristaviť na obhliadku technikovi (čím

poškodený zasa spotrebúva svoj čas a peniaze
na PHM), vozidlo odviezť do a zo servisu (a opäť spotreba času a PHM), a teda je nanajvýš nevhodné
žiadať od neho, aby ešte aj zo svojho zaplatil faktúru za opravu a následne, aby vybavoval
v poisťovni škodcu jej preplatenie.

44. Uvedenej argumentácii nasvedčuje aj dôvodová správa k zákonu o povinnom zmluvnom poistení,
z ktorej vyplýva „Právnu ochranu poškodeného návrh zabezpečuje jednak tým, že poškodenému
priznáva právo na náhradu škody priamo proti poistiteľovi, s ktorým škodca uzavrel poistnú zmluvu
a jednak tým, že v rámci združenia zodpovednostným poistiteľov zakladá vznik poistného garančného
fondu, z ktorého sa budú odškodňovať obete dopravných nehôd, ktorým škodu spôsobilo nepoistené

alebo neznáme motorové vozidlo“.

45.Súčasnezust.§193CSPvyplýva,ktorýmirozhodnutiamijesúdvcivilnomsporovomkonaníviazaný.
Je zrejmé, že rozhodnutia iných okresných či krajských súdov, na ktoré poukazoval žalovaný, takými
nie sú.

46. Žiada sa dodať, že rešpektujúc argumentáciu Ústavného súdu Slovenskej republiky v náleze č.
k. III.ÚS 602/2022-34 zo dňa 16. februára 2023 ako najvyššej súdnej autority, prezentovanú bode 40.
tohto rozsudku), už viaceré senáty Krajského súdu v Žiline aktuálne zmenili svoju rozhodovaciu činnosťvotázkeúčelnostiadobytrvanianájmunáhradnéhovozidla(pozrinapr.rozhodnutiasp.zn.6Co/77/2023
zo dňa 30.04.2024, sp. zn. 6Co/84/2023 zo dňa 30.04.2024, sp. zn. 9Co/27/2024 zo dňa 26.03.2024,
sp. zn. 9Co/107/2023 zo dňa 26.03.2024, sp. zn. 11Co/88/2023 zo dňa 26.03.2024 a iné).

47. Neobstojí ani námietka odvolateľa, že z iných konaní je mu zrejmé, že žalobca zmluvu o nájme
uzatvára bez udania dĺžky doby nájmu a dátum ukončenia nájmu vypisuje spätne, v dôsledku čoho je
zrejmé, že doba nájmu, ktorá je podstatnou náležitosťou nájomnej zmluvy, v ňom absentuje, čo má za
následok neplatnosť celej nájomnej zmluvy. Žalovaný pritom vo svojom opravnom prostriedku

sám uviedol, že plne akceptuje svoju povinnosť nahradiť poškodenému náhradu za použitie náhradného
motorového vozidla, avšak vyžaduje, aby výška tejto náhrady bola určená v súlade so zákonom
austálenourozhodovacoupraxousúdov.Vdanejsúvislostiodvolacísúdpoukazujenato,žepodľa§663
Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju
dočasne (v dojednanej dobe) užíval, alebo z nej bral úžitky. Na vznik nájomného vzťahu je potrebné
uzavretie nájomnej zmluvy, ktorej písomnú formu zákon nepredpisuje. V prípade, ak by aj odvolací

súd pripustil pravdivosť tvrdenia žalovaného o neplatnosti nájomnej zmluvy, uzavretej medzi žalobcom
a poškodeným dňa 16.01.2024 (čo však žalovaný žiadnym spôsobom v tomto spore nepreukázal),
medzi označenými zmluvnými stranami by vznikol nárok žalobcu voči poškodenému titulom inštitútu
bezdôvodného obohatenia ako jedného z dôvodov vzniku záväzkov predpokladajúceho obohatenie
určitého subjektu a tomu zodpovedajúcu ujmu subjektu druhého, s následnou bezdôvodnosťou takéhoto

obohatenia. V prípade užívania cudzej veci bezplatnej nájomnej zmluvy by teda žalobcovi prináležala
od poškodeného peňažná náhrada zodpovedajúca všeobecne nájomnému za použitie prenajatého
motorového vozidla vo výške (cene) zodpovedajúcej nájomnému v danom mieste a čase. Túto je možné
posudzovať v porovnaní týchto podmienok s obvyklými podmienkami, za ktorých sa v čase uzavretia
zmluvy a v mieste, v ktorom sa prenajatá vec nachádza, podobné zmluvy uzatvárali. Žalovaný pritom

v tomto spore nespochybnil výšku denného nájomného za prenajaté motorové vozidlo, od ktorej by sa
v prípade vzniku bezdôvodného obohatenia odvíjal takto špecifikovaný nárok žalobcu. Inak povedané,
aj tento nárok žalobcu by vznikol v príčinnej súvislosti s predmetnou škodovou udalosťou, ktorú je
poisťovňa povinná žalobcovi uhradiť.

48. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov, nakoľko odvolanie žalovaného v danom
prípade nemalo opodstatnenie a neboli zistené ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré
prihliada súd z úradnej povinnosti, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení
s opravným uznesením (jeho výrokom I.) podľa ust. § 387 ods. 1 CSP vo výroku I. ako vecne správny
potvrdil.

49. Ako vecne správny odvolací súd potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok II. o trovách
prvoinštančného konania napadnutého rozsudku (v spojení s opravným uznesením), vo vzťahu ku
ktorému odvolateľ neprodukoval žiadnu relevantnú odvolaciu argumentáciu a ktorý zároveň plne
zodpovedá úspechu sporových strán posúdenému

v zmysle zákonných ustanovení v ňom citovaným.

50. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pretože žalobca bol v tomto štádiu konania úspešný.

Ovýškenáhradytrovodvolaciehokonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote60dnípoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).

51. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov

3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za

ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane

pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúciepodľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /
Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).