Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/49/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3716210517
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3716210517.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr.

Gabriely Janákovej a sudkyne Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: Urbárska obec – pozemkové
spoločenstvo Lednické Rovne, Lednické rovne, Májová 225/10, IČO: 36 114 634, zastúpeného
advokátom Mgr. Jozefom Gáplovským, Dubnica nad Váhom, A. Kmeťa 358/2, IČO: 42 022 339, proti
žalovanému A. B., C. D., E. XXX/XX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Dušan Divko,
advokát, spol. s r.o., Považská Bystrica, Šoltésovej 346/1, IČO: 36 860 654, o zaplatenie 7.369,- eur
s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 15. marca
2018, č.k. 6C/181/2016-173, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v avoči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
a dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovisumu7.369,-eursúrokomzomeškaniavovýške5%ročnezosumy7.369,-eurod01.04.2016
do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a druhým výrokom priznal žalobcovi voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi do 3 dní od

právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá súdny
úradník. Rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy
7.369,- eur s príslušenstvom s odôvodnením, že žalovaný mu spôsobil škodu a v trestnom konaní
bol so svojim nárokom odkázaný na občianske súdne konanie. Táto škoda mala žalobcovi vzniknúť
neoprávneným výrubom stromov žalovaným. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 100
ods. 1, 2, § 106 ods. 1, 2, § 112, § 415, § 420 ods. 1, 3, § 442 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka,
§ 3 ods. 1, § 9, § 11 ods. 1 zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových úpravách v znení účinnom do

30.04.2013, § 3, § 16 ods. 1, 2, § 19 ods. 1, § 31 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových
spoločenstvách v znení účinnom od 01.05.2013. Uviedol, že žalovaný v konaní namietal aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu. Súd prvej inštancie poukázal na to, že z ust. § 19 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.
z. o pozemkových spoločenstvách vyplýva, že pozemkové spoločenstvo na účely spoločného užívania
spoločnej nehnuteľnosti a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z vlastníctva k nim (okrem iného)
hospodári v lesoch. Obsahom vlastníckeho práva je aj tzv. ius fruendi, čo znamená, že vlastník je
oprávnený poberať plody veci. Pokiaľ žalovaný neoprávnene vyťažil drevo, zasiahol práve do tohto

ius fruendi vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti. Žalobca má oprávnenie užívať spoločnú nehnuteľnosť
a hospodáriť na nej. Žalobca obhospodaruje a zveľaďuje existujúci majetok v jeho správe, ktorý však
naďalej zostáva v podielovom spoluvlastníctve jeho jednotlivých členov. Uviedol, že v zmysle článku IX.
zmluvy o založení pozemkového spoločenstva zo dňa 11.05.2014 majetok spoločenstva tvorí aj súhrnmajetkových hodnôt, ktoré spoločenstvo nadobudlo. Žalobca má právo hospodáriť so spoločnou vecou,
z ktorej môžu plynúť výnosy, avšak tieto výnosy priamo neplynú jednotlivým spoluvlastníkom podľa ich
podielov, ale tento majetok pripadá pozemkovému spoločenstvu, ktoré následne o ňom rozhoduje, či

ho rozdelí, v akom rozsahu alebo nie. Vzhľadom na povahu protiprávneho zásahu - výrub stromov nad
rámec plánu na spoločnej nehnuteľnosti, s ktorou žalobca hospodári, bolo podľa súdu prvej inštancie
zrejmé, že nároky na náhradu škody má uplatňovať žalobca - pozemkové spoločenstvo, ktoré je aktívne
vecne legitimované.

2. V súvislosti s hmotnoprávnou námietkou premlčania uplatneného nároku zo strany žalovaného mal
súd prvej inštancie za to, že táto nie je dôvodná. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca všetky
informácie potrebné na uplatnenie náhrady škody mal niekedy v období od 23.01.2012 do 10.05.2013.
V konaní bolo preukázané, že žalobca si uplatnil v rámci trestného konania nárok na náhradu škody
za vyťažené drevo na lesných pozemkoch (KN E 1017/1 a 1017/2, k. ú. F. G.), ktorú v tom čase
vyčíslil na 120.000,- eur. Žalobca v začatom trestnom konaní riadne pokračoval, od 10.05.2013 do

právoplatnosti rozhodnutia v trestnom konaní čo do náhrady škody, teda do 27.10.2015, neplynula
podľa § 112 Občianskeho zákonníka premlčacia doba. Plynutie premlčacej doby následne pokračovalo
od 28.10.2015. Od 28.10.2015 do podania žaloby v tejto veci dňa 07.12.2016 uplynulo 406 dní.
Vzhľadom k riadnemu uplatneniu nároku na náhradu škody v adhéznom konaní dňa 10.05.2013, za
situácie, že v období od 10.05.2013 do 27.10.2015 neplynula premlčacia doba, bolo povinnosťou

žalovaného preukázať, že žalobca vedel o osobe škodcu a zároveň bol známy približný rozsah škody
vyčísliteľný v peniazoch pred dátumom 20.06.2012. Toto však žalovaný v konaní nepreukázal, preto
súd prvej inštancie posúdil jeho námietku premlčania ako nedôvodnú. Následne súd prvej inštancie
vecne posúdil samotný nárok žalobcu na náhradu škody. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej
inštancie preukázané, že žalovaný vyťažil 1.248,95 m3 dreva v lesnom poraste zvanom „D. F.“, ktoré

lesné pozemky obhospodaruje žalobca a takto vyťažené drevo odpredal. Z trestného rozsudku tiež
vyplývala výška škody - hodnota vyťaženého dreva na pozemkoch žalobcu (KN E 1017/1 a 1017/2, k.
ú. F. G.) -18.432,- eur. Žalovaný týmto protiprávnym konaním, ktoré v konečnom dôsledku malo dohru
pred trestným súdom, porušil ust. § 415 Občianskeho zákonníka, keď sa nesprával spôsobom, aby
daná škoda nevznikla. Zavinenie žalovaného, v danom prípade úmyselné, sa podľa súdu prvej inštancie

predpokladá, keďže žalovaný nepreukázal (ani netvrdil), že škodu nezavinil. Na tomto základe súd prvej
inštancie dospel k záveru, že všetky predpoklady zodpovednosti žalovaného na náhradu škody podľa
§ 420 Občianskeho zákonníka boli splnené. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom k tomu, že
v príčinnej súvislosti s úmyselným protiprávnym konaním žalovaného došlo k vzniku škody na lesných
porastoch na pozemkoch (KN E parc. č. 1017/1 a 1017/2, k. ú. F. G.), na ktorých hospodári žalobca,

a to v celkovej výške 18.432,- eur, pričom v konaní nebolo preukázané, že žalovaný zaplatil žalobcom
požadovanúsumu7.369,-eur(zaplatenábolasuma20.000,-eurzaškoduvhoreE.,kdepodľatrestného
rozsudku vznikla škoda vo výške 15.492,- eur + suma 6.555,- eur, ktoré žalobca síce považuje za platbu
nájmu, avšak danú čiastku si neuplatnil v tomto konaní), súd prvej inštancie žalovaného zaviazal k
povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 7.369,- eur. V súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd

prvej inštancie zároveň priznal žalobcovi úrok z omeškania z istiny vo výške 5 % ročne od 01.04.2016
do zaplatenia. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 255
ods. 1 CSP a v spore úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie
žalovaný, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že súd žalobu zamietne a prizná mu voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f)
(nesprávne skutkové zistenia) a písm. h) (nesprávne právne posúdenie veci). Nesúhlasil so záverom
súdu prvej inštancie, že žalobca má v spore aktívnu vecnú legitimáciu. Namietal, že pozemkové

spoločenstvo nemôže mať aktívnu legitimáciu na náhradu škody v trestnom konaní, ale ani v tomto
konaní, a to z dôvodu, že nemohlo byť poškodenou stranou. Uviedol, že ku škode došlo v lesnom
poraste E. F. a D. F.. Oba porasty sú spoločnými nehnuteľnosťami podielových spoluvlastníkov fyzických
osôb. Táto skutočnosť znamená, že ide o pozemky - nehnuteľnosti v zmysle § 119 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a v zmysle § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa

jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Súčasťou pozemku
sú podľa súdnej praxe aj trvalé porasty - stromy, na ktorom pozemku rastú. Zákon č. 181/1995 Z.
z. v § 2 ods. 3 stanovil, že ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na práva a povinnosti
vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti ustanovenia Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 13ods. 1 zákona č. 181/1995 Z. z. stanovuje, že majetkom spoločenstva na účely tohto zákona sa
rozumie súhrn majetkových hodnôt, ktoré spoločenstvo vlastní a ktoré sú určené na plnenie úloh
spoločenstva, slúžia mu a vznikli v súvislosti s užívaním a hospodárením na spoločnej nehnuteľnosti. Z

tohopodľa nehovyplýva,želesnépozemkyslesnýmiporastminanichsúvpodielovomspoluvlastníctve
fyzických osôb a len týmto fyzickým osobám mohla vzniknúť majetková ujma a nie spoločenstvu. Preto
aj ust. § 2 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z. stanovilo, že na práva a povinnosti vlastníkov spoločnej
nehnuteľnosti sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalovaný poukázal na ust. § 46 ods. 1
Trestného poriadku, pričom v tomto smere aj trestný súd nesprávne určil, komu vznikla škoda, keď mal

správne určiť, že táto vznikla fyzickým osobám - podielovým spoluvlastníkom dotknutých nehnuteľností.
Vzhľadom na námietku vecnej legitimácie žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a z tohto
právneho dôvodu žalobu zamietol. Ďalej uviedol, že v spore vzniesol námietku premlčania nároku na
náhradu škody, pričom so záverom súdu prvej inštancie o jej nedôvodnosti sa nestotožnil. Namietal,
že súd prvej inštancie pre námietku premlčania nebral do úvahy obdobie od 22.01.2012 (od uzavretia
dohody na náhradu škody vo výške 26.555,- eur), do 10.05.2013, t.j. do uplatnenia nároku na náhradu

škody v trestnom konaní, teda 474 dní, ale v bode 62. odôvodnenia rozsudku uviedol, že námietku
v konaní nepreukázal. Žalovaný uviedol, že je nesporné, že zmluva o nájme zo dňa 01.01.2008 bola
ukončená 22.01.2012, potom v žiadnej ťažobnej činnosti nepokračoval a bola vyčíslená čiastka na
doplatenie v sume 26.555,- eur, ktorá následne bola povolená splácať. Túto následne splatil aj za Farmu
Hrádek s.r.o. ako ručiteľ. Preto aj táto doba, keď pohľadávka nebola riadne a správne vymáhaná, musí

byť podľa neho započítaná do premlčania nároku na náhradu škody, a to v období od 23.01.2012
do 09.05.2013 a následne lehota od 28.10.2015 (od skončenia trestného stíhania) do podania žaloby
07.12.2016. Preto žiadal, aby súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo.

4. K odvolaniu žalovaného sa žalobca písomne nevyjadril.

5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

6. O odvolaní žalovaného rozhodol odvolací súd prvý krát rozsudkom č.k. 17Co 188/2018-213 zo
dňa 17.12.2020, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol z dôvodu
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

7. Na základe dovolania žalobcu proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu a po náleze Ústavného
súdu SR sp. zn. III. ÚS 425/2023 zo dňa 08.02.2024 dovolací súd uznesením sp. zn. 7Cdo/26/2024
zo dňa 30.04.2024 rozsudok odvolacieho súdu zo dňa 17.12.2020 zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu
na ďalšie konanie.

8. V zrušujúcom rozhodnutí dovolací súd uviedol, že vychádzajúc z názoru a zistení ústavného súdu
vyjadrených v zrušujúcom náleze, podľa ktorého ,,Bolo úmyslom zákonodarcu pri konštrukcii § 16 ods. 2
zákona o pozemkových spoločenstvách zjednodušiť a najmä umožniť jednotlivým členom pozemkových
spoločenstiev prístup k súdnej ochrane, a to prostredníctvom pozemkového spoločenstva. Bolo by
nereálne od jednotlivých spoluvlastníkov žiadať, aby boli spoločne sporovou stranou, čo je napokon

ťažko prekonateľným bremenom aj pre samotný súd. Žalobca ako prenajímateľ a osoba, ktorá zo
zákona spravuje nehnuteľnosti vo vlastníctve jednotlivých členov spoločenstva, je osobou oprávnenou
sa týchto nárokov domáhať. Hoci v konaní vystupuje ako žalobca, z podstaty koncepcie pozemkových
spoločenstiev je zrejmé, že uplatňovanie nároku na náhradu škody je v záujme a prospech jednotlivých
členov spoločenstva, ktorých majetok spravuje a s ktorým hospodári. Ak žalobca ako pozemkové

spoločenstvo podal žalobu o náhradu škody, ktorou sa domáhal zaplatenia škody ako nároku, ktorý
vyplývalzporušeniazmluvyoprenájmeaktorý,vychádzajúcajzodôvodneniavtomčaseplatnejprávnej
úpravy v dôvodovej správe, išlo o postup, ktorý možno od adresáta tejto právnej normy očakávať, a to
najmä vzhľadom na problematickosť znenia textu § 16 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách,
na ktorý v celom rozsahu odkazuje, tento nedostatok právneho posúdenia rozsudku odvolacieho súdu

v otázke aktívnej vecnej legitimácie má za následok, že napadnuté rozhodnutie bolo založené na
nesprávnom právnom závere a odvolací súd sa odklonil od právneho záveru vysloveného v zrušujúcom
náleze ústavného súdu.9. Ako uviedol ústavný súd, je z hľadiska posúdenia aktívnej vecnej legitimácie žalobcu potrebné
zodpovedať aj na otázku, či je predmetná vec takou vecou, pri ktorej sa predpokladá konanie
pozemkového spoločenstva. Ustanovenie § 16 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách v znení

účinnom v čase podania žaloby tieto veci vymedzilo tak, že má ísť o veci podnikania na spoločnej
nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania
a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z ich vlastníctva.

10. Podľa § 12 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách v znení účinnom v čase podania žaloby

vlastník spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti podľa ods. 1 prenecháva túto nehnuteľnosť do
správy spoločenstva s cieľom spoločného obhospodarovania a užívania na účely podľa § 19.

11. Podľa § 19 zákona o pozemkových spoločenstvách v znení účinnom v čase podania žaloby
spoločenstvo na účely podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných
nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z vlastníctva

k nim, okrem iného, hospodári v lesoch.

12. K citovanej právnej úprave ústavný súd ďalej uvádza: „Za spoločné obhospodarovanie možno
považovať aj prenechanie (prenajatie) lesného fondu spoločenstva pre účely výrubu dojednaného
množstva dreva z neho za odplatu (v uvedenej veci išlo o zmluvu o prenájme, kde bol sťažovateľ

označený ako prenajímateľ), pričom súčasťou tohto obhospodarovania je aj následné vymáhanie
nezaplatenia dojednaných platieb, ako aj uplatnenie nárokov na náhradu škody, príp. iných nárokov,
ktoré z týchto zmluvných vzťahov vzniknú. Vymáhanie nárokov priamo pozemkovým spoločenstvom,
ktoré takto napĺňa svoje oprávnenia, ktoré mu zveruje § 19 zákona o pozemkových spoločenstvách, tak
umožňuje,abyvmenejednotlivýchspoluvlastníkovkonalopriamopozemkovéspoločenstvo.Vuvedenej

veci bol sťažovateľ zmluvnou stranou zmluvy o prenájme, ktorá bola porušená nájomcom, ktorý sa
nepovoleným výrubom dreva dopustil trestného činu krádeže a svojím konaním spôsobil pozemkovému
spoločenstvu škodu. Sťažovateľ ako prenajímateľ a osoba, ktorá zo zákona spravuje nehnuteľnosti vo
vlastníctve jednotlivých členov spoločenstva, je osobou oprávnenou sa týchto nárokov aj domáhať.“

13.Zuvedenéhojezrejmé,žeaktívnavecnálegitimáciažalobcuvtejtovecijedanáaodvolacienámietky
žalovaného k otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nie sú dôvodné.

14. Čo sa týka druhej odvolacej námietky, a to nesprávneho posúdenia námietky premlčania vznesenej
žalovaným, tá spočíva v tom, že súd prvej inštancie mal podľa žalovaného prijať nesprávny záver, že

žalovaný nepreukázal, že žalobca vedel o osobe škodcu a zároveň mu bol známy približný rozsah
škody pred dátumom 20.06.2012, pri ktorom by aj vzhľadom na neplynutie premlčacej doby v priebehu
trestného konania bolo uplatnené právo skutočne premlčané v subjektívnej premlčacej dobe.

15. Podľa žalovaného bola vedomosť žalobcu o osobe škodcu aj o škode preukázaná v konaní už ku

dňu 22.01.2012, kedy bola uzavretá dohoda o odstúpení od nájomnej zmluvy a úhrade sumy 26.555 eur
pozostávajúcej zo škody 20.000,- eur a 6.555,- eur bol nájom.

16. Súd prvej inštancie v odôvodnení k tejto otázke uviedol, že škodu spočívajúcu vo vyrúbaní stromov
spôsobil žalovaný v priebehu roka 2011. Konštatoval, že zo zápisnice zo schôdze výboru spoločenstva

zo dňa 22.01.2012 (čl. 69 spisu) vyplýva, že žalobca dňa 22.01.2012 vedel o osobe škodcu, ku dňu
22.01.2012 však nevedel o rozsahu škody, keďže žalobca vyčíslenie ďalšej finančnej náhrady za ťažbu
dreva v danej lokalite podmieňoval vykonaním fyzickej kontroly lesného porastu. Subjektívna premlčacia
doba u žalobcu preto podľa súdu prvej inštancie nezačala preukázateľne plynúť dňom 22.01.2012, ale
až 10.05.2013, kedy predseda žalobcu H. F. vypovedal v prípravnom konaní a vedel o orientačnom

rozsahu škody i na parcelách 1017/1 a 1017/2, k. ú. F. G., ktorú škodu ako zástupca žalobcu uplatnil vo
výške 120.000,- eur. Z uvedeného bolo podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že žalobca všetky informácie
potrebné na uplatnenie náhrady škody (osoba škodcu a zároveň orientačný rozsah škody) mal niekedy
v období od 23.01.2012 do 10.05.2013. Žalovaný však podľa súdu prvej inštancie nepreukázal, že tomu
takbolopreddátumom20.06.2012aibavprípadepreukázaniatejtoskutočnostibolomožnékonštatovať

premlčanie uplatneného práva.17. Z uvedeného je zrejmé, že pre posúdenie vedomosti žalobcu o škode považuje žalovaný za
významnú dohodu zo dňa 22.01.2012 o odstúpení od nájomnej zmluvy a úhrade sumy 26.555,- eur
pozostávajúcej zo škody 20.000,- eur a 6.555,- eur bol nájom.

18. Ohľadom obsahu tejto dohody prijal súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania závery, že
účastníci dohody sa ňou dohodli na zrušení zmluvy o nájme zo dňa 01.01.2008 od počiatku - že od nej
odstupujú. Účastníci sa dohodli na vzájomnom vyrovnaní poskytnutých plnení podľa tejto zmluvy tak,
že nájomca doplatí prenajímateľovi čiastku 26.555,- eur, za ktorej zaplatenie preberá žalovaný ručenie.

Takto súdom prvej inštancie zistený obsah dohody zo dňa 22.01.2012 zodpovedá obsahu tejto listiny.
Aj v tom smere, že nie sú špecifikované žiadne čiastkové sumy tvoriace čiastku 26.555,- eur.

19. Až skutkové zistenia súdu prvej inštancie prijaté z výsluchu žalobcu prostredníctvom H. H. F. ako
predsedu spoločenstva konštatujú taký obsah dohody zo dňa 22.01.2012, že časť sumy vo výške
20.000,- eur bola náhrada škody, a to za vyťažených 3,5 hektára len z hory Slávikova - LV č. XXX,

k.ú. I. G.. Obdobný záver prijal súd prvej inštancie zo zápisnice zo schôdze výboru spoločenstva dňa
22.01.2012, keď mal preukázaný obsah zápisnice, že „... p. A. B. sa zaviazal uhradiť v rámci vyrovnania
vzájomných poskytnutých plnení na účet Urbáru ... do 10-tich dní od podpisu dohody sumu 26.555,- Eur
(za ťažbu dreva na parcele registra „E“ číslo 262 o výmere 35.481 m2, list vlastníctva č. XXX, katastrálne
územie I. G. - hora „E.“, vyťažených asi 1.000 m3 dreva). Ďalšia finančná náhrada za ťažbu dreva

bude vyčíslená a požadovaná od p. A. B. až po fyzickej kontrole lesného porastu nachádzajúceho sa na
parcelách registra „E“ číslo 1017/1 ... a 1017/2 ... list vlastníctva č. XXX, katastrálne územie F. G..“ Ďalej
z výsluchu J. G. - člena výboru žalobcu súd prvej inštancie zistil, že dňa 22.01.2012 sa konala schôdza
žalobcu, na ktorej bola dohodnutá so žalovaným úhrada škody za výrez vo výške 20.000,- eur v F. I. G.
- E. a 6.555,- eur predstavoval nájom. Z výsluchu svedka C. E. súd prvej inštancie zistil, že žalovaný

najskôr priznal ťaženie nad rámec v hore E. a keď došlo k dohode za horu E., riešili D. F., túto horu
riešili policajti, ktorí zistili nelegálnu ťažbu navyše, čo následne vyústilo do súdneho konania. Z výsluchu
svedka K. F. súd prvej inštancie zistil, že v roku 2012 sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie urbáru,
kde sa menil výbor a aj predseda, uzatvorila sa dohoda zo dňa 22.01.2012. Mal vedomosť o dohodnutom
splátkovom kalendári urbáru so žalovaným, a to na horu E.. Dodal, že pri zmene výboru sa riešila hora

E., D. F. riešili policajti.

20. Žiadne zo skutkových zistení súdu prvej inštancie uvedených v predchádzajúcom odseku žalovaný
v odvolaní nenamieta a z nich je zrejmé, že dohoda zo dňa 22.01.2012 sa v časti sumy 20.000,- eur
týkala len z hory E. - LV č. XXX, k.ú. I. G.. Z tejto dohody tak možno mať za preukázanú vedomosť

žalobcu o škode v uvedenom lesnom poraste. Nie však vedomosť žalobcu o škode v druhom lesnom
poraste, teda v D. F. na parcelách 1017/1 a 1017/2, k. ú. F. G.. Pritom je z obsahu žaloby zrejmé, že
žalobca ňou neuplatňuje nároky na zaplatenie 26.555,- eur, ktorých sa týkala dohoda zo dňa 22.01.2012,
ale zvyšok nároku do celkovej výšky škody konštatovanej trestným rozhodnutím vo výške 33.924,- eur
(15.492,- eur škoda v hore Slávikova,18.432,- eur škoda v D. F.). Tento zvyšok, teda žalovaných 7.369,-

eur preto nevyhnutne pripadá na škodu spôsobenú v D. F..

21. Záver súdu prvej inštancie, že z dohody zo dňa 22.01.2012 nebola k tomu času preukázaná
vedomosť žalobcu o škode uplatnenej žalobou, je vzhľadom na uvedené správny. Z citovaných
skutkových zistení súdu prvej inštancie, ktoré žalovaný napokon ani nenamietal, jednoznačne a logicky

vyplýva, že dohoda zo dňa 22.01.2012 sa vzťahovala ku škode v hore E. a netýkala sa škody v D. F.,
ktorej náhradu uplatnil žalobca podanou žalobou. Preto nebola dôvodná ani druhá odvolacia námietka
žalovaného, že súd prvej inštancie pochybil, ak z dohody zo dňa 22.01.2012 nemal za preukázanú
vedomosť žalobcu o škode uplatnenej žalobou a považoval ju preto za nepremlčanú.

22. Vzhľadom na uvedené bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne a odvolací súd preto
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, a to vrátane výroku o trovách konania
zodpovedajúceho pomeru úspechu strán vo veci (§ 255 CSP).

23. Po zrušujúcom rozhodnutí dovolacieho súdu bolo potrebné rozhodnúť nanovo o trovách odvolacieho

konania, ako aj o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP). Odvolací súd rozhodol s odkazom
na doktrinálny výklad uvedeného ustanovenia (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, J.,
Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.H.Beck, 2016, str. 1445), podľa
ktorého... „odvolací súd v novom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne opäť o nároku nanáhradutrovodvolaciehokonania,atovrátanenárokunanáhradutrovdovolaciehokonania.Tentonárok
bude tvoriť jeden celok, a preto v takomto prípade bude odvolací súd rozhodovať jedným výrokom“.

24. Vzhľadom na uvedené rozhodol odvolací súd jedným výrokom o nároku na náhradu trov odvolacieho
konania, akoajonárokunanáhradutrovdovolaciehokonaniapodľa§396ods.2CSP,§453ods.1CSP
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Za východisko rozhodnutia považoval plný úspech žalobcu
vo veci, na základe ktorého priznal žalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho i dovolacieho konania.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).